Späť na Sťažnosť

1. Sťažovateľ je univerzitný profesor. V roku 2004 po prvýkrát uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb s Európskym strediskom pre rozvoj odborného vzdelávania (Cedefop). Cedefop je európska agentúra, ktorá pomáha podporovať a rozvíjať odborné vzdelávanie a prípravu v Európskej únii. Na základe tejto zmluvy vypracoval vedecký dokument (ďalej len "správa z roku 2004"), ktorý neskôr uverejnilo stredisko Cedefop. Sťažovateľ bol citovaný ako autor na titulnej strane.[1]

2. Sťažovateľ 15. júna 2006 podpísal ďalšiu zmluvu o poskytovaní služieb [2] (ďalej len "zmluva") so strediskom Cedefop s cieľom vypracovať nový vedecký dokument (ďalej len "správa z roku 2006").

3. Správa sťažovateľa za rok 2006 bola prijatá na uverejnenie v marci 2007 a uverejnená v roku 2008 pod názvom Od politiky k praxi, Systémová zmena celoživotného poradenstva v Európe [3] Jeho meno však nebolo uvedené na titulnej strane. Namiesto toho bol uvedený len ako jeden z prispievateľov v časti „Poďakovanie“ správy.

4. V januári 2008 Cedefop v odpovedi na otázku sťažovateľa vysvetlilo, že v októbri 2007 zmenilo svoju citačnú politiku. V dôsledku toho sa autorstvo externých správ už v publikáciách strediska Cedefop neuznávalo.

5. Dňa 10. februára 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Predmet žiadosti

6. Sťažovateľ tvrdil, že odmietnutie strediska Cedefop uznať ho za autora správy za rok 2006 bolo v rozpore s predchádzajúcou praxou strediska a bolo nespravodlivé.

7. Sťažovateľ tvrdil, že Cedefop by mal uznať jeho autorstvo v časti správy týkajúcej sa uznaní v súlade s podmienkami, na ktorých sa s ním dohodol.

Požiadavku

8. Ombudsman 16. apríla 2008 požiadal Cedefop o predloženie stanoviska, čo urobil 24. júla 2008. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie, ktoré zaslal 16. októbra 2008.

9. Dňa 10. februára 2009 sa útvary ombudsmana obrátili na sťažovateľa s cieľom prediskutovať návrh na priateľské riešenie.

10. Ombudsman 19. marca 2009 predložil Cedefopu návrh na priateľské riešenie.

11. Dňa 7. mája 2009 Cedefop oznámilo, že nemôže prijať návrh ombudsmana.

12. Sťažovateľ 9. júna 2009 zaslal svoje pripomienky k odpovedi strediska Cedefop na návrh ombudsmana.

13. Ombudsman 5. januára 2010 predložil Cedefopu návrh odporúčania.

14. Dňa 15. januára 2010 stredisko Cedefop prijalo návrh odporúčania ombudsmana.

15. Sťažovateľ 18. marca 2010 uviedol, že je s výsledkom spokojný, a úprimne poďakoval ombudsmanovi a jeho tímu.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. ALEGÁCIA, KTORÁ SPOLOČNOSŤ CEDEFOP PRIJALA nevhodne a nedôsledne

Argumenty predložené ombudsmanovi

16. Sťažovateľ tvrdil, že odmietnutie strediska Cedefop uznať ho za autora správy z roku 2006 bolo v rozpore s jeho predchádzajúcou praxou a bolo nespravodlivé.

17. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ predložil tieto argumenty:

a) Cedefop ho jasne uznal za autora správy z roku 2004 citovaním jeho mena na titulnej strane správy z roku 2004. V súvislosti so správou za rok 2006 to však neurobila.

b) Zmluva, na základe ktorej mu bola zadaná správa z roku 2004, bola úplne rovnaká ako zmluva týkajúca sa správy z roku 2006. Z tohto dôvodu sa pri schvaľovaní zmluvy na vypracovanie správy za rok 2006 domnieval a očakával, že citačná politika strediska Cedefop pre správu za rok 2006 bude totožná s politikou použitou pre správu za rok 2004.

c) Nová citačná politika strediska Cedefop sa nemala uplatňovať retroaktívne.

