# Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 946/2008/(BEH)(VL)ANA proti Európskej komisii
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2010-05-25T00:01+02:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/4879)
---
Späť na Sťažnosť
----------------

1. Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO) začala v roku 2000 pracovať na možnej modernizácii Dohovoru o škodách spôsobených zahraničnými lietadlami tretím stranám na povrchu, ktorý bol podpísaný 7. októbra 1952 v Ríme. V máji 2004 ICAO vytvorila osobitnú skupinu pre modernizáciu Rímskeho dohovoru z roku 1952 (SG-MR). Európska únia nie je zmluvnou stranou ICAO, ale Komisia sa zúčastnila na práci generálneho tajomníka ICAO-MR ako pozorovateľ.

2. Na diplomatickej konferencii v Montreale sa 2. mája 2009 ukončila práca generálneho tajomníka ICAO pre MR, ktorej výsledkom sú dva nové dohovory, ktoré sú v súčasnosti otvorené na podpis: Dohovor o náhrade škody spôsobenej lietadlami tretím stranám v prípade protiprávneho zasahovania[\[1\]](#_ftn1){#_ftnref1} a Dohovor o náhrade škody spôsobenej lietadlami tretím stranám[\[2\].](#_ftn2){#_ftnref2}

3. Dohovorom o náhrade škody spôsobenej lietadlami tretím stranám v prípade protiprávneho zasahovania (ďalej len „dohovor") sa zavádza systém objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľov lietadiel vo všetkých signatárskych štátoch. Táto zodpovednosť je však obmedzená. Odškodnenie obetí za škody presahujúce tieto horné hranice sa vyplatí z doplnkového kompenzačného fondu a v prípade nedostatočných finančných prostriedkov zo strany samotných štátov.

4. V Európskej únii neexistujú harmonizované pravidlá týkajúce sa zodpovednosti prevádzkovateľov lietadiel voči tretím stranám. V apríli 2004 však Rada prijala smernicu 2004/80/ES[\[3\]](#_ftn3){#_ftnref3} (ďalej len "smernica") o odškodňovaní obetí trestných činov, v ktorej sa od členských štátov vyžaduje, aby prevzali zodpovednosť za vyplatenie odškodnenia obetiam násilných trestných činov.

5. Sťažovateľ, ktorý je známym britským autorom právnych predpisov v oblasti letectva, sledoval prácu generálneho tajomníka ICAO a zastával názor, že návrhy ICAO, ktoré viedli k dohovoru, neboli v súlade so záväzkami členských štátov podľa smernice. Okrem toho sťažovateľ tvrdí, že by bolo nespravodlivé, aby boli nevinné strany, konkrétne prevádzkovatelia lietadiel, braní na zodpovednosť za trestné činy spáchané inými osobami.

6. V tejto súvislosti sa sťažovateľ 13. februára 2007 obrátil na Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť (ďalej len „GR JFS"), ktoré je zodpovedné za vykonávanie smernice. Dňa 16. februára 2007 odpovedal sťažovateľovi hovorca podpredsedu Frattiniho, vtedajšieho komisára zodpovedného za oblasť spravodlivosti, slobody a bezpečnosti. Hovorca komisára vo svojej odpovedi odpovedal na otázky adresované komisárovi a vysvetlil, že komisár si je vedomý návrhov ICAO a že jeho útvary ich skúmajú s mimoriadnym záujmom.

7. V období od februára do apríla 2007 sťažovateľ požiadal o objasnenie dvoch zostávajúcich bodov, a to dátumu, keď sa podpredseda Frattini dozvedel o návrhoch ICAO, a o svoje názory na zjavný rozpor medzi návrhmi ICAO a smernicou. V priebehu tejto korešpondencie sa sťažovateľ snažil zorganizovať stretnutie s komisárom alebo generálnym riaditeľom GR JFS s cieľom prediskutovať túto záležitosť. Komisia na tieto e-maily neodpovedala.

8. Sťažovateľ 16. mája 2007 zaslal e-mail do*e-mailovej schránky GR JFS s informáciami o TREN,* v ktorom sa spýtal,*prečo členovia Komisie, ktorí spolupracujú so štúdiami ICAO Rímskeho dohovoru z roku 1952, neustále neupozorňujú na vplyv smernice Rady EÚ 2004/80 o odškodňovaní obetí trestných činov.* V odpovedi Komisie z 24. júla 2007 sa uvádza, že GR JFS dostalo e-mail 19. júla 2007 a ďalej vysvetlilo cieľ a rozsah pôsobnosti smernice. GR JFS upozornilo sťažovateľa aj na skutočnosť, že sa nezaoberalo záležitosťami týkajúcimi sa ICAO.

9. Sťažovateľ medzitým začal korešpondenciu s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre dopravu a energetiku (GR TREN). Listom zo 16. júna 2007 sťažovateľ požiadal GR TREN o stanovisko, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že návrh dohovoru je nespravodlivý a nezlučiteľný so smernicou. Dňa 9. júla 2007 GR TREN odpovedalo sťažovateľovi a objasnilo, že upozornilo ostatné útvary Komisie na otázku, či sú návrhy ICAO týkajúce sa SG-MR nezlučiteľné so smernicou. Komisia ďalej uviedla, že ak z analýzy vyplynie, že by mohlo dôjsť k prípadným nezlučiteľnostiam, oznámi tieto obavy SG-MR ICAO.

