# Rozhodnutia vo veci 817/2006/TN - Vybavenie žiadosti o informácie
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2006-12-20T00:00+01:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/3121)
---
> Sťažovateľ telefonicky kontaktoval Radu, aby sa spýtal na jej povinnosti alebo možnosti pokiaľ ide o vyjadrenie podpory Dánsku v súvislosti s jeho nesúhlasom s radom moslimských krajín. Sťažovateľ požiadal o rozhovor s vysokým zástupcom pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálnym sekretárom Rady EÚ pánom SOLANOM a bol prepojený na sekretariát, kde mu povedali, že s pánom SOLANOM nemôže hovoriť. Sekretárka mu povedala, že odpoveď na otázku nie je jednoduchá a spojila ho s osobou zodpovednou za styky s tlačou. Ani táto osoba nedokázala odpovedať na otázku.
> 
> Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že Rada nekonala v súlade so svojou politikou zvýšenej otvorenosti a priateľských vzťahov k občanom.
> 
> Podľa Rady nebolo neprimerané, že tlačový hovorca nevedel poskytnúť odpoveď vyjadrujúcu stanovisko inštitúcie. V tom čase Rada ešte rokovala o svojom podrobnom stanovisku k záležitosti. Za týchto okolností bolo pre Radu zložité poskytnúť zmysluplnú odpoveď sťažovateľovi.
> 
> Ombudsman nepokladal za neprimerané, že sťažovateľ bol v prípade svojej žiadosti o informáciu spojený s tlačovou kanceláriou, pretože tlačová kancelária by obvykle mala byť informovaná o stanovisku Rady k rôznym záležitostiam. Tlačová kancelária však mala sťažovateľovi vysvetliť, ak to tak bolo, že Rada zatiaľ k záležitosti nesformulovala stanovisko. Ak tlačová kancelária nemala potrebné poznatky, aby mohla odpovedať, mala sťažovateľovi poradiť, aby v súlade s článkom 22 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe písomne požiadal o informáciu. Neposkytnutie takejto informácie alebo rady sťažovateľovi v tomto prípade bolo príkladom nesprávneho úradného postupu.
> 
V Štrasburgu 20. decembra 2006   

Vážený pán S.,

Dňa 11. februára 2006 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa spôsobu, akým Rada Európskej únie vybavila žiadosť o informácie predloženú telefonicky. V e-mailoch zo 16. a 17. marca 2006 ste poskytli ďalšie informácie o svojej sťažnosti.

Dňa 31. marca 2006 som postúpil sťažnosť generálnemu tajomníkovi Rady. Rada zaslala svoje stanovisko vo švédskom jazyku 11. júla 2006. V prípade záujmu som Vám ho do 31. októbra 2006 zaslal s výzvou, aby ste sa k nemu vyjadrili. Neboli od Vás doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť
--------

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Dňa 6. februára 2006 zatelefonoval Európskej komisii a spýtal sa, či Komisia alebo Rada Európskej únie majú nejaké povinnosti alebo možnosti vyjadriť podporu Dánsku v jeho nesúhlase s viacerými moslimskými krajinami. Telefónny hovor bol uskutočnený na číslo +3222991111 a pokiaľ si pamätá, bol uskutočnený tesne po poludní. Osoba v Komisii, ktorá odpovedala na jeho telefonický hovor, neuviedla svoje meno, ale vysvetlila, že otázka bola príliš zložitá na to, aby mohla odpovedať. Navrhla, aby pánovi Solanovi zatelefonoval priamo v Rade, a na tento účel mu poskytla toto telefónne číslo: +3222856111. Na toto číslo Rady odpovedal muž. Osoba, ktorá odpovedala, však neuviedla ani svoje meno. Sťažovateľ požiadal o pána Solanu a bol odovzdaný sekretárke, ktorá neuviedla jej meno a ktorá mu povedala, že nemôže hovoriť s pánom Solanom. Tajomníčka uviedla, že na túto otázku nie je ľahké odpovedať a odovzdala ju osobe zodpovednej za kontakty s tlačou. Ani táto osoba nevedela odpovedať na otázku.

Nasledujúci deň kontaktoval zastúpenie Komisie v Štokholme a obrátil sa na právnika Eurojusu, ktorý uviedol jeho meno. Advokát odpovedal e-mailom, ktorý napriek tomu, že obsahoval zaujímavé informácie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike Európskej únie, neodpovedal na jeho otázku. Právnik bol však aspoň užitočný a prejavil skutočný záujem o pomoc.

