V Štrasburgu 17. decembra 2007

Vážená pani R.,

Dňa 7. júna 2006 ste v mene poľskej mimovládnej organizácie Polska Zielona Siec (ďalej len „sťažovateľ“) podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Európsku investičnú banku (ďalej len „EIB“) týkajúcu sa financovania dopravných projektov v Poľsku bankou.

Dňa 6. júla 2006 som postúpil sťažnosť prezidentovi EIB.

Dňa 17. októbra 2006 EIB zaslala stanovisko, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 23. novembra 2006 mi boli doručené Vaše pripomienky.

Dňa 27. marca 2007 som požiadal EIB o ďalšie vysvetlenia.

Dňa 15. mája 2007 EIB zaslala svoju odpoveď na moju uvedenú žiadosť, ktorú som Vám zaslal spolu s výzvou na predloženie pripomienok. Neboli od Vás doručené žiadne pripomienky.

Medzitým 14. mája 2007 moje útvary vykonali kontrolu spisu v kanceláriách EIB v Luxemburgu a 5. júla 2007 Vám a EIB boli pre informáciu zaslané kópie správy o tejto kontrole.

Dňa 10. júla 2007 ste mi zaslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti, ktoré som pre informáciu postúpil EIB.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ je poľská mimovládna organizácia, ktorá sa zaoberá otázkami životného prostredia.

Sťažnosť možno zhrnúť takto:

Dňa 1. októbra 2001 nadobudol v Poľsku účinnosť nový poľský zákon o ochrane životného prostredia z 27. apríla 2001 (ďalej len „poľský zákon o životnom prostredí z roku 2001“). Podľa jeho článku 40 si všetky projekty plánov a programov týkajúcich sa dopravy, ktoré sú predmetom prípravy a/alebo prijatia orgánom na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni a ktoré sa vyžadujú na základe legislatívnych, regulačných alebo správnych ustanovení, vyžadujú vykonanie environmentálneho posudzovania (ďalej len „SEA“).

Správna rada EIB prijala 5. mája 2004 svoje „Vyhlásenie o životnom prostredí“. Podľa uvedeného vyhlásenia by EIB mala i) podporovať investície, ktoré priamo chránia a zlepšujú životné prostredie, ii) preto starostlivo posúdiť ich vplyv na životné prostredie a iii) najmä zabezpečiť, aby projekty financované bankou boli v súlade so zásadami a normami stanovenými v právnych predpisoch EÚ aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia vrátane požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Ak rôzne právne predpisy ukladajú rôzne úrovne požiadaviek, vo vyhlásení sa vyžaduje, aby sa uplatňovali prísnejšie právne predpisy.

V júli 2004 nadobudla účinnosť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (1) (ďalej len "smernica o strategickom environmentálnom hodnotení").

Dňa 4. januára 2005 bol v Poľsku prijatý národný program cestného fondu 2005/2006 (ďalej len „NRFP“) pozostávajúci z rôznych investičných schém (schémy výstavby jednotlivých ciest a diaľnic).

Dňa 20. septembra 2005 EIB súhlasila s financovaním časti investičných schém NRFP (ďalej len „projekt“). Za realizátora projektu (ďalej len „realizátor“) bol určený poľský vládny správny orgán „Generálne riaditeľstvo pre štátne cesty a diaľnice“.

Sťažovateľ zastával názor, že uvedený národný rybársky fond spĺňa všetky požiadavky na predloženie SEA podľa poľského práva, aj keď sa zdá, že smernica o SEA takéto SEA nevyžaduje. Podľa názoru sťažovateľa sa v poľských právnych predpisoch stanovujú prísnejšie environmentálne požiadavky, pokiaľ ide o investície do dopravy, než v smernici o strategickom environmentálnom hodnotení.

V rozpore s poľským zákonom o životnom prostredí z roku 2001 sa však v súvislosti s uvedeným NRFP nevykonalo strategické environmentálne hodnotenie a sťažovateľ sa 1. decembra 2005 v tejto veci obrátil na predkladateľa projektu. Usporiadateľ odpovedal, že v národnom programe podpory obnovy a odolnosti (a teda v projekte) sa podľa poľského práva nevyžaduje strategické environmentálne hodnotenie, pretože program bol prijatý ako vyhláška.

Sťažovateľ nesúhlasil s uvedeným stanoviskom a zastával názor, že forma aktu, ktorým bol program prijatý, nie je relevantná, pokiaľ ide o požiadavku podľa poľského práva vykonať strategické environmentálne hodnotenie v súvislosti so všetkými projektmi plánov, stratégií a programov týkajúcich sa dopravy.

Dňa 6. decembra 2005, keď sa projekt ešte posudzoval, sťažovateľ prvýkrát kontaktoval EIB. Komisia písomne požiadala EIB, aby zabezpečila, že projekt, ktorý má spolufinancovať, je v súlade s poľským právom a so smernicou o SEP. Sťažovateľ takisto informoval EIB, že projekt podľa jeho názoru porušuje uvedené právne ustanovenia. Napokon požiadala EIB o prístup k analýze EIB týkajúcej sa súladu NRP so smernicou o strategickom environmentálnom hodnotení.

EIB odpovedala sťažovateľovi 31. januára 2006. Uviedla, že všetky projekty obsiahnuté v NRFP boli vypracované pred začiatkom roka 2002. Všetky formálne prípravy na vykonávanie tohto národného plánu podpory obnovy a odolnosti sa začali minimálne v roku 2002 a vo všetkých prípadoch pred nadobudnutím účinnosti smernice o strategickom environmentálnom hodnotení. Podľa EIB sa preto smernica o strategickom environmentálnom hodnotení nevzťahovala na národný finančný program v Poľsku vrátane projektu, ktorý má spolufinancovať EIB, a EIB preto nevykonala žiadnu analýzu, ako požadoval sťažovateľ. EIB sa nezaoberala otázkou súladu projektu s poľským právom.

Sťažovateľ preto 13. februára 2006 zaslal EIB sťažnosť. Po prvé zdôraznila, že NRFP bol schválený 5. januára 2005. Po druhé sa domnievala, že podľa poľského práva NRFP spĺňa všetky požiadavky na to, aby bol predložený na SEA podľa poľského práva. Takéto strategické environmentálne hodnotenie sa však doteraz neuskutočnilo. Sťažovateľ preto zdôraznil, že SEA, aj keď sa nemusí vyžadovať podľa smernice o SEA, sa skutočne vyžaduje z hľadiska poľského práva a že podľa environmentálneho vyhlásenia EIB by všetky projekty, ktoré financuje, mali byť v súlade nielen s európskymi právnymi predpismi, ale aj s vnútroštátnymi právnymi predpismi.

