Späť na Sťažnosť

1. Súkromná poradenská spoločnosť uzavrela zmluvu s orgánmi krajiny mimo EÚ (ďalej len „vnútroštátne orgány“) na účely realizácie programu (ďalej len „program“) financovaného Európskou komisiou.

2. Na vykonávanie programu bola zriadená jednotka na podporu programu. Uvedené oddelenie má štyri dlhodobé pracovné miesta, a to vedúceho tímu, asistenta vedúceho tímu, odborníka na granty a asistenta odborníka na granty. Vedúci tímu sa ujal svojej funkcie v januári 2008. Sťažovateľ uzavrel zmluvu s poradenskou spoločnosťou, aby mohol pracovať ako expert na granty v rámci programu. Svoju funkciu začal vykonávať 11. februára 2008.

3. Od 10. apríla 2008 sa uskutočnilo niekoľko stretnutí medzi Komisiou, vnútroštátnymi orgánmi, oddelením podpory programu a poradenskou spoločnosťou s cieľom prediskutovať obavy týkajúce sa rôznych aspektov programu.

4. Dňa 23. októbra 2008 bol sťažovateľovi doručený list o ukončení jeho zmluvy ako experta na granty. Zmluva s vedúcim tímu bola tiež ukončená. Dňa 24. októbra 2008 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana s námietkou proti súhlasu Komisie s jeho odvolaním.

Predmet žiadosti

5. Ombudsman začal vyšetrovanie v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že Komisia mu umožnila nespravodlivé prepustenie z funkcie odborníka na granty. Vyšetrovanie sa týkalo aj návrhov, aby Komisia:

1. ospravedlniť sa sťažovateľovi; a
2. odškodniť sťažovateľa za priame náklady a stratu príjmu.

6. Vo svojom liste, ktorým sa začalo vyšetrovanie sťažnosti, ombudsman takisto požiadal Komisiu, aby vysvetlila presný rozhodovací proces týkajúci sa prepustenia sťažovateľa a opísala úsilie, ktoré vynaložila na zabezpečenie dodržiavania práv sťažovateľa, ako sa uvádza v jej liste z 10. novembra 2008.

Požiadavku

7. Po prijatí sťažnosti z 24. októbra 2008, ako aj ďalších informácií, ktoré sťažovateľ predložil v novembri a decembri 2008, ombudsman začal 17. decembra 2008 vyšetrovanie. Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska k sťažnosti, čo ombudsmanka povolila. Dňa 20. apríla 2009 Komisia predložila svoje stanovisko, ktoré bolo následne postúpené sťažovateľovi. Sťažovateľ predložil pripomienky 15. júna 2009.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. Tvrdenie, že Komisia umožnila nespravodlivé zamietnutie sťažovateľa

Argumenty predložené ombudsmanovi

O sťažnosti

8. Podľa sťažovateľa boli všetky obavy, ktoré mali vnútroštátne orgány a delegácia Komisie v súvislosti s programom, v oblasti, za ktorú bol zodpovedný vedúci tímu. Rozhodnutie nahradiť vedúceho tímu preto nebolo pre sťažovateľa žiadnym prekvapením. Sťažovateľ však nikdy nedostal žiadnu kritiku, či už ústnu alebo písomnú, týkajúcu sa jeho oblasti zodpovednosti (ktorá sa týkala grantovej schémy). Konzultačná spoločnosť však ukončila aj jeho zmluvu. Poradenská spoločnosť ho informovala, že hoci vnútroštátne orgány požiadali o ukončenie jeho zmluvy, žiadosť pochádzala od delegácie Komisie (s ktorou chceli vnútroštátne orgány udržiavať dobré vzťahy).

9. Sťažovateľ tvrdil, že nevie, kto sa ho rozhodol nahradiť a prečo bol nahradený. Nedostal právo obhajovať sa, ani si nebol vedomý obvinení, ktoré boli proti nemu vznesené.

Stanovisko Komisie – súvislosti

10. Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti vysvetlila, že program sa vykonával prostredníctvom „súkromného nepriameho decentralizovaného hospodárenia“. To znamená, že verejný obstarávateľ, t. j. vnútroštátne orgány, uzavrel zmluvu o poskytovaní služieb s treťou stranou. Treťou stranou bola súkromná poradenská spoločnosť, ktorá poskytovala služby súvisiace s finančnou realizáciou programu. Komisia podpísala s vnútroštátnymi orgánmi dohodu o financovaní, ale nemala žiadne zmluvné prepojenie s poradenskou spoločnosťou.

