Späť na Sťažnosť

1. Navrhovateľ je zástupcom obchodného združenia X, ktoré konalo v mene jedného zo svojich členov, spoločnosti Y. Obaja sú usadení v krajine A Podľa informácií, ktoré predložil navrhovateľ, spoločnosť Y vyrába, predáva a vyváža vajcia na ľudskú spotrebu, ako aj na výrobu potravín. V septembri 2005 rodina z krajiny B ochorela na salmonelu. Tvrdili, že to bolo spôsobené ich konzumáciou majonézy, ktorú vyrobil miestny výrobca s použitím vajec z Y. Následné vyšetrovania začali orgány pre bezpečnosť potravín v A aj B. V dôsledku týchto vyšetrovaní bola pozastavená výroba a vývoz výrobkov z Y. Dňa 26. septembra 2005 však Agentúra pre bezpečnosť potravín A dospela k záveru, že pôvod ohniska nebol vyrobený z Y. Táto spoločnosť sama vykonala aj niekoľko kontrol, ktoré ju viedli k rovnakému záveru. V októbri 2005 došlo k podobnému incidentu v B a v dôsledku toho bola zavedená nová zdravotná výstraha zo strany orgánov A aj B. Na konci októbra orgány A potvrdili, že zdravotný stav Y bol primeraný a že sa nejavili žiadne zdravotné problémy súvisiace s jeho produktom. Orgány A následne kontaktovali svojich partnerov v B a zaslali im niekoľko vedeckých analýz, ktoré podľa všetkého preukazovali, že výrobky Y nepredstavujú žiadnu hrozbu pre ľudské zdravie. Bez ohľadu na tieto informácie zdravotné varovanie pred jeho výrobkami nebolo v B zrušené.

2.         Dňa 25. januára 2006 podala X Európskej komisii dve sťažnosti, v ktorých tvrdila, že spôsob, akým orgány A aj B vybavovali údajné zdravotné sťažnosti proti Y, bol nesprávny. Dňa 4. decembra 2006 útvary Komisie informovali sťažovateľa, že nemajú v úmysle začať konanie vo veci porušenia právnych predpisov v súvislosti s danými prípadmi, a navrhli ich uzavretie.

SÚČASNÁ SÚČASŤ POŽIADAVKY

3.         Vzhľadom na stanovisko Komisie podal sťažovateľ 25. mája 2007 ombudsmanovi sťažnosť, v ktorej tvrdil, že Komisia nevybavila jeho dve sťažnosti riadne, ani neprešetrila situáciu uspokojivým spôsobom. Sťažovateľ takisto uviedol, že Komisia vyvinula neprimeraný tlak na zodpovedné orgány spoločnosti A, aby im zabránila zasiahnuť v tejto veci.

4.         Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi predložil toto tvrdenie a tvrdenie:

Tvrdenie:

Komisia jeho sťažnosti riadne nevybavila.

Na podporu tohto tvrdenia navrhovateľ tvrdil, že Komisia:

a) ignoroval dokumenty, ktoré predložil X, najmä tie, ktoré sa týkajú súladu Y s príslušnými hygienickými normami v bode A;

b) nekontaktovala orgány B;

c) včas neinformoval sťažovateľa o pokroku vo veci;

d) nepožiadal o zásah útvary zodpovedné za uplatňovanie nariadenia (ES) č. 178/2002 o bezpečnosti potravín; a

e) zabránil Agentúre pre bezpečnosť potravín v A zasiahnuť v tejto veci.

Pohľadávka:

Komisia by mala prehodnotiť svoje stanovisko k jeho sťažnostiam.

Požiadavku

5.         Listom z 30. júla 2007 ombudsman začal vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľa a požiadal Komisiu, aby do 30. novembra 2007 predložila stanovisko. Komisia predložila stanovisko v anglickom jazyku 11. decembra 2007. Dňa 21. decembra 2007 bol sťažovateľovi zaslaný preklad do jazyka A, ktorý 19. februára 2008 zaslal svoje pripomienky k stanovisku Komisie.

