V Štrasburgu 20. júna 2008

Vážený pán predsedajúci,

Dňa 14. decembra 2007 som Vás informoval, že som sa rozhodol začať vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa otázky včasnosti platieb zo strany Európskej komisie.

Dňa 25. marca 2008 Komisia zaslala svoje stanovisko.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

ODÔVODY NA VLASTNÚ INICIATÍVNU POŽIADAVKU

Článok 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva oprávňuje európskeho ombudsmana viesť vyšetrovania z vlastnej iniciatívy v súvislosti s možnými prípadmi nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Ombudsman vo svojom vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/99/(IJH)GG vyšetroval predmet oneskorených platieb zo strany Komisie. Vyšetrovanie bolo ukončené 16. februára 2001.

Vo svojom rozhodnutí o ukončení tohto vyšetrovania ombudsman dospel k záveru, že Komisia podnikla kroky na riešenie tohto problému, ktorý sa zdal byť uspokojivý. Dodal však, že zváži začatie nového vyšetrovania, ak by sa v budúcnosti preukázalo, že bez ohľadu na tieto opatrenia oneskorené platby zo strany Komisie naďalej predstavujú vážne problémy.

O sedem rokov neskôr a vzhľadom na niekoľko prípadov, ktorými sa ombudsman musel zaoberať v posledných rokoch (pozri napríklad jeho rozhodnutia o sťažnostiach 818/2005/PB, 3067/2005/(MHZ)MF a 2692/2006/BB), sa ombudsmanovi zdalo, že existuje priestor na začatie nového vyšetrovania z vlastného podnetu s cieľom zistiť, aké ďalšie opatrenia prijala Komisia v tejto súvislosti a či stále existujú problémy, ktoré si vyžadujú primeranú nápravu, pokiaľ ide o včasnosť platieb.

Ombudsman predovšetkým pripomenul, že dostal dve po sebe nasledujúce sťažnosti od nemeckého občana, ktorý pravidelne pracuje pre Komisiu ako expert (sťažnosti 1266/2005/MF a 2569/2006/WP), pričom obe sa týkali oneskorených platieb zo strany Komisie. Vo svojom rozhodnutí o sťažnosti 2569/2006/WP, ktoré bolo prijaté 19. júla 2007, ombudsman uviedol, že považuje za vhodné opätovne preskúmať otázku oneskorených platieb na širšom základe prostredníctvom nového vyšetrovania z vlastného podnetu. Ombudsmanka dodala, že toto vyšetrovanie bude zahŕňať preskúmanie účinnosti opatrení prijatých Komisiou s cieľom urýchliť platby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka rozhodla začať nové vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa včasnosti platieb zo strany Komisie.

Požiadavku

Informácie požadované v rámci vyšetrovania z vlastného podnetu

Ombudsman vo svojom liste, ktorým začal vyšetrovanie, požiadal Komisiu, aby ho informovala o krokoch, ktoré podnikla na zistenie a riešenie príčin oneskorení platieb dodávateľom a príjemcom grantov a dotácií.

Ombudsmanka dodala, že v tejto súvislosti by bolo najužitočnejšie, keby Komisia mohla predložiť aj štatistické údaje, ktoré by mohli ilustrovať problém alebo nápravné opatrenia prijaté Komisiou. Dodal, že by ho zaujímali najmä informácie o počte a percentuálnom podiele prípadov omeškania platieb, o rozsahu omeškania, ku ktorému skutočne došlo, o príslušných sumách a o prípadoch, keď boli úroky zaplatené z dôvodu omeškania platieb.

Ombudsman poznamenal, že Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti 2569/2006/WP odkázala na článok 106 svojho nariadenia (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (1) (ďalej len "nariadenie 2342/2002"), ako na ustanovenie mechanizmu pre prípad omeškania platby úrokov.

V pôvodnom znení tohto článku sa uvádzalo:

„Lehoty splatnosti a úroky z omeškania

1. Splatné sumy sa vyplatia najneskôr do štyridsiatich piatich kalendárnych dní odo dňa, keď oprávnený útvar zodpovedného povoľujúceho úradníka zaevidoval prípustnú žiadosť o platbu (...).

