# Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 379/2010/MHZ proti Európskej komisii
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2010-12-27T00:01+01:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/5563)
---
Okolnosti predchádzajúce sťažnosti
----------------------------------

**1.** Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/9/ES z 3. marca 1997 o systémoch náhrad pre investorov[\[1\]](/#_ftn1){#_ftnref1} (ďalej len "ISD") nadobudla účinnosť 26. marca 1997. Lehota na transpozíciu v členských štátoch uplynula 26. septembra 1998. Cieľom SSNI je chrániť investorov pred rizikom finančnej straty v prípade neschopnosti investičnej spoločnosti splatiť peniaze alebo vrátiť aktíva. SSNI stanovuje niektoré základné zásady, ustanovenia a definície a poskytuje členským štátom flexibilitu pri ich vykonávaní najvhodnejším spôsobom pre ich vlastnú situáciu. SSNI však stanovuje základné požiadavky na vnútroštátne systémy náhrad pre investorov s cieľom zabezpečiť harmonizovanú minimálnu úroveň ochrany investorov v celej EÚ. Členské štáty musia zriadiť jeden alebo viac systémov náhrad pre investorov a všetky spoločnosti poskytujúce investičné služby musia patriť do takéhoto systému.

**2.** Sťažovateľom bol investor v poľskej investičnej spoločnosti (WGI Dom Maklerski SA, ďalej len "WGI"). Dňa 4. apríla 2006 poľské orgány zrušili licenciu spoločnosti WGI a nariadili jej splatiť jej investorov. WGI tak neurobila a poľský súd ju 22. júna 2006 vyhlásil za platobne neschopnú.

**3.** Na základe príslušných rozhodnutí Národného depozitára cenných papierov (NDP), ktorý riadi systémy náhrad pre investorov v Poľsku, sťažovateľ dostal náhradu. Podľa jeho názoru bola táto suma príliš nízka. Sťažovateľ sa takisto domnieval, že kompenzačná platba bola neprimerane oneskorená, a teda v rozpore s článkom 9 ods. 2 SSNI. V tomto článku sa *okrem iného* stanovuje, že systém náhrad „...*je schopný vyplatiť pohľadávku investora čo najskôr, najneskôr však do troch mesiacov od stanovenia oprávnenosti a výšky pohľadávky."*

**4.** Sťažovateľ preto 10. decembra 2007 podal Komisii svoju *prvú sťažnosť* proti Poľsku za nedodržanie uvedeného článku 9 ods. 2 smernice ICSD. Komisia zaregistrovala sťažnosť pod referenčným číslom X .. Komisii bolo v tejto súvislosti doručených niekoľko ďalších sťažností z Poľska.

**5.** Dňa 23. januára 2008 Komisia požiadala poľské orgány o vysvetlenie. Dňa 3. marca 2008 poľské ministerstvo financií odpovedalo s vysvetlením systémov náhrad pre investorov v Poľsku a stavu vykonávania SSNI. V nadväznosti na túto odpoveď a ďalšie neformálne kontakty s poľskými orgánmi Komisia dospela k záveru, že by mala uzavrieť konanie vo veci porušenia právnych predpisov, a 30. apríla 2008 informovala sťažovateľa o svojom zámere tak urobiť.

**6.** Sťažovateľ zaslal 30. mája 2008 Komisii list, v ktorom okrem iného odkázal na článok 13 SSNI, v ktorom*sa stanovuje, že „členský štát zabezpečí, aby právo investora na náhradu bolo predmetom žaloby investora proti systému náhrad."*Uviedol, že poľské právo nestanovuje žiadnu možnosť nápravy pre investorov, ak chcú podať sťažnosť proti systémom náhrad pre investorov, ktoré spravuje NDS. Občianskoprávne súdy nemajú právomoc rozhodovať o rozhodnutiach NDS, pretože majú správnu povahu (keďže súvisia so správou systému náhrad pre investorov zo strany NDS). Ani správne súdy nemajú právomoc, pretože NDS nie je správnym orgánom, ale akciovou spoločnosťou založenou podľa obchodného práva. V tejto súvislosti pripojil list správcu konkurznej podstaty WGI z 28. mája 2007.

