Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je nemecká mimovládna organizácia, ktorá koná v mene viacerých mimovládnych organizácií.

2. Táto sťažnosť sa týka úlohy Európskej komisie pri spolufinancovaní realizácie štúdie iniciovanej nemeckými orgánmi s cieľom preskúmať rôzne možnosti rozvoja rieky Dunaj na úseku medzi mestami Straubing a Vilshofen. Štúdia sa uskutočnila v rámci projektu TEN-T s finančnými prostriedkami Komisie vo výške 16,5 milióna EUR.

3. Cieľom štúdie bolo prekonať patovú situáciu v diskusiách o dvoch možných možnostiach rozvoja, ktoré prebiehajú približne dve desaťročia.

4. Prvá z týchto možností, nazývaná variant A, predpokladá určitú protipovodňovú ochranu a iné opatrenia, ale žiadnu stavbu plavebnej komory. Environmentálne skupiny uprednostňujú variant A, pretože sa predpokladá zachovanie posledného voľne tečúceho úseku rieky v jeho strednej časti.

5. Druhá z týchto možností, nazývaná variant C280, poskytuje vyrovnaný ponor 2,8 m a predpokladá výstavbu plavebnej komory s cieľom obísť ohyb rieky. Prevádzkovatelia vnútrozemskej vodnej dopravy uprednostňujú variant C280.

6. Rozhodnutie Komisie o financovaní obsahuje ustanovenie o konflikte záujmov.

7. Podľa sťažovateľa vymenovanie spoločnosti s ručením obmedzeným RMD Wasserstraßen GmbH (ďalej len "RMD") nemeckými orgánmi s cieľom riadiť preskúmanie rôznych možností rozvoja uvedeného úseku Dunaja vedie ku konfliktu záujmov, čo je v rozpore s rozhodnutím Komisie o financovaní. Konflikt záujmov, ktorý sťažovateľ vníma, vyplýva z týchto dvoch úvah:

i) Ako inžinierska spoločnosť bude RMD vedúcim projektu skutočného rozvoja príslušného úseku rieky, pričom jej odmena bude priamo závisieť od celkových stavebných nákladov. Bolo by oveľa drahšie zahradiť rieku namiesto toho, aby sa prijali iné opatrenia na jej reguláciu;

ii) RMD je dcérskou spoločnosťou spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorú vlastní veľká verejnoprospešná spoločnosť. RMD má zmluvné právo využívať všetky vhodné stavby v Dunaji na výrobu elektrickej energie. V prípade, že by uvedený úsek zahŕňal plavebnú komoru, pre spoločnosť RMD by bolo jednoduché získať hospodársku výhodu z výstavby vodnej elektrárne. V skutočnosti RMD v minulosti jednoznačne propagovala hrádzu rieky.

8. Dňa 19. mája 2010 sa sťažovateľ obrátil na Komisiu so žiadosťou o preskúmanie prípadu a prijatie vhodných opatrení na vyriešenie vnímaného konfliktu záujmov. Sťažovateľ k svojmu listu pripojil okrem iného list predsedu monitorovacej skupiny (ďalej len „predseda“) z 8. apríla 2010, ktorý bol zriadený s cieľom sledovať realizáciu projektu. V tomto liste predseda uviedol, že spoločnosť RMD od svojej privatizácie v roku 1994 vykonávala svoju činnosť pod plným dohľadom nemeckej vlády a na jej pokyn. Podľa neho by inštitucionálne záruky zabránili akejkoľvek politike uprednostnenia výstavby priehrady.

9. Komisia vo svojej odpovedi z 5. augusta 2010 poukázala na to, že monitorovacia skupina bola zriadená s cieľom zabezpečiť riadne vykonanie štúdie, a uviedla, že verí, že rokovania skupiny budú v súlade s právom EÚ. Komisia okrem toho poznamenala, že sťažovateľ poukázal na vnímaný konflikt záujmov s monitorovacou skupinou, ktorá bola podľa jeho názoru vhodným fórom na posúdenie tejto otázky. Ubezpečila sťažovateľa, že bude projekt monitorovať, aby sa zabezpečilo riadne vykonanie štúdie.

