Späť na Sťažnosti

1. Podľa článku 25 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby [1] by Komisia mala pravidelne preskúmavať fungovanie telekomunikačného trhu a podávať správy Európskemu parlamentu a Rade.

2. Dňa 11. apríla 2008 francúzsky mobilný operátor napísal Komisii v súvislosti s 13. správou o ^{pokroku v oblasti} jednotného európskeho trhu elektronických komunikácií za rok 2007. Požiadala Komisiu, aby opravila informácie uvedené v uvedenej správe a uviedla, že zistenia Komisie neodrážajú jej mobilné tarify.

3. Komisia 25. marca 2009 uverejnila svoju 14. správu o pokroku v oblasti jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami za rok 2008 (ďalej len „14. ^správa“). Komisia pripojila k uverejneniu 14. ^správy tieto dokumenty: i) pracovný dokument útvarov Komisie pozostávajúci z dvoch príloh [2]; ii) tlačovú správu k 14. ^správe týkajúcej sa všetkých členských štátov EÚ, iii) informačný list pre každý členský štát EÚ.

4. Dňa 2. apríla 2009 sa ten istý francúzsky mobilný operátor opäť obrátil na Komisiu v súvislosti so ^14. správou. Opätovne vyjadrila svoje obavy v súvislosti s metódou, ktorú Komisia použila na komparatívne posúdenie cien mobilných telefónov v celej EÚ.

5. Dňa 20. mája 2009 napísal holandský mobilný operátor Komisii v súvislosti so ^14. správou. Vyjadrila podobné obavy, pokiaľ ide o informácie, ktoré poskytla Komisia v súvislosti s porovnávacím posúdením cien mobilných telefónov v celej EÚ.

6. Komisia odpovedala na uvedené listy 7. mája 2009 a 22. júna 2009.

7. Dňa 25. augusta 2009 sa advokátska kancelária konajúca v mene francúzskeho mobilného operátora obrátila na ombudsmana v súvislosti so 14. ^správou (ref. č. 2131/2009/RT).

8. Rovnaká advokátska kancelária, ktorá však tentoraz konala v mene holandského mobilného operátora, predložila 17. septembra 2009 ombudsmanovi novú sťažnosť týkajúcu sa 14. ^správy (ref. č. 2373/2009/RT).

Predmet žiadosti

9. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia poskytla nepresné informácie v ^14. správe, ako aj v priložených informačných listoch týkajúcich sa členských štátov (ďalej len „prvé tvrdenie“).

10. Sťažovatelia ďalej tvrdili, že uvedené informácie boli zavádzajúce. (ďalej len "druhé tvrdenie").

11. Na podporu svojho prvého a druhého tvrdenia sťažovatelia poukázali na to, že Komisia a) sa nesprávne rozhodla použiť metódu OECD a b) použila uvedenú metódu nevhodným spôsobom.

12. Navrhovatelia okrem toho tvrdili, že Komisia i) riadne nevybavila ich listy z 11. apríla 2008 a 2. apríla 2009 a ii) vyčerpávajúcim spôsobom neodpovedala na ich list z 20. mája 2009 (ďalej len „tretie tvrdenie“).

13. Tvrdili, že Komisia by mala i) účinne upraviť metódu, ktorú použila na porovnávacie posúdenie cien mobilných telefónov; a ii) odstrániť alebo objasniť nepresné alebo zavádzajúce informácie, ktoré poskytla v 14. ^správe a v informačných listoch týkajúcich sa členských štátov EÚ. V tejto súvislosti by Komisia mala i) zohľadniť tarify stanovené všetkými mobilnými operátormi na trhu v každom členskom štáte; ii) zohľadňuje paritný faktor kúpnej sily (ďalej len "PPP" - Purchasing Power Parity Factor); a iii) odráža rozmanitosť mobilných ponúk na európskych trhoch. V každom prípade, pokiaľ Komisia nezohľadní tarify sťažovateľov, mala by v správe a jej prílohách a vo svojich tlačových správach uviesť, že porovnávacie posúdenie cien mobilných služieb je založené na tarifách stanovených dvoma hlavnými mobilnými operátormi.

Požiadavku

14. Vzhľadom na to, že tvrdenia a tvrdenia predložené sťažovateľmi v oboch prípadoch sa zdali byť úzko prepojené, ombudsmanka sa rozhodla uskutočniť spoločné vyšetrovanie oboch sťažností.

15. Dňa 9. októbra 2010 ombudsman vyzval Komisiu, aby predložila stanovisko k obom sťažnostiam. Dňa 7. decembra 2009 Komisia zaslala rovnaké stanovisko k obom sťažnostiam, ktoré bolo postúpené sťažovateľom [3] s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

16. Sťažovatelia zaslali 1. februára 2010 spoločné pripomienky k obom sťažnostiam.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Údajne nepresné informácie

Argumenty predložené ombudsmanovi

17. Na podporu svojho tvrdenia navrhovatelia pôvodne poukázali na to, že Komisia sa nesprávne a) rozhodla použiť metódu OECD a b) použila uvedenú metódu nevhodným spôsobom.

18. Navrhovatelia a Komisia predložili komplexné argumenty na podporu svojich stanovísk. Možno ich zhrnúť takto.

19. Po prvé, navrhovatelia tvrdili, že Komisia nemala zvoliť metódu OECD [4], pretože táto metóda analyzuje celý telekomunikačný trh v každej krajine na základe taríf len dvoch hlavných mobilných operátorov v každej krajine. Tvrdili, že namiesto toho by sa mali zohľadniť všetci mobilní operátori na príslušnom trhu (t. j. prevádzkovatelia z tretích krajín a prevádzkovatelia mobilnej virtuálnej siete [5]). Okrem toho sa v analýze Komisie pri porovnávacom posudzovaní cien mobilných telefónov nezohľadňuje paritný faktor kúpnej sily (PPP). Podľa názoru sťažovateľov by Komisia mala buď prijať metódu, ktorá zohľadňuje ceny stanovené všetkými mobilnými operátormi na trhu, alebo by mala obmedziť uplatňovanie svojej analýzy a záverov na dvoch hlavných konkurentov na trhu a nemala by analyzovať celkový trh na základe údajov týkajúcich sa len dvoch konkurentov.

20. Navrhovatelia ďalej tvrdili, že metóda OECD nie je založená na priemerných údajoch vyplývajúcich z porovnania všetkých ponúk dvoch hlavných prevádzkovateľov, ale len na priemerných nákladoch na ich najlacnejšie tarifné plány. Ak sa použije táto metóda, nie je možné skontrolovať, či sú tarifné plány použité na porovnanie skutočne použité a či sú reprezentatívne pre dané odvetvie. Aj keby Komisia tvrdila, že racionálni spotrebitelia si vyberajú najlacnejšie tarify, a preto sú najlacnejšie tarify nevyhnutne najbežnejšie používané, bolo by to čisto domnienkou a nezabezpečilo by to, že použitá metóda umožní verejnosti vykonať skutočné porovnanie taríf účtovaných mobilnými operátormi.