**7.** Komisia 3. septembra 2008 informovala sťažovateľa, že v liste z 30. mája 2008 nenašla žiadne nové informácie. V dôsledku toho 26. júna 2008 ukončila konanie o nesplnení povinnosti.

**8.** Sťažovateľ zaslal 10. septembra, 15. októbra a 11. decembra 2008 Komisii dodatočné listy, v ktorých jasne namietal proti uvedenému rozhodnutiu Komisie. Komisia odpovedala na tieto listy 8. októbra 2008, 12. novembra 2008 a 2. februára 2009[\[2\].](/#_ftn2){#_ftnref2} Listom z 10. septembra 2008 sťažovateľ požiadal o prístup k dokumentom týkajúcim sa jeho spisu, na ktorý Komisia odpovedala 8. októbra 2008. V liste z 12. novembra 2008 adresovanom sťažovateľovi Komisia priložila kópiu odpovede poľských orgánov z 3. marca 2008. Komisia vo svojom liste sťažovateľovi z 2. februára 2009 *okrem iného* uviedla, že už vysvetlila všetky právne dôvody, pokiaľ ide o jej rozhodnutie uzavrieť jeho spis vo svojej predchádzajúcej korešpondencii. Komisia zopakovala, že sťažovateľ neposkytol dostatočné dôkazy na podporu svojich argumentov týkajúcich sa porušenia povinnosti poľských orgánov vykonávať smernicu. Komisia tiež informovala sťažovateľa, že „článok*13 SSNI bol transponovaný do článku 140 \&7 zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi z 29. júla 2005. Okrem toho sa sťažnosti môžu vždy zasielať* \[príslušnému poľskému orgánu\]*a žaloby sa môžu podávať na súdoch."*Komisia sa okrem toho odvolala na svoj kódex dobrej správnej praxe a uviedla, že mu v tej istej veci neodpovie, pokiaľ nepredloží nové argumenty.

**9.** Dňa 28. júla 2009 sťažovateľ podal Komisii svoju *druhú sťažnosť.* Uviedol, že táto sťažnosť sa líši od *prvej sťažnosti* , pretože i) tentoraz sa odvolal len na článok 13 SSNI a poľské orgány ho účinne nevykonali (v tejto súvislosti zopakoval obsah svojho listu z 30. mája 2008); ii) mal k dispozícii nový dokument poľského súdu, ktorý preukazuje, že článok 13 sa v skutočnosti vôbec nevykonal. Dňa 30. júla 2009 zaslal Komisii kópiu tohto dokumentu spolu s krátkym sprievodným listom, ktorý dopĺňa jeho *druhú sťažnosť*. Uvedeným dokumentom bol rozsudok poľského súdu z 26. februára 2008, v ktorom súd v skratke uviedol, že nemá právomoc vo veciach týkajúcich sa systému náhrad pre investorov. Preto nebola možná žiadna náprava.

**10.** Komisia *nezaregistrovala druhú výhradu* ako takú. Vo svojej odpovedi z 19. októbra 2009 informovala sťažovateľa, že vo svojich predchádzajúcich listoch už vysvetlila dôvody nezačatia konania o porušení povinnosti proti Poľsku. Komisia nenašla nové skutočnosti týkajúce sa jeho prípadu, a preto sa domnievala, že táto otázka by sa mala uzavrieť.

**11.** Sťažovateľ sa potom obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania
--------------------

**12.** Ombudsmanka sa rozhodla začať toto vyšetrovanie v súvislosti s tvrdeniami a nárokmi sťažovateľa.

**Tvrdenie:**

Komisia nevybavila riadne jeho druhú sťažnosť z 28. a 30. júla 2009.

**Pohľadávka:**

Komisia by mala zaregistrovať jeho druhú sťažnosť alebo poskytnúť presvedčivé vysvetlenie, prečo tak nemôže urobiť.

