V Štrasburgu 23. júla 2008

Vážená pani B.,

Dňa 12. júna 2007 ste v mene spoločnosti B. (ďalej len „spoločnosť“) predložili Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa vybavovania sťažnosti v súvislosti s hospodárskou súťažou Európskou komisiou.

Dňa 5. júla 2007 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. V ten istý deň ste boli o tom informovaný.

Dňa 1. októbra 2007 ste mi poskytli ďalšie informácie. Na Váš list som odpovedal 12. októbra 2007.

Komisia zaslala svoje stanovisko 6. novembra 2007 (originál v anglickom jazyku) a 14. novembra 2007 (nemecký preklad). Postúpil som Vám ho 16. novembra 2007 s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 7. januára 2008 ste predložili niekoľko pripomienok. Informovali ste ma aj o tom, že pred predložením ďalších pripomienok chcete počkať na odpoveď Komisie na otázku, ktorú jej položil poslanec Európskeho parlamentu. Vo svojej odpovedi z 1. februára 2008 som Vás požiadal, aby ste mi do 31. marca 2008 predložili prípadné ďalšie pripomienky.

Dňa 28. februára 2008 ma Komisia informovala, že čaká na Vašu odpoveď na otázku, či by mala pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu. Komisia dodala, že ste boli vyzvaný, aby ste tieto informácie poskytli do konca februára 2008.

Dňa 26. marca 2008 ste ma informovali, že Váš zdravotný stav Vám v tom čase neumožňoval ďalšie pripomienky. Dodali ste však, že pripomienky budú predložené v krátkom čase. Vo svojej odpovedi zo 7. apríla 2008 som vyjadril nádej, že zdravotné problémy, na ktoré ste sa odvolávali vo Vašom liste, čoskoro prestanú. Zároveň som Vám do 31. mája 2008 povolil predložiť ďalšie pripomienky.

Dňa 10. apríla 2008 ste predložili ďalšie pripomienky.

Dňa 17. apríla 2008 môj úrad zatelefonoval Komisii, aby zistil, v akom štádiu sa nachádzalo jej vyšetrovanie. Pri príležitosti tohto telefonického rozhovoru Komisia poukázala na to, že v prejednávanej veci prijala svoje rozhodnutie a že mi bude zaslaná kópia.

Dňa 7. mája 2008 Komisia poskytla ďalšie informácie a zaslala mi kópiu svojho rozhodnutia z 15. apríla 2008 o Vašej sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže.

Dňa 20. mája 2008 som upriamil Vašu pozornosť na toto rozhodnutie a vyzval som Vás, aby ste predložili svoje pripomienky. Pripomienky ste predložili 23. júna 2008.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Súvislosti

Sťažovateľ je nemecká spoločnosť, ktorá predtým pôsobila v oblasti obchodu s tehlami.

Rozhodnutím prijatým 29. apríla 1994 (1) (ďalej len "rozhodnutie") Komisia za určitých podmienok a na obdobie piatich rokov (1992 - 1997) udelila podľa pravidiel hospodárskej súťaže EÚ výnimku z dohody medzi holandskými výrobcami tehál, ktorej cieľom bolo znížiť výrobné kapacity tak, aby sa dosiahla rovnováha na trhu.

V septembri 1999 sťažovateľ podal sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre hospodársku súťaž (ďalej len „GR pre hospodársku súťaž“), v ktorej tvrdil, že príslušné holandské spoločnosti a ich združenie sa dopustili niekoľkých závažných porušení pravidiel hospodárskej súťaže EÚ. Podľa sťažovateľa stratila v dôsledku týchto porušení všetky svoje aktíva.

V tejto sťažnosti sťažovateľ poukázal okrem iného na tieto otázky:

