V Štrasburgu 14. decembra 2007

Vážená pani S.,

Dňa 11. apríla 2007 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii.

Dňa 16. mája 2007 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie.

Dňa 23. júla 2007 Komisia zaslala stanovisko k Vašej sťažnosti a nasledujúci deň ma informovala, že stanovisko, ktoré zaslala, predstavovalo nesprávnu verziu a že opravená verzia bude zaslaná v prvých dňoch septembra 2007.

Dňa 8. augusta 2007 ste sa obrátili na moje útvary a 5. septembra 2007 ste mi zaslali list, v ktorom ste ma informovali, že 23. mája 2007 ste začali konanie na Súde pre verejnú službu Európskej únie.

Dňa 15. októbra 2007 Komisia informovala moje útvary listom, že sa dozvedela, že ste začali uvedené konanie, a preto sa rozhodla nezaslať svoje opravené stanovisko.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Sťažovateľ je úradníkom Európskej komisie. Od 7. júla 2005 pracuje na Generálnom riaditeľstve Komisie (ďalej len „GR“) pre informačnú spoločnosť a médiá (ďalej len „GR INFSO“).

Jej sťažnosť sa týkala skúšobnej doby v GR pre podnikanie (ďalej len „GR ENTR“) (od 1. októbra 2003 do 28. februára 2005). Sťažovateľ pracoval v GR ENTR ako právny poradca na dočasnom pracovnom mieste. Jej prvá, priebežná správa bola pozitívna.

Následne sa z dôvodu reorganizácie jej oddelenia, ktoré bolo presunuté z Luxemburgu do Bruselu, zmenila jej nadriadená. Sťažovateľka zistila, že nové pracovné podmienky jej neumožnili riadne vykonávať svoje povinnosti z dôvodu i) protichodných príkazov, ktoré jej boli vydané; ii) zmeny svojho pracovného profilu bez jej súhlasu (v rámci nového profilu nemohla rozvíjať svoje odborné schopnosti); iii) jej neinformovanie o obchodných záležitostiach; a iv) všeobecné ťažkosti pri komunikácii so svojím novým nadriadeným (nadriadenými) a kolegami. Preto požiadala o presun na iné oddelenie toho istého GR. Jej nadriadení s touto požiadavkou nesúhlasili.

V auguste 2004 dostala sťažovateľka druhú priebežnú správu, ktorá bola negatívna. Následne sa jej pracovné podmienky zhoršili. Vedúci oddelenia informoval všetkých zamestnancov o druhej priebežnej správe sťažovateľa počas stretnutia. Okrem toho nesúhlasil s návrhom sťažovateľky, pokiaľ ide o dátumy jej letnej dovolenky a jej žiadosť o odbornú prípravu alebo jej vyslanie na služobné cesty do zahraničia. Okrem toho poslal e-maily svojim kolegom, ktoré obsahovali negatívne pripomienky k jej výkonu. Úlohy sťažovateľky boli prerozdelené medzi ostatných zamestnancov a jej prístup na spoločný disk "S" bol obmedzený. Napokon vedúca oddelenia začala postup hodnotenia jej výkonu na základe článku 34 ods. 2 služobného poriadku, ktorý môže viesť k prepusteniu pred skončením skúšobnej doby.

Sťažovateľka sa domnievala, že uvedené správanie jej vedúcej oddelenia predstavuje psychické obťažovanie. V tejto súvislosti pripojila k svojej sťažnosti stanovisko právnika a stanovisko psychológa.

Sťažovateľ sa obrátil na výbor zamestnancov, odborové zväzy a riaditeľa pre ľudské zdroje GR ENTR.

Začala aj neformálny postup, ktorý Komisia zaviedla pre obete obťažovania. Obrátila sa na dvoch dôverných poradcov a mediátora Komisie, ktorí jej poradili a pomáhali jej počas stretnutí s nadriadenými sťažovateľa.

Sťažovateľ predložil 26. októbra 2004 formálnu žiadosť o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku, ktorá sa vzťahuje na každú osobu, ktorá sa domnieva, že je obeťou obťažovania. Sťažovateľka uviedla, že je „znehodnotená“, a požiadala o pozastavenie hodnotenia jej výkonnosti na základe článku 34 ods. 2 služobného poriadku a opäť o presun na iné GR.

