FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Zdrojový jazyk: 
Dostupné jazyky: 
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.

Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 2634/2006/ELB na Európsky úrad pre výber pracovníkov


V Štrasburgu 21. septembra 2007

Vážený pán X,

Dňa 2. augusta 2006 ste Európskemu ombudsmanovi podali sťažnosť na Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) týkajúcu sa Vašej účasti vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04.

Dňa 26. septembra 2006 som postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO. EPSO zaslal svoje stanovisko 17. januára 2007. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. marca 2007.

Dňa 25. októbra 2006 ste požiadali o informácie o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Vašou sťažnosťou.

Informácie o vybavovaní Vašej sťažnosti som Vám zaslal 27. februára 2007 a 4. apríla 2007.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.


Sťažnosť

Skutočnosti podľa sťažovateľa možno zhrnúť takto:

Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 (administrátori v oblasti informačných technológií)(1). Dňa 9. novembra 2005 ho EPSO informoval, že hoci dosiahol požadovaný minimálny počet bodov v písomných a ústnych testoch, jeho bodové hodnotenie nebolo medzi 200 najlepšími bodovými hodnoteniami a jeho meno nebolo zaradené do rezervného zoznamu.

Dňa 21. novembra 2005 sťažovateľ zaslal úradu EPSO e-mail, v ktorom ho požiadal, aby potvrdil, či otázka použitá vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 bola predtým použitá v inom výberovom konaní. Požiadal tiež o kópiu písomného testu použitého vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127 (2), aby sa mohol vyjadriť k nekalej povahe verejného výberového konania EPSO/A/16/04.

Dňa 27. novembra 2005 sťažovateľ požiadal o prehodnotenie svojej žiadosti. Tvrdil, že 25 % známok vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 sa zakladalo na otázke [písomným testom d)], ktorá bola použitá v predchádzajúcom verejnom výberovom konaní. Táto otázka bola sprístupnená uchádzačom, ktorí a) sa zúčastnili predchádzajúceho výberového konania; b) zúčastnil sa na školeniach pre verejné výberové konanie EPSO/A/16/04; a c) pracoval v európskych inštitúciách alebo poznal ľudí pracujúcich v európskych inštitúciách. Znalosť tejto otázky poskytla týmto uchádzačom výhodu, pretože mali možnosť pripraviť sa na túto otázku pred konaním verejného výberového konania EPSO/A/16/04.

Sťažovateľ sa o tomto probléme dozvedel prostredníctvom internetového vysielania v apríli 2005. Vo svojej žiadosti o prehodnotenie uviedol, že zásady dobrého plánovania IT projektov sú dnes rovnaké ako pred šiestimi rokmi. Dodal, že ciele oboch testov sú podobné. Napokon, aj keby sa na konci testu verejného výberového konania EUR/A/127 zozbierali testovacie dokumenty, uchádzači by mohli otázku „zrekonštruovať“. Ak by o otázke vedel pred skúškou, tvrdil, že by získal lepšiu známku v písomnom teste d). Tvrdil tiež, že nerovnakému zaobchádzaniu s uchádzačmi by sa dalo predísť, ak by EPSO uverejnil testovacie dokumenty. Požiadal o poznámku k svojej písomnej skúške a o opätovné preskúmanie ústnej skúšky.

Dňa 30. novembra 2005 EPSO odpovedal na e-mail sťažovateľa z 21. novembra 2005. Uviedla, že ak sa zdá, že otázka je podobná otázke vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127, táto otázka je prispôsobená špecifickým súčasným potrebám, ciele testu sú odlišné a položené otázky sú tiež odlišné. Technologický a metodologický vývoj v tejto oblasti bol v posledných rokoch taký rozsiahly, že otázka položená rovnakým spôsobom môže viesť k veľmi odlišným odpovediam. Úrad EPSO dospel k záveru, že výberová komisia nepovažovala za potrebné spochybniť platnosť otázky. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o kópiu otázky verejného výberového konania EUR/A/127, úrad EPSO vyjadril poľutovanie nad tým, že nemohol uchádzačom sprístupniť kópie predchádzajúcich testovacích dokumentov.

Dňa 1. decembra 2005 sťažovateľ odpovedal na e-mail EPSO z 30. novembra 2005 a nesúhlasil s vysvetleniami EPSO. Po prvé znenie testov bolo takmer totožné a použité číselné údaje boli totožné v oboch testovacích dokumentoch. Poznamenal, že dve z troch otázok boli v oboch testovacích dokumentoch totožné. Dodal, že v posledných rokoch nedošlo v tejto oblasti k žiadnemu významnému pokroku a že plán migračnej stratégie platný v roku 1999 bude platný aj v roku 2005.

Dňa 5. decembra 2005 sťažovateľ zaslal úradu EPSO list, v ktorom načrtol svoje sťažnosti.

Dňa 21. decembra 2005 EPSO odpovedal na korešpondenciu sťažovateľa, najmä na jeho žiadosť o prehodnotenie jeho výsledkov. Sťažovateľovi poskytla informácie o tom, ako výberová komisia písomný test opravila. Písomný test každého uchádzača bol opravený aspoň dvoma markermi na základe korekčného mriežky. Kritériá hodnotenia stanovila výberová komisia pred postupom hodnotenia. Výberová komisia skontrolovala, či sa kritériá hodnotenia správne uplatnili na testy uchádzačov, či sa zohľadnili pripomienky/pripomienky markerov, a následne určila bodové hodnotenie, ktoré sa má udeliť. Úrad EPSO informoval sťažovateľa, že výberová komisia uskutočnila druhé rokovanie o jeho výkone počas ústnej skúšky a potvrdila pôvodnú známku. EPSO ho tiež informoval, že o všeobecných kritériách hodnotenia počas ústnej fázy sa rozhodlo pred začiatkom pohovorov a že každý uchádzač bol posúdený na základe jeho individuálnych výkonov a že medzi uchádzačmi sa neuskutočnilo žiadne porovnanie. Dodal, že EPSO neorganizoval kurzy odbornej prípravy pre verejné výberové konania a neposkytol materiál na takúto odbornú prípravu. Úrad EPSO odkázal na prílohu III k služobnému poriadku týkajúcu sa dôvernosti práce výberovej komisie. Uviedol tiež, že potvrdil svoje stanovisko, pokiaľ ide o platnosť otázky písomnej skúšky.

Dňa 3. februára 2006 podal sťažovateľ podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť proti rozhodnutiu EPSO nezapísať jeho meno do rezervného zoznamu. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa článku 90 ods. 2 tvrdil, že EPSO pri vybavovaní jeho žiadosti o opätovné posúdenie postupoval neopatrne. Úrad EPSO odmietol preskúmať označenie svojho písomného testu, odpovedať na otázky, ktoré položil v súvislosti s otázkou, ktorá sa zopakovala v písomnom teste, a skresliť vyhlásenia sťažovateľa. EPSO neprehodnotil svoju prihlášku a neposkytol odôvodnenú odpoveď. Zopakoval svoj názor, že skutočnosť, že predtým položená otázka bola opätovne použitá, poskytuje niektorým uchádzačom značnú výhodu.

Dňa 5. marca 2006 sťažovateľ zaslal úradu EPSO doplňujúce informácie týkajúce sa jeho sťažnosti podľa článku 90 ods. 2. Uviedol, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, keď sa s dvoma kategóriami osôb v rovnakej situácii zaobchádza rozdielne alebo keď sa s dvoma rôznymi kategóriami osôb zaobchádza rovnako. V prípade tohto výberového konania EPSO nezohľadnil skutočnosť, že výberové konanie bolo oveľa jednoduchšie pre jednu kategóriu uchádzačov, a to pre tých, ktorí získali otázku pred skúškou, ako pre inú kategóriu, a to pre tých, ktorí nezískali otázku pred skúškou.