10. Sťažovateľ 17. júla 2007 odpovedal sklamaním, že Komisia neodpovedala na jeho tvrdenie, že návrh dohovoru obsahuje „základnú*nespravodlivosť".* Sťažovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že prevádzkovatelia lietadiel sú nevinnými stranami a nemali by byť braní na zodpovednosť za trestné činy spáchané inými osobami. Podľa názoru sťažovateľa je návrh dohovoru v rozpore so základnými pravidlami prirodzeného práva a môže byť aj v rozpore s Európskym dohovorom o ľudských právach.

11. GR TREN 26. júla 2007 odpovedalo, že po konzultácii s GR JFS sa Komisia nedomnievala, že by návrhy ICAO týkajúce sa dohovoru o náhrade škody spôsobenej lietadlami tretím stranám v prípade protiprávneho zasahovania boli nezlučiteľné so smernicou Rady 2004/80/ES. GR TREN ďalej vysvetlilo, že cieľom oboch nástrojov je zabezpečiť práva obetí trestných činov na náhradu škody. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa o „základnej*nespravodlivosti"*v návrhoch SG-MR ICAO, GR TREN upozornilo sťažovateľa na skutočnosť, že prevádzkovatelia lietadiel sú v súčasnosti zodpovední za škody spôsobené lietadlami tretím stranám, zvyčajne na bezchybnom základe, a že účelom návrhu dohovoru bolo práve obmedziť zodpovednosť prevádzkovateľov lietadiel za tretie strany v prípade protiprávneho zasahovania a zároveň zabezpečiť, aby sa obetiam vyplatila primeraná náhrada škody. GR TREN nariadilo sťažovateľovi, aby sa obrátil na GR JFS, ak má konkrétne otázky týkajúce sa smernice a základných práv.

12. Dňa 30. júla 2007 sťažovateľ zaslal GR TREN ďalší list, v ktorom rozpracoval svoje tvrdenia o „základnej*nespravodlivosti".* GR TREN odpovedalo 29. augusta 2007 a uviedlo, že otázky nastolené sťažovateľom v jeho liste sa zohľadnia v budúcich diskusiách s členskými štátmi o návrhoch ICAO.

13. Dňa 30. augusta 2007 sťažovateľ zaslal GR TREN ďalší list, v ktorom sa pýtal, i) či v rámci rokovaní vedúcich k smernici 2004/80/ES boli iné strany ako trestný čin alebo štát identifikované ako zodpovedné za vyplatenie odškodnenia obetiam trestných činov; ii) či boli kdekoľvek v predchádzajúcom desaťročí zavedené akékoľvek režimy objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľov lietadiel; a iii) čo Komisia oznámila ICAO v tejto veci.

14. Dňa 6. septembra 2007 GR TREN odpovedalo na tieto otázky a poukázalo na to, že konkrétne otázky týkajúce sa smernice 2004/80/ES by sa mali adresovať priamo GR JFS. GR TREN uviedlo, že nemá v úmysle odpovedať na ďalšie listy sťažovateľa týkajúce sa tej istej otázky, pretože považuje listy sťažovateľa týkajúce sa otázky odškodnenia obetí protiprávneho zasahovania za opakujúce sa.

15. Súbežne s korešpondenciou s GR TREN a v súlade s jeho návrhom sťažovateľ 3. augusta 2007 napísal podpredsedovi Frattinimu. Vo svojom oznámení zopakoval svoje tvrdenie, že základná "nespravodlivosť"existuje, ak nevinné strany, konkrétne prevádzkovatelia lietadiel, musia financovať odškodnenie obetí teroristických útokov. Dňa 27. septembra 2007 GR JFS potvrdilo prijatie tohto listu zaslaním predbežnej odpovede.

16. Sťažovateľ podal 31. marca 2008 túto sťažnosť ombudsmanovi.

Predmet žiadosti
----------------

17. Ombudsmanka začala vyšetrovanie obvinení sťažovateľa voči Komisii. Ide o tieto prípady:

1. GR TREN s ním nesprávne prerušilo korešpondenciu.
2. GR TREN nedostatočne odpovedalo na otázky, ktoré uviedol vo svojej korešpondencii.
3. GR JFS neodpovedalo na niektoré otázky, ktoré položil vo februári 2007.
4. GR TREN ho nesprávne presmerovalo na GR JFS.

18. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala:

1. Prehodnoťte jeho korešpondenciu s ním.
2. Dajte jednotnú odpoveď na nastolené otázky.

Požiadavku
----------

19. Dňa 5. mája 2008 ombudsman zaslal Komisii svoju žiadosť so žiadosťou o stanovisko. Komisia zaujala stanovisko 8. decembra 2008. Dňa 9. apríla 2009 predložil sťažovateľ svoje pripomienky.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery
-----------------------------

### Úvodné poznámky

20. Na úvod treba poznamenať, že sťažovateľ položil ombudsmanovi rôzne otázky, ktoré sú podmienené zistením nesprávneho úradného postupu. Ombudsman sa bude týmito otázkami zaoberať vo svojom rozhodnutí v rozsahu, v akom patria do rozsahu vyšetrovania a sú predmetom zistenia nesprávneho úradného postupu.

### A. Tvrdenie, že GR TREN nesprávne prerušilo korešpondenciu so sťažovateľom

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

21. Sťažovateľ uviedol, že účelom jeho korešpondencie s Komisiou bolo upriamiť jej pozornosť na zjavný rozpor medzi existujúcimi povinnosťami členských štátov EÚ a návrhmi ICAO s cieľom určiť opodstatnenosť jeho odôvodnenia a zistiť názory Komisie, ktoré by následne uviedol vo svojej akademickej literatúre o týchto otázkach.