18. Navrhovateľ takisto tvrdil, že:

a) v predpublikačnej verzii správy z roku 2006, ktorá bola rozoslaná účastníkom konferencie na tému „Usmernenie pre rozvoj pracovnej sily“(Solún, 25. – 26. júna 2007), ho Cedefop citovalo ako autora; a

b) dokonca aj po zavedení novej politiky Cedefop v novembri 2007 prisúdilo autorstvo pánovi W. za publikáciu pána W. v tej istej sérii publikácií, v ktorej sa nachádza správa sťažovateľa.

19. Stredisko Cedefop vo svojom stanovisku predloženom ombudsmanovi pripustilo, že zmluvy uzatvorené so sťažovateľom týkajúce sa správy za rok 2004 a správy za rok 2006 boli totožné. Neobsahovali žiadne pravidlá týkajúce sa citačnej politiky. Článok II.8 zmlúv však stanovoval, že: „Všetky výsledky alebo práva na ne vrátane autorských práv a iných práv duševného alebo priemyselného vlastníctva získaných pri plnení zmluvy sú vo výlučnom vlastníctve strediska Cedefop, ktoré ich môže podľa vlastného uváženia používať, uverejňovať, postúpiť alebo previesť bez geografického alebo iného obmedzenia s výnimkou prípadov, keď pred uzavretím zmluvy existujú práva priemyselného alebo duševného vlastníctva.“ Toto ustanovenie je v súlade so všeobecnými podmienkami nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorých sa uvádza, že inštitúcia vlastní výsledky svojich zmlúv o poskytovaní služieb, a v článku II.10 sa stanovuje, že inštitúcia môže „rozhodnúť o používaní, distribúcii a zverejňovaní výsledkov zmluvy o poskytovaní služieb vrátane práva používať len časti výsledkov alebo neuverejňovať žiadne výsledky, ak to považuje za vhodné.“

20. Do roku 2007 stredisko Cedefop nemalo jasnú citačnú politiku týkajúcu sa dokumentov vypracovaných na základe zmlúv o poskytovaní služieb. Rozhodnutia v tejto súvislosti sa prijímali na individuálnom základe. V októbri 2007 stredisko Cedefop zaviedlo svoju citačnú politiku a dôsledne ju dodržiavalo v súvislosti so všetkými publikáciami uverejnenými od tohto dátumu.

21. V dôsledku tejto politiky sa autori platených správ, ktorých si objednalo stredisko Cedefop na základe zmlúv o poskytovaní služieb a ktoré zvyčajne podliehajú zmenám zavedeným odborníkmi strediska Cedefop, už v konečných publikáciách neuvádzajú ako autori. Avšak "sú uznané v sekcii Potvrdenia v súlade s ich konkrétnym príspevkom k dosiahnutému výsledku vrátane jasného odkazu na príslušnú zmluvu o poskytovaní služieb." Naproti tomu autori, ktorí predkladajú neplatené články pre publikáciu Cedefop s názvom Európsky vestník odborného vzdelávania, sú uznaní ako autori.

22. V prípade sťažovateľa stredisko Cedefop uviedlo, že svoju citačnú politiku neuplatňovalo retroaktívne. V tejto súvislosti poznamenala, že správa sťažovateľa bola uverejnená krátko po dátume prijatia novej politiky.

23. Stredisko Cedefop takisto poukázalo na to, že vzhľadom na počet zadaných zákaziek na služby nie je možné informovať potenciálnych externých dodávateľov, často zastúpených konzorciami, o tejto citačnej politike. V každom prípade títo dodávatelia nenadobudli právo byť uvedení ako autori v publikáciách strediska Cedefop.