OMBUDSMANOVÁ analýza a závery

A. O údajnom nesprávnom vybavovaní sťažností 2006/4171 a 2006/4172 Komisiou

Argumenty predložené ombudsmanovi

6.         Komisia vo svojej odpovedi z 11. decembra 2007 usúdila, že predmetné spisy sťažností boli riadne spracované a že sťažovateľ bol pravidelne informovaný o svojom vyšetrovaní.

7.         Komisia sa odvolala na formálne vybavenie sťažností spoločnosti X a jej kontakty so sťažovateľom. Dňa 16. januára 2006 boli prvé sťažnosti zaslané generálnemu riaditeľstvu pre podnikanie (GR ENTR), ktoré ich následne 31. januára 2006 postúpilo generálnemu riaditeľstvu pre poľnohospodárstvo (GR AGRI) a napokon v marci 2006 generálnemu riaditeľstvu pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (GR SANCO). Sťažnosti boli zaregistrované 10. februára 2006. Dňa 17. februára 2006 GR AGRI informovalo sťažovateľa o postúpení jeho sťažností GR ENTR. Na základe žiadosti sťažovateľa adresovanej GR SANCO sa 14. marca 2006 uskutočnilo stretnutie. Komisia priložila k svojmu stanovisku kópie všetkých svojich výmen so sťažovateľom.

8.         Dňa 4. decembra 2006 GR SANCO informovalo sťažovateľa, že vzhľadom na to, že nebolo možné preukázať porušenie práva EÚ, jeho útvary navrhnú Komisii, aby obe sťažnosti uzavrela. Bola mu poskytnutá štandardná lehota štyroch týždňov na poskytnutie akýchkoľvek nových informácií, ktoré by preukazovali, že skutočne došlo k porušeniu práva Únie. Listom z 19. decembra 2006, ktorý bol uznaný 8. januára 2007, sťažovateľ predložil v uvedenej lehote nové dôkazy. V dôsledku toho nebol spis o nesplnení povinnosti uzavretý, čo poskytlo čas na preskúmanie nových skutočností. V júli 2007 však po posúdení nových prvkov bol sťažovateľ informovaný, že útvary Komisie navrhnú uzavretie spisu.

9.         Pokiaľ ide o vec samu, Komisia najprv opísala skutkové okolnosti a právne stanovisko svojich útvarov. Vysvetlila, že dovoz vajec z A spoločnosť B zamietla na konci roka 2005 z dôvodu niekoľkých prípadov otravy salmonelou, ktorú podľa orgánov B spôsobila konkrétna šarža vajec pochádzajúcich z Y. Orgány B preto spustili systém rýchleho varovania pre potraviny a krmivá (RASFF). Y následne kontaktovala spoločnosť X, ktorá zaslala Komisii sťažnosť proti orgánom A aj B. X tvrdila, že vzhľadom na to, že tento konkrétny sektor ešte nie je harmonizovaný na úrovni Spoločenstva, spoločnosť B bola povinná prijať vajcia, ktoré sú v súlade s príslušnými právnymi predpismi v rozsudku A. X namietala, že orgány spoločnosti A nepodporili nároky svojho člena voči orgánom spoločnosti B.

10.      Komisia poznamenala, že podľa dokumentov pripojených k listu navrhovateľa zo 17. mája 2006 spoločnosť B požiadala, aby výrobcovia vajec v A uplatňovali rovnaké postupy proti salmonele, aké boli platné v spoločnosti B pre vnútroštátnu výrobu. Spoločnosť B tvrdila, že neexistujú žiadne vedecké dôkazy o tom, že opatrenia, ktoré v súčasnosti uplatňuje výrobca v A, sú účinné na ochranu verejného zdravia. Jediná komplexná vedecká štúdia EÚ na túto tému odhalila, že veľmi malé percento fariem v oblasti B bolo postihnuté chorobou, zatiaľ čo v oblasti A bolo toto percento viac ako desaťkrát vyššie. Komisia zdôraznila, že keďže táto oblasť ešte nie je harmonizovaná na úrovni Spoločenstva, B sa rozhodla využiť zásadu predbežnej opatrnosti stanovenú v článku 7 nariadenia (ES) č. 178/2002 [1] a v článku 30 Zmluvy o ES, v ktorom sa stanovujú výnimky zo zásady voľného pohybu tovaru. Stanovisko orgánov vo veci B Komisia nespochybnila, pretože bolo založené na tom, čo Komisia považovala za primerané posúdenie rizika. Komisia oznámila toto stanovisko sťažovateľovi vo svojom liste z 18. júla 2007.