EIB 12. apríla 2006 v odpovedi uviedla, že všetky projekty, ktoré EIB vybrala na financovanie, by mali byť prijateľné z hľadiska životného prostredia, ale realizátor projektu nesie plnú zodpovednosť za zabezpečenie súladu s politikami a právnymi predpismi EÚ, ako aj s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. EIB uviedla, že o sťažnosti sťažovateľa informuje usporiadateľa projektu a okrem toho sa poľských orgánov opýta, či sa podľa poľských právnych predpisov vyžaduje strategické environmentálne hodnotenie NRFP, a ak áno, kedy sa takéto strategické environmentálne hodnotenie vykoná, a ak nie, aký je právny základ takéhoto rozhodnutia. EIB tiež uviedla, že bude sťažovateľa informovať o odpovedi poľských orgánov.

Do dátumu sťažnosti sťažovateľa ombudsmanovi jej však EIB neoznámila odpovede, ktoré dostala od poľských orgánov. V tejto súvislosti sťažovateľ takisto poznamenal, že 26. januára 2006 sa obrátil na poľské ministerstvo životného prostredia, pokiaľ ide o súlad NRFP s poľskými právnymi predpismi, a do dátumu podania sťažnosti nedostal odpoveď.

V máji 2006 EIB uzavrela s usporiadateľom zmluvu o úvere.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že napriek tomu, že bol informovaný o nesúlade projektu s poľskými právnymi predpismi, EIB súhlasila so spolufinancovaním projektu, čo je v rozpore s jej vlastnými usmerneniami, konkrétne s jej environmentálnym vyhlásením.

Sťažovateľ takisto tvrdil, že EIB ho neinformovala o odpovedi poľských orgánov.

Tvrdila, že EIB by mala pozastaviť svoje financovanie, kým sa neobjasní právny štatút projektu.

Požiadavku

Stanovisko EIB

Stanovisko EIB možno zhrnúť takto:

Sťažovateľ predložil 13. februára 2006 sťažnosť generálnemu tajomníkovi EIB, v ktorej uviedol, že podľa poľského práva sa v NRFP vyžaduje strategické environmentálne hodnotenie. EIB 12. apríla 2006 odpovedala, že o sťažnosti informovala usporiadateľa projektu a požiadala poľské orgány, aby sa k nej vyjadrili. Poľské ministerstvo dopravy a výstavby následne listom a priamymi kontaktmi informovalo EIB, že na rozdiel od názoru sťažovateľa sa v príslušných poľských právnych predpisoch nevyžaduje, aby sa NRFP podrobil strategickému environmentálnemu hodnoteniu. Po prvé podľa tohto ministerstva NRFP predstavoval len finančný plán, v ktorom boli uvedené zdroje financovania investícií do cestnej dopravy a ktorý bol určený na podporu vykonávania politík, programov a stratégií prijatých pre odvetvie cestnej dopravy, ako je stratégia rozvoja cestnej infraštruktúry na roky 2004 – 2006 a nasledujúce roky, ako aj harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2005 – 2013. Po druhé, podľa toho istého ministerstva sa v čase vydania uvedeného všeobecného strategického plánu a harmonogramu pre NRFP v poľských právnych predpisoch nevyžadovalo strategické environmentálne hodnotenie.

Po kontaktoch s poľským ministerstvom dopravy a výstavby a po rozsiahlom preskúmaní veci, ktorá je predmetom sťažnosti, EIB listom z 28. júna 2006 informovala sťažovateľa o dôvodoch, pre ktoré sa domnieva, že boli prijaté všetky potrebné kroky na zabezpečenie súladu s jej environmentálnym vyhlásením. EIB pripojila kópiu tohto listu k svojmu stanovisku. EIB vo svojom liste z 28. júna 2006 sťažovateľa informovala aj o tom, že „podľa jej vedomostí“boli rôzne programy v zozname investícií zahrnutom do NRFP pôvodne definované pred tým, ako poľský zákon o životnom prostredí z roku 2001 vyžadoval, aby boli programy predložené SEA (t. j. pred 1. októbrom 2001). Uviedla, že z informácií získaných počas hodnotenia je jasné, že hoci pätnásť schém, ktoré sú súčasťou projektu, možno považovať za súčasť väčšieho programu (programov), počiatočný proces plánovania týchto schém sa začal pred nadobudnutím účinnosti poľského zákona, v ktorom sa vyžaduje, aby investičné schémy financované z úveru EIB podliehali SEA. Okrem toho EIB v tomto liste vyzvala sťažovateľa, aby sa stretol so zástupcami EIB vo Varšave a ďalej diskutoval o tejto otázke v prípade, že „sa domnieva, že banka [] uspokojivo nerieši [svoje] tvrdenie.“EIB zopakovala rovnaké argumenty vo svojom ďalšom liste z 13. októbra 2007 zaslanom sťažovateľovi v odpovedi na jeho ďalší list z 25. júla 2006.

EIB uviedla, že sťažovateľ na túto výzvu neodpovedal.

EIB tiež uviedla, že podľa jej chápania boli niektoré požiadavky smernice SEP, ktorá nadobudla účinnosť 21. júla 2001, prebraté do poľského práva poľským právom životného prostredia z roku 2001. EIB ďalej poznamenala, že v roku 2005 boli prijaté ďalšie zmeny a doplnenia tohto poľského zákona. Podľa článku 13 smernice o SEP sa povinnosť vykonať SEP vzťahuje na plány a programy, ktorých prvý formálny prípravný akt bol vypracovaný po 21. júli 2004. Plány a programy, pre ktoré je prvý formálny prípravný akt datovaný pred 21. júlom 2004, tiež potrebujú SEA, pokiaľ príslušný členský štát nerozhodne, že to nie je uskutočniteľné, a zodpovedajúcim spôsobom neinformuje verejnosť.

EIB dospela k záveru, že „keďže nevidela žiadne porušenie právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné prostredie a domnievala sa, že sa riadila jej usmerneniami o ochrane životného prostredia“, úverová zmluva bola podpísaná 11. mája 2006.