Dňa 19. mája 2006 EPSO odpovedal na sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 takto:

Rovnaké príležitosti

Podľa článku 5 prílohy III k služobnému poriadku je výberová komisia zodpovedná za výber uchádzačov, ktorí budú zaradení do rezervného zoznamu. S cieľom splniť úlohu vypracovať zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v oznámení o výberovom konaní, výberová komisia stanovuje otázky, ktoré sa majú položiť uchádzačom v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Spoločenstva (3). Úrad EPSO vysvetlil, že výberová komisia vyberá otázky podľa vlastného uváženia, čo by jej malo umožniť vybrať najlepších uchádzačov, ktorí budú zaradení do rezervného zoznamu (4). Výberová komisia preto rozhoduje o tom, ktoré otázky sa majú uchádzačom klásť. Skutočnosť, že podobná otázka bola položená v jednom výberovom konaní pred niekoľkými rokmi, nebráni výberovej komisii, aby ju použila v inom výberovom konaní. Testy EPSO sú chráneným duševným vlastníctvom Európskych spoločenstiev a môžu sa opakovať bez akýchkoľvek obmedzení okrem rozsahu pôsobnosti oznámenia o výberovom konaní.

Výberová komisia dodržiavala zásadu rovnakého zaobchádzania, keďže testy boli rovnaké pre všetkých uchádzačov. Skutočnosť, že niektorí uchádzači môžu poznať otázky z predchádzajúcich výberových konaní, je irelevantná, keďže je prípustné zúčastniť sa viacerých výberových konaní. Skutočnosť, že niektorí uchádzači sú oboznámení s otázkami z predchádzajúcich výberových konaní, nemôže byť sama osebe vnímaná ako prekážka opakovaného použitia otázok.

Aj keby dostupnosť predchádzajúcich testov cez internet bola diskriminačná, nezvýhodňovala by zamestnancov Komisie ani by neovplyvnila šance sťažovateľa. Podľa úradu EPSO „netvrdí, a už vôbec nie nepreukazuje, že predchádzajúce testy získal až po skúške sedením (d)“.

Neopatrné zaobchádzanie s predchádzajúcou korešpondenciou

Pokiaľ ide o tvrdenie, že úrad EPSO ignoroval žiadosť uchádzača o opätovné posúdenie a jeho odpoveď obsahovala chyby, úrad EPSO zdôraznil, že výberová komisia venovala žiadosti sťažovateľa náležitú pozornosť. Posúdila skutočnosti a potvrdila svoje rozhodnutie nezapísať meno sťažovateľa do rezervného zoznamu. Uchádzač bol o tomto rozhodnutí a jeho odôvodnení riadne informovaný. Odpoveď zaslaná sťažovateľovi neobsahuje žiadnu chybu vo veci samej a nemôže byť relevantným základom pre prehodnotenie jeho žiadosti o opätovné posúdenie jeho žiadosti. Úrad EPSO pripomenul, že podľa článku 6 prílohy III k služobnému poriadku sú rokovania výberovej komisie tajné (5). Rokovania výberovej komisie preto nemožno zverejniť.

Možnosť pripomienkovania písomných testov sťažovateľa

EPSO sa odvolal na judikatúru súdov Spoločenstva týkajúcu sa súdneho preskúmania hodnotiacich rozsudkov výberovej komisie (6). Sťažovateľ netvrdil, že rozhodnutie výberovej komisie bolo poznačené zjavnou chybou alebo že výberová komisia porušila pravidlá, ktorými sa riadi jej konanie, alebo zjavne prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci. Preto nie je možné poznamenať jeho písomné testy.

Sťažovateľ podal 2. augusta 2006 Európskemu ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa jeho vylúčenia z rezervného zoznamu a spôsobu, akým EPSO vybavil jeho žiadosť o informácie, jeho žiadosť o prehodnotenie jeho žiadosti a jeho sťažnosť podľa článku 90. Po preskúmaní sťažnosti sa ombudsmanka rozhodla začať vyšetrovanie nasledujúcich obvinení a tvrdení.

Sťažovateľ tvrdí, že:

(1) EPSO porušil zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v rozsahu, v akom písomný test vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 obsahoval otázku, ktorá bola veľmi podobná otázke položenej uchádzačom vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

Otázka predstavujúca 50 % známky v písomnom teste bola použitá aj v poslednom predchádzajúcom verejnom výberovom konaní na rovnaké miesto. Sťažovateľ tvrdil, že uchádzači, ktorí získali otázku pred testom, získali v priemere ďalších päť bodov a že by získal ďalších deväť bodov, ak by získal otázku pred testom. Prístup k predchádzajúcim testovacím dokumentom nebol rovnako dostupný všetkým uchádzačom, keďže inštitúcie EÚ nezverejnili predchádzajúce dokumenty. Výberové konanie bolo preto jednoduchšie pre uchádzačov, ktorí sa zúčastnili predchádzajúcich výberových konaní, a pre uchádzačov, ktorí mali neoficiálne väzby na úradníkov EÚ, ktorí im poskytli dokumenty. Podľa sťažovateľa sa preto s uchádzačmi zaobchádzalo rozdielne.

Sťažovateľ tvrdil najmä to, že:

(A) Úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenia o stupni podobnosti dvoch testovacích dokumentov;

b) Výberová komisia primerane nevyhodnotila a neposkytla odôvodnenú odpoveď na argumenty, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej žiadosti o prehodnotenie otázky týkajúcej sa podobnej otázky;

c) Úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenie, že sťažovateľ netvrdí ani nepreukazuje, že predchádzajúce testy získal až po absolvovaní písomného testu.

(2) Úrad EPSO písomne uviedol nepravdivé vyhlásenie, že testovací dokument bol získaný na konci písomnej skúšky vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

Na rozdiel od toho, čo EPSO uviedol v liste inému uchádzačovi, testovacie dokumenty neboli na konci predchádzajúceho výberového konania zozbierané, ako Európsky parlament uviedol v liste sťažovateľovi z 30. júna 2006. Parlament vo svojom liste dodal, že dôvodom, prečo sa uchádzačom umožnilo ponechať si testy, bolo „aby sa následne mohli uistiť, či správne odpovedali na otázky“. Podľa sťažovateľa bolo opakovanie otázok z tohto testu hrubou nedbanlivosťou.

(3) Výberová komisia nevybavila žiadosť sťažovateľa o prehodnotenie primerane v rozsahu, v akom sa osobitne nezaoberala jeho žiadosťou o prehodnotenie jeho výsledkov v písomnom teste.

(4) Sťažovateľ tvrdil, že jeho žiadosť o prehodnotenie by sa mala opätovne posúdiť, mala by sa vykonať potrebná úprava jeho známky pre písomný test a jeho meno by sa malo zaradiť do rezervného zoznamu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi predložil ďalšie obvinenia a tvrdenia. Ombudsmanka sa však rozhodla nezačať vyšetrovanie týchto ďalších obvinení a tvrdení, a to buď preto, že sa zdalo, že sa neuskutočnili predchádzajúce administratívne postupy, alebo preto, že neexistovali dostatočné dôvody na začatie vyšetrovania.

Požiadavku

Stanovisko úradu EPSO

Stanovisko úradu EPSO možno zhrnúť takto:

1. Skutkový stav

Sťažovateľ sa prihlásil do verejného výberového konania EPSO/A/16/04 . Dňa 29. októbra 2004 absolvoval testy predbežného výberu [testy a), b) a c)] a písomný test [test d)]. Písomný test obsahoval esejový dokument, ktorého cieľom bolo otestovať znalosti uchádzačov v oblasti, pre ktorú sa výberové konanie konalo. Uchádzači museli napísať dve z navrhovaných otázok, ktoré sa týkali požadovaných povinností. Každá otázka bola označená na stupnici od 0 do 30 a mala požadovaný minimálny počet bodov 15.

Vzhľadom na známky, ktoré získal v testoch predbežného výberu, bol sťažovateľ vyzvaný, aby predložil úplnú prihlášku s cieľom možného pripustenia do výberového konania. Po preskúmaní prihlášky výberová komisia zistila, že sťažovateľ splnil všetky podmienky prijatia a následne opravil svoj písomný test.

Vzhľadom na jeho výsledky bol sťažovateľ pozvaný na ústny test, t. j. test e). Cieľom ústnej skúšky bolo posúdiť vhodnosť uchádzačov na vykonávanie úloh opísaných v oznámení o výberovom konaní. Pohovor sa zameral najmä na odborné znalosti v príslušnej oblasti a poznatky o hlavnom vývoji v oblasti európskej integrácie a politík Spoločenstva. Znalosť druhého jazyka bola tiež testovaná. Cieľom pohovoru bolo tiež vyhodnotiť schopnosť uchádzačov prispôsobiť sa práci európskeho štátneho zamestnanca v multikultúrnom prostredí. Tento test bol hodnotený na stupnici od 0 do 60 a mal požadovaný minimálny počet bodov 30 bodov. Aby mohli byť uchádzači zaradení do rezervného zoznamu, museli dosiahnuť požadovaný minimálny počet bodov v oboch testoch d) aj e) a byť medzi 200 uchádzačmi, ktorí v týchto testoch ako celku dosiahli najvyšší počet bodov.

