Späť na Sťažnosť

1. Túto sťažnosť predložilo združenie rybárov so sídlom v Škótsku. V čase podania sťažnosti malo združenie 68 členov, z ktorých všetky vlastnia rybárske plavidlá a väčšina má sídlo v juhozápadnom Škótsku.

2. V decembri 2002 Rada prijala ako súčasť ročného plánu rybolovu EÚ na rok 2003 čiastkový plán, ktorého cieľom bolo obnoviť zdravé a udržateľné zásoby tresky v oblastiach na západe Škótska a v Severnom mori. Tento podplán mal názov Plán obnovy populácie tresky (CRP) a jeho cieľom bolo znížiť počet pridelených rybolovných dní pre určité skupiny plavidiel. Obmedzenia rybolovnej činnosti každoročne preskúmava Rada na základe návrhu predloženého Komisiou. Na rybolovné oblasti na západe Škótska sa takéto obmedzenia vzťahujú od roku 2003.

3. Kategória, ktorej sa týka táto výhrada, sa týka rybárskych plavidiel, ktoré používajú typ rybárskeho výstroja nazývaný vlečná sieť na lov pri dne. Prevádzková veľkosť ôk siete používanej na takúto vlečnú sieť je 70 až 90 mm. Podľa záznamov o rybolove nahlásených v roku 2002 takéto plavidlá mali úlovok, v ktorom treska škvrnitá, platesa veľká a solea predstavovali menej ako 5 % z celkového vyloženého množstva. V úradných dokumentoch sa táto kategória plavidiel označuje ako "4.a.ii/8.1.d".

4. Na rok 2006 sa v tabuľke I ("Maximálne dni, počas ktorých môže byť plavidlo prítomné v roku 2006 v oblasti podľa rybárskeho výstroja") prílohy IIA k nariadeniu Rady 51/2006 [1] pridelilo 280 rybolovných dní tejto kategórii plavidiel pôsobiacich buď na západe Škótska, alebo v Severnom mori. V príslušnej tabuľke sa pridelenie kvót západne od Škótska nachádza v stĺpci 2.d, zatiaľ čo ekvivalentné pridelenie kvót v Severnom mori sa nachádza v stĺpci 2.b-2. Na rok 2007 sa v prílohe IIA k nariadeniu Rady č. 41/2007 [2] znížili rybolovné dni pre túto kategóriu plavidiel na 252 dní (o 10 % menej ako v roku 2006), pokiaľ ide o západ Škótska. Naproti tomu počet rybolovných dní v Severnom mori zostal na úrovni 280 dní.

5. Komisia pôvodne navrhla 25 % zníženie rybolovných dní. Tento návrh vychádzal z hodnotenia počtu úlovkov tresky škvrnitej nahlásených jednotlivými členskými štátmi. Uvedené hodnotenie vykonal Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF).

6. Počas zasadnutia pracovnej skupiny Rady venovaného rybnému hospodárstvu 23. novembra 2006 Komisia informovala členské štáty o predbežnom návrhu, ktorý predloží Rade na prijatie na jej decembrovom zasadnutí. Komisia uviedla kategórie rybárskeho výstroja, ktoré by boli dotknuté, vrátane kategórie 4.a.ii/8.1.d.

7. Komisia 30. novembra 2006 na ďalšom zasadnutí pracovnej skupiny Rady venovanom rybnému hospodárstvu predložila neoficiálny dokument č. 3, diskusný dokument, ktorý sa považoval za východiskový bod pre ďalšie rokovania s členskými štátmi. Účelom výpočtov uvedených v neoficiálnom dokumente bolo identifikovať rybársky výstroj, ktorý predstavoval najvyšší podiel ročne ulovenej tresky. Skúška bola rozdelená na dve časti. Prvý identifikoval tie zariadenia, ktoré ulovili viac ako špecifickú tonáž tresky (napríklad viac ako 500 ton v Severnom mori). Druhý sa týkal len Severného mora a Skagerraku a skúmal počet ulovených jedincov tresky škvrnitej. Neoficiálny dokument obsahoval tabuľku, v ktorej sa neuvádzal maximálny počet rybolovných dní, ale uvádzali sa kategórie, ktoré by boli ovplyvnené znížením počtu rybolovných dní. Príslušné kolónky boli v tabuľke zvýraznené sivou farbou.

8. Pokiaľ ide o kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d, po dohode s Komisiou sa členským štátom predložil dokument Rady 16991/06 na prerokovanie v súvislosti s prvým kompromisom. To predpokladalo obmedzenie rybolovnej činnosti na západe Škótska na 210 rybolovných dní, t. j. o 25 % menej ako v roku 2006. V tomto dokumente je počet 210 rybolovných dní uvedený v rámčeku, ktorý bol zvýraznený sivou farbou v tabuľke uvedenej na strane 12 neoficiálneho dokumentu Komisie č. 3 a zodpovedajúci západu Škótska. V prípade kolónky zodpovedajúcej Severnému moru, ktorá nebola v tej istej tabuľke zvýraznená sivou farbou, sa v dokumente 16991/06 nenavrhlo žiadne zníženie počtu rybolovných dní v porovnaní s počtom v roku 2006, ktorý bol 280. Pokiaľ ide o niekoľko ďalších kategórií plavidiel, v iných kolónkach v dokumente Rady 16991/06, ktoré zodpovedajú kolónkam zvýrazneným sivou farbou v neoficiálnom dokumente Komisie č. 3, sa takisto predpokladali zníženia, aj keď v rôznych sadzbách, pre jednu alebo viac geografických oblastí. V rámci druhého kompromisu Komisia súhlasila s obmedzením navrhovaného zníženia rybolovných dní pre plavidlá zodpovedajúce kategórii 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska na 12 %, konkrétne na 246 rybolovných dní.

9. Napokon v rámci tretieho kompromisu Komisia súhlasila s uplatnením miery zníženia len o 10 % na pomôcky patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d. V dôsledku toho sa v dokumente Rady 17046/06 plánovalo obmedziť rybolovnú činnosť plavidiel patriacich do tejto kategórie na 252 rybolovných dní. Tento údaj je uvedený v tabuľke 1 prílohy IIA k nariadeniu č. 41/2007, ktorú Rada prijala 21. decembra 2006. V januári 2007 škótska správa informovala sťažovateľa o výsledku zasadnutia Rady. Neboli však poskytnuté žiadne objasnenia, pokiaľ ide o skrátenie rybolovných dní pre kategóriu 4.a.ii/8.1.d.

10. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto zmenou, napísal v januári 2007 škótskej správe. Komisia odpovedala tak, že sťažovateľovi poskytla kópiu neoficiálneho dokumentu Komisie č. 3. Pokiaľ ide o výpočet uvedený v tomto dokumente, škótska správa sa domnievala, že došlo k chybe. Konkrétnejšie poukázala na to, že údaje pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d v stĺpcoch 2.b (konkrétne 280 rybolovných dní) a 2.d (252 rybolovných dní) tabuľky I prílohy IIA k nariadeniu 41/2007 mali byť zamenené a že táto chyba nebola zaznamenaná počas záverečných rokovaní na príslušnom zasadnutí Rady v decembri 2006. Škótska správa ďalej poukázala na to, že rovnaká chyba sa vyskytla v súvislosti s kategóriou plavidiel podľa bodu 4.a.v/8.1.d, kde sa vymieňali aj informácie v dvoch stĺpcoch. Keďže chyba bola skôr administratívna než politická, administratíva sa domnievala, že by sa mala napraviť skôr administratívnym opatrením než politickým zásahom.

11. V priebehu roka 2007 pokračovali diskusie s Komisiou o tejto otázke. Útvary Komisie však odmietli uznať, že došlo k chybe. V novembri 2007 sťažovateľ písomne požiadal ministrov Spojeného kráľovstva, komisára Borga (rybolov a námorné záležitosti) a generálneho riaditeľa Komisie pre rybné hospodárstvo a námorné záležitosti o pomoc pri náprave údajnej nespravodlivosti.

12. Komisár a generálny riaditeľ vo svojich odpovediach sťažovateľovi z 10. a 21. januára 2008 poukázali na to, že kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d významne prispela k úlovku mladých jedincov tresky škvrnitej na západe Škótska, a preto predstavuje kandidáta na zníženie rybolovnej činnosti. Podľa nich to členské štáty prerokovali a schválili na zasadnutí Rady v decembri 2006. Komisárka tiež poukázala na to, že údaje boli opätovne skontrolované a že sa zdá, že nedošlo k žiadnej chybe.