Vyšetrovanie
------------

**13.** Sťažovateľ 23. októbra 2009 predložil svoju sťažnosť ombudsmanovi[\[3\].](/#_ftn3){#_ftnref3} Dňa 23. júna 2010 Komisia zaslala ombudsmanovi stanovisko v angličtine a následne jeho preklad do poľštiny. Sťažovateľ zaslal 10. augusta 2010 svoje pripomienky k stanovisku Komisie.

Analýza a závery ombudsmana
---------------------------

### A. Údajné nevybavenie sťažnosti na porušenie právnych predpisov riadne a súvisiaci nárok

#### Argumenty predložené ombudsmanovi

**14.** Sťažovateľ vo svojej pôvodnej sťažnosti tvrdil, že dôvod Komisie na odmietnutie registrácie jeho novej sťažnosti z 28. júla 2009, ktorú dokončil 30. júla 2009, bol nesprávny. Tvrdil tiež, že Komisia vo svojej odpovedi z 19. októbra 2009 uviedla, že sťažovateľ nepredložil nové dôkazy, hoci tak v skutočnosti urobil. Do svojej novej sťažnosti zahrnul kópiu rozsudku poľského súdu z 26. februára 2008, ktorý bol predtým Komisii neznámy. ("Prvý*argument*")

**15.** Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že posúdenie Komisie v jej liste sťažovateľovi z 2. februára 2009, podľa ktorého bol článok 13 SSNI riadne transponovaný do poľského práva, bolo nesprávne. (ďalej len "druhý*argument*")

**16.** Komisia vo svojom stanovisku informovala ombudsmana, že sťažovateľ 6. augusta 2009 adresoval Európskemu parlamentu petíciu. V nadväznosti na túto petíciu a tiež vzhľadom na to, že niektoré predchádzajúce kontakty Komisie s poľskými orgánmi boli neformálnej povahy, Komisia 23. decembra 2009 zaslala poľským orgánom nový list. Poľské ministerstvo financií odpovedalo na tento list 10. februára 2010[\[4\].](/#_ftn4){#_ftnref4}

**17.** Komisia zastávala názor, že sťažovateľ vo svojej korešpondencii z 28. a 30. júla 2009 nepredložil žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho registráciu ako novej sťažnosti. Rozhodnutie poľského súdu, ktoré sťažovateľ priložil, nepredstavovalo žiadne takéto nové skutočnosti. Toto rozhodnutie súdu existovalo už v roku 2008, keď Komisia stále analyzovala *prvú sťažnosť* sťažovateľa (prípad porušenia č. 2008/4085). Okrem toho sťažovateľ už vo svojom liste z 30. mája 2008 uviedol, že poľské súdy vydali rozhodnutia v tejto veci.

**18.** Komisia takisto uviedla, že v rozsudku poľského súdu z 26. februára 2008 sa neuvádza, že Poľsko nesprávne vykonalo článok 13 SSNI, čo by si vyžadovalo, aby Komisia začala nové vyšetrovanie v rámci nového postupu v prípade nesplnenia povinnosti. Tento rozsudok bol vydaný na základe odvolania, ktoré podali iní investori v poľskej investičnej spoločnosti. Súd zamietol ich odvolanie v rámci konkurzného konania. Tento rozsudok nebráni investorovi, ktorý i) nie je uvedený v zozname spravovanom správcom konkurznej podstaty alebo ii) nie je spokojný s výškou priznanej náhrady, aby si uplatnil občianskoprávnu pohľadávku. Komisia informovala sťažovateľa listom z 2. februára 2009, že článok 13 smernice bol transponovaný do článku 140 ods. 7 zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi z 29. júla 2005, ktorý bol v Poľsku stále platný.

