V Štrasburgu 19. júna 2008

Vážená pani G.,

Dňa 10. júla 2006 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskemu parlamentu v súvislosti s údajným nezaradením Vášho mena do zoznamu externých tlmočníkov akreditovaných na prácu pre Parlament. Takisto ste tvrdili, že Parlament neodpovedal na Vaše e-maily z 18. júla 2005 a 21. februára 2006.

Dňa 12. septembra 2006 som Vašu sťažnosť postúpil predsedovi Parlamentu. Parlament zaslal svoje stanovisko 15. novembra 2006.

Dňa 27. novembra 2006 som Vám ho zaslal s výzvou na predloženie pripomienok do 31. decembra 2006.

E-mailom z 18. decembra 2006 ste požiadali o predĺženie lehoty na predloženie pripomienok.

E-mailom z 20. decembra 2006 som Vás informoval, že som sa rozhodol Vašej žiadosti vyhovieť, a vyzval som Vás, aby ste svoje pripomienky k stanovisku Parlamentu predložili do 31. januára 2007. Svoje pripomienky ste zaslali 6. februára 2007.

Dňa 3. júla a 6. augusta 2007 ste mi poslali ďalšie e-maily týkajúce sa Vašej sťažnosti.

Dňa 5. februára 2008 som požiadal Parlament o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou. Parlament mi poslal svoju odpoveď 10. marca 2008.

Dňa 17. marca 2008 som Vám zaslal odpoveď Parlamentu s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 13. mája 2008.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Súvislosti: sťažnosť 837/2006/MF

Dňa 15. marca 2006 sťažovateľka predložila Európskemu ombudsmanovi prvú sťažnosť (837/2006/MF) týkajúcu sa jej pracovných vzťahov s Európskym parlamentom.

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Sťažovateľ pracoval pre Európsku komisiu v rokoch 1975 až 1978 ako externý tlmočník na základe zmluvy pomocného zamestnanca.

V rokoch 1978 až 1995 pracoval sťažovateľ v Parlamente ako externý tlmočník. Sťažovateľ potom na určité obdobie prestal pracovať pre Parlament a pracoval pre medzinárodné organizácie v Spojených štátoch. Potom opäť pracovala v parlamente.

V roku 1998 sa sťažovateľka obrátila na predsedu Parlamentu, jeho generálneho tajomníka a generálneho riaditeľa generálneho riaditeľstva pre administratívu, aby bola informovaná o dôvodoch, prečo sa jej pracovný čas sústavne skracoval. Bola informovaná, že po pristúpení nových členských štátov sa pracovný čas externých tlmočníkov pre niektoré jazyky skrátil.

Dňa 6. februára 2004 sa sťažovateľ pokúsil kontaktovať tlmočnícku službu Parlamentu prostredníctvom počítačového programu obsahujúceho zoznam všetkých externých tlmočníkov akreditovaných na prácu pre Parlament. Sťažovateľovi bol zamietnutý prístup k tomuto programu. Bola informovaná, že jej meno bolo "zrušené" zo zoznamu externých tlmočníkov. Podľa jej názoru to bolo nespravodlivé.

Sťažovateľka následne zopakovala svoju žiadosť o zaradenie do zoznamu externých tlmočníkov akreditovaných na prácu pre Parlament. Jej žiadosť bola zamietnutá.

Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že pracovala viac ako 20 rokov pre Parlament a Komisiu a že ich príslušné útvary boli s jej prácou vždy spokojné. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že bola obeťou diskriminácie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľka nepredložila žiadne dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že sa predtým obrátila na Parlament v súvislosti so svojím tvrdením o diskriminácii, ombudsman ju 20. apríla 2006 informoval, že jej sťažnosť je neprípustná na základe článku 195 Zmluvy o ES. Sťažovateľka bola informovaná, že môže zvážiť obnovenie svojej sťažnosti u ombudsmana za predpokladu, že predloží príslušné dokumenty potvrdzujúce, že sa v súvislosti so svojím tvrdením obrátila na Parlament.

Súčasná sťažnosť 2485/2006/MF

Dňa 10. júla 2006 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi ďalší list. Vzhľadom na priložené dokumenty bol ďalší list sťažovateľa zaevidovaný ako nová sťažnosť 17. júla 2006 pod referenčným číslom 2485/2006/MF.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti zopakovala svoje tvrdenie, že bola obeťou diskriminácie, pretože počet jej pracovného času sa od roku 1995 neustále skracoval. Priložila list z 21. júna 1999 zaslaný generálnemu tajomníkovi Parlamentu, v ktorom sa sťažovala na to, čo riaditeľka tlmočníckej služby a vedúca francúzskeho oddelenia považujú za „prenasledovanie“. Generálny tajomník Parlamentu vo svojej odpovedi uviedol, že jej tvrdenie nie je dôvodné.