10. V ďalších listoch navrhovateľ zopakoval svoje obavy, pokiaľ ide o vnímaný konflikt záujmov.

11. V odpovedi z 18. júla 2011 Komisia poznamenala, že navrhovateľ vyjadril nedôveru, pokiaľ ide o spoločnosť RMD, a sťažoval sa, že jej neboli poskytnuté dostatočné informácie. Komisia uviedla, že bola informovaná o veľkom počte zasadnutí monitorovacej skupiny a že na týchto zasadnutiach boli prítomní zástupcovia odvetvia životného prostredia. Komisia dodala, že monitorovacia skupina nedávno uverejnila správu o činnosti. Nakoniec vyzvala sťažovateľa, aby podporil prácu predsedu pri príprave konferencie, ktorá sa uskutoční začiatkom roka 2012.

12. Dňa 4. novembra 2011 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

13. Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením a tvrdením:

Tvrdenie

Komisia neprijala primerané opatrenia vzhľadom na konflikt záujmov, ktorý sťažovateľ vníma.

Pohľadávka

Komisia by mala prijať vhodné opatrenia a mala by najmä pristúpiť k vyplateniu svojich finančných prostriedkov len vtedy, ak boli jednoznačne splnené podmienky stanovené v rozhodnutí o financovaní.

Vyšetrovanie

14. Dňa 5. decembra 2011 ombudsman informoval sťažovateľa o rozhodnutí začať vyšetrovanie jeho sťažnosti a zároveň ho požiadal o určité objasnenia týkajúce sa jeho sťažnosti.

15. Sťažovateľ 20. decembra 2011 zaslal svoje objasnenia.

16. Dňa 11. januára 2012 ombudsman požiadal Komisiu o stanovisko k tvrdeniu a žiadosti. Stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie, ktoré sťažovateľ zaslal 20. júla 2012. Dňa 22. júla 2012 a 23. januára 2013 predložila ďalšie pripomienky mimovládna organizácia zastúpená sťažovateľom (ďalej len „mimovládna organizácia“).

17. Po analýze stanoviska Komisie na základe prijatých pripomienok ombudsmanka považovala za vhodné nahliadnuť do spisu Komisie. Inšpekcia sa uskutočnila 13. marca 2013. Kópia správy o inšpekcii bola zaslaná Komisii a ďalšia kópia bola zaslaná sťažovateľovi spolu s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ zaslal pripomienky 29. mája 2013.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

18. Dňa 2. decembra 2011 sťažovateľ predložil ombudsmanovi znalecký posudok nemeckej advokátskej kancelárie. Znalecký posudok z 12. novembra 2011 má názov "Spolupráca federácie so spoločnosťou RMD bez výberového konania"[1] a v podstate sa v ňom na základe nemeckého práva a práva EÚ v oblasti verejného obstarávania tvrdí, že zapojenie spoločnosti RMD vedie k viacerým porušeniam zákona. V liste so žiadosťou o vysvetlenie sťažovateľa (pozri bod 14 vyššie) sa ombudsman okrem iného spýtal sťažovateľa, či má v úmysle sťažovať sa aj na údajné porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania vymenovaním spoločnosti RMD. Sťažovateľ vo svojich objasneniach uviedol, že je stále v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o tento aspekt, a rozšíri svoju sťažnosť v prípade, že Komisia sa nebude zaoberať jeho argumentmi v tejto súvislosti. Ombudsman preto tento aspekt nezahrnul do svojho listu so žiadosťou o stanovisko Komisie. Mimovládna organizácia vo svojich ďalších pripomienkach zastávala názor, že je nepochopiteľné, že Komisia sa nezaoberala otázkou údajného porušenia pravidiel EÚ v oblasti verejného obstarávania, ktoré bolo zdokumentované v znaleckom posudku predloženom Komisii. Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach k správe o nahliadnutí do spisu Komisie vrátil k otázke verejného obstarávania a požiadal ombudsmana, aby toto odborné stanovisko zohľadnil.

19. Ombudsmanka poznamenáva, že jej súčasné vyšetrovanie nezahŕňa otázku súladu poverenia spoločnosti RMD vypracovaním štúdie a stanovisko Komisie k tejto záležitosti s právnymi predpismi EÚ o verejnom obstarávaní. Ombudsmanka by v zásade mohla rozšíriť svoje vyšetrovanie tak, aby zahŕňalo aj túto otázku, za predpokladu, že sťažovateľ sa v tejto súvislosti obrátil na Komisiu vhodným administratívnym spôsobom (článok 2 ods. 4 štatútu ombudsmana). Zároveň si uvedomuje, že rozšírenie rozsahu jeho vyšetrovania by od nej vyžadovalo, aby požiadala Komisiu o pripomienky k tomuto konkrétnemu aspektu predtým, ako poskytne sťažovateľovi príležitosť predložiť pripomienky. Vzhľadom na pokročilé štádium jej vyšetrovania by to však sotva bolo v záujme hospodárnosti konania. Ombudsmanka sa preto vo svojej analýze nebude zaoberať otázkou súladu poverenia spoločnosti RMD vykonaním štúdie s právnymi predpismi EÚ o verejnom obstarávaní. Sťažovateľ však môže v tejto súvislosti predložiť novú sťažnosť po tom, ako Komisii predloží vhodné administratívne postupy, ak chce v tejto veci pokračovať. Rovnaké úvahy sa vzťahujú aj na názor sťažovateľa vyjadrený v jeho pripomienkach k správe o inšpekcii, že spoločnosť RMD je zodpovedná za súčasné plánovanie a výstavbu opatrení na rozvoj a protipovodňovú ochranu bez predchádzajúceho verejného obstarávania.

