FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Zdrojový jazyk: 
Dostupné jazyky: 
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.

Rozhodnutie vo veci 1742/2015/OV o odmietnutí Európskej centrálnej banky poskytnúť prístup k dokumentom obsahujúcim podrobné informácie o dvoch programoch nákupu aktív

Sťažovateľ, finančný novinár so sídlom v Londýne, požiadal verejnosť o prístup k dokumentom obsahujúcim podrobné informácie o dvoch programoch nákupu aktív Európskej centrálnej banky, ktoré trvajú do marca 2017. Účelom týchto programov je dostať mieru inflácie na úroveň blízku 2 %. Sťažovateľ sa konkrétne zaujímal o členenie programov nákupu podľa jednotlivých krajín, bánk a produktov vrátane cien zaplatených za cenné papiere, nakúpených množstiev, ako aj poplatkov zaplatených sprostredkovateľom.

ECB odpovedala, že zatiaľ čo súhrnné informácie o programoch nákupu sú dostupné na jej internetovej stránke, nie je možné poskytnúť prístup k požadovaným podrobným a rozčleneným informáciám o programoch nákupu. ECB tvrdila, že na tieto informácie sa vzťahujú výnimky týkajúce sa i) ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie, a ii) ochrany obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že ECB neoprávnene odmietla prístup k údajom.

Na stretnutí s ECB ombudsmanka požiadala o dodatočné vysvetlenia a objasnenia týkajúce sa odmietnutia prístupu zo strany ECB. ECB uviedla, že disponuje špecializovanou internou databázou programov nákupu a že na základe informácií z nej získaných ECB vydáva týždenné interné dôverné správy, ktoré Výkonnej rade umožňujú monitorovať uskutočnené nákupy a rozhodovať o možných budúcich nákupoch. ECB poskytla ombudsmanovi aj príklad týždennej internej správy. Správa obsahovala tabuľky s podrobnosťami o nákupoch v členení podľa krajín.

Na základe dodatočných informácií získaných počas stretnutia ombudsmanka dospela k záveru, že odmietnutie ECB poskytnúť prístup k podrobným údajom požadovaným sťažovateľom bolo v súlade s príslušnou judikatúrou, a teda odôvodnené. Dospela k záveru, že zo strany ECB nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, a prípad uzavrela.

           
           

 

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Európska centrálna banka (ECB) spustila 4. septembra 2014 program nákupu cenných papierov krytých aktívami (asset-Backed Securities Purchase Programme – ABSPP) a tretí program nákupu krytých dlhopisov (covered Bond Purchase Programme –CBPP3). Účelom oboch týchto programov nákupu aktív bolo „ďalej zlepšovať transmisiu menovej politiky [1], uľahčovať poskytovanie úverov hospodárstvu eurozóny, vytvárať pozitívne účinky presahovania na iné trhy a v dôsledku toho uľahčovať nastavenie menovej politiky ECB a prispievať k návratu miery inflácie na úroveň blízku 2 %[2]“. Programy sa majú realizovať do konca marca 2017 a v každom prípade dovtedy, kým Rada guvernérov ECB neuvidí trvalú úpravu vývoja inflácie, ktorá je v súlade s jej cieľom dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte [3].

2. Sťažovateľ, finančný novinár so sídlom v Londýne, požiadal 12. decembra 2014 ECB o prístup verejnosti k dvom programom nákupu aktív. Požiadal najmä o prístup k „rozpisu všetkých doterajších výdavkov ECB na nákupný program podľa jednotlivých krajín, bánk a produktov vrátane cien zaplatených za cenné papiere, nakúpených množstiev, maklérskych dohôd a/alebo dohôd o zúčtovacích strediskách vrátane poplatkov a príslušných kódov ISIN [4]“.

3. Dňa 30. januára 2015 ECB odpovedala, že takéto údaje sú „k dispozícii v internej databáze používanej na vypracúvanie dôverných interných správ“(kurzívou zvýraznila generálna advokátka). ECB zamietla prístup na základe článku 4 ods. 1 písm. a) druhej zarážky (ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu) a článku 4 ods. 2 prvej zarážky (ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby) svojho rozhodnutia ECB/2004/3 o prístupe verejnosti k dokumentom ECB [5]:

i) ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu:

4. ECB vysvetlila, že cieľom oboch programov nákupu aktív bolo ďalej zlepšiť transmisiu menovej politiky (pozri bod 1). Tieto dva programy sú preto súčasťou neštandardných opatrení menovej politiky, ktoré ECB prijala v posledných rokoch.

