V Štrasburgu 5. júna 2007

Vážený pán X,

Dňa 23. apríla 2006 ste Európskemu ombudsmanovi predložili sťažnosť týkajúcu sa nedostatočnej kontroly Európskej komisie nad opatreniami, ktoré prijali súkromné spoločnosti zodpovedné za monitorovanie realizácie projektov spolufinancovaných z programu LIFE.

Dňa 7. júna 2006 ste kontaktovali moje útvary telefonicky a poskytli ďalšie informácie.

Dňa 22. júna 2006 som informoval predsedu Komisie o Vašej sťažnosti a požiadal som ho, aby do 30. septembra 2006 predložil svoje stanovisko.

Dňa 14. septembra 2006 Komisia zaslala svoje stanovisko v anglickom jazyku. Dňa 25. septembra 2006 Komisia zaslala preklad svojho stanoviska, ktorý som Vám zaslal 29. septembra 2006 s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 30. októbra 2006 ste mi zaslali ďalšie informácie. Dňa 11. decembra 2006 Vás moje útvary telefonicky kontaktovali, aby zistili, či ste boli spokojný s výsledkom vyšetrovania.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Skutkové okolnosti prípadu sú podľa sťažovateľa zhrnuté takto:

Sťažovateľ vysvetlil, že v období od septembra 2003 do januára 2006 bol súčasťou tímu dvoch konzorcií, ktoré uzavreli zmluvné dohody s Generálnym riaditeľstvom Komisie pre životné prostredie (ďalej len „GR ENV“) s cieľom monitorovať, sledovať a hodnotiť projekty spolufinancované z programu LIFE (1).

Podľa sťažovateľa pracoval od septembra 2003 do júna 2005 pre spoločnosť W, ktorá bola súčasťou bývalého konzorcia X. Platnosť zmluvy X s Komisiou mala uplynúť v júni 2005. Sťažovateľ zdôraznil, že napriek tomu, že Komisia už konzorciu vyplatila celý príspevok EÚ, spoločnosť W mu dlhovala mzdy vo významnej výške.

Od júla 2005 do januára 2006 sťažovateľ pracoval na programe LIFE Životné prostredie pre inú spoločnosť, Y (2), ktorá patrila konzorciu Z (3). V júli 2005 konzorcium Z uzavrelo novú zmluvu s Komisiou. V januári 2006 bol sťažovateľ prepustený zo spoločnosti Y. Tvrdil, že táto spoločnosť mu dlhuje určitú sumu za mzdy a ďalšiu sumu ako náhradu za nespravodlivé prepustenie.

Sťažovateľ zaslal 25. januára 2006 Komisii list, v ktorom objasnil, že nikdy nemal v úmysle opustiť svoje pracovné miesto v spoločnosti Y, pričom vysvetlil, že 4. januára 2006 Y ukončil svoju zmluvu z dôvodu jej finančných problémov. Sťažovateľ tvrdil, že spoločnosť mu a ostatným členom tímu poskytla iné vysvetlenie na odôvodnenie ich prepustenia. Dňa 10. januára 2006 spoločnosť Y priznala, že prepúšťanie bolo neoprávnené. Sťažovateľ tiež informoval Komisiu, že spoločnosti W a Y mu dlhujú peniaze za prácu vykonanú v roku 2005 na základe zmlúv týkajúcich sa programu LIFE a že spoločnosť Y mu dlhuje náhradu za jeho prepustenie. Vysvetlil, že jeho bývalí kolegovia sú v podobnej situácii. Podľa sťažovateľa vedúci predstavitelia konzorcia Z vedeli o probléme, pretože trval niekoľko mesiacov, ale zastávali názor, že problém sa netýkal konzorcia, ale skôr jednotlivých spoločností, ktoré boli jeho súčasťou. Sťažovateľ zdôraznil, že oneskorenia platieb boli časté. Sťažovateľ vo svojom liste poďakoval Komisii za serióznosť a profesionalitu práce vykonanej počas zmluvy s konzorciami a ponúkol svoju pomoc pri odpovediach na akékoľvek otázky týkajúce sa projektov, ktoré monitoroval.

V odpovedi Komisie z 31. januára 2006 vedúci oddelenia GR ENV zodpovedný za projekty LIFE (ďalej len „zodpovedný vedúci oddelenia“) vysvetlil, že si je vedomý situácie a že adresoval list vedeniu konzorcia Z, v ktorom vyjadril svoje obavy a vyzval ich, aby prijali všetky potrebné opatrenia na riešenie problémov, ktorým čelí sťažovateľ a jeho bývalí kolegovia. Zodpovedný vedúci oddelenia súhlasil s monitorovaním situácie, keďže sa domnieval, že je v záujme Komisie udržiavať dobré pracovné vzťahy s konzorciom aj jeho členmi.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi súhrnne tvrdil, že Komisia nezabezpečila, aby mu spoločnosti W a Y, členovia konzorcií X a Z, ktoré uzavreli zmluvy s Komisiou s cieľom monitorovať a hodnotiť projekty spolufinancované programom LIFE, vyplatili dlžné sumy za prácu, ktorú vykonal v období od júna 2005 do januára 2006.

Tvrdil, že Komisia by mala prijať potrebné opatrenia, aby mu boli vyplatené splatné sumy.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku najprv opísala okolnosti prípadu a vysvetlila, že 1. júla 2005 uzavrela s konzorciom Z jednoročnú zmluvu o technickej pomoci týkajúcu sa outsourcingu technickej a administratívnej pomoci (4). Tieto úlohy zahŕňali technické monitorovanie, pomoc a podporu programu LIFE vrátane LIFE príroda, LIFE životné prostredie a LIFE tretie krajiny. Komisia vysvetlila, že konzorcium Z tvorí 11 spoločností vrátane spoločnosti Y (5). Komisia ďalej poznamenala, že pred uzavretím zmluvy s konzorciom Z jej útvary uzavreli podobnú zmluvu o technickej pomoci so skupinou B (6). Spoločnosť W bola jedným z expertov, ktorých skupina B vybrala na poskytovanie služieb Komisii.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, Komisia tvrdila, že hoci uzavrela zmluvu s konzorciom Z a predtým so skupinou B, neuzavrela zmluvy ani so spoločnosťou Y, ani so spoločnosťou W, ani priamo so sťažovateľom. Zdôraznila preto, že nemá žiadny priamy zmluvný vzťah so sťažovateľom alebo jeho bývalými zamestnávateľmi, a tvrdila, že nemôže niesť zodpovednosť za nevyplatenie mzdy bývalého zamestnanca spoločnosti Y alebo spoločnosti W.

Na podporu svojej argumentácie Komisia odkázala na článok 8.6 svojich zmlúv tak s konzorciom Z, ako aj so skupinou B, podľa ktorého sú výlučne zodpovední za zamestnancov, ktorí vykonávajú úlohy, a do pracovných zmlúv alebo zmlúv o poskytovaní služieb so svojimi zamestnancami zahrnú ustanovenia, v ktorých sa uvádza, že i) zamestnanci vykonávajúci úlohy nemôžu byť zadaní priamo Komisiou, ii) Komisia nemôže byť za žiadnych okolností považovaná za zamestnávateľa týchto zamestnancov a iii) zamestnanci sa zaväzujú, že sa voči Komisii nebudú dovolávať žiadneho práva vyplývajúceho z pracovného vzťahu medzi Komisiou a dodávateľom. Komisia uviedla, že to neurobila a nemala by vykonávať každodennú správu dodávateľa a že nebude skúmať, či zamestnanci dodávateľa boli platení.

Komisia poukázala na to, že , podľa ustanovení zmlúv by jedinou možnosťou, ako konať vo vzťahu k jednej zo spoločností patriacich do konzorcia, bolo potenciálne neposkytnutie zmluvnej služby spoločnosťou Y alebo spoločnosťou W počas obdobia sťažovateľa ako zamestnanca. Ak by sa požadované úlohy neuskutočnili alebo ak by sa nedodržali lehoty, Komisia by mohla tento problém riešiť priamo s dodávateľom a mohla by mať možnosť prijať opatrenia (7). Komisia však objasnila, že v tomto prípade neboli k dispozícii žiadne dôkazy, ktoré by naznačovali, že spoločnosť Y alebo spoločnosť W nevykonávala monitorovacie činnosti alebo že sa nedodržali lehoty na podávanie správ. Komisia zdôraznila, že sťažovateľ v tejto súvislosti neposkytol žiadne dôkazy, ale naopak, ako uviedol vo svojom liste z 25. januára 2006, Komisia aj konzorcium Z boli spokojné s kvalitou jeho práce.

Komisia preto dospela k záveru, že v prejednávanej veci bolo ťažké zistiť, ako by zmluvy umožnili jej službám zapojiť sa do vnútorného riadenia jedného z členov konzorcií. Komisia sa preto domnievala, že konala správne a v rámci svojich zmluvných záväzkov, keď upozornila dodávateľa na nezaplatenie zo strany spoločnosti Y.

Komisia do svojho stanoviska zahrnula kópiu korešpondencie s riaditeľom konzorcia Z, pokiaľ ide o monitorovanie (príslušného) projektu LIFE Životné prostredie. Jeho súčasťou bola kópia listu zodpovedného vedúceho oddelenia z 11. januára 2006 adresovaného riaditeľovi konzorcia Z, v ktorom vedúci oddelenia vyjadril znepokojenie nad rizikom fluktuácie zamestnancov v (príslušnom) tíme na monitorovanie životného prostredia programu LIFE v spoločnosti Y z dôvodu, že zamestnanci zrejme neboli zaplatení za prácu vykonanú v posledných mesiacoch. Hoci zodpovedný vedúci oddelenia uznal, že riadenie členských spoločností konzorcia je pre konzorcium internou otázkou, zdôraznil, že je znepokojený situáciou, a vyzval riaditeľa, aby túto záležitosť preskúmal a informoval ho o situácii. Poukázal tiež na to, že by sa mal zaviesť vhodný mechanizmus na zabezpečenie toho, aby Komisia naďalej dostávala primerané informácie o monitorovaní včas.

Riaditeľ konzorcia Z vo svojej odpovedi zo 7. februára 2006 vysvetlil, že (príslušný) tím programu LIFE pre životné prostredie znížil počet svojich zamestnancov v dôsledku výrazného zníženia počtu projektov v predchádzajúcich dvoch rokoch a že po interných dojednaniach dvaja odborníci opustili tím v júli 2005 a januári 2006. Uznal, že sťažovateľ bol posledným odborníkom, ktorý opustil tím, ale tvrdil, že kvalita informácií z monitorovania, ktoré dostala Komisia, a požadované lehoty sa nezmenia. Riaditeľ zdôraznil, že finančné otrasy, ktorým čelila spoločnosť Y v roku 2005, boli dôsledkom nových dohôd, ale že tieto ťažkosti sa riešili a že spoločnosť sa so svojimi zamestnancami dohodla na pláne vyrovnania všetkých neuhradených platieb v krátkom čase. Uznal, že medzi konzorciom Z a spoločnosťou Y dochádzalo k neustálemu toku informácií, a zdôraznil, že začiatkom decembra 2006 experti dostali časť platov, ktoré boli oneskorené. Riaditeľ sa napokon zaviazal monitorovať vývoj situácie spoločnosti Y.

V ďalšom liste z 1. marca 2006 adresovanom riaditeľovi konzorcia Z , Komisia zdôraznila potrebu monitorovať situáciu v spoločnosti Y, aby sa zabezpečilo, že kvalita jej služieb nebude ohrozená, a požiadala o informácie v prípade možných ďalších problémov a personálnych zmien.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ nepredložil žiadne písomné pripomienky.

Dňa 30. októbra 2006 sťažovateľ faxom informoval ombudsmana, že konzorcium Z je v procese vyplácania dlžných súm jemu a jeho bývalým kolegom. Spomenul, že bol vykonaný bankový prevod a že očakáva, že čoskoro dostane platby.

Dňa 11. decembra 2006 útvary ombudsmana telefonicky kontaktovali sťažovateľa, aby zistili, či je spokojný s výsledkom prípadu. Sťažovateľ potvrdil svoj zámer nepredložiť žiadne písomné pripomienky a zdôraznil, že konzorcium zaplatilo väčšinu neuhradených súm. Hoci považoval stanovisko Komisie za neúplné, vyjadril spokojnosť s vyšetrovaním ombudsmana a poďakoval mu za dôležitú úlohu, ktorú zohral pri platbe. Poukázal tiež na to, že v tejto veci nechce ďalej pokračovať.

ROZHODNUTIE

1 Nezabezpečenie úhrady splatných súm

1.1 V období od septembra 2003 do januára 2006 sťažovateľ pracoval pre dve spoločnosti patriace do konzorcií, ktoré s Komisiou uzavreli zmluvy o outsourcingu s cieľom monitorovať, sledovať a hodnotiť projekty spolufinancované z programu LIFE (8).

Tvrdí, že Komisia nezabezpečila, aby mu spoločnosť W, člen konzorcia X, a spoločnosť Y, člen konzorcia Z(9), vyplatili dlžné sumy za prácu, ktorú vykonal v období od júna 2005 do januára 2006.

Ako vyplýva z jej odpovede z 31. januára 2006, Komisia si bola podľa názoru sťažovateľa vedomá situácie a súhlasila s jej monitorovaním.

1.2 Komisia tvrdí, že nemôže niesť zodpovednosť za nevyplatenie mzdy bývalého zamestnanca Y alebo W, pretože hoci uzavrela zmluvy o technickej pomoci s konzorciom Z (10) a predtým so skupinou B (11), neuzavrela zmluvy ani so spoločnosťou Y, ani so spoločnosťou W, ani priamo so sťažovateľom.

Podľa názoru Komisie, ako sa uvádza v článku 8.6 zmlúv uzatvorených s konzorciom Z a skupinou B, sú dodávatelia výhradne zodpovední za zamestnancov vykonávajúcich úlohy. Komisia preto poukazuje na to, že sa nezapája a ani by sa nemala zapájať do každodenného riadenia dodávateľa. Komisia sa preto domnieva, že konala správne a v rámci svojich zmluvných záväzkov tým, že upozornila dodávateľa na nezaplatenie sťažovateľovi a ostatným zamestnancom.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že po vyšetrovaní v tejto veci ho sťažovateľ informoval, že konzorcium Z je v procese vyplácania väčšiny dlžných súm jemu a jeho bývalým kolegom a že očakáva, že čoskoro dostane platby.

Ombudsman ďalej poznamenáva, že sťažovateľ mu poďakoval za dôležitú úlohu, ktorú zohral pri platbe, a poukázal na to, že si neželá ďalej sa touto záležitosťou zaoberať.

Vzhľadom na situáciu a so zreteľom na skutočnosť, že sťažovateľ požiadal o ukončenie vyšetrovania svojho tvrdenia, ombudsman dospel k záveru, že v súvislosti s prípadom nie je potrebné ďalšie vyšetrovanie.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tohto prípadu ombudsmanka konštatuje, že ďalšie vyšetrovanie nie je potrebné, a preto prípad uzatvára.

Predseda Komisie bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Program LIFE (Finančný nástroj pre životné prostredie), ktorý bol spustený v roku 1992, je jedným z hlavných nástrojov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Z programu LIFE sa spolufinancujú environmentálne iniciatívy v Európskej únii a niektorých tretích krajinách. V rámci trvalo udržateľného rozvoja by mal program LIFE prispievať k vykonávaniu, rozvoju a zlepšovaniu politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako aj k integrácii životného prostredia do ostatných politík EÚ. Program LIFE pozostáva z troch tematických zložiek: „LIFE – príroda“, „LIFE – životné prostredie“ a „LIFE – tretie krajiny“.

(2) Navrhovateľ vysvetlil, že spoločnosť W vlastnila 99,7 % spoločnosti Y.

(3) Ombudsman poznamenáva, že podľa internetovej stránky konzorcia Z bol X dočasným združením deviatich spoločností vedených skupinou B. X následne rozšíril a vytvoril konzorcium Z, európske zoskupenie hospodárskych záujmov.

(4) Zmluva Nº LIFE/ZZZ.

(5) Komisia uviedla, že spoločnosť Y zohrávala v konzorciu malú úlohu s približne 7 % celkového pracovného zaťaženia. Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

(6) Zmluva Nº YYY.

(7) Komisia poukázala na možnosť prijať opatrenia uvedené v článku 8 zmluvy, v ktorom sa odkazuje na plnenie konzorcia Z, alebo na článok 18, pokiaľ ide o vypovedanie zmluvy, ak je primerané.

(8) Program LIFE (Finančný nástroj pre životné prostredie), ktorý bol spustený v roku 1992, je jedným z hlavných nástrojov politiky Spoločenstva v oblasti životného prostredia. Z programu LIFE sa spolufinancujú environmentálne iniciatívy v Európskej únii a niektorých tretích krajinách. V rámci trvalo udržateľného rozvoja by mal program LIFE prispievať k vykonávaniu, rozvoju a zlepšovaniu politiky a právnych predpisov Spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako aj k integrácii životného prostredia do ostatných politík EÚ. Program LIFE pozostáva z troch tematických zložiek: „LIFE – príroda“, „LIFE – životné prostredie“ a „LIFE – tretie krajiny“.

(9) Ombudsman poznamenáva, že podľa internetovej stránky konzorcia Z bol X dočasným združením deviatich spoločností vedených skupinou B. X následne rozšíril a vytvoril konzorcium Z, európske zoskupenie hospodárskych záujmov.

(10) Zmluva Nº LIFE/ZZZ.

(11) Zmluva Nº YYY.