Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V rokoch 2011 a 2012 Európska komisia začala dva postupy v prípade nesplnenia povinnosti [1] proti Spojenému kráľovstvu v súvislosti s uplatňovaním smernice 2004/38/ES o voľnom pohybe osôb [2]. Postupy v prípade nesplnenia povinnosti sa okrem iného týkajú reštriktívneho výkladu požiadaviek na uznanie trvalého pobytu zo strany Spojeného kráľovstva.

2. V apríli 2012 Komisia oznámila, že dáva Spojenému kráľovstvu „dva mesiace na to, aby dodržiavalo pravidlá Európskej únie týkajúce sa voľného pohybu občanov EÚ a ich rodín v celej EÚ alebo aby čelilo súdnemu konaniu EÚ“.[3] V roku 2017 však Komisia v odpovedi na otázky Európskeho parlamentu uviedla, že postupy v prípade nesplnenia povinnosti stále prebiehajú.

3. Sťažovateľka, poslankyňa Európskeho parlamentu Sophie in ‘t Veld, požiadala 9. marca 2017 o prístup verejnosti ku všetkým dokumentom Komisie týkajúcim sa dvoch konaní o nesplnení povinnosti.

4. Dňa 29. marca 2017 Komisia zamietla prístup k požadovaným dokumentom a odôvodnila svoje rozhodnutie podľa ustanovení nariadenia EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom tvrdením, že zverejnenie by narušilo prebiehajúce postupy v prípade nesplnenia povinnosti [4]. Komisia sa takisto domnievala, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení dokumentov.

5. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie predložením „opakovanej žiadosti“[5]. Po preskúmaní Komisia potvrdila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup verejnosti ku všetkým požadovaným dokumentom. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie sťažnosti, že Komisia neoprávnene odmietla poskytnúť prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti Spojenému kráľovstvu v súvislosti s uplatňovaním smernice o voľnom pohybe (NIF/2011/2054 a NIF/2012/4106).

7. Ombudsman skontroloval príslušné spisy. V rozhodnutí ombudsmana sa zohľadňujú argumenty a názory predložené stranami.

O neposkytnutí prístupu k požadovaným dokumentom Komisiou

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevysvetlila, ako by zverejnenie požadovaných dokumentov „konkrétne a skutočne“ narušilo prebiehajúce postupy [6]. Tvrdila, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení vzhľadom na neistotu týkajúcu sa situácie občanov z iných členských štátov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve, najmä po formálnom oznámení Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z EÚ.

9. Komisia vo svojej konečnej odpovedi potvrdila svoje odmietnutie poskytnúť úplný alebo čiastočný prístup k požadovaným dokumentom. Tvrdila, že v judikatúre EÚ sa zistilo, že Komisia bola oprávnená uplatňovať všeobecný prístup nezverejňovania dokumentov v prebiehajúcich konaniach o nesplnení povinnosti [7] Preto nie je povinná vykonať konkrétne a individuálne posúdenie obsahu každého požadovaného dokumentu.

10. Komisia takisto tvrdila, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na udelení prístupu k požadovaným dokumentom. Uviedla, že občania z iných členských štátov EÚ žijúci v Spojenom kráľovstve „nemusia mať prístup k dokumentom z konania o porušení povinnosti, aby vedeli, aké sú ich súčasné práva. pokiaľ ide o ich situáciu po vystúpení, ktorá bude závisieť od podmienok dohody o vystúpení; dokumenty z konania o nesplnení povinnosti nemôžu poskytnúť informácie o tom, aké ustanovenia tejto dohody, v súvislosti s ktorými sa rokovania ešte nezačali“.

Hodnotenie ombudsmana

11. Inštitúcie EÚ môžu zamietnuť žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom na základe „všeobecnej domnienky“ nezverejnenia určitých kategórií dokumentov [8]. Jedna z týchto kategórií zahŕňa dokumenty z konaní o porušení povinnosti v „fáze pred podaním žaloby“[9]. V judikatúre EÚ [10] sa zistilo, že všeobecná domnienka nezverejnenia znamená, že dotknutá inštitúcia nemá povinnosť posúdiť, ako dotknuté dokumenty konkrétne a individuálne ohrozujú chránený záujem.

12. Ombudsmanka sa však domnieva, že ak by sa Komisia aktívne nezaoberala prípadom porušenia právnych predpisov, uvedený predpoklad by mohol byť spochybnený.