**19.** Uvedené posúdenie Komisie potvrdili poľské orgány počas neformálnej diskusie s Komisiou, ako aj vo formálnej odpovedi poľského ministerstva financií z 10. februára 2010. V tejto odpovedi poľské ministerstvo vysvetlilo, že investori majú dve možnosti odvolať sa: i) v rámci konkurzného konania pred sudcom-komisárom podľa článku 256 ods. 1 poľského zákona o konkurze alebo ii) prostredníctvom občianskoprávnych nárokov na základe článkov 140 ods. 6 a 140 ods. 7 zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi z 29. júla 2005. Tieto posledné nápravné opatrenia sú k dispozícii tak pre investorov, ktorých mená nie sú uvedené v zozname investorov, ako aj pre investorov, ktorí nie sú spokojní s výškou náhrady.

**20.** Komisia tiež poukázala na*to, že sťažovateľ vo svojej petícii adresovanej Európskemu parlamentu implicitne uznal možnosť uplatniť občianskoprávne nároky, keď uviedol, že „nie je možné, aby sťažnosť proti* \[systému*náhrad\] na všeobecnom súde bola totožná so žalobou proti systému náhrad v zmysle článku 13 \[SSSNI\]."* Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí, keďže článok 13 SSNI je veľmi všeobecným ustanovením, ktoré vyžaduje existenciu konania pre investorov, aby sa mohli odvolať proti systému náhrad. Na rozdiel od toho, čo sťažovateľ tvrdil vo svojej petícii predloženej Parlamentu, článok 13 SSNI ponecháva členským štátom právo zvoliť si spôsob, akým sa toto odvolanie môže podať v rámci vnútroštátnych insolvenčných a súdnych konaní. V tejto súvislosti Komisia už vo svojom liste sťažovateľovi z 2. februára 2009 uviedla,*že „okrem toho sa sťažnosti môžu vždy zasielať* \[príslušnému poľskému orgánu\]*a žaloba sa môže podať na súd."*

**21.** Komisia zdôraznila, že jej záver, že článok 13 SSNI bol riadne transponovaný do poľského práva, bol založený na dôkladnom prešetrení tejto otázky a na niekoľkých kontaktoch s poľskými orgánmi v tejto súvislosti. Závery Komisie boli navrhovateľovi jasne oznámené vo viacerých listoch vrátane listu z 2. februára 2009.

**22.** Komisia takisto dospela k záveru, že nezistila žiadny nesprávny úradný postup pri riešení prípadu sťažovateľa, a považovala tvrdenie sťažovateľa za neopodstatnené. Napokon poznamenala, že „konanie*pred ombudsmanom nie je vhodným prostriedkom na vykonávanie kontroly nad podstatou rozhodnutí Komisie, najmä pokiaľ ide o výklad ustanovení práva Spoločenstva."*

**23.** Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zopakoval, že v liste z 30. mája 2008, ktorým doplnil svoju *prvú sťažnosť,* neuviedol rozsudok poľského súdu ako nový dôkaz. Komisia zjavne nevedela o obsahu poľského rozsudku pred 28. júlom 2009 (dátum jeho *druhej sťažnosti),* hoci bol vydaný v roku 2008.

**24.** Sťažovateľ tvrdil, že možnosť podať občianskoprávnu žalobu proti NDS, ktorý riadi systém náhrad, nie je rovnaká ako možnosť podať žalobu proti systému náhrad pre investorov. Podľa sťažovateľa v súčasnosti podľa poľského práva neexistuje možnosť podať občianskoprávnu žalobu proti systému náhrad pre investorov. Schéma nemá právnu subjektivitu a je možné podať len žalobu proti NDS. Podľa názoru sťažovateľa Komisia skreslila vyhlásenia, ktoré v tejto súvislosti uviedol vo svojej petícii predloženej Parlamentu. Sťažovateľ napokon tvrdil, že článok 13 SSNI neodkazuje na odvolanie na súde, ale na iné prostriedky nápravy, ktoré by vzhľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva mali byť účinné, t. j. okrem iného ľahko dostupné. V Poľsku je však prístup k spravodlivosti nákladný a postupy sú zdĺhavé.