24. Pokiaľ ide o uverejnenie pána W., Cedefop uviedlo, že sa týkalo neplateného príspevku, ktorý nesúvisel so zmluvou o poskytovaní služieb. Citačná politika sa preto na ňu nevzťahovala.

25. Cedefop napokon tvrdil, že návrh sťažovateľovej verzie správy použitej na konferencii v Solúne v júni 2007 ešte nepredstavoval „publikáciu Cedefop“. Na titulnej strane bolo jasne označené „Podkladový dokument/záverečná správa, EN nerevidovaná“. Znamenalo to, že dokument nebol upravený a revidovaný, pretože interní experti strediska Cedefop zatiaľ nevykonali žiadne doplnenia ani zmeny.

26. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nevidel súvislosť medzi odmenou za štúdiu a autorstvom a tvrdil, že odborníci strediska Cedefop neprispeli k správe za rok 2006. V podstate trval na svojom pôvodnom tvrdení, argumentoch a tvrdeniach.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka nebola spokojná s tým, že Cedefop primerane reagovalo na tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

27. Po prvé, je nesporné, že ak vedec vypracuje správu, ktorú má uverejniť Cedefop, získa ďalšiu výhodu, ak sa jeho meno uvedie na titulnej strane publikácie.

28. Po druhé Cedefop môže v rámci svojej voľnej úvahy zaviesť novú citačnú politiku, ktorá zmení jeho prax, pokiaľ ide o citácie. Cedefop by však pritom nemal mať vplyv na tých autorov, ktorí sa pri vypracovaní a predkladaní svojich štúdií spoliehali na starú prax. V tejto súvislosti ombudsman poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej je retroaktívne zrušenie právneho opatrenia, ktorým sa jednotlivcovi priznali individuálne práva alebo podobné výhody, v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami [4].

29. Ombudsman sa domnieval, že bolo rozumné, aby sa sťažovateľ opieral o existujúcu prax strediska Cedefop, keď v marci 2007 predložil správu za rok 2006.

30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman usúdil, že uplatnením svojej novej citačnej politiky na správu sťažovateľa za rok 2006, ktorá bola schválená, dokončená a prijatá na uverejnenie pred nadobudnutím účinnosti tejto novej politiky v októbri 2007, stredisko Cedefop a) nekonalo spravodlivo a b) nerešpektovalo oprávnené očakávania sťažovateľa založené na starej citačnej praxi strediska Cedefop. Keďže by to mohol byť prípad nesprávneho úradného postupu, ombudsman v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana predložil tento návrh na priateľské riešenie:

Stredisko Cedefop by mohlo:

po prvé, ospravedlniť sa sťažovateľovi za to, že uplatnil novú citačnú politiku na správu, ktorá bola schválená a ukončená pred 1. októbrom 2007; a

Po druhé, uznať autorstvo správy za rok 2006 sťažovateľom za rovnakých podmienok, aké boli uznané v správe z roku 2004 s názvom „Usmerňovacie politiky v znalostnej spoločnosti: trendy, výzvy a reakcie v celej Európe“ a vložiť korigendum do všetkých verzií štúdie, ktoré budú distribuované v budúcnosti.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

31. Stredisko Cedefop nesúhlasilo s návrhom ombudsmanky. Tvrdila, že v plnej miere dodržala zmluvu o poskytovaní služieb, ktorá predstavovala jediný právny základ na riešenie tejto záležitosti. V tejto súvislosti poukázala na to, že zmluvy uzavreté v rokoch 2004 a 2006 zjavne neposkytujú sťažovateľovi právo na uvedenie jeho mena.

32. Cedefop tiež tvrdilo, že právna zásada legitímnej dôvery nie je v tomto prípade relevantná, keďže pred októbrom 2007 nebola zavedená žiadna ustálená dlhodobá prax citovania. Rozhodnutia týkajúce sa citácií sa skôr prijímali na individuálnom základe. V tejto súvislosti jediná udalosť nepredstavuje "konzistentný postup".[5] Okrem toho stredisko Cedefop neposkytlo žiadnu záruku, že sťažovateľ bude uvedený ako autor správy z roku 2006.