21. Navrhovatelia okrem toho poukázali na to, že metóda OECD nezohľadňuje rozmanitosť a rozsah používania mobilných telefónov, tarify uplatňované na európskych trhoch ani ceny mobilných telefónov. Napríklad metóda OECD nezohľadňuje neobmedzené plány (volania alebo SMS). V tejto súvislosti sa v prípade uplatnenia metódy OECD berie do úvahy len najlacnejšia ponuka v koši na stredné použitie, ktorá pozostáva zo 65 prebiehajúcich volaní mesačne + 50 SMS správ + 2 – 3 MMS [6].

22. Komisia sa vo svojom stanovisku najprv odvolala na kontext správ a na ich zloženie. Komisia každoročne vydáva výročnú správu o pokroku na jednotnom európskom trhu elektronických komunikácií (ďalej len „správa o pokroku“). V každej správe o pokroku sa uvádza hlavný hospodársky a regulačný vývoj, ku ktorému došlo počas vykazovaného obdobia jedného roka, čo umožňuje porovnať údaje z rôznych členských štátov za daný rok a ukázať ich vývoj v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Správa o pokroku obsahuje oznámenie Komisie a pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý pozostáva z dvoch príloh. V oznámení Komisie sa uvádzajú celkové trendy a zistenia Komisie za vykazovaný rok, pokiaľ ide o členské štáty. Pracovný dokument útvarov Komisie obsahuje dve prílohy, ktoré poskytujú informácie o hospodárskych a regulačných trendoch v celom sektore elektronických komunikácií, ako aj podrobnú analýzu rôznych sektorových segmentov. Príloha 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie obsahuje niekoľko ekonomických ukazovateľov týkajúcich sa odvetvia elektronických komunikácií. Ukazovatele údajov a prezentácia správy o pokroku sa každý rok zlepšujú zahrnutím nových ukazovateľov, ktoré zohľadňujú vývoj v tomto odvetví.

23. Komisia ďalej vysvetlila, ako sa vypracúvajú správy o pokroku. V tejto súvislosti zdôraznila svoju úzku spoluprácu s príslušnými vnútroštátnymi ministerstvami a regulačnými orgánmi v členských štátoch. Pri príprave správ o pokroku Komisia denne monitoruje vývoj v každom členskom štáte a okrem iného posudzuje vykonávanie telekomunikačných pravidiel EÚ. Úradníci Komisie sa každoročne posielajú do členských štátov na účely zistenia potrebných skutočností. Uskutočňujú sa stretnutia s národnými regulačnými orgánmi, ministerstvami, prevádzkovateľmi, spotrebiteľskými organizáciami a akýmikoľvek inými príslušnými vnútroštátnymi zainteresovanými stranami s cieľom diskutovať o súčasnom vývoji v dotknutom členskom štáte. Následne sa pred dokončením správy uskutoční „validačné“ stretnutie so zástupcami národných regulačných orgánov pre každú správu o pokroku. Návrhy grafov uvedené v druhej prílohe pracovného dokumentu útvarov Komisie (okrem údajov o sadzbách) sa zasielajú národným regulačným orgánom na pripomienkovanie pred dokončením správy o pokroku. Väčšinu údajov preto poskytujú a potvrdzujú národné regulačné orgány. Niektoré údaje, ako sú informácie o cenách týkajúce sa mobilných taríf, taríf pevnej telefónnej siete (PSTN) a maloobchodných cien prenajatých liniek, však pochádzajú z osobitných štúdií, ktoré na žiadosť Komisie vykonali nezávislé spoločnosti. Hoci sa údaje pre tieto štúdie zbierajú priamo od prevádzkovateľov, NRO ich stále kontrolujú. Spracovanie údajov na účely štúdie je založené na košoch OECD na mobilné použitie.

24. Komisia sa podrobne odvolala na ^14. správu. V roku 2008 Komisia vydala ^14. vydanie správy, ktorá poskytuje prehľad o telekomunikačnom trhu EÚ a hlavnom vývoji v oblasti regulácie, ku ktorému došlo v roku 2008. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila obsah príloh 1 a 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie. Príloha 1 obsahuje oddiel o mobilnom trhu, ktorý sa týka maloobchodných a veľkoobchodných cien za mobilné služby, používania mobilných telefónov v celej EÚ („miera penetrácie mobilných telefónov“), účastníkov trhu, vývoja v oblasti dátových služieb a medzinárodného roamingu a napokon vývoja prenosnosti mobilných čísel. Príloha 2 obsahuje niekoľko trhových ukazovateľov a metodiku, ktorá sa v nej používa.

25. Komisia zdôraznila, že cieľom prezentácie údajov o priemerných cenách mobilných telefónov v ^14. správe nie je poskytnúť koncovým používateľom komplexný prehľad o dostupných skutočných maloobchodných cenách v celej EÚ, ale poskytnúť im porovnateľné údaje o cenových trendoch.

26. Správy o pokroku od roku 1999 poskytujú informácie o typických cenách mobilných telefónov, ktoré platia používatelia v rôznych členských štátoch. Od roku 2002 sa tieto informácie spresňujú tak, aby odrážali intenzitu využívania mobilných služieb (nízka, stredná alebo vysoká úroveň). Metóda je podrobne opísaná v prílohe 2 k pracovnému dokumentu útvarov Komisie (s uvedením hospodárskych subjektov, ktoré sa zohľadnili pri výpočte typickej ceny v každom členskom štáte)[7]. Táto metóda umožňuje vykonať uspokojivé porovnanie nielen cien v rôznych členských štátoch EÚ, ale aj cien v krajinách OECD, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Komisia vysvetlila, že táto metóda je navrhnutá tak, aby pokrývala aspoň 50 % trhu na základe počtu predplatiteľov. Tento percentuálny podiel sa vo všeobecnosti dosahuje výberom dvoch mobilných operátorov. Konkrétne vo Francúzsku predstavujú dvaja mobilní operátori s najvyššími podielmi na trhu spolu približne 77 % trhu v závislosti od počtu predplatiteľov. Podľa názoru Komisie to možno považovať za spoľahlivé zastúpenie trhu s mobilnými službami. Podobne aj v Belgicku predstavujú dvaja mobilní operátori s najvyšším podielom na trhu približne 77 % trhu; v Nemecku predstavujú 69 % trhu a v Španielsku 76,5 %. Podľa týchto percentuálnych podielov sa Komisia domnieva, že štrnásta správa sa vzťahuje na významný a reprezentatívny podiel trhu s mobilnými službami v každom členskom štáte, a preto ju možno považovať za vhodný nástroj na porovnávanie cenových trendov v oblasti mobilných služieb v celej EÚ. Inými slovami, dosiahnuté výsledky sú reprezentatívne pre cenové trendy v rôznych členských štátoch. Podľa Komisie by zahrnutie viac ako dvoch najvýznamnejších prevádzkovateľov v jednom členskom štáte do štúdie výrazne zvýšilo náklady bez toho, aby sa tým zvýšila hodnota výsledkov. Vzhľadom na rozmanitosť a rastúcu zložitosť maloobchodných mobilných taríf v Európe je stanovenie metódy porovnávania typických cien za mobilné služby v rôznych členských štátoch zložitým procesom. Zo všetkých uvedených dôvodov sa Komisia domnievala, že použitie metódy OECD bolo najúčinnejším dostupným prostriedkom na vykazovanie priemerných cien mobilných telefónov v ^14. správe.