11. Komisia vysvetlila, že v počiatočnom štádiu bolo delegácii Komisie a vnútroštátnym orgánom jasné, že oddelenie podpory programu nefunguje správne. Sťažovateľ sa skutočne jasne stotožnil s týmto názorom: uviedol, že „celkom skoro sa ukázalo, že (oddelenie na podporu programu) zápasí“. Hoci je podľa Komisie pochopiteľné, že novoprichádzajúci tím potrebuje počiatočnú podporu a usmernenie, jeho výsledky za prvé mesiace projektu boli neuspokojivé. Bolo to napriek podpore a usmerneniam vnútroštátnych orgánov a Komisie.

12. Podľa Komisie vnútroštátne orgány a delegácia Komisie prvýkrát vyjadrili svoje obavy na stretnutí s vedúcim tímu a expertom na granty 9. apríla 2008. Tieto obavy boli oznámené aj pánovi X., ktorý pracoval pre poradenskú spoločnosť. Po stretnutí 9. apríla 2008 vnútroštátne orgány požiadali pána X., aby prišiel do príslušnej krajiny, ktorá nie je členom EÚ, aby sa zaoberal problémami s výkonnosťou týkajúcimi sa oddelenia podpory programu. Po návšteve pána X. bolo rozhodnuté poskytnúť tímu čas do polovice augusta 2008 na zlepšenie jeho výkonnosti. Potom sa rozhodne, či pokračovať v existujúcom tíme alebo zmeniť personál.

13. Komisia dospela k záveru, že všetky argumenty, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti ombudsmanovi, naznačujú, že tím od začiatku projektu riadne nefungoval. To bol jeden z hlavných dôvodov pomalého napredovania programu. Tento stav bol potvrdený dokumentom, ktorý vypracoval pán X. po svojej prvej návšteve príslušnej krajiny mimo EÚ. Hlavným zistením tohto dokumentu bolo, že:

„tímová spolupráca nie je optimálna, t. j. blokovanie/narušenie komunikácie medzi členmi tímu, neoptimálne delegovanie a rozdelenie práce, pracovné zaťaženie členov tímu ešte nie je optimálne vyvážené, zatiaľ sa dostatočne nezameriava na spoločný cieľ, ťažkosti pri dosahovaní konsenzu o určitých prístupoch a koncepciách.“

Stanovisko Komisie – rozhodovací proces

14. Podľa Komisie to bola poradenská spoločnosť, ktorá navrhla, aby bol expert na granty nahradený. Tento návrh bol predložený v liste poradenskej spoločnosti, v ktorom sa uvádza, že tím nefungoval správne [1]. Vo svojom liste poradenská spoločnosť predstavila tri alternatívne riešenia, z ktorých dve predpokladali nahradenie experta na granty.

15. Keďže Komisia nebola zmluvnou stranou zmluvy medzi vnútroštátnymi orgánmi a poradenskou spoločnosťou, nemohla požiadať o nahradenie znalcov.

16. Z odpovede vnútroštátnych orgánov poradenskej spoločnosti zo 16. októbra 2008 bolo jasné, že vnútroštátne orgány uprednostňujú riešenie, pri ktorom by bol nahradený vedúci tímu aj expert na granty [2]. Vnútroštátne orgány napísali tento list, v ktorom sú zhrnuté závery, ku ktorým sa dospelo po diskusiách so všetkými zúčastnenými stranami po tom, ako pán X. po druhýkrát navštívil dotknutú krajinu mimo EÚ.

17. Komisia sa domnievala, že ak, ako tvrdí sťažovateľ, nepozná dôvody svojho prepustenia, poradenská spoločnosť ho o tom musela neinformovať. Komisia nemá žiadnu zmluvnú väzbu, a teda ani žiadnu zmluvnú povinnosť voči poradenskej spoločnosti alebo jej odborníkom. Inštitúcia tiež nemá právo zasahovať do zmluvného vzťahu medzi poradenskou spoločnosťou a sťažovateľom a nepozná zmluvné ustanovenia upravujúce tento vzťah. V rozsahu, v akom poradenská spoločnosť zistila, že jej tím nefungoval správne, a predložila návrhy na nápravu tohto problému, bolo na poradenskej spoločnosti, aby zvládla dôsledky týchto návrhov so svojimi zamestnancami.

18. Hlavným záujmom Komisie bolo zabezpečiť, aby sa program riadne vykonával a aby sa výsledky dosahovali podľa plánu. Komisia sa však zaujímala aj o ochranu práv zamestnancov pracujúcich na projektoch. Preto napísala poradenskej spoločnosti list, v ktorom žiadala, aby bol sťažovateľ informovaný o svojej situácii.