33. Podľa strediska Cedefop boli v zmluvách výslovne a komplexne postúpené práva duševného vlastníctva stredisku Cedefop. Sťažovateľ o tom jasne vedel. Preto nekonal v dobrej viere. Okrem toho podľa strediska Cedefop sťažovateľ vo svojich sťažnostiach adresovaných stredisku Cedefop pripustil, že z formálneho a právneho hľadiska neexistuje právo na autorstvo.[6] V dôsledku toho sťažovateľ nemohol mať oprávnené očakávania, že získa výhodu, ktorá by bola v skutočnosti v rozpore s jasne uvedenými zmluvnými ustanoveniami. Dodržala sa zásada právnej istoty, keďže právne pravidlá boli jasné a presné.[7] Stredisko Cedefop zdôraznilo, že neexistuje ani judikatúra, ktorá by podporovala názor, že nesprávne uplatňovanie ustanovenia v jednej predchádzajúcej zmluve o poskytovaní služieb by umožnilo vznik oprávnených očakávaní. Nesprávne uplatnenie zmluvy totiž nikdy nemôže priznať individuálne práva.

34. Cedefop ďalej tvrdil, že externý dodávateľ, ktorý s centrom podpíše zmluvu o poskytovaní služieb, tak robí ako poskytovateľ služieb, a nie ako vedec. Stručne povedané, poskytuje služby v súlade s veľmi špecifickými zmluvnými ustanoveniami a neposkytuje vedeckú prácu. Služby, ktoré sa majú poskytnúť stredisku Cedefop, sú podrobne uvedené v zmluve o poskytovaní služieb vrátane presného predmetu, zamerania výskumu a dĺžky správy, ktorá sa má poskytnúť stredisku Cedefop. Príslušné súťažné podklady, ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní služieb, poskytujú presné pokyny týkajúce sa rozsahu a obsahu predmetnej správy. S cieľom zabezpečiť úplný súlad externého dodávateľa so špecifikáciami obstarávania zamestnanci strediska Cedefop postupne dohliadajú na úlohy dodávateľov a monitorujú ich, pričom poskytovateľom služieb/externým dodávateľom poskytujú usmernenia a pokyny. Okrem toho môže byť výsledok zmluvy o poskytovaní služieb, t. j. správa, uverejnený v úplne upravenej verzii alebo v pôvodnej verzii. Stredisko Cedefop sa môže rozhodnúť prepísať správu podľa vlastného uváženia, pretože je duševným vlastníctvom strediska Cedefop. Stredisko Cedefop rozhodne o tom, kedy a či správu uverejní, a môže sa rozhodnúť, že správu nikdy nezverejní.

35. Cedefop uviedol, že konečný termín pre citačnú politiku bol október 2007. Cedefop to dôsledne a bez výnimky uplatňoval. V každom prípade, citačná politika neexistovala pred októbrom 2007, napriek opačným predpokladom sťažovateľa.

36. Cedefop uviedol, že stanovenie citačnej politiky je v rámci jeho voľnej úvahy.

37. Stredisko Cedefop ďalej uviedlo, že otázka citácie je vnútornou záležitosťou strediska Cedefop. Citačná politika strediska Cedefop nebola sťažovateľovi vzhľadom na svoj vnútorný charakter oznámená. Jediný relevantný a právne záväzný dokument pre externých dodávateľov pozostáva zo zmluvy o poskytovaní služieb.