20. Vzhľadom na ich vnútornú logickú súvislosť je vhodné posúdiť tvrdenie a tvrdenie sťažovateľa spoločne.

A. Tvrdenie o neprijatí primeraného opatrenia a súvisiaci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

21. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neprijala primerané opatrenia vzhľadom na konflikt záujmov, ktorý sťažovateľ vníma.

22. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že spoločnosť RMD je aktívne zapojená a zohráva kľúčovú úlohu pri príprave základu pre rozhodnutie, ktoré má vplyv na jej vlastnú hospodársku budúcnosť. Sťažovateľ sa konkrétne odvolal na argumenty uvedené v bode 7. Podľa sťažovateľa uvedený konflikt záujmov nevylučujú inštitucionálne záruky uvedené v liste predsedu monitorovacieho výboru z 8. apríla 2010.

23. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala prijať primerané opatrenia a mala by najmä pristúpiť k vyplateniu jeho finančných prostriedkov len vtedy, ak sú jednoznačne splnené podmienky stanovené v rozhodnutí o financovaní.

24. Sťažovateľ vo svojich objasneniach sťažnosti odmietol názor predsedu, že právne zriadenie spoločnosti RMD by vylúčilo konflikt záujmov. Je pravda, že spoločnosť RMD bola sprivatizovaná a bola pod dohľadom nemeckej vlády. Rozhodnutie o tom, či sa príspevok monitorovacej skupiny prijme alebo nie, však prijala riadiaca skupina, ktorá poskytla konkrétne pokyny na "operačnú úroveň" projektu. Vzhľadom na zložitosť projektu bolo sotva možné, aby vyššie vedenie riadiacej skupiny a "operačnej úrovne" podrobne ovplyvnilo technické plánovanie.

25. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že RMD bola založená v roku 1921 na údržbu a správu splavných riek a kanálov v juhovýchodnom Nemecku a bola sprivatizovaná v roku 1994. Uzavrela zmluvy so subdodávateľmi na realizáciu veľkých častí štúdie.

26. Komisia vysvetlila, že environmentálne skupiny dôrazne namietali proti štúdii. Na podnet európskeho koordinátora pre vnútrozemské vodné cesty vymenovaného Komisiou sa zástupcovia environmentálnych skupín dohodli, že sa pripoja k monitorovacej skupine zloženej z odborníkov, ktorá sa zodpovedá priamo príslušným nemeckým orgánom. Komisia dodala, že dostala množstvo listov od sťažovateľa a inej mimovládnej organizácie, oboch členov monitorovacej skupiny, v ktorých sa sťažovali, že neboli riadne informovaní o pokroku v štúdii. Zároveň potvrdili svoju dôveru v predsedu monitorovacej skupiny, ktorý dôrazne poprel akýkoľvek takýto nedostatok informácií. Komisia takisto uviedla, že dokončenie štúdie sa očakáva koncom roka 2012 a že konferencia sa uskutoční na jeseň 2012 s cieľom podnietiť otvorenú diskusiu o výsledkoch štúdie.

27. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že „na základe dokumentov, ktoré má k dispozícii, neexistuje dôkaz o tom, že možno očakávať konflikt záujmov“. Komisia uviedla, že príjemcovia finančných prostriedkov Komisie sú povinní dodržiavať hlavné zásady smerníc o verejnom obstarávaní. Okrem toho rozhodnutie o financovaní obsahuje osobitné ustanovenie o konflikte záujmov, na ktoré sťažovateľ odkázal vo svojej sťažnosti. Vzhľadom na obavy viacerých environmentálnych skupín Komisia prijala tieto dodatočné opatrenia:

-Rozhodnutím o financovaní požiadala nemecké orgány, aby zriadili monitorovaciu skupinu. Transparentnosť tohto procesu potvrdil list predsedu Komisii zo 7. októbra 2011.

