V Štrasburgu 8. februára 2008

Vážená pani B.,

Dňa 27. januára 2006 ste podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre personál a administratívu týkajúcu sa Vášho listu, ktorý ste mu zaslali 19. decembra 2005. V tomto liste ste sa opýtali uvedeného GR, či Komisia previedla „veľmi veľké finančné prostriedky“(1) na súkromné bankové účty vášho bývalého manžela s cieľom financovať svoju delegáciu v Alma-Ate (Kazachstan).

Dňa 8. marca 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Do 31. mája 2006 som požiadal Komisiu o stanovisko k sťažnosti.

Komisia zaslala svoje stanovisko 20. júna 2006. Dňa 21. júna 2006 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 3. júla 2006.

Dňa 10. decembra 2006 ste mi zaslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti.

Dňa 29. marca 2007 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou a o odpoveď do 15. mája 2007.

Dňa 28. mája 2007 ste mi zaslali ďalšiu korešpondenciu týkajúcu sa Vašej sťažnosti.

Vzhľadom na to, že Komisia neodpovedala v stanovenej lehote 12. júna 2007, moje útvary zatelefonovali útvarom Komisie. Dňa 21. júna 2007 som požiadal Komisiu, aby mi poskytla odpoveď najneskôr do 15. júla 2007. O tejto skutočnosti ste boli informovaný listom z toho istého dňa.

Komisia mi poslala svoju odpoveď 17. júla 2007.

Dňa 18. júla 2007 som Vám zaslal odpoveď Komisie s výzvou na predloženie pripomienok, ktorú ste zaslali 24. júla 2007.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Súvislosti: sťažnosť 1139/2005/JMA

Dňa 12. septembra 2000 sťažovateľka podala Európskemu ombudsmanovi prvú sťažnosť (ref. č. 1139/2000/JMA) proti Európskej komisii týkajúcu sa jej rozhodnutia zmeniť personálny status jej manžela z „zosobášeného“ na „rozvedený“ a súvisiaceho opatrenia spoločného systému zdravotného poistenia s cieľom vylúčiť sťažovateľku z jeho krytia.

Ombudsman uzavrel vyšetrovanie a sťažnosť bola uzavretá ako "vyriešená Európskou komisiou" k spokojnosti sťažovateľa. Dňa 18. augusta 2005 a 10. októbra 2005 boli od sťažovateľa doručené dva ďalšie listy, ktoré boli zaevidované pod referenčným číslom 1139/2005/JMA.

Referenčné číslo súčasnej sťažnosti 313/2006/MF

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Dňa 19. decembra 2005 zaslala sťažovateľka doporučeným listom Generálnemu riaditeľstvu Komisie (ďalej len „GR“) pre personál a administratívu list týkajúci sa údajného prevodu značných finančných prostriedkov Komisiou na súkromné bankové účty jej bývalého manžela s cieľom financovať svoju delegáciu v Almaty (ďalej len „delegácia“).

Dňa 27. januára 2006 sťažovateľ podal sťažnosť ombudsmanovi. Tvrdila, že Komisia nezaslala potvrdenie o prijatí jej listu z 19. decembra 2005. Ďalej tvrdila, že Komisia nezaujala stanovisko k otázke nastolenej v uvedenom liste, konkrétne k tvrdeniu, že Komisia previedla veľmi veľké finančné prostriedky na súkromné bankové účty jej bývalého manžela s cieľom financovať svoju delegáciu v Almaty.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, Komisia uznala, že list bol skutočne doručený GR pre personál a administratívu. Vzhľadom na to, že predmet listu bol mimo rozsahu zodpovednosti tohto GR, bol však okamžite zaslaný internou poštou úradu OLAF. Komisia ďalej uviedla, že po overení sa ukázalo, že list sa nikdy nedostal k útvarom OLAF-u a že sa zdá, že sa stratil v internom poštovom systéme. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľke nebolo zaslané žiadne potvrdenie o prijatí, pričom ju v súlade s požiadavkami Kódexu dobrej správnej praxe informovala, že jej list bol preradený. Komisia sa domnieva, že k tomuto opomenutiu mohlo dôjsť čiastočne v dôsledku nahromadených poštových zásielok v období pred vianočnými prázdninami a po nich. Komisia sa sťažovateľovi a ombudsmanovi ospravedlnila za túto vnútornú administratívnu chybu týkajúcu sa spracovania jej listu.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, Komisia poznamenala, že finančné prostriedky prevedené na financovanie delegácie boli spravované v súlade s pravidlami štátnej pokladnice. Komisia uviedla, že „v žiadnom prípade“neboli finančné prostriedky prevedené na súkromné bankové účty jej úradníkov, ale vždy na miestne bankové účty delegácie spravované oprávnenými úradníkmi, konkrétne vedúcimi delegácií, v mene a na účet Komisie.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach trvala na svojej sťažnosti.