Otázka teda zostala nezodpovedaná a sťažovateľ bol nespokojný so spôsobom, akým sa s ním zaobchádzalo pri kontaktovaní Bruselu. Nikto neprejavil záujem odpovedať na jeho otázku, ani ho neodkázal na niekoho, kto by mohol odpovedať. Skutočnosť, že žiadna z osôb, s ktorými hovoril, sa nestarala o to, aby uviedla svoje meno, ešte viac skomplikovala veci.

Sťažovateľ tvrdil, že Rada pri vybavovaní jeho žiadosti o informácie podanej telefonicky 6. februára 2006 nekonala v súlade so svojou politikou zvýšenej otvorenosti a ústretovosti voči občanom[(1).](#(1)){#Footnote1}

Požiadavku
----------

**Stanovisko Rady**   

Rada vo svojom stanovisku v súhrne uviedla tieto pripomienky:

Jej politika, pokiaľ ide o odpovedanie na telefonické hovory uskutočnené verejnosťou, je stanovená v Kódexe dobrého administratívneho správania pre Generálny sekretariát Rady Európskej únie a jeho zamestnancov v ich profesionálnych vzťahoch s verejnosťou[(2)](#(2)){#Footnote2} (ďalej len "kódex"). Príslušné články kódexu stanovujú:
> „Článok*5 Zdvorilosť*
>
> *Zamestnanci konajú svedomito, správne, zdvorilo a prístupne. Pri odpovedaní na korešpondenciu alebo telefonické hovory alebo pri akomkoľvek inom profesionálnom kontakte s verejnosťou sa usilujú byť čo najužitočnejšími.*
>
> *Článok 6 Poskytovanie informácií*
>
> *1. Zamestnanci poskytujú verejnosti požadované informácie, ktoré patria do ich oblasti zodpovednosti. Zabezpečia, aby informácie boli čo najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie.*
>
> *2. Ak sa zamestnanec z dôvodov dôvernosti a/alebo podľa platných pravidiel (najmä článku 17 služobného poriadku) domnieva, že nie je schopný poskytnúť požadované informácie, dotknutej osobe sa poskytnú dôvody, prečo takéto informácie nemožno poskytnúť.*
>
> *Článok 8 Telefonické hovory*
>
> *1. Pri odpovedaní na telefón sa zamestnanci identifikujú a uvedú svoju službu. Takisto určia totožnosť volajúceho. Pokiaľ tomu nebránia dôvody dôvernosti uvedené v článku 6 ods. 2, poskytnú požadované informácie alebo nasmerujú volajúceho na príslušný zdroj. V prípade pochybností o tom, či sa tieto informácie môžu poskytnúť, sa však poradia so svojou hierarchiou alebo odkážu volajúcich na svojho nadriadeného.*
>
> *2. Ak je ústna žiadosť o informácie nepresná alebo zložitá, oslovený zamestnanec môže požiadať dotknutú osobu, aby žiadosť sformulovala písomne."*

Rada je odhodlaná dodržiavať tieto usmernenia. Nemá však žiadne stopy po udalostiach, na ktoré sa odvoláva sťažovateľ, a preto nemôže overiť, či je jeho opis skutkového stavu správny. Ak jeden alebo viacerí úradníci Rady skutočne neuviedli svoje mená, Rada vyjadruje poľutovanie nad týmto opomenutím. Zamestnanci generálneho sekretariátu sa pravidelne upozorňujú na dôležitosť dodržiavania kódexu.

Sťažovateľ tvrdí, že Komisia mu poskytla telefónne číslo pána Solanu. Nie je celkom isté, či sa sťažnosť týka aj skutočnosti, že sťažovateľ nemohol osobne hovoriť s pánom Solanom. Rada by však chcela využiť túto príležitosť a objasniť, že úlohou pána Solanu nie je odpovedať osobne na otázky verejnosti, aj keď by mu to umožnil jeho veľmi nabitý program. Neexistuje členský štát, v ktorom by osoby zastávajúce podobné funkcie ako pán Solana mali odlišnú prax. Za týchto okolností nie je neprimerané odkázať verejnosť na tlačové oddelenie.

Rovnako nie je nerozumné, že tajomník a tlačový tajomník neboli schopní poskytnúť odpoveď. V tejto súvislosti sa pripomína, že sťažovateľ chcel zistiť, či inštitúcie boli schopné alebo povinné vyjadriť podporu Dánsku v jeho konflikte s niekoľkými moslimskými krajinami, čo znamenalo vyjadriť stanovisko inštitúcie. V tom čase Rada stále zvažovala svoju podrobnú pozíciu k tejto záležitosti.

