# Rozhodnutie európskeho ombudsmana o ukončení vyšetrovania z vlastného podnetu OI/2/2008/(WP)VIK týkajúceho sa Európskej komisie
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2010-08-19T00:01+02:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/5255)
---
BACKGROUND
----------

Sťažnosť 2166/2008/WP:

1. Toto vyšetrovanie z vlastného podnetu sa zakladá na sťažnosti, ktorú podal profesor B., vedec tureckej štátnej príslušnosti (sťažnosť 2166/2008/WP). Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil 28. mája 2008 na svojej webovej stránke výzvy na vyjadrenie záujmu o pracovné miesta dočasných zamestnancov v novovytvorenej Výkonnej agentúre Európskej rady pre výskum (ERCEA) a vo Výkonnej agentúre pre výskum (REA). Profesor B. sa rozhodol zúčastniť sa na výberovom konaní na dočasných zamestnancov, ktorých prijme ERCEA. Dátum uzávierky podávania prihlášok bol 18. jún 2008.

2. Výberové konanie bolo pôvodne obmedzené na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Následne sa však rozšíril na štátnych príslušníkov "partnerských krajín 7. RP", t. j. partnerských štátov v rámci siedmeho rámcového programu EÚ pre výskum a vývoj[\[1\].](#_ftn1){#_ftnref1} Turecko patrí do tejto skupiny krajín.

3. Profesor B. pri príprave svojej prihlášky poznamenal, že od uchádzačov sa vyžaduje nielen plynulá znalosť angličtiny, ale aj druhého úradného jazyka Európskej únie (EÚ). Profesor B. zastával názor, že táto požiadavka je nepriamo diskriminačná, keďže sa zdá, že zvýhodňuje štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. K žiadosti pridal zodpovedajúcu poznámku.

4. Profesor B. bol istý čas po podaní prihlášky informovaný o tom, že nie je spôsobilý na účasť vo výberovom konaní. Požiadavka štátnej príslušnosti sa medzičasom zmenila a žiadosť mohli podať len štátni príslušníci členských štátov EÚ. Profesor B. sa obrátil na európskeho ombudsmana s tvrdením, že toto rozhodnutie bolo nesprávne a diskriminačné.

Vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy OI/2/2008/(WP)VIK:

5. Po preskúmaní uvedenej sťažnosti ombudsmanka zistila, že profesor B. nie je občanom EÚ ani nemá pobyt v členskom štáte EÚ. Podľa článku 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie preto profesor B. nebol oprávnený podať sťažnosť ombudsmanovi. Ombudsman preto nemohol začať vyšetrovanie svojej sťažnosti ako takej. Zastával však názor, že sťažnosť vyvoláva vážnu otázku, ktorá sa podľa všetkého týka aj výberového konania na dočasných zamestnancov pre REA. Ombudsmanka sa preto rozhodla začať súčasné vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa otázok uvedených v sťažnosti.

SÚDNY MATERIÁL VLASTNEJ INICIATÍVNEJ POŽIADAVKY
-----------------------------------------------

6. Ombudsmanka identifikovala tieto problémy:

1. Rozhodnutie odňať štátnym príslušníkom partnerských krajín RP7 možnosť uchádzať sa o pracovné miesta dočasných zamestnancov v ERCEA a REA bolo potenciálne nesprávne a diskriminačné.
2. Zdalo sa, že uchádzačom, ktorých sa toto rozhodnutie týka, neboli poskytnuté žiadne vysvetlenia k tomuto rozhodnutiu a že im nebolo ponúknuté ospravedlnenie.
3. Požiadavka, aby uchádzači ovládali druhý úradný jazyk EÚ, bola potenciálne diskriminačná, pretože zvýhodňovala štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

Požiadavku
----------

7. Dňa 12. septembra 2008 ombudsman začal vyšetrovanie z vlastného podnetu. Požiadal úrad EPSO, aby poskytol stanovisko k uvedeným otázkam.