19. Komisia takisto tvrdila, že okamžite odpovedala na e-maily a listy sťažovateľa. E-mail sťažovateľa z 12. októbra 2008, v ktorom vyjadril obavy týkajúce sa jeho možného prepustenia, bol zodpovedaný v ten istý deň. Vedúci delegácie vo svojej odpovedi ubezpečil sťažovateľa, že všetky nastolené otázky sa postúpia vnútroštátnym orgánom a zohľadnia sa počas stretnutia, ktoré bolo naplánované na nasledujúci deň. Komisia zdôraznila, že nikdy nepožiadala o nahradenie experta na granty. Vzhľadom na návrhy poradenskej spoločnosti delegácia Komisie vyjadrila názor, že riešenie by bolo spravodlivé len vtedy, ak by sa zohľadnili povinnosti vedúceho tímu. Tieto aspekty boli prediskutované s vnútroštátnymi orgánmi, ktoré dospeli k záveru, že obaja odborníci by mali byť nahradení.

20. Sťažovateľ sa 30. októbra 2008 písomne obrátil na vedúceho delegácie so sťažnosťou, že rozhodovací proces týkajúci sa jeho prepustenia nebol transparentný a že jeho práva neboli dodržané. Vedúci delegácie odpovedal 10. novembra 2008 a vysvetlil, že to bola poradenská spoločnosť, ktorá navrhla personálne zmeny. Vedúci delegácie tiež vysvetlil, že obavy týkajúce sa tímu, ktoré vyjadrili vnútroštátne orgány a ktoré podporila delegácia Komisie, sa „zamerali na problémy pri dosahovaní výstupov a na vytvorenie tímu, ktorý by mohol spolupracovať na dosiahnutí maximálnej výkonnosti“. Odborné schopnosti sťažovateľa neboli spochybnené. Vedúci delegácie vyjadril poľutovanie nad vplyvom, ktorý mali problémy týkajúce sa projektu na sťažovateľa osobne. Vedúci delegácie napísal aj poradenskej spoločnosti a poradil jej, aby rešpektovala práva sťažovateľa ako zamestnanca a odpovedala na body, na ktoré sťažovateľ poukázal.

21. Komisia sa nedomnieva, že sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V dôsledku toho neexistujú dôvody na ospravedlnenie alebo priznanie odškodnenia. Každá žiadosť o náhradu škody by sa mala vybaviť s poradenskou spoločnosťou, ktorá je zamestnávateľom sťažovateľa.

Pripomienky sťažovateľa

22. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že tím nefungoval. Nedomnieval sa však, že je za tento stav zodpovedný.

23. Podľa sťažovateľa sa Komisia podieľala na rozhodnutí o jeho prepustení. E-maily zaslané v októbri 2008 a stretnutie medzi vnútroštátnymi orgánmi a vedúcim delegácie 13. októbra 2008 naznačujú zapojenie Komisie. Komisia by sa dokonca mohla považovať za subjekt s rozhodovacou právomocou. Komisia vo svojom e-maile z 12. októbra 2008 neodporuje vyhláseniu sťažovateľa, že bol informovaný o tom, že práve delegácia Komisie iniciovala jeho odvolanie. Skôr by sa dalo tvrdiť, že súhlasili s vyhlásením sťažovateľa.

24. Dňa 9. októbra 2008 pán X. informoval sťažovateľa, že bude nahradený. Bolo to predtým, ako sa pán X. stretol s delegáciou Komisie alebo vnútroštátnymi orgánmi. Rozhodnutie o jeho prepustení preto mohlo byť dohodnuté s delegáciou Komisie už v septembri 2008. Dňa 10. októbra 2008 pán X. informoval sťažovateľa, že sa dopoludnia stretol s programovým manažérom delegácie Komisie, ktorý trval na tom, aby bol nahradený vedúci tímu aj expert na granty. Popoludní sa pán X. stretol s vnútroštátnymi orgánmi. Podľa pána X. vnútroštátne orgány uviedli, že ak by sa rozhodli nahradiť vedúceho tímu a odborníka na granty, nebolo by to profesionálne rozhodnutie, ale politické rozhodnutie, aby sa udržali dobré vzťahy s delegáciou Komisie. Dňa 13. októbra 2008 sa uskutočnilo stretnutie medzi vedúcim delegácie Komisie a vnútroštátnymi orgánmi. Podľa sťažovateľa to bolo stretnutie, počas ktorého boli vnútroštátne orgány konečne presvedčené, že sťažovateľ by mal byť nahradený. Podľa informácií sťažovateľa poradenská spoločnosť nebola na stretnutí ani zastúpená. Neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by Komisia počas tohto stretnutia vynaložila akékoľvek úsilie na ochranu práv sťažovateľa. Po stretnutí vnútroštátne orgány informovali pána X., že obaja experti by mali byť nahradení. Skutočnosť je taká, že vnútroštátne orgány samy prakticky nerozhodli o ničom. Takmer o všetkom rozhodla delegácia Komisie.