Sťažovateľova známka za ústny test bola vyššia ako požadované minimum. Celkový počet bodov, ktoré získal, však nepostačoval na to, aby sa dostal medzi 200 najlepších kandidátov. Sťažovateľ bol o tom informovaný listom z 9. novembra 2005. List ho tiež informoval o výsledkoch, ktoré dosiahol v rôznych testoch.

Nasledovala výmena listov medzi uchádzačom a úradom EPSO o písomnom teste d), a najmä o jednej z otázok tohto testu, o ktorej tvrdil, že je podobná otázke v predchádzajúcom verejnom výberovom konaní (EUR/A/127).

Listom z 3. februára 2006 sťažovateľ podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu výberovej komisie o nezapísaní jeho mena do rezervného zoznamu pre verejné výberové konanie EPSO/A/16/04.

Dňa 22. mája 2006 bol sťažovateľ informovaný o tom, že jeho sťažnosť sa považuje za neopodstatnenú.

2. O
údajnej podobnosti otázok

Pokiaľ ide o verejné výberové konanie EUR/A/127, EPSO poukázal na to, že ide o všeobecné výberové konanie, ktorého cieľom je vytvoriť rezervnú skupinu administrátorov v oblasti informačných technológií a telekomunikácií. Súťaž zorganizovali v roku 1998 Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia. Ďalšie dve inštitúcie poverili Parlament riadením tohto postupu. Jedným z testov výberového konania bola esej na tému, ktorú uchádzači vybrali z viacerých otázok v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o výberovom konaní. Bol navrhnutý na posúdenie úrovne znalostí uchádzačov, ich schopnosti písať a schopnosti uvažovať [písomný test (c)].

Cieľom verejného výberového konania EPSO/A/16/04 bolo vytvoriť rezervnú skupinu na prijímanie administrátorov v oblasti informačných technológií. Jeho súčasťou bol písomný test d), ktorý bol písomným testom zameraným na posúdenie znalostí uchádzačov v oblasti, pre ktorú sa výberové konanie konalo. Uchádzači museli odpovedať na dve otázky vybrané z viacerých otázok, na ktoré sa vzťahuje opis pracovného miesta. Sťažovateľ odpovedal na otázky 1 (Migrácia projektu operačného systému) a 3 (Hodnotenie ponúk).

Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o obsah skúšok, EPSO poukázal na to, že podľa ustálenej judikatúry:

„Výberovým komisiám sa musí udeliť široká hodnotiaca právomoc, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah testov výberového konania. Súd môže preskúmať podmienky vykonania testu prijatého výberovou komisiou len v rozsahu potrebnom na zabezpečenie toho, aby sa s uchádzačmi zaobchádzalo rovnako a aby výber spomedzi nich výberovou komisiou bol objektívny. Všeobecnému súdu tiež neprináleží kritizovať podrobný obsah testu, pokiaľ tento obsah nie je obmedzený v medziach stanovených v oznámení o výberovom konaní alebo nie je v súlade s cieľmi testu alebo výberového konania.“(7)

Výberová komisia pre verejné výberové konanie EPSO/A/16/04 pripravila texty rôznych otázok na písomný test d) tohto výberového konania vrátane otázky 1, ktorú sťažovateľ napadol. Prvá otázka písomného testu bola nazvaná "Migrácia projektu operačného systému". Po porovnaní medzi týmto testom a testom z predchádzajúceho výberového konania, ktoré predložil samotný sťažovateľ, EPSO poznamenal, že hoci sa znenie otázky skutočne javí ako podobné, podmienky testu boli upravené a aktualizované tak, aby zohľadňovali osobitné potreby výberového konania, a položené otázky neboli nevyhnutne totožné, najmä pokiaľ ide o štúdiu hodnotenia rizík.

Skutočnosť, že jedna z otázok výberového konania bola podobná tej, ktorá bola uvedená v predchádzajúcom výberovom konaní, ktoré sa konalo pred šiestimi rokmi, nepredstavovala porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako tvrdil sťažovateľ, keďže samotné okolnosti boli veľmi odlišné.

EPSO totiž poukázal na to, že vzhľadom na mimoriadne významný technologický vývoj v oblasti informačných technológií v posledných rokoch by rovnaká otázka mohla viesť k veľmi odlišným odpovediam. Okrem toho EPSO uvádza, že odpoveď, ktorá sa považuje za úplne primeranú pre výberové konanie vyhlásené v roku 1998, nemusí byť ako taká považovaná za odpoveď pre výberové konanie vyhlásené neskôr.

Nemožno teda tvrdiť, že výberová komisia nezabezpečila rovnosť zaobchádzania len preto, že jedna z otázok písomného testu bola určitým spôsobom podobná otázke položenej uchádzačom v inom čase.

Písomný test verejného výberového konania EUR/A/127

Sťažovateľ tvrdí, že úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenia, keď vysvetlil, že testovacie dokumenty pre verejné výberové konanie EUR/A/127 boli zozbierané na konci písomného testu.

V tejto súvislosti úrad EPSO poznamenal, že list pripojený k sťažnosti sťažovateľa vypracoval s prihliadnutím na informácie, ktoré poskytol člen výberovej komisie vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04, ktorý bol tiež členom výberovej komisie vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127. Podľa tohto člena výberovej komisie zozbierali tímy pozorovateľov verejného výberového konania EUR/A/127 po každom teste brožúru s otázkami použitými v teste, dokument použitý na odpovede a dokument určený na prípravné práce. EPSO neuviedol žiadne nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa organizácie verejného výberového konania EUR/A/127, keďže informácie dostupné v čase vypracovania odpovede poskytla osoba, ktorá sa skutočne zúčastnila na organizácii výberového konania a ktorá bola v deň testov prítomná v jednom zo skúšobných centier. Po prijatí tejto sťažnosti však úrad EPSO konzultoval s Parlamentom a zdá sa, že postupy v čase verejného výberového konania EUR/A/127 sa niekedy v jednotlivých testovacích centrách líšili. Úrad EPSO mohol len vyjadriť poľutovanie nad týmto nedorozumením, ktoré však nemalo vplyv na spôsob, akým sa tento prípad riešil.

Žiadosť kandidáta o prehodnotenie

Výberová komisia dôkladne preskúmala žiadosť uchádzača o opätovné posúdenie a všetku korešpondenciu, ktorú „uchádzač pridelil úradu EPSO“. Výberová komisia po preskúmaní všetkých bodov predložených sťažovateľom dospela k rozhodnutiu. Domnieval sa, že z vyššie uvedených dôvodov neexistujú pochybnosti o platnosti prvej otázky písomnej skúšky d). Výberová komisia konštatovala, že nie je dôvod na opätovné posúdenie testu sťažovateľa, v ktorom, pripomínam, získal známku vyššiu, ako je požadované minimum, čo mu umožnilo zúčastniť sa na ústnom teste.

Pripomienky sťažovateľa

Pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto:

(1) Tvrdenie, že EPSO porušil zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi v rozsahu, v akom písomná skúška vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 obsahovala otázku, ktorá bola veľmi podobná otázke položenej uchádzačom vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127

Podľa sťažovateľa by sa zabezpečenie rovnakých príležitostí pre všetkých uchádzačov, ako sa uvádza v oznámení o výberovom konaní, mohlo uskutočniť veľmi jednoducho uverejnením predchádzajúcich testovacích dokumentov a/alebo zabránením opakovaniu otázky.

Sťažovateľ sa domnieval, že zásada rovnosti príležitostí bola po prvýkrát porušená, keď úrad EPSO nezorganizoval výberové konanie s v podstate rovnakou úrovňou ťažkostí pre všetkých uchádzačov (8). Ani jeden z prípadov Súdneho dvora citovaných úradom EPSO túto povinnosť neprekrýva. Najmä široká miera voľnej úvahy a hodnotiace právomoci udelené výberovej komisii ju nezbavujú povinnosti dodržiavať zásadu rovnosti.

Podľa sťažovateľa bola zásada rovnosti porušená druhýkrát, keď výberová komisia odmietla preskúmať označenie jeho písomnej skúšky, hoci bola označená podľa rovnakých noriem ako v prípade uchádzačov, ktorí mali predchádzajúci prístup k otázke. Rovnaké zaobchádzanie s rôznymi situáciami je podľa práva Únie porušením rovnosti príležitostí.

Sťažovateľ sa domnieval, že nezrovnalosť, ku ktorej došlo, t. j. neposkytnutie testu rovnakej úrovne obtiažnosti pre všetkých uchádzačov, bola vecnej povahy a mohla narušiť výsledky výberového konania. Upozornil ombudsmana na bod 79 rozsudku vo veci T-371/03, Le Voici/Rada(9), v ktorom sa uvádza, že ak je nezrovnalosť vecnej povahy a môže skresliť výsledky skúšok, prináleží žalovanej inštitúcii, aby preukázala, že nezrovnalosť neovplyvnila výsledky skúšok. EPSO však nepredložil žiadny dôkaz o tom, že opakovaná otázka nemala vplyv na výsledky výberového konania.

Úrad EPSO tiež preformuloval argumenty sťažovateľa týkajúce sa skutočnosti, že otázka by bola pre niektorých uchádzačov jednoduchšia. Neuviedla, že podľa sťažovateľa by skúška bola jednoduchšia pre tých uchádzačov, ktorí získali predchádzajúci testovací dokument neoficiálnym spôsobom prostredníctvom kontaktov, vrátane tých, ktorí ho získali na kurze odbornej prípravy. Predchádzajúce držanie tejto otázky a z toho vyplývajúca schopnosť študovať ju pred skúškou by niektorým uchádzačom umožnilo ušetriť čas pri výbere otázky, na ktorú sa majú začať, umožnilo by im rýchlejšie odpovedať na túto otázku a ponechalo by im dodatočný čas na zodpovedanie druhej otázky skúšky. Zlepšili tak aj svoju výkonnosť v súvislosti s druhou otázkou.

Sťažovateľ poznamenal, že úrad EPSO ignoroval tvrdenie, že znenie otázky je takmer totožné a že použité číselné údaje sú v oboch testovacích dokumentoch totožné. Požiadal ombudsmana, aby preskúmal tieto dve otázky a vytvoril si vlastné nestranné stanovisko k stupňu podobnosti.

Sťažovateľ takisto uviedol, že znenie, ktoré úrad EPSO použil vo svojej korešpondencii so sťažovateľom, neodráža znenie, ktoré sám použil vo svojej korešpondencii s úradom EPSO. Podľa sťažovateľa to znamená, že úrad EPSO vo svojej korešpondencii často skreslil jeho stanovisko a nedostatočne vyhodnotil jeho argumenty a poskytol na ne odôvodnenú odpoveď. Je možné, že úrad EPSO skreslil aj stanovisko výberovej komisie. Sťažovateľ nevie, či to, čo úrad EPSO tvrdí, skutočne predstavuje stanovisko výberovej komisie. V tejto súvislosti pravidlá utajenia a diskrečnej právomoci, na ktoré sa EPSO často odvoláva, veľmi sťažujú uchádzačovi zistiť, či to, čo EPSO hovorí, predstavuje stanovisko výberovej komisie. Určite by nebolo vhodné, aby sa ktorýkoľvek uchádzač obrátil na výberovú komisiu. Ombudsman sa bude môcť sám rozhodnúť, či by bolo vhodné, aby našiel spôsob, ako osloviť výberovú komisiu bez toho, aby sa obrátil na úrad EPSO s cieľom zistiť, či skutočne preskúmal tieto dva testovacie dokumenty a či sa v skutočnosti domnieva, že sú „len zjavne podobné“. Nešlo by nevyhnutne o porušenie mlčanlivosti alebo diskrečnej právomoci, ale o spôsob, ako zistiť, či EPSO skreslil svoje stanovisko.

Sťažovateľ poznamenáva, že jediným odôvodneným argumentom, ktorý sťažovateľ dostal od výberovej komisie v súvislosti s otázkou podobnej otázky, bola „štandardná“ odpoveď. Na podporu tohto vyhlásenia sťažovateľ poznamenáva, že EPSO zaslal rovnaké vyhlásenia v odpovedi inému uchádzačovi sedem mesiacov (apríl 2005) pred žiadosťou sťažovateľa.

Sťažovateľ takisto poukázal na to, že úrad EPSO preformuloval to, čo ombudsman napísal úradu EPSO, tak, aby sa jeho vyhlásenie zdalo nesprávne a nepravdivé, a to nahradením výrazu „falošné vyhlásenie“výrazom „falošné vyhlásenia“(10). Táto zmena preformulovala tvrdenie proti úradu EPSO tak, že je nelogické a nepravdivé.

(2) Tvrdenie sťažovateľa, že úrad EPSO písomne nepravdivo uviedol, že testovací dokument bol zozbieraný na konci písomnej skúšky vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127

V konfrontácii s listom Parlamentu, ktorý bol kategoricky v rozpore s tým, čo bolo podľa informácií sťažovateľa prvým vyhlásením výberovej komisie a úradu EPSO o opakovanej otázke, úrad EPSO vo svojom stanovisku ombudsmanovi uviedol, že došlo k nedorozumeniu, a vyjadril poľutovanie nad jeho výskytom.

Sťažovateľ uviedol, že to, čo sa stalo, bola chyba, a nie nedorozumenie. Nesúhlasil s tým, že táto chyba bola pre jeho prípad irelevantná. Rozhodnutie o opätovnom použití otázky bolo prekvapujúce. Úrad EPSO ani výberová komisia neuviedli, že táto chyba alebo nedorozumenie nemali vplyv na ich rozhodnutie opätovne ju použiť. Isté je, že EPSO bol teraz povinný pripustiť, že toto jeho vyhlásenie a vyhlásenie výberovej komisie nebolo správne. Pripustili, že v súvislosti s opakovanou otázkou a verejným výberovým konaním EPSO/A/16/04 došlo k chybe a podľa EPSO sa táto chyba mala pripísať príslušnej výberovej komisii.

(3) Tvrdenie sťažovateľa, že výberová komisia sa primerane nezaoberala jeho žiadosťou o prehodnotenie, keďže sa osobitne nezaoberala jeho žiadosťou o prehodnotenie jeho výkonu v písomnej skúške

Na rozdiel od toho, čo uvádza EPSO vo svojom stanovisku, známka písomnej skúšky bola nielen dostatočná na to, aby umožnila sťažovateľovi pripustiť sa na ústnu skúšku, ale tiež predstavovala 50 % bodov v konečnom výbere uchádzačov po ústnej skúške. Ak by v písomnom teste získal ďalších 1,5 bodu, bol by na rezervnom zozname. Sťažovateľ preto považoval vyhlásenie úradu EPSO, že neexistuje dôvod na opätovné posúdenie písomného testu, v ktorom získal požadovaný minimálny počet bodov, za zavádzajúce.

(4) Sťažovateľ tvrdí, že jeho žiadosť o prehodnotenie by sa mala opätovne posúdiť, mala by sa vykonať potrebná úprava jeho známky pre písomný test a jeho meno by sa malo zaradiť do rezervného zoznamu.

Podľa sťažovateľa sa úrad EPSO vo svojom stanovisku týmto bodom osobitne nezaoberal. Rezervný zoznam z verejného výberového konania EPSO/A/16/04 je stále platný. Mnohí ľudia na zozname ešte neboli prijatí a nábor z tohto zoznamu môže pokračovať niekoľko rokov, pretože je pravdepodobné, že rezervný zoznam zostane v dohľadnej budúcnosti v platnosti. Sťažovateľ nevidí dôvod, prečo by sa výberová komisia nemala znovu stretávať, bol požiadaný, aby dodržiaval svoju zákonnú povinnosť poskytnúť každému uchádzačovi rovnaké príležitosti, a prehodnotil svoj test d) s prihliadnutím na vplyv opakovanej otázky na jeho známky a na známky ostatných uchádzačov.

Sťažovateľ napokon poukázal na to, že úrad EPSO v nedávnej minulosti v súvislosti s verejným výberovým konaním EPSO/A/16/04 preukázal, že odmieta pripustiť, že v teste sa niečo pokazilo, keď takýto nesúlad zjavne existoval. V sťažnosti 32/2005/ELB bol ombudsman povinný vyjadriť poľutovanie nad tým, že EPSO odmietol uznať vzniknutú nekonzistentnosť, keďže jeho neuskutočnenie neprispievalo k dobrým vzťahom s občanmi. Podľa sťažovateľa je veľmi nízka úroveň bezúhonnosti úradu EPSO hanbou inštitúcií EÚ. Jeho pripomienka poskytuje dôkazy o tom, že úrad EPSO už vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 , odmietol uznať, že v skutočnosti išlo o nesúlad. Nezrovnalosť v prípade sťažovateľa, ktorú EPSO popiera, je oveľa závažnejšia.

Sťažovateľ zopakoval svoje poľutovanie nad tým, že ombudsman vo svojej sťažnosti nesúhlasil s prešetrením všetkých obvinení týkajúcich sa úradu EPSO, a opätovne ho požiadal, aby v tejto súvislosti prehodnotil svoje rozhodnutie. Sťažovateľ sa domnieval, že prostredníctvom svojho stanoviska odhalil veľmi sporné správanie úradu EPSO tým, že o ňom čo najviac uverejnil na webovom sídle ombudsmana. Domnieval sa teda, že by to prispelo k tomu, že úrad EPSO by bol odteraz povinný hovoriť pravdu, konať v dobrej viere a dodržiavať právne predpisy EÚ, ktorými sa riadi jeho činnosť. Nerozumel, prečo inštitúcie EÚ umožňujú, aby ich výberové konania organizoval orgán, ktorý preukázal takýto nedostatok bezúhonnosti.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 V liste európskemu ombudsmanovi z 25. októbra 2006 sťažovateľ požiadal ombudsmana, aby prehodnotil svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o neprípustnosť niektorých tvrdení a tvrdení, ktoré boli uvedené v jeho sťažnosti. 27. februára 2007, keď ombudsman vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k stanovisku Európskeho úradu pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) ,, informoval sťažovateľa, že trvá na svojom predchádzajúcom rozhodnutí, pokiaľ ide o neprípustnosť niektorých jeho tvrdení a nárokov. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach opakuje tú istú žiadosť. Ombudsman potvrdzuje, že neboli predložené žiadne presvedčivé argumenty, ktoré by ho viedli k zmene jeho rozhodnutia o neprípustnosti niektorých tvrdení a tvrdení, ktoré boli uvedené v tejto sťažnosti. Ombudsmanka preto potvrdzuje, že rozsah tohto vyšetrovania je obmedzený na tvrdenia a tvrdenia uvedené v tomto rozhodnutí.

1.2 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tiež uviedol, že ombudsman by mal rozhodnúť, či by bolo vhodné, aby ombudsman našiel spôsob, ako osloviť výberovú komisiu bez toho, aby sa obrátil na úrad EPSO. Ombudsman chápe, že sťažovateľ chce, aby sa v súvislosti so svojím prípadom obrátil priamo na výberovú komisiu.

Ombudsmanka pripomína, že úrad EPSO bol poverený osobitnou úlohou komunikovať medzi výberovými komisiami a uchádzačmi. Preto je vhodné, aby úrad EPSO informoval uchádzača o stanoviskách výberovej komisie.

Okrem toho, keďže táto sťažnosť smeruje proti EPSO, je vhodné, aby EPSO odpovedal ombudsmanovi (11).

V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že v súlade s článkom 5 ods. 2 rozhodnutia ombudsmana o prijatí vykonávacích predpisov môže ombudsman požiadať úrad EPSO, aby mu poskytol prístup k korešpondencii s výberovou komisiou s cieľom určiť, či vo svojej korešpondencii so sťažovateľom správne zohľadnil názory výberovej komisie. Vzhľadom na nižšie uvedené vecné zistenia však ombudsman nepovažuje za užitočné vykonať v tomto prípade takúto inšpekciu.

2 O údajnom porušení zásady rovnosti zaobchádzania

2.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04. Jeho meno však nebolo uvedené na rezervnom zozname, pretože nebol medzi 200 najlepšími kandidátmi. Tvrdí, že EPSO porušil zásadu rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, keďže písomná skúška vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 obsahovala otázku, ktorá bola veľmi podobná otázke položenej uchádzačom vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127, teda najnovšiemu medziinštitucionálnemu verejnému výberovému konaniu organizovanému pre ten istý profil. Tvrdil, že predchádzajúci testovací dokument nie je rovnako dostupný pre všetkých uchádzačov, keďže predchádzajúce testovacie dokumenty inštitúcie EÚ neuverejnili. Tento obmedzený prístup uľahčil verejné výberové konanie EPSO/A/16/04 uchádzačom, ktorí sa zúčastnili na predchádzajúcich výberových konaniach, a uchádzačom, ktorí mali neoficiálne väzby na úradníkov EÚ a ktorí im poskytli testovací dokument. Sťažovateľ tvrdil, že uchádzači, ktorí dostali otázku pred uskutočnením testov, získali v priemere ďalších päť bodov. Tvrdil tiež, že by získal ďalších deväť bodov, ak by dostal otázku vopred.

Sťažovateľ tvrdil najmä to, že:

(A) Úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenia o stupni podobnosti dvoch testovacích dokumentov.

b) Výberová komisia primerane nevyhodnotila a neposkytla odôvodnenú odpoveď na argumenty, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej žiadosti o prehodnotenie otázky týkajúcej sa podobnej otázky.

c) Úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenie, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal, že predchádzajúce testy získal až po absolvovaní písomného testu.

2.2 Vo svojom stanovisku EPSO poukázal na to, že verejné výberové konanie EUR/A/127 je všeobecným výberovým konaním, ktoré v roku 1998 zorganizovali Európsky parlament, Rada Európskej únie a Európska komisia a ktorého cieľom bolo vytvoriť rezervnú skupinu administrátorov v oblasti informačných technológií a telekomunikácií. Ďalšie dve inštitúcie poverili Parlament riadením výberového konania. Jedným z testov výberového konania bola esej na tému, ktorú uchádzači vybrali z viacerých otázok v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o výberovom konaní, a ktorej cieľom bolo posúdiť úroveň ich znalostí, schopnosti písať a schopnosti uvažovania [písomný test c)].

Cieľom verejného výberového konania EPSO/A/16/04 bolo vytvoriť rezervnú skupinu na prijímanie administrátorov v oblasti informačných technológií. Jeho súčasťou bol písomný test d), ktorého cieľom bolo posúdiť znalosti uchádzačov v oblasti, v ktorej sa výberové konanie konalo. Uchádzači museli odpovedať na dve otázky vybrané z viacerých otázok v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje opis pracovného miesta. Sťažovateľ odpovedal na otázky 1 (Migrácia projektu operačného systému) a 3 (Hodnotenie ponúk).

Výberová komisia pre verejné výberové konanie EPSO/A/16/04 pripravila texty rôznych otázok na písomný test d) tohto výberového konania vrátane otázky 1 uvedeného testu. Po porovnaní medzi týmto testom a otázkou vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127 (kópiu otázky vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127 predložil úradu EPSO sťažovateľ) úrad EPSO poznamenal, že hoci sa znenie otázok skutočne javí ako podobné, podmienky testu vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 boli upravené a aktualizované tak, aby zohľadňovali osobitné potreby výberového konania, a že položené otázky neboli nevyhnutne totožné, najmä pokiaľ ide o štúdiu hodnotenia rizík.

Skutočnosť, že jedna z otázok výberového konania bola podobná otázke predchádzajúceho výberového konania, ktoré sa konalo pred šiestimi rokmi, nepredstavovala porušenie zásady rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ako tvrdil sťažovateľ, keďže samotné okolnosti boli veľmi odlišné.

EPSO totiž poukázal na to, že vzhľadom na mimoriadne významný technologický vývoj v oblasti informačných technológií v posledných rokoch by rovnaká otázka mohla viesť k veľmi odlišným odpovediam. Okrem toho EPSO uviedol, že odpoveď, ktorá sa považuje za úplne primeranú pre výberové konanie vyhlásené v roku 1998, nemusí byť ako taká považovaná za odpoveď pre výberové konanie vyhlásené neskôr.

Úrad EPSO vysvetlil, že výberová komisia dôkladne preskúmala žiadosť uchádzača o opätovné posúdenie a všetku korešpondenciu, ktorú uchádzač oznámil úradu EPSO. Výberová komisia po preskúmaní všetkých bodov predložených sťažovateľom dospela k rozhodnutiu. Domnieval sa, že neexistujú pochybnosti o platnosti prvej otázky písomnej skúšky d).

2.3 Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že nezrovnalosť, ku ktorej došlo, t. j. neposkytnutie testu rovnakej úrovne obtiažnosti pre všetkých uchádzačov, bola vecnej povahy a mohla narušiť výsledky výberového konania. Upozornil ombudsmana na bod 79 veci T-371/03 Le Voici/Rada, v ktorom sa uvádza, že ak je nezrovnalosť vecnej povahy a môže skresliť výsledky testov, je na žalovanej inštitúcii, aby preukázala, že nezrovnalosť neovplyvnila výsledky testov. Nezrovnalosť, ku ktorej došlo vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04, bola vecnej povahy a mohla skresliť výsledky testov, ale EPSO nepredložil žiadny dôkaz o tom, že výsledky výberového konania neboli ovplyvnené opakovanou otázkou.

2.4 Po prvé, ombudsman pripomína, že podľa judikatúry sa zásada rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi v konaniach vo veci hospodárskej súťaže považuje za základnú zásadu práva Spoločenstva (12).

Súdy Spoločenstva okrem toho uviedli, že zásada rovnakého zaobchádzania má v rámci verejných výberových konaní veľmi veľký význam a že je úlohou výberovej komisie, aby zabezpečila, že skúšky budú mať viac-menej rovnaký stupeň obtiažnosti pre všetkých uchádzačov (13).

2.5 Ombudsman tiež poznamenáva, že samotná skutočnosť, že otázky týkajúce sa určitých základných úloh v určitej oblasti boli použité v predchádzajúcich verejných výberových konaniach, nemôže sama osebe znamenať, že otázky týkajúce sa rovnakých základných úloh sa nemôžu opakovať v nasledujúcich verejných výberových konaniach v tejto oblasti. Inak by to znamenalo, že uchádzači v nasledujúcich verejných výberových konaniach by nemohli byť hodnotení, pokiaľ ide o ich spôsobilosť vykonávať tieto hlavné úlohy.

2.6 Ombudsman poznamenáva, že príslušná otázka (otázka I) vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127 a príslušná otázka (otázka 1) vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 obsahujú tri časti: stručný úvod, opis súčasnej situácie a úlohy, ktorá sa má vykonať.

Znenie krátkeho úvodu a opisu existujúcej situácie je v oboch otázkach v podstate totožné (14).

V prípade oboch súťaží bolo úlohou vypracovať „migračný plán“. Tento plán migrácie pozostával z dvoch častí súťaže EUR/A/127, t. j. "plánu stratégie migrácie"(15) a brífingu pre vrcholový manažment. Vo výberovom konaní EPSO/A/16/04 však pozostávala z troch častí, a to zo „štúdie hodnotenia rizika“, „plánu stratégie migrácie“ a brífingu pre vrcholový manažment.

2.7 Znenie jednej z troch častí otázky č. 1 vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 (týkajúcej sa plánu migračnej stratégie) je v podstate totožné so znením jednej z dvoch častí otázky č. 1 vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

Ombudsmanka poznamenáva, že migrácia operačného systému je primárnou úlohou administrátorov v oblasti informačných technológií. Úrad EPSO bol preto oprávnený položiť uchádzačom otázku na túto tému.

Bez ohľadu na uvedené skutočnosti by skutočnosť, že otázka týkajúca sa plánu stratégie migrácie by sa mohla objaviť vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04, mali vzhľadom na význam migrácie operačného systému pre administrátorov v oblasti informačných technológií primerane predpokladať všetci uchádzači, ktorí uplatňujú náležitú starostlivosť. Skutočnosť, že takáto otázka bola použitá vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127, teda nemohla poskytnúť relevantnú výhodu niektorým uchádzačom vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04.

2.8 Časť otázky položenej vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04, ktorá nie je obsiahnutá v otázke položenej vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127, sa týka "štúdie hodnotenia rizika". Ombudsman sa domnieva, že „štúdia hodnotenia rizík“ predstavuje zložitú úlohu v oblasti informačných technológií. Ombudsmanka tiež chápe, že hodnotenie rizík je pre administrátorov v oblasti informačných technológií v posledných rokoch čoraz dôležitejšie. Zahrnutie takéhoto oddielu znamená, že otázka položená vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 sa v skutočnosti líši od otázky položenej vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

2.9 Ombudsman tiež poznamenáva, že v poslednej časti oboch otázok sa od uchádzačov v podstate požaduje, aby informovali vrcholový manažment o "probléme" a riešení "problému". Odpoveď na tento oddiel sa preto musí v súvislosti s verejnou súťažou EUR/A/127 nevyhnutne zamerať na plán migračnej stratégie. Naopak, pokiaľ ide o verejné výberové konanie EPSO/A/16/04, odpoveď na túto časť sa musí nevyhnutne zamerať na plán migračnej stratégie a posúdenie rizík. Zatiaľ čo znenie poslednej časti oboch otázok je v podstate totožné, význam poslednej časti oboch otázok je podstatne odlišný.

2.10 Ombudsman tiež konštatuje, že údaje použité v oboch otázkach sú v podstate totožné. Ombudsman sa však domnieva, že tieto údaje predstavujú len podkladové informácie a že akékoľvek zmeny týchto údajov by nemali žiadny podstatný vplyv na povahu alebo náročnosť otázok.

2.11 Ombudsman preto dospel k záveru, že otázka položená vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 nie je vecne totožná s otázkou položenou vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

2.12 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že nebolo preukázané porušenie zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04.

Aj keby boli otázky totožné, ombudsman sa domnieva, že by nedošlo k nezrovnalosti ako takej. Naopak, poznamenáva, že nie je nezvyčajné, aby sa tá istá otázka opätovne použila v rôznych výberových konaniach.

2.13 Na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi sťažovateľ tvrdil, že EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenia o stupni podobnosti medzi oboma testovacími dokumentmi. Vzhľadom na svoje zistenie v bode 2.11 sa ombudsman domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie argumentu sťažovateľa nie je opodstatnené.

2.14 Sťažovateľ na podporu svojho tvrdenia týkajúceho sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi tiež tvrdil, že výberová komisia dostatočne nevyhodnotila argumenty, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o prehodnotenie podobnej otázky, a neposkytla na ne odôvodnenú odpoveď.

EPSO vo svojom e-maile z 30. novembra 2005 uviedol, že: „(...) položené otázky sa tiež líšili, najmä pokiaľ ide o vykonanie analýzy rizík. (...) Vzhľadom na uvedené skutočnosti výberová komisia nepovažuje za potrebné spochybniť platnosť otázky.„Po dôkladnom preskúmaní žiadostí sťažovateľa a odpovedí úradu EPSO a vzhľadom na jeho zistenia v bode 2.11 sa ombudsman domnieva, že úrad EPSO sa zaoberal hlavnou otázkou žiadosti o prehodnotenie a predložil presvedčivé argumenty na podporu svojho stanoviska. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že odpoveď úradu EPSO sťažovateľovi bola primeraná.

2.15 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tiež tvrdí, že jedinou odôvodnenou odpoveďou, ktorú dostal od EPSO, bola štandardná odpoveď, ktorá už bola zaslaná inému uchádzačovi sedem mesiacov predtým. Ombudsmanka sa domnieva, že aj keby úrad EPSO použil tie isté vyhlásenia, ktoré uviedol v odpovedi inému uchádzačovi, nemení to vecné posúdenie odpovede úradu EPSO (t. j. že otázky v oboch skúškach neboli totožné).

2.16 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti poukázal aj na skutočnosť, že úrad EPSO uviedol, že sťažovateľ nepreukázal, že testovací dokument z verejného výberového konania EUR/A/127 získal až po absolvovaní písomného testu vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 (16).

Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sťažovateľ získal testovací dokument vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127 pred vykonaním testu vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04. Uvedené tvrdenie preto predstavuje len špekuláciu zo strany úradu EPSO. Ako taký, to nemalo byť vykonané.