-Na naliehanie európskeho koordinátora pre vnútrozemské vodné cesty sa regionálne orgány dohodli, že na jeseň 2012 usporiadajú regionálnu konferenciu.

28. Komisia ďalej vysvetlila, že nemecké orgány poverili spoločnosť RMD štúdiou, pričom zohľadnili jej odborné zručnosti a históriu, ale nemecké orgány si ponechali zodpovednosť za akékoľvek konečné rozhodnutie. Akékoľvek rozhodnutie vyplývajúce zo štúdie by teda prijímali príslušné orgány, a nie spoločnosť RMD. V tejto súvislosti Komisia poukázala aj na zmluvu medzi spolkovou vládou, spolkovou krajinou Bavorsko a spoločnosťou RMD, podľa ktorej spoločnosť RMD podlieha riadeniu a dohľadu spolkovej vlády, a teda je ňou kontrolovaná. Komisia napokon uviedla, že RMD urobila verejné vyhlásenie, podľa ktorého sa vzdala svojho práva postaviť vodnú elektráreň v dotknutej oblasti a urobí tak len na výslovnú žiadosť spolkovej vlády a spolkovej krajiny Bavorsko.

29. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zastával názor, že opatrenia, na ktoré sa odvoláva Komisia, nie sú vhodné na vyriešenie zjavného konfliktu záujmov.

30. Pokiaľ ide o monitorovaciu skupinu, sťažovateľ uviedol, že dostáva rozsiahle, ale niekedy neúplné informácie. Jeho schopnosť kontrolovať vykonávanie štúdie je však obmedzená vzhľadom na to, že bolo ponechané na uváženie riadiacej skupiny, či prijme jej návrhy. Sťažovateľ takisto uviedol, že má len obmedzený prístup k výsledkom priebežnej štúdie a údajom štúdie. Monitorovanie vykonávania štúdie bolo navyše časovo náročné a zložité. Vzhľadom na to, že neboli poskytnuté žiadne finančné zdroje na monitorovanie štúdie, nebolo možné posúdiť hodnovernosť a správnosť každého priebežného kroku. Z tohto dôvodu musela monitorovacia skupina jednoducho uznať mnohé výsledky bez predchádzajúcej kontroly. Za týchto okolností je o to potrebnejšie vyhnúť sa akémukoľvek zdaniu zaujatosti alebo konfliktu záujmov. Sťažovateľ zopakoval svoj názor, že v tomto prípade takýto konflikt existuje.

31. Pokiaľ ide o kontrolu spoločnosti RMD vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, sťažovateľ poukázal na to, že tieto orgány čelia podobným obmedzeniam, pokiaľ ide o odborné znalosti a pracovnú silu, a preto sa musia spoliehať na údaje, ktoré poskytla spoločnosť RMD. Sťažovateľ opäť zdôraznil, že je dôležité vyhnúť sa vzniku konfliktu záujmov.

32. Pokiaľ ide o vzdanie sa práva spoločnosti RMD, sťažovateľ uznal, že bolo osvedčené notárom. Bolo však pravdepodobné, že nemecké orgány požiadajú spoločnosť RMD, aby využila svoje právo. Okrem toho vyhlásenie nebolo právne záväzné a využívanie koncesného práva spoločnosti RMD bolo možné obmedziť len na základe zmluvy. Pokiaľ by neexistovala právne záväzná výnimka, uprednostnenie variantu na podporu hrádze rieky by poskytlo spoločnosti RMD značnú hospodársku výhodu.

33. Navrhovateľ na záver uviedol, že objektívnosť a dôveryhodnosť štúdie možno zaručiť len vylúčením spoločnosti RMD z účasti na štúdii a opätovným posúdením všetkých jej zistení nezávislými odborníkmi.

34. Mimovládna organizácia vo svojich ďalších pripomienkach, odvolávajúc sa na niekoľko príkladov, zastávala názor, že faktické informácie obsiahnuté v stanovisku Komisie boli z viacerých dôvodov nesprávne.