Okrem toho 13. júna 2006 správna rada EIB schválila druhý úver „Poľské diaľnice“, z ktorého sa financujú aj jednotlivé diaľničné schémy v rámci NRFP.

Pripomienky sťažovateľa

Pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto:

Sťažovateľ začal „zdôraznením [, že] jeho sťažnosť je založená priamo na poľských právnych predpisoch – konkrétne na nesúlade s článkom 40 ods. 1 poľského zákona o ochrane životného prostredia (...), a nie so smernicou 2001/42/ES.“

Sťažovateľ zopakoval svoj názor, že v poľskom zákone o životnom prostredí z roku 2001 sa uplatňovali prísnejšie požiadavky ako v následnej smernici o strategickom environmentálnom hodnotení, a poukázal na to, že „EIB použila smernicu o strategickom environmentálnom hodnotení na oslabenie požiadaviek [poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001] s cieľom vyhnúť sa strategickému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.“Sťažovateľ poznamenal, že každý členský štát môže prijať prísnejšie environmentálne požiadavky, než sú požiadavky obsiahnuté v európskych politikách.

Stručne povedané, sťažovateľ trval na svojom stanovisku, že v poľskom zákone o životnom prostredí z roku 2001 sa vyžaduje, aby sa NRFP podrobil SEA.

Sťažovateľ nesúhlasil s vyhlásením EIB, že národný program financovania cestnej dopravy si nevyžaduje strategické environmentálne hodnotenie, pretože tento program je „len finančným plánom, v ktorom sa uvádzajú zdroje financovania investícií do cestnej dopravy a ktorý je určený na podporu realizácie politík, programov a stratégií prijatých pre odvetvie cestnej dopravy.“ Sťažovateľ zdôraznil, že samotný národný program financovania cestnej dopravy je zdrojom financovania a jeho cieľom je stanoviť priority financovania, identifikovať činnosti a projekty, poskytnúť rámce pre investície do cestnej dopravy, načrtnúť vonkajšie zdroje financovania a uviesť potrebné právne alebo administratívne činnosti na jeho vykonávanie.

Sťažovateľ pripomenul, že v článku 40 ods. 1 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 sa konkrétne stanovuje, že politika, stratégie, plány a programy v odvetví dopravy, ktoré sú predmetom prípravy a/alebo prijatia orgánom na vnútroštátnej úrovni, si vyžadujú vykonanie strategického environmentálneho hodnotenia. Z toho vyplýva, že povaha NFP znamenala, že SEA bolo potrebné.

Sťažovateľ takisto uviedol, že nevedel o žiadnych politikách, programoch, stratégiách alebo plánoch v odvetví dopravy prijatých po nadobudnutí účinnosti poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001, pre ktoré sa vykonalo strategické environmentálne hodnotenie.

Sťažovateľ takisto poznamenal, že EIB sa odvolala na stratégiu rozvoja cestnej infraštruktúry na roky 2004 – 2006 a nasledujúce roky a na harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2005 – 2013. Podľa sťažovateľa bola táto stratégia vypracovaná v roku 2003 a vydaná v auguste 2003, teda dva roky po nadobudnutí účinnosti poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001.

Pokiaľ ide o vyhlásenie EIB, že investičné schémy projektu boli definované pred dátumom nadobudnutia účinnosti poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001, sťažovateľ poznamenal, že EIB neposkytla žiadne príklady na podporu svojho názoru.

Sťažovateľ uvítal pozvanie EIB, aby sa s ním stretla. Sťažovateľ sa však rozhodol, že by bolo vhodnejšie, keby písomne vyjadril všetky svoje obavy a zaslal ich EIB. To je to, čo sťažovateľ urobil.

Pokiaľ ide o vyhlásenie EIB, že v danom prípade nezistila porušenia právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov, sťažovateľ uviedol, že zatiaľ čo EIB schválila druhý cestný úver v júni 2006 (2), Európska komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Poľsku v súvislosti s nedostatočnou transpozíciou príslušných smerníc o životnom prostredí. Sťažovateľ pripojil kópiu formálnej výzvy Komisie adresovanej poľským orgánom z 28. júna 2006 (3). Podľa sťažovateľa to znamenalo, že projekty EIB v Poľsku neboli v súlade s kľúčovými smernicami v oblasti životného prostredia, a teda ani s environmentálnym vyhlásením EIB.

Sťažovateľ uviedol, že „vyhláška poľskej vlády, na ktorú odkazuje EIB vo svojom stanovisku, z 15. mája 2004 (Rozporządzenie Rady Ministrów z dnia 5 maja 2004 w sprawie sieci autostard i dróg ekspresowych, - DZU. 128, poz. 1334) sa úplne líši od nariadenia zo 4. januára 2005, ktorým bol schválený program Národného cestného fondu na roky 2005 – 2006. Nariadenie z 15. mája 2004 nie je vôbec finančným plánom, ako uvádza EIB, ale len špecifikuje, ktoré diaľnice a rýchlostné cesty predstavujú cieľ NRFP (Wykaz autostrad i dróg expresowych w RP. Układ docelowy).“

Podľa názoru sťažovateľa by sa vyhláška z 15. mája 2004 mala považovať za doplňujúcu k vyhláške zo 4. januára 2005 a ako taká by mala podliehať SEA podľa poľského práva.

Sťažovateľ uvádza, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“) pre jednotlivé projekty v súčasnosti prebieha alebo sa len nedávno dokončilo.

Sťažovateľ napokon informoval ombudsmana, že „[v] tomto prípade poľský ombudsman vyšetruje aj súlad [NRFP] s článkom 40 ods. 1 [poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 ]“.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa a dodatočných listov sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

List ombudsmana Komisii z 27. marca 2007

Po prvé, ombudsmanka požiadala EIB, aby odpovedala na pripomienku sťažovateľa týkajúcu sa vyhlásenia EIB, že rôzne investičné schémy projektu boli vymedzené pred dátumom nadobudnutia účinnosti príslušných poľských právnych predpisov a že EIB neposkytla žiadne príklady na podporu svojho názoru.