27. Komisia ďalej vysvetlila, že metóda OECD sa uplatňovala konzistentne vo vzťahu ku každému členskému štátu.

28. Napokon, hoci sa Komisia domnieva, že metóda OECD zostáva najvhodnejším prostriedkom na podávanie správ o typických cenách mobilných telefónov, uznáva, že táto metóda má svoje obmedzenia. Preto v reakcii na diskusie s viacerými mobilnými operátormi, z ktorých dvaja sú sťažovateľmi, vypracovala dodatočné ukazovatele, ktoré by poskytovali aj informácie o maloobchodných mobilných službách v rôznych členských štátoch. V dôsledku toho 14. správa obsahovala dva nové ukazovatele, a to ukazovateľ priemernej ceny za minútu mobilnej komunikácie a ukazovateľ priemerného príjmu na mobilného používateľa v každom členskom štáte. Podľa ukazovateľa priemernej ceny za minútu mobilnej komunikácie boli ceny za mobilnú hlasovú komunikáciu v roku 2007 v Belgicku 19 eurocentov a vo Francúzsku 15 eurocentov, pričom obe ceny boli nad priemerom EÚ 14 eurocentov. Komisia takisto požiadala spoločnosť, ktorú poverila vypracovaním štúdie o trhoch s mobilnými službami v EÚ, aby vo svojej analýze v prípade potreby zohľadnila okrem štandardných „poplatkových balíkov“ OECD aj predplatené ponuky, paušálne sadzby a neviazané ponuky s cieľom zabezpečiť, aby uvedená štúdia presnejšie odrážala súčasné spotrebiteľské návyky typických európskych spotrebiteľov. Komisia napokon vysvetlila, že v súčasnosti spolupracuje s OECD na zlepšení týchto používateľských košov, aby bolo možné podrobnejšie zohľadniť najnovší vývoj modelov používania spotrebiteľmi.

29. Komisia uznala rozdiely v cenových úrovniach, ktoré by mohli vzniknúť, ak by sa porovnanie uskutočnilo v nominálne vyjadrených hodnotách (konkrétne v cenách v EUR) alebo v hodnotách upravených o PPP. Komisia vysvetlila, že v správach o pokroku za roky 1999, 2000 a 2001 (piata, šiesta a siedma správa o pokroku) použila upravené ceny PPP, pretože OECD použila PPP vo svojich ročných komunikačných výhľadoch. Poukázala však na to, že cieľom 14. ^správy je posúdiť účinnosť regulácie trhu vrátane informácií o trendoch skutočných cien, ktoré platia spotrebitelia, na tento účel. Komisia preto usúdila, že použitie nominálnych hodnôt je vhodnejšie pri porovnávaní cenového vývoja za určité obdobie na rozdiel od hodnôt upravených o PPP, ktoré sa vo všeobecnosti používajú na posúdenie ceny tovaru/služieb v porovnaní s disponibilným príjmom spotrebiteľov v danom čase.

30. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach poukázali na to, že uvedené zmeny metódy posudzovania neriešili otázku počtu zohľadnených prevádzkovateľov. Hoci Komisia pripúšťa, že je dôležité prispôsobiť jej metódu tak, aby vyhovovala novým typom ponúk, úplne odmieta potrebu zohľadniť nárast počtu nezávislých subjektov na trhu.

31. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že závery 14. ^správy obsahujú nové ukazovatele, ako je priemerná cena za minútu mobilnej komunikácie, ktoré dopĺňajú výsledky získané pomocou metódy OECD, sťažovatelia poukázali na to, že ak sa porovnávajú ceny hovorov, výsledky sa líšia a v niektorých prípadoch dokonca odporujú výsledkom získaným pomocou metódy OECD. Používanie nových ukazovateľov v skutočnosti vedie k úplne odlišnému výsledku, ako je výsledok dosiahnutý tradičnou metódou Komisie OECD. Sťažovatelia napríklad zdôraznili, že z nových ukazovateľov vyplýva, že Francúzsko sa umiestnilo ^{na dvanástom} mieste ako krajina s najdrahšími cenami hovorov, a nie ako druhá najdrahšia krajina v EÚ, ak sa použije metóda OECD. Podobné závery platia pre Španielsko, ktoré je 9. najdrahšou krajinou, pokiaľ ide o cenu mobilnej hlasovej komunikácie, na rozdiel od toho, že je vykreslené ako najdrahšia krajina v EÚ. Nemecko je takisto 20. ^najdrahšou krajinou, zatiaľ čo v prípade uplatnenia metódy OECD je na 13. mieste. Belgicko je jedinou krajinou, v ktorej poradie OECD do určitej miery koreluje s klasifikáciou ceny za minútu. Porovnanie poradia získaného metódou OECD a poradia získaného na základe nákupných cien teda preukazuje, že Komisia sotva môže potvrdiť svoje závery OECD porovnaním nákupných cien. V priemere existuje rozdiel medzi rebríčkom OECD a rebríčkom ceny za minútu v siedmich pozíciách.

32. Navrhovatelia takisto poukázali na to, že použitím len troch košov pre 27 krajín nemožno cenovú analýzu Komisie opísať ako spoľahlivú. Tieto tri koše nemôžu zohľadňovať veľkú rozmanitosť využívania, ktorá existuje medzi členskými štátmi. V tejto súvislosti poukázali na to, že napríklad vo Francúzsku používa metódu koša aj francúzsky štatistický úrad (INSEE). INSEE však určuje 18 košov na operátora alebo celkovo 54 košov, ktoré zodpovedajú rôznorodosti profilov mobilnej spotreby. Používanie mobilných telefónov sa môže v jednotlivých členských štátoch výrazne líšiť a určenie len troch košov pre 27 členských štátov sa nezdá byť štatisticky dostatočné na zohľadnenie rôznorodosti používania mobilných telefónov [8]. Okrem toho tieto tri koše vytvorila a definovala OECD na základe údajov z krajín OECD. OECD pozostáva z 30 krajín, z ktorých len 19 je tiež členskými štátmi EÚ. Podľa názoru sťažovateľov nemohli byť tri koše OECD reprezentatívne pre členské štáty EÚ. Okrem toho napríklad „vysoký“ kôš Komisie zahŕňa približne 250 odchádzajúcich minút mesačne, t. j. približne štyri hodiny používania mesačne. Podľa názoru sťažovateľov vzhľadom na to, ako sa vyvíjajú neobmedzené plány, štyri hodiny mobilnej spotreby mesačne nepredstavujú vysokú spotrebu.