• Bod 2 rozhodnutia bol formulovaný takto (kurzívou zvýraznil generálny advokát): „Výrobkami, ktoré sú predmetom dohody, sú hlinené stavebné tehly spálené v peciach s výnimkou drahších obkladových tehál a inžinierskych tehál. Vo všeobecnosti možno na strane dopytu rozlíšiť tri typy tehál, a to bežné tehly, obkladové tehly a technické tehly; bežné tehly sa všeobecne používajú vo všeobecných stavebných prácach, obkladové tehly sú drahšie a sú špeciálne vyrobené alebo vybrané tak, aby poskytovali atraktívny vzhľad stenám a inžinierske tehly sú odolnejšie a odolnejšie. Na strane ponuky sa však môžu vo veľkej miere vzájomne nahrádzať, a preto sa za relevantný trh považuje všeobecný trh s tehlami.“Podľa navrhovateľa sa však dohoda vzťahovala na obkladové tehly.
• Bod 2 rozhodnutia znel takto: „Uplatňovanie dohody by však nemalo viesť k výmene informácií, ktoré by mohli viesť k zosúladeným postupom zakázaným článkom 85 zmluvy; je preto potrebné vyžadovať, aby podniky, ktoré sú zmluvnými stranami dohody, neposkytovali ostatným stranám individuálne údaje o výrobe a dodávkach tehál každej strany, a to buď priamo medzi sebou alebo medzi niektorými z nich, alebo prostredníctvom fiduciárneho orgánu alebo tretej strany.“Sťažovateľ tvrdil, že podniky, ktoré sú zmluvnými stranami dohody oslobodenej Komisiou, sa zapojili do rozsiahlej výmeny informácií.
• Hoci dohoda vyňatá Komisiou údajne slúžila na zníženie výrobnej kapacity, ďalšia výrobná kapacita bola vytvorená v lokalite v Belgicku, ktorá sa nachádzala v blízkosti holandských hraníc. Navrhovateľ dodal, že okrem toho a počas obdobia oslobodenia bola v Holandsku v rokoch 1996/1997 vytvorená nová výrobná kapacita.

Sťažnosť 227/2001/GG

V sťažnosti podanej ombudsmanovi vo februári 2001 (sťažnosť 227/2001/GG) sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa jeho sťažnosťou v primeranej lehote nezaoberala. Ombudsman začal vyšetrovanie, ktoré bolo v júni 2001 ukončené konštatovaním, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, z dôvodu, že Komisia bola schopná preukázať, že sa prípadom aktívne zaoberá.

Ďalšia korešpondencia medzi Komisiou a sťažovateľom

Dňa 24. apríla 2003 Komisia zaslala sťažovateľovi podrobný list. Komisia vo svojom liste pripustila, že znenie bodu 2 jej rozhodnutia by mohlo viesť k nedorozumeniam a že môže podporiť názor sťažovateľa, že pokiaľ ide o obkladové tehly, nebola udelená žiadna výnimka. Komisia však potvrdila, že holandský tehlový priemysel so súhlasom Komisie znížil svoju kapacitu. Podľa Komisie to jasne vyplýva z jej spisu a rozhodnutia. Komisia sa ďalej odvolala na list, ktorý jej v roku 1992 zaslali strany zúčastnené na dohode. Podľa tohto listu sa navrhovaná reštrukturalizácia „týkala výlučne tehál obkladaných tehál („gevelbakstenen“) a žiadnych iných výrobkov alebo skupín výrobkov, ktoré s nimi súviseli alebo nesúviseli“. Komisia ďalej uviedla, že dotknutá dohoda nebránila stranám zvýšiť svoje výrobné kapacity mimo Holandska, napríklad v Belgicku. Dodal, že dohoda tiež predpokladala, že záväzky strán, ktoré ju dodržiavali, uplynú "najneskôr 30. septembra 1997".

Komisia dospela k záveru, že neexistujú dostatočné dôvody na vyhovenie žiadosti sťažovateľa, ale že konečné rozhodnutie prijme až po doručení pripomienok sťažovateľa.

