Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ zaslal 12. októbra 2010 Európskej komisii list, v ktorom vyjadril svoje kritické názory a požiadal o informácie o viacerých témach, t. j. najmä o pristúpení Turecka, Ukrajiny a Gruzínska k EÚ, pomoci štátom EÚ v úpadku, bezvízovom cestovaní medzi EÚ a Ruskou federáciou a celoúnijnom televíznom kanáli vo všetkých jazykoch EÚ.

2. Keďže sťažovateľ nedostal žiadnu odpoveď, 8. apríla 2011 zaslal upomienku.

3. Sťažovateľ 31. mája 2011 zaslal zastúpeniu Komisie v Nemecku upomienku a požiadal, aby bol informovaný o orgánoch, na ktoré sa môže sťažovať v súvislosti s konaním Komisie.

4. Sťažovateľ zaslal 1. júla 2011 zastúpeniu Komisie v Nemecku ďalšiu upomienku. Spýtal sa na správnu adresu Komisie a na e-mailovú adresu zastúpenia Komisie v Berlíne. Chcel najmä vedieť, či korešpondencia zaslaná na všeobecnú adresu Komisie, ale adresovaná jej predsedovi, bude presunutá na adresu predsedu Komisie.

5. Zastúpenie Komisie v Nemecku 7. júla 2011 odpovedalo na list sťažovateľa z 1. júla 2011. Ubezpečil ho, že korešpondencia bude v zásade postúpená príslušnému adresátovi. Okrem toho ho vyzvala, aby opäť zaslal svoje otázky e-mailom zastúpeniu Komisie v Nemecku, ktoré mu rýchlo odpovie.

6. Dňa 15. septembra 2011 Komisia odpovedala sťažovateľovi. Potvrdila prijatie listov sťažovateľa z 12. októbra 2010 a 8. apríla 2011 a ospravedlnila sa za oneskorenie odpovede. Bez toho, aby sa zaoberal otázkami, ktoré nastolil sťažovateľ, ho Komisia nasmerovala na aktuálne informácie o Komisii na webovú stránku Europe Direct, kde mohol nájsť kontaktné údaje na získanie informácií o politikách EÚ. Komisia mu tiež poskytla telefónne číslo Europe Direct.

Predmet vyšetrovania

7. Toto vyšetrovanie sa týka týchto tvrdení a tvrdení:

Obvinenia:

Komisia i) riadne nevybavila list sťažovateľa z 12. októbra 2010 a ii) zaobchádzala s ním diskriminačným a nevhodným spôsobom.

Pohľadávky:

Komisia by mala uviesť dôvody, prečo i) riadne nevybavila list sťažovateľa a ii) zaobchádzala s ním diskriminačne a nevhodne.

8. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach doplnil požiadavku, aby Komisia odpovedala na otázky v jeho liste z 12. októbra 2010. Ombudsman sa rozhodol pridať túto žiadosť k svojmu vyšetrovaniu.

Vyšetrovanie

9. Sťažovateľ podal 13. októbra 2011 sťažnosť ombudsmanovi.

10. Dňa 20. októbra 2011 ombudsman požiadal sťažovateľa, aby objasnil svoju sťažnosť. Sťažovateľ odpovedal 24. októbra 2011.

11. Dňa 15. decembra 2011 ombudsman začal vyšetrovanie a vyzval Komisiu, aby do 31. marca 2012 predložila stanovisko k uvedeným tvrdeniam a tvrdeniam. Ombudsman vo svojom liste informoval Komisiu, že „sťažovateľ jasne uviedol, že jeho sťažnosť ombudsmanovi nemá za cieľ získať odpovede na otázky položené v jeho liste z 12. októbra 2010, ale skôr zistiť, prečo Komisia s týmto listom zaobchádzala tak, ako s ním zaobchádzala“.

12. Sťažovateľ zaslal 7. mája 2012 ďalšiu korešpondenciu, v ktorej sa sťažoval, že Komisia ešte stále nepredložila svoje stanovisko.

