V Štrasburgu 22. novembra 2007

Vážený pán X,

Dňa 5. marca 2006 ste v mene ostatných členov správnej rady nadácie Paul Finet podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Vaša sťažnosť sa týkala žiadosti riaditeľov o zvolanie štatutárneho zasadnutia správnej rady nadácie.

Dňa 11. apríla 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie.

Dňa 5. júla 2006 Komisia požiadala o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska do 30. septembra 2006.

Listom z 10. júla 2006 som sa rozhodol vyhovieť žiadosti Komisie. Informoval som Vás o tom listom z toho istého dňa.

Komisia zaslala svoje stanovisko 9. novembra 2006. Dňa 14. novembra 2006 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 21. decembra 2006.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Súvislosti: sťažnosť 1231/2004/MF

Sťažovateľ je členom predstavenstva nadácie Paul Finet (ďalej len „nadácia“) so sídlom v Luxemburgu. Uvádza, že podal sťažnosť v mene ostatných členov správnej rady nadácie.

Cieľom nadácie je dotovať vysokoškolské vzdelávanie sirôt pracovníkov spoločnosti Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „ESUO“), ktorí boli obeťami pracovných úrazov alebo zomreli v dôsledku choroby z povolania.

Podľa štatútu nadácie je komisárka pre sociálne veci (v čase skutkových okolností opísaných v sťažnosti pani Diamantopoulou) predsedníčkou nadácie a predsedá správnej rade nadácie, ktorá sa skladá z úradníkov Komisie.

Dňa 11. apríla 2002 sťažovateľka napísala komisárovi Diamantopoulouovi a požiadala ho o stanovisko k budúcnosti nadácie.

Dňa 5. apríla 2004 boli členovia správnej rady informovaní o tom, že Komisia sa rozhodla zrušiť funkciu tajomníka nadácie. Podľa názoru sťažovateľa toto opatrenie bránilo nadácii v efektívnom fungovaní.

Dňa 27. apríla 2004 sťažovateľ podal ombudsmanovi prvú sťažnosť (ref. č. 1231/2004/MF), v ktorej tvrdil, že Komisia sa nespravodlivo rozhodla zrušiť miesto tajomníka v nadácii.

Dňa 9. júna 2004 ombudsman informoval sťažovateľa, že jeho sťažnosť je neprípustná na základe článku 2 ods. 4 jeho štatútu, keďže sa zdalo, že v súvislosti s predmetom jeho sťažnosti nepodnikol vhodné predchádzajúce administratívne kroky s Komisiou. Ombudsman odporučil sťažovateľovi, aby sa obrátil na generálne riaditeľstvo (GR) Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci a aby obnovil svoju sťažnosť u ombudsmana, ak by mu Komisia v primeranej lehote nedoručila uspokojivú odpoveď.

Predložená sťažnosť 712/2006/MF

Dňa 5. marca 2006 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi ďalší list, ktorý bol vzhľadom na jeho obsah zaregistrovaný ako nová sťažnosť pod referenčným číslom 712/2006/MF.

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Dňa 16. júna 2004 napísal Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre zamestnanosť a sociálne veci, aby ho požiadalo o objasnenie situácie, pokiaľ ide o nadáciu, a o prijatie potrebných opatrení, ktoré nadácii umožnia pokračovať v činnosti.

Dňa 30. júna 2004 Komisia informovala sťažovateľa, že riadenie sekretariátu nadácie patrí do právomoci Úradu pre správu a vysporiadanie individuálnych práv, pričom pán Kinnock bol v tom čase zodpovedným komisárom.

Dňa 8. augusta 2004 sťažovateľ napísal pánovi Kinnockovi, aby ho požiadal o zvolanie štatutárneho zasadnutia správnej rady nadácie. V ten istý deň zaslal rovnaký list zástupcovi generálneho tajomníka Komisie a komisárovi pre zamestnanosť a sociálne veci, v tom čase pánovi Dimasovi.

Dňa 23. novembra 2004 sťažovateľ písomne požiadal komisára pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti pána Spidlu, aby zvolal štatutárne zasadnutie správnej rady nadácie.

Dňa 12. decembra 2004 úradujúci komisár pre zamestnanosť a sociálne veci odpovedal, že príslušné útvary začali uvažovať o otázkach nastolených sťažovateľom v súvislosti s administratívnym fungovaním a financovaním nadácie. Komisár ďalej informoval sťažovateľa, že sa nájde riešenie pre budúcnosť nadácie.

Dňa 1. septembra 2005 sa uskutočnil rozhovor medzi sťažovateľom a jedným z členov kabinetu komisára pána Spidlu.