35. Pokiaľ ide o monitorovaciu skupinu, mimovládna organizácia uviedla, že nemôže zabezpečiť nezávislosť štúdie a jej výsledkov. V tejto súvislosti mimovládna organizácia uviedla, že monitorovacia skupina nemá dostatočné právomoci na prizvanie odborníkov podľa vlastného výberu. Okrem toho počiatočný prístup riadiacej skupiny, podľa ktorého sa odborníkom uhrádzajú len cestovné výdavky, ale nie žiadne iné výdavky, hoci bol neskôr revidovaný, svedčí o postoji riadiacej skupiny k práci monitorovacej skupiny. Mimovládna organizácia tiež poukázala na to, že existujú problémy so zahrnutím jej názorov do predbežných dokumentov a s prístupom k údajom a predbežným zisteniam.

36. Pokiaľ ide o kontrolu spoločnosti RMD vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi, mimovládna organizácia uviedla, že spolková vláda aj spolková krajina Bavorsko podporujú vodnú elektráreň, o čom svedčia verejné vyhlásenia. Okrem toho podľa mimovládnej organizácie bola informačná brožúra, ktorú vydali orgány podporujúce výstavbu priehrady, zaujatá a obsahovala zjavne nesprávne informácie. To však bolo v rozpore s rozhodnutím nemeckého Spolkového snemu z roku 2002, ktorý sa jednoznačne rozhodol pre rozvoj rieky bez toho, aby predvídal plavebné komory alebo priehrady.

37. Podľa mimovládnej organizácie bola výnimka, ktorú vyhlásila spoločnosť RMD, bezcenná vzhľadom na to, že žiadosť o výstavbu vodnej elektrárne bola len otázkou formy.

38. Mimovládna organizácia na záver uviedla, že plánovaná regionálna konferencia bude rozhodujúcou príležitosťou na zabezpečenie objektívnosti štúdie.

39. Mimovládna organizácia vo svojich doplňujúcich pripomienkach predložila „politické hodnotenie postupu a výsledkov z 22. januára 2013“. Okrem toho, že zopakovala názory vyjadrené vo svojom predchádzajúcom liste, v podstate uviedla, že teraz je isté, že štúdia sa vykonáva jednostranne. Mimovládna organizácia takisto uviedla, že do štúdie neboli zapojené vnútroštátne a regionálne orgány, ktoré sa zaoberajú otázkami životného prostredia.

Výsledky nahliadnutia do spisu Komisie

40. V priebehu inšpekcie boli zástupcom ombudsmana predložené technické podklady týkajúce sa projektu financovaného Komisiou a konkrétnejšie dokumenty týkajúce sa prípravy a prijatia rozhodnutia Komisie o financovaní, následných zmien tohto rozhodnutia, ako aj realizácie financovaného projektu. Útvary ombudsmana preskúmali aj návrh správy, ktorý predseda monitorovacej skupiny zaslal Komisii v decembri 2012.

41. Zástupcom ombudsmana sa ďalej ukázala korešpondencia, ktorú Komisii zaslal sťažovateľ a mimovládna organizácia, ako aj, okrem iného, novinový článok z významného nemeckého denníka, ktorý informoval o rozhodnutí Bavorska nezvoliť si variant rozvoja zabezpečujúci plavebnú komoru v príslušnej časti Dunaja.

42. Napokon skontrolovali korešpondenciu medzi Nemeckom a Komisiou týkajúcu sa realizácie projektu a konkrétnejšie otázky možného konfliktu záujmov. Z kontroly korešpondencie vyplynulo, že Komisia pozorne sledovala prácu monitorovacej skupiny.

43. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii uviedol, že návrh správy predsedu monitorovacej skupiny z decembra 2012 neobsahoval úplnú analýzu plánov a posúdení riadených spoločnosťou RMD, keďže táto bola monitorovacej skupine sprístupnená až v decembri 2012. Sťažovateľ okrem toho poukázal na to, že 30. marca 2013 predseda predložil záverečnú správu monitorovacej skupiny, ktorej kópiu sťažovateľ postúpil ombudsmanovi. Sťažovateľ uviedol, že záverečná správa sa podrobne zaoberá stanoviskami environmentálnych združení počas celého procesu. Navrhovateľ tvrdil, že zo záverečnej správy jasne vyplýva, že štúdia a jej výsledky boli ovplyvnené záujmami, ktoré podporujú konkrétny výsledok. Sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby toto posúdenie zohľadnil.

44. Sťažovateľ dodal, že rozhodnutie vlády Slobodného štátu Bavorsko nezvoliť plavebnú komoru má dočasný charakter a je výsledkom tlaku vyvíjaného verejnosťou, ktorá nemohla byť presvedčená o hodnovernosti výstavby plavebnej komory z hľadiska plavebných, hospodárskych alebo ekologických aspektov. Nedalo sa však povedať, že plány na vybudovanie zámku boli navždy opustené.