Sťažovateľka ďalej pripojila k svojej sťažnosti list z roku 1998, ktorý zaslali viacerí poslanci Parlamentu predsedovi Parlamentu a v ktorom poukázali na to, že sťažovateľka, ktorá pracovala pre Parlament viac ako 20 rokov, už nie je Parlamentom zamestnaná. Príslušní poslanci EP požiadali predsedu Parlamentu, aby túto nespravodlivú situáciu napravil.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi zopakovala svoje tvrdenie, že v decembri 2003 bolo jej meno nespravodlivo odstránené zo zoznamu externých tlmočníkov.

Uviedla, že 10. mája 2005 Parlament navrhol opätovné zaradenie jej mena do zoznamu, a v tejto súvislosti ju vyzval, aby vyplnila formulár s osobnými údajmi, ako je jej pracovná a osobná adresa, ako aj jej pracovné a osobné telefónne čísla, ktoré by boli užitočné na to, aby sa k nej v prípade potreby dostala.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi poukázala na to, že svoje osobné údaje poskytla e-mailom, ale nikdy nedostala žiadnu odpoveď. Sťažovateľka e-mailom z 18. júla 2005 informovala Parlament, že nedostala formulár, ktorý mala vyplniť 10. mája 2005. E-mailom z 21. februára 2006 sťažovateľ opäť kontaktoval Parlament. Vyjadrila sklamanie jednak z toho, že jej Parlament nikdy neponúkol žiadnu prácu napriek tomu, že bola informovaná o opätovnom zaradení jej mena do zoznamu, a jednak z toho, že stále nemala prístup k počítačovému programu obsahujúcemu zoznam všetkých externých tlmočníkov. Tvrdila, že na tieto dva e-maily nikdy nedostala žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla tieto tvrdenia:

1. Bola obeťou diskriminácie, pretože počet jej pracovných hodín sa od roku 1995 neustále znižoval.
2. Parlament nespravodlivo odstránil jej meno zo zoznamu externých tlmočníkov v decembri 2003 a opätovne nezaradil jej meno do zoznamu napriek výzve, ktorá bola rozšírená na ňu, aby vyplnila formulár s osobnými údajmi.
3. Parlament neodpovedal na jej e-maily z 18. júla 2005 a 21. februára 2006.

Požiadavku

Prístup ombudsmana

Listom z 12. septembra 2006 ombudsman informoval sťažovateľa, že sa rozhodol začať vyšetrovanie, pokiaľ ide o druhé a tretie tvrdenie uvedené v jeho sťažnosti.

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, vzhľadom na to, že relevantné skutočnosti, ktoré viedli k tomuto tvrdeniu, sa týkali obdobia od roku 1995 do roku 1999, ombudsman informoval sťažovateľa, že sa rozhodol uzavrieť tento aspekt prípadu na základe článku 2 ods. 4 svojho štatútu.

Stanovisko Parlamentu

Vo svojej odpovedi Parlament v skratke uviedol tieto vyhlásenia:

Pokiaľ ide o údajné nespravodlivé odstránenie mena sťažovateľa zo zoznamu externých tlmočníkov v decembri 2003, t. j. pred vytvorením medziinštitucionálneho zoznamu tlmočníkov akreditovaných na prácu pre jednu alebo viacero európskych inštitúcií, Parlament uviedol, že meno sťažovateľa bolo skutočne odstránené z databázy „GERI“(1).

Sťažovateľ sa však stále nachádzal na zozname externých tlmočníkov pod zašifrovaným názvom, ktorému predchádzalo označenie „ZZ“(„ZZGALBR“). Parlament uviedol, že tento zoznam sa uplatňuje v prípadoch, keď náborové oddelenie už nemá kontakty s príslušným tlmočníkom alebo ak tento tlmočník vyjadril želanie, aby už nebol prijatý do zamestnania, či už na dočasnom alebo trvalom základe.