Po druhé sa ombudsmanka spýtala EIB, aké prostriedky a metódy hodnotenia používa EIB v situáciách, keď informácie poskytnuté vnútroštátnymi orgánmi, predkladateľmi a realizačnými agentúrami projektov financovaných EIB a z iných zdrojov naznačujú, že príslušný projekt nie je prima facie v súlade s vnútroštátnym alebo európskym právom. V tejto súvislosti ombudsman požiadal EIB, aby sa vyjadrila k pripomienke sťažovateľa, že banka schválila druhý cestný úver v júni 2006, a zároveň Komisia požiadala poľskú vládu o vysvetlenie týkajúce sa nedostatočnej transpozície príslušnej smernice o životnom prostredí.

Po tretie, ombudsman uviedol, že sa domnieva, že by bolo užitočné nahliadnuť do príslušných dokumentov v spise EIB.

Odpoveď EIB z 15. mája 2007

Po prvé EIB poukázala na chronologický vývoj poľského cestného systému od 30. rokov 20. storočia.

EIB v súhrne uviedla, že schémy investícií do dopravy, ktoré sa majú financovať, sú stanovené v nariadení poľskej Rady ministrov, ktoré by sa mohlo vzťahovať na obdobie od jedného do šiestich rokov. Posledné nariadenie Rady ministrov, ktorým sa zriaďuje sieť diaľnic, rýchlostných ciest a ciest strategického významu, je z 29. septembra 2001, a teda predchádza poľskému zákonu o životnom prostredí z roku 2001. Vo februári 2001 poľská vláda schválila program, v ktorom sa stanovuje prispôsobenie poľskej hlavnej cestnej siete normám EÚ do roku 2015.

Dňa 4. januára 2005 poľská vláda prijala a 6. januára 2006 zmenila a doplnila uznesenie o programe investícií do odvetvia cestnej dopravy, ktorý sa má financovať z NRFP. Investície sú výberom schém, ktoré boli predtým stanovené vo vyššie uvedených nariadeniach. V programe, ktorý sa kvalifikuje ako finančný plán, sa podrobne opisujú projekty diaľnic, rýchlostných ciest a obchvatov, ako aj ich zdroje financovania, ktoré sa majú realizovať počas tohto obdobia.

Projekt financovaný EIB pozostával z 15 individuálnych schém investícií do cestnej dopravy, ktoré boli rozptýlené po celom Poľsku. SEA nebolo potrebné podľa poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 ani podľa smernice o SEA, pretože i) schémy predstavujú doplnkové investície k prebiehajúcim projektom, ktoré už sú financované z prostriedkov EÚ a EIB; ii) schémy sú v súlade s prioritnými cieľmi EÚ vymedzenými v článku 267 písm. a) a c) Zmluvy o ES a iii) schválenie projektu sa začalo pred nadobudnutím účinnosti poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001. Vzhľadom na význam, ktorý sa pripisuje životnému prostrediu, bola však potreba posudzovania vplyvov na životné prostredie podmienkou vyplatenia prostriedkov pre každý z 15 jednotlivých systémov.

EIB dodržiava svoju povinnosť náležitej starostlivosti pri posudzovaní žiadostí o úver tým, že sa opiera o dostupné dôkazy vrátane potrebných oprávnení a povolení vydaných v súlade s príslušnými vnútroštátnymi a európskymi právnymi predpismi. V prípade projektov nachádzajúcich sa v EÚ EIB uplatňuje domnienku zákonnosti a v prípade potreby domnienku, že vnútroštátne právne predpisy sú v súlade s právnymi predpismi EÚ. „V potrebnom rozsahu“EIB overuje súlad s cieľom zabezpečiť, aby sa jej finančné prostriedky využívali racionálnym spôsobom. V prípade projektov mimo EÚ EIB uplatňuje aj prezumpciu zákonnosti. Vychádza z potrebných povolení na výstavbu a prevádzku projektu a je podložená ďalšími dostupnými dôkazmi, vlastným posúdením a úverovými zmluvami. V súlade s miestnymi podmienkami a právnymi predpismi musí byť každý projekt aspoň v súlade so zásadami a normami stanovenými v politikách EÚ. V prípade všetkých projektov je za dodržiavanie predpisov zodpovedný predkladateľ, zatiaľ čo za regulačné úlohy a úlohy v oblasti presadzovania právnych predpisov sú zodpovedné príslušné orgány. Je jednoznačne vhodné a vhodné, aby sa EIB pri určovaní súladu s príslušnými environmentálnymi normami spoliehala na členské štáty EÚ alebo príslušné orgány v členských štátoch a aby EIB akceptovala dokumentáciu členského štátu ako dôkaz o ich súlade. V prípadoch, keď proces environmentálneho schvaľovania v rámci členského štátu ešte nie je ukončený, sa k zmluve o financovaní pripoja príslušné podmienky vyplácania.

Pokiaľ ide o úver na pokrytie projektu "Poľské diaľnice" (na ktorý sa pôvodná sťažnosť neodvolávala), EIB uviedla, že v čase svojho posúdenia vedela, že Komisia má výhrady k transpozícii smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (4) do poľského práva. V dôsledku obáv vyjadrených Komisiou bolo dlžníkovi (Bank Gospodarstwa Krajowego (5)) uložených niekoľko podmienok vyplácania s cieľom zabezpečiť, aby postup uplatňovaný v súvislosti so schémami projektu financovanými z tohto úveru bol v súlade s požiadavkami smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V dôsledku toho Komisia 27. júna 2006 formálne nevzniesla námietku proti projektu.

EIB na záver uviedla, že ľutuje, že sťažovateľ neprijal pozvanie EIB na stretnutie vo Varšave. Zdôraznila tiež, že „ako vždy zostáva otvorená konštruktívnej spolupráci s mimovládnymi organizáciami.“

Pripomienky sťažovateľa k odpovedi EIB´s z 15. mája 2007

Sťažovateľ nezaslal pripomienky.

O nahliadnutí do dokumentov zo 14. mája 2007

Dňa 14. mája 2007 vykonali útvary ombudsmana v priestoroch EIB nahliadnutie do spisu EIB týkajúceho sa tejto veci. Podrobná správa o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi a EIB.