38. Pokiaľ ide o odkazy sťažovateľa na príspevok pána W., ktorý bol citovaný ako autor, stredisko Cedefop uviedlo, že tento príspevok nesúvisí so žiadnou zmluvou o poskytovaní služieb uzavretou so strediskom Cedefop. Išlo skôr o vlastnú nezávislú prácu pána W. Cedefop dodal, že pán W. si môže, samozrejme, nárokovať autorstvo tohto diela. Naopak, na externých dodávateľov vrátane sťažovateľa sa vzťahujú ustanovenia ich zmlúv o poskytovaní služieb uzavretých so strediskom Cedefop. Inými slovami, ich príspevky sú výsledkom presných pokynov a pokynov stanovených v zmluve o poskytovaní služieb vrátane usmernení, preskúmania a opráv zo strany zamestnancov strediska Cedefop. Príspevok zamestnancov strediska Cedefop k takejto práci je teda nesporný.

39. Stredisko Cedefop upozornilo ombudsmana na skutočnosť, že sťažovateľ zaslal stredisku Cedefop sedem listov so sťažnosťami. Stredisko Cedefop odpovedalo na každú z nich vo veľkej miere, a to aj napriek tomu, že tieto listy sa opakovali a obsahovali množstvo nepodložených tvrdení a tvrdení.

40. Stredisko Cedefop bolo prekvapené, že sa zdá, že sťažovateľ si neuvedomuje, že jeho príspevok bol primerane zohľadnený v oddiele o uznaní uverejnenej správy. Poukázal na to, že používanie takýchto uznaní je v Európskej únii bežnou praxou.

41. Vzhľadom na to, že zmluvné ustanovenia, ktoré boli jasné a konkrétne a ktoré stredisko Cedefop dodržalo v liste, predstavovali jediný relevantný právny základ, stredisko Cedefop nesúhlasilo s návrhom priateľského riešenia.

42. Stredisko Cedefop vyjadrilo poľutovanie nad tým, že sťažovateľ mal neopodstatnené a neprimerané očakávania. Takisto uviedol, že tón a obsah jeho korešpondencie vyvolali vážne pochybnosti o záujme sťažovateľa dosiahnuť priateľské riešenie tejto záležitosti.

43. Na záver stredisko Cedefop požiadalo ombudsmana, aby prehodnotil svoje posúdenie a uzavrel svoje vyšetrovanie zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

44. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a dospel k záveru, že ombudsman má všetky dostupné informácie na prijatie rozhodnutia.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

45. Ombudsman poznamenal, že Cedefop založil svoje argumenty na odmietnutí prijať jeho návrh na priateľské riešenie výlučne na zmluvných právach a povinnostiach sťažovateľa.

46. Ombudsman poznamenal, že zmluvy uzatvorené so sťažovateľom v rokoch 2004 a 2006 sú totožné. Ani jedna zo zmlúv neposkytla sťažovateľovi zmluvné právo na uvedenie jeho mena ako autora publikácie. Ani zmluvy však nezaväzovali Cedefop neuviesť sťažovateľa ako autora publikácie. Stredisko Cedefop skutočne využilo túto zmluvnú flexibilitu tým, že sa najprv rozhodlo citovať sťažovateľa ako autora správy z roku 2004 a neskôr sa rozhodlo vydať nové pravidlá citovania v roku 2007, v ktorých sa uvádzalo, že žiadne správy, za ktoré stredisko Cedefop zaplatilo, nebudú citovať autorov. Ani jedna z možností, ktoré si stredisko Cedefop zvolilo, neviedla k porušeniu zmluvy zo strany strediska Cedefop (alebo sťažovateľa).

47. Keďže rozhodnutie strediska Cedefop uviesť sťažovateľa ako autora správy z roku 2004 nebolo v rozpore so zmluvou o poskytovaní služieb z roku 2004, sťažovateľ sa nemýlil, keď sa domnieval, že správa z roku 2006, ktorú predložil v súlade s rovnakou zmluvou o poskytovaní služieb, tiež umožnila stredisku Cedefop uviesť sťažovateľa ako autora správy z roku 2006.