**25.** Sťažovateľ preskúmal odpoveď poľského ministerstva z 10. februára 2010, na ktorú Komisia odkázala vo svojom stanovisku. Zistil, že poľský zákon o konkurze a zákon o obchodovaní s finančnými nástrojmi, ktoré podľa poľského ministerstva a ako zopakovala Komisia, mali transponovať článok 13 SSNI, neobsahujú žiadne relevantné ustanovenia o možnosti investorov podať odvolanie proti systému náhrad pre investorov. Okrem toho sa domnieval, že poľské ministerstvo poukázalo na možnosť podať opravný prostriedok proti zoznamu veriteľov, a nie proti zoznamu investorov, ktorí majú nárok na náhradu. Podľa názoru sťažovateľa poľské ministerstvo uviedlo Komisiu do omylu. Komisia nemala súhlasiť s názormi tohto ministerstva bez toho, aby ich ďalej overila.

**26.** Sťažovateľ dospel k záveru, že náprava proti systému náhrad pre investorov nie je podľa poľského práva možná, a preto sa článok 13 SSNI riadne nevykonal. Zistil, že Komisia porušila Európsky kódex dobrej správnej praxe okrem iného tým, že i) sa nezaoberala jeho novou sťažnosťou z 28. júla 2008 ako takou napriek novým dôkazom; a ii) nie je riadne odôvodnené prečo.

#### Hodnotenie ombudsmana

##### Úvodné poznámky týkajúce sa druhého tvrdenia sťažovateľa

**27.** Komisia vo svojom stanovisku informovala ombudsmana, že sťažovateľ predložil Parlamentu petíciu 6. augusta 2009, teda približne tri mesiace pred tým, ako podal sťažnosť ombudsmanovi. Na základe stanoviska Komisie a odpovede poľského ministerstva z 10. februára 2010, ktorá bola vyžiadaná v rámci vybavovania petície sťažovateľa Parlamentom, sa ukázalo, že táto petícia sa týkala vykonávania článku 13 MSD poľskými orgánmi. Ombudsman poznamenáva, že poľské ministerstvo odpovedalo listom z 10. februára 2010 na tieto otázky Komisie:

(1) Môže byť právo na náhradu predmetom konania investora podľa článku 13 SSNI; Ako môže investor bojovať za toto právo?;

(2) Majú investori uvedení v zozname investorov, ktorí majú nárok na náhradu podľa § 140 ods. 1 bodu 1 poľského zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi, právo odvolať sa proti tomuto zoznamu investorov a v prípade kladnej odpovede, na akom právnom základe? aké kroky môže investor podniknúť, aby sa odvolal proti zoznamu investorov?;

(3) Má investor právo podať sťažnosť na poľský úrad pre finančný dohľad a môže v tejto súvislosti podať žalobu na súd?[\[5\]](/#_ftn5){#_ftnref5}

**28.** Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že Výbor Európskeho parlamentu pre petície sa už zaoberal vykonávaním článku 13 MSD zo strany Poľska, a teda aj posúdením Komisie v tejto súvislosti, neexistujú dôvody, aby sa ombudsman zaoberal *druhým argumentom* sťažovateľa, že toto posúdenie bolo nesprávne.

**29.** Z rovnakého dôvodu ombudsman nepovažuje za užitočné vyjadriť sa k vyjadreniu Komisie v jej stanovisku, že „konanie*pred ombudsmanom nie je vhodným prostriedkom na vykonávanie kontroly nad podstatou rozhodnutí Komisie, najmä pokiaľ ide o výklad ustanovení práva Spoločenstva."*Ombudsman však vyjadruje poľutovanie nad týmto nešťastným vyhlásením Komisie. Chcel by objasniť, že ak by sa Výbor pre petície ešte nezaoberal týmto aspektom sťažnosti a ak by ombudsman vyhodnotil závery Komisie v tejto veci, zjavne by mohol vyjadriť svoje stanovisko k výkladu príslušných ustanovení práva EÚ, pričom uznáva, že najvyšším orgánom na výklad tohto práva je Súdny dvor Európskej únie.