Dňa 20. júla 2005 GR pre administratívu a personál (ďalej len „GR ADMIN“) odpovedalo na žiadosť sťažovateľa o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku. Uviedol, že na základe dostupných dôkazov oddelenie GR ADMIN zodpovedné za sťažnosti na obťažovanie nekonštatovalo, že relevantné okolnosti predstavujú prípad obťažovania, a preto nebolo začaté osobitné administratívne vyšetrovanie.

Medzitým sa 15. januára 2005 dokončila hodnotiaca správa sťažovateľky (ďalej len „správa“) vypracovaná podľa článku 34 ods. 2 služobného poriadku a odporučilo sa jej prepustenie. Výbor pre správu však s týmto odporúčaním nesúhlasil a navrhol GR ADMIN, aby sťažovateľka ukončila skúšobnú dobu v inom GR počas ďalšieho šesťmesačného obdobia. GR ADMIN preto presunulo sťažovateľa na GR INFSO a toto šesťmesačné obdobie začala v marci 2005.

Sťažovateľka nebola spokojná so svojím novým pracovným miestom a uchádzala sa o pracovné miesta Komisie v zahraničí (v New Yorku). Jej žiadosť nebola úspešná. Požiadala o intervenciu mediátora Komisie v tejto súvislosti. Zistila, že zamietavé rozhodnutie o jej vyslaní do zahraničia bolo spôsobené správou a skutočnosťou, že podala sťažnosti proti svojim nadriadeným.

Sťažovateľka preto 17. augusta 2005 podala žiadosť podľa článku 90 ods. 1 služobného poriadku o náhradu škody, ktorá jej mala byť vyplatená ako obeti obťažovania.

Podala tiež odvolanie podľa článku 90 ods. 2 proti záverom správy (aby bola zamietnutá bez ukončenia skúšobnej doby) a požiadala o jej zrušenie. Dňa 19. decembra 2005 GR ADMIN konštatovalo, že vzhľadom na to, že sťažovateľka bola medzičasom zriadená ako úradníčka, nie je dôvod pokračovať v odvolaní proti uvedeným záverom správy.

Sťažovateľka sa 20. januára 2006 obrátila na predsedu Komisie a sťažovala sa na správanie svojich nadriadených v GR ENTR. Prijal ju aj komisár Kallas. Pán Kallas tiež zaslal sťažovateľovi list ako odpoveď na jej list predsedovi Komisie, v ktorom pán Kallas zamietol jej sťažnosť.

Dňa 13. marca 2006 podala sťažovateľka ďalšie odvolanie podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu z 19. decembra 2005 týkajúcemu sa jej žiadosti o náhradu škody. Požiadala tiež o prístup k niektorým dokumentom z jej osobného spisu.

Dňa 17. mája 2006 bolo jej odvolanie zamietnuté a bol vydaný len jeden dokument.

Potom sa obrátila na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), ktorý jej pomohol so žiadosťou o prístup k dokumentom. Keď sa dozvedela o nových dokumentoch, zastávala názor, že niektoré ďalšie dokumenty z jej spisu boli bez jej vedomia odstránené alebo zmenené.

Sťažovateľ následne 8. novembra 2006 podal odvolanie podľa článku 90 ods. 2 a žiadosť podľa článku 90 ods. 1 o náhradu škody. Tvrdila, že v jej prípade existuje „paralelný“ osobný spis a že správa bola vypracovaná bez toho, aby mala možnosť brániť sa.

GR ADMIN odpovedalo 13. februára 2007 a zamietlo jej odvolanie a žiadosť. Zistila, že prvky jej spisu, ktoré sťažovateľka považovala za nové, nie sú dostatočným dôvodom na opätovné posúdenie jej správy a že neexistuje žiadny „súbežný“ osobný spis. Uviedla tiež, že odvolanie sťažovateľa bolo „opakujúce sa“.

Okrem toho sa sťažovateľ 19. decembra 2006 obrátil na OLAF. Vo februári 2007 OLAF konštatoval, že nemá právomoc zaoberať sa jej prípadom.

Dňa 11. apríla 2007 podala sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

Tvrdila, že Komisia sa jej obvineniami z obťažovania riadne nezaoberala.

Tvrdila, že Komisia by jej mala i) poskytnúť informácie o všetkých vyšetrovaniach vykonaných v rámci GR ENTR v súvislosti s jej prípadom a ii) zaviesť účinné preventívne opatrenia proti obťažovaniu, ako aj účinné prostriedky nápravy v prípadoch obťažovania.