22. Sťažovateľ tvrdil, že bolo nespravodlivé prerušiť korešpondenciu z dôvodu opakovania. Uviedol, že nedostal odôvodnené odpovede na odôvodnené tvrdenia. Preto zhrnul odpovede, ktoré dostal, identifikoval aspekty, ktoré zostali nezodpovedané, a požiadal GR TREN, aby na ne konkrétne odpovedalo. Ukončením svojej korešpondencie s ním mu GR TREN odoprelo možnosť oboznámiť sa s výsledkami diskusií s členskými štátmi o otázkach, na ktoré poukázal vo svojej korešpondencii. Sťažovateľ okrem toho vysvetlil, že nedostal žiadnu informáciu o tom, že jeho právne odôvodnenie, ktoré podrobne vysvetlil, bolo nesprávne. Namiesto toho GR TREN robilo len plešaté protiargumenty. Odmietnutie GR TREN pokračovať v korešpondencii o týchto otázkach preto zmarilo pôvodný účel jeho písania Komisii.

23. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že v lehote šiestich týždňov GR TREN zaslalo štyri listy týkajúce sa tej istej témy ako odpoveď na korešpondenciu sťažovateľa, a to zlučiteľnosť návrhov generálneho tajomníka ICAO-MR so smernicou. Štvrtý list sťažovateľa adresovaný GR TREN z 30. augusta 2007 neobsahoval žiadne nové informácie. Korešpondencia sa stala opakovanou a zbytočnou. Otázka sťažovateľa týkajúca sa zlučiteľnosti návrhov SG-MR ICAO so smernicou už bola dostatočne vyriešená.

24. Komisia ďalej tvrdila, že GR TREN sa nepovažuje za vybavené alebo kompetentné zapojiť sa do teoretickej diskusie o spravodlivosti, ak takáto diskusia nemá priamy význam pre politiku EÚ v oblasti leteckej dopravy. GR TREN preto ukončilo korešpondenciu so sťažovateľom v súlade s kódexom dobrej správnej praxe a vyzvalo sťažovateľa, aby adresoval konkrétne otázky týkajúce sa smernice 2004/80/ES príslušnému útvaru, konkrétne GR JFS.

25. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že list GR TREN z 26. júla 2007 nebol jasný ani úplný ani v otázke nespravodlivosti, ani v otázke nezlučiteľnosti.

*Hodnotenie ombudsmana*

26. V článku 14 ods. 3 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe[\[4\]](#_ftn4){#_ftnref4} sa stanovuje, že „v*prípadoch, keď sú listy alebo sťažnosti zneužívajúce z dôvodu ich nadmerného počtu alebo z dôvodu ich opakujúceho sa alebo nezmyselného charakteru, nie je potrebné posielať potvrdenie o prijatí ani odpoveď."* Okrem toho sa v kódexe dobrej správnej praxe zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou[\[5\],](#_ftn5){#_ftnref5} ktorý je pripojený k rokovaciemu poriadku Komisie, stanovuje, že jeho pravidlá týkajúce sa korešpondencie „sa*nevzťahujú na korešpondenciu, ktorú možno odôvodnene považovať za nevhodnú, napríklad preto, že je opakujúca sa, zneužívajúca a/alebo nezmyselná. Komisia si potom vyhradzuje právo ukončiť akúkoľvek takúto korešpondenciu."*

27. Vyššie uvedené kódexy dobrej správnej praxe stanovujú právo prerušiť korešpondenciu s občanom z dôvodu opakovania, ale nerozvádzajú, čo sa myslí pod pojmom "opakovaná*korešpondencia".* Pri vymedzovaní pojmu „opakovanosť"sa musí zohľadniť povaha práva prerušiť korešpondenciu ako výnimka zo všeobecnej povinnosti Komisie korešpondovať s občanmi. Ako už ombudsman uviedol[\[6\],](#_ftn6){#_ftnref6} toto právo sa musí vykladať reštriktívne.

28. Vo všeobecnosti sa ombudsman domnieva, že to, čo predstavuje „opakovanú*korešpondenciu",* sa musí určiť od prípadu k prípadu, pričom sa zohľadnia všetky okolnosti daného prípadu. Ombudsmanka by však chcela poukázať na to, že kritériá nie sú kvantitatívne. Napríklad korešpondencia, ktorá jednoducho opakuje tvrdenia, ktoré už boli predložené, sa nemusí nevyhnutne opakovať. Naopak, na to, aby sa korešpondencia považovala za opakovanú v zmysle uvedených kódexov, musí byť v podstate neprimeraná.

29. V súvislosti s touto sťažnosťou je potrebné poznamenať, že sťažovateľ 16. júna 2007 predložil GR TREN vyhlásenia týkajúce sa údajnej nezlučiteľnosti návrhov ICAO so smernicou. GR TREN odpovedalo 9. júla 2007 tým, že sťažovateľa ubezpečilo, že ostatné útvary Komisie boli upozornené na otázku zlučiteľnosti a že ak by ďalšia analýza poukázala na možné nezlučiteľnosti, tieto obavy by boli oznámené SG-MR ICAO.