5. Pokiaľ ide o doteraz nakúpené cenné papiere (vrátane členenia uskutočnených nákupov podľa krajín, bánk a produktov podľa produktov, kódov ISIN, maklérskych dohôd alebo dohôd zúčtovacích stredísk vrátane poplatkov platených maklérom), ECB vysvetlila, že zverejnenie podrobných informácií o jednotlivých držbách by odhalilo, ktoré finančné nástroje boli nakúpené, ako aj zúčastnených emitentov. Uviedla, že zverejňovanie informácií o distribúcii nákupov medzi emitentmi môže viesť k fragmentácii trhu a narušiť rovnaké podmienky medzi emitentmi a originátormi. To by narušilo zámer ECB podporovať fungovanie príslušných trhov. Napríklad zverejnenie mien emitentov krytých dlhopisov a originátorov skutočne kúpených cenných papierov krytých aktívami s veľkou pravdepodobnosťou zvýši diferenciáciu rozpätí v prospech tých emitentov/originátorov, ktorých finančné nástroje boli kúpené. To by zase narušilo finančné úsilie emitentov, ktorých finančné nástroje neboli kúpené. Okrem toho zverejnenie týchto mien môže trh vnímať ako znak rozlišovania medzi finančne zdravými a finančne slabými emitentmi a originátormi. To by oslabilo úsilie Eurosystému obnoviť dôveru vo finančné trhy.

6. ECB dospela k záveru, že zverejnenie požadovaných údajov týkajúcich sa aktívnych programov nákupu aktív by spochybnilo ich efektívnosť a účinnosť neštandardných operácií menovej politiky jej Rady guvernérov.

ii) Ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby

7. ECB vysvetlila, že zverejnenie požadovaných údajov by ohrozilo ochranu obchodných záujmov zmluvných strán ECB vrátane štyroch vykonávajúcich správcov aktív (ďalej len „správcovia“) zmluvne vymenovaných v rámci ABSPP. Eurosystém musí chrániť dôvernosť údajov o jednotlivých transakciách so svojimi zmluvnými stranami a v súvislosti s nimi. Zverejnenie takýchto informácií môže poškodiť ich obchodné záujmy. Okrem toho by zverejnenie zmluvných dojednaní so správcami (alebo samotnou zúčtovacou spoločnosťou) vrátane ich príslušných poplatkov ohrozilo ochranu ich obchodných záujmov. ECB ďalej tvrdila, že neexistuje ani prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

8. ECB však uviedla, že v záujme ďalšieho zvýšenia úrovne transparentnosti programov nákupu cenných papierov poskytuje každý týždeň podrobné informácie o držbe cenných papierov v amortizovanej hodnote. Tieto informácie sa zverejňujú v konsolidovanom týždennom finančnom výkaze Eurosystému a na osobitnej internetovej stránke ECB venovanej operáciám na voľnom trhu. Okrem toho sa každý mesiac zverejňujú informácie o váženej priemernej zostatkovej splatnosti podľa emitenta. ECB poskytla sťažovateľovi štyri hypertextové odkazy na svojej internetovej stránke obsahujúce vyššie uvedené informácie (stránka o operáciách na voľnom trhu, stránka o analýze likvidity, stránka o týždenných finančných výkazoch a tlačová správa o manažéroch).

9. Sťažovateľ 27. februára 2015 požiadal o preskúmanie rozhodnutia (ďalej len „opätovná žiadosť“). Tvrdil, že požiadal o úplný zoznam krajín eurozóny a bánk, ktoré ECB uprednostnila, a koľko peňazí každá z nich dostala. Uviedol, že v dôsledku odmietnutia ECB zverejniť požadované údaje sa ECB javí ako vinná z „krytia“. Tvrdil, že obchodné tajomstvo týkajúce sa používania verejných peňazí mnohí považujú za znak korupcie a zneužitia moci. Sťažovateľ adresoval ECB približne 30 podrobných otázok a žiadostí o ďalšie informácie.

