Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, ktorý žije v Španielsku, sa aktívne zaujíma o vykonávanie európskych právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Dňa 11. júna 2009 preto zaslala e-mail Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre životné prostredie (GR pre životné prostredie), v ktorom požiadala o štatistické údaje o počte sťažností týkajúcich sa údajných porušení právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia Španielskom, ktoré boli zaregistrované za rok. Chcela tiež vedieť, koľko z týchto sťažností bolo prijatých a koľko bolo zamietnutých.

2. GR pre životné prostredie odpovedalo e-mailom z toho istého dňa, že tieto informácie nie sú k dispozícii. Sťažovateľa však odkázala na štatistiky o porušeniach týkajúcich sa životného prostredia, ktoré boli uverejnené na jej webovom sídle. Zároveň sťažovateľovi odporučila, aby si pozrel výročné správy o vykonávaní práva EÚ členskými štátmi, ktoré uverejňuje generálny sekretariát Komisie. Štatistiky GR pre životné prostredie poskytli informácie o počte prípadov nesplnenia povinnosti, ktoré GR pre životné prostredie riešilo za rok, ako aj rozdelenie počtu otvorených prípadov nesplnenia povinnosti podľa členských štátov. Vo výročnej správe sa uvádza celkový počet vybavovaných prípadov, ako aj percentuálny podiel prípadov nesplnenia povinnosti uzavretých pred prvým formálnym krokom. Štatistická príloha obsahovala informácie o „novo zistených prípadoch“ za každý členský štát a v inej tabuľke za každý sektor politiky.

3. Sťažovateľ nebol spokojný s touto odpoveďou, a preto sa sťažoval generálnemu riaditeľovi GR pre životné prostredie e-mailom z toho istého dňa. O dva dni neskôr zopakovala svoju žiadosť úradníkovi GR pre životné prostredie na zastúpení Komisie v Madride. Ten odpovedal 14. júna 2009 s poľutovaním, že nemohol urobiť nič iné, len poslať správu do Bruselu.

4. Keďže sťažovateľka nedostala odpoveď na svoju sťažnosť, opätovne sa obrátila na Komisiu 12. októbra 2009, pričom uviedla, že získané informácie neboli tým, o čo žiadala. Z tohto dôvodu zopakovala svoju žiadosť.

5. Dňa 12. novembra 2009 sťažovateľ stále nedostal odpoveď. Predložila preto túto výhradu.

6. Útvary ombudsmana kontaktovali Komisiu s cieľom zistiť, či by sa prípad mohol vyriešiť neformálne. Komisia následne poskytla ombudsmanovi kópiu listu, ktorý adresovala sťažovateľovi 2. decembra 2009. V tomto liste vysvetlila, že neexistuje žiadny dokument, ktorý by obsahoval informácie požadované sťažovateľom. Na jej žiadosť sa preto nevzťahovalo nariadenie č. 1049/2001 [1], pretože sa týka len prístupu k existujúcim dokumentom a nevyžaduje sa v nej, aby inštitúcia vypracovala dokument s cieľom vyhovieť žiadosti. V tejto súvislosti by sa požadované informácie museli získať z viacerých rôznych databáz, čo by si vyžadovalo vysoké investície z hľadiska zamestnancov a pracovného času. Podľa názoru Komisie by to bolo neprimerané. Sťažovateľa však odkázala na niekoľko verejne dostupných zdrojov informácií a štatistík o počte prijatých a otvorených sťažností na porušenie právnych predpisov. Uviedla tiež, že čoskoro uverejní správu o projekte EU Pilot, ktorý je novým mechanizmom určeným na riešenie sťažností na porušenie právnych predpisov. Táto správa by obsahovala údaje o sťažnostiach proti zúčastneným členským štátom vybavovaných od apríla 2008.

7. Po preskúmaní obsahu tohto listu a po ďalších kontaktoch, ktoré nadviazali jeho útvary, ombudsman dospel k záveru, že v tomto prípade sa nejaví ako možné nájsť neformálne riešenie.