Vedúci oddelenia francúzskeho tlmočenia Parlamentu (ďalej len „vedúci oddelenia“) 8. apríla 2005 informoval sťažovateľa o uvedenom zozname. Ďalej sťažovateľku informovala, že sa počas niekoľkých rokov stretla s vážnymi ťažkosťami pri kontaktovaní.

Pokiaľ ide o údajné nezahrnutie mena sťažovateľa do zoznamu tlmočníkov zahrnutých do databázy GERI, Parlament uviedol, že všetci tlmočníci akreditovaní na prácu pre európske inštitúcie boli vyzvaní, aby vyplnili formulár s uvedením ich kontaktných údajov. Sťažovateľ, ktorý bol podľa všetkého pravidelne prijímaný tlmočníckou službou Komisie SCIC, takisto vyplnil tento formulár.

Parlament však poukázal na to, že pri zostavovaní zoznamu tlmočníkov akreditovaných na prácu pre európske inštitúcie príslušní vedúci oddelení neudelili akreditáciu všetkým tlmočníkom. V prípade sťažovateľky si vedúca oddelenia francúzskeho tlmočenia už neželala spolupracovať so sťažovateľkou z dôvodov, ktoré jej boli uvedené vo viacerých e-mailoch, konkrétne jej neodôvodnená neprítomnosť, keď bola zmluvne viazaná; nemožnosť kontaktovať ju počas dlhého obdobia; a jej hanlivé komentáre týkajúce sa jej nadriadených.

Parlament ďalej uviedol, že aj keby sťažovateľovi bola udelená príslušná akreditácia, skutočnosť, že jeho meno bolo zapísané do tohto zoznamu, neznamená, ako stanovil Súd prvého stupňa, nárok na určitý počet pracovných dní.

Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na e-mail sťažovateľa z 18. júla 2005, Parlament uviedol, že skutočne odpovedal sťažovateľovi e-mailom z toho istého dňa, a pripojil kópiu tejto odpovede.

Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na e-mail sťažovateľa z 21. februára 2006, Parlament pripojil kópiu odpovede, ktorú mal vedúci oddelenia zaslať sťažovateľovi 21. februára 2006. Parlament uviedol, že vo veľmi nepravdepodobnom prípade, že vedúci oddelenia zabudol poslať tento e-mail sťažovateľke 21. februára 2006, vedúci oddelenia sa jej za toto zlyhanie ospravedlnil. V každom prípade početné odpovede, ktoré Parlament zaslal ako odpoveď na e-maily sťažovateľa pred 21. februárom 2006 a po tomto dátume, preukázali, že Parlament v tejto veci nekonal nedbanlivo.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach zopakovala tvrdenie uvedené v jej prvej sťažnosti 837/2006/MF, podľa ktorého bola údajne obeťou diskriminácie, pretože hoci jej meno bolo zapísané do zoznamu tlmočníkov voľných kopijí akreditovaných na prácu pre Parlament, Parlament jej nikdy neponúkol žiadne ďalšie zmluvy.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že chýba transparentnosť, pretože tlmočníci neboli informovaní o rozhodnutí vedúcich oddelení udeliť im akreditáciu alebo ju zamietnuť. Nakoniec sa pýtala, prečo ju v prípade, že Parlament už nechce prijať do zamestnania, omeškal s tým, že ju o tom informoval. Podľa jej názoru to predstavovalo nedostatok informácií.

Sťažovateľka spochybnila skutočnosť, že počas dlhého obdobia nebola k dispozícii, aby reagovala na kontakty z Parlamentu. Poukázala na to, že nikdy neuviedla, že už nechce pracovať pre Parlament. Vyvrátila tiež názor Parlamentu, že bola na dovolenke bez odôvodnenia a že vzniesla hanlivé pripomienky týkajúce sa jej nadriadených. Podľa jej názoru Parlament nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Sťažovateľka uznala, že vedúca oddelenia „potvrdila prijatie“ svojho e-mailu z 18. júla 2005. Sťažovateľka ďalej poznamenala, že odpoveď Parlamentu na jej e-mail z 21. februára 2006 „neobvykle“ neobsahovala žiadny dátum.