10. Dňa 25. marca 2015 ECB opakovanú žiadosť sťažovateľa zamietla. Na zamietnutie prístupu doplnila tieto dodatočné argumenty:

i) ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu:

11. ECB najprv uviedla, že podrobnosti o finančných nástrojoch vrátane kritérií akceptovateľnosti programu ABSPP a programu CBPP3 sú verejne dostupné na internetovej stránke ECB.

12. ECB potvrdila, že zverejnenie požadovaných údajov by mohlo ohroziť výslovný účel týchto dvoch programov nákupu aktív. Konkrétnejšie, zatiaľ čo ECB sa svojimi nákupmi usiluje o trhovú neutralitu, zverejňovanie informácií o takejto distribúcii so sebou prináša riziko nesprávneho výkladu zo strany účastníkov trhu. Ten môže predpokladať, že údaje odzrkadľujú skôr štrukturálne črty programov nákupu než len dočasnú distribúciu nákupov vzhľadom na existujúce trhové podmienky v danom momente. Môžu dokonca mylne predpokladať, že správcovia aktív ECB majú privilegované informácie o konkrétnych emitentoch alebo pôvodcoch. ECB zopakovala, že zverejnenie mien emitentov a originátorov by trh mohol vnímať ako znak rozlišovania medzi finančne zdravými a finančne slabými emitentmi a originátormi. V konečnom dôsledku by to mohlo spôsobiť zbytočnú volatilitu a narušenia trhu, čo by zase mohlo ohroziť ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o menovú politiku EÚ. ECB dospela k záveru, že neposkytne úplný alebo dokonca čiastočný prístup k požadovaným údajom, pretože by to ohrozilo výslovný cieľ Eurosystému obnoviť dôveru vo finančné trhy a zlepšiť transmisiu impulzov menovej politiky. ECB tiež zdôraznila, že výnimka z článku 4 ods. 1 písm. a) týkajúca sa finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky nebola obmedzená testom prevažujúceho verejného záujmu.

ii) Ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby

13. ECB zopakovala svoje predchádzajúce argumenty a dodala, že sťažovateľ nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu. ECB neidentifikovala ani verejný záujem, ktorý by prevážil nad uvedeným chráneným záujmom. Nebolo teda možné poskytnúť čiastočný prístup k požadovaným údajom bez toho, aby sa narušili dotknuté obchodné záujmy.

14. V ďalších odpovediach sťažovateľovi z 2. apríla a 6. novembra 2015 ECB opäť poukázala na to, že zatiaľ čo súhrnné informácie o programoch nákupu boli dostupné na jej internetovej stránke, podrobné a rozčlenené informácie o programoch nebolo možné poskytnúť.

Vyšetrovanie

15. Sťažovateľ sa 3. novembra 2015 obrátil na ombudsmana s týmto tvrdením:

Tvrdenie:

ECB nesprávne odmietla poskytnúť prístup verejnosti k podrobným údajom programu nákupu cenných papierov krytých aktívami (ABSPP) a tretieho programu nákupu krytých dlhopisov (CBPP3) vrátane členenia podľa krajín, bánk a produktov, ako aj k cenám zaplateným za cenné papiere, kúpeným množstvám, maklérskym a/alebo zúčtovacím strediskám vrátane poplatkov a príslušnému medzinárodnému identifikačnému číslu cenných papierov (ISIN).

Pohľadávka:

ECB by mala poskytnúť verejnosti prístup k požadovaným údajom.

16. Úrad ombudsmana usporiadal 25. januára 2016 videokonferenčné stretnutie s ECB, na ktorom požiadal o dodatočné vysvetlenia a objasnenia týkajúce sa stanoviska ECB, že nie je možné poskytnúť prístup verejnosti k požadovaným dokumentom. Úrad ombudsmana informoval sťažovateľa e-mailom z 22. februára 2016 o dodatočných informáciách a vysvetleniach, ktoré poskytla ECB. Sťažovateľ v odpovedi na tento e-mail nepredložil žiadne ďalšie pripomienky. Pri vedení vyšetrovania ombudsmanka zohľadnila argumenty a stanoviská predložené stranami.