11.      Komisia ďalej vysvetlila, že uplatniteľnými právnymi predpismi Spoločenstva v tomto prípade je nariadenie (ES) č. 2160/2003 o kontrole salmonely a podobných pôvodcov [2]. Nariadením sa zavádzajú postupné programy kontroly salmonely, v ktorých sa stanovuje niekoľko opatrení na monitorovanie vajec. Tieto opatrenia však nadobudnú účinnosť až v decembri 2009. Do tohto dátumu môžu členské štáty uplatňovať vnútroštátne opatrenia. Komisia sa domnievala, že vzhľadom na právnu situáciu a skutkové okolnosti prípadu by nemala spochybňovať stanovisko vlády B. Ďalej poznamenala, že Agentúra pre bezpečnosť potravín v A nespochybnila ani rozhodnutie, ani konanie orgánov B.

12.      Pokiaľ ide o každý z argumentov predložených navrhovateľom, Komisia odpovedala takto.

a) Všetky dokumenty, ktoré predložila spoločnosť X, jej útvary uznali a dôkladne posúdili.

b) Neustále bola v kontakte s orgánmi dotknutých členských štátov. V tomto konkrétnom prípade bolo stanovisko orgánov v B útvarom Komisie známe v dôsledku listu, ktorý uvedené orgány zaslali sťažovateľovi 12. apríla 2006. GR SANCO okrem toho udržiavalo časté kontakty s vnútroštátnymi orgánmi dvoch dotknutých členských štátov v rámci Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie a iných pracovných skupín.

c) Konala v súlade s platnými pravidlami, najmä s Kódexom dobrej správnej praxe [3] a oznámením Komisie o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušeniami práva Spoločenstva [4]. Nemala povinnosť podrobne informovať sťažovateľa o každom jednotlivom opatrení prijatom v rámci prebiehajúceho vyšetrovania. Podľa uvedených pravidiel má len povinnosť informovať sťažovateľa o prijatých rozhodnutiach.

d) Orgány v A nepodporili tvrdenia sťažovateľa voči B; spolupracovali s orgánmi B a útvarmi Komisie v rámci prebiehajúceho varovania RASSF, ako sa vyžaduje v príslušných právnych predpisoch. Komisia tiež poprela, že bránila orgánom A zasiahnuť. Sťažovateľ skutočne informoval Komisiu o povahe dvojstranných stretnutí medzi vnútroštátnymi orgánmi dvoch dotknutých členských štátov. Počas týchto diskusií Komisia v žiadnom štádiu nezasiahla.

13.      Komisia takisto vysvetlila, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) nemohol v tomto prípade zasiahnuť, keďže, ako sa uvádza v nariadení (ES) č. 178/2002, úlohou EFSA je poskytovať vedecké poradenstvo a podporu inštitúciám Spoločenstva a členským štátom v oblastiach, ktoré majú vplyv na bezpečnosť potravín a krmív, a prispievať k vysokej úrovni ochrany ľudského života a zdravia v kontexte fungovania vnútorného trhu. Komisia sa domnieva, že vzhľadom na dostupné informácie od dvoch zainteresovaných členských štátov nebol dôvod požadovať od EFSA žiadne ďalšie vedecké údaje. Východisková štúdia o prevalencii salmonely, ktorú vykonal EFSA v rokoch 2004 až 2006 a ktorú malo GR SANCO k dispozícii v čase preskúmania sťažností, sa preto považovala za štúdiu poskytujúcu dostatočné informácie.