Hodnotenie ombudsmana

45. V tejto súvislosti sa ombudsman vyzýva, aby rozhodol, či Komisia prijala primerané opatrenia vzhľadom na konflikt záujmov, ktorý sťažovateľ vníma.

46. Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že článok 228 Zmluvy o fungovaní EÚ oprávňuje ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe. Ombudsman preto nemá mandát posudzovať sťažnosti na iné inštitúcie alebo orgány vrátane vnútroštátnych orgánov. Toto rozhodnutie sa preto zaoberá výlučne správaním Komisie. Je však dôležité mať na pamäti aj to, že Komisia ako spolufinancovateľ projektu spolu s nemeckými orgánmi nenesie všetku zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby pri realizácii projektu nevznikol konflikt záujmov.

47. Ombudsmanka pripomína, že ustanovenie o konflikte záujmov uvedené v rozhodnutí o financovaní stanovovalo:

„III.2.6 Konflikt záujmov

1. Príjemca sa zaväzuje prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabránil akémukoľvek riziku konfliktu záujmov, ktorý by mohol ovplyvniť nestranné a objektívne vykonávanie akcie. Takýto konflikt záujmov by mohol vzniknúť najmä v dôsledku hospodárskych záujmov, politickej alebo národnej spriaznenosti, rodinných alebo citových dôvodov alebo akéhokoľvek iného spoločného záujmu.

2. Každá situácia, ktorá predstavuje konflikt záujmov alebo by mohla viesť ku konfliktu záujmov počas vykonávania akcie, sa musí bezodkladne písomne oznámiť Komisii. Príjemca sa zaväzuje okamžite prijať všetky potrebné opatrenia na nápravu tejto situácie.

3. Komisia si vyhradzuje právo skontrolovať, či sú prijaté opatrenia primerané, a môže od príjemcu požadovať, aby v prípade potreby v určitej lehote prijal dodatočné opatrenia.“

48. Cieľom článku III.2.6 je teda predchádzať určitým konfliktom záujmov. Na tento účel sa v ňom vyžaduje, aby príjemca i) zabránil akémukoľvek riziku konfliktu záujmov a ii) vzhľadom na skutočný alebo potenciálny konflikt záujmov informoval Komisiu a prijal potrebné opatrenia na nápravu situácie. Pokiaľ ide o Komisiu, článkom III.2.6 sa Komisia splnomocňuje i) kontrolovať vhodnosť prijatých opatrení a ii) požadovať od príjemcu, aby prijal dodatočné opatrenia.

49. Práve na tomto právnom základe musí ombudsman posúdiť vhodnosť opatrení Komisie v tomto prípade.

50. Po prvé, v článku III.2.6 sa nestanovuje vymedzenie pojmu „konflikt záujmov“. Z tohto ustanovenia však jasne vyplýva, že okrem skutočných konfliktov sa vzťahuje aj na potenciálne konflikty („akékoľvek riziko konfliktu záujmov, ktoré by mohlo ovplyvniť nestranné a objektívne vykonávanie akcie“; zvýraznenie doplnené). Napokon a v súlade s usmerneniami OECD pre riadenie konfliktov záujmov vo verejnej službe [2], ktoré boli všeobecne uznávané, sa ombudsman domnieva, že článok III.2.6 by sa mal vykladať tak, aby ďalej zahŕňal zjavné konflikty záujmov.

51. Je nesporné, že RMD má vzhľadom na svoje historické práva a právny rámec, ktorým sa riadi jej činnosť, osobitné hospodárske postavenie, pokiaľ ide o rozvoj úseku Dunaja, o ktorý ide v prejednávanej veci. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na osobitnú úlohu spoločnosti RMD pri realizácii nakoniec zvoleného variantu, ako aj na zmluvné právo spoločnosti RMD využívať všetky vhodné stavby v Dunaji na výrobu elektrickej energie. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v článku III.2.6 sa konkrétne odkazuje na existenciu hospodárskeho záujmu ako na okolnosť, ktorá môže viesť ku konfliktu záujmov.