(...)

5. Po uplynutí lehôt stanovených v odsekoch 1 a 2 môže veriteľ do dvoch mesiacov od prijatia omeškanej platby požadovať úrok (...).“

Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti 2569/2006/WP poukázala na to, že preto nezaplatila úroky automaticky, ale len na žiadosť veriteľa.

Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby ho informovala o praktických aspektoch platenia úrokov z dôvodu oneskorenej platby. Dodal, že by ho zaujímalo najmä to, či sa veriteľom osobitne pripomenulo ich právo požadovať úroky pri oneskorenej platbe.

Ombudsmanka poukázala na to, že by bolo tiež užitočné vedieť, koľko veriteľov, ktorí by mali nárok na úroky, v skutočnosti takúto pohľadávku predstavuje.

Ombudsman napokon požiadal Komisiu, aby mu poskytla svoje názory na to, či potreba predložiť žiadosť o úroky a urobiť tak do dvoch mesiacov od prijatia oneskorenej platby nemusí odradiť niektorých z jeho partnerov od toho, aby trvali na svojich právach.

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku, ktoré ombudsmanovi predložila komisárka Grybauskaité, uviedla tieto pripomienky:

Na úvod treba pripomenúť, že lehoty na platby sú stanovené v nariadení č. 2342/2002 a výnimočne v odvetvových nariadeniach.

Podľa článku 106 nariadenia č. 2342/2002 sa platby musia uskutočniť do 45 kalendárnych dní odo dňa registrácie prípustnej žiadosti o platbu alebo do 30 kalendárnych dní v prípade platieb súvisiacich so zmluvami o službách alebo dodávkach, pokiaľ zmluva neustanovuje inak. Štandardné zmluvy Komisie sú zvyčajne v súlade s lehotami stanovenými v nariadení č. 2342/2002.

V prípade platieb, ktoré podľa zmluvy, dohody alebo rozhodnutia o grante závisia od schválenia správy alebo osvedčenia (priebežné a/alebo konečné platby), však lehota začína plynúť až po schválení príslušnej správy alebo osvedčenia (2). Pokiaľ ide o Európsky rozvojový fond, Európsky sociálny fond a Kohézny fond, uplatňuje sa osobitné pravidlo: platby sa musia uskutočniť do 2 mesiacov (3).

Komisia zlepšila svoju výkonnosť v oblasti platieb v rokoch 2005 – 2007, pokiaľ ide o ich počet a hodnotu, aj keď sa priemerné oneskorenie výrazne neznížilo. V nasledujúcej tabuľke je zhrnutá súčasná situácia týkajúca sa platieb uskutočnených po uplynutí lehôt (ďalej len „oneskorené platby“):

Tabuľka 1: Počet a hodnota oneskorených platieb; priemerné oneskorenie

	2005	2007
Oneskorené platby v počte (4)	42.74%	22.57%
Oneskorené platby v hodnote (5)	17.48%	11.52%
Priemerné oneskorenia (6)	49,13 dňa	47,98 dňa

Komisia si je plne vedomá potreby dodržiavať lehoty na platby. Identifikovala dôvody, ktoré spôsobili oneskorenia, ako je zložitosť procesu hodnotenia podporných dokumentov, najmä technických správ, ktoré si v niektorých prípadoch vyžadujú externú expertízu, ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri snahe zabezpečiť účinnú koordináciu finančných a operačných kontrol žiadostí o platby, a riadenie pozastavení platieb. Okrem toho Komisia nie je schopná predvídať, kedy budú predložené žiadosti o platby, a preto môže mať niekoľko a niekedy konkurenčných priorít, ktoré sa budú riadiť súčasne.

Komisia podnikla mnoho krokov, aby zabránila oneskoreným platbám, a to na administratívnej aj legislatívnej úrovni.