8. Listom z 24. septembra 2008 EPSO informoval ombudsmana, že príslušné výberové konania patria do zodpovednosti Európskej komisie a že EPSO poskytol len logistickú podporu. Úrad EPSO uviedol, že preto postúpil list ombudsmana Komisii.

9. Dňa 29. septembra 2008 Komisia informovala ombudsmana, že má právomoc zaoberať sa touto záležitosťou.

10. Komisia poskytla svoje stanovisko 20. januára 2009. Stanovisko bolo postúpené profesorovi B na vyjadrenie. Neboli od neho doručené žiadne pripomienky.

11. Dňa 20. októbra 2009 ombudsman začal ďalšie vyšetrovanie. Požiadal Komisiu, aby objasnila určité aspekty prípadu. Dňa 11. marca 2010 Komisia zaslala svoju odpoveď. Táto odpoveď bola postúpená profesorovi B., ktorý nepredložil žiadne pripomienky.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery
-----------------------------

### A. Pokiaľ ide o prvú otázku

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

12. Profesor B. tvrdil, že rozhodnutie Komisie vylúčiť kandidátov z partnerských krajín 7. RP, a najmä z Turecka, bolo nesprávne a diskriminačné. Tvrdil, že tento prístup bráni pokroku vedy v Európe. Profesor B. poukázal na to, že Turecko každoročne prispieva na program RP7 sumou 1,5 milióna EUR, a preto je nepochopiteľné, prečo by tureckí vedci mohli byť vylúčení z výberového konania. Podľa jeho názoru mali tureckí vedci „vnútorné*právo"*uchádzať sa o pracovné miesta súvisiace s hodnotením projektov predložených v rámci 7. RP.

13. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že ERCEA a REA boli vytvorené jej rozhodnutím zo 14. decembra 2007[\[2\].](#_ftn2){#_ftnref2} V prvej polovici roku 2008 sa zaviedli potrebné postupy na začatie prijímania zamestnancov do týchto agentúr v súlade s plánmi pracovných miest schválenými rozpočtovým orgánom. Keď boli na webovom sídle úradu EPSO uverejnené výzvy na vyjadrenie záujmu o pracovné miesta dočasných zamestnancov v agentúrach ERCEA a REA, výberové konania boli obmedzené len na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

14. Na základe návrhu misie Nórska boli 5. júna 2008 tieto výzvy na vyjadrenie záujmu rozšírené tak, aby sa vzťahovali aj na žiadateľov z partnerských krajín RP7 (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko, Izrael, Švajčiarsko, Albánsko, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko a Turecko). Lehota na podávanie prihlášok bola predĺžená do 25. júna 2008.

15. Po ďalších interných diskusiách o prevádzkových dôsledkoch rozšírenia výzvy na vyjadrenie záujmu, na ktorú profesor B. odpovedal, však bola uvedená výzva 24. júna 2008 zrušená. Uchádzačom bol zaslaný e-mail s informáciou o zrušení. Výzva týkajúca sa agentúry REA bola takisto zrušená.

16. Dňa 15. júla 2008 boli výzvy opätovne uverejnené len pre štátnych príslušníkov členských štátov EÚ, pričom lehota na podávanie prihlášok bola stanovená na 14. augusta 2008. Ešte 15. júla 2008 boli predchádzajúci žalobcovia a osoby, ktoré napísali do všeobecných e-mailových schránok, e-mailom informovaní o novej publikácii.

17. Komisia uviedla, že výzvy týkajúce sa dočasných pracovných miest, či už v Komisii alebo jej výkonných agentúrach, podliehajú Podmienkam zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (ďalej len „PZOZ"). Podľa článku 12 ods. 2 PZOZ sú takéto výzvy otvorené len pre štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Komisia poznamenala, že na základe výnimky môžu byť výzvy otvorené pre štátnych príslušníkov iných štátov podľa uváženia menovacieho orgánu.