Predmet vyšetrovania

8. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nesprávne neodpovedala na jeho otázku týkajúcu sa toho, koľko sťažností na porušenie právnych predpisov proti Španielsku v súvislosti s otázkami životného prostredia bolo zaregistrovaných za rok, koľko z nich bolo zamietnutých a koľko bolo prijatých.

9. Tvrdila, že Komisia by mala poskytnúť uvedené štatistické informácie.

Vyšetrovanie

10. Dňa 17. decembra 2009 ombudsman začal vyšetrovanie a požiadal Komisiu o stanovisko.

11. Komisia zaslala svoje stanovisko 26. marca 2010 a 12. apríla 2010 poskytla nemecký preklad. Dňa 16. apríla 2010 boli tieto dokumenty postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Sťažovateľka predložila svoje pripomienky 21. júna 2010.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie o neposkytnutí požadovaných štatistických informácií a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Sťažovateľka tvrdila, že Komisia neodpovedala na jej otázku, konkrétne kde nájsť štatistiky týkajúce sa sťažností na porušenie právnych predpisov podaných proti Španielsku v súvislosti so životným prostredím a koľko z nich bolo zamietnutých a prijatých.

13. Komisia poukázala na to, že nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom sa týka len prístupu k existujúcim dokumentom. Informácie, ktoré sťažovateľ požadoval, však neboli obsiahnuté v žiadnom existujúcom dokumente. Okrem toho sa v smernici 2003/4 o prístupe verejnosti k informáciám [2], ktorá sa nevzťahuje na inštitúcie EÚ, vyžaduje len to, aby orgány členských štátov poskytovali občanom „dostupné“ informácie.

14. V dôsledku toho Komisia poskytla sťažovateľke informácie, ktoré mala k dispozícii a ktoré čo najužšie súviseli s jej žiadosťou. V liste z 2. decembra 2010 tiež informovala sťažovateľa, že úsilie potrebné na zostavenie údajov, ktoré požadovala, by bolo neprimerané vzhľadom na očakávaný prínos. Niektoré relevantné informácie však boli verejne dostupné. V tejto súvislosti odkázala sťažovateľa na správu v rámci projektu EU Pilot, ktorá mala byť čoskoro uverejnená.

15. Dňa 15. februára 2010 Komisia zaslala sťažovateľovi ďalší list, v ktorom poukázala na to, že práve aktualizovala informácie týkajúce sa presadzovania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia na svojej webovej stránke. Stránka teraz obsahovala informácie do roku 2009 a uvádzala počet sťažností zaregistrovaných GR pre životné prostredie (voči všetkým členským štátom) v rokoch 2007, 2008 a 2009. Komisia zahrnula aj informácie o počte otvorených prípadov nesplnenia povinnosti a iných vyšetrovaní týkajúcich sa Španielska. Okrem toho poskytla štatistické údaje o počte sťažností a vyšetrovaní týkajúcich sa údajných porušení právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia Španielskom, ktoré boli v posledných troch rokoch zaregistrované v NIF (databáza Komisie o porušení právnych predpisov), EU Pilot (platforma na riešenie sťažností, pri ktorých sa od dotknutého členského štátu vyžadujú vstupy) a CHAP („Complaints Handling – Accueil des Plaignants“, nová databáza na registráciu sťažností a vyšetrovaní).

16. Komisia zdôraznila, že na zostavenie týchto údajov sa informácie museli vyberať a spracúvať manuálne z rôznych databáz. Pripomenula tiež, že už vo svojej pôvodnej odpovedi a v liste z 2. decembra 2009 odkázala sťažovateľa na výročné správy o uplatňovaní právnych predpisov EÚ. Obsahovali informácie relevantné pre žiadosť sťažovateľa, ako napríklad porušenia podľa odvetvia alebo členského štátu. Na záver, hoci Komisia vyjadrila poľutovanie nad časom, ktorý potrebovala na odpoveď na žiadosť sťažovateľa z 12. októbra 2009, usúdila, že tým, že sťažovateľovi poskytla informácie uvedené v jej liste, urobila viac, než by sa od nej za normálnych okolností vyžadovalo podľa jej kódexu dobrej správnej praxe.