Dňa 25. júna 2003 sťažovateľ predložil svoje pripomienky k tomuto listu. Sťažovateľ zopakoval svoj názor, že obkladové tehly neboli zahrnuté do rozhodnutia, a vyjadril názor, že vysvetlenia Komisie týkajúce sa tejto otázky nie sú hodné európskeho výkonného orgánu. Podľa sťažovateľa dohoda v podobe, v akej sa skutočne vykonávala, viedla k stratám pre spotrebiteľov vo výške 675 miliónov EUR. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že pridanie novej výrobnej kapacity počas obdobia oslobodenia, a to tak v Holandsku, ako aj v Belgicku, spôsobilo absurdnosť dohody. Poukázala tiež na to, že aj keď sa zásoby počas príslušného obdobia zvýšili, ceny neklesli, ale sa zvýšili. Podľa navrhovateľa sa ceny jednej zo zúčastnených spoločností za päť rokov zvýšili približne o 71 % a ziskové rozpätie dosiahlo približne 40 %. Sťažovateľ sa odvolal aj na list právnikov jednej zo strán dohody z 22. mája 2001. Podľa sťažovateľa tento list, ktorý bol predložený Komisii, preukázal, že dohoda sledovala cieľ spôsobiť problémy s dodávkou, a preto súhlasila s tým, že tretie strany pôsobiace na trhu budú poškodené. Podľa navrhovateľa sa za takýchto okolností nemohlo udeliť žiadne oslobodenie. Sťažovateľ opäť poukázal na výmenu informácií medzi podnikmi, ktoré boli zmluvnými stranami príslušnej dohody. Podľa názoru sťažovateľa bola táto výmena informácií v zjavnom rozpore s podmienkami uloženými Komisiou pri vyňatí dohody. Navrhovateľ takisto uviedol, že zníženie výrobnej kapacity sa uskutočnilo už v roku 1990. Táto otázka sa teda už dlho riešila, keď dotknuté strany oznámili svoj súhlas Komisii.

V liste zaslanom 22. apríla 2005 Komisia opäť vysvetlila sťažovateľovi, prečo sa nedomnievala, že existujú dôvody na začatie činnosti. Komisia poznamenala, že jej list dopĺňal list z 24. apríla 2003 a zaoberal sa argumentmi uvedenými v liste sťažovateľa z 25. júna 2003. Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa, že strany príslušnej dohody zvýšili svoju výrobnú kapacitu v rozpore s účelom uvedenej dohody, Komisia zastávala názor, že riešenie tejto otázky je vecou samotných strán. Pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje dohoda, Komisia na základe poslednej vety bodu 2 svojho rozhodnutia tvrdila, že zníženie výrobnej kapacity jedného druhu tehál viedlo aj k zníženiu výrobnej kapacity iných tehál. Pokiaľ ide o spoluprácu medzi stranami dohody, Komisia vysvetlila, že nebola schopná preukázať, že došlo k nezákonnej výmene informácií. Podľa názoru Komisie výmena informácií, ku ktorej došlo, nebola nezákonná, pretože sa vymieňali len súhrnné údaje a keďže tieto informácie neumožňovali stranám kontrolovať svoje vzájomné správanie. Pokiaľ ide o zvýšenie cien počas príslušného obdobia, Komisia uviedla, že ho možno vysvetliť aj stavebným boomom v nových spolkových krajinách v Nemecku v tom čase. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že sa stal obeťou bojkotu zo strany strán príslušnej dohody, Komisia poznamenala, že sťažovateľ už túto otázku predložil vnútroštátnym súdom. Komisia sa preto domnieva, že Spoločenstvo nemalo záujem zaoberať sa touto záležitosťou.

Rovnako ako v liste z 24. apríla 2003 Komisia zdôraznila, že konečné rozhodnutie sa prijme až po zohľadnení prípadných pripomienok sťažovateľa.

Dňa 19. mája 2005 sťažovateľ predložil pripomienky k tomuto listu, v ktorých zdôraznil, že si želá trvať na svojej sťažnosti. Navrhovateľ zopakoval svoj názor, že zníženie výrobnej kapacity sa vykonalo pred oznámením dohody. Tvrdila, že výnimky podľa práva Spoločenstva nemôžu mať retroaktívny účinok presahujúci deň oznámenia. Podľa názoru sťažovateľa bolo preto rozhodnutie neplatné. Navrhovateľ takisto zdôraznil, že vzhľadom na zvýšenie cien spotrebitelia nedostali primeraný podiel na výhodách vyplývajúcich z príslušnej dohody, ako sa vyžaduje v článku 81 ods. 3 Zmluvy o ES.

Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby zrušila svoje rozhodnutie alebo aby dohliadla na to, aby sa toto rozhodnutie a podmienky, ktorým podliehalo, vykonali. Tvrdila tiež, že dodatočný zisk, ktorý dosiahli dotknuté podniky, by sa mal v rozsahu, v akom prekročil mieru inflácie, vrátiť spotrebiteľom.