Kabinet komisára Spidlu 27. januára 2006 informoval sťažovateľa, že pri príležitosti stretnutia komisára Spidlu s komisárom Kallasom bola vznesená potreba nájsť prechodné opatrenia pre nadáciu. Podľa názoru sťažovateľa Komisia túto otázku rieši už dva roky.

Vzhľadom na prílohy, ktoré sťažovateľ predložil spolu so svojou sťažnosťou, ombudsman pochopil, že sťažovateľ predložil toto tvrdenie a tvrdenie:

Sťažovateľ tvrdil, že Komisia odmietla vyhovieť žiadosti riaditeľov nadácie o zvolanie štatutárneho zasadnutia jej správnej rady. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nadácia mohla pokračovať v činnosti.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Európskej komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Historické súvislosti

Nadáciu Paul Finet založil Vysoký úrad Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „ESUO“) v roku 1965. Stanovy nadácie boli vypracované 30. júna 1965 a zmenené a doplnené 25. mája 1967, 16. marca 1972, 6. februára 1975 a 17. marca 1988.

Nadácia je uznaná ako „inštitúcia verejnej služby“ a riadi sa luxemburským zákonom z 21. apríla 1928 o združeniach a neziskových nadáciách, konkrétne hlavou II zákona o nadáciách.

Podľa svojich stanov má nadácia správnu radu zloženú z dvadsiatich dvoch členov, z ktorých najmenej jedenásť musia byť úradníci alebo bývalí úradníci Európskej komisie. Predsedníctvo sa automaticky prideľuje komisárovi zodpovednému za sociálne veci. Úlohou predstavenstva je riadiť činnosť nadácie a vykonávať všetky administratívne úkony. S cieľom uľahčiť jej úlohu správnej rade pomáha výkonný výbor, na ktorý bolo delegované každodenné riadenie správy („administration courante“) nadácie. Tento výkonný výbor sa skladá z trinástich členov volených predstavenstvom.

Príjmy nadácie pozostávajú z dobrovoľných darov a dotácií, najmä od Komisie, a z príjmov z vlastných zdrojov nadácie. Do roku 2003 Komisia poskytovala nadácii pomoc vo výške 220 000 EUR ročne z rozpočtového riadku s názvom Pomoc obetiam katastrof v uhoľnom a oceliarskom odvetví a pomoc sirotám. Ďalšia suma vo výške približne 10 000 EUR sa poskytla z rozpočtového riadku „Ostatné komisie pôsobiace v rámci ESUO“. Táto pomoc bola určená na pokrytie výdavkov súvisiacich so štatutárnymi zasadnutiami.

Do konca roku 2003 bolo administratívne riadenie nadácie zabezpečené postupnosťou niekoľkých útvarov Komisie. Vzhľadom na to, že nadácia nemala vlastných zamestnancov ani priestory, boli nadácii k dispozícii najviac dvaja zamestnanci Komisie.

Uplynutie platnosti Zmluvy o ESUO v júli 2002 a nadobudnutie účinnosti nového nariadenia o rozpočtových pravidlách viedli Komisiu k prehodnoteniu vhodnosti jej účasti v nadácii. Je potrebné zdôrazniť, že tieto úvahy sa uskutočnili v širšom kontexte, čo viedlo k rozhodnutiu Komisie (1) o jej účasti vo všeobecnosti v súkromnoprávnych subjektoch.

Po konzultácii s príslušnými útvarmi sa Komisia rozhodla prestať sprístupňovať niektorých svojich zamestnancov nadácii a preskúmať pridelenie rozpočtového riadku nadácii.

Komisia ďalej uviedla, že neexistencia právneho základu pre pomoc nadácii, ktorá vyplynula zo skončenia platnosti Zmluvy ESUO v júli 2002, viedla jej útvary k záveru, že pri zostavovaní rozpočtu na rok 2004 nie je potrebné uvažovať o obnovení uvedeného rozpočtového riadku. Tieto rozhodnutia boli včas oznámené nadácii v rámci štatutárnych zasadnutí. Tieto rozhodnutia boli na jednej strane spôsobené znížením množstva každoročne poskytovanej pomoci a na druhej strane zvýšením vlastných zdrojov nadácie, ktoré v roku 2003 predstavovali 972 668,15 eura. Vypočítalo sa, že tieto zdroje umožnia pokryť šesť rokov činnosti bez využitia nových dotácií Spoločenstva.

Pokiaľ ide o podstatu tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia odmietla vyhovieť žiadosti riaditeľov nadácie o zvolanie štatutárneho zasadnutia správnej rady, Komisia uviedla, že vo vnútornom rokovacom poriadku správnej rady nadácie sa stanovilo, že predstavenstvo „zvoláva jej predseda alebo v prípade, že nie je k dispozícii, správca, ktorý je povinný predsedať zasadnutiu podľa článku 3“.