Doplňujúci list sťažovateľa z 10. júla 2007

Sťažovateľ vo svojom liste z 10. júla 2007 uviedol, že upozornil poľského ombudsmana na problém chýbajúceho strategického environmentálneho hodnotenia (SEA) podľa poľského práva pre NRFP poľskému ombudsmanovi a že poľský ombudsman ukončil vyšetrovanie tohto problému. Podľa sťažovateľa „poľský ombudsman uzavrel prípad so stanoviskom, že [NRFP] mal byť podrobený [] posudzovaniu vplyvov na životné prostredie“a že jeho stanovisko bolo „v súlade so stanoviskom poľského ministerstva dopravy“. Sťažovateľ pripojil kópiu odpovede poľského ombudsmana a odpovede poľského ministerstva dopravy a výstavby. Ministerstvo dopravy a výstavby vo svojom liste z 28. júna 2007 adresovanom poľskému ombudsmanovi uviedlo, že „ministerstvo životného prostredia zastáva názor, že zoznam finančných plánov projektov pre investície do ciest, ktoré sa majú financovať z Národného cestného fondu, by mal byť vo fáze medzirezortných konzultácií predmetom postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie.“Poľský ombudsman vo svojom liste sťažovateľovi uviedol, že „ministerstvo dopravy a životného prostredia súhlasí s názorom ombudsmana, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie by sa malo vykonať v prípade podnikov, na ktoré sa vzťahuje Národný cestný fond.“

Ombudsman postúpil EIB pre informáciu list sťažovateľa spolu s jeho prílohami.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Európsky ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na skutočnosť, že Európska komisia začala konanie o porušení povinnosti proti Poľsku v súvislosti s nedostatočnou transpozíciou príslušných smerníc o životnom prostredí, a uviedol, že "to znamená, že projekty EIB v Poľsku nie sú v súlade s príslušnou smernicou EÚ o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a teda s environmentálnym vyhlásením EIB z roku 2004".

Ombudsman však tiež poznamenáva, že v tých istých pripomienkach sťažovateľ zdôraznil, že „jeho sťažnosť sa zakladá priamo na poľských právnych predpisoch – konkrétne na nesúlade s článkom 40 ods. 1 poľského zákona o ochrane životného prostredia (...), a nie so smernicou 2001/42/ES.“

Vzhľadom na uvedené zdôraznenie sťažovateľa ombudsman chápe, že vyhlásenie sťažovateľa by sa nemalo považovať za nové tvrdenie, ktoré sa má riešiť v tomto rozhodnutí.

2 Posúdenie súladu projektu s právnymi predpismi zo strany EIB

2.1 Sťažnosť sa týka úveru EIB, ktorý pokrýva 15 investičných schém súvisiacich s výstavbou diaľnic, rýchlostných ciest a obchvatov v Poľsku, ktoré sú zahrnuté v národnom programe cestného fondu 2005/2006 (ďalej len "NRFP") zriadenom poľskou vládou. Uvedených 15 investičných schém predstavovalo projekt EIB s názvom „Modernizácia poľských ciest“, ktorý zahŕňal „modernizáciu investícií do diaľnic, rýchlostných ciest a obchvatov v rámci [NRFP]“, ďalej len „projekt“. Poľské orgány navrhli projekt na financovanie EIB 1. júna 2005 (6). Sťažovateľ sa 6. decembra 2005 obrátil na EIB v súvislosti s projektom, o ktorom sa v tom čase ešte stále diskutovalo. Sťažovateľ sa sťažoval, že v rozpore s príslušnými ustanoveniami poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 sa strategické posúdenie vplyvov na životné prostredie (ďalej len „SEA“) nevykonalo v súvislosti s celým NRFP. V odpovedi EIB informovala sťažovateľa, že sa obrátila na poľské orgány, pokiaľ ide o obavy sťažovateľa, a že ho bude informovať o ich odpovedi. EIB však o tejto odpovedi sťažovateľa neinformovala, ale rozhodla sa projekt financovať a 11. mája 2006 úver podpísala a uskutočnila prvú platbu. Dňa 6. júna 2006 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmana.

Sťažovateľ tvrdil, že napriek tomu, že bol informovaný o nesúlade projektu s poľským právom, EIB v rozpore so svojím „vyhlásením o životnom prostredí“ súhlasila so spolufinancovaním tohto projektu. Podľa tohto vyhlásenia EIB zabezpečuje, aby projekty financované bankou boli v súlade so zásadami a normami stanovenými v právnych predpisoch EÚ aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia vrátane požiadaviek týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Vo vyhlásení sa takisto stanovuje, že ak sa v rôznych právnych predpisoch stanovujú rôzne úrovne požiadaviek, mali by sa uplatňovať prísnejšie požiadavky („prvé tvrdenie“).

Sťažovateľ takisto tvrdil, že EIB ho neinformovala o odpovedi, ktorú jej poslali poľské orgány (ďalej len „druhé tvrdenie“).

Sťažovateľ tvrdil, že EIB by mala pozastaviť svoje financovanie, kým sa neobjasní právny štatút projektu (ďalej len „nárok“).

2.2 EIB v súhrne uviedla, že realizátor projektu, v tomto prípade poľské generálne riaditeľstvo pre štátne cesty a diaľnice (ďalej len "poľské riaditeľstvo"), nesie plnú zodpovednosť za zabezpečenie súladu s politikami EÚ a právnymi predpismi EÚ, ako aj s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi. V nadväznosti na sťažnosť sťažovateľa sa EIB obrátila na poľské orgány, ktoré ju informovali, že v príslušných poľských právnych predpisoch sa nevyžaduje, aby sa NRFP podrobil strategickému environmentálnemu hodnoteniu, pretože i) NRFP má formu vládneho nariadenia; ii) NRFP je len finančným plánom a iii) nevymedzuje sa v ňom stratégia rozvoja ani sa ním nestanovuje rámec pre budúce vykonávanie. Okrem toho počiatočný proces plánovania 15 investičných schém projektu, ktoré boli kryté úverom EIB a boli súčasťou NRFP, bol vymedzený pred 1. októbrom 2001, t. j. dátumom nadobudnutia účinnosti poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001. EIB tiež potvrdila, že v súlade s jej environmentálnym vyhlásením tvorí kontrola súladu investícií s právnymi predpismi neoddeliteľnú súčasť jej postupov hodnotenia. EIB tiež uviedla, že sa domnieva, že v tomto konkrétnom prípade podnikla všetky potrebné kroky na zabezpečenie takéhoto súladu. EIB na záver uviedla, že vzhľadom na to, že sa nedomnievala, že došlo k porušeniu právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“), a vzhľadom na jej názor, že dodržala svoje environmentálne vyhlásenie, úverová zmluva bola podpísaná 11. mája 2006.