Napriek nevhodnému vyhláseniu úradu EPSO ombudsmanka tiež poznamenáva, že otázka, či úrad EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenie o dátume, keď sťažovateľ získal predchádzajúce testy, nemá vplyv na to, či došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, pokiaľ ide o verejné výberové konanie EPSO/A/16/04. Domnieva sa preto, že nie je potrebné ďalej sa zaoberať otázkou, či EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenie o dátume, keď sťažovateľ získal testovacie dokumenty.

2.17 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tiež tvrdí, že úrad EPSO zmenil ombudsmanovo znenie jedného z argumentov sťažovateľa takým spôsobom, že argumenty sťažovateľa sa javia ako nelogické a nepravdivé (17). Ombudsman sa domnieva, že hoci EPSO nepoužil presné slová, ktoré použil, EPSO nezmenil podstatu otázky ombudsmana.

2.18 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka nezistila žiadny prípad nesprávneho úradného postupu úradu EPSO, pokiaľ ide o tento aspekt sťažnosti.

3 Tvrdenie, že EPSO vydal nepravdivé písomné vyhlásenie

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že úrad EPSO písomne nepravdivo uviedol, že testovací dokument bol získaný na konci písomnej skúšky vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

3.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že list priložený k sťažnosti sťažovateľa vypracoval po zohľadnení informácií poskytnutých členom výberovej komisie vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04, ktorý bol tiež členom výberovej komisie vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127. Podľa tohto člena správnej rady v deň testov verejného výberového konania EUR/A/127 zozbierali tímy strážnych pracovníkov po každom teste brožúru s otázkami použitými v teste, dokument použitý na odpovede a dokument určený na prípravné práce. EPSO neuviedol žiadne nepravdivé vyhlásenia týkajúce sa organizácie verejného výberového konania EUR/A/127, keďže informácie dostupné v čase vypracovania odpovede poskytla osoba, ktorá sa skutočne zúčastnila na organizácii výberového konania a ktorá bola v deň testov prítomná v jednom zo skúšobných centier. Po prijatí tejto sťažnosti však úrad EPSO konzultoval s Európskym parlamentom a zdá sa, že v tom čase sa postupy v jednotlivých testovacích centrách niekedy líšili. Úrad EPSO mohol len vyjadriť poľutovanie nad týmto nedorozumením, ktoré však nemalo vplyv na spôsob, akým sa tento prípad riešil.

3.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach nazval to, čo sa stalo, chybou, a nie nedorozumením, a nesúhlasil s tým, že táto chyba bola pre jeho prípad irelevantná. Úrad EPSO ani výberová komisia neuviedli, že táto chyba alebo nedorozumenie nemali vplyv na ich rozhodnutie opätovne použiť otázku.

3.4 Ombudsmanka opätovne pripomína, že inštitúcie a orgány EÚ by mali robiť presné vyhlásenia a mali by bezodkladne opraviť každú chybu, ktorá sa môže vyskytnúť. Po prvé poznamenáva, že v liste, ktorý EPSO zaslal inému uchádzačovi zrejme v apríli 2005, EPSO vysvetlil, že testovací dokument pre verejné výberové konanie EUR/A/127 bol zozbieraný. Ombudsman však poznamenáva, že na rozdiel od uvedeného vyhlásenia Parlament v liste sťažovateľovi z 30. júna 2006 uviedol, že testovacie dokumenty sa systematicky nezhromažďovali vo všetkých testovacích centrách. Poznamenáva tiež, že úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol, že sa obrátil na Parlament, že bol informovaný o tom, že testovacie dokumenty sa systematicky nezbierajú, a že vyjadril poľutovanie nad týmto nedorozumením.

Ombudsmanka sa preto domnieva, že vzhľadom na to, že úrad EPSO bezodkladne napravil nepresnosť, keď sa o nej dozvedel, nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti.

Ombudsman nevyvracia možnosť, že Parlament mohol urobiť chybu v rozsahu, v akom testovacie dokumenty v otvorenom výberovom konaní EUR/A/127 nemohli byť v rozpore so stanoveným postupom v tom čase zhromaždené vo všetkých testovacích centrách. Rozsah vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je však obmedzený na úrad EPSO a netýka sa Parlamentu.

4 Tvrdenie, že výberová komisia nevybavila žiadosť sťažovateľa o prehodnotenie primerane

4.1 Sťažovateľ tvrdí, že výberová komisia nevybavila jeho žiadosť o prehodnotenie primerane, pretože sa osobitne nezaoberala jeho žiadosťou o prehodnotenie jeho výsledkov v písomnom teste.

4.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku vysvetlil, že výberová komisia dôkladne preskúmala žiadosť uchádzača o opätovné posúdenie, ako aj všetku jeho korešpondenciu. Po preskúmaní všetkých pripomienok sťažovateľa dospela výberová komisia k rozhodnutiu. Domnieval sa, že neexistujú pochybnosti o platnosti prvej otázky písomnej skúšky d). Výberová komisia konštatovala, že neexistuje dôvod na opätovné posúdenie testu sťažovateľa, v ktorom, pripomínam, získal hodnotenie nad požadovaným minimom, čo mu umožnilo zúčastniť sa na ústnom teste.

4.3 Sťažovateľ sa vo svojich pripomienkach domnieval, že bodové hodnotenie písomných testov nestačí len na to, aby mu bolo umožnené zúčastniť sa ústnej skúšky, ale aj na 50 % bodov v konečnom výbere uchádzačov po ústnej skúške.

4.4 Ombudsman poznamenáva, že vo svojej žiadosti o prehodnotenie z 27. novembra 2005, ktorú podal po tom, ako bol informovaný o tom, že jeho známky nepostačujú na zaradenie jeho mena do rezervného zoznamu, sťažovateľ požiadal o prehodnotenie jeho "prihlášky"a konkrétne, aby sa zaznamenala jeho písomná skúška.

4.5 Ombudsman tiež poznamenáva, že EPSO vo svojom liste z 21. decembra 2005 vysvetlil, že:

„Písomný test každého uchádzača bol opravený aspoň dvoma markermi na základe korekčnej tabuľky. (...) výberová komisia skontrolovala, či sa kritériá hodnotenia správne uplatnili na testy uchádzačov (...), zohľadnila pripomienky/pripomienky markerov a následne určila počet bodov, ktoré sa majú udeliť. (...) výberová komisia uskutočnila aj druhé rokovanie o výkone [sťažovateľa] počas ústnej skúšky. Domnieva sa, že pôvodne vykonané posúdenie zodpovedá úrovni výkonu [sťažovateľa], a preto potvrdzuje pridelenú pôvodnú známku.“

V odpovedi na sťažnosť podľa článku 90 sa EPSO odvolal na judikatúru súdov Spoločenstva týkajúcu sa súdneho preskúmania hodnotiacich rozsudkov výberovej komisie a uviedol, že:

„Sťažovateľ netvrdí, a už vôbec nepreukazuje, že rozhodnutie výberovej komisie je postihnuté zjavnou chybou alebo že výberová komisia porušila pravidlá, ktorými sa riadi jej konanie, alebo zjavne prekročila hranice svojej diskrečnej právomoci. Preto nie je možné zaznamenať jeho písomné testy.“

4.6 Ombudsman súhlasí so sťažovateľom, že známka, ktorú získal v písomnom teste, mala vplyv nielen na jeho pripustenie na ústny test, ale aj na jeho konečný výsledok. Pre konečný výsledok bolo preto dôležité zabezpečiť správne posúdenie písomnej skúšky.

4.7 Ombudsman pripomína, že ako vyplýva z judikatúry súdov Spoločenstva, výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení výsledkov testov (18). Ombudsmanka poznamenáva, že úrad EPSO vysvetlil, že o bodovom hodnotení, ktoré sa má udeliť uchádzačovi, rozhoduje len výberová komisia po analýze pripomienok aspoň dvoch markerov a bodov, ktoré navrhujú. Ombudsman berie na vedomie, že výberová komisia sa v tejto súvislosti rozhodla nepoznamenať písomný test sťažovateľa, a tým potvrdila známku, ktorá mu bola udelená. Vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má výberová komisia pri posudzovaní testov, ombudsman považuje postup, ktorý uplatňuje úrad EPSO pri vybavovaní žiadosti o opätovné posúdenie, pokiaľ ide o hodnotenie písomného testu, za primeraný, t. j. že je zodpovednosťou výberovej komisie rozhodnúť, či je na riadne vybavenie žiadosti o opätovné posúdenie potrebné nové hodnotenie.