14.      Komisia zdôraznila, že pri vybavovaní dvoch sťažností, ktoré predložila spoločnosť X, jej útvary dodržiavali kódex dobrej správnej praxe. Podľa názoru Komisie sťažovateľ spochybnil podstatu svojho rozhodnutia nezačať postup v prípade nesplnenia povinnosti proti obom členským štátom. Ako uznali súdy Spoločenstva, takéto rozhodnutie patrí do jeho diskrečnej právomoci. Komisia tvrdila, že v oboch sťažnostiach jasne vysvetlila dôvody, ktoré ju viedli k rozhodnutiu, že nezačne konanie o nesplnení povinnosti.

15.      Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie zopakoval svoje tvrdenia. Domnieval sa, že útvary Komisie tým, že nepožiadali orgány B, aby potvrdili, ako dospeli k svojim záverom týkajúcim sa Y, nekonali s náležitou starostlivosťou.

Hodnotenie ombudsmana

16.      Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 211 Zmluvy o ES musí Komisia ako "strážkyňa zmluvy" zabezpečiť uplatňovanie práva Spoločenstva.

17.      Komisia pri plnení svojej povinnosti vyšetruje možné porušenia práva Spoločenstva, o ktorých sa dozvedela najmä v dôsledku sťažností občanov. Ak sa Komisia na základe svojho vyšetrovania domnieva, že členský štát si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, článok 226 Zmluvy o ES mu dáva právomoc začať konanie o nesplnení povinnosti proti zodpovednému členskému štátu a prípadne predložiť vec Európskemu súdnemu dvoru.

18.      Postupy, ktoré má Komisia dodržiavať pri vybavovaní sťažností, ako aj informácie, ktoré sa majú poskytnúť sťažovateľom, sú stanovené v oznámení Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva [5] (ďalej len "oznámenie"). V prílohe k oznámeniu sa stanovujú hlavné povinnosti, ktoré by Komisia mala z formálneho a procesného hľadiska dodržiavať pri vybavovaní sťažností, najmä pokiaľ ide o zaznamenávanie sťažností (odsek 3)[6], potvrdenie o prijatí (odsek 4)[7], komunikáciu so sťažovateľmi (odsek 7)[8], lehotu na vyšetrovanie sťažností (odsek 8)[9] a uzavretie prípadu (odsek 10)[10].

19.      S cieľom posúdiť, či Komisia riadne vybavila sťažnosti predložené sťažovateľom, ombudsman najprv zváži, či sa postup, ktorým sa inštitúcia riadila vo svojich vyšetrovaniach, uskutočnil v súlade s uvedenými ustanoveniami, a po druhé, či odôvodnenie uvedené na podporu jej rozhodnutia o uzavretí prípadov bolo primerané.

20.      Na základe dostupných informácií ombudsman poznamenáva, že 10. februára 2006 Komisia potvrdila prijatie listu zaslaného sťažovateľom 16. januára 2006, v ktorom sa odvolával na určité postupy orgánov A aj B a tvrdil, že sú v rozpore s právom EÚ. Útvary Komisie zaevidovali list ako dve samostatné sťažnosti pod referenčnými číslami 2006/4171 a 2006/4172. Ombudsmanka preto konštatuje, že Komisia zaznamenala korešpondenciu sťažovateľa ako dve sťažnosti a krátko nato potvrdila jej prijatie v súlade s kritériami stanovenými v odsekoch 3 a 4 prílohy k oznámeniu.

21.      Pokiaľ ide o informácie poskytnuté sťažovateľovi, ombudsman poznamenáva, že Komisia sa so sťažovateľom stretla a bola s ním v častom kontakte telefonicky, e-mailom a listom. Z týchto výmen informácií ďalej vyplýva, že útvary Komisie odpovedali na jeho korešpondenciu včas.

22.      Útvary Komisie okrem toho informovali sťažovateľa o každom z krokov prijatých v reakcii na jeho sťažnosti po každom rozhodnutí Komisie. V tejto súvislosti Komisia konala v súlade s kritériami stanovenými v odseku 7 prílohy k oznámeniu.