30. Listom zo 17. júla 2007 sťažovateľ vyjadril nespokojnosť s tým, že nedostal odpoveď na svoje tvrdenie, že návrhy ICAO boli nespravodlivé a že Komisia ešte nedospela k záveru o otázke nezlučiteľnosti, hoci nezlučiteľnosť návrhu dohovoru so smernicou mu bola zrejmá tri roky. V liste z 26. júla 2007 GR TREN sťažovateľovi vysvetlilo, že po konzultácii s GR JFS Komisia zaujala stanovisko, že návrh dohovoru je v súlade so smernicou a že tvrdenie o „základnej*nespravodlivosti"*je neopodstatnené, pretože prevádzkovatelia lietadiel sú už bez zavinenia zodpovední za škodu spôsobenú tretím stranám. Okrem tohto všeobecného návrhu GR TREN uviedlo, že GR JFS má právomoc zaoberať sa všeobecnými otázkami nástrojov občianskeho práva a základných práv.

31. Sťažovateľ vo svojom liste z 30. augusta 2007 trval na svojom práve na vecnú odpoveď v súvislosti s otázkami, ktoré vzniesol. Konkrétne položil konkrétne otázky a na podporu svojich tvrdení uviedol ďalšie argumenty. GR TREN vo svojej odpovedi zo 6. septembra 2007 poznamenalo, že Komisia nezistila žiadne nezrovnalosti medzi návrhom dohovoru a smernicou a že konkrétne otázky týkajúce sa smernice by sa mali adresovať GR JFS.

32. Ombudsmanka sa domnieva, že GR TREN správne identifikovalo hlavné tvrdenia sťažovateľa, konkrétne, že návrh dohovoru je nezlučiteľný so smernicou a v zásade nespravodlivý, a že v tejto veci jasne vyjadrilo svoje stanovisko. V korešpondencii sťažovateľa boli uvedené len argumenty a položené otázky, ktoré boli neoddeliteľne spojené s jeho hlavnými tvrdeniami a zamerané výlučne na ich podporu. V tejto súvislosti sa jeho korešpondencia opakovala v zmysle uvedených kódexov dobrej správnej praxe.

33. Ombudsman preto konštatuje, že GR TREN sa nedopustilo nesprávneho úradného postupu, keď informovalo sťažovateľa, že po tom, ako dospelo k záveru, že jeho korešpondencia sa opakuje v zmysle uvedených kódov, nebude odpovedať na žiadne ďalšie listy od neho týkajúce sa týchto otázok. Týmto zistením nie je dotknuté posúdenie druhého tvrdenia ombudsmanom.

34. V dôsledku toho neexistujú dôvody na súvisiace tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala preskúmať jeho korešpondenciu s ním v tých istých otázkach. Treba však poznamenať, že GR JFS listami z 13. augusta 2008 a 25. februára 2009 pokračovalo v korešpondencii so sťažovateľom o tých istých otázkach. Vo svojom poslednom liste z 28. júla 2009 GR JFS informovalo sťažovateľa o výsledkoch diplomatickej konferencie v Montreale a pripojilo správy Komisie o vykonávaní smernice 2004/80 členskými štátmi[\[7\].](#_ftn7){#_ftnref7} V tomto liste GR JFS poukázalo na to, že Komisia už odpovedala na všetky podstatné otázky sťažovateľa a že vzhľadom na opakujúci sa charakter jeho korešpondencie ukončí akúkoľvek ďalšiu výmenu korešpondencie, ktorá sa zaoberá rovnakými otázkami.

### B. Tvrdenie, že GR TREN nedostatočne odpovedalo na otázky, ktoré uviedol vo svojej korešpondencii

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

35. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že GR TREN nedostatočne odpovedalo na otázky uvedené v jeho korešpondencii. Konkrétne uviedol, že jeho odpovede boli neúplné, nedostatočné a pozostávali z plešatých protiargumentov. Sťažovateľ ďalej uviedol, že názor Komisie považuje za nepresvedčivý a že nedostal žiadne odôvodnené protiargumenty za svoje uverejnené názory.

36. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že jeho sťažnosť ombudsmanovi nebola zameraná na určenie toho, kto má pravdu v základnej polemike, konkrétne a) či sú návrhy ICAO zlučiteľné so smernicou a b) pokiaľ ide o nespravodlivosť spojenú s tvrdením, že nevinné strany budú zodpovedné za trestné činy spáchané inými. Cieľom bolo skôr uznať globálny význam sporu a jeho význam pre občanov EÚ. Cieľom korešpondencie sťažovateľa s Komisiou bolo dať praktický zmysel a účinok článku 24 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 21 Zmluvy o ES), čo možno vnímať ako podporu vzájomných zväzkov rešpektu, ktoré by mali zjednotiť občanov a inštitúcie Európskej únie.

37. Komisia vo svojom stanovisku uznala dôležitosť otázok, ale tvrdila, že GR TREN v podstate odpovedalo na otázky, ktoré sa týkali politiky EÚ. Komisia predovšetkým uviedla, že po konzultácii s GR JFS poskytlo GR TREN jasnú odpoveď na otázku, či sú návrhy SG-MR ICAO nezlučiteľné so zodpovednosťami členských štátov vyplývajúcimi zo smernice, a že jednoznačne konštatovalo, že podľa názoru Komisie sú plne zlučiteľné. GR TREN okrem toho ďalej uviedlo, že návrhy ICAO nie sú nespravodlivé a že ich cieľom je obmedziť zodpovednosť prevádzkovateľov lietadiel za škodu v prípade protiprávneho zasahovania.