52. Je pravda, že Komisia poukázala na určité inštitucionálne záruky, ako sa podrobne uvádza v liste predsedu, ako aj na vzdanie sa zmluvného práva zo strany spoločnosti RMD. Hoci ombudsmanka súhlasí s názorom sťažovateľa, že súčasná výnimka nemohla účinne vylúčiť, že spoločnosť RMD využije svoje zmluvné právo, ktoré by zase mohlo mať vplyv na spôsob, akým uskutočňuje štúdiu, domnieva sa tiež, že inštitucionálne záruky sú také, že znižujú pravdepodobnosť skutočného konfliktu záujmov. V tejto súvislosti je stupeň kontroly vykonávanej nemeckými orgánmi nad spoločnosťou RMD zjavne relevantný. Toto konštatovanie nie je spochybnené skutočnosťou, že nemecké orgány aspoň raz zjavne uprednostnili variant C280, keďže je nesporné, že konečné rozhodnutie o tom, ktorú možnosť rozvoja zvoliť, v každom prípade nie je v prípade spoločnosti RMD.

53. Bez ohľadu na tieto úvahy nič to nemení na tom, že poverenie spoločnosti RMD zodpovednosťou za štúdiu vzhľadom na jej osobitné hospodárske postavenie (pozri bod 51 vyššie) by mohlo viesť k zjavnému alebo potenciálnemu konfliktu záujmov. V očiach širokej verejnosti by sa totiž mohol vytvoriť dojem, že bez ohľadu na skutočnosť, že spoločnosť RMD v konečnom dôsledku nerozhoduje o voľbe možnosti rozvoja, mohla by sa snažiť ovplyvniť konečného rozhodovacieho orgánu spôsobom, ktorý by jej umožnil plne využiť svoje osobitné hospodárske postavenie. Tento dojem by sa mohol vytvoriť napriek odborným zručnostiam a historickej úlohe spoločnosti RMD, na ktorú sa Komisia odvoláva vo svojom stanovisku. Ombudsmanka sa preto domnieva, že vymenovanie RMD by mohlo viesť k riziku konfliktu záujmov, ako sa uvádza v článku III.2.6.

54. Keďže Komisia bola riadne informovaná o vymenovaní spoločnosti RMD, ústrednou otázkou preto je, či Komisia v súlade so svojimi povinnosťami podľa článku III.2.6 prijala primerané opatrenia.

55. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na svoje naliehanie na zriadenie monitorovacej skupiny a zorganizovanie regionálnej konferencie v tejto súvislosti. Ombudsman preto postupne preskúma obe opatrenia.

56. Pokiaľ ide o monitorovaciu skupinu, ombudsmanka pripomína, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe o inšpekcii prikladal osobitný význam záverečnej správe monitorovacej skupiny, ktorú považovala za objektívnu. Pri riešení vhodnosti zriadenia monitorovacej skupiny s cieľom obmedziť riziko konfliktu záujmov sa preto ombudsman zameria na túto správu.

57. Záverečná správa je rozdelená na päť častí. Časť A. obsahuje správu predsedu. Časti B až D obsahujú stanoviská zástupcov i) environmentálnych združení; ii) obchodné združenia; a iii) akčné skupiny občanov, zatiaľ čo časť E pozostáva z dokumentov pripojených k správe. Vzhľadom na rozdielne názory vyjadrené v stanoviskách uvedených zástupcov ombudsmanka považuje za vhodné zamerať svoju analýzu na správu predsedu. Mimochodom, poznamenáva, že sťažovateľ zdôraznil svoju dôveru v prácu predsedu.

58. V správe predsedu sa podrobne zaznamenávajú rôzne zasadnutia, ako aj prerokúvané témy. Vo všeobecnosti predseda uvádza, že početné stretnutia v priebehu projektu umožnili členom monitorovacej skupiny získať rozsiahle a rozsiahle informácie. Dodáva, že písomné a elektronické dokumenty viedli k "dobrej úrovni informácií". Podľa správy predsedu mohli členovia monitorovacej skupiny napríklad významne prispieť k vyváženej prezentácii rôznych dotknutých záujmov v informačnej brožúre o rôznych variantoch vývoja.

