V Štrasburgu 8. októbra 2007

Vážený pán X,

Dňa 19. februára 2007 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s tým, že Európska komisia údajne neodpovedala na Vaše listy z 8. decembra 2006, 23. januára a 3. februára 2007. Tvrdili ste, že toto neposkytnutie odpovede predstavovalo prípad diskriminácie.

Dňa 21. februára 2007 ste mi zaslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti.

Dňa 21. marca 2007 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie.

Dňa 13. júna 2007 ste mi zaslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti.

Komisia zaslala 2. júla 2007 anglickú verziu svojho stanoviska a 9. júla 2007 španielsku verziu stanoviska.

Dňa 11. júla 2007 som Vám ho zaslal s výzvou na predloženie pripomienok. Dňa 15. júla 2007 ste mi zaslali svoje pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Doporučeným listom z 8. decembra 2006 sťažovateľ napísal komisárovi pre hospodárske a menové záležitosti Joaquinovi Almuniovi. V tomto liste sťažovateľ tvrdil, že španielska banka porušila španielske a európske pravidlá hospodárskej súťaže.

Sťažovateľ zaslal 23. januára 2007 list vedúcemu oddelenia riaditeľstva B Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa. Sťažovateľ uviedol rovnaké tvrdenia ako vo svojom liste komisárovi Almuniovi.

Dňa 3. februára 2007 sťažovateľ zaslal komisárovi Almuniovi ďalší list, v ktorom zopakoval svoje obvinenia. V tomto liste ďalej uviedol, že nedostal žiadne potvrdenie o prijatí svojho listu z 8. decembra 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že nedostal žiadnu odpoveď od Európskej komisie na jeho tri listy z 8. decembra 2006, 23. januára a 3. februára 2007. Ďalej tvrdil, že táto nedostatočná odpoveď predstavuje prípad diskriminácie, pretože podľa jeho názoru „nikto nie je nad zákonom“.

Telefonický rozhovor medzi útvarmi ombudsmana a sťažovateľom

Dňa 21. februára 2007 útvary ombudsmana zatelefonovali sťažovateľovi a požiadali ho, aby mu zaslal kópie listov, ktoré zaslal Komisii.

V ten istý deň sťažovateľ zaslal ombudsmanovi požadované dokumenty.

Ďalšie kontakty medzi útvarmi ombudsmana a sťažovateľom

E-mailom zo 7. marca 2007 sa útvary ombudsmana obrátili na sťažovateľa s cieľom zistiť, či Komisia odpovedala na listy sťažovateľa po jeho telefonickom rozhovore z 21. februára 2007 s útvarmi ombudsmana.

Sťažovateľ e-mailom z 9. marca 2007 uviedol, že nedostal žiadnu odpoveď.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojej replike v súhrne uviedla tieto tvrdenia:

Komisia uviedla, že sťažovateľ jej zaslal niekoľko listov, najmä Generálnemu riaditeľstvu pre informačnú spoločnosť (ďalej len „GR INFSO“); Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľa („GR SANCO“); a kabinetov komisárov Almuniu a McCreevyho.

GR INFSO, GR SANCO a kabinety komisárov Almuniu a McCreevy odpovedali na niekoľko listov, ktoré sťažovateľ zaslal Komisii.

Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na list sťažovateľa z 23. januára 2007

Komisia uviedla, že GR SANCO zaslalo 4. januára 2007 podstatnú odpoveď na e-mail sťažovateľa z 29. novembra 2006. Komisia tiež uviedla, že sťažovateľ dostal 11. decembra 2006 predbežnú odpoveď od GR INFSO, v ktorej ho informovala, že Komisia nemôže s jeho tvrdením zaobchádzať, pretože nemôže zasahovať do sporov medzi občanmi a finančnými inštitúciami. GR INFSO vo svojej predbežnej odpovedi poskytlo sťažovateľovi aj kontaktné údaje sekcie pre služby v oblasti sťažností Španielskej centrálnej banky.

Listom z 23. januára 2007 sťažovateľ zaslal ďalšie informácie. Keďže list neobsahoval žiadnu konkrétnu žiadosť, GR SANCO sa domnievalo, že bol zaslaný len na informačné účely a neodpovedal.

Dňa 17. apríla 2007 však Komisia odpovedala na otázku sťažovateľa, keď odpovedala na jeho ďalší list z 3. apríla 2007.

Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na listy sťažovateľa z 8. decembra 2006 a 3. februára 2007

Sťažovateľ napísal 8. decembra 2006 a 3. februára 2007 komisárovi Almuniovi. Listom z 28. februára 2007 kabinet komisára Almuniu informoval sťažovateľa, že jeho prípad bol oznámený kabinetu pána McCreevyho. Z dôvodu administratívneho dohľadu však boli dokumenty zaslané kabinetu komisára McCreevyho až 15. mája 2007.

Listom z 11. júna 2007 člen kabinetu komisára McCreevyho, komisár zodpovedný za Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby (ďalej len „GR MARKT“), informoval sťažovateľa, že analýza jeho spisu zo strany GR MARKT viedla k rovnakým záverom, ku ktorým dospelo GR SANCO.

Komisia dospela k záveru, že odpovedala na listy sťažovateľa, a preto zamietla jeho tvrdenie, že bol obeťou diskriminácie. Komisia sa úprimne ospravedlnila za oneskorenia vo svojich odpovediach.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojom tvrdení, že bol obeťou diskriminácie a že jeho listy boli zaslané zodpovednému kabinetu komisára McCreevyho až 15. mája 2007.

ROZHODNUTIE

1 Údajné neodpovedanie Komisie na listy sťažovateľa, ktoré predstavovali údajný prípad diskriminácie

1.1 Doporučeným listom z 8. decembra 2006 sťažovateľ napísal európskemu komisárovi pre hospodárske a menové záležitosti Joaquinovi Almuniovi. V tomto liste sťažovateľ tvrdil, že španielska banka porušila španielske a európske pravidlá práva hospodárskej súťaže. Sťažovateľ zaslal 23. januára 2007 list vedúcemu oddelenia riaditeľstva B Generálneho riaditeľstva pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (ďalej len „GR SANCO“), v ktorom uviedol rovnaké tvrdenia, aké uviedol v liste komisárovi Almuniovi. Dňa 3. februára 2007 sťažovateľ zaslal komisárovi Almuniovi ďalší list, v ktorom zopakoval svoje obvinenia. V tomto liste ďalej uviedol, že nedostal žiadne potvrdenie o prijatí svojho listu z 8. decembra 2006. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že nedostal žiadnu odpoveď od Komisie na jeho listy z 8. decembra 2006, 23. januára a 3. februára 2007, a dodal, že takéto neposkytnutie odpovede predstavuje prípad diskriminácie.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na list sťažovateľa z 23. januára 2007, GR SANCO zaslalo 4. januára 2007 vecnú odpoveď na jeho e-mail z 29. novembra 2006. Komisia tiež uviedla, že 11. decembra 2006 Generálne riaditeľstvo pre informačnú spoločnosť (ďalej len „GR INFSO“) zaslalo sťažovateľovi predbežnú odpoveď. V tomto oznámení GR INFSO informovalo sťažovateľa, že Komisia sa nemôže zaoberať jeho tvrdením, keďže Komisia nemôže zasahovať do sporov medzi občanmi a finančnými inštitúciami. GR INFSO poskytlo sťažovateľovi aj kontaktné údaje sekcie pre služby v oblasti sťažností španielskej centrálnej banky. Listom z 23. januára 2007 sťažovateľ zaslal GR SANCO ďalšie informácie. Keďže list neobsahoval žiadnu konkrétnu žiadosť, GR SANCO sa domnievalo, že bol zaslaný len na informačné účely a neodpovedal. Dňa 17. apríla 2007 však Komisia odpovedala na otázku vznesenú sťažovateľom v jeho liste z 23. januára 2007, keď odpovedala na jeho ďalší list z 3. apríla 2007. Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na listy sťažovateľa z 8. decembra 2006 a 3. februára 2007, kabinet komisára Almuniu informoval sťažovateľa listom z 28. februára 2007, že jeho prípad bol oznámený kabinetu pána McCreevyho. Z dôvodu administratívneho dohľadu však boli dokumenty zaslané kabinetu komisára McCreevyho až 15. mája 2007. Listom z 11. júna 2007 člen kabinetu komisára McCreevyho, ktorý bol zodpovedný za Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby (ďalej len „GR MARKT“), informoval sťažovateľa, že analýza GR MARKT viedla k rovnakým záverom, ku ktorým dospelo GR SANCO. Komisia dospela k záveru, že odpovedala na listy sťažovateľa, a preto zamietla jeho tvrdenie, že bol obeťou diskriminácie. Komisia sa úprimne ospravedlnila za oneskorenia vo svojich odpovediach.

1.3 Správna administratívna prax je, že administratíva odpovie na listy alebo e-maily, ktoré dostane, v primeranej lehote a primeraným spôsobom. Ombudsman tiež považuje za užitočné pripomenúť, že podľa článku 17 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (1) „[ú]radník zabezpečí, aby sa rozhodnutie o každej žiadosti alebo sťažnosti adresovanej inštitúcii prijalo v primeranej lehote, bezodkladne a v každom prípade najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej prijatia. (...)“.

1.4 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho tri listy z 8. decembra 2006, 23. januára a 3. februára 2007. Vzhľadom na to, že sa zdá, že odpovede na tieto listy boli zaslané v priebehu tohto vyšetrovania, ombudsman sa domnieva, že je potrebné preskúmať, či Komisia zaslala svoje odpovede v primeranej lehote.

V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojom liste z 8. decembra 2006 adresovanom Komisii tvrdil, že španielska banka porušila španielske a európske pravidlá práva hospodárskej súťaže. Dňa 23. januára 2007 sťažovateľ zaslal Komisii ďalší list. Komisia usúdila, že tento list neobsahoval žiadnu konkrétnu žiadosť, a predložila ho len ako informáciu. Dňa 3. februára 2007 sťažovateľ zaslal komisárovi Almuniovi ďalší list, v ktorom uviedol, že nedostal žiadne potvrdenie o prijatí svojho listu z 8. decembra 2006. Ombudsman poznamenáva, že z dokumentov pripojených k stanovisku Komisie vyplýva, že Komisia 28. februára 2007 potvrdila prijatie listu sťažovateľa z 8. decembra 2006 a informovala ho, že na jeho pripomienky bol upozornený člen kabinetu komisára zodpovedného za túto záležitosť, konkrétne komisár McCreevy. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia odpovedala na listy sťažovateľa 11. júna 2007, teda viac ako šesť mesiacov po prvom liste sťažovateľa. Ombudsmanka sa domnieva, že čas potrebný na zaslanie tejto odpovede zjavne prekročil to, čo by sa mohlo považovať za primeranú lehotu na odpoveď na takéto žiadosti.

Ombudsmanka však poznamenáva, že Komisia sa vo svojom stanovisku ospravedlnila za oneskorenie, ku ktorému došlo pri odpovedi na listy sťažovateľa, a vysvetlila, že to bolo spôsobené administratívnym nedopatrením pri zasielaní uvedených listov kabinetu zodpovedného komisára. Za týchto okolností, hoci ombudsman uznáva, že došlo k poľutovaniahodnému zlyhaniu pri účinnom riešení korešpondencie od občana, sa domnieva, že sa zdá, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto tvrdenia.

1.5 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že skutočnosť, že Komisia neodpovedala na jeho listy, predstavuje prípad diskriminácie. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že dôvod, na ktorý sa odvoláva s cieľom odôvodniť svoje omeškanie, konkrétne administratívny dohľad pri zasielaní listov sťažovateľa kabinetu zodpovedného komisára, ktorý odráža poľutovaniahodnú neschopnosť účinne riešiť korešpondenciu, neumožňuje dospieť k záveru, že sťažovateľ bol diskriminovaný. Ombudsman okrem toho zastáva názor, že sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že bol diskriminovaný. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že tvrdenie sťažovateľa, že nedostatočná odpoveď Komisie na jeho listy predstavovala prípad diskriminácie, nemožno prijať.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto sťažnosti. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Európsky kódex dobrej správnej praxe je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu/code/en/default.htm).