38. Komisia tvrdila, že list sťažovateľa zo 17. júla 2007 nevyvolal žiadne ďalšie otázky, ale len trvala na tom, že zlučiteľnosť so smernicou a základná nespravodlivosť sú dve odlišné otázky. Ďalej tvrdila, že odpoveď GR TREN z 26. júla 2007 reagovala na zlučiteľnosť návrhov generálneho tajomníka ICAO so smernicou, ako aj na údajnú „základnú*nespravodlivosť".*

39. Komisia tvrdila, že sťažovateľ vo svojom liste z 30. júla 2007 vzniesol len jednu dodatočnú otázku, v ktorej žiadal, aby bol informovaný o obsahu správ Komisie pre ICAO týkajúcich sa vplyvu smernice 2004/80 na návrhy ICAO. Dňa 29. augusta 2007 GR TREN odpovedalo, že otázky vznesené sťažovateľom sa zohľadnia pri diskusii o návrhoch ICAO SG-MR s členskými štátmi.

40. Pokiaľ ide o otázku sťažovateľa, či GR TREN vedelo o nejakých výnimkách z tvrdenia, že len páchatelia trestných činov alebo štáty boli niekedy identifikované ako zodpovedné za vyplácanie odškodnenia obetiam trestných činov, a či GR TREN vedelo o žiadnych systémoch zodpovednosti za zavinenie zavedených v predchádzajúcom desaťročí, Komisia odpovedala, že nejde o záležitosti týkajúce sa politiky EÚ v oblasti leteckej dopravy a nemajú vplyv na názor Komisie, že návrhy generálneho tajomníka ICAO-MR nie sú ani nezlučiteľné so smernicou, ani zásadne nespravodlivé. GR TREN preto nemohlo sťažovateľovi poskytnúť podrobné posúdenie jeho právneho odôvodnenia, pretože by to presahovalo rámec právomocí Spoločenstva a jeho odborných znalostí v tejto veci. V odpovedi GR TREN z 29. augusta 2007 sa napokon zdôraznilo, že názory sťažovateľa sa zohľadnia v ďalších diskusiách s členskými štátmi o tejto otázke.

41. Komisia napokon tvrdila, že v liste sťažovateľa z 30. augusta 2007 sa opakovali presne tie isté otázky, ktoré už boli vznesené v jeho liste z 30. júla 2007. GR TREN vo svojej odpovedi zo 6. septembra 2007 zopakovalo, že návrhy generálneho tajomníka ICAO nie sú nezlučiteľné so smernicou. Objasnila, že z dôvodu zlučiteľnosti oboch nástrojov útvary Komisie nevzniesli túto otázku v kontexte SG-MR ICAO. GR TREN ďalej objasnilo, že pravidlá zodpovednosti tretích strán pre prevádzkovateľov lietadiel nepatria do právomoci Spoločenstva, ale do vnútroštátneho práva, a že Komisia nemá systematický prehľad o celosvetových pravidlách zodpovednosti tretích strán. Akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa zlučiteľnosti alebo ľudských práv by sa mali adresovať GR JFS.

42. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach spochybnil, že list GR TREN z 26. júla 2007 predstavoval „jasnú*odpoveď"* na tvrdenie, že návrhy ICAO boli nezlučiteľné so smernicou a nespravodlivé. Pokiaľ ide o otázku nezlučiteľnosti, odpoveď GR TREN nebola v žiadnom prípade jasná, pretože sa v nej uvádzalo, že je potrebné*určiť,* či by sa navrhovaný dohovor mohol považovať za „priaznivejší"ako náhrada škody podľa smernice. V*opačnom prípade by oba systémy koexistovali* "...",*čo by obeti umožnilo vybrať si*". Pokiaľ ide o otázku nespravodlivosti, sťažovateľ tvrdil, že v odpovedi GR TREN sa uvádza výhoda návrhu dohovoru pre prevádzkovateľov lietadiel, ale nehovorí sa v nej nič o nespravodlivosti voči používateľom lietadiel (cestujúcim a prepravcom nákladu).

*Hodnotenie ombudsmana*

43. V článku 24 ZFEÚ sa stanovuje, že „každý*občan Únie sa môže písomne obrátiť na ktorúkoľvek z inštitúcií... v jednom z \[úradných\]* *jazykov... a má právo na odpoveď v tom istom jazyku".* V článku 12 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že „úradník*je služobný, správny, zdvorilý a prístupný vo vzťahoch s verejnosťou. Pri odpovedaní na korešpondenciu, telefonické hovory a e-maily sa úradník snaží byť čo najužitočnejší a odpovedať čo najúplnejšie a najpresnejšie na položené otázky.* „Zásady dobrej správy vecí verejných navyše vyžadujú, aby inštitúcie Únie poskytli občanom možnosť vyjadriť svoje názory a verejne si vymeniť názory vo všetkých oblastiach činnosti Únie.[\[8\]](#_ftn8){#_ftnref8} Z uvedeného vyplýva, že inštitúcie sú povinné poskytnúť primeranú odpoveď na korešpondenciu, ktorú dostávajú od občanov.