##### Prvý argument sťažovateľa, že Komisia nezaregistrovala ako novú sťažnosť list sťažovateľa z 28. júla 2009, vyplnený 30. júla 2009

**30.** Ombudsman považuje za ťažké pochopiť, prečo Komisia nezaregistrovala uvedené listy sťažovateľa ako formálnu sťažnosť v súlade so svojím oznámením Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva[\[6\]](/#_ftn6){#_ftnref6} (ďalej len "oznámenie").

**31.** V oznámení Komisia uverejnila pravidlá, ktoré sa vzťahujú na jej vzťahy s osobami, ktoré sa jej sťažujú na porušenie práva Spoločenstva. Bod 3 (Zaznamenávanie sťažností) prvý odsek tohto oznámenia stanovuje:

„Každá*korešpondencia, ktorá bude pravdepodobne vyšetrovaná ako sťažnosť, sa zaznamená v centrálnom registri sťažností vedenom generálnym sekretariátom Komisie."*

Druhý odsek bodu 3 obsahuje taxatívny zoznam dôvodov, na základe ktorých

„\[c\]*aleboodpoveď nemožno vyšetrovať ako sťažnosť Komisie, a preto sa nezaznamenáva v centrálnom registri sťažností, ak:*

*... -- uvádza sťažnosť, v súvislosti s ktorou Komisia prijala jasné, verejné a konzistentné stanovisko, ktoré sa oznámi sťažovateľovi ..."*

Bod 5 štvrtý odsek (Potvrdenie o prijatí) oznámenia stanovuje:

„Ak*sa útvary Komisie rozhodnú nezaregistrovať korešpondenciu ako sťažnosť, oznámia to autorovi bežným listom, v ktorom uvedú jeden alebo viacero dôvodov uvedených v bode 3 druhom odseku."*

**32.** Komisia tvrdila, že predmetné listy sťažovateľa nezaregistrovala ako novú sťažnosť, pretože sťažovateľ nepredložil žiadne nové dôkazy v súvislosti so svojou predchádzajúcou sťažnosťou týkajúcou sa nesprávneho vykonávania SSNI Poľskom. Komisia túto predchádzajúcu sťažnosť s konečnou platnosťou uzavrela 26. júna 2008 zistením, že nedošlo k žiadnemu porušeniu. Zdá sa preto, že Komisia sa domnievala, že zaujala „jasné,*verejné a konzistentné"*stanovisko k listom sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 už pred dátumom ich zaslania.

**33.** Sťažovateľ však vo svojej sťažnosti Komisii z 10. decembra 2007 v podstate poukázal na to, že poľské orgány riadne nevykonali článok 9 SSNI. Naproti tomu sa sťažovateľ vo svojich listoch z 28. a 30. júla 2009 zameral na nesprávne vykonávanie článku 13 SSNI.

**34.** Takisto sa zdá, že v nadväznosti na *prvú sťažnosť* sťažovateľa z 10. decembra 2007 Komisia neprešetrovala, ako Poľsko vykonáva článok 13 SSNI. Z odpovede poľských orgánov z 22. februára 2008, ktorá bola zjavne zaslaná v rámci vybavovania *prvej sťažnosti* sťažovateľa Komisiou, je zrejmé, že Komisia nepožiadala poľské ministerstvo financií, aby vysvetlilo vykonávanie uvedeného článku 13 SSNI. Preto je ťažké určiť, na základe ktorého „dôkladného*vyšetrovania"* Komisia dospela k svojmu stanovisku k implementácii článku 13 do poľského práva, ktoré bolo sťažovateľovi oznámené listom z 2. februára 2009. V tomto liste sa uvádzalo, že i) „sťažnosti*možno vždy zaslať \[príslušnému* poľskému orgánu\]*a žalobu možno podať na súd"*a ii) článok 13 smernice bol transponovaný do článku 140 ods. 7 zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi z 29. júla 2005.