Sťažnosť 3065/2005/GG

Dňa 20. septembra 2005 sa sťažovateľ opäť obrátil na ombudsmana (sťažnosť 3065/2005/GG). Vzhľadom na to, že sťažovateľ požiadal ombudsmana o pomoc, list bol zaregistrovaný ako nová sťažnosť. Keďže sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby vyzval Komisiu, „aby opravila rozhodnutia, ktoré doteraz prijala“, zdalo sa, že sťažovateľ nie je spokojný s podstatou stanoviska Komisie, ale skôr so skutočnosťou, že od podania sťažnosti uplynulo šesť rokov.

Z listov Komisie z 24. apríla 2003 a 22. apríla 2005 však jasne vyplýva, že Komisia ešte neprijala konečné rozhodnutie o sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže. Ombudsman preto informoval sťažovateľa, že neexistujú dostatočné dôvody na vyšetrovanie.

Sťažovateľovi bolo oznámené, že má možnosť obnoviť svoju sťažnosť (1), ak Komisia zamietne jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže, alebo (2), ak sa domnieva, že Komisia sa touto záležitosťou v primeranej lehote nezaoberala.

O tejto výhrade

Dňa 12. júna 2007 sťažovateľ informoval ombudsmana, že Komisia stále neodpovedala na jeho list z 19. mája 2005. Sťažovateľ preto požiadal ombudsmana, aby sa prípadom zaoberal.

Ďalší list sťažovateľa

Dňa 5. júla 2007 ombudsman požiadal Komisiu o stanovisko k sťažnosti. Ombudsman poukázal na to, že sťažovateľ v podstate tvrdil, že Komisia nevybavila jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže v primeranej lehote po doručení listu z 19. mája 2005. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný v ten istý deň.

Dňa 1. októbra 2007 sťažovateľ informoval ombudsmana, že od Komisie dostal list z 3. septembra 2007. V tomto liste Komisia odpovedala na argumenty, ktoré sťažovateľ predložil vo svojom liste z 19. mája 2005, a zopakovala svoj názor, že neexistujú dostatočné dôvody na vyhovenie žiadosti sťažovateľa alebo na vykonanie ďalších vyšetrovaní. Komisia preto požiadala sťažovateľa, aby objasnil, či chce trvať na svojich argumentoch a či trvá na formálnom rozhodnutí o svojej sťažnosti.

Sťažovateľ vo svojom liste ombudsmanovi z 1. októbra 2007 vysvetlil, že stanovisko Komisie nepovažuje za uspokojivé. Sťažovateľ poukázal na to, že ombudsman je jeho poslednou nádejou, a vyzval ombudsmana, aby využil všetky možnosti na ovplyvnenie rozhodnutia Komisie. Sťažovateľ takisto navrhol stretnutie s cieľom prediskutovať túto záležitosť.

Ombudsman vo svojej odpovedi z 12. októbra 2007 pripomenul sťažovateľovi, že tento prípad sa týkal nevybavenia sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže Komisiou v primeranej lehote a že bude môcť preskúmať podstatu stanoviska Komisie až po tom, ako Komisia rozhodne o tomto prípade. Ombudsman tiež poukázal na to, že jeho úlohou je skúmať možné prípady nesprávneho úradného postupu, ale nie snažiť sa ovplyvňovať rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma.

Ombudsmanka sťažovateľovi oznámila, že by preto mohlo byť užitočné požiadať Komisiu, aby prijala formálne a konečné rozhodnutie vo veci. Dodal, že sťažovateľ by mohol využiť túto príležitosť na opätovné predloženie svojich argumentov Komisii. Ak by sa Komisia napriek tomu rozhodla zamietnuť sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže, toto rozhodnutie by potom mohlo byť napadnuté na súde alebo by mohlo byť predmetom ďalšej sťažnosti ombudsmanovi.

Ombudsman dodal, že vzhľadom na uvedené skutočnosti sa domnieva, že stretnutie so sťažovateľom sa v súčasnosti nezdá byť potrebné.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Po prijatí sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa hospodárskej súťaže zo 17. septembra 1999 GR pre hospodársku súťaž konzultovalo s holandským orgánom na ochranu hospodárskej súťaže a zaslalo formálne žiadosti o informácie KNB, holandskému združeniu výrobcov tehál (trikrát), ako aj jednotlivým výrobcom tehál v Holandsku (48), Belgicku (16) a Nemecku (55).