EIB vo svojom stanovisku tiež vysvetlila, že medzičasom 28. júna 2006 informovala sťažovateľa v samostatnom liste o záveroch poľských orgánov. Tieto informácie boli podrobnejšie vysvetlené v ďalších listoch EIB sťažovateľovi.

2.3 Na úvod ombudsman poukazuje na to, že táto sťažnosť sa týka projektu "Modernizácia poľských ciest" (číslo projektu EIB 20050226), ktorý bol financovaný prostredníctvom pôžičky podpísanej EIB 11. mája 2005, a nie projektu "Poľské diaľnice" (projekt EIB 20050428), ktorý bol následne financovaný EIB.

2.4 Ombudsman okrem toho opäť poukazuje na to, že sťažnosť sa týka údajného nedodržania poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 poľskými orgánmi, ktorý podľa sťažovateľa vyžadoval SEA pre celý NRFP. Ako výslovne uviedol sťažovateľ, súlad s európskymi smernicami o životnom prostredí vrátane smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (7) (ďalej len "smernica o strategickom environmentálnom hodnotení") nie je predmetom tejto sťažnosti.

V tejto súvislosti ombudsman pripomína, že podľa článku 195 Zmluvy o ES má európsky ombudsman právomoc prijímať a skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Žiadne konanie iného orgánu alebo osoby preto nesmie byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi. Úlohou ombudsmana teda nie je skúmať opodstatnenosť právnych predpisov Spoločenstva alebo vnútroštátnych právnych predpisov a to, či vnútroštátne orgány správne uplatňovali vnútroštátne alebo európske právo.

Z uvedených dôvodov sa ombudsman vo svojom vyšetrovaní tejto sťažnosti zaoberá výlučne možným nesprávnym úradným postupom zo strany EIB.

2.5 Ombudsman ďalej poznamenáva, že v máji 2004 EIB vydala dokument, svoje environmentálne vyhlásenie, v ktorom načrtáva svoj prístup k otázkam životného prostredia pri financovaní projektov. Odsek s názvom „Ochrana a zlepšovanie životného prostredia“ obsahuje toto vyhlásenie:

„V rámci 25 členských štátov EÚ a kandidátskych krajín sú projekty financované EIB v súlade so zásadami a normami stanovenými v právnych predpisoch EÚ (…) a vnútroštátnych právnych predpisoch v oblasti životného prostredia vrátane požiadaviek na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Ak [iné] právne predpisy ukladajú odlišné požiadavky, uplatňuje sa prísnejšia právna úprava.“

Okrem toho odsek s názvom „Organizácia a prístup“ obsahuje toto vyhlásenie:

„Výsledok environmentálneho hodnotenia EIB určuje „prijateľnosť“ projektu na financovanie. Bude to založené na rovnováhe medzi povahou a rozsahom vplyvu na životné prostredie a opatreniami potrebnými na zabránenie akýmkoľvek negatívnym vplyvom, na ich zníženie a v prípade potreby na ich kompenzáciu, ako aj na iných kritériách, ako je [] dodržiavanie právnych predpisov a environmentálne manažérstvo. Banka neakceptuje projekt financovania, ktorý by mohol mať významný negatívny vplyv na životné prostredie a/alebo by mohol predstavovať vysoké riziko pre životné prostredie.“

2.6 Ombudsman poukazuje na to, že hoci uvedený dokument EIB nie je zdrojom právnych záväzkov, je dôležitým vyhlásením o politike EIB, ktoré by banka mala dodržiavať.

Na základe uvedeného dokumentu ombudsman chápe, že EIB sa obmedzuje na financovanie len tých projektov, ktoré boli v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi v oblasti životného prostredia, ako aj s kľúčovými smernicami ES o životnom prostredí, a v prípade, že vnútroštátne právne predpisy sú prísnejšie, pokiaľ ide o požiadavky na zabezpečenie ochrany životného prostredia, mali by sa uplatňovať tieto smernice. Zdá sa, že EIB zabezpečuje takýto súlad najprv preverovaním projektov pred ich prijatím na financovanie a následne ich monitorovaním počas ich vykonávania.

2.7 Ombudsman však poukazuje na to, že na to, aby EIB konala v súlade s uvedeným environmentálnym vyhlásením, je zrejme do veľkej miery závislá od informácií poskytnutých vnútroštátnymi orgánmi, ktoré používa na kontrolu toho, či sa právne predpisy v oblasti životného prostredia uplatnili na akýkoľvek projekt financovaný bankou a pôsobiaci na území príslušnej krajiny.

2.8 V tejto súvislosti považuje ombudsman za užitočné pripomenúť zásadu lojálnej spolupráce, ktorú inštitúciám Spoločenstva a jeho členským štátom ukladá článok 10 ods. 2 Zmluvy o ES a článok 192 ods. 2 Zmluvy o Euratome, na ktoré sa odvolávajú súdy Spoločenstva v rámci konania o porušení povinnosti podľa článku 226 Zmluvy o ES (8). V oboch článkoch sa ustanovuje, že členské štáty sa zdržia akéhokoľvek opatrenia, ktoré by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľov Zmluvy o ES.

2.9 Analogickým uplatnením uvedenej zásady na okolnosti tohto prípadu sa ombudsman domnieva, že EIB mohla i) oprávnene usúdiť, že poľské orgány dodržali platné právne ustanovenia o ochrane životného prostredia, a ii) oprávnene očakávať, že jej poľské orgány poskytnú spoľahlivé informácie týkajúce sa uplatňovania príslušných poľských právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Ako uviedla EIB vo svojom environmentálnom vyhlásení z roku 2004, „f)alebo projekty, ktoré sa nachádzajú v EÚ, banka uplatňuje domnienku zákonnosti a že vnútroštátne právne predpisy sú v prípade potreby v súlade s právnymi predpismi EÚ. Za dodržiavanie predpisov je zodpovedný predkladateľ, zatiaľ čo za regulačné úlohy a úlohy v oblasti presadzovania právnych predpisov sú zodpovedné príslušné orgány.“

2.10 Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na základe listinných dôkazov zhromaždených počas vyšetrovania, a najmä počas nahliadnutia do spisu jeho útvarmi, ombudsman zastáva toto stanovisko. Zdá sa, že v počiatočnej fáze posudzovania projektu sa vykonanie SEP vo vzťahu k NRFP na základe článku 40 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 nezdalo byť predmetom komunikácie medzi EIB a poľskými orgánmi, zatiaľ čo súlad so smernicou SEP bol.