18. Komisia poukázala na to, že vo všeobecnosti existujú opodstatnené dôvody na otvorenie výziev pre štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu riadených programov. Toto odôvodnenie by však nemalo zakrývať skutočnosť, že partnerské krajiny RP7 nie sú na rovnakej úrovni ako členské štáty EÚ. Prínosy pre tieto krajiny sa zameriavajú skôr na výsledky získané z programu RP7 než na jeho riadenie. Na podporu tohto vyhlásenia Komisia napríklad poznamenala, že účasť partnerských krajín 7. RP v programových výboroch 7. RP prebiehala bez hlasovacieho práva.

19. Komisia ďalej dodala, že bez ohľadu na argumenty v prospech rozšírenia predmetných výziev delegovanie niektorých jej právomocí na výkonné agentúry s cieľom vykonávať program RP7 znamenalo súbor operačných dôsledkov. Vyplývali z právnych a administratívnych podmienok, v dôsledku ktorých bolo ťažké zapojiť štátnych príslušníkov tretích krajín. Považovalo sa najmä za pravdepodobné, že uchádzači z nečlenských štátov EÚ sa budú musieť podrobiť osobitným bezpečnostným kontrolám, ktoré by v záujme riadneho dodržiavania právnych predpisov EÚ o ochrane údajov nevyhnutne znamenali oneskorenie výberového konania. Hoci sa príslušné útvary snažili urobiť všetko, čo bolo v ich silách, ukázalo sa, že nie je možné včas vyriešiť všetky relevantné otázky a udržať si šancu na uspokojivé dokončenie postupov prijímania zamestnancov v primeranej lehote. Komisia v tejto súvislosti zdôraznila naliehavú potrebu uviesť agentúry do prevádzky. Dodala, že z tohto dôvodu sa rozhodla zrušiť výzvy a uverejniť nové výzvy, ktoré boli obmedzené na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

20. Po dôkladnej analýze uvedených argumentov ombudsmanka usúdila, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Preto položil Komisii túto otázku:

„Komisia*tvrdila, že vylúčenie kandidátov z krajín mimo EÚ je potrebné na zabezpečenie toho, aby príslušné agentúry mohli začať fungovať čo najskôr. Ombudsman však poznamenáva, že termín na predkladanie žiadostí v rámci pôvodných výziev bol 25. jún 2008, zatiaľ čo žiadosti v rámci nových výziev mali byť predložené do 14. augusta 2008, t. j. takmer o dva mesiace neskôr. Vzhľadom na to, že prístup prijatý Komisiou tak sám osebe oneskoril postupy prijímania zamestnancov, mohla by Komisia spresniť, prečo sa napriek tomu domnievala, že vylúčenie uchádzačov z krajín mimo EÚ bolo potrebné na zabezpečenie včasného prijatia do zamestnania, pokiaľ ide o príslušné pracovné miesta? Mohla by Komisia uviesť aj to, koľko uchádzačov z krajín mimo EÚ sa prihlásilo v odpovedi na pôvodné výzvy?"*

21. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že nové uverejnenie skutočne oneskorilo postupy prijímania zamestnancov o takmer dva mesiace. V tejto súvislosti zopakovala, že jej riaditeľstvo pre bezpečnosť sa domnieva, že by bolo nevyhnutné preveriť všetkých uchádzačov z tretích krajín, ktorí boli zapísaní do rezervného zoznamu, pred tým, ako by mohli byť ponúknuté akékoľvek pracovné miesta. Skutočnosť, že sa vykonali dodatočné bezpečnostné previerky takýchto uchádzačov, by sa musela uviesť vo výzvach, ktoré však už boli v tom čase uverejnené. Okrem toho by bolo potrebné konzultovať následné spracúvanie osobných údajov aj s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov (EDPS). Podľa názoru Komisie by takáto konzultácia trvala niekoľko mesiacov a ohrozila by načasovanie prijímania zamestnancov. Komisia poznamenala, že oneskorenie spôsobené zrušením a opätovným uverejnením výziev „sa*považovalo za kratšie".*

22. Komisia dodala, že v príslušnom čase sa uskutočnili podrobné interné diskusie medzi rôznymi útvarmi Komisie. Vyjadrila sa osobitná obava, že otvorenie výziev pre štátnych príslušníkov tretích krajín by mohlo vytvoriť precedens v oblasti politiky EÚ, v ktorej pokračujú diskusie o pridružení ďalších krajín k programom EÚ.