Ďalší list sťažovateľa z 10. decembra 2006

Dňa 10. decembra 2006 sťažovateľka zaslala ombudsmanovi ďalší list týkajúci sa jej sťažnosti. Priložila tiež osvedčenie vydané úradníkom GR Komisie pre rozpočet, v ktorom uvedený úradník potvrdil, že Komisia uskutočnila päť presunov bývalému manželovi sťažovateľa zo 7. októbra 1994, 9. januára 1995, 1. mája 1995, 13. marca 1995 a 3. apríla 1995.

Ombudsman poznamenal, že z osvedčenia vyplýva, že prvé dva prevody zo 7. októbra 1994 a 9. januára 1995 boli vykonané v hotovosti bývalému manželovi sťažovateľa. Ďalšie tri prevody sa uskutočnili na bankový účet v banke so sídlom v Luxembursku. Úradník potvrdil, že tieto prevody boli určené na pokrytie výdavkov delegácie pred otvorením vlastného bankového účtu Komisie.

Sťažovateľ uviedol, že toto osvedčenie, ktoré nebolo podpísané ani datované, nemôže predstavovať dôkaz o tom, že Komisia neuskutočnila prevody na súkromné bankové účty bývalého manžela sťažovateľa.

Sťažovateľka vo svojom liste z 10. decembra 2006 poukázala aj na prebiehajúce konanie pred vnútroštátnym súdom v Luxembursku týkajúce sa rozdelenia majetku, ktorý mala v spoločnej držbe so svojím bývalým manželom. V tejto súvislosti sťažovateľka predložila ďalšiu žiadosť, aby jej boli poskytnuté informácie o mzdách jej bývalého manžela za obdobie od 16. februára 1994 do 31. mája 1999. Avšak vzhľadom na to, že sťažovateľka nepredložila žiadny dokument na podporu svojho tvrdenia, ombudsmanka na základe článku 195 Zmluvy o ES dospela k záveru, že sa zdá, že neexistujú dostatočné dôvody na rozšírenie tohto vyšetrovania v súvislosti s týmto novým tvrdením.

Ďalšie otázky
Žiadosť o informácie adresovaná Komisii

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie, pripomienok sťažovateľky, ako aj dokumentu pripojeného k jej ďalšiemu listu z 10. decembra 2006 sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby odpovedala na túto otázku:

„Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že finančné prostriedky pre delegáciu v Almaty neboli nikdy prevedené na súkromné bankové účty jej úradníkov, ale vždy na miestne bankové účty delegácie spravované oprávnenými úradníkmi.

Sťažovateľ predložil dokument, v ktorom sa uvádza, že Komisia pri troch príležitostiach previedla určité sumy peňazí na bankové účty v Luxembursku, ktoré zjavne patrili bývalému manželovi sťažovateľa.“

Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby sa vyjadrila k dôkazom, ktoré poskytol sťažovateľ.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že vďaka dokumentu zaslanému sťažovateľom mohla vykonať komplexnejšie vyhľadávanie vo svojich historických archívoch v súvislosti s tvrdením, že sumy určené na správu delegácie boli prevedené na určité bankové účty bývalého manžela sťažovateľa. Komisia potvrdila, že predmetný dokument je skutočne autentický. Na podporu tejto skutočnosti Komisia pripojila kópiu predmetného dokumentu s dátumom a podpisom pána H., vtedajšieho vedúceho príslušného útvaru.

Komisia ďalej uviedla, že si želá objasniť, že odpoveď na túto otázku uvedená v jej prvom stanovisku k sťažnosti bola založená na informáciách obsiahnutých v elektronickej databáze, ktorá začala fungovať až v roku 2003. Komisia uviedla, že hoci sa vynaložilo všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby boli historické informácie pred rokom 2003 zahrnuté do databázy, nie vždy boli do databázy zahrnuté relevantné informácie. Komisia uviedla, že boli zistené dodatočné informácie, z ktorých vyplýva, že v súlade s rozpočtovými pravidlami platnými v tom čase nebolo v čase otvorenia nových delegácií nezvyčajné prevádzať finančné prostriedky na bankové účty úradníkov počas čakania na sprevádzkovanie miestnych bankových účtov.

Komisia na záver uviedla, že dúfa, že sa tým záležitosť objasní a že ľutuje akékoľvek ťažkosti spôsobené informáciami uvedenými v jej pôvodnej odpovedi.

Ďalšie pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že náležite vzala na vedomie ďalšiu odpoveď Komisie a mala len túto poznámku: hoci jej bývalý manžel bol vymenovaný do delegácie 23. augusta 1994, posledný prevod peňazí vedúcim delegácie na jeho súkromný bankový účet sa uskutočnil 1. mája 1995. Podľa názoru sťažovateľa trvalo dlho, kým si vedúci delegácie otvoril bankový účet v mene delegácie.