2.11 Možno teda dospieť k záveru, že až do 6. decembra 2005, teda predtým, ako sťažovateľ informoval EIB, že NRFP nedodržal článok 40 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001, ktorý podľa sťažovateľa vyžadoval SEP, EIB o takomto možnom nedodržaní nevedela.

2.12 Ombudsman však zastáva názor, že po prijatí uvedených informácií predložených sťažovateľom by sa mohlo odôvodnene očakávať, že EIB bude vzhľadom na svoje environmentálne vyhlásenie uvedené v bode 2.5 pri kontrole takýchto informácií obzvlášť opatrná.

2.13 Ombudsman preto poznamenáva, že EIB 27. marca 2006 zaslala dlžníkovi (Bank Gospodarstwa Krajowego (9)) list, v ktorom uviedla, že "[dostala] sťažnosť (…), že národný cestný (fondový) program (NRFP) na roky 2005 - 2006 splnil všetky potrebné podmienky na to, aby sa stal predmetom environmentálneho posudzovania na základe článku 40 zákona o ochrane životného prostredia (...)". V tom istom liste EIB požiadala dlžníka, aby ju informoval o stanovisku poľských orgánov, pokiaľ ide o „1. či sa environmentálne posudzovanie NRFP vyžaduje podľa poľských právnych predpisov, a 2. ak áno, kedy sa takéto posudzovanie vykoná, alebo 3. ak nie, aký je právny základ takéhoto rozhodnutia.“EIB skopírovala uvedený list poľskému ministerstvu financií a ministerstvu dopravy a výstavby.

2.14 Ombudsman ďalej konštatuje, že dlžník odpovedal na uvedený list EIB 7. apríla 2006. V tomto oznámení dlžník informoval EIB, že nemá právomoc zaujať stanovisko k žiadosti banky, ale že ju postúpil vládnym orgánom na pripomienkovanie.

Následne 6. apríla 2006 poľské ministerstvo dopravy a výstavby zaslalo EIB svoju prvú odpoveď, v ktorej vysvetlilo, že NRFP je finančný plán a uvádza zdroje financovania investícií do dopravy. Ministerstvo dodalo, že NRFP je len nástrojom určeným na realizáciu finančnej časti investícií do dopravy, ktoré sú obsiahnuté v iných vládnych dokumentoch strategického významu pre oblasť dopravy. Ministerstvo vysvetlilo, že tieto dokumenty zahŕňajú „stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry v rokoch 2004 – 2006 a v nasledujúcich rokoch“, ktorá bola uverejnená v roku 2003 ako súčasť národného plánu rozvoja. Ministerstvo sa odvolalo aj na dokument „Rozvrh výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2005 – 2013“, ktorý bol uverejnený v júni 2005 a v ktorom sa načrtol smer ďalšieho rozvoja cestnej siete v Poľsku a rozhodli sa o súvisiacich úlohách a ich harmonograme. Pokiaľ ide o tieto „stratégie“, strategické environmentálne hodnotenie sa nevykonalo, pretože v čase ich vypracovania sa strategické environmentálne hodnotenie zo zákona nevyžadovalo.

Ministerstvo dopravy a výstavby ďalej poukázalo na to, že i) o NRFP diskutovalo niekoľko ministerstiev vrátane ministerstva životného prostredia, ktoré „sa k nemu nevyjadrilo“. Ministerstvo dopravy a výstavby preto pochopilo, že podľa článku 40 poľského zákona o životnom prostredí neexistuje povinnosť vykonať SEA pre NRFP. Poukázala na to, že ii) pre každý jednotlivý projekt v rámci NRFP vrátane projektov, ktoré sa majú financovať z úveru EIB, sa posúdenia vplyvov na životné prostredie už vykonali alebo sa práve vykonávajú.

Ministerstvo dospelo k záveru, že postup SEA týkajúci sa účinkov vykonávania celého NFP v zmysle uvedeného článku 40 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 nie je potrebný.

2.15 Ombudsman berie na vedomie, že na základe uvedených vysvetlení poskytnutých poľskými orgánmi EIB dospela k záveru, že súlad projektu s vnútroštátnymi právnymi predpismi bol zabezpečený, aj keď si mohol vyžiadať ďalšie objasnenie.

Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 2.7, 2.8 a 2.9 ombudsman považuje tento záver za primeraný.

Okrem toho sa zdá, že ministerstvo dopravy a výstavby vo svojich odpovediach na žiadosť EIB o ďalšie objasnenie z 1. júna 2006 a 28. júla 2006 potvrdilo svoj pôvodný názor a dodalo, že článok 40 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 bol zmenený a doplnený v súlade so smernicou o SEP a že podľa tejto zmeny sú príslušné verejné orgány povinné vykonať SEP pre politiky, stratégie, plány a programy vrátane tých v oblasti dopravy. Ministerstvo zopakovalo, že podľa článku 40 v znení pred zmenou sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie nevyžaduje ani pre „stratégiu rozvoja dopravnej infraštruktúry v rokoch 2004 – 2006 a v nasledujúcich rokoch“, ani pre „plán výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2005 – 2013“.

2.16 Ombudsman tiež berie na vedomie najmä osobitné vyhlásenie poľských orgánov uvedené v ich liste zo 6. apríla 2006, že "pre každý jednotlivý projekt v rámci NRFP vrátane projektov, ktoré sa majú financovať z úveru EIB, sa posúdenia vplyvov na životné prostredie už vykonali alebo sa práve vykonávajú."(11)

Ombudsman chápe, že hoci sťažovateľ nesúhlasí so stanoviskom poľských orgánov, že v celkovom NRFP sa podľa poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001 nevyžadovalo strategické environmentálne hodnotenie, zdá sa, že súhlasí s uvedeným konkrétnym vyhlásením.