48. Ombudsman sa domnieval, že bolo rozumné, aby sa sťažovateľ v dobrej viere domnieval, že Cedefop sa mohol, ako to urobil v prípade správy z roku 2004, rozhodnúť uviesť ho ako autora správy z roku 2006. V tejto súvislosti pripomína, že sťažovateľ predložil správu za rok 2006 v marci 2007, t. j. sedem mesiacov pred tým, ako Cedefop oznámilo svoju novú citačnú politiku. Ombudsman zastával názor, že Cedefop by nemal mať vplyv na tých autorov, ktorí sa pri vypracovaní a predkladaní svojich štúdií spoliehali na starú prax.

49. Hoci ombudsman považoval za rozumné, aby sa sťažovateľ opieral o existujúcu prax strediska Cedefop, keď v marci 2007 predložil správu za rok 2006, ombudsman musel zdôrazniť, že politika platná pred októbrom 2007 nevyžadovala, aby stredisko Cedefop v každom prípade citovalo meno autora na titulnej strane svojich publikácií. Ako uviedlo Cedefop, pred októbrom 2007 sa rozhodnutia týkajúce sa citovania autorov prijímali od prípadu k prípadu. Počas tohto obdobia bolo v rámci voľnej úvahy strediska Cedefop citovať mená autorov na titulnej strane svojich publikácií alebo sa ich zdržať. Ombudsman však dôsledne uvádza, že diskrečná právomoc nie je to isté ako svojvoľná právomoc. Administratíva, ktorá má priestor na voľné uváženie, by mala byť vždy schopná na základe objektívnych kritérií odôvodniť, prečo si zvolila konkrétnu možnosť. Ak teda Cedefop pred októbrom 2007 prijímalo rozhodnutia od prípadu k prípadu, pokiaľ ide o citovanie alebo necitovanie autorov, malo zabezpečiť, aby bolo schopné odôvodniť tieto rozhodnutia na základe objektívnych kritérií. Dôležitosť možnosti odôvodniť takéto rozhodnutia na základe objektívnych kritérií spočíva v tom, že administratíva tak môže zabezpečiť, aby jej rozhodnutia týkajúce sa citovania autorov neboli ani diskriminačné, ani neprimerané. Cedefop však v tomto prípade neuviedol žiadne objektívne dôvody, prečo neuviedol sťažovateľa ako autora správy z roku 2006.[8] Skôr sa (nesprávne) opiera len o novú citačnú politiku a nesprávny výklad svojich zmluvných povinností, aby odôvodnil svoje stanovisko voči sťažovateľovi. Ako už bolo uvedené, i) nová citačná politika by sa nemala retroaktívne uplatňovať na správy, ktoré boli predložené počas obdobia, v ktorom bola stará citačná politika stále platná, a ii) zmluvy o poskytovaní služieb nezaväzujú Cedefop neuvádzať autorov na titulnej strane svojich publikácií.

50. Ombudsman odmietol tvrdenie strediska Cedefop, že sťažovateľ nekonal v dobrej viere, keď napadol uplatnenie pravidiel citácie z roku 2007 na správu za rok 2006 (pozri bod 30 vyššie). Cedefop založil svoje tvrdenie, že sťažovateľ nekonal v dobrej viere, na skutočnosti, že zmluvy o poskytovaní služieb výslovne a komplexne udeľujú Cedefop práva duševného vlastníctva. Tvrdila, že vzhľadom na to, že sťažovateľ bol jasne oboznámený s podmienkami zmlúv, nemusel konať v dobrej viere. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ vedel o zmluvných ustanoveniach zmluvy o poskytovaní služieb z roku 2004, keď predložil správu za rok 2004. Táto zmluva, na základe ktorej bolo Cedefopu priznané právo duševného vlastníctva v súvislosti so správou z roku 2004, nebránila Cedefop v tom, aby sa rozhodlo uviesť sťažovateľa ako autora tejto správy. Cedefop využilo túto zmluvnú flexibilitu na to, aby uviedlo sťažovateľa ako autora správy z roku 2004. Zmluva o poskytovaní služieb z roku 2006 bola totožná so zmluvou o poskytovaní služieb z roku 2004. Ako taký neexistoval dôvod, prečo by sťažovateľ v dobrej viere nepochopil, že Cedefop by ho mohol a v skutočnosti by ho tiež citoval ako autora správy z roku 2006.