O údajne nesprávnom zamietnutí prístupu k požadovaným dokumentom

Argumenty predložené ombudsmanovi

17. Sťažovateľ tvrdil, že ECB by mala byť transparentná, pokiaľ ide o totožnosť cenných papierov a krytých dlhopisov, ktoré kúpila, a koľko zaplatila za každý z nich. ECB by tiež mala zverejniť totožnosť maklérov a poplatky, ktoré im boli zaplatené, ako vec verejného záznamu.  

18. Na videokonferencii, ktorá sa konala 25. januára 2016, zástupcovia ECB vysvetlili, že ECB vytvorila špecializovanú internú databázu programov nákupu a že na základe informácií z nej získaných ECB vydáva týždenné interné dôverné správy, ktoré Výkonnej rade umožňujú monitorovať uskutočnené nákupy a rozhodovať o možných budúcich nákupoch. 

19. Na stretnutí zástupcovia ECB poskytli ombudsmanovi príklad týždennej internej správy. Správa obsahovala tabuľky s podrobnosťami o nákupoch v členení podľa krajín. Zástupcovia ECB vysvetlili, že zatiaľ čo celková suma programov nákupu predstavuje verejne dostupné informácie, podrobné informácie rozdelené podľa členských štátov sú dôverné. Ako uviedli zástupcovia ECB, dôvody klasifikácie týchto informácií ako dôverných boli vysvetlené v odpovediach ECB na žiadosť o prístup verejnosti (pozri body 3 až 14 vyššie).

20. Zástupcovia ECB tiež vysvetlili, že skutočnosť, že program nákupu by sa jedného dňa ukončil, neznamená, že by sa automaticky mohol poskytnúť verejný prístup ku všetkým vytvoreným správam. Uviedli, že ECB bude musieť pristúpiť k analýze jednotlivých prípadov, keďže zverejnenie správ o uzavretých programoch by stále mohlo odhaliť stratégiu menovej politiky ECB, a tým oslabiť účinnosť prebiehajúcich programov.

21. Zástupcovia ECB tiež uviedli, že mnohé všeobecné informácie o nákupných programoch boli zverejnené na internetovej stránke ECB a že ECB nedostala iné podobné žiadosti o prístup verejnosti ako sťažovateľ. 

Hodnotenie ombudsmana

22. Na základe informácií v spise a dodatočných informácií získaných počas zasadnutia 25. januára 2016 ombudsmanka považuje rozhodnutie ECB odmietnuť prístup k požadovaným dokumentom za správne a v súlade s príslušnou judikatúrou o prístupe verejnosti k dokumentom v držbe ECB.

Príslušná judikatúra:

23. Pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa ochrany verejného záujmu zo strany ECB, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Únie alebo členského štátu [článok 4 ods. 1 písm. a) druhá zarážka rozhodnutia ECB/2004/3], Všeobecný súd už vo svojom rozsudku zo 4. júna 2015 vo veci T-376/13 Versorgungswerk/ECB [6] (zatiaľ neuverejnený) rozhodol, že:

„... ECB disponuje širokou mierou voľnej úvahy na účely určenia, či verejný záujem týkajúci sa finančnej, menovej alebo hospodárskej politiky Únie alebo členského štátu... môže byť narušený zverejnením [požadovaných] informácií...“a že „preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia súdom Únie sa preto musí obmedziť na overenie dodržania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci (...). V prejednávanej veci však... povinnosť odôvodnenia nebránila ECB, aby sa opierala o úvahy, ktoré zohľadňovali hypotetické správanie účastníkov trhu po zverejnení [požadovaných] informácií (...) a účinky, ktoré by takéto správanie mohlo mať na budúce intervencie (body 53 – 55).

24. Všeobecný súd ďalej konštatoval, že:

„ak by sa účastníkom trhu poskytol prístup k podrobným a rozčleneným informáciám uvedeným v prílohách A a B k dohode o výmene, hrozilo by, že to ovplyvní účinnosť intervenčných opatrení a v konečnom dôsledku aj menovú politiku, ako aj vnútorné financie ECB a národných centrálnych bánk Eurosystému. V tomto scenári by účastníci trhu mali tendenciu určovať prognózy s cieľom presnejšie určiť druh štátnych dlhopisov nakúpených ECB a národnými centrálnymi bankami Eurosystému a sústrediť svoje akvizície na tieto druhy dlhopisov. Na jednej strane existuje riziko, že by to viedlo k vyšším cenám tých druhov dlhopisov, ktoré účastníci trhu identifikovali ako dlhopisy, ktoré by ECB a národné centrálne banky Eurosystému mohli kúpiť "(odsek 80).