Na administratívnej úrovni sa dodržiavanie lehôt na platby vymedzilo ako ukazovateľ výkonnosti, najmä na generálnych riaditeľstvách, ktoré plnia veľkú časť rozpočtu ES. Zaviedli sa vnútorné monitorovacie systémy, ktoré zabezpečujú pravidelné podávanie správ o oneskorených platbách a/alebo požadovaných platbách. Prijali sa iniciatívy na zjednodušenie s cieľom urýchliť proces preskúmania žiadostí o platby, ako napríklad širšie využívanie audítorských osvedčení, lepšie vymedzenie výstupov alebo druhov nákladov na uľahčenie kontrol, ktoré sa majú vykonať. Pravidelne sa uskutočňujú aj akcie na zvyšovanie povedomia a výmeny najlepších postupov. Ako vyplýva z uvedených štatistík, tieto opatrenia už mali pozitívny vplyv.

Na legislatívnej úrovni Komisia zaviedla ustanovenia na riešenie takýchto problémov v revízii nariadenia č. 2342/2002 prijatej v auguste 2006 a v máji 2007 (7). Mali by sa zdôrazniť najmä tieto opatrenia:

• Možnosť využiť jednotnú lehotu na schválenie správy a na platbu s ňou spojenú. Tento postup podporí súbežné preskúmanie finančných a prevádzkových aspektov (8);
• uľahčenie používania jednorazových platieb a paušálnych sadzieb, čím sa zabráni časovo náročným a ťažkopádnym kontrolám štandardizovaných opatrení/nákladov (9);
• zavedenie maximálnej lehoty na preskúmanie prípustnosti žiadosti o platby (10);
• Od 1. novembra 2008 je platba úrokov z omeškania automatická a v zásade (11) už nie je podmienená predložením žiadosti o platbu (12);
• Správa rozpočtovému orgánu o dodržiavaní lehôt platieb a riadení aspektov pozastavenia platieb (13).

Výsledky týchto opatrení sa vyhodnotia v nadchádzajúcich správach, ktoré bude musieť Komisia pripraviť pre rozpočtový orgán.

Pokiaľ ide o platbu úrokov z omeškania, Európska komisia sa v rokoch 2005 – 2007 musela zaoberať obmedzenými žiadosťami.

Tabuľka 2: Počet žiadostí o úroky z omeškania a výška úrokov

	2005	2007
Počet žiadostí	149, t. j. 0,11 %	136, t. j. 0,16 %
Suma zaplatených úrokov	230 736,58 eura	378 211,57 EUR

Pravidlá upravujúce platenie úrokov z omeškania sú jasne stanovené v štandardných zmluvách a dohodách o grante, ktoré používa Komisia. Príjemcovia by si preto mali byť vedomí svojho práva požadovať úrok z omeškania.

Veľmi obmedzený počet žiadostí o zaplatenie úrokov by mohol znamenať, že príjemcovia nevenovali dostatočnú pozornosť doložkám, ktoré ich oprávňujú požadovať úroky, alebo že si ich zámerne nenárokujú, najmä ak suma nie je významná alebo ak predložili podporné dokumenty neskoro (14). V každom prípade, ako už bolo uvedené, od 1. januára 2008 sa úroky budú v zásade vyplácať bez predchádzajúcej žiadosti.

Na záver sa Komisia domnieva, že celková situácia sa neustále zlepšuje, ako vyplýva zo štatistických údajov.

Očakáva sa, že tento pozitívny trend bude pokračovať a zlepší sa v dôsledku uplatňovania cielených opatrení prijatých Komisiou. Komisia je presvedčená, že nové povinnosti, ktoré od nej vyžadujú, aby automaticky platila úroky z omeškania a každoročne podávala Parlamentu správu o dodržiavaní lehôt, nevyhnutne posilnia transparentnosť, efektívnosť a zodpovednosť pri dodržiavaní lehôt. Zároveň posilnia ochranu individuálnych práv prevádzkovateľov a upevnia existujúce partnerstvo medzi Komisiou a príjemcami finančných prostriedkov ES.