Predmet žiadosti

13. Podľa navrhovateľa Komisia založila svoju odpoveď na záveroch uvedených v jej neoficiálnom dokumente č. 3 s cieľom preukázať, že zníženie rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska bolo správne. Tieto závery sa však netýkali západu Škótska, ale Severného mora. Sťažovateľ sa odvolal na správy, ktoré Komisia zaslala stálemu zastúpeniu Spojeného kráľovstva a ktoré boli postúpené škótskej správe. Pokiaľ ide o kritérium týkajúce sa počtu ulovených jedincov tresky (na základe úmrtnosti mladých rýb), sťažovateľ uviedol, že sa neuplatňovalo na západ Škótska, ale skôr na Severné more/Skagerrak.

14. Dňa 25. marca 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana. Tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa boli takéto:

1. Sťažovateľ tvrdil a tvrdil, že Komisia by mala akceptovať, že sa dopustila administratívnej chyby, t. j. použila nesprávne údaje v dvoch stĺpcoch, keď odporučila Rade znížiť na rok 2007 počet rybolovných dní pre plavidlá kategórie „4.a.ii/8.1.d“ z 280 na 252 pre západ Škótska.
2. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala prijať primerané opatrenia na nápravu chyby, ktorej sa dopustila.

Požiadavku

15. Sťažnosť bola postúpená Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Komisia zaslala svoje stanovisko 27. júna 2008. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý zaslal svoje pripomienky 18. augusta 2008.

16. Ombudsman 16. februára 2009 predložil Komisii návrh odporúčania. Komisia zaslala svoje podrobné stanovisko 18. júna 2009. Podrobné stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý zaslal svoje pripomienky 20. júla 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

Úvodné poznámky

17. Vo svojom liste Komisii z 9. apríla 2008, ktorým sa začalo vyšetrovanie, ombudsman poukázal na to, že táto sťažnosť sa týka údajnej administratívnej chyby vo vzťahu k návrhu Komisie, ktorý bol základom nariadenia následne prijatého Radou. Podľa bývalého článku 195 Zmluvy o ES (ktorý sa stal článkom 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie) môže ombudsman vyšetrovať len prípady nesprávneho úradného postupu. Preto nie je oprávnený skúmať dôvodnosť právnej úpravy Spoločenstva. Sťažovateľ však tvrdil, že tento prípad sa týkal administratívnej chyby v návrhu Komisie. Ombudsman sa preto domnieval, že na prvý pohľad by bolo možné rozlišovať medzi nariadením ako takým a predložením určitých údajov, ktoré boli nakoniec zahrnuté do nariadenia. Za týchto okolností ombudsmanka považovala za vhodné začať vyšetrovanie s cieľom objasniť túto otázku. Ombudsman vo svojich listoch Komisii a sťažovateľovi uviedol, že preto neprijme konečné rozhodnutie o tom, či táto sťažnosť patrí do jeho mandátu, kým nedostane stanovisko Komisie.

18. Komisia sa vo svojom stanovisku k uvedenému nevyjadrila ani nespochybnila prípustnosť sťažnosti [3]. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že táto sťažnosť skutočne patrí do jeho mandátu.

A. Tvrdenie o administratívnej chybe a zodpovedajúci nárok

Argumenty predložené ombudsmanovi

19. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa dopustila administratívnej chyby, t. j. použila nesprávne údaje v dvoch stĺpcoch, keď odporučila Rade znížiť na rok 2007 počet rybolovných dní pre plavidlá kategórie 4.a.ii/8.1.d z 280 na 252 pre západ Škótska. Tvrdila, že Komisia by mala prijať vhodné opatrenia na nápravu chyby, ktorej sa dopustila.

20. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že počas procesu revízie prílohy II bol vývoj počtu rybolovných dní pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d založený na kritériách podložených vedeckými a technickými dôkazmi. Podľa údajov poskytnutých členskými štátmi a analyzovaných výborom STECF plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d ulovili viac ako 50 ton tresky škvrnitej na západe Škótska. Z tejto tresky bolo v roku 2005, ktorý je referenčným rokom, viac ako 10 000 jedincov vo veku 1 [4] a viac ako 4 000 jedincov vo veku 2 roky. V tom istom roku predstavovala treska škvrnitá vo veku 1 a 2 viac ako 95 % všetkých jedincov tresky škvrnitej ulovených na západe Škótska plavidlami 4.a.ii/8.1.d. Pred zasadnutiami pracovnej skupiny Rady, ako aj počas rokovaní pracovnej skupiny Rady, COREPER-u a plenárneho zasadnutia Rady sa všetky prvky predložili členským štátom v rôznych fázach rokovaní. Zníženie počtu rybolovných dní pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska sa uskutočnilo na základe mier zníženia dohodnutých počas týchto štádií rokovaní. Na konci tohto procesu členské štáty prijali tretí kompromis.

21. Komisia dospela k záveru, že rozhodnutie, ktoré Rada prijala v decembri 2006, bolo výsledkom dôkladnej diskusie medzi členskými štátmi a Komisiou podloženej najnovšími dostupnými vedeckými a technickými dôkazmi. Preto nesúhlasila s tvrdením sťažovateľa, že došlo k administratívnej chybe buď v súvislosti s návrhom Komisie, alebo počas procesu prijímania. Komisia preto požiadala ombudsmana, aby prípad uzavrel.

22. Navrhovateľ vo svojich pripomienkach akceptoval, že tabuľka v neoficiálnom dokumente č. 3 obsahuje príslušnú kolónku zvýraznenú sivou farbou. Navrhovateľ takisto súhlasil s tým, že v prvom, druhom a treťom kompromise sa navrhujú zníženia v príslušnej kategórii. Zdôraznila však, že tabuľka a kompromisy jej boli sprístupnené len nedávno. Ani oni, ani neoficiálny dokument č. 3 mu neboli sprístupnené pred prijatím nariadenia č. 41/2007.

23. Podľa názoru navrhovateľa Komisia nemohla ignorovať to, čo bolo obsiahnuté v jej vlastnom neoficiálnom dokumente č. 3. Komisia neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo v texte neoficiálneho dokumentu nebol žiadny odkaz na kategóriu 4.a.ii/8.1.d týkajúcu sa západu Škótska. Sťažovateľ sa pýtal, či si Komisia mohla, pokiaľ ide o západ Škótska, zameniť kategóriu 4.a.ii/8.1.d s kategóriou 4.a. iv/8.1.d, ktorá bola uvedená na tretej strane uvedeného neoficiálneho dokumentu. V skutočnosti sa tam spomínalo cvičenie týkajúce sa jedincov tresky škvrnitej, ale to sa týkalo Severného mora. V rámci tejto činnosti bola kategória 4.a.ii/8.1.d označená ako kategória, v ktorej sa loví viac ako 400 000 jedincov tresky škvrnitej v Severnom mori. V neoficiálnom dokumente sa preto navrhuje, aby sa v súvislosti so Severným morom znížil počet rybolovných dní pre plavidlá, ktoré patria do kategórie 4.a.ii/8.1.d. Bez ohľadu na toto odporúčanie nebol rámček zodpovedajúci uvedenej kategórii v tabuľke na strane 12 neoficiálneho dokumentu č. 3 zvýraznený sivou farbou a takéto zníženie sa nepredpokladalo ani v kompromisoch, o ktorých sa rokovalo na zasadnutiach Rady. Pokiaľ ide o Severné more, v nariadení č. 41/2007 sa na rok 2007 nestanovilo žiadne zníženie počtu rybolovných dní pridelených kategórii 4.a.ii/8.1.d, ako to bolo v roku 2006.

24. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia jasne uviedla, že žiadosť o zníženie sa predložila v texte neoficiálneho dokumentu č. 3. Dodal však, že v súvislosti so západným Škótskom sa v tomto texte nenachádza žiadny odkaz na kategóriu 4.a.ii/8.1.d. Ak by, ako tvrdila Komisia, údaje týkajúce sa lovu tresky na západe Škótska poskytli členské štáty a ak by ich analyzoval STECF, a ak by v dôsledku toho bol potrebný návrh na zníženie počtu rybolovných dní, tento návrh by sa mal predložiť v neoficiálnom dokumente č. 3. Sťažovateľ zdôraznil, že Komisia nevysvetlila, prečo nebol v neoficiálnom dokumente predložený žiadny takýto návrh, pokiaľ ide o západ Škótska. Neoficiálny dokument naopak obsahoval jasný odkaz na príslušnú kategóriu vo vzťahu k Severnému moru s rovnako jasným odporúčaním na zníženie. To však následne nebolo prijaté.