Dňa 24. apríla 2003 Komisia informovala sťažovateľa o zisteniach svojho vyšetrovania a o svojom zámere zamietnuť sťažnosť. Sťažovateľ odpovedal 25. júna 2003, pričom spochybnil závery Komisie.

Dňa 22. apríla 2005 Komisia zaslala dodatočný list, v ktorom reagovala na argumenty sťažovateľa. Komisia opäť informovala sťažovateľa o svojom zámere zamietnuť sťažnosť. Sťažovateľ odpovedal 19. mája 2005.

Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že neodpovedala na list sťažovateľa z 19. mája 2005, hoci obsah tohto listu bol do veľkej miery totožný s obsahom jej predchádzajúceho listu z 25. júna 2003 a sťažovateľ si už bol plne vedomý zámeru Komisie zamietnuť sťažnosť.

Dňa 3. septembra 2007 Komisia odpovedala na list sťažovateľa z 19. mája 2005 a spýtala sa ho, či trvá na formálnom rozhodnutí o jeho sťažnosti.

Dňa 20. septembra 2007 GR pre hospodársku súťaž usporiadalo telefonickú konferenciu so sťažovateľom. Príslušný útvar sťažovateľovi vysvetlil, že zamýšľa navrhnúť Komisii rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti. Dňa 28. septembra 2007 Komisia vyhovela žiadosti sťažovateľa o predĺženie lehoty do 31. decembra 2007 na rozhodnutie o tom, či chce alebo nechce dostať konečné rozhodnutie.

Dôvodom, prečo Komisia najprv požiadala o potvrdenie, že sťažovateľ si želá konečné rozhodnutie o svojej sťažnosti, bolo, že v mnohých prípadoch sťažovatelia v skutočnosti nechcú dostať formálne rozhodnutie (o zamietnutí), pretože takéto rozhodnutie by im mohlo brániť v občianskom súdnom konaní. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (2) nemôžu vnútroštátni sudcovia prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím Komisie.

Pokiaľ by ju sťažovateľ do 31. decembra 2007 neinformoval o tom, že si neželá prijať formálne rozhodnutie, Komisia by očakávala prijatie konečného rozhodnutia a jeho oznámenie sťažovateľovi začiatkom roka 2008.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ 7. januára 2008 predložil ombudsmanovi určité pripomienky, v ktorých tvrdil, že Komisia už od októbra 1999 vedela, že jeho oslobodenie od dane sa zneužívalo na obkladové tehly. Navrhovateľ dodal, že už v júni 2001 preukázal, že podniky, ktoré boli stranami príslušnej dohody, mali len veľmi obmedzenú výrobu, pokiaľ ide o výrobky, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o oslobodení, t. j. bežné tehly. Podľa sťažovateľa bolo Komisii v októbri 2001 tiež preukázané, že účelom dohody bolo spôsobiť problémy s dodávkou. Sťažovateľ sa domnieva, že odvetvový prieskum, ktorý vykonala Komisia, bol preto zbytočný a získal vzácne zdroje.

Dňa 10. apríla 2008 sťažovateľ predložil ďalšie pripomienky.

V týchto pripomienkach sťažovateľ okrem iného uviedol tieto pripomienky:

• V rozhodnutí sa uvádzalo, že sa nevzťahuje na obkladové tehly. V bode 7 rozhodnutia, v ktorom sa poukazuje na pokles spotreby, sa uvádza toto vysvetlenie: „Tento trend je stále klesajúci, najmä preto, že alternatívne materiály sú lacnejšie a prinášajú lepšie technické výsledky; To vysvetľuje rastúcu tendenciu nahrádzať nosné steny vyrobené z tehál betónom a oceľou a používať plechové materiály namiesto iných foriem muriva.„To sa jasne týkalo bežných tehál („Mauerwerksziegel“), pretože len tieto tehly konkurujú uvedeným iným stavebným materiálom.
• Ak by sa do dohody zahrnuli obkladové tehly, Komisia by mala do svojej analýzy zahrnúť aspoň susedné trhy s tehlami v Nemecku a celý belgický trh, keďže obkladové tehly sa v EÚ ponúkali a obchodovalo sa s nimi v okruhu 700 km. Okrem toho bežné tehly a obkladové tehly zjavne neboli z pohľadu spotrebiteľov nahraditeľné.
• Na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v rozhodnutí, rozvoj tehlového priemyslu v 80. rokoch bol vynikajúci. Predaj holandských tehál sa neustále zvyšoval z 1,138 milióna v roku 1985 na 1,554 milióna v roku 1990. Prvé zvýšenie cien, ktoré sa uskutočnilo na prelome rokov 1990/1991 a dosiahlo 7,1 %, bolo odôvodnené vzhľadom na náklady na reštrukturalizáciu. Druhé zvýšenie cien, ktoré sa uskutočnilo na prelome rokov 1991/1992 a ktoré predstavovalo 7,3 %, bolo odôvodnené aj vzhľadom na náklady na reštrukturalizáciu. Od roku 1990 do roku 1993 sa ceny zvýšili o 30,2 %. Dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž teda nebola potrebná. Komisia príslušné údaje neoverila.
• O oslobodenie bolo požiadané 10. septembra 1992, t. j. dva roky po znížení výrobnej kapacity.

Ďalšie otázky
Žiadosť o ďalšie informácie

Dňa 28. februára 2008 Komisia informovala ombudsmana, že stále čaká na odpoveď sťažovateľa na otázku, či má pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu. Komisia dodala, že sťažovateľ bol vyzvaný, aby poskytol tieto informácie do konca februára 2008.

Dňa 17. apríla 2008 a vzhľadom na to, že neboli k dispozícii žiadne ďalšie informácie o tejto otázke, úrad ombudsmana zavolal Komisiu, aby zistil, v akom štádiu sa nachádzalo jej vyšetrovanie. Pri príležitosti tohto telefonického rozhovoru Komisia poukázala na to, že v tomto prípade prijala svoje rozhodnutie a že kópia bude postúpená ombudsmanovi.

List Komisie zo 7. mája 2008

Dňa 7. mája 2008 Komisia informovala ombudsmana, že 20. februára 2008 sťažovateľ potvrdil svoje želanie získať konečné rozhodnutie. Komisia tiež zaslala ombudsmanovi kópiu svojho rozhodnutia z 15. apríla 2008 o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa hospodárskej súťaže.

Komisia vo svojom rozhodnutí z 15. apríla 2008 informovala sťažovateľa, že neexistuje záujem Spoločenstva na ďalšom vyšetrovaní tohto prípadu, a preto zamietla jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže. Komisia vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedla, že (i) navrhovateľ nepredložil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, že zníženie výrobnej kapacity sa uskutočnilo už v roku 1990, (ii) že navrhovateľ sa nezúčastnil konania vedúceho k rozhodnutiu z roku 1994, hoci by to bolo možné, a (iii) že prípad sa týkal otázky z roku 1994.

Dňa 20. mája 2008 ombudsman upozornil sťažovateľa na toto rozhodnutie a vyzval ho, aby predložil pripomienky.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach jasne uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím prijatým Komisiou.

ROZHODNUTIE

1 Relevantné skutočnosti

1.1 Sťažovateľ je nemecká spoločnosť, ktorá predtým pôsobila v oblasti obchodu s tehlami.

1.2 Rozhodnutím prijatým 29. apríla 1994 (3) (ďalej len "rozhodnutie") Komisia za určitých podmienok a na obdobie piatich rokov (1992 - 1997) udelila podľa pravidiel hospodárskej súťaže EÚ výnimku z dohody medzi holandskými výrobcami tehál, ktorej cieľom bolo znížiť výrobnú kapacitu tak, aby sa dosiahla rovnováha na trhu.

1.3 V septembri 1999 sťažovateľ podal sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre hospodársku súťaž ("GR pre hospodársku súťaž"), v ktorej tvrdil, že príslušné holandské spoločnosti a ich združenie sa dopustili viacerých závažných porušení pravidiel hospodárskej súťaže EÚ.

1.4 V sťažnosti podanej ombudsmanovi vo februári 2001 (sťažnosť 227/2001/GG) sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevybavila jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže v primeranej lehote. Ombudsman začal vyšetrovanie, ktoré bolo v júni 2001 ukončené zistením, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, z dôvodu, že Komisia bola schopná preukázať, že sa prípadom aktívne zaoberá.