V prejednávanej veci sa ombudsman domnieva, že vzhľadom na jeho zistenie v bodoch 2.11 a 2.12 výberová komisia nemala žiadny dôvod na to, aby bola skúška označená tretím markerom. Ombudsmanka zastáva názor, že výberová komisia primerane vybavila žiadosť sťažovateľa, a preto v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nezistila žiadny nesprávny úradný postup.

5 Pohľadávka

5.1 Sťažovateľ tvrdil, že jeho žiadosť o prehodnotenie by sa mala znovu posúdiť, mala by sa vykonať potrebná úprava jeho známky pre písomný test a jeho meno by sa malo zaradiť do rezervného zoznamu.

5.2 Vzhľadom na zistenia ombudsmana v bodoch 2.18, 3.4 a 4.7 nie je možné tvrdenie sťažovateľa prijať.

6 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že úrad EPSO sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS


(1) Ú. v. EÚ 2004 C 66A.

(2) Ú. v. ES 1998 C 125 A.

(3) Vec T-158/89 Van Hecken/CES, Zb. 1991, s. II-1341. V bode 24 tohto rozsudku sa uvádza: „(...) rozdelenie, ktoré existuje medzi právomocami menovacieho orgánu na jednej strane a právomocami výberovej komisie na strane druhej, pričom menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri vypracúvaní požiadaviek výberového konania, zatiaľ čo výberová komisia je týmito požiadavkami viazaná pri plnení svojich úloh podľa článku 30 služobného poriadku.“

Vec T-371/03 Le Voci/Rada, Zb. VS s. I-A-209 a II-57. V bode 41 tohto rozsudku sa uvádza: „pokiaľ ide o posúdenie možného porušenia oznámenia o výberovom konaní, podľa ustálenej judikatúry má výberová komisia výberového konania širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o podrobný obsah testov stanovených v rámci výberového konania. Všeobecný súd môže preskúmať podmienky vykonania skúšky len v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektívnosti výberu spomedzi nich. Všeobecnému súdu tiež neprináleží preskúmavať podrobný obsah testu, pokiaľ tento obsah nie je obmedzený v medziach stanovených v oznámení o výberovom konaní alebo nie je v súlade s cieľmi testov alebo výberového konania.“

(4) Vec T-132/89, Gallone/Komisia, Zb. 1990, s. II-549. V bode 27 tohto rozsudku sa uvádza: „Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri rozhodovaní o kritériách spôsobilosti požadovaných pre pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť, a pri určovaní pravidiel a podmienok organizovania výberového konania na základe týchto kritérií a v záujme služby. Výberová komisia má značnú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah testov stanovených v rámci výberového konania.“

(5) Vec T-371/03 Le Voci/Rada, Zb. VS s. I-A-209 a II-957. V bode 123 tohto rozsudku sa uvádza: „zaviedlo sa utajenie s cieľom zaručiť nezávislosť výberových komisií a objektivitu ich postupov tým, že sa ochránia pred všetkými vonkajšími zásahmi a tlakmi, či už pochádzajú od samotnej administratívy Spoločenstva, dotknutých uchádzačov alebo tretích strán.“

(6) Vec T-294/03, Gibault/Komisia, Zb. VS s. I-A-141 a II-635. V bode 41 tohto rozsudku sa uvádza: „Výberová komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri hodnotení výsledkov testov výberového konania a opodstatnenosť jej hodnotiacich rozsudkov môže súd Spoločenstva preskúmať len v jasných prípadoch porušenia pravidiel upravujúcich jej konanie (...) zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneužitia právomoci, alebo ak zjavne prekročila hranice svojej voľnej úvahy.“

Vec T-146/99, Teixeira Neves/Súdny dvor, Zb. 2002, s. I-A-159 a II-731. V bode 41 tohto rozsudku sa uvádza: „posúdenia vykonané výberovou komisiou vo výberovom konaní (...) sú vyjadrením hodnotiaceho úsudku, pokiaľ ide o výsledky uchádzača v teste, a patria do širokej diskrečnej právomoci výberovej komisie. Súd Spoločenstva má právomoc preskúmať tieto rozhodnutia len vtedy, ak boli zjavne porušené pravidlá upravujúce konanie výberových komisií. Výberová komisia je pri posudzovaní odborných znalostí uchádzačov a ich schopností a motivácie povinná v súlade s požiadavkami oznámenia o výberovom konaní založiť svoje rozhodnutie výlučne a samostatne na výkonoch uchádzačov.“

(7) Pozri vec 228/86, Goossens a iní/Komisia, Zb. 1988, s. 1819, bod 14.

(8) Vec T-5/04, Scano/Komisia, Zb. VS s. I-A-205 a II-931. V bode 45 sa uvádza: „S’agissant plus particulièrement du principe d’égalité de traitement, il revêt une importance très grande dans le cadre des procédures de concours, et il appartient au jury de veiller à ce que les épreuves présentent sensiblement le même degré de difficulté pour tous les candidats.“

(9) Podľa bodu 79 „treba však mať na pamäti, že nezrovnalosť počas priebehu skúšok v rámci výberového konania nemá vplyv na zákonnosť skúšok, pokiaľ nemá vecnú povahu a nemôže skresliť výsledky skúšok. Ak takáto nezrovnalosť nastane, je na žalovanej inštitúcii, aby preukázala, že nezrovnalosť neovplyvnila výsledky testov.“

(10) Ombudsman chápe sťažovateľa tak, že sa odvoláva na skutočnosť, že hoci sa v liste ombudsmana úradu EPSO z 26. septembra 2006 uvádza, že sťažovateľ tvrdí, že "EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenie, že sťažovateľ netvrdí ani nepreukázal, že predchádzajúce testy získal až po absolvovaní písomného testu", v odpovedi EPSO sa uvádza, že sťažovateľ tvrdí najmä to, že " EPSO poskytol nepravdivé vyhlásenia, keď uviedol, že sťažovateľ netvrdil ani nepreukázal, že predchádzajúce testy získal až po účasti na písomných testoch". (Zvýraznenie dodal ombudsman).

(11) Pozri rozhodnutie 2312/2004/MHZ, v ktorom sa uvádza, že: „Uchádzači vo výberových konaniach organizovaných úradom EPSO komunikujú s úradom EPSO. Okrem toho v prípade sťažností adresovaných ombudsmanovi odpovedá úrad EPSO.“

(12) Pozri vec T-173/99, Elkaïm a Mazuel/Komisia, Zb. 2000, s. vec T-5/04 Scano/Komisia, Zb. VS s. I-A-205 a II-931; Vec T-165/03, Vonier/Komisia, Zb. VS s. I-A-343 a II-1575.

(13) Vec T-5/04 Scano/Komisia, Zb. VS s. I-A-205 a II-931. V bode 45 sa uvádza: „S’agissant plus particulièrement du principe d’égalité de traitement, il revêt une importance très grande dans le cadre des procédures de concours, et il appartient au jury de veiller à ce que les épreuves présentent sensiblement le même degré de difficulté pour tous les candidats.“

(14) Používatelia uvedení v príslušnej otázke vo verejnom výberovom konaní EPSO/A/16/04 majú k dispozícii jeden technický nástroj, ktorý sa líši od nástrojov opísaných v príslušnej otázke vo verejnom výberovom konaní EUR/A/127.

(15) "Plán stratégie migrácie" možno definovať ako sériu krokov, ktoré umožňujú organizácii vyvinúť sa na novší hardvér a softvér s cieľom držať krok s meniacimi sa technológiami. Zaoberá sa otázkami, ako je kompatibilita používateľského rozhrania, kompatibilita databázy, podpora prechodu, kompatibilita systémového rozhrania a školenie.

(16) Toto vyhlásenie uviedol úrad EPSO vo svojej odpovedi na odvolanie podané sťažovateľom podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Úrad EPSO vo svojom stanovisku ombudsmanovi takéto pripomienky neuviedol.

(17) Pozri poznámku pod čiarou 10.

(18) Vec T-53/00 Angioli/Komisia, Zb. VS s. I-A-13 a II-73, body 91 - 94.

Čo si myslíte o tomto automatickom preklade? Podeľte sa s nami o svoj názor!