13. Komisia 10. mája 2012 predložila anglickú verziu svojho stanoviska a ospravedlnila sa za omeškanie. Dňa 11. mája 2012 ombudsman postúpil stanovisko sťažovateľovi. Dňa 23. mája 2012 Komisia zaslala preklad svojho stanoviska do nemčiny. Dňa 29. mája 2012 ombudsman postúpil preklad sťažovateľovi.

14. Dňa 31. mája 2012 sťažovateľ predložil ďalšiu korešpondenciu. Dňa 20. júna 2012 predložil pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 7. mája 2013 sa útvary ombudsmana listom opýtali sťažovateľa, či súhlasí s návrhom na priateľské riešenie jeho sťažnosti [1]. Sťažovateľ bol informovaný, že ak ombudsman nedostane žiadnu odpoveď do dvoch týždňov od doručenia listu sťažovateľovi, bude sa to považovať za nesúhlas sťažovateľa s návrhom. Dňa 3. júna 2013 bol list vrátený úradu ombudsmana s informáciou, že sťažovateľovi ho nebolo možné doručiť.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie Komisie o nevhodnom zaobchádzaní s listom sťažovateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

15. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia odpovedala na jeho list z 12. októbra 2010 až 15. septembra 2011 a potom, ako zaslal jednu upomienku Komisii a dve ďalšie upomienky zastúpeniu Komisie v Berlíne.

16. Sťažovateľ vo svojej ďalšej korešpondencii dodal, že zastúpenie Komisie v Nemecku mu nikdy neodpovedalo.

17. Komisia vo svojom stanovisku súhlasila s tým, že riadne nevybavila list sťažovateľa z 12. októbra 2010 tým, že odpovedala až 15. septembra 2011.

18. Komisia vysvetlila, že oddelenie SG-R2 „správa pošty“ jej generálneho sekretariátu spracúva viac ako 10 000 zásielok ročne, z ktorých prevažná väčšina je pridelená príslušnému útvaru na odpoveď alebo iné vhodné opatrenie. Úspech postupu prideľovania však závisí od schopnosti určiť správnu službu. Zatiaľ čo niektoré pridelenia sú rutinné a jednoduché, iné, ako je to v prejednávanej veci, sú zložitejšie alebo zložitejšie. V skutočnosti sa list sťažovateľa týkal viacerých tém, ktoré sa zase týkajú rôznych útvarov Komisie. Nebolo možné určiť vedúcu službu, ktorej by mohol byť pridelený e-mail sťažovateľa. Táto situácia viedla k oneskoreniam pri zhromažďovaní informácií potrebných na odpoveď.

19. Komisia okrem toho poukázala na skutočnosť, že sa sťažovateľovi ospravedlnila za omeškanie s odpoveďou vo svojej korešpondencii z 15. septembra 2011. Toto ospravedlnenie zopakoval vo svojom stanovisku.

20. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ani jeden z jeho dvoch listov adresovaných zastúpeniu Komisie v Berlíne nedostal odpoveď, Komisia uviedla, že jej zastúpenie nemalo záznam o doručení uvedeného listu z 31. mája 2011. Pokiaľ ide o list sťažovateľa z 1. júla 2011, ktorý bol doručený 4. júla 2011, Komisia usúdila, že jej zastúpenie odpovedalo primeraným spôsobom a včas e-mailom zo 7. júla 2011. Sťažovateľ bol informovaný o poštovej adrese Komisie, vyzvaný, aby zaslal svoje otázky zastúpeniu, a oznámil, že dostane rýchlu odpoveď.

21. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie akceptoval ospravedlnenie Komisie za oneskorenie odpovede. Tvrdil však, že vnútorná organizácia a štruktúry Komisie sú pre európskych občanov irelevantné a že na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, nekontaktoval Komisiu e-mailom. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že 31. mája 2011 zaslal list zastúpeniu Komisie v Berlíne. Ak zastúpenie tento list nedostalo, nebolo to jeho vina. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že od zastúpenia nedostal žiadnu odpoveď.