25. Sťažovateľ tvrdil, že skutočnosť, že členské štáty vo všeobecnosti, a najmä Spojené kráľovstvo, si nevšimli, že došlo k chybe, neospravedlňuje administratívnu chybu Komisie. Súhlasila s Komisiou, že navrhované zníženia musia byť založené na vedeckých dôkazoch. Sťažovateľ dodal, že ak by boli potrebné akékoľvek ďalšie dôkazy na jeho tvrdenie, že došlo k administratívnej chybe v dôsledku zámeny medzi kategóriami a medzi oblasťami, poskytla ich skutočnosť, že rovnaká chyba sa zopakovala v súvislosti s kategóriou 4.a.v/8.1.d. Sťažovateľ na záver vyzval ombudsmana, aby požiadal Komisiu o prijatie opatrení na zvrátenie účinku chyby.

Posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu odporúčania

26. Ombudsman poznamenal, že 252 rybolovných dní pridelených plavidlám patriacim do kategórie 4.a.ii/8.1.d pre západ Škótska v prílohe IIA k nariadeniu č. 41/2007 (v porovnaní s 280 dňami v roku 2006) bolo výsledkom návrhu Komisie, ktorý následne prijala Rada. Príslušným dokumentom Komisie v tejto súvislosti je neoficiálny dokument Komisie č. 3 z 30. novembra 2006, o ktorom sa v ten istý deň rokovalo v pracovnej skupine Rady a ktorý bol základom pre ďalšie rokovania medzi členskými štátmi.

27. V neoficiálnom dokumente sa uvádzajú hlavné zmeny, ktoré navrhla Komisia, pokiaľ ide o prílohy IIA, IIB a IIC k nariadeniu č. 51/2006. Časti, ktoré sú relevantné pre toto vyšetrovanie, sú strany 2 až 4 neoficiálneho dokumentu, ako aj strana 12, ktorá obsahuje návrh tabuľky s plánovanými maximálnymi rybolovnými dňami v roku 2007 pre rôzne kategórie plavidiel v týchto štyroch geografických oblastiach: 1. Kattegat; 2. Severné more rozdelené na tri podstĺpce (vrátane Skagerraku); 3. Írske more a 4. západ Škótska. Tabuľka v neoficiálnom dokumente ešte neobsahovala presné údaje o maximálnych rybolovných dňoch, keďže miera zníženia bola stále predmetom medzirezortných konzultácií. Kolónky týkajúce sa kategórií a oblastí, pre ktoré už Komisia navrhla zníženie počtu rybolovných dní, však boli zvýraznené sivou farbou. Pokiaľ ide o kategóriu 4.a.ii/8.1.d, kolónka zodpovedajúca západnému Škótsku bola sivá, čo znamená, že sa navrhlo zníženie z 280 dní na mori stanovených na rok 2006.

28. Podľa neoficiálneho dokumentu by bolo skrátenie rybolovných dní, ktoré vyplýva z výkladu RPR, efektívnejšie, ak by sa uplatňovalo len na tie flotily, ktoré sú zodpovedné za väčšinu úhynu rýb. Na tomto základe boli vybrané flotily, ktoré počítajú s úlovkami tresky (v tonách) presahujúcimi danú prahovú hodnotu. Samotné prahové hodnoty záviseli od celkového množstva tresky ulovenej v štyroch dotknutých oblastiach. Na základe údajov, ktoré zhromaždila STEC, boli vypracované štyri geografické tabuľky zodpovedajúce štyrom geografickým oblastiam, v ktorých sa uvádzajú kategórie plavidiel, ktoré prekročili prahové hodnoty v tonách (strany 2 až 3 neoficiálneho dokumentu). Pokiaľ ide o západ Škótska (pre ktoré bola stanovená prahová hodnota 50 ton tresky škvrnitej), kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d nebola uvedená v tejto tabuľke. Znamenalo to, že nepatrí medzi kategórie plavidiel, ktoré lovia viac ako 50 ton tresky, a preto by sa nezohľadnilo možné skrátenie rybolovných dní.

29. Za štyrmi geografickými tabuľkami v neoficiálnom dokumente nasledovala piata tabuľka (na strane 4). Táto tabuľka sa týkala len Severného mora a Skagerraku, v prípade ktorých sa uskutočnilo druhé cvičenie s cieľom vybrať rybárske zariadenia na lov viac ako 400 000 jedincov tresky. Takýto prístup tiež umožnil zahrnúť kritérium založené na úmrtnosti mladých rýb. V tejto tabuľke sú kategórie plavidiel 4.a.ii/8.1.d a 4.a.v/8.1.d zvýraznené tučným písmom, čo znamená, že by sa pre ne navrhlo zníženie počtu rybolovných dní. V neoficiálnom dokumente sa dospelo k tomuto záveru:

„Preto sa navrhlo, aby vyššie uvedený výstroj zodpovedal zníženiu, ktoré odporúčajú útvary [Komisie], zatiaľ čo ostatné výstroje by zostali na rovnakej úrovni ako v roku 2006. Zodpovedajúce čisté údaje za dni na mori ešte nie sú uvedené v tabuľke 1 nasledujúcej kapitoly, keďže miera zníženia je stále predmetom medzirezortných konzultácií.“

30. Na základe uvedených skutočností sa ukázalo, že zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d, ktoré navrhla Komisia, sa týkalo len Severného mora a Skagerraku. V tabuľke s plánovaným maximálnym počtom rybolovných dní na strane 12 neoficiálneho dokumentu však kolónka zvýraznená sivou farbou zodpovedala stĺpcu označenému písmenom d) pre západ Škótska a nie stĺpcu označenému písmenom b) pre Severné more a Skagerrak. Preto sa ukázalo, že pokiaľ ide o kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d, tabuľka na strane 12 neoficiálneho dokumentu nesprávne odrážala závery Komisie na stranách 3 a 4 neoficiálneho dokumentu. Ombudsman preto dospel k záveru, že v skutočnosti došlo k administratívnej chybe. Zdá sa, že rovnaká chyba sa vyskytla aj v prípade kategórie plavidiel 4.a.v/8.1.d. Hoci tabuľka na strane 4 neoficiálneho dokumentu identifikovala túto kategóriu plavidiel v Severnom mori a Skagerraku ako potenciálne ovplyvnenú znížením, tabuľka na strane 12 ju nezvýraznila sivou farbou, ale skôr uviedla, že plavidlá tejto kategórie v západnom Škótsku by mohli byť potenciálne ovplyvnené znížením. To bol dôvod, prečo sa navrhovateľ domnieval, že dva stĺpce pre západ Škótska a Severné more a Skagerrak boli podľa všetkého zamenené.

31. Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že navrhla 25 % zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d a následne súhlasila so znížením navrhovaného zníženia na 12 % a neskôr na 10 %. Komisia sa však podľa jej názoru nevyjadrila k možnému prevráteniu týchto dvoch stĺpcov. Uviedla len, že jej návrh na skrátenie rybolovných dní pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska bol založený na kritériách podporených vedeckými a technickými dôkazmi týkajúcimi sa údajov poskytnutých členskými štátmi a analyzovaných výborom STECF. Neriešila otázku, prečo to nebolo uvedené v jej neoficiálnom dokumente č. 3. Komisia takisto neposkytla žiadne vysvetlenie, prečo flotila tejto kategórie plavidiel v Severnom mori, ktorú identifikovala v tabuľke na strane 3 neoficiálneho dokumentu, nebola počas rokovaní a v konečnom nariadení označená ako potenciálne ovplyvnená znížením v tabuľke na strane 12.

32. Z dokumentov Rady 16991/06 a 17046/06, ktoré slúžili ako základ pre rôzne rokovania v rámci Rady, ďalej vyplynulo, že následné zníženia sa uplatňovali aj na iné kategórie plavidiel, pre ktoré boli v neoficiálnom dokumente Komisie č. 3 označené kolónky sivou farbou, aj keď v iných sadzbách, ako boli sadzby, ktoré sa uplatňovali na kategóriu plavidiel 4.a.ii./8.1.d. Zdalo sa, že zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d uvedené v dokumentoch Rady č. 16991/06 a 17046/06 a v tabuľke v prílohe IIA k nariadeniu Rady č. 41/2007 jednoducho odrážalo návrhy predložené Komisiou v príslušných fázach postupu v rámci troch kompromisov.

33. Na základe uvedených skutočností sa ukázalo, že chyba Komisie v tabuľke jej neoficiálneho dokumentu č. 3 sa zopakovala v dokumentoch Rady. Hoci Komisia tvrdila, že konečné rozhodnutie prijaté Radou bolo výsledkom podrobnej diskusie medzi členskými štátmi, nič nenasvedčovalo tomu, že by sa táto diskusia týkala základu celého návrhu, t. j. otázky, na ktoré oblasti by sa malo vzťahovať navrhované zníženie rybolovných dní pre plavidlá tejto kategórie. Ak by sa Rada zaoberala touto otázkou, bolo by najťažšie vysvetliť, ako by sa chyba Komisie mohla prehliadnuť. V skutočnosti bola táto chyba celkom zrejmá. Svedčí o tom ostrý rozpor medzi údajmi na stranách 3 a 4 neoficiálneho dokumentu Komisie č. 3, v ktorom sa navrhuje pokrytie kategórie plavidiel 4.a.ii/8.1.d v Severnom mori, a nie na západe Škótska, a tabuľkou na strane 12 neoficiálneho dokumentu (a následných dokumentov Rady odrážajúcich tieto údaje), kde boli príslušné oblasti presne opačné, konkrétne západ Škótska a nie Severné more.

34. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka predložila Komisii tento návrh odporúčania:

„Komisia by mala uznať, že sa dopustila administratívnej chyby, keď v rámčeku na strane 12 svojho neoficiálneho dokumentu č. 3 navrhla, aby sa počet rybolovných dní pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d znížil, pokiaľ ide o západ Škótska, hoci z vecných úvah uvedených v tomto neoficiálnom dokumente vyplýva, že Komisia nepovažovala takéto zníženie za potrebné.

Komisia by mala, pokiaľ je to ešte možné, prijať vhodné opatrenia na nápravu uvedenej chyby.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu odporúčania

35. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku uviedla, že právne predpisy, ktorými sa riadi legislatívny proces prijímania ročného nariadenia obmedzujúceho rybolovnú činnosť, sú ustanovené v nariadení Rady (ES) č. 2371/2002 (ďalej len "základné nariadenie")[5]. Poukázala najmä na to, že článok 20 základného nariadenia stanovuje osobitný postup, ktorým Rada na návrh Komisie rozhoduje o obmedzeniach výlovu a/alebo rybolovného úsilia a o rozdelení rybolovných možností medzi členské štáty. V článku 4 základného nariadenia sa vyžaduje, aby sa stanovili všetky opatrenia upravujúce prístup do vôd a k zdrojom a udržateľné vykonávanie rybolovných činností, pričom sa zohľadnia najmä správy STECF. Zároveň sa v článku 5 základného nariadenia v prípade populácií, ktoré sa nachádzajú mimo bezpečných biologických hraníc, vyžaduje, aby Rada prijala prioritné opatrenia vo forme plánov obnovy. V ustanoveniach nariadenia Rady (ES) č. 423/2004 [6] týkajúcich sa RPR sa okrem iného stanovilo, že zásoby tresky na západe Škótska podliehajú plánu obnovy.

36. Dňa 20. októbra 2006 bola sprístupnená správa Poradného výboru pre riadenie rybolovu (ACFM) Medzinárodnej rady pre prieskum mora (ICES). Opísala tresku škvrnitú na západe Škótska ako v kritickom stave a odporučila, aby sa v roku 2007 nevykonával žiadny rybolov tejto populácie tresky. Podskupina STECF pre riadenie rybolovného úsilia zasadala od 5. do 9. júna 2006 a od 9. do 13. októbra 2006 s cieľom analyzovať údaje poskytnuté členskými štátmi. Na základe dostupných informácií o stave rôznych populácií rýb posúdila aj vplyv rôznych kategórií plavidiel na populácie, na ktoré sa vzťahuje RPR, a z toho vyplývajúce dôsledky na obmedzenia rybolovného úsilia plánované na rok 2007. STECF poskytol Komisii svoje zistenia a odporúčania na stretnutí, ktoré sa konalo v novembri 2006 [7]. To okrem iného ukázalo, že kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska by bola jasným kandidátom na zníženie rybolovného úsilia na rok 2007.

37. V rámci legislatívneho procesu, ktorý viedol k prijatiu nariadenia č. 41/2007 Radou 21. decembra 2006, sa uskutočnili predbežné rokovania v pracovnej skupine Rady pre vnútornú politiku rybného hospodárstva. O otázke obmedzenia rybolovného úsilia vrátane obmedzení pre kategóriu 4.a.ii/8.1.d sa rokovalo na dvoch zasadnutiach pracovnej skupiny 23. a 30. novembra 2006. Rokovania na druhom zasadnutí pokračovali na základe neoficiálneho dokumentu č. 3, ktorý na tento účel pripravili útvary Komisie. Tento dokument obsahoval výpočty týkajúce sa vplyvu rôznych kategórií plavidiel na populácie tresky, na ktoré sa vzťahuje RPR, a údaje o kategóriách, ktoré by mohli odôvodniť zníženie počtu rybolovných dní na rok 2007.

38. Komisia 5. decembra 2006 predložila legislatívny návrh nariadenia č. 41/2007. To znamenalo formálny začiatok rokovaní a rokovaní v Rade. Komisia navrhla znížiť počet rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d pôsobiacich na západe Škótska o 25 %, t. j. z 280 dní v roku 2006 na 210 dní v roku 2007. V návrhu Komisie sa naopak predpokladá, že počet rybolovných dní pre tú istú kategóriu plavidiel v Severnom mori (280 dní) by mal zostať nezmenený.

39. V ďalšom legislatívnom procese prešiel návrh na zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska určitými zmenami. V prvom kompromise zostalo zníženie na úrovni 25 %. V druhom kompromise Komisia súhlasila so znížením o 12 % (čo viedlo k 246 dňom). V konečnom kompromise, ktorý bol prijatý ako „dohoda o balíku“, Komisia súhlasila s mierou zníženia o 10 %. Rada preto stanovila maximálny počet dní rybolovu pre túto kategóriu plavidiel na západe Škótska na 252 dní na obdobie riadenia 2007 (od 1. februára 2007 do 31. januára 2008).

40. Komisia ďalej uviedla, že keď sťažovateľ spochybnil skrátenie rybolovných dní na západe Škótska, škótska správa mu poskytla kópiu neoficiálneho dokumentu č. 3 a predpokladala, že Komisia sa dopustila administratívnej chyby, keď navrhla predmetné zníženie rybolovného úsilia. Škótska správa zistila, čo sa považuje za chybu v tom, že v neoficiálnom dokumente č. 3 sa na strane 12 uvádza zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d pre západ Škótska. Na strane 4 však neoficiálny dokument obhajoval zníženie rybolovného úsilia pre tú istú kategóriu plavidiel - nie na západe Škótska, ale v Severnom mori.

41. Komisia tvrdila, že odôvodnenie uvedené v sťažnosti aj v návrhu odporúčania ombudsmana sa zameriavalo výlučne na neoficiálny dokument č. 3, ktorý jej útvary sprístupnili členským štátom zastúpeným v Rade v počiatočných fázach legislatívneho procesu. Podľa Komisie ombudsman nesprávne kvalifikoval neoficiálny dokument ako dokument Komisie, ktorý bol relevantný pre legislatívny proces. Príslušným dokumentom v skutočnosti nebol neoficiálny dokument, ale formálny legislatívny návrh, ktorý Komisia prijala a predložila Rade 5. decembra 2006. Komisia zastávala názor, že neoficiálny dokument nemá v legislatívnom procese absolútne žiadne postavenie. Poukázala na to, že neoficiálny dokument je veľmi neformálnym prostriedkom na sprostredkovanie písomných informácií. V medzinárodnej praxi sa nepapiere vo veľkej miere používajú ako nástroj pomoci pre body, ktoré boli alebo budú urobené. Nie sú na citáciu alebo priradenie, pretože nepredstavujú hodnoverné vyhlásenie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom zaväzovalo krajinu pôvodnej delegácie. V praxi Komisie sa neoficiálne dokumenty často používajú v zložitých legislatívnych procesoch ako mimozáznamový alebo neoficiálny prostriedok: i) oboznámenia členských štátov so zložitými a citlivými témami v čo najskoršej fáze procesu; ii) preskúmania možných ciest s členskými štátmi v tejto fáze a iii) uľahčenia vypracovania legislatívneho návrhu Komisie, ako aj následných rokovaní a rokovaní v Rade. Komisia sa domnieva, že vzhľadom na ich úplne neoficiálnu povahu sa proti nim nemohli viesť neoficiálne dokumenty a diskusie vedené na tomto základe. Okrem toho by v žiadnom prípade nemohli obmedziť priestor na voľnú úvahu, ktorý má pri výbere medzi možnými možnosťami pre svoje formálne legislatívne návrhy.