**35.** Ombudsman okrem toho poukazuje na to, že až 30. júla 2009 sťažovateľ po prvýkrát vo svojej komunikácii s Komisiou týkajúcej sa SSNI predložil kópiu rozsudku poľského súdu, v ktorom poľský sudca komisár zastával názor, že v rámci konkurzného konania neexistuje žiadna právna možnosť odvolať sa proti systému náhrad pre investorov. Príslušná časť rozhodnutia poľského sudcu z 26. februára 2008 sa týkala dvoch individuálnych nárokov na náhradu škody v súvislosti s platobnou neschopnosťou poľskej investičnej spoločnosti. Uvádza sa v ňom:

„Vypracovanie*zoznamu investorov a pravidlá týkajúce sa priznania náhrady škody a spôsobu, akým by sa táto náhrada mala vyplatiť,*sú stanovené v článku 132 a nasledujúcich článkoch \[poľského*zákona o obchodovaní s finančnými nástrojmi\], v ktorých sa nestanovuje možnosť sudcu-komisára rozhodnúť o žiadostiach o náhradu škody a o tom, či možno podať odvolanie proti zoznamu investorov. Takáto možnosť nie je stanovená ani v zákone o konkurze, ani v Občianskom súdnom poriadku, keďže zoznam investorov nepredstavuje rozsudok sudcu komisára ani súdu. Národný depozitár cenných papierov* \[NDS\]*rozhoduje o práve na náhradu a o jeho výške a toto rozhodnutie má formu uznesenia*rady \[NDS\].* Ani správca konkurznej podstaty, ktorý vypracúva a ukladá zoznam investorov, nemá právo napadnúť uvedené riešenie krízovej situácie. Keďže v tejto oblasti neexistujú žiadne ustanovenia, je sporné, či správca konkurznej podstaty môže podať žalobu, ak NDS vráti zoznam investorov, ktorý vypracoval, alebo ak sa NDS rozhodne priznať nižšiu náhradu, než je náhrada uvedená v zozname. Vzhľadom na uvedené skutočnosti*by sa*\[súčasné\] žiadosti o náhradu škody mali zamietnuť z dôvodu, že neexistuje žiadna možná právna náprava v zmysle článku 199 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a článku 229 zákona o konkurze."* [\[7\]](/#_ftn7){#_ftnref7}

**36.** Ako sťažovateľ správne poznamenal, Komisia nepreukázala, že vedela o tomto rozsudku pred dátumom jeho podania sťažovateľom. Je tiež opodstatnené domnievať sa, že tento rozsudok predstavuje dôležitý dôkazný prvok na účely tvrdenia, či poľské právo primerane vykonávalo článok 13 SSNI a či ho Komisia mala alebo nemala ignorovať. Mal by sa skôr dôkladne analyzovať.

**37.** Komisia však vykonala túto analýzu až po predložení tejto sťažnosti ombudsmanovi (alebo skôr v rámci petície sťažovateľa adresovanej Parlamentu z augusta 2009). Dospela pritom k záveru, že tento rozsudok „neposkytuje*relevantné náznaky nesprávneho vykonávania článku 13 smernice zo strany Poľska, ktoré by si vyžadovalo vyšetrovanie zo strany Komisie v rámci nového postupu v prípade nesplnenia povinnosti".* Komisia však mala vykonať takúto analýzu už predtým, ako sa sťažovateľ obrátil na Parlament (a ombudsmana), po tom, ako najprv zaregistrovala listy sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 ako novú sťažnosť. Ombudsman považuje za jasné, že otázky, na ktoré sa tieto listy odvolávajú, mali byť v čase ich predloženia prešetrené.

**38.** Ombudsman napokon poznamenáva, že v liste sťažovateľa Komisii z 30. mája 2008 sa skutočne odvolal na článok 13 SSNI a zastával názor, že podľa poľského práva neexistuje možnosť odvolať sa proti rozhodnutiam národného programu rozvoja, ktorým sa riadi systém náhrad. Sťažovateľ takisto uviedol, aj keď pomerne všeobecne, že „súd,*ktorý sa zaoberá konkurzom, zamietol odvolania proti systému náhrad, pričom uviedol, že takéto odvolania sa ho netýkajú."*V tom čase však nepredložil kópiu rozsudku poľského súdu z 26. februára 2008. Urobil tak až 28. a 30. júla 2009. Komisia sa preto nemohla opierať o obsah listu sťažovateľa z 30. mája 2008, aby podľa jej názoru tvrdila, že v korešpondencii sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 nebol žiadny nový prvok.