Požiadavku

Rozsah vyšetrovania ombudsmana

Ombudsman vo svojom liste o začatí vyšetrovania informoval sťažovateľa, že jeho vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa obťažovania na pracovisku sa obmedzuje na určenie toho, či dotknutá inštitúcia riadne uplatnila príslušné vnútorné postupy.

Stanovisko Komisie k listom Komisie z 23. a 24. júla 2007

Dňa 23. júla 2007 Komisia zaslala stanovisko k sťažnosti a nasledujúci deň informovala útvary ombudsmana, že stanovisko, ktoré zaslala, odrážalo nesprávnu verziu a že opravená verzia bude zaslaná v prvých dňoch septembra 2007.

Pripomienky sťažovateľa (telefonický hovor sťažovateľa z 8. augusta 2007 a list sťažovateľa z 5. septembra 2007)

Dňa 8. augusta 2007 sťažovateľka informovala útvary ombudsmana, že 23. mája 2007 začala súdne konanie na Súde pre verejnú službu (vec F-49/07 R/Komisia) na základe skutočností uvedených v jej sťažnosti ombudsmanovi.

Sťažovateľka vo svojom neskoršom liste z 5. septembra 2007 najprv uviedla, že jej sťažnosť na Súd pre verejnú službu sa týka zrušenia aktov, ktoré podľa nej majú na ňu škodlivé účinky. Medzi takéto akty patrí rozhodnutie GR ADMIN z 20. júla 2005, ktorým sa zamieta jej žiadosť z 26. októbra 2004 o pomoc podľa článku 24 služobného poriadku, a sú uvedené v jej osobnom spise. Vo svojej sťažnosti požiadala tribunál, aby „určil zodpovednosť Spoločenstva za všetky nezákonné rozhodnutia, činy a správanie Komisie“a za náhradu škody vo výške 2 500 000 EUR, ktorú utrpela v dôsledku morálneho obťažovania.

Po druhé sa zdá, že sťažovateľka sa v podstate domnieva, že ombudsmanka by mala i) pokračovať vo vyšetrovaní svojej sťažnosti súbežne s konaním pred Súdom pre verejnú službu alebo ii) začať vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa otázok obťažovania v rámci Komisie na základe skutočností, ktoré uvádza. Požiadala tiež ombudsmana, aby sa s Komisiou dohodol, že predtým, ako tribunál rozhodne o jej prípade, bude preložená do inej inštitúcie.

Požiadala ombudsmana, aby spolu s Komisiou hľadal priateľské riešenie s cieľom „odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu“alebo povzbudiť Komisiu, aby sa zúčastnila na zmierovacom konaní pred tribunálom.

Napokon uviedla, že medzičasom bola 1. mája 2007 preložená na iné oddelenie („Medzinárodné vzťahy“) v rámci toho istého GR, a domnievala sa, že toto preloženie bolo zneužívajúce a že odôvodnenie rozhodnutia o tomto preložení bolo nedostatočné.

List Komisie z 15. októbra 2007

Komisia uviedla, že prisľúbila, že zašle opravu svojho stanoviska k sťažnosti z 23. júla 2007, ale keď bolo jej opravené stanovisko ukončené v septembri 2007, dozvedela sa, že sťažovateľ medzitým podal odvolanie na Súd prvého stupňa (1) na základe skutočností, ktoré boli predmetom vyšetrovania ombudsmana. Komisia sa preto rozhodla nezaslať ombudsmanovi opravené stanovisko.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Ombudsman pripomína, že sťažovateľka ho listom z 5. septembra 2007 informovala, že 1. mája 2007 bola preložená na iné oddelenie ("medzinárodné vzťahy") v rámci toho istého generálneho riaditeľstva ("GR"), a domnievala sa, že takéto preloženie bolo zneužívajúce a že odôvodnenie rozhodnutia o tomto preložení bolo nedostatočné.

Pokiaľ by stanovisko sťažovateľa mohlo predstavovať nové tvrdenie, ak je riadne odôvodnené, nezdá sa, že by sťažovateľ v súvislosti s touto konkrétnou otázkou dodržal článok 2 ods. 8 štatútu ombudsmana (2) a v tejto súvislosti vyčerpal postup ustanovený v článku 90 služobného poriadku. Ombudsman sa preto touto otázkou v rámci tohto vyšetrovania nezaoberá. Sťažovateľ však môže v tejto súvislosti podať novú sťažnosť po vyčerpaní postupu podľa článku 90.