59. Správa predsedu sa končí oddielom s názvom Hodnotenie monitorovacieho procesu. Zaznamenávajúc určitú kritiku v procese monitorovania (napríklad oneskorené poskytovanie informácií a zložitosť procesu) predseda tiež poznamenáva, že zriadenie monitorovacej skupiny sa premietlo do výrazného zlepšenia účasti združení v tejto súvislosti. Predseda osobitne zdôrazňuje zapojenie združení do otvoreného procesu od počiatočného štádia a ii) vysokú úroveň účasti, ktorá zahŕňala napríklad intenzívne dialógy a v konečnom dôsledku sprístupnenie údajov, ktoré umožnili monitorovacej skupine samostatne sledovať rôzne fázy. Pokiaľ ide o druhý aspekt, predseda pripúšťa, že tento proces bol "čiastočne ťažkopádny". Predseda okrem toho upozorňuje aj na určité obmedzenia v práci monitorovacej skupiny. V tejto súvislosti poukazuje najmä na i) vysoké investície, pokiaľ ide o čas potrebný od účastníkov; ii) skutočnosť, že v niektorých prípadoch sa pred poskytnutím požadovaných informácií ukázali ako potrebné zložité rokovania; a iii) potrebu optimalizovať možnosť zapojenia externých odborníkov s cieľom nahradiť obmedzenú kapacitu monitorovacej skupiny na posúdenie veľmi zložitých procesov. Predseda tiež uviedol, iv) že úplná transparentnosť a pochopenie vysoko náročných vedeckých procesov je takmer nemožné dosiahnuť, a zdôraznil potrebu určitého stupňa dôvery v toto cvičenie. Dodal, že práca monitorovacej skupiny bola týmto problémom ovplyvnená, keďže zástupcovia environmentálnych združení zo zásadných dôvodov odmietli úlohu spoločnosti RMD počas celého projektu.

60. Ombudsman na základe správy predsedu chápe, že napriek určitým ťažkostiam, ktoré sú podrobne opísané vyššie, sa monitorovacia skupina do projektu zapojila vo vysokej miere. Je pravda, že samotný sťažovateľ vo svojich pripomienkach upozornil na konkrétne problémy, ktoré sa vyskytli pri práci monitorovacej skupiny, ako aj na zložitosť procesu a nemožnosť kontrolovať každý jeho aspekt. Ombudsman však berie do úvahy aj to, že predseda okrem toho, že zopakoval rôzne názory týkajúce sa zapojenia spoločnosti RMD, ktoré prijali rôzni aktéri, neposkytol správu o žiadnych konkrétnych problémoch vyplývajúcich z rizika konfliktu záujmov. Predseda namiesto toho poukazuje na určité systémové problémy súvisiace s prácou monitorovacej skupiny, ktoré ako také nevyplývajú z účasti spoločnosti RMD. Okrem toho v správe predsedu nie je nič, čo by naznačovalo, že úloha spoločnosti RMD by ovplyvnila vecný výsledok štúdie, ako to navrhol sťažovateľ.

61. Pokiaľ ide o regionálnu konferenciu, na ktorú sa odvoláva Komisia, ombudsmanka sa domnieva, že to prispelo k otvoreniu účasti na tomto procese širšiemu okruhu zainteresovaných strán a k zníženiu pravdepodobnosti, že v projekte dominuje jediný záujem.

62. Vzhľadom na tieto zistenia sa ombudsmanka domnieva, že naliehanie Komisie na zriadenie monitorovacej skupiny a usporiadanie regionálnej konferencie predstavovalo vhodné opatrenia na riešenie rizika konfliktu záujmov. Napokon je dôležité poznamenať, že ako potvrdili zistenia inšpekcie, Komisia pozorne sledovala celý proces.

63. Ombudsmanka preto konštatuje, že Komisia prijala primerané opatrenia a v tomto prípade nadviazala na ich vykonávanie. Z toho vyplýva, že tvrdenie sťažovateľa nemožno prijať. V dôsledku toho ani tento návrh nemôže uspieť.

B. Závery

Ombudsmanka na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

V činnostiach Komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

Emily O´Reilly

V Štrasburgu 19. decembra 2013

---

[1] "Ausschreibungsfreie Kooperation des Bundes mit der RMD" v nemeckom origináli.

[2] Usmernenia OECD pre riadenie konfliktov záujmov vo verejnej službe (k dispozícii na adrese: http://www.oecd.org/gov/ethics/48994419.pdf) obsahujú toto vymedzenie pojmu „konflikt záujmov“:

i) Skutočný konflikt záujmov existuje vtedy, keď existuje konflikt medzi verejnou funkciou verejného činiteľa a jeho súkromnými záujmami, napríklad keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nenáležite ovplyvniť výkon jeho úradných povinností a zodpovedností.

ii) O zjavnom konflikte záujmov možno povedať, že existuje, ak napriek tomu, že neexistuje skutočný konflikt záujmov, existuje dojem, že súkromné záujmy verejného činiteľa by mohli nenáležite ovplyvniť výkon jeho povinností.

iii) Potenciálny konflikt vzniká vtedy, keď má verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré sú také, že konflikt záujmov by nastal, ak by sa úradník v budúcnosti zapojil do príslušných úradných úloh.