44. Otázka, či inštitúcia poskytne primeranú odpoveď, závisí od kontextu a okolností, ktorými sa daná otázka riadi. Vo všeobecnosti by inštitúcie mali presne a úplne riešiť otázky, na ktoré ich občania upozorňujú a na ktoré môžu odôvodnene očakávať odpoveď. Pokiaľ si to však nevyžadujú okolnosti, ako by to bolo zvyčajne v prípade formálneho správneho konania, nevyžaduje to, aby inštitúcie odpovedali na všetky argumenty alebo body uvedené v korešpondencii. Podobne inštitúcie nie sú povinné odpovedať na otázky, ktoré nepatria do ich kompetencie a odbornosti, ani viesť teoretické diskusie. V takýchto prípadoch by však mali vynaložiť primerané úsilie na informovanie občanov o alternatívnych spôsoboch riešenia príslušných otázok.

45. Pokiaľ ide o toto tvrdenie a bez toho, aby sme sa zaoberali podstatou argumentov predložených sťažovateľom a odpoveďami Komisie, je jasne preukázané, že sťažovateľ urobil podrobné vyhlásenia, ktoré sa často objavovali v uverejnených prácach, na podporu svojich dvoch hlavných tvrdení, a to, že návrh dohovoru je nezlučiteľný so smernicou a že je nespravodlivý voči prevádzkovateľom lietadiel.

46. Komisia prostredníctvom GR TREN a po konzultácii s GR JFS zaujala stanovisko k otázkam nezlučiteľnosti a nespravodlivosti a svoje stanovisko objasnila sťažovateľovi. Okrem poskytnutia informácií, napríklad o tom, či si bola Komisia vedomá*„akýchkoľvek právnych systémov, ktoré ukladajú lietadlám objektívnu neobmedzenú zodpovednosť za škodu spôsobenú tretím stranám",* Komisia nepovažovala za potrebné podrobne vyvrátiť argumenty sťažovateľa.

47. Vzhľadom na kontext korešpondencie medzi sťažovateľom a GR TREN a politické úvahy, ktorými sa riadi daná oblasť politiky, sa zdá, že Komisia odpovedala na otázky sťažovateľa primerane a dostatočne. Je pozoruhodné, že EÚ sa delí o svoje právomoci s členskými štátmi v oblasti leteckej dopravy. EÚ má zároveň len obmedzené právomoci v oblasti občianskeho práva a harmonizácie občianskoprávnej zodpovednosti. Okrem toho sa v rámci prebiehajúcich medzinárodných rokovaní diskutovalo aj o otázkach, ktoré sťažovateľ nastolil vo svojej korešpondencii s GR TREN. Tieto rokovania sa uskutočnili pod záštitou ICAO, medzinárodnej organizácie, ktorej EÚ nie je členom, a viedli ich členské štáty a pomáhala im Komisia vo veciach, ktoré patria do právomoci Únie.

48. Ombudsmanka sa domnieva, že za okolností, ako sú uvedené vyššie, by Komisia mala zaslať členským štátom informácie, ktoré dostane a ktoré považuje za relevantné, a mala by podľa potreby poskytnúť občanom spätnú väzbu a/alebo informácie. V prejednávanej veci však dobrá správa vecí verejných nevyžaduje, aby Komisia po tom, ako zaujala stanovisko, začala podrobnú diskusiu o všetkých tvrdeniach predložených sťažovateľom na podporu jeho hlavných tvrdení. Vzhľadom na osobitný kontext predmetnej korešpondencie bolo správanie Komisie v súlade aj s povinnosťou lojálnej spolupráce[\[9\].](#_ftn9){#_ftnref9}

49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman konštatuje, že v súvislosti s druhým tvrdením sťažovateľa nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

### C. Tvrdenie, že GR JFS neodpovedalo na niektoré otázky vznesené sťažovateľom vo februári 2007

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

50. Sťažovateľ sa 13. februára 2007 obrátil na podpredsedu Frattiniho, aby mu položil niekoľko otázok týkajúcich sa tohto vyšetrovania. Hovorca podpredsedu Frattiniho odpovedal 16. februára 2007 sťažovateľovi. Okrem iného vysvetlil, že komisár si je vedomý návrhov ICAO a že jeho útvary ich skúmajú s veľkým záujmom.

51. Sťažovateľ vo svojej korešpondencii s GR JFS v období od februára do mája 2007 a vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho e-maily týkajúce sa týchto dvoch otázok: po prvé, okamih, keď sa podpredseda Frattini dozvedel o návrhoch ICAO, a po druhé, okamih, keď sa dozvedel o „zjavnom"konflikte medzi návrhmi ICAO a smernicou.

52. Sťažovateľ zároveň zaslal e-mail do e-mailovej schránky „Informácie*o TREN".* Dňa 24. júla 2007 GR JFS (oddelenie civilnej justície) odpovedalo na e-mail a analyzovalo ciele, zámery a fungovanie smernice Rady 2004/80.

53. Dňa 3. augusta 2007 sťažovateľ pokračoval v korešpondencii s GR JFS. Dňa 27. septembra 2007 bol sťažovateľovi zaslaný holdingový list. Dňa 18. júna 2008 GR JFS odpovedalo sťažovateľovi, pričom ombudsman medzičasom začal vyšetrovanie tejto sťažnosti. Po prvé sa ospravedlnila za omeškanie, ku ktorému došlo v nadväznosti na jej list z 27. septembra 2007. Ďalej vysvetlila, že Komisia sa zúčastnila na SG-MR ICAO ako pozorovateľ od jeho založenia v máji 2004, a poskytla informácie o vývoji, ku ktorému došlo v ICAO v súvislosti s návrhom dohovoru na zasadnutí právneho výboru ICAO v apríli 2008. GR JFS vysvetlilo, že tieto otázky patria najmä do právomoci členských štátov a že Komisia vždy nabádala členské štáty, aby sa zúčastňovali na návrhu dohovoru. GR JFS poukázalo najmä na to, že oddelenie pre civilnú justíciu sa nezaoberalo politickými záležitosťami týkajúcimi sa ICAO. GR JFS potom vysvetlilo rozsah pôsobnosti a povahu smernice 2004/80 a uviedlo, že po konzultácii s GR TREN považuje smernicu za úplne zlučiteľnú s návrhom dohovoru a že oba systémy by mohli existovať súčasne.