Ďalší list sťažovateľa zo 6. augusta 2007

Dňa 6. augusta 2007 sťažovateľka zaslala ombudsmanovi ďalší list, v ktorom zopakovala tvrdenie, že bola obeťou diskriminácie zo strany Parlamentu. Uviedla, že aj keď sa skutočnosti, ktoré opísala v tomto liste, týkali obdobia pred obdobím, ktoré mal ombudsman právo zohľadniť, tieto skutočnosti boli podľa jej názoru podstatné.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že Parlament ju oficiálne prijal na dva dni a že poberala zodpovedajúci plat. Neskôr však zistila, že v príslušnom programe sa objavila ako najatá na 4 dni. Keď sťažovateľka požiadala o informácie o tejto situácii, bola informovaná, že bude vyplatená len za štyri dni, ak dostane písomné potvrdenie o ponuke zamestnania. Podľa názoru sťažovateľa to predstavovalo nerovnosť zaobchádzania zo strany Parlamentu.

Ďalšie otázky
Žiadosť o informácie adresovaná Parlamentu

Po dôkladnom zvážení stanoviska Parlamentu a pripomienok sťažovateľa ombudsmanka považovala za potrebné požiadať Parlament o ďalšie informácie.

Ombudsman preto požiadal Parlament, aby mu poskytol informácie o tomto bode:

Ombudsman poznamenal, že v e-maile z 18. júla 2005 vedúci oddelenia uviedol, že sťažovateľ bol „akreditovaný na SCIC“. V ďalšom e-maile z 21. februára 2006 adresovanom sťažovateľovi vedúci oddelenia ďalej uviedol, že meno sťažovateľky bolo „na spoločnom zozname francúzskych tlmočníkov“, ale že nebola kontaktovaná, pretože jej „jazykovú kombináciu zabezpečovali iní tlmočníci, ktorých služby boli skutočne uspokojivé“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka požiadala Parlament, aby sa vyjadril k zjavným rozporom vo vyhláseniach vedúceho oddelenia.

Odpoveď Parlamentu

Vo svojej odpovedi Parlament po prvé uviedol, že treba rozlišovať medzi tlmočníkmi, ktorí získali akreditáciu na prácu pre všetky tri tlmočnícke služby, teda pre Komisiu, Parlament a Súdny dvor, a tými, ktorí boli akreditovaní na prácu len pre jednu alebo dve z troch inštitúcií. Sťažovateľ bol súčasťou druhej kategórie.

V čase vypracovania spoločného zoznamu všetci tlmočníci, ktorí pravidelne pracovali pre všetky inštitúcie, [b] neboli predmetom žiadnej sťažnosti a [c] mali neprerušený záznam o spolupráci s inštitúciami, automaticky získali spoločnú akreditáciu na spoločnom zozname. Tlmočníci, ktorí nesplnili tieto podmienky, si ponechali akreditáciu pre inštitúciu (inštitúcie), pre ktorú (ktoré) naďalej pracovali.

Keďže sťažovateľka v roku 2001 neplnila niekoľko zmlúv a dlho nebola dosiahnuteľná, Parlament sa nerozhodol odporučiť jej širšiu akreditáciu na spoločnom zozname. Zostala však na zozname s akreditáciou JICS (2). Vedúci oddelenia o tom informoval sťažovateľa e-mailom z 18. júla 2005.

Vedúci oddelenia vo svojom e-maile z 21. februára 2006 potvrdil postavenie sťažovateľa, t. j. akreditáciu len pre JICS. Ďalej sťažovateľku informovala, že ju nechce odporučiť na prijatie do zamestnania s cieľom získať potenciálnu akreditáciu pre Parlament, pretože i) jej nechýbala kombinácia jazykov a ii) túto jazykovú kombináciu veľmi dobre pokryli iní pomocní konferenční konferenční tlmočníki, ktorí pravidelne pracovali s Parlamentom k jeho plnej spokojnosti.

Parlament ďalej uviedol, že chýbajúca spoločná akreditácia v žiadnom prípade nebránila ostatným inštitúciám zamestnávať pomocných tlmočníkov (ACI) s týmto štatútom, keď to potrebovali. V prípade, že by služby poskytované pomocnými konferenčnými tlmočníkmi boli uspokojivé, inštitúcia by potom mohla požiadať o predĺženie akreditácie tlmočníka.

Parlament sa preto domnieval, že medzi dvoma e-mailami, ktoré vedúci oddelenia adresoval sťažovateľovi, nie je žiadny rozpor.

Parlament dospel k záveru, že vzhľadom na objasnenia uvedené v jeho predchádzajúcich odpovediach, pokiaľ ide o služby a správanie sťažovateľa, vedúci oddelenia nemal dôvod odporučiť náborovému útvaru ACI, aby prijal sťažovateľa.

Ďalšie pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že Parlament nepodporil jej názor, že bola predmetom sťažností. Ďalej poukázala na to, že bola vždy zastihnuteľná na svojom mobilnom telefóne a že Parlament vedel o jej e-mailovej adrese pre prípad, že by ju chcel kontaktovať.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že z ďalšieho stanoviska Parlamentu vyplýva, že vedúca oddelenia nebola so svojou prácou spokojná. Podľa názoru sťažovateľky, ak by bola o tejto situácii informovaná skôr, mohla reagovať a predložiť svoje argumenty. Poukázala na to, že ide o nedostatočnú transparentnosť.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 Sťažovateľ pracoval v rokoch 1975 až 1995 ako externý tlmočník pre Európsku komisiu a Európsky parlament. Po období, počas ktorého nepracovala pre Parlament, sa sťažovateľka neúspešne pokúsila opäť pracovať pre inštitúciu. Podľa názoru sťažovateľky Parlament v decembri 2003 nespravodlivo odstránil jej meno zo zoznamu externých tlmočníkov akreditovaných na prácu pre európske inštitúcie. Uviedla, že 10. mája 2005 Parlament navrhol opätovné zaradenie jej mena do zoznamu. V tejto súvislosti ju Parlament vyzval, aby vyplnila formulár s jej kontaktnými údajmi. Hoci sťažovateľka predložila svoje kontaktné údaje e-mailom, uviedla, že nikdy nedostala odpoveď. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdila, že v decembri 2003 Parlament nespravodlivo odstránil jej meno zo zoznamu externých tlmočníkov a opätovne nezaradil jej meno do zoznamu napriek výzve na vyplnenie formulára s jej osobnými údajmi.

1.2 Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľka vo svojich pripomienkach zopakovala tvrdenie uvedené v jej prvej sťažnosti 837/2006/MF, podľa ktorého bola obeťou diskriminácie, pretože hoci jej meno bolo zapísané do zoznamu, Parlament jej nikdy neponúkol žiadne ďalšie zmluvy. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že chýba transparentnosť, pretože tlmočníci neboli informovaní o rozhodnutí príslušných vedúcich oddelení udeliť im akreditáciu, ktorá ich oprávňuje pracovať pre európske inštitúcie, alebo ju odmietnuť. Nakoniec sa čudovala, prečo v prípade, že by ju Parlament už nechcel prijať do zamestnania, omeškal s tým, že ju o tom informoval. Podľa jej názoru to predstavovalo nedostatok informácií. Ombudsman tiež poznamenáva, že sťažovateľka vo svojom ďalšom liste zo 6. augusta 2007 zopakovala svoje tvrdenie, že bola obeťou diskriminácie zo strany Parlamentu.

1.3 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky, že bola obeťou diskriminácie, ombudsman by chcel poukázať na to, že ako už uviedol vo svojom liste z 12. septembra 2006 adresovanom sťažovateľke, vzhľadom na to, že relevantné skutočnosti, ktoré viedli k tomuto tvrdeniu, sa týkajú obdobia od roku 1995 do roku 1999, tento aspekt prípadu je neprípustný na základe článku 2 ods. 4 jeho štatútu (3).

1.4 Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa o nedostatočnej transparentnosti a nedostatku informácií, ombudsman by chcel poukázať na to, že tieto otázky predstavujú nové tvrdenia, ktoré neboli uvedené v pôvodnej sťažnosti sťažovateľa. Nepatria teda do rozsahu tohto vyšetrovania. Sťažovateľ by mohol zvážiť obnovenie týchto obvinení po primeranom predchádzajúcom administratívnom prístupe k Parlamentu podľa článku 2 ods. 4 svojho štatútu.

2 Údajné nespravodlivé odstránenie mena sťažovateľky zo zoznamu externých tlmočníkov zo strany Parlamentu a jej údajné nezaradenie jej mena do zoznamu

2.1 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že v decembri 2003 Parlament nespravodlivo odstránil jej meno zo zoznamu externých tlmočníkov a opätovne nezaradil jej meno do zoznamu napriek tomu, že ju vyzval, aby vyplnila formulár s jej osobnými údajmi.

2.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že meno sťažovateľa bolo skutočne odstránené z databázy "GERI". Sťažovateľ sa však stále nachádzal na zozname externých tlmočníkov pod zašifrovaným názvom, ktorému predchádzalo označenie „ZZ“ („ZZGALBR“). Parlament uviedol, že tento zoznam sa uplatňuje v prípadoch, keď náborové oddelenie už nemá kontakty s príslušným tlmočníkom alebo keď príslušný tlmočník vyjadril želanie, aby nebol prijatý do zamestnania v budúcnosti, či už na dočasnom alebo trvalom základe. Vedúci oddelenia Parlamentu 8. apríla 2005 informoval sťažovateľa o uvedenom zozname. Vedúci oddelenia ďalej informoval sťažovateľku, že sa v posledných rokoch stretla s vážnymi ťažkosťami pri kontaktovaní.

Pokiaľ ide o údajné nezahrnutie mena sťažovateľa do zoznamu vydávaného z databázy GERI, Parlament uviedol, že po vytvorení medziinštitucionálneho zoznamu tlmočníkov akreditovaných na prácu pre jednu alebo viacero európskych inštitúcií boli všetci dotknutí tlmočníci vyzvaní, aby vyplnili formulár s uvedením ich kontaktných údajov. Sťažovateľ, ktorý bol podľa všetkého pravidelne prijímaný do zamestnania výborom SCIC, takisto vyplnil tento formulár. Treba však zdôrazniť, že pri zostavovaní zoznamu tlmočníkov akreditovaných na prácu pre európske inštitúcie príslušný vedúci oddelení neudelil príslušnú akreditáciu všetkým tlmočníkom. V prípade sťažovateľky už vedúci oddelenia nechcel s ňou spolupracovať z dôvodov, ktoré boli sťažovateľke uvedené vo viacerých e-mailoch, konkrétne jej neodôvodnená neprítomnosť, keď bola zmluvne viazaná; nemožnosť kontaktovať ju počas dlhého obdobia; a hanlivé komentáre, ktoré vyslovila voči svojim nadriadeným.

2.3 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach spochybnila názor Parlamentu, že nie je k dispozícii a že Parlament ju dlho nekontaktoval. Vyvrátila tiež názor Parlamentu, že bola neprítomná bez akéhokoľvek odôvodnenia a že vzniesla hanlivé pripomienky týkajúce sa jej nadriadených.

2.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka považovala za vhodné požiadať Parlament o ďalšie informácie. Požiadal preto Parlament, aby sa vyjadril k zjavným rozporom vo vyhláseniach vedúceho oddelenia uvedených v jej e-mailoch z 18. júla 2005 a 21. februára 2006.

2.5 Parlament vo svojej doplňujúcej odpovedi vysvetlil, že vzhľadom na to, že sťažovateľka v roku 2001 neplnila niekoľko zmlúv a dlho nebola dosiahnuteľná, nerozhodol sa odporučiť jej širšiu akreditáciu na spoločnom zozname. Zostala však na zozname s akreditáciou JICS. Vedúci oddelenia o tom informoval sťažovateľa e-mailom z 18. júla 2005. Vedúci oddelenia vo svojom e-maile z 21. februára 2006 informoval sťažovateľku, že ju nechce odporučiť na prijatie do zamestnania na účely prípadnej akreditácie pre Parlament, pretože i) jej jazyková kombinácia nechýbala a ii) túto jazykovú kombináciu veľmi dobre pokryli iní pomocní konferenční konferenční tlmočníki, ktorí pravidelne pracovali s Parlamentom k jeho plnej spokojnosti. Parlament sa preto domnieval, že medzi dvoma e-mailami, ktoré vedúci oddelenia adresoval sťažovateľovi, nie je žiadny rozpor. Parlament ďalej poukázal na to, že zaradenie mena tlmočníka do spoločného zoznamu so spoločnou akreditáciou alebo s obmedzenou akreditáciou pre jednu z inštitúcií znamená len to, že príslušný tlmočník je oprávnený na prijatie do zamestnania bez toho, aby mu bolo priznané akékoľvek právo na prijatie do zamestnania.

2.6 Sťažovateľka vo svojich ďalších pripomienkach uviedla, že Parlament nepodporil jej názor, že bola predmetom sťažností. Ďalej poukázala na to, že bola vždy zastihnuteľná na svojom mobilnom telefóne a že Parlament vedel o jej e-mailovej adrese. Sťažovateľka ďalej uviedla, že z ďalšieho stanoviska Parlamentu vyplýva, že vedúca oddelenia nebola so svojou prácou spokojná. Podľa názoru sťažovateľky, ak by bola o tejto situácii informovaná skôr, mohla reagovať a predložiť svoje argumenty.

2.7 Na úvod ombudsmanka poznamenáva, že zo stanoviska Parlamentu a ďalšej odpovede vyplýva, že na to, aby bol príslušný uchádzač spôsobilý na prijatie do zamestnania ako tlmočník, musí spĺňať tieto dve podmienky: i) meno žiadateľa sa musí zapísať do spoločného zoznamu a ii) žiadateľ musí buď získať od príslušného vedúceho oddelenia svojej jazykovej sekcie spoločnú akreditáciu na prácu v Komisii, Parlamente a na Súdnom dvore, alebo obmedzenú akreditáciu na prácu len v jednej z týchto európskych inštitúcií.

2.8 Podľa judikatúry súdov Spoločenstva uchádzači, ktorých mená sú uvedené na zozname vhodných uchádzačov, nezískali právo byť vymenovaní na príslušné voľné pracovné miesto. Súd prvého stupňa rozhodol, že „(…) sú len oprávnené a nie oprávnené na vymenovanie“(4). Táto judikatúra by sa mala analogicky uplatniť aj na rezervné zoznamy vytvorené na prijímanie tlmočníkov Komisiou, Parlamentom a Súdnym dvorom.

2.9 Okrem toho z ďalšej odpovede Parlamentu jasne vyplýva, že meno sťažovateľa zostalo na zozname s akreditáciou JICS, ale nie s akreditáciou pre tlmočnícke služby Parlamentu. Z toho vyplýva, že sťažovateľa nemožno považovať za osobu na zozname vhodných uchádzačov, ktorých má Európsky parlament prijať ako externých tlmočníkov.

2.10 Je tiež zrejmé, že vedúci oddelenia sa rozhodol už viac nespolupracovať so sťažovateľkou a neodporučiť jej širšiu akreditáciu na spoločnom zozname z určitých dôvodov, ktoré boli vysvetlené v priebehu vyšetrovania ombudsmanky. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že vedúci oddelenia vo svojom liste z 8. apríla 2005 poukázal na obdobie štyroch rokov, počas ktorého sťažovateľ nepracoval pre inštitúcie. Vedúci oddelenia ďalej uviedol, že Parlament ponúkol sťažovateľovi dve zmluvy na zasadnutia v máji a júni 2001, s ktorými sťažovateľ výslovne súhlasil. Zdá sa však, že sťažovateľ tieto pracovné zmluvy nedodržal. Vedúci oddelenia ďalej uviedol, že od júna 2001 generálne riaditeľstvo Parlamentu pre tlmočenie nebolo schopné kontaktovať sťažovateľku a ani ju nekontaktovalo. Meno sťažovateľa bolo preto v GERI zaradené do kategórie „Tlmočník nie je k dispozícii“.

2.11 Ombudsman poznamenáva, že tri dôvody sa zdajú byť dôvodom, prečo Parlament už nechce spolupracovať so sťažovateľom: i) jej neodôvodnenú neprítomnosť v čase, keď bola zmluvne viazaná; ii) nemožnosť kontaktovať ju počas dlhého obdobia; a iii) hanlivé poznámky, ktoré vzniesla voči svojim nadriadeným a ktoré viedli k sťažnostiam voči nej.

Pokiaľ ide o neodôvodnenú neprítomnosť sťažovateľky v čase, keď bola zmluvne viazaná, ombudsman poznamenáva, že vedúca oddelenia zaslala sťažovateľke oznámenie z 21. júna 2001, na ktoré sťažovateľka nereagovala. Ombudsman preto zastáva názor, že sťažovateľ si bol dobre vedomý tohto prvého dôvodu.

Pokiaľ ide o druhý dôvod, ombudsmanka poznamenáva, že samotná sťažovateľka uviedla, že skutočne pracovala pre medzinárodné organizácie v Spojených štátoch. Z faktického kontextu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa po neprítomnosti vrátil k „európskej pracovnej sile s označením“.

Pokiaľ ide o tretí dôvod, ombudsmanka poznamenáva, že prílohy sťažnosti obsahujú výmenu korešpondencie medzi sťažovateľom a Parlamentom aj v súvislosti s touto otázkou.

Ombudsmanka preto dospela k záveru, že sťažovateľka si bola vedomá pozície Parlamentu, pokiaľ ide o všetky tieto tri otázky, a mala možnosť napadnúť rozhodnutie Parlamentu zamietnuť jej osvedčenie alebo napadnúť dôvody, na ktoré sa odvoláva.

2.12 Vzhľadom na vysvetlenia, ktoré Parlament poskytol vo svojej ďalšej odpovedi, sa ombudsmanka domnieva, že sťažovateľka nepodložila svoje tvrdenie, že Parlament nespravodlivo odstránil jej meno zo zoznamu externých tlmočníkov a opätovne nezaradil jej meno do zoznamu. Dôvody, ktoré Parlament uviedol na odôvodnenie vyradenia sťažovateľky zo zoznamu v roku 2005 a jej následného nezaradenia do zoznamu, sa nezdajú byť neprimerané. Okrem toho vzhľadom na body 2.8 a 2.9 sťažovateľ nemôže tvrdiť, že má osobitné právo na to, aby bol zaradený do predmetného zoznamu alebo aby mu Parlament následne ponúkol zmluvy.

2.13 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s tvrdením sťažovateľa nedošlo zo strany Parlamentu k nesprávnemu úradnému postupu.

3 Údajné neodpovedanie Parlamentu na e-maily sťažovateľa z 18. júla 2005 a 21. februára 2006

3.1 Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že Parlament neodpovedal na jej e-maily z 18. júla 2005 a 21. februára 2006.

3.2 Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že pokiaľ ide o e-mail sťažovateľa z 18. júla 2005, skutočne odpovedal sťažovateľovi e-mailom z toho istého dňa a pripojil kópiu tejto odpovede.

Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie na e-mail sťažovateľa z 21. februára 2006, Parlament pripojil kópiu odpovede, ktorú mal vedúci oddelenia zaslať sťažovateľovi 21. februára 2006. Parlament uviedol, že vo veľmi nepravdepodobnom prípade, že vedúci oddelenia francúzskeho tlmočenia zabudol poslať tento e-mail sťažovateľke, vedúci oddelenia francúzskeho tlmočenia sa jej za to ospravedlnil. V každom prípade početné odpovede zaslané ako odpoveď na e-maily sťažovateľa pred 21. februárom 2006 a po ňom preukázali, že Parlament sa v tejto otázke nedopustil nedbanlivosti.

3.3 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uznala, že vedúca oddelenia "potvrdila prijatie" svojho e-mailu z 18. júla 2005. Sťažovateľka ďalej poznamenala, že e-maily Parlamentu zaslané ako odpoveď na jej e-mail z 21. februára 2006 „napodiv“ neobsahovali žiadny dátum.

3.4 Pokiaľ ide o údajné neodpovedanie Parlamentu na e-mail sťažovateľa z 18. júla 2005, ombudsman poznamenáva, že Parlament pripojil k svojmu stanovisku odpoveď zaslanú sťažovateľovi v ten istý deň. Ombudsman sa preto domnieva, že sa nezdá, že by existovali dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu tvrdenia sťažovateľa.

3.5 Pokiaľ ide o údajné neposkytnutie odpovede zo strany Parlamentu na e-mail sťažovateľa z 21. februára 2006, ombudsman poznamenáva, že podľa jeho názoru Parlament pripojil e-mail, ktorý mal byť zaslaný sťažovateľovi ako odpoveď. Ombudsman sa domnieva, že skutočnosť, že tento e-mail neobsahuje žiadny údaj o príslušnom dátume, nemôže preukázať, že nikdy nebol zaslaný sťažovateľovi. Ombudsman však berie na vedomie ospravedlnenie vedúceho príslušného oddelenia francúzskeho tlmočenia v prípade, že tento e-mail nebol neúmyselne odoslaný.

3.6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu tvrdenia sťažovateľa.

4 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že Parlament sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, zdá sa, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Parlamentu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ombudsman chápe, že GERI znamená databázu Gestion des Réunions et des Interprètes, ktorú v príslušnom čase používal Parlament na riadenie svojich prekladateľských potrieb.

(2) Ombudsman chápe, že „JICS“ znamená „Spoločné tlmočnícke a konferenčné služby“.

(3) Podľa článku 2 ods. 4 štatútu ombudsmana „Sťažnosť sa podáva do dvoch rokov odo dňa, keď sa osoba podávajúca sťažnosť (…) dozvedela o skutočnostiach, na ktorých je založená“.

(4) Pozri vec T-1/90 Pérez-Mínguez Casariego/Komisia, Zb. 1991, s. II-143. Pozri aj článok 30 ods. 2 služobného poriadku, v ktorom sa uvádza, že „menovací orgán rozhodne, ktorí z týchto [vhodných] uchádzačov sa vymenujú na voľné pracovné miesta.“