Za takýchto okolností je ťažké si predstaviť, aká zmysluplná odpoveď mohla byť poskytnutá sťažovateľovi, najmä preto, že odpoveď poskytnutá telefonicky mohla byť ľahko nesprávne interpretovaná ako oficiálne stanovisko Rady, ktorá ešte neprijala stanovisko.
**Pripomienky sťažovateľa**   

Sťažovateľ bol vyzvaný, aby predložil pripomienky k stanovisku Rady. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE
-----------

**1 Vybavovanie žiadosti sťažovateľa o informácie Radou**   

1.1 Sťažnosť sa týka spôsobu, akým Rada vybavila žiadosť sťažovateľa o informácie predloženú telefonicky. Podľa sťažovateľa zatelefonoval 6. februára 2006 Komisii, aby sa spýtal, či Komisia alebo Rada majú nejaké povinnosti alebo možnosti vyjadriť podporu Dánsku v jeho nesúhlase s viacerými moslimskými krajinami. Osoba v Komisii, ktorá odpovedala na jeho telefonický hovor, vysvetlila, že táto otázka je pre ňu príliš zložitá na to, aby na ňu odpovedala, a navrhla, aby pánovi Solanovi zatelefonoval priamo v Rade. Na tento účel mu bolo poskytnuté toto telefónne číslo: +3222856111. Na toto číslo Rady odpovedal muž. Osoba, ktorá odpovedala, však neuviedla ani svoje meno. Sťažovateľ požiadal o pána Solanu a bol odovzdaný sekretárke, ktorá neuviedla jej meno a ktorá mu povedala, že nemôže hovoriť s pánom Solanom. Tajomníčka uviedla, že na túto otázku nie je ľahké odpovedať a odovzdala ju osobe zodpovednej za kontakty s tlačou. Ani táto osoba nevedela odpovedať na otázku. Otázka teda zostala nezodpovedaná a sťažovateľ bol nespokojný so spôsobom, akým sa s ním zaobchádzalo pri kontaktovaní Bruselu. Podľa sťažovateľa nikto neprejavil záujem odpovedať na jeho otázku, ani ho neodkázal na niekoho, kto by mohol odpovedať. Skutočnosť, že žiadna z osôb, s ktorými sa hovorilo, sa nestarala o to, aby uviedla svoje meno, ešte viac skomplikovala veci. Sťažovateľ tvrdil, že Rada pri vybavovaní jeho žiadosti o informácie podanej telefonicky 6. februára 2006 nekonala v súlade so svojou politikou zvýšenej otvorenosti a ústretovosti voči občanom[(3).](#(3)){#Footnote3}

1.2 Rada sa odvolala na články 5, 6 a 8 Kódexu dobrého administratívneho správania pre Generálny sekretariát Rady Európskej únie a jeho zamestnancov v ich profesionálnych vzťahoch s verejnosťou[(4)](#(4)){#Footnote4} a ubezpečila ombudsmana o svojom záväzku dodržiavať tieto usmernenia. Rada ďalej tvrdila, že vzhľadom na to, že nemá žiadne stopy po udalostiach uvedených sťažovateľom, nie je schopná overiť, či je jeho predloženie skutkového stavu presné. Ak jeden alebo viacerí úradníci Rady skutočne neuviedli svoje mená, Rada vyjadruje poľutovanie nad týmto opomenutím. Zamestnanci generálneho sekretariátu sa pravidelne upozorňujú na dôležitosť dodržiavania kódexu. Podľa Rady nie je úlohou pána Solanu osobne odpovedať na otázky verejnosti, aj keď by mu to umožňoval jeho veľmi nabitý program, a nie je nerozumné odkázať verejnosť na tlačové oddelenie. Rovnako nie je nerozumné, že tajomník a tlačový tajomník neboli schopní poskytnúť odpoveď. V tejto súvislosti sa pripomína, že sťažovateľ chcel zistiť, či inštitúcie boli schopné alebo povinné vyjadriť podporu Dánsku v jeho konflikte s niekoľkými moslimskými krajinami, čo znamenalo vyjadriť stanovisko inštitúcie. V tom čase Rada stále rokovala o svojej podrobnej pozícii k tejto otázke. Za takýchto okolností je ťažké si predstaviť, aká zmysluplná odpoveď mohla byť poskytnutá sťažovateľovi, najmä preto, že odpoveď poskytnutá telefonicky mohla byť ľahko nesprávne interpretovaná ako oficiálne stanovisko Rady, ktorá ešte neprijala stanovisko.