**39.** Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia tým, že nezaregistrovala listy sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 ako novú sťažnosť z dôvodu, že táto korešpondencia neobsahovala nové dôkazy, konala proti svojmu vlastnému oznámeniu, a teda sa dopustila nesprávneho úradného postupu.

**40.** Ombudsmanka poznamenáva, že následne a v rámci petície sťažovateľa adresovanej Parlamentu sa Komisia obrátila na poľské orgány s cieľom overiť tieto nové dôkazy a tvrdenie sťažovateľa, že poľské orgány riadne nevykonali článok 13 smernice ISCD. Komisia preto prijala opatrenia, ktoré by sa od nej mohli očakávať, ak by príslušné listy sťažovateľa zaregistrovala ako novú (druhú) *sťažnosť.* Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v tomto štádiu by nemal požadovať, aby Komisia zaregistrovala sťažnosť sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 ako takú, a tým vyhovela žiadosti. Priateľské riešenie preto nie je možné, a ombudsman preto prípad uzatvára kritickou poznámkou uvedenou ďalej.

### C. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

{#CR39/2010}

**Komisia sa dopustila pochybenia a konala proti svojmu vlastnému oznámeniu tým, že nezaregistrovala listy sťažovateľa z 28. a 30. júla 2009 ako novú sťažnosť. V týchto listoch sťažovateľ uviedol kópiu rozsudku poľského súdu z 26. februára 2008, ktorý skutočne predstavoval nový dôkaz, na ktorý bola Komisia po prvýkrát upozornená. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.**

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 20. decembra 2010

*** ** * ** ***

[\[1\]](/#_ftnref1){#_ftn1} Ú. v. ES L 84, 1997, s. 22 -- 31.

[\[2\]](/#_ftnref2){#_ftn2} Sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti len kópie odpovedí Komisie z 12. novembra 2008 a 2. februára 2009. Obsah zostávajúcich listov Komisie bol však opísaný v pripojených listoch.

[\[3\]](/#_ftnref3){#_ftn3} Táto sťažnosť, hoci bola potvrdená systémom elektronického predkladania ombudsmana, nebola z technických dôvodov postúpená do registra ombudsmana. Až 26. decembra 2009, keď sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana (jeho list bol zaevidovaný ako ďalšia korešpondencia s predchádzajúcou sťažnosťou toho istého sťažovateľa: Y ), ktorý sa pýtal na svoju sťažnosť z 23. októbra 2009, zistil útvar ombudsmana, že podal túto poslednú sťažnosť. Jeho sťažnosť bola teda zaregistrovaná 10. februára 2010. Sťažovateľ bol o uvedených skutočnostiach informovaný 18. marca 2010.

[\[4\]](/#_ftnref4){#_ftn4} Sťažovateľ dostal kópiu tohto listu priamo od poľského ministerstva financií.

[\[5\]](/#_ftnref5){#_ftn5} Útvary ombudsmana sa 24. novembra 2010 neformálne obrátili na Výbor Európskeho parlamentu pre petície. Výbor potvrdil, že sťažovateľ vo svojej petícii tvrdil, že poľské orgány nesprávne transponovali SSNI do poľských právnych predpisov a že v tejto súvislosti sa osobitne odvolal na článok 13 SSNI. Petícia bola vyhlásená za prípustnú 22. novembra 2009. Komisia 11. mája 2010 poskytla Parlamentu príslušné informácie týkajúce sa petície. Parlament petíciu uzavrel v júli 2010.

[\[6\]](/#_ftnref6){#_ftn6} KOM(2002) 141, konečné znenie.

[\[7\]](/#_ftnref7){#_ftn7} Tento preklad poskytli útvary ombudsmana.