42. Komisia ďalej tvrdila, že keďže neoficiálne dokumenty boli len pracovnými dokumentmi vytvorenými jej útvarmi a chápanými ako také všetkými stranami zapojenými do legislatívneho procesu, takéto dokumenty odrážajú len aktuálny stav v danom momente. Preto nemusia byť komplexné a môžu obsahovať aj nezrovnalosti. Pri pohľade izolovane od ostatných prvkov predmetného legislatívneho procesu sa zdá, že neoficiálny dokument č. 3 skutočne obsahuje takéto rozpory. Nekonzistentnosť uvedená sťažovateľom v prejednávanej veci, konkrétne neexistencia podrobných úvah v hlavnej časti neoficiálneho dokumentu, pokiaľ ide o zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska, nebola v skutočnosti jedinou uvedenou v neoficiálnom dokumente č. 3. Podobný rozdiel bol medzi údajmi na strane 2, v ktorých sa navrhovalo zníženie rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.iii/8.1.a pri rybolove v Kattegate, a tabuľkou na strane 11, v ktorej sa namiesto toho navrhovalo zníženie pre kategóriu plavidiel 4.a.iv/8.1.a. Komisia však trvala na tom, že akékoľvek nezrovnalosti obsiahnuté v neoficiálnom dokumente č. 3 nemohli mať žiadny vplyv na navrhovateľa. Dôvodom nebolo len to, že neoficiálny dokument nemal právne postavenie, ale aj to, že prestal existovať po prijatí a predložení formálneho legislatívneho návrhu Komisie z 5. decembra 2006. Od tohto momentu bol neoficiálny dokument č. 3 zbavený akéhokoľvek účinku. Ani legislatívny návrh, ani samotné nariadenie jednoducho neodzrkadľujú neoficiálny dokument č. 3 alebo v tejto súvislosti niektorý z dokumentov použitých na ich prípravu. Na rozdiel od toho, čo tvrdil sťažovateľ a čo ombudsman akceptoval, ako sa preukázalo, útvary Komisie dôkladne skontrolovali a v prípade potreby opravili údaje uvedené v prípravných dokumentoch predtým, ako ich zahrnuli do formálneho legislatívneho návrhu nariadenia č. 41/2007. V tejto súvislosti Komisia zdôraznila, že inverzia v neoficiálnom dokumente č. 3 medzi kategóriami 4.a.iii/8.1.a a 4.a.iv/8.1.a, pokiaľ ide o rybolov v Kattegate, bola opravená v jej formálnom návrhu.

43. Komisia zdôraznila, že jej návrh na skrátenie rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska bol predložený zámerne na základe vedeckého odporúčania ICES a vedeckého, technického a hospodárskeho odporúčania STECF. Náležitá pozornosť sa venovala aj zložitým hospodárskym a sociálnym podmienkam súvisiacim s predmetným rybolovom. Pokiaľ ide o samotné nariadenie, rokovania v Rade o tomto legislatívnom návrhu sa opakovane dotkli práve tohto bodu a v priebehu rokovaní sa percento zníženia, ktoré pôvodne navrhla Komisia, znížilo z 25 % na 10 %.

44. Komisia zamietla tvrdenie sťažovateľa, že jediným logickým vysvetlením návrhu Komisie na skrátenie rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska bolo, že neúmyselne prevrátila dva stĺpce zodpovedajúce Severnému moru a západu Škótska v tabuľke na strane 12 neoficiálneho dokumentu č. 3. Bolo to vzhľadom na skutočnosť, že na stranách 3 a 4 uvedeného neoficiálneho dokumentu bol argument na zníženie uvedený len v súvislosti so Severným morom. Komisia vyvrátila „teóriu inverzie“z viacerých hľadísk. Takáto zámena medzi týmito dvoma zemepisnými oblasťami bola nemysliteľná pre všetkých, ktorí sa oboznámili s otázkami týkajúcimi sa riadenia rybolovu. V skutočnosti sa táto záležitosť týkala dvoch veľmi odlišných populácií rýb a príslušné súbory údajov a vedeckých odporúčaní boli odlišné. Útvary Komisie aj členské štáty zastúpené v Rade boli o týchto témach informované. Okrem toho Komisia chcela zdôrazniť, že diskusia v neoficiálnom dokumente č. 3 o možnom znížení v Severnom mori len preukázala, že v čase tejto analýzy jej útvary predpokladali aj Severné more ako potenciálny cieľ predmetného opatrenia. Neexistenciu podrobného preskúmania v neoficiálnom dokumente č. 3, pokiaľ ide o počet jedincov tresky ulovených kategóriou 4.a.ii/8.1.d rybárskych plavidiel na západe Škótska, nemožno považovať za dôkaz toho, že Komisia nekonala úmyselne a na základe odôvodneného rozhodnutia znížiť rybolovné úsilie pre túto konkrétnu kategóriu plavidiel na západe Škótska. Zo správy podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia v skutočnosti jasne vyplynulo, že táto kategória plavidiel mala druhý najväčší vplyv na úmrtnosť mladých jedincov tresky škvrnitej vo veku 1 a 2 rokov po kategórii 4.a.v/žiadna, ktorá bola takisto navrhnutá na zníženie [8].

45. Komisia zdôraznila, že v dôsledku nepriaznivého vedeckého odporúčania pre populáciu tresky na západe Škótska sa kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d v tejto geografickej oblasti stala jasným kandidátom na zníženie rybolovného úsilia na rok 2007. Táto rada bola známa všetkým, ktorí sa podieľali na legislatívnom procese, a to aj v počiatočných fázach v novembri 2006. Zistenia podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia týkajúce sa uvedenej kategórie plavidiel na západe Škótska boli takisto všeobecne známe. V dôsledku toho nebol dôvod podporiť údaje na strane 12 neoficiálneho dokumentu č. 3 týkajúce sa možného skrátenia rybolovných dní pre túto kategóriu plavidiel samostatnými tabuľkami a tvrdeniami v hlavnej časti dokumentu.

46. Pokiaľ ide o zaobchádzanie s tou istou kategóriou plavidiel v Severnom mori, Komisia upozornila na skutočnosť, že vedecké odporúčanie STECF na rok 2007 týkajúce sa zmiešaného rybolovu poskytlo veľmi pesimistické hodnotenie oboch populácií tresky, ale bolo jednoznačne prísnejšie pre západ Škótska ako pre Severné more. Vo vedeckom odporúčaní sa pre západ Škótska odporúčalo „bez úlovkov a odhodených úlovkov tresky škvrnitej v podoblasti VI“, zatiaľ čo odporúčanie pre Severné more bolo „minimálny vedľajší úlovok alebo odhodené úlovky tresky škvrnitej“(zvýraznenie doplnila Komisia)[9]. Tento rozdiel v príslušných vedeckých odporúčaniach bol rozhodujúcim faktorom na vysvetlenie, prečo v konečnom dôsledku a v očakávaní širokej miery voľnej úvahy zákonodarcu pri posudzovaní komplexnej záležitosti v oblasti rybárskej politiky Komisia nenavrhla skrátenie rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d v Severnom mori.

47. Pokiaľ ide o odporúčanie ombudsmanky, aby Komisia prijala vhodné nápravné opatrenia „pokiaľ je to ešte možné“, ombudsmanka uviedla, že náprava by bola v každom prípade nemožná. Podľa Komisie nemožnosť nápravy nevyplývala len zo skutočnosti, ako už zdôraznil ombudsman, že „rok 2007, ktorý je predmetom sporného zníženia rybolovných dní, už uplynul.“ „Každá náprava alebo oprava by si vyžadovala predovšetkým zmenu a doplnenie nariadenia č. 41/2007, ktoré Rada prijala 21. decembra 2006. Komisia však nemala právomoc zmeniť uvedené nariadenie.

48. Jediným opravným prostriedkom ponechaným na Komisiu by bolo predloženie legislatívneho návrhu na príslušnú zmenu a doplnenie nariadenia č. 41/2007. Z uvedených vecných dôvodov však Komisia nevidela žiadny základ pre takýto legislatívny návrh. Komisia dodala, že ak by predložila takýto návrh, bolo by veľmi neisté, či by získala požadovanú väčšinu v Rade. Podľa názoru Komisie to jasne ukázalo, že tento prípad patrí do oblasti politiky, a preto ho nemožno riešiť administratívnymi úvahami a mechanizmami.

49. Komisia zamietla názor sťažovateľa, že zníženie rybolovného úsilia za jeden rok by mohlo mať dominový efekt na budúce prideľovanie. Podľa Komisie jediným objektívnym usmernením v oblasti riadenia rybného hospodárstva v Spoločenstve boli vedecké, technické a hospodárske odporúčania, ktoré hodnotili stav populácií a odporúčali opatrenia na zabezpečenie ich trvalo udržateľného využívania. Bol to zlý stav populácie tresky v oblasti západne od Škótska, ktorý viedol k zachovaniu rovnakého obmedzenia rybolovného úsilia v roku 2008 a nie k dominovému efektu od roku 2007. Za týchto okolností bolo nepravdepodobné, ak nie vylúčené, že by Rada bola niekedy pripravená zmeniť a doplniť opatrenia prijaté na rok 2007 v tomto okamihu.