1.5 Dňa 24. apríla 2003 Komisia zaslala sťažovateľovi podrobný list. Komisia vo svojom liste vyjadrila názor, že neexistujú dostatočné dôvody na vyhovenie žiadosti sťažovateľa, ale že konečné rozhodnutie prijme až po doručení pripomienok sťažovateľa.

1.6 Dňa 25. júna 2003 sťažovateľ predložil svoje pripomienky k tomuto listu a zopakoval svoj názor, že boli porušené pravidlá hospodárskej súťaže EÚ.

1.7 V liste zaslanom 22. apríla 2005 Komisia sťažovateľovi opäť vysvetlila, že podľa jej názoru Spoločenstvo nemá záujem zaoberať sa touto záležitosťou. Rovnako ako v liste z 24. apríla 2003 Komisia zdôraznila, že konečné rozhodnutie sa prijme až po zohľadnení prípadných pripomienok sťažovateľa.

1.8 Sťažovateľ 19. mája 2005 predložil pripomienky k tomuto listu, v ktorých zdôraznil, že si želá trvať na svojej sťažnosti.

1.9 Dňa 20. septembra 2005 sa sťažovateľ opäť obrátil na ombudsmana (sťažnosť 3065/2005/GG). Keďže sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby vyzval Komisiu, „aby opravila rozhodnutia, ktoré doteraz prijala“, zdalo sa, že sťažovateľ nie je spokojný s podstatou stanoviska Komisie, ale skôr so skutočnosťou, že od podania sťažnosti uplynulo šesť rokov. Z listov Komisie z 24. apríla 2003 a 22. apríla 2005 však jasne vyplýva, že Komisia ešte neprijala konečné rozhodnutie o sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže. Ombudsman preto informoval sťažovateľa, že neexistujú dostatočné dôvody na vyšetrovanie. Sťažovateľovi bolo oznámené, že má možnosť obnoviť svoju sťažnosť (1), ak Komisia zamietne jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže, alebo (2), ak sa domnieva, že Komisia sa touto záležitosťou v primeranej lehote nezaoberala.

1.10 Sťažovateľ 12. júna 2007 informoval ombudsmana, že Komisia ešte stále neodpovedala na jeho list z 19. mája 2005. Sťažovateľ preto požiadal ombudsmana, aby sa prípadom zaoberal.

2 O rozsahu tohto vyšetrovania

2.1 Ombudsman pochopil sťažovateľa tak, že v podstate tvrdí, že Komisia nevybavila jeho sťažnosť týkajúcu sa hospodárskej súťaže v primeranej lehote po doručení listu z 19. mája 2005. Rozhodol sa preto začať vyšetrovanie v súvislosti s týmto tvrdením. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný v ten istý deň.

2.2 Dňa 15. apríla 2008 Komisia prijala formálne rozhodnutie, ktorým zamietla sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa hospodárskej súťaže. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zaslaných 23. júna 2008 jasne uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím prijatým Komisiou.

2.3 Vzhľadom na dôkazy, ktoré mu boli doteraz predložené, sa ombudsman domnieva, že vyšetrovanie podstaty rozhodnutia Komisie by bolo opodstatnené. Podľa názoru ombudsmana by však nebolo vhodné zaoberať sa touto záležitosťou v rámci tohto vyšetrovania, ktoré sa zameralo na čas, ktorý Komisii trvalo, kým sa zaoberala sťažnosťou sťažovateľa týkajúcou sa hospodárskej súťaže. Ombudsman preto zaregistruje list sťažovateľa z 23. júna 2008 ako novú sťažnosť.

2.4 Toto vyšetrovanie sa teda bude zaoberať len tvrdením, ku ktorému bola Komisia vyzvaná, aby poskytla stanovisko v liste ombudsmana o začatí vyšetrovania.

Údajné nevybavenie sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže v primeranej lehote

3.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi z 12. júna 2007 tvrdil, že Komisia sa jeho sťažnosťou týkajúcou sa hospodárskej súťaže nezaoberala v primeranej lehote po tom, ako jej bol doručený list z 19. mája 2005.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku vyjadrila poľutovanie nad tým, že neodpovedala na list sťažovateľa z 19. mája 2005, ale poukázala na to, že obsah tohto listu je do veľkej miery totožný s obsahom jej predchádzajúceho listu z 25. júna 2003 a že sťažovateľ si už bol plne vedomý zámeru Komisie zamietnuť sťažnosť. Komisia ďalej uviedla, že 3. septembra 2007 písomne odpovedala sťažovateľovi na oznámenie z 19. mája 2005 a spýtala sa ho, či trvá na formálnom rozhodnutí o svojej sťažnosti.