Tieto dve nové opatrenia predstavujú silný stimul a poskytnú impulz pre spoľahlivejšie finančné riadenie. Budú si vyžadovať nepretržité úsilie Komisie o neustále dodržiavanie vysokých výkonnostných noriem, posúdenie efektívnosti jej nástrojov a prijatie vhodných nápravných opatrení na zabezpečenie včasných platieb. Útvary Komisie boli plne informované o tomto novom prostredí riadenia a o potrebe dosiahnuť lepšie výsledky, pokiaľ ide o včasné platby.

Vzhľadom na uvedený vývoj je jasné, že Komisia sa odhodlane angažuje pri riešení týchto výziev, vďaka čomu bude pre prevádzkovateľov čoraz atraktívnejším partnerom.

ROZHODNUTIE

1 Vyšetrovanie ombudsmana z vlastného podnetu

1.1 Toto vyšetrovanie týkajúce sa otázky včasnosti platieb Európskou komisiou nadväzuje na predchádzajúce vyšetrovanie (OI/5/99/(IJH)GG), ktoré sa začalo 3. decembra 1999 a skončilo 16. februára 2001. Vo svojom rozhodnutí o ukončení tohto vyšetrovania ombudsman dospel k záveru, že Komisia podnikla kroky na riešenie problému, ktorý sa zdal byť uspokojivý. Dodal však, že zváži začatie nového vyšetrovania, ak by sa v budúcnosti preukázalo, že bez ohľadu na tieto opatrenia oneskorené platby zo strany Komisie naďalej predstavujú vážne problémy. O sedem rokov neskôr a vzhľadom na niekoľko prípadov, ktorými sa ombudsman musel zaoberať v posledných rokoch, sa ombudsmanovi zdalo, že existuje priestor na začatie nového vyšetrovania z vlastného podnetu s cieľom zistiť, aké ďalšie opatrenia prijala Komisia v tejto súvislosti a či stále existujú problémy týkajúce sa včasnosti platieb, ktoré si vyžadujú primeranú nápravu. Ombudsman preto 14. decembra 2007 začal toto vyšetrovanie.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku predloženom 25. marca 2008 podrobne opísala situáciu a opatrenia prijaté v tejto oblasti.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že z informácií, ktoré poskytla Komisia, vyplýva, že oneskorené platby naďalej predstavujú vážny problém. Podľa týchto informácií došlo v roku 2007 k oneskoreniam, ktoré predstavovali 22,57 % všetkých platieb uskutočnených Komisiou. To znamená, že k oneskoreniam došlo vo viac ako jednom z piatich prípadov. Treba tiež vziať do úvahy, že priemerné oneskorenie predstavovalo 47,98 dňa. Ombudsman ďalej poznamenáva, že údaje za rok 2007 ukazujú, že zatiaľ čo oneskorenia, ku ktorým došlo, sa týkali 22,57 % všetkých platieb, tieto platby predstavovali len 11,52 % celkovej hodnoty platieb. Zdá sa teda, že oneskorenia sú osobitným problémom, pokiaľ ide o platby zahŕňajúce malé alebo relatívne obmedzené sumy. Vzhľadom na to, že sa zdá byť spravodlivé predpokladať, že nároky na platbu jednotlivých občanov alebo malých a stredných podnikov zvyčajne patria do tejto kategórie, zdá sa, že oneskorenia platieb majú osobitný význam pre samotné osoby, ktoré najviac potrebujú ochranu pred negatívnymi výsledkami vyplývajúcimi z oneskorení platieb.

1.4 Ombudsman sa domnieva, že súčasná situácia je jednoznačne neprijateľná a je potrebné ju výrazne a rýchlo zlepšiť.

1.5 Ombudsman však s potešením konštatuje, že Komisia zrejme pochopila závažnosť situácie a že boli prijaté opatrenia na boj proti tomuto problému. Domnieva sa, že opatrenia, na ktoré sa Komisia v tejto súvislosti odvoláva, pokiaľ ide o administratívnu aj legislatívnu úroveň, sú jednoznačne užitočné a pravdepodobne povedú k zlepšeniam.

1.6 Pokiaľ ide o administratívne opatrenia, ombudsmanka zastáva názor, že rozhodnutie Komisie považovať dodržiavanie lehôt na platby za ukazovateľ pri hodnotení výkonnosti svojich zamestnancov je v tejto súvislosti obzvlášť dôležité.

1.7 Pokiaľ ide o legislatívne opatrenia, je potrebné zdôrazniť najmä zmenu článku 106 ods. 5 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (15) (ďalej len "nariadenie 2342/2002"). Podľa zmeneného a doplneného znenia tohto ustanovenia a od 1. januára 2008 sa úroky platia automaticky v prípade oneskorených platieb a ich výpočet sa bude zakladať na lehote „od kalendárneho dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na platbu do dňa platby“. Ombudsmanka víta túto zmenu. Podľa jeho názoru tento krok, ktorý jednoznačne ide správnym smerom, bude pravdepodobne ďalším silným stimulom pre dotknuté služby, aby sa vyhli oneskoreniam platieb.

1.8 Ombudsmanka poznamenáva, že ako Komisia zdôraznila vo svojom stanovisku, dostupné údaje naznačujú, že už došlo k zlepšeniu. Zatiaľ čo 42,74 % všetkých platieb uskutočnených Komisiou sa v roku 2005 oneskorilo, toto číslo sa v roku 2007 takmer znížilo na polovicu (22,57 %, pozri vyššie). Výrazné, aj keď oveľa obmedzenejšie zlepšenie možno pozorovať aj v súvislosti s celkovou hodnotou platieb v percentuálnom vyjadrení, ktoré sa oneskorili a ktoré sa znížili o viac ako tretinu (zo 17,48 % celkovej sumy platieb v roku 2005 na 11,52 % v roku 2007). Treba však zdôrazniť, že doterajšie zlepšenie je jednoznačne relatívne. Ombudsman je veľmi prekvapený a vôbec nie spokojný, keď počuje, že v roku 2005, teda niekoľko rokov po jeho prvom vyšetrovaní problému oneskorených platieb, bola takmer polovica platieb uskutočnených Komisiou naďalej oneskorená. Treba tiež poznamenať, že hoci sa v rokoch 2005 až 2007 dosiahol zjavný pokrok, pokiaľ ide o počet a hodnotu príslušných platieb, sotva je badateľné žiadne zlepšenie, pokiaľ ide o priemernú dĺžku oneskorení. Predovšetkým, a ako už bolo uvedené (pozri bod 1.3), údaje poskytnuté Komisiou neumožňujú dospieť k záveru, že doteraz dosiahnuté zlepšenia boli dostatočne prínosné pre osoby, ktoré najviac potrebujú ochranu pred negatívnymi účinkami vyplývajúcimi z oneskorených platieb.

1.9 Vzhľadom na to, že mnohé opatrenia prijaté Komisiou v tejto súvislosti, a najmä tie, ktoré viedli k zmenám nariadenia č. 2342/2002, sa zdajú byť pomerne nedávne, ombudsman sa domnieva, že je príliš skoro na posúdenie vplyvu, ktorý budú mať na situáciu. Podľa názoru ombudsmana je preto najlepším spôsobom, ako postupovať, uzavrieť súčasné vyšetrovanie a začať nové vyšetrovanie z vlastného podnetu začiatkom roka 2009, keď budú k dispozícii údaje o výkonnosti Komisie v roku 2008. Na základe týchto údajov bude môcť ombudsman rozhodnúť, či Komisia podnikla všetky primerané kroky na boj proti oneskoreniam v platbách alebo či sú potrebné ďalšie opatrenia.