Hodnotenie ombudsmana

22. V prvom rade ombudsman poukazuje na to, že v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie sa stanovuje, že „odpoveď na list adresovaný Komisii sa zašle do pätnástich pracovných dní odo dňa doručenia listu príslušnému oddeleniu Komisie. [...] Ak odpoveď nie je možné zaslať v uvedenej lehote a vo všetkých prípadoch, keď si odpoveď vyžaduje inú prácu, ako je konzultácia medzi útvarmi alebo preklad, zodpovedný zamestnanec by mal zaslať priebežnú odpoveď, v ktorej uvedie dátum, do ktorého môže adresát očakávať zaslanie odpovede vzhľadom na túto dodatočnú prácu, pričom zohľadní relatívnu naliehavosť a zložitosť záležitosti.“ Podľa článku 14 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (ďalej len „ECGAB“) „každý list alebo sťažnosť inštitúcii dostane potvrdenie o prijatí v lehote dvoch týždňov, s výnimkou prípadu, keď je v tejto lehote možné zaslať vecnú odpoveď.“ Okrem toho sa v článku 17 ECGAB v podstate stanovuje, že verejnosť by mala na listy odpovedať v primeranej lehote, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov od dátumu prijatia. V tomto prípade však Komisia napriek uvedeným ustanoveniam úplne ignorovala list sťažovateľa z 12. októbra 2010 a jeho následné upomienky a svoju odpoveď mu odložila o mnoho mesiacov.

23. Pokiaľ ide o vysvetlenie dôvodov uvedeného oneskorenia zo strany Komisie, ombudsmanka by mohla súhlasiť s tým, že list sťažovateľa sa týkal niekoľkých otázok, ktoré neboli prepojené, a preto si vyžadoval spätnú väzbu od rôznych útvarov Komisie.

24. Podľa názoru ombudsmana to však nemôže poskytnúť platné odôvodnenie celkovej dĺžky obdobia, t. j. približne 11 mesiacov, ktoré Komisia potrebovala na vydanie odpovede. Inštitúcie by mali organizovať svoju prácu tak, aby sa zaručilo právo občanov na rýchlu odpoveď.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že celkový čas potrebný na odpoveď Komisie bol zjavne neprimeraný a že vysvetlenie Komisie týkajúce sa času potrebného na odpoveď nemožno považovať za uspokojivé. Ide o prvý prípad nesprávneho úradného postupu. Keďže sa však Komisia ospravedlnila za omeškanie vo svojej odpovedi sťažovateľovi z 15. septembra 2011, ako aj vo svojom stanovisku k tejto sťažnosti, a keďže sťažovateľ toto ospravedlnenie vo svojich pripomienkach akceptoval, ombudsman sa v tejto súvislosti zdrží kritickej poznámky.

26. Napokon, pokiaľ ide o správanie zastúpenia Komisie v Berlíne, ombudsman nemá dôvod pochybovať o vyhlásení Komisie, že jej zastúpenie nemá záznam o doručení listu z 31. mája 2011. Sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že uvedený list bol doručený zastúpeniu. Ombudsmanka sa preto domnieva, že ďalšie vyšetrovania týkajúce sa tejto otázky by neboli užitočné. Na druhej strane ombudsmanka poznamenáva, že zastúpenie odpovedalo sťažovateľovi už 7. júla 2011. Odpoveď sa zaoberá otázkami, ktoré nastolil sťažovateľ, a to úplne uspokojivým spôsobom. V tejto veci sa preto nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

B. Tvrdenie Komisie o diskriminačnom a nevhodnom zaobchádzaní so sťažovateľom

Argumenty predložené ombudsmanovi

27. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti a ďalšej korešpondencii tvrdil, že obsah odpovede Komisie z 15. septembra 2011 je smiešny, impertinentný a úplne neprijateľný. Uviedol, že nevie o žiadnom hospodárskom subjekte v Európe, ktorý by sa mohol zbaviť takejto bezohľadnej korešpondencie. Okrem toho tvrdil, že Komisia ho nerešpektovala, diskriminovala a ponižovala.

28. Komisia vo svojom stanovisku nesúhlasila s tým, že so sťažovateľom sa zaobchádzalo diskriminačne a nevhodne. Domnievala sa, že sťažovateľ neuviedol žiadne podrobnosti o údajnej diskriminácii. Podľa názoru Komisie bol jej list z 15. septembra 2011, aj keď oneskorený, vhodnou a primeranou reakciou na list sťažovateľa z 12. októbra 2010.