54. Komisia vo svojom stanovisku z 8. decembra 2008 tvrdila, že GR JFS je útvarom Komisie zodpovedným za sledovanie vykonávania smernice Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov a že v odpovedi GR JFS z 24. júla 2007 Komisia poskytla sťažovateľovi relevantné informácie týkajúce sa cieľov a rozsahu pôsobnosti smernice.

55. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach z 9. apríla 2009 tvrdil, že nedostal odpoveď na všetky svoje otázky.

56. Dňa 28. júla 2009 GR JFS naposledy kontaktovalo sťažovateľa. GR JFS vo svojom liste pripojilo kópiu správy Komisie o uplatňovaní smernice a informovalo sťažovateľa o pokroku dosiahnutom na Montrealskej ministerskej konferencii ICAO, na ktorej sa ukončili rokovania o nových dohovoroch. Okrem toho GR JFS konštatovalo, že otázka nezlučiteľnosti alebo nespravodlivosti nebola nastolená členskými štátmi v Montreale ani v rámci podávania správ Komisiou Rade v rámci samotnej Rady.

*Hodnotenie ombudsmana*

57. Ombudsman sa domnieva, že Komisia sa v priebehu vyšetrovania zaoberala dvoma nezodpovedanými otázkami sťažovateľa, konkrétne keď sa komisár Frattini dozvedel o návrhoch ICAO a ich nezlučiteľnosti so smernicou. Konkrétne GR JFS vo svojom liste z 18. júna 2008 po tom, ako sa ospravedlnilo za omeškanie odpovede na korešpondenciu sťažovateľa, vysvetlilo, že Komisia sa zúčastňovala na práci generálneho tajomníka ICAO-MR ako pozorovateľ od jeho zriadenia v máji 2004. Z toho možno vyvodiť, že Komisia o návrhoch ICAO vedela už v roku 2004. V tom istom liste GR JFS vysvetlilo, že po konzultácii s GR TREN považuje návrh dohovoru za „úplne*zlučiteľný"*so smernicou.

58. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia pôvodne neodpovedala na uvedené otázky. Vzhľadom na obsah odpovede, ktorú následne zaslal sťažovateľovi po začatí tohto vyšetrovania, a vzhľadom na jeho ospravedlnenie za oneskorenie odpovede sa však ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto tvrdením nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

### D. Tvrdenie, že GR TREN nesprávne presmerovalo sťažovateľa na GR JFS, a súvisiace tvrdenie, že Komisia by mala poskytnúť jednotnú odpoveď na nastolené otázky

*Argumenty predložené ombudsmanovi*

59. Sťažovateľ tvrdil, že má nárok na „celkovú*odpoveď"*Komisie a že by nemal byť nasmerovaný z jedného riaditeľstva na druhé. Napriek tomu, že sa s ním takto zaobchádzalo, sťažovateľ uviedol, že sa o týchto úzko súvisiacich otázkach snažil komunikovať priamo s dvoma samostatnými riaditeľstvami.

60. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že GR TREN je útvarom Komisie zodpovedným za vzťahy s ICAO a že sleduje prácu generálneho tajomníka ICAO. Sťažovateľ sa preto správne obrátil na GR TREN so svojimi obavami týkajúcimi sa návrhov generálneho tajomníka ICAO.

61. Komisia ďalej konštatovala, že odpoveď GR TREN z 26. júla 2007 poskytla „celkovú*odpoveď"*na obavy sťažovateľa, že návrhy generálneho tajomníka ICAO pre správu a riadenie sú nespravodlivé a nezlučiteľné so smernicou. List s odpoveďou bol vypracovaný v koordinácii s GR JFS a v dostatočnej miere odpovedal na otázky vznesené sťažovateľom v súvislosti s návrhmi generálneho tajomníka ICAO.

62. Komisia napokon vysvetlila, že GR TREN nepresmerovalo sťažovateľa na GR JFS, ale domnievala sa, že jeho odpovede sa dostatočne zaoberali otázkou návrhov ICAO. GR TREN potom vyzvalo sťažovateľa, aby akékoľvek ďalšie otázky týkajúce sa smernice Rady 2004/80 alebo iných otázok súvisiacich so spravodlivosťou alebo ľudskými právami adresoval priamo útvaru zodpovednému za vykonávanie smernice a súvisiace záležitosti, ktorým bolo v tomto prípade GR JFS. Koordinácia s GR JFS bola zabezpečená počas celej korešpondencie.

63. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poznamenal, že „vo*svojej sťažnosti nepoužil slovo „presmerovanie",* ale trval na tom, že tvrdenie Komisie, že poskytlo „celkovú*odpoveď",* *„... je neudržateľné, keďže GR TREN sa snažilo vysvetliť rozdiel medzi jeho úlohou pri podpore politiky leteckej dopravy a odlišnou úlohou GR JFS..., pokiaľ ide o zlučiteľnosť alebo základné práva."*

*Hodnotenie ombudsmana*

64. V článku 22 ods. 4 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe[\[10\]](#_ftn10){#_ftnref10} a Kódexu dobrej správnej praxe zamestnancov Európskej komisie v ich vzťahoch s verejnosťou[\[11\],](#_ftn11){#_ftnref11} ktorý je pripojený k rokovaciemu poriadku Komisie, sa vyžaduje, aby v prípade, že útvar Komisie dostane otázku, na ktorú nemá právomoc odpovedať, nasmeroval žiadateľa na príslušný útvar.

65. Pri tejto príležitosti sa GR TREN zúčastnilo na rokovaniach o návrhu dohovoru pod záštitou ICAO. GR TREN sa domnievalo, že jeho odpovede sa týkali otázok súvisiacich s návrhom dohovoru. Domnieval sa, že GR JFS je zodpovedné za poskytovanie a) informácií o otázkach trestnej zodpovednosti vzhľadom na Európsky dohovor o ľudských právach a b) poradenstva týkajúceho sa výkladu smernice 2004/80 a jej vykonávania členskými štátmi.

66. V dôsledku toho GR TREN tým, že poverilo sťažovateľa, aby sa obrátil na GR JFS v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa Európskeho dohovoru o ľudských právach a výkladu a vykonávania smernice 2004/80, konalo v súlade s pravidlami zakotvenými v uvedených kódexoch. Preto nedochádza k nesprávnemu úradnému postupu.

67. Pokiaľ ide o súvisiace tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala poskytnúť jednotnú odpoveď, zdá sa, že GR TREN aj GR JFS pri vypracúvaní odpovedí na otázky sťažovateľa vo svojej korešpondencii navzájom konzultovali. Toto tvrdenie preto nemožno prijať.

### E. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, neexistuje žiadny prípad nesprávneho úradného postupu.

Tvrdenia sťažovateľa nemožno prijať.

ĎALŠIE POZNÁMKY
---------------

{#FR06/2010}

Dohovor o náhrade škody spôsobenej lietadlami tretím stranám v prípade protiprávneho zasahovania je v súčasnosti otvorený na podpis. Jeho vykonávanie v právnom poriadku Únie nastolí dôležité právne otázky v rámci politiky EÚ v oblasti leteckej dopravy.

Ombudsman chce upriamiť pozornosť Komisie na rozšírený rozsah povinností inštitúcií v nadväznosti na zmenu a doplnenie Lisabonskej zmluvy: „... *vhodnými prostriedkami dať občanom a reprezentatívnym združeniam možnosť verejne vyjadrovať a vymieňať si názory na všetky oblasti činnosti Únie."* [\[12\]](#_ftn12){#_ftnref12} V tejto súvislosti by bol ombudsman vďačný, keby dostal informácie o tom, ako Komisia zamýšľa poskytnúť tieto príležitosti na konzultácie a dialóg v príslušnej oblasti.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 18. mája 2010

*** ** * ** ***

["Nezákonné](#_ftnref1){#_ftn1} zasahovanie" v leteckej doprave znamená teroristické útoky na lietadlo alebo s lietadlom.

[\[2\]](#_ftnref2){#_ftn2} Znenie dohovorov a stav ich ratifikácie možno nájsť na <http://www.icao.int/DCCD2009/docs/DCCD_doc_42_en.pdf>, <http://www.icao.int/DCCD2009/docs/DCCD_doc_43_en.pdf>, <http://www.icao.int/icao/en/leb/2009_UICC.pdf>, [http://www.icao.int/icao/en/leb/2009_GRC.pdf.](http://www.icao.int/icao/en/leb/2009_GRC.pdf)

[\[3\]](#_ftnref3){#_ftn3} Smernica Rady 2004/80/ES z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov, Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 15.

[\[4\]](#_ftnref4){#_ftn4} K dispozícii na webovom sídle európskeho ombudsmana, [http://www.ombudsman.europa.eu.](/)

[\[5\]](#_ftnref5){#_ftn5} <http://ec.europa.eu/civil_society/code/_docs/code_en.pdf>

[\[6\]](#_ftnref6){#_ftn6} Rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa ukončuje vyšetrovanie sťažnosti 1437/2006/(WP)BEH proti Európskej komisii, body 80 -- 108.

[\[7\]](#_ftnref7){#_ftn7} Správa Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Rady 2004/80/ES o obetiach trestných činov \[KOM(2009) 170 v konečnom znení\] a pracovný dokument útvarov Komisie, ktorý je sprievodným dokumentom k správe Komisie Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o uplatňovaní smernice Rady 2004/80/ES o obetiach trestných činov \[KOM(2009) 170 v konečnom znení\] \[SEK(2009) 495\].

[\[8\]](#_ftnref8){#_ftn8} Pozri v tejto súvislosti článok 11 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii po zmene a doplnení Lisabonskej zmluvy.

[\[9\]](#_ftnref9){#_ftn9} Článok 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii po jej zmene a doplnení Lisabonskou zmluvou stanovuje: „Podľa*zásady lojálnej spolupráce sa Únia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv."*

[\[10\]](#_ftnref10){#_ftn10} K dispozícii na webovom sídle európskeho ombudsmana, [http://www.ombudsman.europa.eu.](/)

[\[11\]](#_ftnref11){#_ftn11} <http://ec.europa.eu/civil_society/code/_docs/code_en.pdf>

[\[12\]](#_ftnref12){#_ftn12} Článok 11 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii.