V Štrasburgu 17. decembra 2007

Vážený pán B.,

Dňa 31. januára 2007 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu úradu pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) v súvislosti s tým, že Vám EPSO odmietol zaslať kópiu vstupného testu do verejného výberového konania EPSO/AST/33/06 spolu so zoznamom nesprávnych odpovedí.

Dňa 26. februára 2007 som postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO a požiadal som ho, aby do 31. mája 2007 predložil svoje stanovisko, o čom som Vás informoval.

Dňa 1. marca 2007 ste zaslali môjmu právnemu servisu e-mail s otázkou, či prebiehajúce vyšetrovanie ombudsmana pozastaví lehoty na začatie súdneho konania. Moje útvary Vám 5. marca 2007 odpovedali e-mailom a vysvetlili Vám, že podľa článku 2 ods. 6 Štatútu Európskeho ombudsmana sťažnosti predložené ombudsmanovi nemajú vplyv na lehoty na podanie odvolania v správnom alebo súdnom konaní. Moje útvary Vás tiež informovali, že v súlade s článkom 2 ods. 7 uvedeného štatútu, ak z dôvodu prebiehajúceho alebo ukončeného súdneho konania týkajúceho sa predložených skutočností musí ombudsman vyhlásiť sťažnosť za neprípustnú alebo ukončiť vybavovanie prípadu, výsledok vyšetrovania, ktoré dovtedy vykonal, sa predloží s konečnou platnosťou.

Vo Vašom ďalšom liste z 10. marca 2007 ste vyjadrili názor, že vzhľadom na lehotu poskytnutú úradu EPSO na predloženie stanoviska, ak by úrad EPSO súhlasil s tým, že vám umožní prístup k vášmu testu, mohlo by byť príliš neskoro na začatie súdneho konania v prípade, že by ste si to želali. Domnievate sa preto, že príslušná lehota by mala byť kratšia. Vo svojom liste z 26. marca 2007 som Vás informoval, že EPSO dostal lehotu, ktorá sa bežne poskytuje inštitúciám na predloženie stanoviska, a že v prejednávanej veci neexistujú dôvody na prehodnotenie tejto lehoty. Zdôraznil som tiež, že ste uplatnili svoje právo podať sťažnosť ombudsmanovi namiesto podania žaloby proti úradu EPSO na Súde pre verejnú službu.

Dňa 11. júna 2007 EPSO zaslal preklad svojho stanoviska do taliančiny, ktorý som Vám zaslal 15. júna 2007 s výzvou na predloženie pripomienok do konca júla 2007. Vaše pripomienky mi boli doručené 6. júla 2007.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/AST/33/06, ktorého cieľom bolo vytvoriť rezervný zoznam asistentov, ktorých hlavným jazykom je taliančina (AST 1).

Verejné výberové konanie pozostávalo z dvoch úvodných vstupných testov, a to testov a) a b). Test a) pozostával zo série otázok s voliteľnými odpoveďami, ktorých cieľom bolo posúdiť znalosti uchádzačov o Európskej únii a jej inštitúciách. Test b) pozostával zo série otázok s voliteľnými odpoveďami a jeho cieľom bolo posúdiť všeobecné schopnosti uchádzačov, najmä ich zručnosti v oblasti verbálneho a numerického uvažovania. Testy boli vykonané pomocou počítačového testovania alebo "CBT" ako média na zodpovedanie otázok.

Uchádzači, ktorí dosiahli najvyšší celkový počet bodov vo vstupných testoch a požadovaný minimálny počet bodov v oboch vstupných testoch, boli vyzvaní, aby predložili úplnú prihlášku na účely prijatia do výberového konania. Na nasledujúce testy bolo vybraných 335 najlepších uchádzačov.

Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) 29. januára 2007 informoval sťažovateľa, že nebol pripustený do ďalšej fázy verejného výberového konania. Dňa 30. januára 2007 sťažovateľ zaslal úradu EPSO správu so žiadosťou o prístup k otázkam, na ktoré nesprávne odpovedal.

V ten istý deň úrad EPSO odpovedal, že nemôže vyhovieť žiadosti sťažovateľa, a uviedol, že

„všetky otázky, na ktoré [sťažovateľ] odpovedal počas [jeho] vstupných testov, boli prevzaté z databázy vytvorenej úradom EPSO. Keďže táto databáza (...) sa bude používať v rámci iných výberových konaní, úrad EPSO nemôže oznamovať otázky bez vážneho ohrozenia práce výberovej komisie (...).“

EPSO okrem toho uviedol, že akékoľvek zverejnenie obsahu tejto databázy by mohlo niektorých uchádzačov, ktorí by mohli byť informovaní o tomto obsahu, dostať do výhodnejšej pozície. Úrad EPSO ďalej informoval sťažovateľa, že vzorové testy sú k dispozícii na jeho webovom sídle.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že úrad EPSO by mu mal zaslať kópiu jeho vstupných testov spolu so zoznamom jeho nesprávnych odpovedí.

Požiadavku

Stanovisko úradu EPSO

Stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto.

Sťažovateľ bol uchádzačom vo verejnom výberovom konaní EPSO/AST/33/06. Príslušné oznámenie o výberovom konaní bolo uverejnené 26. júla 2006 v Úradnom vestníku Európskej únie C 173A.

V súlade s časťou B.1 oznámenia o výberovom konaní sa uskutočnili dva vstupné testy (v druhom jazyku uchádzača, ktorým musela byť angličtina, francúzština alebo nemčina), z ktorých každý pozostával zo série otázok s voliteľnými odpoveďami. Test a) bol navrhnutý na posúdenie znalostí uchádzača o Európskej únii a jej inštitúciách a bol označený na stupnici od 0 do 20 bodov s požadovaným minimálnym počtom bodov 10. Test b) bol navrhnutý na posúdenie všeobecných schopností uchádzača, najmä verbálnych zručností a schopností uvažovania, a bol označený na stupnici od 0 do 40 bodov s požadovaným minimálnym počtom bodov 20.

Sťažovateľ získal v oboch testoch požadovaný minimálny počet bodov, ale jeho celkový počet bodov nebol dostatočný na to, aby mohol byť zaradený medzi 335 uchádzačov s najvyšším počtom bodov. Sťažovateľ v skutočnosti získal 45 334 bodov, t. j. 14 667 bodov za test a) a 30 667 bodov za test b), zatiaľ čo najnižšie hodnotenie spomedzi 335 najlepších uchádzačov bolo 50 667 bodov.

Dňa 29. januára 2007 EPSO informoval sťažovateľa o jeho výsledkoch a o skutočnosti, že nebol pripustený do ďalšej fázy verejného výberového konania.

Dňa 30. januára 2007 sťažovateľ e-mailom požiadal EPSO, aby mu poskytol kópiu otázok, na ktoré poskytol nesprávnu odpoveď.

V ten istý deň úrad EPSO odpovedal sťažovateľovi, že mu nemôže poskytnúť požadované informácie. EPSO uviedol, že otázky, na ktoré odpovedal, boli súčasťou rozsiahlej databázy otázok klasifikovaných podľa predmetu a stupňa ťažkostí. Tieto otázky boli použité aj v iných súťažiach. Úrad EPSO preto nemohol prezradiť otázky z tejto databázy bez toho, aby narušil rozhodovací proces výberovej komisie. Okrem toho akékoľvek zverejnenie obsahu databázy by mohlo byť prínosom pre niektorých uchádzačov, a nie pre iných.

EPSO zdôraznil, že vstupné testy v predmetnom verejnom výberovom konaní boli organizované pomocou novej technológie, ktorá uchádzačom umožnila absolvovať testy priamo na počítači (t. j. CBT). CBT umožňuje uchádzačom absolvovať individuálny test na základe náhodného výberu otázok v databáze v deň výberu uchádzačov v lehote stanovenej úradom EPSO. Keďže otázky použité vo verejnom výberovom konaní EPSO/AST/33/06 tvoria neoddeliteľnú súčasť databázy, ktorá sa priebežne používa pre súčasné aj budúce výberové konania, informácie v databáze nemožno zverejniť. Po skúške si uchádzači nemôžu vziať svoje testovacie dokumenty ani požiadať o výtlačok otázok alebo odpovedí.

Pokiaľ ide o konkrétne tvrdenie sťažovateľa, úrad EPSO poukázal na to, že ak by sa žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom posudzovala podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1) (ďalej len "nariadenie č. 1049/2001"), takáto žiadosť by sa mala riešiť s prihliadnutím na zásady, požiadavky a obmedzenia práva na prístup stanovené v nariadení. V tomto prípade však sťažovateľ nedodržal postupy stanovené v nariadení č. 1049/2001.

Úrad EPSO odkázal na spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada (2). V týchto veciach Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 2 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 požívajú právo na prístup k dokumentom inštitúcií:

„každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo sídlom v členskom štáte. Z tohto ustanovenia jasne vyplýva, že cieľom nariadenia je zaručiť každému prístup k verejným dokumentom, a nielen prístup žiadajúcej strany k dokumentom, ktoré sa jej týkajú.

Po druhé výnimky z prístupu k dokumentom stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 sú formulované kogentne. Z toho vyplýva, že inštitúcie sú povinné odmietnuť prístup k dokumentom, na ktoré sa vzťahuje niektorá z týchto výnimiek, keď sa preukáže existencia relevantných okolností (...).

V dôsledku toho osobitný záujem, ktorý môže mať žiadajúca strana na získaní prístupu k dokumentu, ktorý sa jej osobne týka, nemôže byť zohľadnený pri uplatňovaní povinných výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

Právo na prístup k dokumentom by sa preto mohlo obmedziť z dôvodov verejného záujmu s cieľom zaručiť najlepší výber zamestnancov pre inštitúcie Spoločenstva v súlade s nariadením č. 1049/2001. Okrem toho EPSO tvrdil, že právo na prístup k dokumentom je obmedzené alebo vylúčené podľa zásady lex specialis derogat legi generali, t. j. že osobitné pravidlo sa odchyľuje od všeobecného pravidla, ak existujú osobitné pravidlá upravujúce osobitné záležitosti. V tejto súvislosti EPSO odkázal na vec T-371/03 Le Voci/Rada(4) a domnieval sa, že v prejednávanej veci má služobný poriadok osobitný cieľ odôvodnený dôvodmi verejného záujmu.

Okrem toho EPSO odkázal na vec T-376/03 Hendrickx/Rada (5) a na tam citovanú judikatúru, a najmä na vec T-53/00 Angioli/Komisia (6). V tejto poslednej uvedenej veci Všeobecný súd rozhodol, že žalobca sa nemôže odvolávať na článok 255 ods. 1 Zmluvy o ES alebo na nariadenie č. 1049/2001 s cieľom spochybniť uplatniteľnosť článku 6 prílohy III služobného poriadku, ktorý zakotvuje zásadu tajnosti konania výberovej komisie.

Úrad EPSO sa preto domnieval, že zamietnutie prístupu k otázkam/odpovediam a k zoznamu správnych odpovedí bolo plne odôvodnené. Úrad EPSO tvrdil, že „všeobecný systémový a úradný“prístup k otázkam v databáze pre každého uchádzača, ktorý o to požiadal, by vážne poškodil túto novú metódu. Úrad EPSO sa tiež domnieval, že ad hoc prístup k testom v rámci osobitného postupu vybavovania sťažností by mal podobne nepriaznivý vplyv na systém hodnotenia. Úrad EPSO takisto uviedol, že zverejnenie otázok/odpovedí by mohlo porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak by niektorí uchádzači získali príslušné otázky/odpovede.

Pokiaľ ide o dôvody rozhodnutia o vylúčení uchádzača z verejného výberového konania, EPSO zdôraznil, že podľa príslušnej judikatúry oznámenie známky, ktorú získal neúspešný uchádzač, predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie. EPSO tiež uviedol, že oznámenie známky umožňuje uchádzačom určiť, či je príslušné rozhodnutie odôvodnené alebo chybné, a tým umožňuje tým, ktorí si to želajú, spochybniť jeho legitímnosť.

V tomto prípade bol sťažovateľ informovaný o svojich výsledkoch a o tom, prečo nebol pripustený do ďalšej fázy predmetného verejného výberového konania.

EPSO napokon uviedol, že v bode E.4 oznámenia o výberovom konaní sa uvádza, aké informácie môžu uchádzači požadovať, aby sa ich priamo a individuálne týkali. Okrem toho podľa príručky pre uchádzačov mohli mať prístup ku kópii svojich písomných testov a hodnotiaceho hárku, ktoré vypracovala výberová komisia. V tejto súvislosti EPSO zdôraznil, že príručka neodkazuje na možnosť získať prístup k otázkam obsiahnutým v systéme CBT.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku, ktoré predložil EPSO, trval na svojom stanovisku, ktoré vyjadril vo svojej sťažnosti, a zopakoval svoje tvrdenie.

Okrem toho uviedol, že vo svojom liste zaslanom EPSO 30. januára 2007 požiadal EPSO nielen o to, aby mu umožnil prístup k otázkam, na ktoré nesprávne odpovedal, ale aj o to, aby ho informoval o počte otázok, ktoré boli zrušené.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek možnému nedorozumeniu, pokiaľ ide o rozsah tohto vyšetrovania, ombudsman považuje za dôležité zdôrazniť, že tento rozsah je obmedzený na to, čo bolo stanovené v jeho liste z 31. januára 2006, ktorým sa začalo vyšetrovanie, t. j. na tvrdenie sťažovateľa, že EPSO by mu mal zaslať kópiu jeho vstupných testov spolu so zoznamom jeho nesprávnych odpovedí.

Ombudsman sa preto nebude zaoberať novým tvrdením týkajúcim sa žiadosti o informácie o počte otázok, ktoré úrad EPSO zrušil v príslušných vstupných testoch CBT, ktoré sťažovateľ predložil len vo svojich pripomienkach.

2 Prístup k otázkam/odpovediam CBT

2.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na počítačových testoch vo verejnom výberovom konaní EPSO/AST/33/06. Keďže celkové hodnotenie, ktoré získal v oboch testoch, nepostačovalo na jeho zaradenie medzi 335 uchádzačov s najvyšším hodnotením, nebol pripustený do ďalšej fázy verejného výberového konania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že úrad EPSO by mu mal zaslať kópiu jeho vstupných testov spolu so zoznamom jeho nesprávnych odpovedí.

2.2 Ombudsman poznamenáva, že úrad EPSO vo svojom stanovisku súhrnne uviedol, že sťažovateľovi nemôže zaslať požadované informácie, keďže otázky, na ktoré odpovedal, boli súčasťou rozsiahlej databázy otázok, ktoré sa použili aj v iných výberových konaniach. Ďalej uviedla, že preto nemôže prezradiť otázky z tejto databázy bez toho, aby narušila rozhodovací proces výberovej komisie.

Úrad EPSO ďalej zastával názor, že žiadosti o prístup k otázkam/odpovediam na vstupné testy CBT by sa mali zamietnuť za každých okolností, čo znamená, že „všeobecný systémový a úradný“prístup, ako aj ad hoc prístup by sa mali zamietnuť. EPSO založil svoje rozhodnutie o zamietnutí takéhoto prístupu na nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (7) (ďalej len "nariadenie 1049/2001") a na príslušnej judikatúre súdov Spoločenstva. Úrad EPSO konkrétne tvrdil, že otázka/odpovede na vstupné testy CBT nemohli byť uchádzačom oznámené, pretože by to narušilo výberové konanie.

2.3 Ombudsman pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby informácie poskytované občanom boli čo najpresnejšie a najúplnejšie, a že najlepším spôsobom, ako primerane ukázať uchádzačom ich chyby, by bolo poskytnúť im prístup k ich vlastným testovacím dokumentom.

2.4 Ombudsman poznamenáva, že EPSO zastával názor, že pokiaľ ide o testovacie dokumenty CBT, uchádzačom nemohli byť poskytnuté kópie ich vlastných testovacích dokumentov. EPSO vysvetlil svoje stanovisko vzhľadom na existujúce pravidlá prístupu k dokumentom, a to nariadenie č. 1049/2001, odkazom na hypotetickú situáciu(8) a na príslušnú judikatúru súdov Spoločenstva.

2.5 Úrad EPSO tvrdil, že právo na prístup je obmedzené, a ako príklad uviedol "dôvody verejného záujmu" (kurzívou zvýraznil generálny advokát), na ktoré sa možno odvolávať s cieľom zabezpečiť cieľ výberu najlepších zamestnancov pre európske inštitúcie. Na podporu tohto názoru citovala aj zo spojených vecí T-110/03, T-150/03 a T-405/03 Sison/Rada (9) v tom zmysle, že:

1. „výnimky z prístupu k dokumentom stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 sú formulované záväzne“; a
2. „osobitný záujem, ktorý môže mať žiadajúca strana na získaní prístupu k dokumentu, ktorý sa jej osobne týka, nemožno zohľadniť pri uplatňovaní povinných výnimiek stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.“(10)

Ombudsman však poukazuje na to, že EPSO neuviedol žiadny konkrétny odkaz na jednu z výnimiek založených na ochrane verejného záujmu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) bode 11. Úrad EPSO sa odvoláva len na záujem „zabezpečiť cieľ výberu najlepších zamestnancov pre európske inštitúcie“, ktorý by sa podľa úradu EPSO mal zahrnúť aj pod pojem „verejný záujem“ v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

Ombudsman pripomína, že podľa ustálenej judikatúry musia byť výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 vytvorené a uplatňované reštriktívne, aby neboli v rozpore so všeobecnou zásadou zakotvenou v tomto nariadení (12).

Ombudsman preto dospel k záveru, že ak by sa EPSO snažil zahrnúť záujem o „výber najlepších zamestnancov pre európske inštitúcie“do výnimiek verejného záujmu stanovených v článku 4 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia (čo sa zdá byť prípadom v rozsahu, v akom sa v stanovisku EPSO citujú spojené veci T-110/03, T-150/30 a T-405/03, Sison/Rada), bol by to zjavne nesprávny prístup vzhľadom na bohatú a ustálenú judikatúru súdov Spoločenstva.

2.6 Ombudsman však poznamenáva, že EPSO chcel tiež odkázať na výnimku stanovenú v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, ktorá umožňuje príslušnej inštitúcii odmietnuť zverejnenie dokumentov, ktoré sú "na interné použitie alebo ktoré inštitúcia dostala a ktoré sa týkajú veci, o ktorej inštitúcia ešte nerozhodla", a odvolávať sa na túto výnimku.

V stanovisku úradu EPSO sa skutočne uvádza, že nemôže zverejniť otázky/odpovede bez toho, aby narušil výberový proces. Ďalej uviedla, že otázky/odpovede sú súčasťou databázy, ktorá sa priebežne používa pre súčasné aj budúce výberové konania. Podľa EPSO by akékoľvek zverejnenie obsahu databázy alebo jej časti podľa nariadenia č. 1049/2001 prospelo tým budúcim uchádzačom, ktorí by k nej mali prístup. Takýto prístup by teda mohol mať nepriaznivé účinky na budúce výberové konania tým, že by narušil rovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi, keďže niektorí by mohli získať otázky/odpovede a iní nie. Okrem toho EPSO uviedol, že je vo verejnom záujme, aby bola v plnej miere zaručená objektívna povaha výberových konaní európskych inštitúcií a rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi.

Ombudsmanka poznamenáva, že argument úradu EPSO sa týka prebiehajúceho výberového konania, ako aj iných prebiehajúcich alebo budúcich výberových konaní.

Ombudsmanka poukazuje na to, že sprístupnenie zoznamu otázok, na ktoré odpovedali, a ich odpovedí neúspešným uchádzačom nemusí nevyhnutne znamenať, že otázky/odpovede databázy sa v dôsledku toho stanú verejne dostupnými.

Aj keby sa však značný počet otázok, či dokonca všetky otázky, časom stali známymi uchádzačom v budúcich výberových konaniach, nič to nemení na tom, že otázky položené týmto uchádzačom vyberá systém náhodne z rozsiahlej databázy. Preto sa zdá, že pravdepodobnosť, že dostanú presne tie isté otázky ako tie, o ktorých už vedia, je minimálna, a možnosť, aby si zapamätali všetky otázky/odpovede rozsiahlej databázy, by mala byť skôr vylúčená. Okrem toho druhy otázok/odpovedí používaných v testoch CBT (ako sú otázky zamerané na posúdenie vedomostí o záležitostiach EÚ a verbálne a numerické uvažovanie) sa môžu a za normálnych okolností by sa mali neustále revidovať a aktualizovať s cieľom overiť, či sú stále presné a či plnia svoju úlohu pri výbere najznalejších a najzaslúženejších uchádzačov.

Na základe vysvetlenia úradu EPSO preto ombudsman nevidí dôvod, prečo by zverejnenie otázok uchádzačom v tých istých alebo budúcich výberových konaniach nevyhnutne narušilo výberové konanie, t. j. ohrozilo cieľ úradu EPSO´, ktorým je zistiť znalosti a schopnosti uchádzačov a zabezpečiť pre inštitúcie služby úradníkov s najvyššími normami spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.

Uvedené tvrdenie úradu EPSO preto nie je podložené.

2.7 Okrem toho EPSO na odôvodnenie svojho zamietnutia pripomenul, že Súd prvého stupňa rozhodol, že utajenie rokovaní výberových komisií uvedené v článku 6 prílohy III služobného poriadku sa má považovať za lex specialis odchyľujúci sa od všeobecných pravidiel prístupu k dokumentom. V tejto súvislosti EPSO odkázal na vec T-376/03 Hendrickx/Rada (13) a vec T-371/03 Le Voci/Rada (14).