29. Odpoveď Komisie bola v skutočnosti vypracovaná na základe toho, že sťažovateľ požadoval informácie týkajúce sa stanoviska Komisie v súvislosti s piatimi dotknutými témami. Nastolené otázky však boli veľmi filozofické a mimoriadne rozsiahle. Odpoveď na ne by teda nebola možná v rámci bežného listu.

30. Podľa Komisie päť otázok, ktoré sťažovateľ riešil, a otázky, ktoré položil, obsahujú celkovo 18 podotázok. Podľa názoru Komisie nebolo možné oprávnene očakávať, že tieto otázky vyvolajú požadované informácie prostredníctvom individuálnych a podrobných odpovedí na každú otázku. Odkazy v odpovedi Komisie na jej webovú stránku, na kontaktné miesta pre príslušné politiky a na telefónne číslo pre bezplatné informácie preto predstavovali skutočnú a primeranú reakciu na otázky.

31. Komisia okrem toho tvrdila, že otázky sťažovateľa boli čiastočne rétorické a nedali sa na ne odpovedať. Komisia poukázala na skutočnosť, že otázkam systematicky predchádzali, po nich nasledovali alebo boli rozptýlené dlhými vedľajšími tvrdeniami o názore sťažovateľa na rôzne dotknuté body. Jeho následná korešpondencia potvrdzuje názor, že jeho list Komisii bol motivovaný frustráciou a obsahoval v zásade jeho vlastné obvinenia alebo kritiku, a nie otázky adresované Komisii.

32. S odvolaním sa na tvrdenie sťažovateľa, t. j. že cieľom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi nebolo získať odpovede na otázky položené v liste z 12. októbra 2010, Komisia ďalej usúdila, že cieľom listu sťažovateľa adresovaného Komisii nebolo vážne získať odpovede na rétorické otázky, ktoré položil.

33. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil názor Komisie, že jeho otázky boli akýmkoľvek spôsobom filozofické alebo rétorické. Pokiaľ ide o odpoveď Komisie, zdôraznil, že Komisia čakala takmer jeden rok, aby zistila, či sa s ňou opäť skontaktuje, a potom mu poslal odpoveď obsahujúcu len tri vety. Okrem toho uviedol, že presné odpovede na jeho otázky nie je možné nájsť na internete. Namiesto toho, aby Komisia nasmerovala sťažovateľa na iné miesto, mohla ho požiadať, aby svoje otázky skrátil alebo mu dal pokyny. Sťažovateľ potvrdil, že by sa chcel aktívne podieľať na rozvoji EÚ, ak by ho Komisia nezbavila tejto možnosti.

34. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že obsah odpovede Komisie, ktorá mu bola adresovaná, bol neprimeraný a diskriminačný. Uviedol, že chce získať odpoveď na svojich päť otázok [2], ktoré mu ešte neboli doručené.

Hodnotenie ombudsmana

35. Pokiaľ ide o tvrdenie o diskriminácii, ombudsmanka súhlasí s Komisiou, že je úplne nepodložené, a teda nepodložené.

36. Ombudsman okrem toho súhlasí s Komisiou, že z formulácie listu z 12. októbra 2010 vyplýva, že sťažovateľ chcel vyjadriť svoje kritické názory na päť tém týkajúcich sa EÚ. Ombudsman sa tiež stotožňuje s názorom Komisie, že otázky sťažovateľa boli do určitej miery „rétorické“ alebo obsahovali jeho vlastné kritické názory alebo obvinenia. Na druhej strane, hoci sa nemuseli uspokojiť s jednoduchou a priamou odpoveďou, ombudsman sa stotožňuje s názorom sťažovateľa, že neboli "filozofické". Ombudsman tiež chápe, že vyjadrením kritiky mal sťažovateľ v úmysle aktívne sa podieľať na rozvoji európskeho projektu a želal si získať relevantné informácie o príslušných otázkach.