23.      Pokiaľ ide o čas, ktorý Komisii trvalo, kým dospela k záveru vo veci samej, ombudsmanka poznamenáva, že po vykonaní vyšetrovania v tejto veci, ktoré zahŕňalo niekoľko výmen informácií s orgánmi A a B, útvary Komisie dospeli k záveru, že nedošlo k porušeniu práva EÚ. Dňa 4. decembra 2006 Komisia informovala sťažovateľa o svojom zámere uzavrieť prípad. Toto stanovisko bolo potvrdené 18. júla 2007 po tom, ako Komisia preskúmala nové pripomienky zaslané sťažovateľom. Oba listy obsahovali vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých sa Komisia domnievala, že prípad by sa mal uzavrieť. Stručne povedané, Komisia sa domnievala, že ani A, ani B neporušili právo Únie.

24.      Ombudsman konštatuje, že Komisia po ukončení preskúmania sťažnosti informovala sťažovateľa o dôvodoch svojho stanoviska a poskytla mu možnosť predložiť svoje pripomienky do jedného roka odo dňa registrácie sťažovateľov. V tejto súvislosti Komisia konala v súlade s kritériami stanovenými v bodoch 8 a 10 prílohy k oznámeniu.

25.      Pokiaľ ide o stanovisko Komisie k podstate sťažností, ombudsman poznamenáva, že inštitúcia opísala svoje odôvodnenie uzavretia týchto sťažností vo svojich listoch sťažovateľovi zo 4. decembra 2006 a 18. júla 2007. V týchto listoch Komisia vysvetlila, že vzhľadom na neexistenciu harmonizovaných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa tejto otázky spoločnosť B primerane využila výnimku z voľného pohybu tovaru založenú na ochrane ľudského zdravia zakotvenú v článku 30 Zmluvy o ES.

26.      Ombudsman dôkladne preskúmal výklad Komisie týkajúci sa právnych ustanovení relevantných pre tento prípad, konkrétne nariadenia (ES) č. 2160/2003 [11], ako aj článkov 28 a 30 Zmluvy o ES, ako ich vykladajú súdy Spoločenstva.

27.      Cieľom nariadenia (ES) č. 2160/2003 je harmonizovať na úrovni EÚ typ kontrol, ktoré môžu členské štáty využívať na obmedzenie zdravotných rizík, ktoré predstavuje salmonela. Ako sa uvádza v článku 4, cieľom nariadenia je stanoviť súbor cieľov Spoločenstva zameraných na zabezpečenie prijatia náležitých a účinných opatrení na zistenie a kontrolu salmonely a iných pôvodcov zoonóz. Na dosiahnutie tohto cieľa sa v článku 5 vyžaduje, aby členské štáty vypracovali vnútroštátne programy kontroly pre každú zoonózu a pôvodcu zoonóz. Podľa oddielu D prílohy II , sa však ciele Spoločenstva v oblasti kontroly kŕdľov nosníc budú uplatňovať až v decembri 2009, teda 72 mesiacov po nadobudnutí účinnosti nariadenia (december 2003)[12].

28.      Zdá sa teda, že Komisia správne dospela k záveru, že príslušné ustanovenia nariadenia sa neuplatňujú na situáciu týkajúcu sa spoločnosti Y.

29.      V prípade neexistencie osobitných právnych predpisov EÚ, ktoré by mohli harmonizovať túto oblasť, by sa na tento prípad mali uplatňovať všeobecné kritériá upravujúce voľný pohyb tovaru stanovené v článkoch 28 a 30 Zmluvy o ES, ako ich vykladajú súdy Spoločenstva. Zatiaľ čo zásada voľného pohybu tovaru zakazuje vnútroštátnym orgánom ukladať množstevné obmedzenia dovozu alebo opatrenia s rovnocenným účinkom (článok 28), členské štáty tak môžu výnimočne urobiť okrem iného z dôvodov ochrany zdravia a života ľudí. Takéto opatrenia však nesmú byť prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzovania obchodu (článok 30). V súlade s judikatúrou súdov Spoločenstva musí uplatňovanie tejto výnimky rešpektovať zásadu proporcionality, podľa ktorej by príslušné opatrenie nemalo ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné, malo by byť primerané požadovanému cieľu a malo by čo najmenej obmedzovať obchod [13].