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s cieľom riešiť potrebu rýchleho náboru sa Komisia rozhodla zrušiť a opätovne uverejniť príslušné výzvy.

24. V odpovedi na otázku ombudsmana týkajúcu sa počtu dotknutých osôb Komisia uviedla, že v čase zrušenia pôvodných výziev bolo podaných 5328 žiadostí, z ktorých 46 pochádzalo od štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ. Týchto 46 prihlášok predložilo celkovo 27 uchádzačov. Opatrenie týkajúce sa ukončenia výziev pre štátnych príslušníkov tretích krajín sa však týkalo len 21 uchádzačov, keďže zvyšné žiadosti boli v každom prípade neoprávnené.

*Hodnotenie ombudsmana*

25. Profesor B. tvrdil, že rozhodnutie Komisie zrušiť možnosť pre štátnych príslušníkov partnerských krajín RP7 uchádzať sa o príslušné pracovné miesta dočasných zamestnancov bolo i) nesprávne a ii) diskriminačné. Ombudsman preto tieto dva aspekty zanalyzuje ďalej v texte.

*Pokiaľ ide o bod i):*

26. V článku 12 ods. 2 písm.*a) PZOZ sa stanovuje, že „dočasný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania len pod podmienkou, že je štátnym príslušníkom jedného z členských štátov Spoločenstiev, pokiaľ nie je povolená výnimka".*

27. V prejednávanej veci Komisia pôvodne obmedzila výzvy na vyjadrenie záujmu o pracovné miesta dočasných zamestnancov v ERCEA a REA na štátnych príslušníkov členských štátov EÚ. Podľa názoru ombudsmana článok 12 ods. 2 písm. a) PZOZ oprávňuje Komisiu konať týmto spôsobom.

28. Profesor B. tvrdil, že Turecko prispieva do rozpočtu 7. RP značnou sumou peňazí. Podľa jeho názoru teda tureckí štátni príslušníci mali prirodzené právo uchádzať sa o pracovné miesta súvisiace s hodnotením projektov v rámci tohto programu. Ako však správne uviedla Komisia, článok 12 ods. 2 písm. a) PZOZ stanovuje, že takéto výzvy sú spravidla otvorené *len* pre štátnych príslušníkov členských štátov EÚ . Komisia preto nebola povinná rozšíriť tieto výzvy na štátnych príslušníkov partnerských krajín 7. RP.

29. V článku 12 ods. 2 písm. a) PZOZ sa však povoľujú výnimky z uvedeného všeobecného pravidla oprávnenosti. Príspevky poskytnuté partnerskými krajinami RP7 sú jednoznačne faktorom, ktorý možno v tejto súvislosti zohľadniť. Komisia uznala, že existujú opodstatnené dôvody na otvorenie výziev pre štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu riadených programov. Rozhodnutie Komisie otvoriť výzvy -- ktoré boli pôvodne obmedzené na štátnych príslušníkov EÚ -- na štátnych príslušníkov partnerských krajín 7. RP vrátane Turecka bolo preto pochopiteľné.

30. Treba však poznamenať, že ombudsman nemusí skúmať pôvodné rozhodnutie obmedziť predmetné výzvy na občanov EÚ alebo ich následné rozšírenie na štátnych príslušníkov partnerských krajín 7. RP. Musí preskúmať, či rozhodnutie Komisie odňať štátnym príslušníkom z partnerských krajín RP7 možnosť podať žiadosť, konkrétne jej rozhodnutie zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie o otvorení príslušných výziev štátnym príslušníkom z partnerských krajín RP7, bolo odôvodnené a v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných.

31. Na podporu svojho prístupu sa Komisia odvolala na administratívne a časové obmedzenia týkajúce sa procesu prijímania zamestnancov. Komisia tvrdila, že musí zabezpečiť, aby ERCEA a REA začali fungovať čo najskôr. Štátni príslušníci tretích krajín by sa museli podrobiť bezpečnostnej previerke, čo by si vyžadovalo konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov o spracúvaní osobných údajov. Komisia sa preto obávala, že pokračovanie v zmenených výzvach -- a tým umožnenie účasti kandidátov z partnerských krajín RP7 -- by oddialilo a ohrozilo včasné ukončenie výberových konaní. Komisia tvrdila, že práve z tohto dôvodu sa rozhodla zrušiť výzvy a uverejniť nové výzvy, ktoré boli obmedzené na štátnych príslušníkov EÚ.

32. Ombudsman nepovažuje tento argument za presvedčivý.

33. Ako už bolo uvedené, rozhodnutie Komisie zrušiť zmenené výzvy a uverejniť nové výzvy samo osebe viedlo k oneskoreniu takmer o dva mesiace. Komisia v podstate tvrdí, že oneskorenie, ktoré by bolo spôsobené prijatím kandidátov z partnerských krajín RP7, by bolo ešte dlhšie. Ombudsman zjavne nie je schopný overiť toto vyhlásenie. V tejto súvislosti by sa však mali uviesť tri pripomienky. Po prvé, Komisia vo svojej odpovedi na konkrétnu otázku týkajúcu sa otázky, ktorú jej položil ombudsman, uviedla, že oneskorenie spôsobené zrušením a opätovným uverejnením výziev „sa*považovalo za kratšie".* Zdá sa, že to naznačuje, že Komisia nevykonala žiadne konkrétne kontroly týkajúce sa dĺžky oneskorenia. Po druhé z informácií poskytnutých Komisiou vyplýva, že počet uchádzačov, ktorí boli štátnymi príslušníkmi partnerských krajín RP7, bol minimálny v porovnaní s uchádzačmi, ktorí boli štátnymi príslušníkmi EÚ. Je tiež spravodlivé predpokladať, že nie všetci 21 kandidáti z partnerských krajín 7. RP, ktorých žiadosti boli prípustné, by boli nakoniec ponechaní. Preto nemožno vylúčiť, že bezpečnostná previerka a konzultácie s EDPS o spracúvaní osobných údajov mohli byť ukončené pomerne rýchlo. Po tretie profesor B. bez toho, aby mu Komisia protirečila, zdôraznil, že pre Komisiu už pracoval ako vedecký expert. Ombudsman sa preto pýta, prečo by sa sťažovateľ musel podrobiť bezpečnostnej previerke.

34. Komisia takisto uviedla, že prijatie žiadateľov z krajín 7. RP by mohlo vytvoriť precedens v oblasti politiky EÚ, v ktorej pokračujú diskusie o pridružení ďalších krajín k programom EÚ. Ombudsman má určité pochybnosti, či ide o platný argument vzhľadom na to, že samotná Komisia uznáva, že vo všeobecnosti existovali opodstatnené dôvody na otvorenie výziev pre štáty, ktoré prispievajú do rozpočtu riadených programov.

35. Ombudsman sa však domnieva, že nemusí zisťovať, či dôvody, ktoré uviedla Komisia, môžu skutočne odôvodniť vylúčenie uchádzačov z partnerských krajín 7. RP. Ombudsman sa v skutočnosti domnieva, že všetky tieto dôvody sa mali zvážiť predtým, ako Komisia 5. júna 2008 rozhodla o otvorení príslušných výziev pre vnútroštátne orgány z partnerských krajín RP7. Zjavne nie je správnou administratívnou praxou najprv prijať rozhodnutie a až potom preskúmať potenciálne negatívne dôsledky, ku ktorým by mohlo viesť. Ak by Komisia po riadnom preskúmaní všetkých relevantných úvah dospela k záveru, že rozšírenie príslušných výziev na štátnych príslušníkov partnerských krajín RP7 by malo negatívne dôsledky, na ktoré odkazuje vo svojom stanovisku, s najväčšou pravdepodobnosťou by týmto osobám výzvy neotvorila. Mohla sa tak ľahko vyhnúť problémom, ktoré jej spôsobilo rozhodnutie z 5. júna 2008. Podľa názoru ombudsmana sa občania nesmú stať obeťami príliš unáhlených rozhodnutí prijatých správnymi orgánmi.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by rozhodnutie Komisie odňať štátnym príslušníkom partnerských krajín RP7 možnosť podať žiadosť, ktoré bolo vytvorené jej rozhodnutím z 5. júna 2008, mohlo byť odôvodnené len vtedy, ak by existovali naliehavé dôvody, ktoré by vyžadovali prijatie tohto kroku. Ak by Komisia nepochybne preukázala, že by nebolo možné umožniť kandidátom z partnerských krajín RP7 zúčastniť sa na výzvach a rýchlo uviesť agentúry do prevádzky, ombudsman by mohol dospieť k záveru, že predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené. Ako však už bolo vysvetlené, Komisia neposkytla jasné a presvedčivé dôkazy alebo argumenty, ktoré by preukázali, že to tak skutočne bolo.

37. Za týchto okolností a bez presvedčivého odôvodnenia ombudsmanka dospela k záveru, že rozhodnutie Komisie zrušiť možnosť pre štátnych príslušníkov partnerských krajín RP7, t. j. jej rozhodnutie zrušiť svoje predchádzajúce rozhodnutie o otvorení príslušných výziev pre štátnych príslušníkov partnerských krajín RP7, predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu. Kritická poznámka bude uvedená nižšie.

*Pokiaľ ide o bod ii):*

38. Pokiaľ ide o údajnú diskriminačnú povahu rozhodnutia Komisie odňať štátnym príslušníkom partnerských krajín RP7 možnosť uchádzať sa o pracovné miesta dočasných zamestnancov v ERCEA a REA, ombudsmanka pripomína, že v súlade s ustálenou judikatúrou k diskriminácii dochádza vtedy, keď sa s rovnakými alebo porovnateľnými situáciami zaobchádza nerovnakým spôsobom a keď toto nerovnaké zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

39. Článok 12 ods. 2 PZOZ však jasne umožňuje, aby sa so štátnymi príslušníkmi tretích krajín zaobchádzalo inak ako so štátnymi príslušníkmi EÚ, pokiaľ ide o prístup k pracovným miestam dočasných zamestnancov. Za týchto okolností nemožno v prejednávanej veci konštatovať žiadnu diskrimináciu.

### B. Pokiaľ ide o druhú otázku

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

40. Profesor B. tvrdil, že žiadateľom, ktorých sa rozhodnutie Komisie týka, neboli poskytnuté žiadne vysvetlenia a nebolo im ponúknuté ospravedlnenie.

41. Komisia poukázala na to, že 24. júna 2008, keď boli zrušené pôvodné výzvy pre ERCEA a REA, bolo na internetovej stránke EPSO uverejnené oznámenie. V tomto oznámení sa Komisia ospravedlnila za spôsobené nepríjemnosti. Uchádzačom, ktorí sa uchádzali o pozíciu v agentúre REA, bol takisto zaslaný e-mail, v ktorom sa zopakovalo ospravedlnenie, zatiaľ čo agentúra ERCEA uprednostnila počkať pred odoslaním e-mailov, aby rozhodla o praktických aspektoch opätovného otvorenia výzvy.

42. Komisia ďalej poznamenala, že keď sa 15. júla 2008 uverejnila nová publikácia, každý kandidát (vrátane kandidátov z partnerských krajín RP7), ktorý sa prihlásil v rámci zmenených výziev, dostal e-mail. V e-mailoch zaslaných uchádzačom, ktorí boli zaregistrovaní ako štátni príslušníci tretích krajín, bolo uvedené, že by si mali overiť podmienky výzvy. Komisia napokon vysvetlila, že ku každému zverejnenému profilu bolo pridané dodatočné objasnenie.

43. Komisia sa vo svojom stanovisku ospravedlnila za nepríjemnosti spôsobené uchádzačom, ktorých sa týka rozhodnutie odňať štátnym príslušníkom partnerských krajín RP7 možnosť uchádzať sa o miesta dočasných zamestnancov v ERCEA a REA. Okrem toho vyjadrila poľutovanie nad tým, že kandidátom, ktorých sa toto rozhodnutie týka, nebolo ponúknuté skoršie ospravedlnenie.

44. V rámci svojich ďalších vyšetrovaní ombudsman tiež požiadal Komisiu, aby odpovedala na túto otázku:

*Ombudsmanka zastáva názor, že Komisia nemusela uviesť žiadne dôvody svojho pôvodného rozhodnutia obmedziť príslušné výzvy na občanov EÚ. Prejednávaná vec sa však týka situácie, keď štátni príslušníci tretích krajín boli následne prijatí, keď aspoň jeden takýto štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť a keď sa Komisia následne rozhodla opäť zmeniť svoje stanovisko a obmedziť dotknuté pracovné miesta na štátnych príslušníkov EÚ. Mohla by Komisia v tejto súvislosti vysvetliť, prečo neinformovala uchádzačov o dôvodoch svojho rozhodnutia a prečo okrem všeobecnej ospravedlnenia za spôsobené nepríjemnosti nebolo ponúknuté žiadne osobitné ospravedlnenie uchádzačom z krajín mimo EÚ, ktorí sa prihlásili, ale ktorí už neboli oprávnení v dôsledku rozhodnutia prijatého Komisiou?*

45. Komisia vo svojej replike zdôraznila, že by ochotne poskytla ďalšie informácie o dôvodoch svojho rozhodnutia každému, kto by o ne požiadal. V tomto prípade však nikto nepožiadal Komisiu ani úrad EPSO o takéto informácie pred tým, ako sa obrátil na ombudsmana.

46. Pokiaľ ide o otázku ombudsmana, prečo Komisia neposkytla konkrétne ospravedlnenie uchádzačom z krajín mimo EÚ, inštitúcia vyjadrila poľutovanie nad tým, že žiadne takéto konkrétne ospravedlnenie nebolo ponúknuté uchádzačom, ktorých žiadosti boli pravdepodobne vyhlásené za neoprávnené na základe rozhodnutia o opätovnom uverejnení výzvy. Komisia poznamenala, že v tom čase bolo potrebné urýchlene vyriešiť túto otázku. Bohužiaľ, v snahe o rýchle opätovné uverejnenie výzvy nebola vyriešená otázka zaslania konkrétneho ospravedlnenia s dôvodmi zrušenia výzvy.

47. Komisia sa ospravedlnila profesorovi B. za to, že v tom čase nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Poukázala na to, že sa bude snažiť vyhnúť podobným situáciám v budúcnosti.

*Hodnotenie ombudsmana*

48. V priebehu vyšetrovania Komisia poskytla kópie informácií zaslaných žalobkyniam, keď zrušila pôvodné výzvy a keď následne obnovila nové výzvy. Keď boli uverejnené nové výzvy pre agentúry ERCEA a REA, Komisia jasne informovala uchádzačov, že „na*to, aby bol \[žiadateľ\] oprávnený na túto výzvu,* *musí byť štátnym príslušníkom členského štátu Európskej únie".* Komisia však neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo boli predchádzajúce výzvy zrušené a prečo sa zmenili podmienky oprávnenosti týkajúce sa štátnej príslušnosti žiadateľov.

49. Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby administratíva poskytla občanom presné dôvody pre všetky rozhodnutia, ktoré prijme a ktoré ich môžu ovplyvniť[\[3\].](#_ftn3){#_ftnref3} Ako už bolo uvedené, Komisia v prejednávanej veci neodôvodnila svoje rozhodnutie zmeniť požiadavky oprávnenosti. Inštitúcia len informovala dotknuté osoby o príslušnej zmene. Ombudsman najmä nechápe, prečo Komisia nezahrnula žiadne takéto vysvetlenie do e-mailov zaslaných žiadateľom z krajín mimo EÚ, keďže išlo o osoby, ktorých sa zmena priamo týkala. Bolo by tiež zdvorilé, keby sa Komisia v tejto súvislosti jasne ospravedlnila.