50. Komisia napokon poukázala na skutočnosť, že aj keby bolo možné dosiahnuť nápravu žalobou z jej strany, v prejednávanej veci by to nebolo potrebné. Podľa Komisie z údajov, ktoré mala k dispozícii, vyplýva, že priemerný počet rybolovných dní 136 plavidiel Spojeného kráľovstva pôsobiacich na západe Škótska v roku 2007 bol 118,79. Bolo to oveľa menej ako 252 rybolovných dní, ktoré boli povolené podľa nariadenia č. 41/2007. V dôsledku toho sťažovateľ neutrpel žiadnu skutočnú škodu v dôsledku zníženia počtu dní rybolovu za rok 2007.

51. Komisia na záver uviedla, že v prejednávanej veci neporušila žiadne pravidlo ani zásadu, ktoré by odôvodňovali konštatovanie nesprávneho úradného postupu. Preto nemohla prijať návrh odporúčania ombudsmana ani uznať, že sa v tomto prípade dopustila administratívnej chyby. Komisia preto navrhla zamietnuť sťažnosť ako nedôvodnú.

52. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že hoci je všeobecne známe, že populácia tresky vzbudzuje vážne obavy, nič nenasvedčuje tomu, že kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d prispela k zlej situácii populácie tresky. Sťažovateľ objasnil, že škótske orgány sa nedomnievali, že Komisia sa dopustila administratívnej chyby. Až po tom, ako boli upozornení na nezrovnalosti v neoficiálnom dokumente, boli nútení dospieť k rovnakému záveru ako sťažovateľ a neskôr ombudsman.

53. Sťažovateľ tvrdil, že argument Komisie, že neoficiálny dokument č. 3 nemá aktívnu legitimáciu, je irelevantný vzhľadom na to, že Komisia vo svojom stanovisku z 27. júna 2008 vychádzala z toho, čo vtedy chápala ako neoficiálny dokument, ktorý mal obsahovať, ako základ pre výzvu ombudsmanovi, aby sťažnosť zamietol. Hoci neoficiálny dokument mohol byť v legislatívnom procese nahradený, Komisia nemohla predstierať, že obsahuje odôvodnenie zníženia počtu dní, ktoré sa má uplatňovať na kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska. Rovnako nemohla ignorovať skutočnosť, že neoficiálny dokument obsahoval odôvodnenie zníženia rovnakej kombinácie výstroja v Severnom mori/Skagerraku, ktoré následne nebolo navrhnuté. Sťažovateľ zdôraznil, že sa nesťažuje na nedostatok podrobných úvah v hlavnej časti neoficiálneho dokumentu č. 3 týkajúcich sa zníženia počtu rybolovných dní pre túto kategóriu na západe Škótska. Naproti tomu namietala neexistenciu takýchto úvah.

54. Sťažovateľ tvrdil, že otázka, ktorú mal ombudsman zvážiť, nespočívala v tom, či mal neoficiálny dokument nejaký právny účinok, ale v tom, či príslušná pasáž v nariadení č. 41/2007 bola výsledkom administratívnej chyby. S cieľom posúdiť, či to tak bolo alebo nie, bolo potrebné odkázať na neoficiálny dokument, pokiaľ nebola poskytnutá nejaká hodnoverná alternatíva. Takáto prijateľná alternatíva však nebola uvedená. Skutočnosť, že bola zistená ďalšia chyba, nemôže podporiť názor, že v tomto prípade nedošlo k chybe. Navrhovateľ zdôraznil, že Komisia neposkytla žiadny z dôkazov, na ktoré sa odvolávala s cieľom odôvodniť zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d západne od Škótska. Preto nebolo možné dospieť k záveru v súvislosti s touto kategóriou a už vôbec nie k návrhu.

55. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia chcela, aby sa sťažovateľ aj ombudsman domnievali, že nemohlo dôjsť k administratívnej chybe, pretože akákoľvek zámena medzi dotknutými geografickými oblasťami bola nepredstaviteľná. Bolo však pomerne jednoduché a bežné vložiť zvýraznenia a čísla do nesprávneho stĺpca. Ombudsman musí rozhodnúť, či by mohol prijať návrh, že výsledok bol napriek tomu odôvodnený na základe poznatkov, ktoré mala Komisia k dispozícii, ale ktoré neboli uvedené v neoficiálnom dokumente. Ten istý dokument, samozrejme, obsahoval dobre argumentovaný dôvod na zníženie v rovnakej kategórii v Severnom mori. V tejto súvislosti naznačiť, že zníženie v Severnom mori sa nerealizovalo z dôvodu, že počet dní, počas ktorých bolo možné loviť, bol nejakým spôsobom relevantný pre odhadzovanie tresky, „prekročilo hranice nedôvery k bodu zlomu“.

56. Sťažovateľ uviedol, že Komisia by mala postupovať opatrnejšie, keď pripisuje vedomosti iným stranám. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku uviedla, že nepriaznivé vedecké odporúčania, na ktoré sa odvoláva, „boli známe všetkým, ktorí sa podieľali na legislatívnom procese, a to aj v počiatočných fázach v novembri 2006“. Sťažovateľ zdôraznil, že nebol a stále nie je úplne informovaný o tom, prečo je kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d oprávneným kandidátom na skrátenie rybolovných dní na západe Škótska. Dodala, že ani úradníci škótskych orgánov, ani úradníci správnych orgánov Spojeného kráľovstva sa nepokúsili odôvodniť zníženie inak ako odkazom na neoficiálny dokument.

57. Sťažovateľ dospel k záveru, že Komisia sa nezaoberala podstatou návrhu odporúčania. Pripustil však, že v súčasnosti nie je možné vrátiť dotknuté plavidlá, a to nielen vzhľadom na plynutie času, ale aj vzhľadom na to, že základ, na ktorom sa riadilo rybolovné úsilie, bol radikálne zmenený. Podľa jej názoru by však česť mohla byť zachránená, ak by Komisia uznala, že by vykonala takúto náhradu, ak by bola schopná tak urobiť. Sťažovateľ preto požiadal ombudsmana, aby zamietol ďalšie vyjadrenia Komisie a potvrdil svoj návrh odporúčania.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu odporúčania

58. Návrh odporúčania ombudsmanky vychádzal zo zistenia, že neoficiálny dokument č. 3 obsahoval chybu. Je pravda, že tento neoficiálny dokument bol len prípravným dokumentom a bol nahradený následným formálnym návrhom Komisie z 5. decembra 2006 na nariadenie Rady. Podľa názoru ombudsmana to však neznamená, že už nie je potrebné ani možné skúmať možný nesprávny úradný postup týkajúci sa neoficiálneho dokumentu. Ombudsmanka poznamenáva, že v príslušnom neoficiálnom dokumente sa na strane 12 navrhlo zníženie počtu rybolovných dní pre príslušnú kategóriu na západe Škótska. Hoci rozsah navrhovaného zníženia podliehal viacerým zmenám počas následného legislatívneho procesu, zásada zníženia ako taká nebola týmito zmenami ovplyvnená. Táto zásada však bola stanovená v neoficiálnom dokumente. Argument Komisie, že akékoľvek nezrovnalosti obsiahnuté v neoficiálnom dokumente č. 3 nemohli mať vplyv na sťažovateľa, pretože tento dokument prestal existovať po prijatí a predložení formálneho legislatívneho návrhu Komisie z 5. decembra 2006, preto nie je presvedčivý.

59. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že predmetný neoficiálny dokument nemal v legislatívnom procese žiadne postavenie a že išlo len o neformálny a neoficiálny diskusný dokument, ombudsman uznáva, že neoficiálne dokumenty nie sú formálnymi dokumentmi. Domnieva sa však, že neformálna povaha neoficiálnych dokumentov neznamená, že akékoľvek administratívne chyby, ktoré obsahujú, by sa mali považovať za irelevantné. V prejednávanej veci relevantný neoficiálny dokument jasne slúžil ako základ pre rokovania v Rade. Komisia to potvrdila vo svojom stanovisku z 27. júna 2008, v ktorom uviedla, že 30. novembra 2006 predložila neoficiálny dokument členským štátom a že tento dokument sa „považoval za východiskový bod pre ďalšie diskusie s členskými štátmi.“

60. Komisia vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania pripustila, že v neoficiálnom dokumente č. 3 sa uvádza nesúlad, keďže hlavná časť neoficiálneho dokumentu (konkrétne jeho strany 3 a 4) neobsahovala žiadne podrobné úvahy, pokiaľ ide o zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d pre západ Škótska, ktorá bola uvedená v tabuľke na strane 12. Komisia dodala, že neoficiálny dokument obsahoval ďalšiu nezrovnalosť týkajúcu sa inej záležitosti, a zdôraznila, že táto ďalšia nezrovnalosť bola napravená v jej legislatívnom návrhu z 5. decembra 2006. Zdá sa teda, že Komisia chcela tvrdiť, že skutočnosť, že zníženie pre západ Škótska navrhnuté na strane 12 neoficiálneho dokumentu nebolo v legislatívnom návrhu zmenené, preukazuje, že príslušný návrh bol vypracovaný úmyselne. Tento argument nie je bezpredmetný. Ombudsman však poznamenáva, že náprava inej nezrovnalosti ako takej len dokazuje, že otázka, ktorej sa táto nezrovnalosť týka, bola prehodnotená. Vzhľadom na neexistenciu ďalších náznakov v tomto zmysle táto oprava nepreukazuje, že označenie týkajúce sa kategórie plavidiel 4.a.ii/8.1.d pre západ Škótska na strane 12 neoficiálneho dokumentu bolo úmyselné.