30.      Ako sa uvádza v listoch Komisie sťažovateľovi zo 4. decembra 2006 a 18. júla 2007, orgány B informovali Komisiu, že ich konanie proti Y bolo založené na výnimke ustanovenej v článku 30 Zmluvy o ES, ktorá sa týka ochrany zdravia a života ľudí. Ako uznali súdy Spoločenstva, pri neexistencii harmonizácie na úrovni EÚ je na členských štátoch, aby rozhodli o úrovni ochrany verejného zdravia, ktorú považujú za primeranú vzhľadom na možné nepriaznivé účinky a dostupné vedecké údaje [14]. Komisia sa rozhodla nespochybniť stanovisko orgánov B z dôvodu, že sa zdá, že je založené na primeranom posúdení rizika, a preto je v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti [15]. V tejto súvislosti Komisia pri rozhodovaní o nepokračovaní v tejto veci zohľadnila skutočnosť, že orgány B tvrdili svoje stanovisko na základe zistení príslušnej vedeckej štúdie o šírení salmonely v EÚ, z ktorej vyplynulo, že minimálne percento poľnohospodárskych podnikov v B bolo postihnuté chorobou, zatiaľ čo v A bolo toto percento podstatne vyššie.

31.      Sťažovateľ tvrdil, že Komisii zaslal informácie preukazujúce, že Y spĺňa hygienické požiadavky platné v A. Ombudsman však nedostal žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že normy požadované spoločnosťou B boli skutočne splnené, čo znamená, že obmedzenia vývozu uložené orgánmi spoločnosti B mali byť zrušené. Vzhľadom na túto situáciu ombudsmanka dospela k záveru, že právny názor Komisie je v tomto prípade primeraný.

32.      Sťažovateľ predložil niekoľko ďalších argumentov s cieľom spochybniť spôsob, akým Komisia vybavovala jeho sťažnosti. Tvrdil najmä, že Komisia nepožiadala EFSA o intervenciu a zabránila orgánom A zodpovedným za bezpečnosť potravín zasiahnuť v tejto veci.

33.      Po preskúmaní týchto argumentov ombudsman konštatuje, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy na podloženie svojich argumentov. Úloha úradu EFSA nie je v riadení rizík, ale skôr v hodnotení rizík. Podľa článku 22 nariadenia (ES) č. 178/2002 má EFSA v skutočnosti poskytovať vedecké poradenstvo a vedeckú a technickú podporu právnym predpisom a politikám Spoločenstva vo všetkých oblastiach, ktoré majú priamy alebo nepriamy vplyv na bezpečnosť potravín a krmív. Preto sa nezdá, že by EFSA mal právomoc zasahovať do riešenia jednotlivých problémov súvisiacich s potravinami, ako napríklad v prípade Y.

34.      Článok 30 ods. 4 nariadenia (ES) č. 178/2002 umožňuje EFSA vyjadriť svoje stanoviská v prípade rozdielnych vedeckých stanovísk ku konkrétnej vedeckej otázke in abstracto. Ombudsman poukazuje na to, že nedostal žiadne informácie, ktoré by preukazovali, že v súvislosti s touto otázkou vznikli takéto rozdielne názory. V skutočnosti, ako sa uvádza v článku 60 nariadenia (ES) č. 178/2002, EFSA mohol byť vyzvaný, aby vydal vedecké stanovisko, ak by orgány A podali Komisii sťažnosť na opatrenia prijaté spoločnosťou B .. Takáto sťažnosť nebola podaná.

35.      V priebehu vyšetrovania ombudsman nedostal žiadne informácie, ktoré by preukázali, že Komisia vyvíjala tlak na zodpovedné orgány A, aby im zabránila zasiahnuť vo veci týkajúcej sa Y alebo podať sťažnosť jej útvarom.

36.      Vzhľadom na uvedené zistenia sa odôvodnenie, ktoré Komisia poskytla na podporu svojho rozhodnutia nezačať konanie o nesplnení povinnosti proti A alebo B, javí ako primerané. Ombudsman preto zastáva názor, že Komisia pri rozhodovaní o uzavretí prípadu konala v rámci svojho právneho orgánu.