V článku 1 vnútorného rokovacieho poriadku (2) sa však ďalej stanovuje, že správna rada sa môže zvolať aj vtedy, ak o to požiada najmenej sedem správcov.

Komisia uviedla, že odstúpenie troch členov správnej rady, ktorí boli všetci úradníkmi Komisie vo funkcii v marci 2004, nebránilo správcom zvolať z vlastnej iniciatívy zasadnutie správnej rady.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby nadácia mohla pokračovať v činnosti, Komisia uviedla, že podľa stanov nadácie nie je povinná tak urobiť.

Pokiaľ ide o dočasné preloženie zamestnancov, skutočnosť, že viacerí zamestnanci Komisie boli v minulosti k dispozícii nadácii s cieľom zabezpečiť každodenné riadenie („administratívny courante“) nadácie, Komisia poukázala na to, že táto prax vyplývala len z jej dobrej vôle.

Na záver Komisia zdôraznila, že si je vedomá toho, že stanovy tejto nadácie, ktoré sa od roku 1988 nezmenili, už nie sú vhodné. Komisia už informovala nadáciu o svojom zámere nájsť konečné a celkové riešenie. To ešte museli vymedziť členovia predstavenstva, ktorí sú stále vo funkcii. V tejto súvislosti Komisia iniciovala potrebné kroky na nápravu tejto situácie k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojej odpovedi trval na svojej sťažnosti a stručne uviedol tieto ďalšie pripomienky:

Rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2004 nebolo postúpené členom správnej rady nadácie.

Pokiaľ ide o otázku právneho základu účasti Komisie na riadení nadácie, sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie Komisie zo 4. augusta 2004 umožňuje, aby Komisia ukončila svoju účasť v nadácii. Neznamenalo to, že Komisia bola povinná tak urobiť.

ROZHODNUTIE

1 Údajné odmietnutie Komisie prijať opatrenia v nadväznosti na žiadosť riaditeľov nadácie Paul Finet o zvolanie štatutárneho zasadnutia jej správnej rady

1.1 Sťažovateľ je členom predstavenstva nadácie Paul Finet (ďalej len „nadácia“). Cieľom nadácie je dotovať vysokoškolské vzdelávanie sirôt pracovníkov spoločnosti Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ďalej len „ESUO“), ktorí boli obeťami pracovných úrazov alebo zomreli v dôsledku choroby z povolania. Podľa stanov nadácie je komisár pre sociálne veci predsedom nadácie a musí predsedať jej správnej rade. Dňa 5. apríla 2004 boli členovia správnej rady informovaní o tom, že Komisia sa rozhodla prestať vysielať tajomníka do nadácie. Podľa názoru sťažovateľa to znemožnilo nadácii efektívne pracovať. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia, ktoré by nadácii umožnili pokračovať v činnosti, konkrétne zvolať štatutárne zasadnutie správnej rady. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia odmietla prijať opatrenia v nadväznosti na žiadosť riaditeľov nadácie o zvolanie štatutárneho zasadnutia jej správnej rady.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že nie je povinná zvolať zasadnutie správnej rady. V každom prípade nič nebráni ostatným členom správnej rady, aby za predpokladu, že spĺňajú požiadavky potrebného kvóra, zvolali zasadnutie správnej rady.

1.3 Na úvod by ombudsman chcel poukázať na to, že stanovy nadácie, ako aj vnútorný rokovací poriadok správnej rady nadácie sú ustanovenia súkromného práva, a nie ustanovenia verejného práva. Ombudsmanka sa však domnieva, že Komisia by napriek tomu mala konať v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných vo všetkých oblastiach svojej činnosti vrátane svojej úlohy v rámci nadácie.

1.4 Ombudsman konštatuje, že v článku 1 vnútorného rokovacieho poriadku správnej rady nadácie sa uvádza:

„[s]právnu radu zvoláva jej predseda alebo v prípade, že nie je k dispozícii, správca, ktorý je povinný predsedať zasadnutiu (…).

Zvoláva sa aj na žiadosť najmenej siedmich správcov.

Správna rada sa zvoláva aspoň raz ročne (…)“(3)

1.5 Z toho vyplýva, že v záujme dodržania vnútorného rokovacieho poriadku správnej rady nadácie musí byť správna rada zvolaná aspoň raz ročne. Predseda Rady guvernérov, t. j. komisár pre sociálne veci, by mal zvolať zasadnutie, ak to považuje za vhodné. Ombudsman však poznamenáva, že neexistuje žiadna prísna povinnosť, aby predseda zvolal správnu radu v presnej chvíli, keďže určitý počet ostatných členov správnej rady môže tiež zvolať zasadnutie.