50. V priebehu vyšetrovania ombudsmanky však Komisia uznala, že nezaslala konkrétne ospravedlnenie žiadateľom z krajín mimo EÚ s dôvodmi zrušenia výziev. Za toto opomenutie sa ospravedlnila a v tejto súvislosti ponúkla profesorovi B. osobitné ospravedlnenie. Inštitúcia okrem toho vysvetlila dôvody svojho prístupu a zaviazala sa, že sa v budúcnosti vyhne podobným situáciám. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na to, že od príslušných udalostí už uplynuli dva roky, ombudsmanka zastáva názor, že nie sú potrebné žiadne ďalšie vyšetrovania týkajúce sa tohto aspektu prípadu.

### C. Pokiaľ ide o tretiu otázku

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

51. Profesor B. spochybnil požiadavku, aby uchádzači ovládali druhý úradný jazyk EÚ, a tvrdil, že táto požiadavka je diskriminačná, pretože zvýhodňuje štátnych príslušníkov členských štátov EÚ.

52. Komisia poukázala na to, že požiadavka hovoriť dvoma úradnými jazykmi EÚ je požiadavkou stanovenou v služobnom poriadku a PZOZ a že neexistuje možnosť odchýliť sa od tejto požiadavky.

*Hodnotenie ombudsmana*

53. V článku 12 ods. 2 písm. e) PZOZ sa stanovuje, že dočasný zamestnanec môže byť prijatý do zamestnania len pod podmienkou, že „predloží*dôkaz o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Spoločenstiev a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností."*

54. Ako zdôraznila Komisia, požiadavka dôkladnej alebo uspokojivej znalosti aspoň dvoch úradných jazykov EÚ je zákonnou požiadavkou, ktorá nepodlieha výnimkám. Ombudsman preto zastáva názor, že pokiaľ ide o tento aspekt prípadu, nie je možné zistiť žiadny nesprávny úradný postup.

### D. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

{#CR23/2010}

Správna administratívna prax vyžaduje, aby inštitúcia pred prijatím rozhodnutia riadne preskúmala negatívne dôsledky, ku ktorým by mohla viesť. V prejednávanej veci Komisia po tom, čo pôvodne obmedzila výzvy na prijatie dočasných zamestnancov v ERCEA a REA na štátnych príslušníkov EÚ, pripustila žiadateľov z partnerských krajín RP7 bez náležitého preskúmania dôsledkov. Jej následné rozhodnutie opätovne vylúčiť kandidátov z partnerských krajín RP7 z uvedených výziev preto predstavuje nesprávny úradný postup vzhľadom na neexistenciu jasných a presvedčivých dôkazov alebo argumentov, ktoré by preukazovali, že toto rozhodnutie sa muselo prijať z naliehavých dôvodov.

Profesor B. a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 10. augusta 2010

*** ** * ** ***

[\[1\]](#_ftnref1){#_ftn1} Viac informácií o siedmom rámcovom programe EÚ pre výskum a technologický rozvoj (RP7) je k dispozícii na adrese: <http://cordis.europa.eu/fp7>

[\[2\]](#_ftnref2){#_ftn2} Rozhodnutie Komisie 2008/46/ES zo 14. decembra 2007, ktorým sa zriaďuje Výkonná agentúra Európskej rady pre výskum na riadenie osobitného programu Myšlienky v oblasti hraničného výskumu pri uplatňovaní nariadenia Rady (ES) č. 58/2003 (Ú. v. EÚ L 11, 2008, s. 9).

[\[3\]](#_ftnref3){#_ftn3} Článok 18 (Povinnosť uvádzať dôvody rozhodnutí), Európsky kódex dobrej správnej praxe, k dispozícii na adrese: [www.ombudsman.europa.eu](/)