33. Pokiaľ ide o používanie PPP, navrhovatelia uviedli, že OECD používa faktor PPP na stanovenie presného porovnávacieho posúdenia cien mobilných telefónov. Metóda, ktorú použila Komisia, neposkytuje presné informácie o skutočnej cene, ktorú zaplatili napríklad francúzski spotrebitelia za mobilné služby, pretože nezohľadňuje faktor PPP. Ak by Komisia zohľadnila faktor PPP, Francúzsko by bolo ^{na 11. mieste namiesto 2. miesta vo} všeobecnom poradí EÚ, pokiaľ ide o úroveň cien, ktoré platia spotrebitelia za používanie svojich mobilných telefónov.

34. Navrhovatelia takisto poukázali na to, že Komisia nevysvetlila, prečo sa domnieva, že by bolo menej vhodné zahrnúť údaje upravené o PPP na rozdiel od skutočných cien. Sťažovatelia to spochybnili o to viac, že Komisia v minulosti použila údaje upravené o PPP vo svojej piatej, šiestej a siedmej správe o pokroku. Pokiaľ ide o údajnú potrebu posúdiť vplyv regulácie na tarify, spoľahlivé ročné porovnanie, na ktoré poukázali sťažovatelia, možno získať pomocou údajov upravených o PPP. To možno dosiahnuť jednoduchým vynásobením nominálnych cien faktorom PPP. Aj keby deklarovaným cieľom Komisie bolo posúdiť len vývoj cien, a nie aj úroveň cien v každom členskom štáte (hoci v prehľade o krajine pre Francúzsko Komisia posúdila úroveň aj vývoj cien [9]), použitie upravených údajov PPP by neznamenalo, že by nebolo možné porovnať vývoj cien za určité obdobie.

35. Sťažovatelia zdôraznili, že NRO v každom členskom štáte pri prijímaní regulácie trhu zohľadňujú hospodárske podmienky prevládajúce v ich príslušnej krajine. Preto, ak je účelom metódy OECD posúdiť účinnosť regulácie trhu, cenové porovnania by sa mali vykonávať s osobitným zreteľom na úrovne bohatstva príslušných krajín.

36. Navrhovatelia takisto tvrdili, že vlastné vyhlásenia Komisie v 14. ^správe sú v rozpore s jej argumentmi. V tejto súvislosti napríklad Komisia pri skúmaní dôvodov veľkých rozdielov v sadzbách v EÚ uvádza, že „miestne náklady a kúpna sila“môžu byť jedným z dôvodov takýchto rozdielov.

Hodnotenie ombudsmana

37. Ombudsmanka opäť poukazuje na to, že mnohé argumenty sťažovateľov a Komisie sú zložité a majú vysoko technický charakter. Stručne povedané, sťažovatelia zastávali názor, že Komisia poskytla nepresné informácie v ^14. správe. Po prvé sa domnievali, že Komisia nemala použiť metódu OECD na posúdenie mobilných taríf na trhu EÚ. Po druhé, akonáhle bola táto (nešťastná) voľba vykonaná, uvedená metóda mala byť správne uplatnená, čo nebol tento prípad.

38. Ombudsman teda pripomína ustálenú judikatúru, podľa ktorej je súdne preskúmanie vo veciach týkajúcich sa posúdenia zložitých hospodárskych a technických situácií obmedzené. Za týchto okolností sa analýza argumentov a protiargumentov predložených oboma stranami obmedzuje na overenie toho, či boli skutočnosti presne uvedené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu [10]. Ombudsman považuje za vhodné zaujať rovnaký prístup vo svojom súčasnom vyšetrovaní, keď sa zaoberá otázkou výberu metódy Komisie, z ktorej má vychádzať štrnásta správa, a otázkou, či Komisia túto metódu správne uplatnila. Jeho preskúmanie sa teda obmedzí na preskúmanie primeranosti argumentov Komisie v prospech použitia metódy OECD a na preskúmanie postupu prijatého Komisiou pri vypracovaní ^14. správy na základe tejto metódy. Ombudsman v tejto súvislosti pripomína, že domnienka zjavne nesprávneho posúdenia nemôže byť založená len na skutočnosti, že sťažovatelia mali iné ekonomické stanovisko ako Komisia. Ak skutočnosti primerane umožňujú odlišné ekonomické posúdenia, uprednostnenie jedného z nich Komisiou, ak je riadne odôvodnené, nepredstavuje zjavne nesprávne posúdenie.

39. Po prvé, ombudsmanka sa domnieva, že štrnásta správa Komisie poskytla dostatočné a ucelené informácie o hlavných prvkoch metódy OECD. V oddiele 1.5 prílohy 2 II k pracovnému dokumentu útvarov Komisie, v ktorom sa stanovuje, že analýza vnútroštátnych mobilných služieb v 14. ^správe je založená na metóde OECD z roku 2006 („koše pre digitálne mobilné služby“), sa metóda podrobne opisuje takto: „Koše OECD prešli revíziou, ktorej výsledkom bol nový súbor košov začiatkom roka 2006, na rozdiel od starých košov OECD z roku 2002. …Košíky obsahujú prvok SMS, zahŕňajú hovory do niekoľkých mobilných sietí a nezahŕňajú medzinárodné hovory. Okrem toho je prvok MMS súčasťou koša, zatiaľ čo MMS a SMS sú oddelené pre časy špičky a mimo špičky a cieľové miesta na sieti a mimo siete. V košíkoch je tiež zahrnutá hlasová schránka, zatiaľ čo off-netové hovory môžu byť presmerované na niekoľko sietí. Existujú 3 rôzne koše založené na nízkej, strednej a vysokej úrovni používania [11]. … Dvaja najvýznamnejší operátori v každej krajine sú krytí na základe dostupných účastníckych čísel. Zohľadňujú sa všetky príslušné balíky od každého prevádzkovateľa, ale konečné výsledky, ktoré sú tu uvedené, ukazujú len najlacnejší balík pre každý kôš." Tieto informácie zodpovedajú informáciám, ktoré poskytla OECD na svojej webovej stránke [12].