1.3 Pred analýzou tvrdenia sťažovateľa považuje ombudsman za potrebné zaoberať sa argumentom Rady, že vzhľadom na to, že nemá žiadne stopy po udalostiach, na ktoré sa sťažovateľ odvoláva, nie je schopný overiť, či je jeho predloženie faktov presné. Ombudsman plne chápe, že administratíva môže mať ťažkosti s vybavovaním sťažnosti týkajúcej sa obsahu a okolností telefonických rozhovorov, keďže v súvislosti s týmito rozhovormi nemusia existovať žiadne písomné záznamy. Treba však zohľadniť skutočnosť, že táto sťažnosť bola podaná krátko po uskutočnení príslušných telefonických rozhovorov a Rade bola postúpená až o niekoľko týždňov neskôr. Preto nemalo byť nemožné zistiť relevantné skutočnosti. Ombudsmanka však v tejto súvislosti poznamenáva, že Rada nevysvetlila, či a ak áno, akým spôsobom sa pokúsila sledovať udalosti uvedené sťažovateľom. Ombudsman v tejto súvislosti ďalej poznamenáva, že Rada mala mať aspoň možnosť identifikovať poslednú osobu, s ktorou sťažovateľ hovoril, a konzultovať s ňou. Ďalej poznamenáva, že hoci Rada zdôraznila, že nebola schopná overiť, či sťažovateľ uviedol presné skutočnosti, nespochybnila skutočnosť, že sa uskutočnili príslušné telefonické rozhovory. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že je oprávnený založiť svoje posúdenie na opise udalostí sťažovateľom.

1.4 Pri analýze tvrdenia sťažovateľa ombudsman pripomína, že v článku 12 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe[(5)](#(5)){#Footnote5} (ďalej len *"kódex") sa stanovuje, že "úradník je služobný, správny, zdvorilý a prístupný vo vzťahoch s verejnosťou. Pri odpovedaní na korešpondenciu, telefonické hovory a e-maily sa úradník snaží byť čo najužitočnejší a odpovedať čo najúplnejšie a najpresnejšie na položené otázky."* V článku 12 ods. 2 kódexu sa ďalej stanovuje, *že „ak úradník nie je zodpovedný za príslušnú záležitosť, nasmeruje občana na príslušného úradníka."* Ombudsman tiež pripomína, že v článku 22 ods. 2 kódexu sa stanovuje, že *„ak je ústna žiadosť o informácie príliš zložitá alebo komplexná na to, aby sa ňou dalo zaoberať, \[zodpovedný\] úradník dotknutej osobe odporučí, aby svoju žiadosť sformulovala písomne."*

1.5 Pokiaľ ide o povinnosť zamestnancov Rady obrátiť sa na príslušného úradníka, ombudsman nepovažuje za neprimerané, aby bol sťažovateľ so žiadosťou o informácie nasmerovaný na tlačové oddelenie. Keďže tlačové oddelenie Rady je zodpovedné za poskytovanie informácií a dokumentácie novinárom o témach, o ktorých sa rokuje v Rade a jej prípravných orgánoch[(6),](#(6)){#Footnote6} zvyčajne by si malo byť vedomé pozície Rady k rôznym záležitostiam.

1.6 Ombudsmana však nepresvedčilo tvrdenie Rady, že nebolo nerozumné, aby tlačový tajomník nebol schopný odpovedať na žiadosť sťažovateľa, keďže Rada v tom čase ešte neprijala stanovisko k tejto záležitosti, a ďalšie tvrdenie Rady, že za takýchto okolností bolo ťažké predstaviť si, aká zmysluplná odpoveď mohla byť poskytnutá sťažovateľovi. Ombudsman sa domnieva, že ak dôvodom, prečo tlačový tajomník nemohol poskytnúť odpoveď na otázku sťažovateľa, bolo, že stanovisko Rady k tejto záležitosti ešte neexistovalo, tlačový tajomník mohol a mal poskytnúť tieto informácie sťažovateľovi. Ak tlačový tajomník nemohol poskytnúť odpoveď z dôvodu, že nemal potrebné vedomosti, bolo by vhodné, aby sťažovateľovi odporučil podať písomnú žiadosť o informácie v súlade s článkom 22 ods. 2 kódexu. Zdá sa však, že v prejednávanej veci sťažovateľovi neboli poskytnuté ani takéto informácie, ani poradenstvo. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman v tejto súvislosti uvedie kritickú poznámku.

1.7 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že zamestnanci Rady sa pri odpovedaní na telefón neidentifikovali, ombudsman sa domnieva, že požiadavka uvedená v článku 12 ods. 1 kódexu, podľa ktorej musia byť úradníci vo vzťahoch s verejnosťou služobne zmýšľajúci, korektní, zdvorilí a prístupní, znamená, že pri odpovedaní na telefón musia úradníci poskytnúť informácie o tom, koho volajúci oslovil. Ombudsman poznamenáva, že tento prístup je potvrdený v článku 8 kódexu dobrého administratívneho správania Rady, v ktorom sa stanovuje, že pri odpovedaní na telefón sa zamestnanci identifikujú a identifikujú svoje služby. Ombudsman však berie na vedomie vyhlásenie Rady, že ak jeden alebo viacerí úradníci Rady skutočne neuviedli svoje mená, Rada vyjadruje poľutovanie nad týmto opomenutím. Rada sa domnieva, že jej zamestnancom sa pravidelne poukazuje na dôležitosť dodržiavania jej kódexu dobrej správnej praxe. Vzhľadom na skutočnosť, že Rada vyjadrila poľutovanie nad tým, že v tejto súvislosti došlo k opomenutiu, a po tom, ako ubezpečila ombudsmana o svojom záväzku dodržiavať kódex dobrého administratívneho správania, ombudsman nezistil žiadne dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti.
**2 Záver**   

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku, pokiaľ ide o vybavovanie žiadosti sťažovateľa o informácie zo strany Rady:
> Ombudsmana nepresvedčil argument Rady, že nebolo neprimerané, aby tlačový tajomník nebol schopný poskytnúť odpoveď na žiadosť sťažovateľa, keďže Rada v tom čase ešte neprijala stanovisko k tejto záležitosti, a ďalší argument Rady, že za takýchto okolností bolo ťažké predstaviť si, aká zmysluplná odpoveď mohla byť poskytnutá sťažovateľovi. Ombudsman sa domnieva, že ak dôvodom, prečo tlačový tajomník nemohol poskytnúť odpoveď na otázku sťažovateľa, bolo, že stanovisko Rady k tejto záležitosti ešte neexistovalo, tlačový tajomník mohol a mal poskytnúť tieto informácie sťažovateľovi. Ak tlačový tajomník nemohol poskytnúť odpoveď z dôvodu, že nemal potrebné vedomosti, bolo by pre neho vhodné poradiť sťažovateľovi, aby podal písomnú žiadosť o informácie v súlade s článkom 22 ods. 2 kódexu. Zdá sa však, že v prejednávanej veci sťažovateľovi neboli poskytnuté ani takéto informácie, ani poradenstvo. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tento aspekt veci sa týka postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o zmierlivé urovnanie veci.

Ombudsman nenašiel žiadny dôvod na ďalšie riešenie otázky úradníkov Rady, ktorí neposkytli svoje mená pri odpovedaní na telefón.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj generálny tajomník Rady.

Tvoje úprimné,

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

*** ** * ** ***

[(1)](#Footnote1){#(1)} Sťažovateľ vzniesol rovnaké tvrdenie voči Komisii, ktorá sa rieši ako samostatný prípad (sťažnosť 415/2006/TN) a bude zahŕňať samostatné rozhodnutie.

[(2)](#Footnote2){#(2)} Ú. v. ES C 189, 2001, s. 2.

[(3)](#Footnote3){#(3)} Sťažovateľ vzniesol rovnaké tvrdenie voči Európskej komisii. Sťažnosť proti Komisii sa rieši ako samostatný prípad (sťažnosť 415/2006/TN) a bude zahŕňať samostatné rozhodnutie.

[(4)](#Footnote4){#(4)} Ú. v. ES C 189, 2001, s. 2.

[(5)](#Footnote5){#(5)} Európsky kódex dobrej správnej praxe je dostupný na internetovej stránke ombudsmana (<http://www.ombudsman.europa.eu/code/pdf/en/code2005_en.pdf>).

[(6)](#Footnote6){#(6)} Pozri stranu 8 príručky Rady pre médiá. Príručka je k dispozícii na webovom sídle Rady (<http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/EN_MGUIDE%20INT.pdf>).