13. Ombudsmanka skontrolovala spisy týkajúce sa dvoch postupov v prípade nesplnenia povinnosti. Inšpekcia potvrdila, že oba postupy v prípade nesplnenia povinnosti stále prebiehajú a Komisia na nich aktívne pracuje. Tím poverený prípadom preskúmal najmä interné dokumenty a korešpondenciu, ktoré potvrdzujú, že spisy sú aktívne. Najnovšie dokumenty boli z konca júna 2017, teda po dátume žiadosti.

14. Z toho vyplýva, že Komisia bola oprávnená odmietnuť prístup k požadovaným dokumentom, pričom uplatnila všeobecnú domnienku, že ich zverejnenie by pravdepodobne narušilo prebiehajúce konania o nesplnení povinnosti [11].

15. Aj keď sa uplatňuje všeobecná domnienka, dokumenty by sa napriek tomu mali zverejniť, ak existuje jasný verejný záujem na zverejnení, ktorý má prednosť pred všeobecnou domnienkou nezverejnenia. Na tento účel sťažovateľ tvrdil, že zverejnenie dokumentov bolo odôvodnené „záujmom viac ako 3 miliónov európskych občanov v Spojenom kráľovstve, ktorí musia naliehavo vedieť, aká je ich situácia, najmä vzhľadom na oficiálne oznámenie o brexite podľa článku 50 (....)“.

16. Sťažovateľ tvrdí, po prvé, že zverejnenie týchto dokumentov by občanom z iných členských štátov EÚ, ktorí majú v súčasnosti pobyt v Spojenom kráľovstve, prinieslo jasnosť, a po druhé, že tieto informácie sú obzvlášť dôležité vzhľadom na plánované vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ.

17. Ombudsmanka sa po preskúmaní dokumentov domnieva, že zverejnenie by sa nezaoberalo týmito argumentmi verejného záujmu.

18. Ombudsmanka súhlasí s tým, že dokumenty by neposkytli občanom z iných členských štátov EÚ, ktorí majú v súčasnosti pobyt v Spojenom kráľovstve, informácie o súčasnej situácii, pokiaľ ide o ich práva podľa Zmluvy o EÚ a smernice o voľnom pohybe. Z týchto dôvodov teda neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

19. Pokiaľ ide o práva občanov EÚ po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ, ombudsmanka konštatuje, že rokovania medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ prebiehajú. Zverejnenie požadovaných dokumentov by nebolo v súlade s verejným záujmom objasniť práva občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ.

20. Ombudsmanka sa preto domnieva, že neexistuje jasný a prevažujúci verejný záujem, ktorý by vyvrátil všeobecnú domnienku a odôvodnil zverejnenie požadovaných dokumentov. Dospela teda k záveru, že rozhodnutie Komisie zamietnuť prístup k požadovaným dokumentom nebolo v rozpore s nariadením č. 1049/2001.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Európska komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď odmietla poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom týkajúcim sa dvoch postupov v prípade nesplnenia povinnosti proti Spojenému kráľovstvu v súvislosti s tým, ako uplatňuje smernicu o voľnom pohybe.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily OυReilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 19. decembra 2017

[1] NIF/2011/2054 a NIF/2012/4106

[2] Smernica o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov

[3] Tlačová správa EK z 26. apríla 2012, http://europa.eu/rapid/press-release_IP-12-417_EN.htm.

[4] Nariadenie (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom EÚ umožňuje inštitúciám EÚ odmietnuť prístup k dokumentom na účely ochrany „inšpekcií, vyšetrovaní a auditov“, článok 4 ods. 2 tretia zarážka nariadenia (ES) č. 1049/2001 (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[5] Článok 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

[6] Rozsudok zo 4. mája 2012, Sophie in ’t Veld/Rada, vec T-529/09, ECLI:EU:T:2012:215.

[7] Rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, veci C-514/11 P a C-605/11 P, EU:C:2013:738, body 55, 65 – 68.

[8] Pozri rozsudok zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C-612/13 P, EU:C:2015:486 (ďalej len „ClientEarth“), bod 77 a citovanú judikatúru.

[9] Fáza pred podaním žaloby v rámci konania o nesplnení povinnosti je vtedy, keď konanie Komisia neukončila a ani nebolo predložené Súdnemu dvoru.

[10] Pozri rozsudok „LPN a Fínsko/Komisia“, bod 45 a citovanú judikatúru.

[11] Pozri poznámku pod čiarou č. 6.