Komisia vysvetlila, že dôvodom, prečo najprv požiadala o potvrdenie, že sťažovateľ si želá alebo by si mohol želať konečné rozhodnutie o svojej sťažnosti, bolo, že v mnohých prípadoch sťažovatelia v skutočnosti nechcú dostať formálne rozhodnutie (o zamietnutí), keďže takéto rozhodnutie by im mohlo brániť v občianskom súdnom konaní. Podľa článku 16 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 zmluvy (4) nemôžu vnútroštátni sudcovia prijímať rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím Komisie.

3.3 Dňa 28. februára 2008 Komisia informovala ombudsmana, že stále čaká na odpoveď sťažovateľa na otázku, či má pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu. Komisia dodala, že sťažovateľ bol vyzvaný, aby poskytol tieto informácie do konca februára 2008.

3.4 Komisia 7. mája 2008 informovala ombudsmana, že sťažovateľ 20. februára 2008 potvrdil svoje želanie prijať konečné rozhodnutie. Komisia tiež zaslala ombudsmanovi kópiu svojho rozhodnutia z 15. apríla 2008 o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa hospodárskej súťaže.

3.5 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nepredložil žiadne konkrétne pripomienky, pokiaľ ide o čas, ktorý Komisia potrebovala na prijatie tohto rozhodnutia.

3.6 Ombudsman s potešením konštatuje, že Komisia konala rýchlo po tom, ako bola upozornená na túto sťažnosť. Je pravda, že niekoľko ďalších mesiacov uplynulo, kým Komisia napokon 15. apríla 2008 prijala rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa hospodárskej súťaže. Komisia však vysvetlila dôvody, na základe ktorých považovala za potrebné najprv overiť, či sťažovateľ skutočne chcel dostať formálne rozhodnutie o svojej sťažnosti týkajúcej sa hospodárskej súťaže. Ombudsmanka považuje vysvetlenie Komisie za primerané. Ďalej poznamenáva, že sťažovateľ nenamietal proti prístupu Komisie.

3.7 Ombudsman však považuje za veľmi ťažké pochopiť, prečo sa Komisia neaktivizovala oveľa skôr. Komisia vo svojom liste sťažovateľovi z 22. apríla 2005 zdôraznila, že konečné rozhodnutie sa prijme až po zohľadnení prípadných pripomienok sťažovateľa. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 19. mája 2005. Hneď ako Komisia dostala tento list, bola teda schopná prijať potrebné kroky na prijatie konečného rozhodnutia o sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa hospodárskej súťaže. Zdá sa však, že žiadne takéto kroky neboli prijaté, kým ombudsman neupozornil Komisiu na túto sťažnosť.

3.8 Komisia nepredložila žiadne vysvetlenie, ktoré by mohlo odôvodniť toto oneskorenie. Ombudsmanka konštatuje, že Komisia vyjadrila poľutovanie nad oneskorením, ku ktorému došlo. Podľa názoru ombudsmana to však nemožno považovať za uspokojivú reakciu. Ombudsman sa domnieva, že ak, ako v tomto prípade, dôjde k značným prieťahom, zásady dobrej správnej praxe vyžadujú, aby sa dotknutému občanovi aspoň ospravedlnil.

3.9 Ombudsman však poznamenáva, že obavy sťažovateľa sa zrejme zameriavajú skôr na podstatu rozhodnutia Komisie než na procedurálne aspekty. Vzhľadom na to, že podstata rozhodnutia Komisie sa preskúma v samostatnom vyšetrovaní, ombudsmanka sa domnieva, že v súvislosti s týmto prípadom nie je potrebné prijať žiadne ďalšie opatrenia.

4 Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto prípadom nie je potrebné prijať žiadne ďalšie opatrenia.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 131, 1994, s. 15.

(2) Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1.

(3) Ú. v. ES L 131, 1994, s. 15.

(4) Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1.