Ombudsmanka v prvom rade poukazuje na to, že uvedená judikatúra sa netýka prístupu k testovacím otázkam.

Po druhé ombudsmanka poznamenáva, že takýto argument je sotva zlučiteľný s vlastnou praxou úradu EPSO spočívajúcou v poskytovaní prístupu k otázkam a odpovediam na testy predbežného výberu vykonané na papieri a v skutočnosti k otázkam všetkých ostatných písomných skúšok.

Po tretie, ombudsman zdôrazňuje, že uvedená judikatúra súdov Spoločenstva sa týka článku 6 prílohy III k služobnému poriadku a utajenia práce výberových komisií vo výberových konaniach. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že v tomto prípade boli „vstupné testy“organizované podľa systému testovania CBT a že EPSO nepreukázal, že koncepcia, formulácia, oprava a označovanie otázok a odpovedí uložených v systéme a predložených uchádzačom boli akýmkoľvek spôsobom spojené s prácou vymenovanej výberovej komisie alebo sa vykonávali v jej zodpovednosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že úrad EPSO dostatočne neodôvodnil svoje odmietnutie poskytnúť sťažovateľovi prístup k informáciám, o ktoré požiadal. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

2.8 Ombudsman poukazuje na to, že dostal značný počet sťažností (15), v ktorých EPSO odmietol prístup k otázkam/odpovediam CBT. V jednej z nich, t. j. sťažnosti 370/2007/MHZ, uzavrel prípad kritickou poznámkou (16) a uviedol, že vážne zváži začatie vyšetrovania z vlastného podnetu v súvislosti s CBT úradu EPSO. Zastával názor, že vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa celkovej štruktúry systému CBT používaného vo výberových konaniach organizovaných úradom EPSO by pravdepodobne prispelo k väčšej transparentnosti postupov prijímania zamestnancov úradu EPSO. Zastával tiež názor, že takáto transparentnosť by sama osebe bola prospešná pre uchádzačov, ktorí sa snažia získať viac informácií o týchto otázkach.

Ombudsman začal uvedené vyšetrovanie z vlastného podnetu 22. novembra 2007 (OI/4/2007/ID).

2.9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v tejto sťažnosti nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

3 Záver

Z dôvodov vysvetlených v bode 1.8 sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s touto sťažnosťou nie je opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Sťažovateľ bude ďalej informovaný o výsledkoch vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu OI/4/2007/ID.

Riaditeľ úradu EPSO bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(2) Spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, Zb. 2005, s. II-1429.

(3) Spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, už citované, body 50 – 52.

(4) Vec T-371/03, Le Voci/Rada, Zb. VS s. I-A-209 a II-957, bod 122.

(5) Vec T-376/03, Hendrickx/Rada, Zb. VS s. I-A-83 a II-379.

(6) Vec T-53/00 Angioli/Komisia, Zb. 2003, s. I-A-13 a II-73, bod 84.

(7) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(8) "[P]okiaľ bola žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom posúdená podľa nariadenia 1049/2001"(stanovisko EPSO).

(9) Spojené veci T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, už citované.

(10) Rozsudok v spojených veciach T-110/03, T-150/03 a T-405/03, Sison/Rada, už citovaný, body 50 – 52.

(11) Ombudsman preto pripomína, že v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia 1049/2001 sa uvádza, že inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, obranu a vojenské záležitosti, medzinárodné vzťahy a finančnú, menovú alebo hospodársku politiku Spoločenstva alebo členského štátu.

(12) Pozri vec C-189/98 P Holandsko a van der Wal/Komisia, Zb. 2000, s. I-1, bod 27, a vec T-211/00 Kuijer/Rada, Zb. 2002, s. II-485, bod 55 a tam citovanú judikatúru.

(13) Vec T-376/03 Hendrickx/Rada, Zb. VS s. I-A-83 a II-379.

(14) Vec T-371/03 Le Voci/Rada, Zb. VS s. I-A-209 a II-957.

(15) 7/2007/PB; 419/2007/IP; 421/2007/IP; 1312/207/IP; 3819/2006/DK; 50/2007/DK; 1282/2007/DK; 370/2006/MHZ, 2626/2006/MHZ a 3746/2006/MHZ.

(16) "EPSO dostatočne neodôvodnil svoje odmietnutie poskytnúť sťažovateľovi prístup k otázkam/odpovediam CBT. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.„Rozhodnutie možno nájsť na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).