51. Pokiaľ ide o „vážne pochybnosti“ strediska Cedefop o záujme sťažovateľa na priateľskom riešení (pozri bod 42), ombudsman zastával názor, že ani zďaleka nemá pochybnosti o záujme sťažovateľa na prijatí zmierovacieho uznesenia, ombudsman poznamenal, že sťažovateľ v skutočnosti po tom, ako bol informovaný o návrhu ombudsmana na priateľské riešenie, vyjadril svoj súhlas s návrhom.

52. Za týchto okolností ombudsman považoval za potrebné potvrdiť svoje predbežné zistenia nesprávneho úradného postupu (pozri bod 30 vyššie) a predložiť Cedefop návrh odporúčania s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu, ktorý bol zistený v prejednávanej veci.

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO OMBUDSMANA

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsman predložil tento návrh odporúčania:

Stredisko Cedefop by malo uznať autorstvo správy za rok 2006 sťažovateľom za rovnakých podmienok, aké boli uznané v správe za rok 2004, a preto by malo do všetkých verzií štúdie, ktoré budú distribuované v budúcnosti, vložiť korigendum.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

53. Stredisko Cedefop prijalo návrh odporúčania ombudsmana a súhlasilo s jeho vykonávaním od 20. januára 2010 vložením korigenda do všetkých kópií štúdie rozoslanej po tomto dátume.

54. Sťažovateľ bol s výsledkom spokojný a úprimne poďakoval ombudsmanovi a jeho tímu.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

Ombudsman víta, že Cedefop prijal jeho návrh odporúčania.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Stredisko Cedefop prijalo návrh odporúčania a podniklo príslušné kroky na jeho vykonanie.

Sťažovateľ a stredisko Cedefop budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 8. apríla 2010

---

[1] Usmerňovacie politiky v znalostnej spoločnosti: Trendy, výzvy a reakcie v celej Európe, súhrnná správa strediska Cedefop, [sťažovateľ, pán S.], séria Panoráma strediska Cedefop; 85, 2004 Luxembursko.

[2] Zmluva o poskytovaní služieb č. 2006-0078/AO/B/JWA/-RLAR/CouncilRes/011/06.

[3] Od politiky k praxi, Systémová zmena na celoživotné poradenstvo v Európe, séria Cedefop Panorama; 149, 2008, Luxembursko.

[4] Pozri v tejto súvislosti vec 159/82, Verli-Wallace/Komisia, Zb. 1983, s. 2711, bod 8; Vec T-123/89, Chomel/Komisia, Zb. 1990, s. II-131, bod 34, vec T-197/99, Gooch/Komisia, Zb. 2000, s. VS s. I-A-271 a II-1247, bod 53 a vec T-251/00, Lagardère SCA a Canal+ SA/Komisia Európskych spoločenstiev, Zb. 2002, s. II-4825, bod 139.

[5] Vec T-20/91, Holtbecker/Komisia, Zb. 1992, s. II-2599, bod 53.

[6] Vec C-188/88, NMB (Deutschland) GmbH/Komisia, Zb. 1992, s. I-1689, bod 53.

[7] Vec C-107/97, Rombi & Arkopharama, Zb. 2000, s. I-3367, bod 66.

[8] Vzhľadom na neexistenciu objektívnych dôvodov uvádzaných strediskom Cedefop sa ombudsman domnieva, že takéto objektívne dôvody neexistujú. Ombudsmanka poznamenáva, že stredisko Cedefop naopak uviedlo objektívne dôvody v podobnom prípade predloženom ombudsmanke, konkrétne vo veci 1874/2008/BB.