40. Pokiaľ ide o výber metódy OECD, ombudsmanka chápe, že hlavným cieľom Komisie pri vypracúvaní 14. ^správy bolo a) poskytnúť verejnosti informácie o trendoch skutočných cien, ktoré spotrebitelia platia za elektronické komunikačné služby, a tým b) umožniť verejnosti vykonať porovnávacie posúdenie vývoja cien mobilných služieb na trhu EÚ. Podľa názoru Komisie možno tento cieľ lepšie dosiahnuť použitím metódy OECD z týchto dôvodov: i) metóda OECD je všeobecne uznávaným nástrojom na analýzu veľmi zložitých hospodárskych prostredí; ii) dvaja hlavní mobilní operátori v každej krajine zvyčajne pokrývajú viac ako 50 % trhu a tento percentuálny podiel postačuje na preukázanie cenových trendov; iii) metóda OECD sa úspešne používa od roku 1999 so zmenami a doplneniami a náklady spojené s vývojom novej metódy by neboli primerané; iv) metóda OECD umožňuje porovnávať členské štáty EÚ navzájom, ako aj s krajinami OECD, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ; v) od roku 2002 sa košíky OECD revidovali s cieľom zohľadniť intenzitu využívania mobilných služieb. V spochybnenej ^14. správe Komisia po prvýkrát použila ukazovateľ priemernej ceny za minútu mobilnej komunikácie a ukazovateľ priemerného príjmu na mobilného používateľa v každom členskom štáte. Komisia okrem toho požiadala spoločnosť, ktorú poverila vypracovaním štúdií o trhoch s mobilnými službami v EÚ, aby vo svojej budúcej analýze v prípade potreby zohľadnila okrem štandardných „poplatkových balíkov“ OECD aj predplatené ponuky, paušálne sadzby a neviazané ponuky s cieľom zabezpečiť, aby uvedené štúdie poskytli presnejší obraz o súčasných modeloch spotreby typických európskych spotrebiteľov.

41. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie uvedené v bode i) v bode 40 vyššie týkajúce sa medzinárodnej povesti metódy OECD, ombudsmanka poznamenáva, že táto metóda bola stanovená na základe nezávislých ekonomických štúdií a po konzultáciách so zainteresovanými stranami a národnými regulačnými orgánmi. Poznamenáva tiež, že sťažovatelia nenavrhli alternatívnu, medzinárodne uznávanú metódu, ale navrhli úpravu metódy OECD. Ombudsmanka chápe, že Komisia už niektoré z týchto návrhov zvažuje a že ich má v úmysle implementovať vo svojich budúcich správach. Príkladom sú ohlásené zmeny zamerané na riešenie rozmanitosti mobilných ponúk v celej EÚ. Ombudsman preto považuje argument Komisie za primeraný.

42. Pokiaľ ide o argumenty uvedené v bodoch ii) a iii) v bode 40 vyššie týkajúce sa lepšieho využívania zdrojov, na ktoré Komisia odkázala vo svojom stanovisku, ako aj vo svojom liste sťažovateľom z 20. mája 2009 [13], ombudsman súhlasí s Komisiou. Sťažovatelia navrhli, aby sa informácie o tarifách stanovených všetkými mobilnými operátormi na telekomunikačnom trhu zahrnuli do správ Komisie o pokroku. Ombudsmanka sa domnieva, že by to nevyhnutne viedlo k väčšiemu dopytu po zdrojoch a dodatočným nákladom. Zavedenie takejto novej metódy posudzovania by výrazne nezvýšilo hodnotu správy Komisie o pokroku, a preto by nebolo primerané.

43. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov, že by bolo lepšie porovnať trendy cien mobilných telefónov uplatnením faktora PPP, ombudsman poukazuje na to, že ako uviedla Komisia vo svojom stanovisku, hlavným cieľom správy o pokroku je ukázať trendy cien mobilných telefónov v určitých časových obdobiach. Ombudsman sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa stačí porovnať nominálne ceny v eurách.

44. Ombudsmanka okrem toho berie na vedomie vysvetlenie Komisie, ktoré sťažovatelia nespochybnili, že metóda OECD umožňuje porovnať ceny mobilných telefónov nielen medzi členskými štátmi EÚ, ale aj medzi členskými štátmi EÚ a krajinami OECD, ktoré nie sú súčasťou EÚ (pozri bod iv) v bode 40 vyššie).

45. Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia poskytla dostatočné argumenty na odôvodnenie svojho rozhodnutia zvoliť metódu OECD. Za zmienku stojí aj vyhlásenie Komisie, že spolupracuje s OECD na ďalšom rozvoji tejto metódy a na ďalších nových ukazovateľoch.

46. Pokiaľ ide o uplatňovanie metódy, ombudsmanka poznamenáva, že štrnásta správa Komisie je založená na údajoch, ktoré poskytli najmä mobilní operátori a NRO [14]. Okrem práce vykonanej nezávislou spoločnosťou, ktorú Komisia poverila zberom uvedených údajov, sa úradníci Komisie pravidelne stretávajú s národnými regulačnými orgánmi, ministerstvami, prevádzkovateľmi, spotrebiteľskými organizáciami a inými príslušnými zainteresovanými stranami. Okrem toho NRO pred uverejnením preskúmali a potvrdili štúdiu Komisie, ako aj záverečnú štrnástu správu. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Komisia pri vypracúvaní ^14. správy prijala uspokojivý postup s cieľom dosiahnuť vysoký stupeň presnosti údajov uvedených v tejto správe.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka nedomnieva, že sťažovateľom sa podarilo preukázať, že výber metódy OECD Komisiou nebol vhodný a že Komisia pri vypracúvaní 14. ^správy neprijala a neuplatnila správny postup. Ombudsman preto nezistil žiadnu zjavnú chybu v napadnutých opatreniach Komisie. Dospel k záveru, že neexistuje žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o prvé tvrdenie.

B. Údajné zavádzajúce informácie

Argumenty predložené ombudsmanovi

48. Podľa navrhovateľov Komisia poskytla zavádzajúce informácie, najmä v informačných listoch týkajúcich sa jednotlivých krajín (ďalej len „informačné listy o jednotlivých krajinách“), ktoré boli priložené k uverejneniu ^14. správy. Sťažovatelia sa v tejto súvislosti odvolávali napríklad na informačný list o Francúzsku s názvom Smerom k jednotnému európskemu telekomunikačnému trhu: Zamerajte sa na Francúzsko. Napriek poklesu cien mobilných telefónov v roku 2008 by francúzsky spotrebiteľ, ktorý stredne využíva svoj mobilný telefón, platil druhú najvyššiu mesačnú cenu v EÚ, tesne pod 30 EUR.

49. Sťažovatelia takisto poznamenali, že 22. júna 2009 Komisia pri výmene korešpondencie s jedným z nich uviedla, že „v príslušných prípadoch by sa v kapitolách o konkrétnych krajinách [14. ^správy] citovali osobitné ceny operátora vyzývajúceho na predkladanie návrhov“. Príloha 1 pracovného dokumentu útvarov Komisie, ktorá sa týka každého členského štátu, však neodkazuje na tarify žiadneho vyzývajúceho prevádzkovateľa.

50. Okrem toho graf „[t] on average price per minute of mobile communication“ (priemerná cena za minútu mobilnej komunikácie) je uvedený len v ^14. správe a nie je zahrnutý v prehľadoch o jednotlivých krajinách. Sťažovatelia zdôraznili, že prehľady o jednotlivých krajinách sa používajú častejšie ako správa a vnútroštátne médiá členských štátov ich vo veľkej miere citujú ako vyjadrenie názoru Komisie na toto odvetvie. Ak bol ukazovateľ ceny za minútu mobilnej hlasovej komunikácie relevantný pre porovnávacie posúdenie vývoja cien za mobilné služby, Komisia mala zahrnúť graf aj do informačných prehľadov o jednotlivých krajinách.

51. Komisia okrem toho zahrnula do prehľadov o jednotlivých krajinách dva grafy. Prvá bola nazvaná „Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008“a druhá „Kľúčové údaje o telekomunikačnom sektore“. Sťažovatelia poukázali na to, že prvý graf, ktorý sa nachádza na prvej strane, nijako neodkazuje na skutočnosť, že porovnanie cien mobilných telefónov v rámci EÚ zohľadňuje len najlacnejšie ceny stanovené dvoma hlavnými mobilnými operátormi v každom členskom štáte. Druhá tabuľka, ktorá sa nachádza na druhej strane prehľadu o krajine, poskytuje tieto informácie, ale len v poznámke pod čiarou [15]. Táto poznámka pod čiarou však neposkytuje žiadne informácie o tarifách z roku 2007 použitých na porovnávacie posúdenie a neumožňuje čitateľovi dospieť k záveru, že tarify stanovené sťažovateľmi sú nižšie ako tarify ich hlavných konkurentov.

52. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že cieľom všeobecnej tlačovej správy, ako aj prehľadov o jednotlivých krajinách je poskytnúť čitateľnú syntézu celkových zistení 14. ^správy zdôraznením otázok, v ktorých sa zaznamenal najväčší pokrok v každom členskom štáte, a oblastí, v ktorých je potrebné určité zlepšenie. V tejto súvislosti bolo jedným z hlavných zistení 14. ^správy vysoký a rastúci trend používania mobilných telefónov v rámci EÚ. Ďalším dôvodom bola skutočnosť, že ceny mobilných služieb sa za posledných päť rokov výrazne znížili.

53. Pokiaľ ide o zahrnutie grafu s názvom „Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008“ do prehľadov o jednotlivých krajinách namiesto grafu s názvom „Priemerná cena za minútu mobilnej komunikácie“, Komisia uviedla, že podľa jej názoru prvý graf „poskytol dostatočne spoľahlivé porovnanie cenovej situácie mobilných služieb v každom členskom štáte, ako aj jej vývoja z predchádzajúceho roka“. Okrem toho porovnanie vývoja priemernej ceny za minútu mobilnej komunikácie v priebehu času by nebolo možné, keďže tento ukazovateľ bol prvýkrát zahrnutý len v ^14. správe. Komisia tiež poukázala na to, že na druhej strane prehľadu o každej krajine uviedla, že graf znázorňujúci porovnanie cien mobilných telefónov odráža len ceny dvoch hlavných mobilných operátorov.

54. Obaja navrhovatelia sa stotožnili s názorom, ktorý predložili vo svojich pripomienkach, že dve poznámky pod čiarou v dolnej časti strany 2 príslušných informačných prehľadov o jednotlivých krajinách, ktoré odkazujú na metódu použitú na porovnanie cien, neboli dostatočne jasné. Okrem toho sa tie isté poznámky pod čiarou nenachádzajú v grafe s názvom „Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008“ na prvej strane, ktorý sa zameriava na porovnanie cien a poradie medzi krajinami EÚ. Neexistuje žiadny údaj o počte hospodárskych subjektov zohľadnených na účely porovnania taríf. Odkaz na skutočnosť, že sa uvádzajú len tarify dvoch najvýznamnejších operátorov, sa uvádza len na druhej strane grafu s názvom „Kľúčové údaje o telekomunikačnom sektore“. To znamená, že od širokej verejnosti a novinárov sa nemohlo odôvodnene očakávať, že pochopia, že mali doplniť vysvetlenie týkajúce sa použitej metódy, ktoré bolo pripojené k porovnávaciemu diagramu na prvej strane prehľadu o krajine, o poznámku v dvoch poznámkach pod čiarou týkajúcu sa grafu nachádzajúceho sa na druhej strane prehľadu o krajine.

55. Navrhovatelia zopakovali, že informácie, ktoré poskytla Komisia v grafe na prvej strane príslušných informačných prehľadov o jednotlivých krajinách, vo veľkej miere citovala národná tlač ako vyjadrenie priemerných cien mobilných telefónov, ktoré platia spotrebitelia v rôznych krajinách.

Hodnotenie ombudsmana

56. Ombudsmanka analyzovala prehľady o jednotlivých krajinách, ktoré sprevádzali uverejnenie 14. ^správy Komisie. Chápe, že účelom prehľadov o jednotlivých krajinách bolo poskytnúť zhrnutie informácií obsiahnutých v ^14. správe, aby boli informácie ľahko prístupné verejnosti. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že je rozumné očakávať, že verejnosť použije informačné listy o jednotlivých krajinách bez toho, aby si prečítala celú správu. Z tohto dôvodu by mali byť čo najviac zrozumiteľné a nemali by zavádzať čitateľov.

57. Na základe uvedených predbežných úvah ombudsman poznamenáva, že prvá strana každého informačného listu obsahovala graf s názvom „Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008“ (ďalej len „typický cenový graf“). Vysvetlenie priložené k tomuto grafu znie takto: „Uvedená tabuľka sa týka najlacnejšej ponuky v strednom používateľskom koši s použitím metodiky OECD od roku 2006. Pozostáva zo 65 odchádzajúcich hovorov mesačne + 50 SMS správ + 2-3 MMS. 21 % hovorov je na pevné linky, 72 % na mobilné telefóny, 7 % na hlasovú schránku. V prípade potreby zahŕňa mesačné nájomné a všetky registračné poplatky (najmä následné ponuky).“

58. Z typického cenového grafu nevyplýva, že pri porovnávaní taríf boli zohľadnené len tarify stanovené dvoma hlavnými prevádzkovateľmi v každom členskom štáte. Tieto informácie sú však potrebné, pretože v opačnom prípade by informačný list krajiny mohol zavádzať verejnosť tým, že by naznačoval, že najlacnejšia cena uvedená v informačnom liste krajiny je najlacnejšia cena, ktorá existuje na príslušnom trhu, zatiaľ čo v skutočnosti odráža len najnižšiu cenu dvoch hlavných prevádzkovateľov. Mohlo by to skutočne poškodiť imidž mobilných operátorov, ktorých tarify sú nižšie ako tarify dvoch hlavných operátorov, ale napriek tomu neboli zohľadnené pri porovnávaní cien mobilných operátorov na telekomunikačnom trhu EÚ.

59. Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že druhá strana prehľadu o jednotlivých krajinách obsahuje ďalší graf s názvom „Kľúčové údaje telekomunikačného sektora“, ktorý ponúka podrobné porovnanie priemerných kľúčových údajov na telekomunikačnom trhu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni. Pod grafom s názvom „Kľúčové údaje telekomunikačného sektora“ možno nájsť toto vysvetlenie: „Údaj … sa vzťahuje na najlacnejšiu dostupnú ponuku dvoch najväčších prevádzkovateľov na trhu“(zdôraznenie ombudsmana). Ombudsman preto nevidí dôvod, prečo tie isté informácie neboli zahrnuté do typickej tabuľky cien, ktorá bola umiestnená na prvej strane prehľadu o krajine. V tejto súvislosti ombudsmanka súhlasí so sťažovateľmi, že od širokej verejnosti a novinárov, ktorým boli určené najmä informácie uvedené v prehľadoch o jednotlivých krajinách, sa nemohlo odôvodnene očakávať, že pochopia, že mali doplniť vysvetlenie priložené k grafu na prvej strane prehľadu o jednotlivých krajinách o pripomienku pripojenú k grafu na druhej strane prehľadu o jednotlivých krajinách. Okrem toho sa táto dôležitá poznámka objavila len v poznámke pod čiarou.

60. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia tým, že neinformovala čitateľov na prvej strane prehľadu o krajine obsahujúceho graf s názvom Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008, že tento graf bol založený len na údajoch dvoch hlavných mobilných operátorov, uviedla ich do omylu, a preto sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman uvedie kritickú poznámku nižšie. Takisto verí, že pokiaľ ide o jej budúce správy, Komisia v prehľadoch o jednotlivých krajinách jasne uvedie, že porovnanie cien platených za mobilné služby je založené na tarifách stanovených dvoma hlavnými mobilnými operátormi na každom vnútroštátnom trhu.

C. Tvrdenie o nesprávnom zaobchádzaní a neúplnej odpovedi na korešpondenciu sťažovateľov

Argumenty predložené ombudsmanovi

61. Navrhovatelia tvrdili, že i) Komisia vôbec neodpovedala na ich list z 11. apríla 2008 a že ii) jej odpovede zo 7. mája 2009 a 22. júna 2009 neodpovedali vyčerpávajúcim spôsobom na ich listy z 2. apríla 2009 a 20. mája 2009.

62. Komisia najprv vysvetlila, že listy, na ktoré sa sťažovatelia odvolávali, neboli ich jediným kontaktom alebo korešpondenciou s Komisiou. V tejto súvislosti Komisia uviedla, že so sťažovateľmi sa pravidelne viedli diskusie o predmete ich sťažností. V dôsledku toho boli navrhovatelia plne informovaní o metóde, ktorú Komisia použila na výpočet trendov cien mobilných telefónov v celej EÚ, a boli im poskytnuté dôvody, prečo bola táto metóda prijatá. Uskutočnilo sa to listom, na stretnutiach s úradníkmi Komisie a prostredníctvom kontaktov so združeniami, ku ktorým sťažovatelia patria. Komisia predložila kópie svojej výmeny korešpondencie so sťažovateľmi o predmete ich sťažností, ako aj zoznam rôznych stretnutí, ktoré sa konali s cieľom prediskutovať túto záležitosť.

63. Komisia sa domnieva, že uvedené kópie predstavujú dostatočný dôkaz o pravidelnej komunikácii a výmene názorov medzi útvarmi Komisie a sťažovateľmi. Komisia okrem toho zdôraznila, že 8. mája 2008 odpovedala na list sťažovateľov z 11. apríla 2008. Pokiaľ ide o list sťažovateľov z 2. apríla 2009, Komisia uviedla, že vzhľadom na to, že sťažovatelia vyjadrili podobné obavy ako vo svojej predchádzajúcej korešpondencii, Komisia im 7. mája 2009 zaslala stručnejšiu odpoveď. Komisia napokon poukázala na to, že vo svojom liste z 22. júna 2009 odpovedala na tvrdenia sťažovateľov uvedené v ich liste z 20. mája 2009 a že poskytla primerané dôvody týkajúce sa metódy, ktorú použila ako odpoveď na obavy vyjadrené sťažovateľmi.

64. Sťažovatelia vo svojich pripomienkach uviedli, že nikdy nedostali list Komisie z 8. mája 2008. Aj keby ho dostali, domnievali sa, že tento list by nebol primeranou odpoveďou v zmysle článku 18 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na to, že vo svojom liste z 11. apríla 2008 tvrdili, že 13. správa o ^pokroku (2007) obsahuje nepresné a zavádzajúce vyhlásenia o francúzskych cenách mobilných služieb, keďže analýza Komisie odrážala len ceny dvoch hlavných mobilných operátorov pôsobiacich na francúzskom trhu bez toho, aby zohľadňovala tarify sťažovateľov. Sťažovatelia žiadali, aby Komisia jasne upravila svoju metódu tak, aby zahŕňala tarify všetkých mobilných operátorov pôsobiacich na francúzskom trhu, alebo aby prípadne jasne uviedla, že všeobecné vyhlásenie o cenových trendoch obsiahnuté v jej správe nezahŕňa tarify sťažovateľov. Komisia vo svojej replike iba uviedla, že jej trinásta správa o pokroku jasne uvádza, že porovnanie cien bolo vykonané na základe údajov poskytnutých dvoma mobilnými operátormi podľa metódy, ktorá sa vo všeobecnosti považuje za uspokojivú a ktorá sa uplatňuje od roku 2000.

65. Pokiaľ ide o odpoveď Komisie na list sťažovateľov z 2. apríla 2009, Komisia uznala, že jej odpoveď bola ešte "stručnejšia" vzhľadom na skutočnosť, že Komisia už poskytla odpoveď 8. mája 2008. Komisia však sťažovateľov neinformovala o tom, že 14. ^správa obsahuje nový súbor porovnaní mobilných taríf „za minútu“, ktoré neboli zahrnuté do 13. ^správy.

66. Napokon, pokiaľ ide o odpoveď Komisie z 22. júna 2009 zaslanú v odpovedi na list sťažovateľa z 20. mája 2009, sťažovatelia poukázali na to, že v súvislosti s prvými dvoma otázkami uvedenými v ich liste, a to vylúčením spochybňovateľov z výročných správ o vykonávaní a nezohľadnením najnovších modelov spotreby/používania spotrebiteľov, Komisia len uviedla, že i) by bolo neprimerané z hľadiska nákladov zahrnúť do svojej analýzy všetkých účastníkov trhu a ii) jej súčasná metóda hodnotenia je založená na modeli vypracovanom OECD, ktorý sa používa od roku 2000 a ktorý doteraz uspokojivo ilustroval hlavné trendy v tomto odvetví. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľov týkajúce sa toho, že Komisia nezohľadnila tarify operátorov vyzývajúcich na predkladanie návrhov, Komisia nespochybnila, že v súčasnosti používaná metóda podávania správ nebola prispôsobená na riešenie určitých otázok, ktoré ovplyvňujú hospodársku súťaž, ako sú cenové rozdiely medzi internetovými a off-netovými volaniami a ťažkosti s prenosnosťou. Uviedla len, že si je vedomá týchto otázok a že spolupracuje s OECD na zavedení zmien zameraných na riešenie týchto konkrétnych obáv.

67. Navrhovatelia napokon zastávali názor, že Komisia vo svojom stanovisku neuviedla žiadne konkrétne obchodné združenie, do ktorého patrí holandský mobilný operátor a prostredníctvom ktorého by mala nepriamy kontakt s útvarmi Komisie v otázkach uvedených v podnete.

Posúdenie ombudsmana

68. Pokiaľ ide o argument holandského sťažovateľa, že Komisia neuviedla organizácie, ku ktorým patrí, a prostredníctvom ktorých mohla byť informovaná o názoroch Komisie, ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ v konečnom dôsledku nepoprel, že predmetné informácie boli poskytnuté organizáciám, ktorých je členom.

69. Ombudsmanka poznamenáva, že medzi sťažovateľmi a Komisiou prebehla intenzívna výmena korešpondencie. Poznamenáva tiež, že Komisia odpovedala na všetky listy sťažovateľov.

70. Okrem toho Komisia vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti podrobne odpovedala na obavy sťažovateľov. Ombudsmanka sa preto domnieva, že v súvislosti s tvrdením sťažovateľov nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

D. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Na prvej strane informačného listu obsahujúceho graf s názvom „Typická spotrebiteľská cena za priemerné používanie mobilných telefónov v rokoch 2007 a 2008“Komisia neinformovala čitateľov, že graf bol založený na údajoch, ktoré poskytli len dvaja hlavní mobilní operátori. Mohlo by to byť zavádzajúce. Skutočnosť, že Komisia neupozornila čitateľa na túto skutočnosť, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovatelia a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 30. júla 2010

---

[1] Ú. v. EÚ L 108, s. 33.

[2] SEK(2009) 376 z 24. marca 2009. Komisia 30. júla 2009 uverejnila korigendum k anglickej verzii tohto dokumentu [SEK(2009) 376/2].

[3] "Sťažovatelia" v množnom čísle označujú sťažovateľa vo veci 2131/2009/RT a sťažovateľa vo veci 2373/2009/RT, na ktorých sa vzťahuje spoločné vyšetrovanie.

[4] Analýza vnútroštátnych mobilných služieb v 14. ^správe vychádza z košov OECD pre digitálne mobilné služby. Existujú 3 rôzne koše, založené na nízkej, strednej a vysokej úrovni používania.

[5] Prevádzkovatelia virtuálnych mobilných sietí.

[6] Služba multimediálnych správ.

[7] "Pokrytie sa vzťahuje na dvoch najvýznamnejších operátorov v každej krajine na základe dostupných predplatiteľských čísel. Zohľadňujú sa všetky príslušné balíky od každého operátora, ale konečné výsledky tu uvedené ukazujú len najlacnejší balík pre každý kôš".

[8] Napríklad v Poľsku a Luxembursku sa priemerná spotreba mobilných telefónov rovná približne 100 minútam mesačne na používateľa, zatiaľ čo v Írsku a Rakúsku je priemerná spotreba mobilných telefónov dvakrát vyššia.

[9] Sťažovatelia sa odvolávali na toto vyhlásenie uvedené v informačnom liste o Francúzsku: „ceny klesli, ale pre spotrebiteľov zostali vysoké“.

[10] Pozri spojené veci C-403/04 P a C-405/04 P, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, Zb. 2007, s. I-729, bod 40; Vec C-413/06 P Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala („Impala“), Zb. 2008, s. I-4951, bod 117; a vec C-47/07 P, Masdar (UK)/Komisia, Zb. 2008, s. I-0000, bod 77.

[11] Kôš na nízke použitie s:

30 odchádzajúcich hovorov (44 minút) mesačne + 33 SMS správ + 2/3 MMS

22 % hovorov je na pevné linky, 70 % na mobilné telefóny, 8 % na hlasovú schránku;

Kôš na stredné použitie s:

65 odchádzajúcich hovorov (114 minút) mesačne + 50 SMS správ + 2/3 MMS

21 % hovorov sa týka pevných telefónnych liniek, 72 % mobilných telefónov, 7 % hlasovej schránky;

Vysoko použiteľný kôš s:

140 odchádzajúcich hovorov (246 minút) mesačne + 55 SMS správ + 1 MMS

20% hovorov je na pevné linky, 73% na mobilné telefóny, 7% na hlasovú schránku.

[12] Výhľad OECD v oblasti komunikácie na rok 2009 je k dispozícii na tejto adrese: http://www.oecd.org/document/44/0,3343,en_2649_34225_43435308_1_1_1_1,00.html#TOC

[13] V liste z 20. mája 2009 adresovanom sťažovateľom, ktorého kópiu Komisia poskytla spolu so svojím stanoviskom, Komisia napríklad uviedla, že z hľadiska nákladov by bolo neprimerané zahrnúť do svojej analýzy všetkých účastníkov trhu.

[14] Štúdia je k dispozícii na internetovej stránke Komisie na tejto adrese: http://ec.europa.eu/information_society/policy/ecomm/doc/library/ext_studies/price_developments_1998_2008/tariff_trends_report_1998_2008.pdf

[15] V tejto súvislosti treba poznamenať, že ako vysvetlila Komisia vo svojom pracovnom dokumente útvarov Komisie [SEK(2009) 376 pripojenom k správe (s. 149), v koši OECD sa zohľadňujú "dvaja operátori s najvyšším počtom predplatiteľov v každej krajine, ktorí majú celkový trhový podiel 50 % na základe počtu predplatiteľov".