61. Argument Komisie, že rokovania v Rade týkajúce sa jej legislatívneho návrhu sa opakovane dotýkali navrhovaného skrátenia rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii./8.1.d na západe Škótska. V priebehu rokovaní sa percento zníženia, ktoré pôvodne navrhla Komisia, znížilo z 25 % na 10 %. Ombudsmanka na základe dokumentov Rady 16991/06 a 17046/06 konštatuje, že Rada skutočne zvážila percentuálne podiely znížení pre rôzne kategórie plavidiel, pre ktoré boli kolónky v neoficiálnom dokumente Komisie č. 3 zvýraznené sivou farbou. Poznamenáva tiež, že v závislosti od kategórie plavidiel sa percentuálne podiely zníženia zmenili pri sadzbách odlišných od sadzieb, ktoré sa uplatňovali na kategóriu plavidiel 4.a.ii./8.1.d na západe Škótska. Zdá sa teda, že Rada rokovala o zníženiach podľa kategórií a že pokiaľ ide o kategóriu plavidiel 4.a.ii./8.1.d na západe Škótska, domnievala sa, že počiatočné zníženie o 25 % by sa malo znížiť na 10 %. Ombudsman by však chcel zdôrazniť, že skutočnosť, že Rada sa domnievala, že je potrebné zníženie v súvislosti s kategóriou plavidiel 4.a.ii./8.1.d na západe Škótska, neznamená, že neoficiálny dokument Komisie č. 3, ktorý slúžil ako základ pre návrh v tomto zmysle, nemohol obsahovať chybu.

62. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že zámena medzi dvoma dotknutými geografickými oblasťami, konkrétne západným Škótskom a Severným morom, bola pre každého, kto sa zaujíma o riadenie rybolovu, nepredstaviteľná, ombudsman poznamenáva, že takéto tvrdenie v podstate predpokladá, že nemohlo dôjsť k žiadnej chybe. Túto otázku však treba posúdiť so zreteľom na skutkové okolnosti prípadu, a nie s odvolaním sa na všeobecnú teóriu. Keďže neexistujú iné podporné prvky pre toto stanovisko, argument Komisie nie je presvedčivý.

63. Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, že rybári na západe Škótska neutrpeli žiadnu škodu v dôsledku zníženia počtu dní rybolovu za rok 2007, keďže z údajov, ktoré mala k dispozícii, vyplýva, že priemerný počet dní rybolovu 136 plavidiel Spojeného kráľovstva pôsobiacich na západe Škótska bol 118,79 v roku 2007, a teda v každom prípade oveľa menej ako 252 dní predpokladaných v prílohe IIA k nariadeniu č. 41/2007, ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach tento údaj nespochybnil. Domnieva sa však, že skutočnosť, na ktorú sa odvoláva Komisia, neznamená, že ombudsman by sa mohol alebo už nemal zaoberať chybou, ku ktorej podľa neho došlo v neoficiálnom dokumente.

64. Ombudsmanka poznamenáva, že hlavným argumentom, ktorý Komisia použila na preukázanie toho, že jej návrh na zníženie počtu rybolovných dní pre kategóriu plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska bol predložený zámerne, je, že návrh bol v súlade s vedeckými odporúčaniami.

65. Pokiaľ ide o toto odporúčanie, Komisia sa odvolala na správu ACFM, ktorá bola k dispozícii v októbri 2006. Podľa Komisie sa v tejto správe treska škvrnitá na západe Škótska opisuje ako treska v kritickom stave a odporúča sa, aby sa v roku 2007 nevykonával žiadny rybolov tejto populácie tresky. Komisia túto správu nepredložila ombudsmanovi. Kópiu správy však našiel na webovej stránke ICES. V tejto správe ICES v skutočnosti odporučila nulový výlov tresky škvrnitej v roku 2007 na západe Škótska [10].

66. Komisia ďalej poukázala na diskusie, ktoré sa uskutočnili od 5. do 9. júna 2006 a od 9. do 13. októbra 2006 v rámci podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia. Poukázala aj na zistenia, ktoré jej STECF následne poskytol v prvej správe počas stretnutia, ktoré sa konalo v novembri 2006 [11]. Podľa Komisie informácie, ktoré poskytol STECF, okrem iného ukázali, že kategória plavidiel 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska by bola jasným kandidátom na zníženie rybolovného úsilia na rok 2007. Komisia citovala aj druhú správu STECF [12].

67. Ombudsman poznamenáva, že Komisia mu nepredložila príslušné správy STECF. Podarilo sa mu však nájsť verziu druhej z týchto správ na internete. Z tejto správy [13] vyplýva, že ICES odporučila nulový výlov tresky škvrnitej v roku 2007 na západe Škótska z dôvodu, že treska škvrnitá bola v kritickom stave, a že STECF súhlasil s odporúčaním ICES. Pokiaľ ide o západ Škótska, odporúčal sa nulový úlovok tresky („bez úlovku a odhadzovania tresky“). Pokiaľ ide o Severné more, ICES odporučila, aby sa lov tresky pozastavil až do počiatočnej obnovy biomasy neresiacej sa populácie tresky (SSB). Výbor STECF s týmto odporúčaním súhlasil. Pokiaľ ide o Severné more, odporučil preto nulový výlov tresky („s minimálnymi vedľajšími úlovkami alebo odhodenými úlovkami tresky“).

68. Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom podrobnom stanovisku ďalej uviedla, že zo správy podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia týkajúcej sa zasadnutí v júni a októbri 2006 jasne vyplýva, že kategória plavidiel, ktorých sa týka tento prípad, mala druhý najväčší vplyv na úmrtnosť mladých jedincov tresky vo veku 1 a 2 rokov po kategórii 4.a.v/žiadna, ktorej zníženie sa takisto navrhovalo. Ombudsman nemohol overiť tieto informácie vzhľadom na to, že i) mu nebola predložená žiadna kópia príslušnej správy a ii) túto správu nebolo možné nájsť na internete.

69. Hoci ombudsmanovi teda neboli poskytnuté všetky dôkazy, o ktoré sa Komisia podľa všetkého opierala, domnieva sa, že vedecké odporúčanie by skutočne oprávňovalo Komisiu navrhnúť, aby sa v roku 2007 na západe Škótska a v Severnom mori nelovila žiadna treska. Na základe toho nemožno vylúčiť, že Komisia by bola oprávnená navrhnúť zníženie rybolovného úsilia kategórie plavidiel 4.a.ii/8.1.d pre západ Škótska.

70. Ombudsmanka však poznamenáva, že prístup, ktorý Komisia stanovila vo svojom neoficiálnom dokumente, je založený na inom predpoklade. Komisia v skutočnosti uvádza:

„Útvary Komisie navrhujú, že skrátenie rybolovných dní, ktoré vyplýva z výkladu plánu regenerácie tresky a z politického vyhlásenia, sa môže zefektívniť, ak sa bude uplatňovať len na flotily, ktoré sú zodpovedné za väčšinu úhynu tresky pri rybolove.

Podľa tohto odôvodnenia boli vybrané flotily, ktoré počítajú s úlovkami tresky (v t) presahujúcimi danú prahovú hodnotu. Prahové hodnoty boli zvolené v závislosti od veľkosti celkového výlovu tresky v príslušnej oblasti a boli: 500 ton pre Severné more a Skagerrak, 100 ton pre Írske more a 50 ton pre Kattegat a západ Škótska. Na základe údajov zhromaždených podskupinou STECF pre analýzu rybolovného úsilia boli vypracované tieto tabuľky, ktoré boli zahrnuté do správy STECF, ktorá sa nachádza na webovom sídle STECF.“

Je teda zrejmé, že Komisia sa domnievala, že pokiaľ ide o západ Škótska, zníženia sa mali navrhnúť len pre flotily, ktorých úlovky predstavovali viac ako 50 ton tresky.