37.      Ombudsman preto dospel k záveru, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

B. Tvrdenie, že Komisia by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie vo veciach 2006/4171 a 2006/4172

Argumenty predložené ombudsmanovi

38.      Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala prehodnotiť svoje stanovisko k jeho sťažnostiam.

Hodnotenie ombudsmana

39.      Vzhľadom na uvedené zistenia, najmä na závery uvedené v bode 36, podľa ktorých Komisia konala v rámci svojho právneho orgánu, keď sa rozhodla sťažnosti uzavrieť, sa ombudsman nedomnieva, že tvrdenie sťažovateľa možno prijať.

C. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

V Štrasburgu 11. decembra 2008

---

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín. Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1 – 24.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2160/2003 zo 17. novembra 2003 o kontrole salmonely a ostatných špecifikovaných zoonotických pôvodcov pochádzajúcich z potravín; Ú. v. EÚ L 325, 12.12.2003, s. 1 – 15.

[3] http://ec.europa.eu/civil_society/code/_docs/code_en.pdf

[4] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušením práva Spoločenstva; KOM/2002/0141 v konečnom znení; Ú. v. ES 244 , 10/10/2002, s. 5.

[5] Ú. v. ES C 244, 2002, s. 5.

[6] "Každá korešpondencia, ktorá bude pravdepodobne vyšetrovaná ako sťažnosť, sa zaznamená v centrálnom registri sťažností vedenom Generálnym sekretariátom ‑ Komisie."

[7] „Generálny sekretariát ‑ opätovne potvrdí korešpondenciu zaregistrovanú ako sťažnosť do jedného mesiaca odo dňa odoslania pôvodného potvrdenia.“

[8] "Oddelenia Komisie písomne kontaktujú sťažovateľov po každom rozhodnutí Komisie (formálne oznámenie, odôvodnené stanovisko, postúpenie veci Súdnemu dvoru alebo uzavretie prípadu) o krokoch prijatých v reakcii na ich sťažnosť."

[9] „Oddelenia Komisie budú spravidla vyšetrovať sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálneho oznámenia alebo o uzavretí prípadu najneskôr do jedného roka od dátumu registrácie sťažnosti generálnym sekretariátom ‑.“

[10] „Pokiaľ neexistujú výnimočné okolnosti, ktoré si vyžadujú naliehavé opatrenia, ak má útvar Komisie v úmysle navrhnúť, aby sa v súvislosti so sťažnosťou nepodnikli žiadne ďalšie kroky, oznámi to sťažovateľovi vopred listom, v ktorom uvedie dôvody, na základe ktorých navrhuje uzavretie prípadu, a vyzve ho, aby v lehote štyroch týždňov predložil akékoľvek pripomienky.“

[11] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[12] Článok 18 nariadenia (ES) č. 2160/2003.

[13] Vec 174/82 Officier van Justitie/Sandoz BV, Zb. 1983, s. 2445, s. 18 – 19.

[14] Pozri vec 174/82; Vec 42/90 Bellon ECR I-04863 a vec C-192/01 Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I-9693.

[15] Pozri článok 7 nariadenia (ES) č. 178/2002 [pozri poznámku pod čiarou č. 1]:

     Zásada predbežnej opatrnosti

1. Za osobitných okolností, keď sa po vyhodnotení dostupných informácií zistí možnosť škodlivých účinkov na zdravie, ale pretrváva vedecká neistota, môžu sa prijať dočasné opatrenia na riadenie rizika potrebné na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia zvolenej v Spoločenstve, kým sa neprijmú ďalšie vedecké informácie na komplexnejšie vyhodnotenie rizika.

2. Opatrenia prijaté na základe odseku 1 musia byť primerané a nesmú obmedzovať obchod viac, ako je potrebné na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia zvolenej v Spoločenstve, so zreteľom na technickú a ekonomickú uskutočniteľnosť a iné faktory, ktoré sa v posudzovanej záležitosti považujú za oprávnené. Opatrenia sa preskúmajú v primeranej lehote v závislosti od povahy identifikovaného rizika pre život alebo zdravie a druhu vedeckých informácií potrebných na objasnenie vedeckej neistoty a na vykonanie komplexnejšieho posúdenia rizika.