1.6 Ombudsman poznamenáva, že hoci v rokovacom poriadku Komisie nie je stanovená žiadna prísna povinnosť zvolať v určitom okamihu správnu radu, treba ešte preskúmať, či by zásady dobrej správy vecí verejných vyžadovali, aby Komisia uplatnila svoju výsadu zvolať správnu radu, ako to požadoval sťažovateľ.

1.7 Ombudsman berie na vedomie, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že prehodnotila vhodnosť svojej účasti v nadácii v širšom kontexte preskúmania jej účasti v súkromnoprávnych subjektoch. Ombudsman tiež poznamenáva, že Komisia zistila, že jej finančný príspevok pre nadáciu už nie je opodstatnený vzhľadom na uplynutie platnosti Zmluvy o ESUO v júli 2002, zmenšenú úlohu nadácie a skutočnosť, že nadácia má značné vlastné zdroje. Vzhľadom na tento vývoj, ktorý zrejme spochybňuje pokračujúce využívanie verejných zdrojov na riadenie a financovanie nadácie, sa zdá, že je v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, aby Komisia využila svoje výsadné právo zvolať správnu radu s cieľom zaoberať sa budúcnosťou nadácie a konkrétne budúcou účasťou Komisie v nadácii.

1.8 Ombudsman však poznamenáva, že Komisia už informovala nadáciu o svojom zámere nájsť konečné a celkové riešenie. To ešte museli vymedziť členovia predstavenstva, ktorí sú stále vo funkcii. V tejto súvislosti Komisia iniciovala potrebné kroky na nápravu tejto situácie. Ombudsman predpokladá, že tieto kroky budú nevyhnutne zahŕňať zvolanie správnej rady po tom, ako sa rozhodne o celkovom riešení pre účasť Komisie.

1.9 Vzhľadom na tento vývoj ombudsmanka dospela k záveru, že v súvislosti s tvrdením sťažovateľa nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie.

2 Tvrdenie sťažovateľa

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala prijať potrebné opatrenia, aby nadácia mohla pokračovať vo svojej činnosti.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že nie je povinná zaručiť riadne fungovanie nadácie.

2.3 Ombudsman poznamenáva, že z článku 4 stanov nadácie vyplýva, že „administratíva nadácie je pridelená správnej rade zloženej z dvadsiatich dvoch členov, z ktorých jedenásť musí byť aspoň úradníkmi alebo bývalými úradníkmi Európskej komisie. Predsedníctvo sa automaticky prideľuje členovi Komisie, ktorý je v rámci kolégia zodpovedný najmä za sociálne veci“(4).

Ombudsman ďalej poznamenáva, že v článku 5 uvedených stanov sa stanovuje, že „[s]právna rada má najširšie právomoci na riadenie obchodných činností nadácie a na vykonávanie všetkých administratívnych aktov týkajúcich sa jej predmetu činnosti“.

Ombudsmanka poznamenáva, že z uvedeného vyplýva, že Komisia zjavne zohráva v nadácii dôležitú úlohu vzhľadom na to, že nadácii predsedá a že polovica členov správnej rady nadácie musia byť úradníci alebo bývalí úradníci Komisie. Ombudsman však nenašiel v štatúte nadácie ani v jej vnútornom rokovacom poriadku žiadne ustanovenie, ktoré by Komisiu ako inštitúciu zaväzovalo zabezpečiť, aby nadácia naďalej fungovala.

Ombudsman najmä poznamenáva, že žiadne ustanovenie v štatúte nadácie ani vo vnútornom rokovacom poriadku neukladalo Komisii povinnosť dať k dispozícii zamestnancovi nadácie, v tomto prípade tajomníkovi.

2.4 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k záveru, že tvrdenie sťažovateľa nemožno prijať.

3 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, a tvrdenie sťažovateľa nemožno prijať. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskej komisie K(2004) zo 4. augusta 2004 o nových spôsoboch správania sa jej účasti v súkromnoprávnych subjektoch.

(2) Vo francúzštine, v pôvodnom texte: « Règlement d’ordre intérieur du Conseil d’Administration de la Fondation Paul Finet arrêté par le Conseil d’Administration du 14 novembre 1966, modifié le 30 juin 1972, le 4 janvier 1975 et le 19 janvier 1989 ».

(3) Preklad z pôvodnej francúzskej verzie.

(4) Preklad z pôvodnej francúzskej verzie.