Okrem toho sa zdá byť nesporné, že 15 individuálnych investičných schém krytých pôžičkou EIB nebolo v štádiu plánovania, keď sa o pôžičke začalo diskutovať. Ombudsman nezaujíma stanovisko k druhému bodu, ktorý je naopak sporný, a týka sa presného dátumu, ku ktorému boli definované jednotlivé investičné schémy kryté úverom EIB (t. j. ich plány sa začali). V tejto súvislosti ombudsman nechápe, ako by sa mohlo vyžadovať strategické environmentálne hodnotenie investičných schém, ak sa považujú za súčasť programu alebo plánu, keď sa investície už začali a aspoň už neboli vo fáze plánovania. Poznamenáva tiež, že to isté uviedla EIB vo svojom ďalšom liste zaslanom sťažovateľovi v priebehu vyšetrovania (23. októbra 2006).

Napokon podľa EIB investičné schémy, na ktoré sa vzťahuje úver EIB, predstavujú doplnkové investície k projektom, ktoré už prebiehajú s financovaním EÚ a EIB, a sú v súlade s prioritnými cieľmi EÚ vymedzenými v článku 267 písm. a) a c) Zmluvy o ES.

Vzhľadom na body 2.15 a 2.16 vyššie ombudsman súhlasí s dôvodmi, ktoré EIB uviedla v priebehu vyšetrovania, pokiaľ ide o to, prečo banka na základe informácií, ktoré jej v tom čase poskytli poľské orgány, mohla podpísať úver 11. mája 2006. Ombudsman preto nezistil žiadny prípad nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že EIB by mala pozastaviť svoje financovanie, kým sa neobjasní právny štatút projektu ,, ombudsman poukazuje na to, že sa zdá, že EIB už vykonala príslušnú platbu, a preto sa domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Ombudsman však odkazuje na list sťažovateľa z 10. júla 2007, ktorý následne postúpil EIB. Podľa tohto listu sa zdá, že rok po tom, ako poľské orgány poskytli EIB informácie uvedené v bode 2.14, tie isté poľské orgány v priebehu vyšetrovania poľského ombudsmana uviedli, že „ministerstvo životného prostredia zastávalo názor, že zoznam finančných plánov projektov pre investície do cestnej dopravy, ktoré sa majú financovať z Národného cestného fondu, by mal byť predmetom postupu posudzovania vplyvov na životné prostredie vo fáze medzirezortných konzultácií.“ Ak sa EIB domnieva, že vzhľadom na uvedený list existuje niekoľko opatrení, ktoré by EIB , mohla prijať, ombudsman vyzýva banku, aby v tejto súvislosti nadviazala priamy kontakt so sťažovateľom.

Ombudsmanka by okrem toho chcela poukázať na potenciálnu úlohu vnútroštátnych a regionálnych kontrolných orgánov, ako sú ombudsmani, ako dodatočných zdrojov informácií týkajúcich sa súladu projektov financovaných EIB s vnútroštátnym a európskym právom. V tejto súvislosti ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

2.19 Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa skutočnosti, že EIB ho neinformovala o odpovedi poľských orgánov, ombudsman poznamenáva, že EIB vo svojom liste sťažovateľovi z 31. januára 2006 uviedla, že "[odpovie] [sťažovateľovi] v tejto veci hneď, ako od poľských orgánov dostaneme uspokojivú odpoveď".

EIB zaslala sťažovateľovi informácie, ktoré prisľúbila 28. júna 2006, po tom, ako dostala tieto informácie od poľských orgánov v apríli a júni 2006. EIB doplnila tieto informácie vo svojich ďalších listoch zaslaných sťažovateľovi v priebehu vyšetrovania ombudsmana 25. júla a 13. októbra 2006. Ombudsmanka okrem toho poznamenáva, že EIB navrhla poskytnúť sťažovateľovi viac vysvetlení počas stretnutia, ktoré sa malo na tento účel zorganizovať.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka nedomnieva, že ďalšie vyšetrovania sú odôvodnené, pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa.

3 Záver

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, z dôvodov vysvetlených v bodoch 2.14, 2.15, 2.16 ombudsman nezistil prípad nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, z dôvodov vysvetlených v bode 2.19 sa ombudsman domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, z dôvodov vysvetlených v bode 2.18 sa ombudsman domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Ombudsman preto prípad uzatvára. Prezident EIB bude o tomto rozhodnutí informovaný.

ĎALŠIE POZNÁMKY

EIB by mohla v budúcnosti zvážiť vytvorenie komunikačných kanálov a získavanie informácií od príslušných vnútroštátnych a regionálnych kontrolných orgánov, ako sú ombudsmani, ktoré môžu slúžiť ako dodatočný zdroj informácií o súlade projektov financovaných EIB s vnútroštátnym a európskym právom.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30.

(2) Podľa názoru ombudsmana sa sťažovateľ odvoláva na projekt „Poľské diaľnice“ (projekt EIB 20050428).

(3) Zdá sa, že list Komisie sa v skutočnosti odvolával na zmenu poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2004, a na rozdiel od samotného poľského zákona z roku 2001 sa zdalo, že nie je v súlade s európskym právom.

(4) Smernica Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenená a doplnená smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie.

(5) Táto banka je kontrolovaná poľskou štátnou pokladnicou.

(6) Sťažovateľ pripojil k svojej sťažnosti odtlačok týkajúci sa projektu EIB-Pipeline, ktorý bol prevzatý z webového sídla EIB (http://www.eib.org/projects/pipeline/project).

(7) Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30.

(8) Pozri vec C-10/00, Komisia/Taliansko, Zb. 2002, s. I-2357, bod 88.

(9) Pozri poznámku 4.

(10) Ombudsman poznamenáva, že 10. mája 2006 EIB požiadala poľské ministerstvo dopravy a infraštruktúry o ďalšie objasnenie, či si dokumenty uvedené v liste ministerstva zo 6. apríla 2006, konkrétne "stratégia rozvoja dopravnej infraštruktúry v rokoch 2004 - 2006 a v nasledujúcich rokoch" a "časový rozvrh výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pre stratégie na roky 2005 - 2013" vyžadovali SEA v zmysle článku 40 poľského zákona o životnom prostredí z roku 2001.

(11) Preklad z poľštiny útvarmi ombudsmana. V pôvodnom znení sa uvádza:

„Zwracamy uwagę, że dla każdego Projekt objętego Programm KFD, w tym dla projektów przeznaczonych do sfinansowania z kredytow EBI zostaly przeprowadzone bądź są w trakcie przeprowadzenia oceny oddziaływania na środowisko wymagane przepisami ustawy Prawo ochrony środowiska.“