71. V tabuľke pre západ Škótska na strane 3 neoficiálneho dokumentu sa preto uvádzajú kategórie, ktoré ulovia viac ako 50 ton tresky škvrnitej. V tejto tabuľke sú uvedené tri kategórie, ktoré spolu (a podľa číselných údajov, ktoré sú v nej uvedené) predstavujú 72,5 % celkového úlovku tresky (vrátane vykládok a odhodených úlovkov tresky) v tejto oblasti. Kategória 4.a.ii/8.1.d sa v tejto tabuľke neuvádza. To môže znamenať len to, že táto kategória predstavovala menej ako 50 ton ulovenej tresky, a preto sa nepredpokladalo, že by si vyžadovala obmedzenie rybolovného úsilia.

72. Okrem toho sa v neoficiálnom dokumente uvádza:

„V prípade Severného mora a Skagerraku sa uskutočnilo druhé cvičenie s cieľom vybrať rybársky výstroj, ktorým sa loví viac ako 400 000 jedincov tresky, čo umožnilo zahrnúť aj kritérium založené na úmrtnosti mladých rýb (tabuľka nižšie). To umožnilo identifikovať výstroje 4aii a 4av pomocou osobitnej podmienky IIA81d (historické záznamy menej ako 5 %), ktorá je v nasledujúcej tabuľke vyznačená tučným písmom.“

73. Z tohto vyhlásenia jasne vyplýva, že vplyv na úmrtnosť mladých jedincov tresky škvrnitej vo veku 1 a 2 rokov sa vôbec nezohľadnil na západe Škótska vo všeobecnosti, a najmä v kategórii 4.a.ii/8.1.d.

74. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman len potvrdzuje svoje zistenie, že návrh na zníženie rybolovného úsilia pre kategóriu 4.a.ii/8.1.d na západe Škótska, ktorý sa nachádza na strane 12 neoficiálneho dokumentu, nemá žiadny základ vo vysvetľujúcej časti tohto dokumentu. Podľa jeho názoru sa teda Komisia dopustila administratívneho pochybenia tým, že v kolónke uvedenej na strane 12 svojho neoficiálneho dokumentu č. 3 navrhla znížiť počet dní rybolovu pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d, pokiaľ ide o západ Škótska, hoci z vecných úvah uvedených v neoficiálnom dokumente vyplýva, že Komisia sa nedomnievala, že takéto zníženie je potrebné.

75. Okrem toho, ak by bol neoficiálny dokument Komisie skutočne založený na vedeckých dôkazoch, na ktoré sa Komisia odvoláva, bolo by ešte ťažšie pochopiť, prečo pre Severné more neboli navrhnuté žiadne obmedzenia, hoci strana 4 tohto neoficiálneho dokumentu uvádzala, že takéto obmedzenia by sa mali uplatňovať. Táto otázka však nie je predmetom tohto vyšetrovania.

76. Ombudsmanka však považuje za užitočné doplniť všeobecnejšiu poznámku. Vyššie uvedené odôvodnenie, ktoré je tiež odôvodnením, ktoré ombudsman rozvinul vo svojom návrhu odporúčania a ktoré zodpovedá názorom sťažovateľa, je založené na zistení, že Komisia sa dopustila administratívnej chyby vo svojom neoficiálnom dokumente č. 3. Zjednodušene povedané, ombudsman považoval za pravdepodobné, že Komisia na strane 12 svojho neoficiálneho dokumentu uviedla, že je potrebné zníženie na západe Škótska, pokiaľ ide o kategóriu 4.a.ii/8.1.d. Na základe toho, čo uviedla na strane 3 toho istého dokumentu, však Komisia nemala v úmysle pokračovať v takomto znížení. Vo svojom podrobnom stanovisku však Komisia rozhodne tvrdila, že k takejto chybe nedošlo a že jej návrh bol urobený úmyselne. Ak by bol tento opis udalostí správny, znamenalo by to, že návrh, ktorý Komisia predložila na strane 12 neoficiálneho dokumentu a následne vo svojom formálnom legislatívnom návrhu z 5. decembra 2006, by nebol v súlade so samotným prístupom, ktorý údajne prijala a ktorý bol uvedený na stranách 3 a 4 jej neoficiálneho dokumentu. Znamenalo by to výrazný rozpor medzi navrhovaným opatrením a dôvodmi, na ktorých bol návrh založený. Ombudsman preto považuje za rozumné predpokladať, že to nie je spôsob, akým by sa mali vysvetliť skutkové okolnosti tohto prípadu.

77. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala prijať vhodné opatrenia na nápravu chyby, Komisia vysvetlila, prečo sa domnieva, že ak by skutočne došlo k chybe, teraz by nebolo možné prijať nápravné opatrenia. Ombudsman považuje tieto vysvetlenia za presvedčivé.

78. Na základe uvedených úvah sa ombudsman domnieva, že Komisia tým, že neuznala, že sa dopustila administratívnej chyby, premeškala dobrú príležitosť uznať prípad nesprávneho úradného postupu. Keďže sa však zdá, že už nie je možné napraviť chybu, ku ktorej došlo, ombudsman sa domnieva, že nie je potrebné predložiť Parlamentu osobitnú správu týkajúcu sa tohto prípadu. Ombudsman však uvedie kritickú poznámku nižšie.

B. Záver

79. Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou:

Komisia sa dopustila administratívnej chyby, keď v kolónke uvedenej na strane 12 svojho neoficiálneho dokumentu č. 3 navrhla, aby sa počet rybolovných dní pre plavidlá patriace do kategórie 4.a.ii/8.1.d znížil, pokiaľ ide o západ Škótska, hoci z vecných úvah uvedených v tomto neoficiálnom dokumente vyplýva, že Komisia nepovažovala takéto zníženie za potrebné.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 15. januára 2010

---

[1] Nariadenie Rady (ES) č. 51/2006 z 22. decembra 2005, ktorým sa na rok 2006 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité zásoby rýb a skupiny zásob rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. EÚ L 16, 2006, s. 1).

[2] Nariadenie Rady (ES) č. 41/2007 z 21. decembra 2006, ktorým sa na rok 2007 stanovujú rybolovné možnosti a súvisiace podmienky pre určité populácie rýb a skupiny populácií rýb uplatniteľné vo vodách Spoločenstva a pre plavidlá Spoločenstva vo vodách, v ktorých sa vyžaduje obmedzovanie úlovkov (Ú. v. EÚ L 15, 2007, s. 1).

[3] Ombudsman by chcel poukázať na to, že v podobnom prípade (1102/2008/(SL)OV), ktorý sa týkal aj údajnej administratívnej chyby týkajúcej sa nariadenia Komisie, Komisia informovala ombudsmana, že prijala opatrenia na nápravu chyby.

[4] Referenčné údaje vo veku 1 a 2 rokov sa týkajú úmrtnosti mladých rýb.

[5] Nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu, Ú. v. ES L 358, 2002, s. 59; Mim. vyd.

[6] Nariadenie Rady (ES) č. 423/2004 z 26. februára 2004, ktorým sa ustanovujú opatrenia na regeneráciu zásob
tresky, Ú. v. EÚ L 70, 2004, s. 8.

[7] STECF, 2006. Správa podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia, Barza d'Ispra, Taliansko, 5. – 9. júna 2006, a Lisabon, Portugalsko, 9. – 13. októbra 2006, správa STECF, JRC (ed.), Ispra.

[8] STECF, 2006. Správa podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia, Barza d'Ispra, Taliansko, 5. – 9. júna 2006, a Lisabon, Portugalsko, 9. – 13. októbra 2006, správa STECF, JRC (Ed.), Ispra, s. 108.

[9] STECF, 2006. Review of scientific advice for 2007 - part 2, advice for fish stocks other than deep-water resources and stocks in the Baltic Sea; STECF report, JRC (ed.), Barza d'Ispra, s. 265 – 267.

[10] http://www.ices.dk/committe/acom/comwork/report/2006/oct/cod-scow.pdf, oddiel „5.4.21 Treska škvrnitá v divízii VIa (západ Škótska)“správy, s. 154.

[11] STECF, 2006. Správa podskupiny STECF pre riadenie rybolovného úsilia, Barza d'Ispra, Taliansko, 5. – 9. júna 2006, a Lisabon, Portugalsko, 9. – 13. októbra 2006, správa STECF, JRC (ed.), Ispra.

[12] STECF, 2006. Review of scientific advice for 2007 - part 2, advice for fish stocks other than deep-water resources and stocks in the Baltic Sea; STECF report, JRC (ed.), Barza d'Ispra, s. 265 – 267.

[13] Pozri poznámku pod čiarou č. 11. Ombudsman poznamenáva, že v správe, ktorú našiel na internetovej stránke STECF (https://stecf.jrc.ec.europa.eu/docs), sa uvádzali dátumy 23. – 27. októbra 2006 a správa bola „predbežnou kópiou čakajúcou na číslo SEC“. Zdá sa, že správa, na ktorú Komisia odkázala v poznámke pod čiarou svojho podrobného stanoviska, je inou verziou.