37. Berúc do úvahy povahu položených otázok, t. j. skutočnosť, že: i) pokrývali niekoľko rôznych oblastí; ii) nastolili zložité a prípadne citlivé otázky politického, hospodárskeho, diplomatického alebo historického charakteru; a iii) boli formulované spôsobom, ktorý vyjadril stanovisko sťažovateľa k príslušným otázkam, ombudsman chápe obavy Komisie týkajúce sa formulácie odpovede. V súlade s právom na dobrú správu vecí verejných by sa však aj s týmito listami malo zaobchádzať primerane.

38. Podľa názoru ombudsmana nemožno obsah odpovede Komisie z 15. septembra 2011 opísať ako urážlivý, impertinentný alebo nevhodný. Vzhľadom na povahu pripomienok a otázok sťažovateľa ombudsman v skutočnosti zastáva názor, že Komisia mohla v zásade slobodne nasmerovať sťažovateľa na službu Europe Direct, ktorej úlohou je práve poskytovať európskym občanom informácie o EÚ a jej politikách. Komisia však nemohla zaslať štandardnú odpoveď po 11 mesiacoch úplného administratívneho mlčania.

39. Ombudsman zastáva názor, že keď Komisia značne oneskorila svoju odpoveď sťažovateľovi, mala sa aspoň v tejto odpovedi zaoberať otázkami, ktoré sťažovateľ nastolil, namiesto toho, aby ho nasmerovala na službu Europe Direct.

40. Ombudsman považuje za vhodné vysvetliť, že to neznamená, že Komisia mala poskytnúť vyčerpávajúcu vecnú odpoveď na všetky otázky vznesené sťažovateľom. Ombudsman súhlasí s tým, že vzhľadom na povahu otázok a pripomienok, ktoré sťažovateľ predložil vo svojom pôvodnom liste, by to nebolo prakticky možné ani vhodné. Komisia však mohla a mala ďalej rozpracovať svoju odpoveď, pokiaľ to bolo primerane možné, s cieľom poskytnúť sťažovateľovi zdvorilým spôsobom objektívne informácie o súčasnom stave piatich dotknutých otázok a o svojom stanovisku k nim. Ak by sa tieto otázky stále vyvíjali alebo ak by Komisia nemala pevné stanovisko k žiadnej z dotknutých otázok, mohla o tom informovať sťažovateľa.

41. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že hoci sťažovateľ vyjadril kritiku v súvislosti s piatimi dotknutými otázkami, vyjadril aj záujem o záležitosti EÚ. Preto bolo dôležité poskytnúť mu primeranú odpoveď. Dôveru občanov možno získať alebo stratiť práve v situáciách podobných tej, ktorá je predmetom tejto sťažnosti.

42. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman snažil kontaktovať sťažovateľa s cieľom prediskutovať možnosť priateľského riešenia jeho sťažnosti [3]. List ombudsmana však bol vrátený ako nedoručiteľný a neexistoval žiadny iný spôsob, ako ho kontaktovať. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že ďalšie vyšetrovanie sťažnosti nie je opodstatnené.

C. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto zistením:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 23. júla 2013

[1] List bol odoslaný bežnou poštou, keďže útvary ombudsmana nemali iné prostriedky na kontaktovanie sťažovateľa.

[2] Sťažovateľ poskytol kratšiu verziu svojich otázok, ktorú možno preložiť takto:

1. Aké sú skutočné dôvody, pre ktoré Turecko nebolo do dnešného dňa prijaté do EÚ ako členský štát?

2. Aké sú skutočné dôvody na to, aby sa do dnešného dňa pozastavili počiatočné rokovania o integrácii Ukrajiny a Gruzínska do EÚ a NATO?

3. Prečo musím ako dôchodca s nedostatočnými finančnými prostriedkami znášať zrážky z môjho dôchodku, aby som zaplatil za chyby európskych politikov, bankárov a špekulantov, aby som zabezpečil ich dlhy?

4. Aké sú dôvody absencie zóny voľného pohybu medzi EÚ a Ruskom, absencie, ktorá znemožňuje bezvízový styk?

5. Aké sú dôvody absencie televízneho programu EÚ, ktorý by sa vysielal vo všetkých európskych jazykoch, vo všetkých členských štátoch EÚ 24 hodín denne pre mladých aj starých?

[3] Článok 3.5 štatútu znie: „Ombudsman, pokiaľ je to možné, hľadá spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a vyhovieť sťažnosti.“