1.2 Ombudsman okrem toho chápe list sťažovateľa z 5. septembra 2007, v ktorom navrhuje, aby ombudsman z vlastného podnetu preskúmal všeobecnú otázku riešenia prípadov obťažovania zo strany Komisie. Ombudsmanka nemá k dispozícii prvky, ktoré by mohli naznačovať systémový nesprávny úradný postup v tejto súvislosti, a preto sa začatie vyšetrovania z vlastného podnetu v súčasnosti nezdá byť užitočné. Ak by sa ombudsman v budúcnosti domnieval, že v súvislosti s týmito otázkami by mohlo dôjsť k systémovému nesprávnemu úradnému postupu, potom by zvážil, či by bolo vhodné začať takéto vyšetrovanie.

2 Pôvodné tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa

2.1 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi z 11. apríla 2007 tvrdila, že Komisia sa jej obvineniami z obťažovania riadne nezaoberala.

Sťažovateľka tvrdila, že Komisia by ju mala i) informovať o všetkých vyšetrovaniach vykonaných v rámci GR pre podnikanie v súvislosti s jej prípadom a ii) zaviesť účinné preventívne opatrenia proti obťažovaniu, ako aj účinné prostriedky nápravy v prípadoch obťažovania.

2.2 Následne v telefonickom rozhovore z 8. augusta 2007 a v samostatnom liste z 5. septembra 2007 sťažovateľka informovala ombudsmana, že 23. mája 2007 začala súdne konanie na Súde pre verejnú službu Európskej únie.

2.3 Komisia potvrdila uvedené informácie vo svojom liste ombudsmanovi z 15. októbra 2007 a uviedla, že odvolanie sťažovateľa na Súd pre verejnú službu sa zakladá na rovnakých skutočnostiach, ako sú tie, ktoré sú predmetom vyšetrovania ombudsmana.

2.4 Ombudsman pripomína, že článok 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva oprávňuje európskeho ombudsmana prijímať sťažnosti "(...) týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva (...) okrem prípadov, keď údajné skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho konania." Okrem toho článok 2 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana stanovuje, že "(...) ak ombudsman z dôvodu prebiehajúceho alebo ukončeného súdneho konania týkajúceho sa skutočností, ktoré boli predložené, musí vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú alebo ukončiť jej posudzovanie, výsledok akéhokoľvek vyšetrovania, ktoré dovtedy vykonal, sa predloží bez ďalšieho konania."

2.5 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovateľka ho informovala, že začala konanie pred Súdom pre verejnú službu Európskej únie v súvislosti so skutočnosťami, na ktorých založila svoje tvrdenia a tvrdenia vo svojej pôvodnej sťažnosti ombudsmanovi. Komisia tiež potvrdila, že takáto žaloba bola proti nej podaná na Súd pre verejnú službu. Vzhľadom na uvedený článok 195 Zmluvy o ES a článok 2 ods. 7 štatútu ombudsmana preto ombudsman ukončuje posudzovanie sťažnosti a predkladá výsledok doteraz vykonaných vyšetrovaní bez ďalšieho konania.

2.6 Vzhľadom na to, že ombudsman uzatvára vyšetrovanie bez ďalšieho konania, nemôže vyhovieť žiadosti sťažovateľa o priateľské riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu alebo povzbudiť Komisiu, aby sa zúčastnila na zmierovacom konaní pod záštitou Súdu pre verejnú službu. Ombudsman nemá ani právomoc zasiahnuť pred Komisiou, pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľky o preloženie do inej inštitúcie Spoločenstva predtým, ako Súd pre verejnú službu rozhodne o jej prípade. Ak je žiadosť sťažovateľa žiadosťou o predbežné opatrenia, ombudsman pripomína, že ak sa zistí, že takéto opatrenia sú opodstatnené, môže ich nariadiť samotný tribunál.

3 Záver

Ombudsman ukončí posudzovanie sťažnosti a predloží výsledok doteraz vykonaných vyšetrovaní bez ďalších krokov.

Predseda Komisie bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ombudsman rozumie Súdu pre verejnú službu Európskej únie.

(2) Článok 2 ods. 8 štatútu ombudsmana stanovuje: „Ombudsmanovi sa nemôže podať žiadna sťažnosť, ktorá sa týka pracovného vzťahu medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku, a neuplynuli lehoty na odpovede orgánu, o ktorý sa žiada.“