17. Sťažovateľka sa vo svojich pripomienkach nevyjadrila k informáciám, ktoré jej poskytla Komisia, okrem toho, že vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia vynaložila toľko úsilia na to, aby odpovedala na jej žiadosť. Sťažovateľka poznamenala, že tú istú žiadosť predložila Výboru Európskeho parlamentu pre petície, ktorý jej poslal veľmi informatívnu odpoveď. Podľa sťažovateľa to naznačuje, že register Komisie má priestor na zlepšenie.

Hodnotenie ombudsmana

18. Komisia sa vo svojom stanovisku odvolala na smernicu 2003/4, ktorá sa týka prístupu k informáciám o životnom prostredí, ktorými disponujú orgány členských štátov. Ako však uviedla samotná Komisia, táto smernica je určená členským štátom, a preto nie je v tomto prípade priamo relevantná. Komisia sa odvolala aj na nariadenie 1049/2001, ktoré sa týka prístupu k dokumentom. Vzhľadom na to, že navrhovateľ predložil žiadosť o informácie, toto nariadenie nie je relevantné ani pre tento prípad.

19. Sťažovateľ požiadal o štatistické údaje týkajúce sa počtu sťažností na porušenie právnych predpisov zaregistrovaných za rok v súvislosti s otázkami životného prostredia v Španielsku. Chcela tiež vedieť, koľko z týchto sťažností bolo prijatých a koľko bolo zamietnutých.

20. Komisia ju najprv odkázala na verejne dostupné zdroje informácií a poskytla všeobecné štatistiky týkajúce sa počtu prípadov uzavretých pred prvým formálnym krokom v konaní. V nadväznosti na pokus ombudsmana o neformálne urovnanie veci Komisia vysvetlila, že neexistuje žiadny dokument, ktorý by obsahoval informácie požadované sťažovateľom. Zhromažďovanie týchto informácií s cieľom plne odpovedať na žiadosť sťažovateľa by si vyžadovalo neprimerané úsilie.

21. V liste z 15. februára 2010, ktorý bol zaslaný po začatí tohto vyšetrovania, Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, koľko sťažností proti Španielsku a týkajúcich sa environmentálneho práva bolo zaregistrovaných. Sťažovateľovi poskytla aj informáciu o tom, koľko sťažností bolo zamietnutých.

22. Sťažovateľka sa vo svojich pripomienkach nevyjadrila k informáciám, ktoré jej poskytla Komisia, okrem toho, že vyjadrila poľutovanie nad tým, že Komisia vynaložila toľko úsilia na to, aby odpovedala na jej žiadosť.

23. Ombudsman sa preto domnieva, že v tomto prípade neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

24. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že register Komisie sa zdá byť menej efektívny ako register Výboru pre petície, a preto existuje priestor na zlepšenie v tejto súvislosti. Ombudsman však chápe, že sťažovateľ nemal v úmysle vzniesť nové tvrdenie pri predkladaní tejto poznámky. Ombudsmanka v každom prípade poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovateľ dosiaľ predložil túto záležitosť Komisii. V súčasnosti by sa preto touto otázkou nemohol zaoberať. Sťažovateľ však môže, samozrejme, podať novú sťažnosť v tejto veci po tom, ako sa vopred primerane obráti na Komisiu.

25. Ombudsman preto dospel k záveru, že nie je dôvod pokračovať vo vyšetrovaní tejto sťažnosti.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Nie sú žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 20. decembra 2010

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí, ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/313/EHS (Ú. v. EÚ L 41, 2003, s. 26; Mim. vyd. 15/007, s. 375).