1.10 Mohlo by byť užitočné poukázať na to, že pri tomto preskúmaní sa zvážia aj účinky revízie článku 106 ods. 5 nariadenia č. 2342/2002. V tejto súvislosti treba poznamenať, že v druhom pododseku tohto ustanovenia sa stanovuje, že úroky sa nezaplatia automaticky, „ak sú úroky vypočítané v súlade s ustanoveniami prvého pododseku nižšie alebo sa rovnajú 200 EUR“. V takýchto prípadoch sa úroky vyplatia veriteľovi „iba na základe žiadosti podanej do dvoch mesiacov od prijatia oneskorenej platby.“ V týchto prípadoch teda revízia nepriniesla žiadnu zmenu. Zdá sa byť spravodlivé predpokladať, že nároky občanov alebo malých a stredných podnikov na platbu zvyčajne patria do tejto kategórie (16). Vo svojom liste, ktorým sa začína toto vyšetrovanie, ombudsman požiadal Komisiu, aby mu poskytla svoje názory na to, či potreba predložiť žiadosť o úroky a urobiť tak do dvoch mesiacov od prijatia oneskorenej platby nemusí odradiť niektorých z jej partnerov od toho, aby trvali na svojich právach. Komisia nepredložila presnú odpoveď na túto otázku. Táto otázka bude preto súčasťou nového vyšetrovania z vlastného podnetu, ktoré sa má začať začiatkom roka 2009. Podľa názoru ombudsmana nemožno vylúčiť, že dôkladné riešenie negatívnych účinkov oneskorených platieb, najmä pokiaľ ide o občanov a malé a stredné podniky, môže viesť k potrebe prehodnotiť prahovú hodnotu stanovenú v článku 106 ods. 5 nariadenia č. 2342/2002.

2 Záver

2.1 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že toto vyšetrovanie by sa malo uzavrieť.

2.2 Začiatkom roka 2009 sa začne nové vyšetrovanie z vlastného podnetu, keď budú k dispozícii údaje o výkonnosti Komisie v roku 2008.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1.

(2) Podľa článku 106 ods. 3 nariadenia č. 2342/2002 nesmie lehota na schválenie presiahnuť a) 20 kalendárnych dní v prípade jednoduchých zmlúv týkajúcich sa dodania tovaru a poskytovania služieb, b) 45 kalendárnych dní v prípade iných zmlúv a dohôd o grante a c) 60 kalendárnych dní v prípade zmlúv a dohôd o grante týkajúcich sa technických služieb alebo akcií, ktorých hodnotenie je mimoriadne zložité.

(3) Pozri článok 87 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1083/2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom regionálnom fonde, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, s. 25).

(4) Vyjadrené ako percento všetkých platieb.

(5) Vyjadrené ako percento všetkých platieb.

(6) Čisté oneskorenia.

(7) Nariadenie 2342/2002 bolo naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007 (Ú. v. EÚ L 111, s. 13).

(8) Článok 106 ods. 3 nariadenia 2342/2002 (v znení zmien a doplnení).

(9) Článok 181 nariadenia 2342/2002 (v znení zmien a doplnení).

(10) Článok 106 ods. 1 nariadenia 2342/2002 (v znení zmien a doplnení).

(11) S výnimkou malých súm (spolu 200 EUR alebo menej).

(12) Článok 106 ods. 5 nariadenia 2342/2002 (v znení zmien a doplnení).

(13) Článok 106 ods. 6 nariadenia 2342/2002 (v znení zmien a doplnení).

(14) V roku 2007 bola viac ako jedna tretina celkovej sumy úrokov vyplatená dvom dodávateľom energie.

(15) Ú. v. ES L 357, 2002, s. 1 (naposledy zmenené a doplnené nariadením (ES, Euratom) č. 478/2007 z 23. apríla 2007, Ú. v. EÚ L 111, 2007, s. 13).

(16) Na základe úrokových sadzieb platných od 1. júna 2008 by maximálna sadzba na výpočet úrokov predpokladaná v článku 106 ods. 5 bola 11,19 %. Za predpokladu, že omeškanie v danom prípade zodpovedá priemernému omeškaniu zaznamenanému v roku 2007 (t. j. 47,98 dňa), veriteľ by musel mať voči Komisii pohľadávku, ktorá je výrazne vyššia ako 10 000 EUR, aby mal nárok na úroky vo výške viac ako 200 EUR.