25. Sťažovateľ tvrdil, že pán X. a vedúci tímu sú starí priatelia a že sú presvedčení, že môžu zachrániť vedúceho tímu obetovaním sťažovateľa. Vnútroštátne orgány boli proti tomuto riešeniu. Delegácia Komisie však trvala na tom. Podľa názoru sťažovateľa riešenie spočívajúce v tom, že sa súčasne prepustia obaja vedúci experti, neprispelo k dobrej výkonnosti programu.

26. Sťažovateľ dúfal, že Komisia mu objasní, čo mal urobiť inak alebo aké opatrenia od neho Komisia očakávala, aby zabezpečila úspech programu. Takéto objasnenia sa, žiaľ, nevykonali. Sťažovateľ nevidí, že Komisia urobila niečo na ochranu jeho práv pred jeho prepustením. Zdá sa tiež, že Komisia si nie je vedomá žiadnych iných práv, ako sú práva zamestnanca. Sťažovateľ chce, aby sa rešpektovali jeho práva ako človeka a občana EÚ.

Hodnotenie ombudsmana

27. Ombudsmanka poznamenáva, že sa zdá, že všetky strany zapojené do programu súhlasia s tým, že oddelenie podpory programu, t. j. tím, ktorého úlohou bolo vykonávať program, nefungovalo správne. Komisia tvrdí, že odborné schopnosti sťažovateľa neboli spochybnené. Prijaté opatrenia však boli zamerané na „získanie tímu, ktorý by mohol spolupracovať“.

28. Podľa názoru ombudsmana je zabezpečenie dobrého fungovania tímov dôležitým cieľom účinnej správy. To, či tím funguje dobre, nezávisí len od profesionálnych schopností jednotlivých členov tímu - dôležitú úlohu zohrávajú aj iné faktory. Medzi tieto faktory patrí, či konkrétni členovia tímu môžu dobre pracovať s inými konkrétnymi členmi tímu.

29. Preto môže byť potrebné reštrukturalizovať tím, aby mohol riadne fungovať.

30. Keďže fungovanie tímu je legitímnym dôvodom na reorganizáciu zamestnancov v rámci inštitúcií Spoločenstva, to isté by sa malo uplatňovať v súvislosti s programami financovanými Spoločenstvom.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka konštatuje, že skutočnosť, že oddelenie podpory programu riadne nefungovalo, predstavuje platný dôvod na nahradenie členov tímu.

32. V súvislosti s takouto reorganizáciou by však zjavne nebolo v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, keby sa Komisia pokúsila zaviazať stranu (bez ohľadu na to, či má zmluvná väzba s Komisiou alebo nie), aby urobila niečo, čo by bolo nezákonné alebo v rozpore so zmluvnými záväzkami.

33. V tejto súvislosti ombudsman najprv poznamenáva, že mu neboli poskytnuté žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že sťažovateľ bol z iniciatívy Komisie prepustený. Celkovo neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že Komisia sa pokúsila zaviazať poradenskú spoločnosť (priamo alebo prostredníctvom vnútroštátnych orgánov) k tomu, aby sťažovateľa prepustila. V každom prípade ombudsmanovi neboli predložené žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré by naznačovali, že prepustenie sťažovateľa bolo nezákonné alebo v rozpore s jeho zmluvou s poradenskou spoločnosťou.

34. Komisia okamžite odpovedala na e-maily a listy sťažovateľa. Vysvetlila pritom, že na obavy sťažovateľa týkajúce sa prepustenia upozorní vnútroštátne orgány. Ďalej navrhol, aby sa v prvom rade domáhal nápravy od svojho zamestnávateľa. Zdá sa, že to bolo vhodné opatrenie a poradenstvo, ktoré bolo potrebné poskytnúť.

35. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka nezistila, že by sa Komisia dopustila nesprávneho úradného postupu v súvislosti s odvolaním sťažovateľa.

B. Tvrdenia sťažovateľa

Hodnotenie ombudsmana

36. Vzhľadom na závery ombudsmana v súvislosti s tvrdením sťažovateľa tvrdenie, že Komisia by sa mala sťažovateľovi ospravedlniť a nahradiť mu jeho priame náklady a stratu príjmu, musí zlyhať.

C. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

V súvislosti s touto sťažnosťou nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 18. novembra 2009

[1] Komisia vo svojom stanovisku uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetný dokument nepatrí Komisii, ale tretej osobe, a vzhľadom na citlivú povahu informácií, ktoré obsahuje, by zverejnenie dokumentu mohlo poškodiť obchodné a osobné záujmy osôb, ktorých sa týka. Z týchto dôvodov Komisia považuje dokument za dôverný a dáva ho ombudsmanovi k dispozícii, ak sa domnieva, že je potrebné nahliadnuť do spisu.

[2] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.