25. Dvor audítorov zastáva názor, že ak intervencia zahŕňa nákup štátnych dlhopisov zo strany ECB, existuje jasné riziko, že účastníci trhu sa budú opierať o informácie o týchto druhoch nákupov v minulosti s cieľom identifikovať preferencie ECB pre určité druhy štátnych dlhopisov (bod 96).

26. Pokiaľ ide o tento prípad, ECB sprístupnila informácie o dvoch programoch nákupu aktív. Internetová stránka ECB v skutočnosti obsahuje všeobecné (súhrnné kvantitatívne) informácie o dvoch programoch nákupu aktív vrátane kritérií akceptovateľnosti programu ABSPP a programu CBPP3, údaje (týždenne) o držbe cenných papierov v amortizovanej hodnote (uverejňované v týždennom finančnom výkaze Eurosystému) a informácie o váženej priemernej splatnosti podľa emitenta (uverejňované mesačne).

27. Okrem týchto všeobecných informácií sa ECB domnieva, že podrobnejšie, rozčlenené (rozčlenené) údaje o programoch nákupu nie je možné zverejniť úplne ani čiastočne.

28. Pokiaľ ide o výnimku týkajúcu sa ochrany verejného záujmu v súvislosti s finančnou, menovou alebo hospodárskou politikou EÚ alebo členského štátu, ECB vysvetlila, že tieto dva programy nákupu sú súčasťou neštandardných opatrení menovej politiky ECB. Zverejňovanie podrobných informácií o distribúcii nákupov medzi emitentmi môže viesť k fragmentácii trhu a narušiť rovnaké podmienky medzi emitentmi a originátormi. ECB napríklad uviedla, že zverejnenie mien emitentov krytých dlhopisov a pôvodcov skutočne kúpených cenných papierov krytých aktívami s veľkou pravdepodobnosťou zvýši diferenciáciu rozpätí v prospech tých emitentov/pôvodcov, ktorých finančné nástroje Eurosystém nakúpil, čo by zase narušilo finančné úsilie emitentov, ktorých finančné nástroje neboli nakúpené. Ombudsman súhlasí s tým, že ak by k tomu došlo, vážne by sa poškodil verejný záujem.

29. ECB okrem toho uviedla, že zverejnenie mien emitentov a originátorov môže trh vnímať ako znak rozlišovania medzi finančne zdravými a finančne slabými emitentmi a originátormi, čo vedie k ďalšej volatilite a narušeniam trhu. Ombudsman opäť súhlasí s tým, že ak by k tomu došlo, vážne by sa poškodil verejný záujem.

30. Podľa názoru ombudsmanky - na základe odpovedí a príkladu, ktoré poskytla ECB na zasadnutí 25. januára 2015 - je odmietnutie ECB poskytnúť sťažovateľovi prístup k požadovaným dokumentom presvedčivé. Ako tvrdí ECB a uznáva judikatúra súdov EÚ, zverejnenie tohto druhu údajov by s najväčšou pravdepodobnosťou narušilo úsilie Eurosystému obnoviť dôveru vo finančné trhy a zlepšiť transmisiu impulzov menovej politiky. V uvedenej judikatúre Všeobecný súd rozhodol, že ECB sa vo svojom odôvodnení odmietnutia prístupu môže opierať o predpokladané správanie na finančných trhoch.

31. Na základe veľmi podrobnej a komplexnej kontroly príkladu týždennej internej správy sa ombudsmanka tiež domnieva, že stanovisko ECB, že nie je možné poskytnúť čiastočný prístup, je správne. Všetky informácie v správe jednoznačne patrili do rozsahu toho, čo možno považovať za vysoko citlivé finančné informácie.

32. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ako zdôraznila aj ECB, výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. a) týkajúca sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, nepodlieha testu prevažujúceho verejného záujmu. Inými slovami, ak sa na dokumenty vzťahuje výnimka (ktorú ECB podľa názoru ombudsmana presvedčivo tvrdila), ECB musí prístup k nim odmietnuť.

33. Hoci zákon neumožňuje, aby uvádzaná výnimka bola vyvrátená akýmkoľvek verejným záujmom, ombudsmanka sa na základe nahliadnutia do dokumentov domnieva, že zverejnenie sporných dokumentov by nedoručilo verejnému záujmu.

34. ECB sa tiež odvolávala na druhú výnimku (článok 4 ods. 2 prvá zarážka rozhodnutia ECB/2004/3) týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov zmluvných strán ECB vrátane záujmov štyroch manažérov, ktorí boli zmluvne vymenovaní v rámci ABSPP. ECB tvrdila, že zverejnenie jednotlivých údajov o transakciách týkajúcich sa jej protistrán (poplatky a provízie, ktoré im boli zaplatené) by poškodilo ich obchodné záujmy, ako aj zverejnenie zmluvných dojednaní so správcami alebo zúčtovacou spoločnosťou. Ombudsmanka opäť považuje odôvodnenie ECB za presvedčivé, keďže takéto informácie (zaplatené poplatky) sú obchodne citlivé a dôverné. V tejto súvislosti ombudsmanka tiež poznamenáva, že ECB vymenovala štyroch dotknutých manažérov na základe verejnej súťaže. Neexistujú teda žiadne dôvody na spochybnenie stanoviska ECB.

Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanka uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

ECB sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a ECB budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg 18. júla 2016

 

[1] Transmisný mechanizmus menovej politiky je proces, ktorým majú rozhodnutia menovej politiky vplyv na hospodárstvo vo všeobecnosti, a najmä na cenové úrovne.

[2] Rozhodnutie ECB ECB/2014/45 z 19. novembra 2014 o vykonávaní programu nákupu cenných papierov krytých aktívami, odôvodnenie 2 a rozhodnutie ECB/2014/40 z 15. októbra 2014 o vykonávaní tretieho programu nákupu krytých dlhopisov, odôvodnenie 2.

[3] https://www.ecb.europa.eu/mopo/implement/omt/html/index.en.html

[4] "Medzinárodné identifikačné číslo cenných papierov" (ISIN).

[5] Rozhodnutie ECB zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom ECB (ECB/2004/3), Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 42, zmenené rozhodnutím ECB/2011/6 z 9. mája 2011, Ú. v. EÚ L 158, 2011, s. 37, a rozhodnutím ECB/2015/1 z 21. januára 2015, Ú. v. EÚ L 84, 2015, s. 64.

[6] Táto vec, ktorá je veľmi podobná prejednávanej veci, sa týkala odmietnutia ECB udeliť prístup k prílohám dohody o výmene z 15. februára 2012 medzi Gréckom, ECB a národnými centrálnymi bankami Eurosystému uvedenými v tejto dohode. Táto dohoda o výmene bola uzavretá v rámci programu pre trhy s cennými papiermi (SMP), ktorý ECB spustila v máji 2010 s cieľom obnoviť primerané fungovanie transmisného mechanizmu menovej politiky. V tejto veci sa ECB na účely zamietnutia prístupu odvolávala na podobné tvrdenia ako v prejednávanej veci. Konkrétnejšie ECB v podstate tvrdila, že "zverejnenie podrobných rozčlenených informácií o štátnych dlhopisoch, ktoré nakúpila spolu s národnými centrálnymi bankami Eurosystému v rámci programu pre trhy s cennými papiermi, by mohlo viesť účastníkov trhu k vyvodeniu záverov o stratégii, taktike a metóde uplatňovanej v rámci programu pre trhy s cennými papiermi a k predpovedaniu stratégie, taktiky alebo metódy, ktoré by sa mohli použiť pri budúcich intervenciách. Mohlo by to oslabiť účinnosť týchto intervencií a v konečnom dôsledku aj menovú politiku Európskej únie a vnútorné financie ECB a národných centrálnych bánk Eurosystému“(pozri bod 67).

Čo si myslíte o tomto automatickom preklade? Podeľte sa s nami o svoj názor!