ROZHODNUTIE

1 Údajné nezaslanie potvrdenia o prijatí zo strany Komisie k listu sťažovateľa z 19. decembra 2005

1.1 Sťažovateľka zaslala 19. decembra 2005 doporučeným listom Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie (GR) pre personál a administratívu list týkajúci sa údajného prevodu "veľmi veľkých finančných prostriedkov"(2) Komisiou na súkromné bankové účty jej bývalého manžela s cieľom financovať svoju delegáciu v Almaty (ďalej len "delegácia"). Sťažovateľ tvrdil, že Komisia mu nezaslala potvrdenie o prijatí jej listu z 19. decembra 2005.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že list sťažovateľa z 19. decembra 2005 bol skutočne doručený GR pre personál a administratívu. Vzhľadom na to, že predmet listu bol mimo rozsahu zodpovednosti tohto GR, bol však okamžite postúpený úradu OLAF na prijatie opatrení, a to internou poštou. Komisia ďalej uviedla, že po overení sa ukázalo, že list nebol nikdy doručený OLAF-u a že sa zdá, že sa stratil v internom poštovom systéme. Komisia vyjadrila poľutovanie nad tým, že sťažovateľke nebolo zaslané žiadne potvrdenie o prijatí, v ktorom by ju informovala, že jej list bol v súlade s požiadavkami Kódexu dobrej správnej praxe preradený. Komisia sa domnieva, že k tomuto opomenutiu mohlo dôjsť čiastočne v dôsledku nevybavených poštových zásielok v období pred vianočnými prázdninami a po nich. Komisia sa sťažovateľovi a ombudsmanovi ospravedlnila za túto vnútornú administratívnu chybu týkajúcu sa spracovania listu sťažovateľa.

1.3 Sťažovateľka sa k tejto otázke vo svojich pripomienkach konkrétne nevyjadrila.

1.4 Ombudsman by chcel pripomenúť, že v článku 14 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (3) sa uvádza:

„[e]každý list alebo sťažnosť adresovaná inštitúcii dostane do dvoch týždňov potvrdenie o prijatí s výnimkou prípadu, keď je možné v tejto lehote zaslať vecnú odpoveď.“

1.5 V tomto prípade ombudsman poznamenáva, že skutočnosť, že Komisia nezaslala potvrdenie o prijatí listu sťažovateľa z 19. decembra 2005, sa zdá byť spôsobená i) vnútornou administratívnou chybou týkajúcou sa spracovania listu sťažovateľa, keďže po jeho postúpení OLAF-u útvary OLAF-u tento list nikdy nedostali, a ii) nahromadením nevybavených poštových zásielok v období pred vianočnými prázdninami a po nich.

1.6 Ombudsman však poznamenáva, že Komisia sa vo svojej odpovedi sťažovateľovi ospravedlnila za túto vnútornú administratívnu chybu.

1.7 Za týchto okolností, hoci ombudsman uznáva, že došlo k poľutovaniahodnému zlyhaniu pri účinnom vybavovaní korešpondencie od občana, sa domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto tvrdenia.

2 Údajné nezaujatie stanoviska Komisie k otázke uvedenej v liste sťažovateľa z 19. decembra 2005

2.1 Sťažovateľka tvrdila, že Komisia nezaujala stanovisko k otázke uvedenej v jej liste z 19. decembra 2005, konkrétne k tvrdeniu, že Komisia previedla veľmi veľké finančné prostriedky na súkromné bankové účty jej bývalého manžela s cieľom financovať delegáciu.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že finančné prostriedky prevedené na financovanie jej delegácie boli spravované v súlade s pravidlami štátnej pokladnice. Komisia uviedla, že „v žiadnom prípade“neboli finančné prostriedky prevedené na súkromné bankové účty jej úradníkov, ale vždy na miestne bankové účty delegácie spravované oprávnenými úradníkmi, konkrétne vedúcimi delegácií, v mene a na účet inštitúcie.

2.3 Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie, pripomienok sťažovateľa, ako aj nových dôkazov pripojených k jeho ďalšiemu listu z 10. decembra 2006 ombudsman usúdil, že je potrebné ďalšie vyšetrovanie. Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby sa vyjadrila k dôkazom predloženým sťažovateľom, konkrétne k dokumentu, ktorý naznačoval, že Komisia trikrát previedla určité sumy peňazí na bankové účty v banke so sídlom v Luxembursku, ktorá zjavne patrila bývalému manželovi sťažovateľa.

2.4 Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že vďaka dokumentu, ktorý predložil sťažovateľ, mohla komplexnejšie prehľadať svoje fyzické historické archívy v súvislosti s tvrdením sťažovateľa, že sumy určené na správu delegácie boli prevedené na určité bankové účty bývalého manžela sťažovateľa. Komisia ďalej uviedla, že si želá objasniť, že odpoveď na túto otázku uvedená v jej prvom stanovisku k sťažnosti bola založená na informáciách obsiahnutých v elektronickej databáze, ktorá začala fungovať až v roku 2003. Komisia uviedla, že hoci sa vynaložilo všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby boli historické informácie pred rokom 2003 zahrnuté do databázy, nie vždy to tak bolo. Komisia uviedla, že boli zistené dodatočné informácie, z ktorých vyplýva, že v súlade s rozpočtovými pravidlami platnými v tom čase nebolo nezvyčajné, keď boli otvorené nové delegácie, prevádzať finančné prostriedky týmto spôsobom, kým sa čaká na sprevádzkovanie miestnych bankových účtov. Komisia dospela k záveru, že dúfa, že toto vysvetlenie túto záležitosť objasní a že ľutuje akékoľvek ťažkosti spôsobené informáciami uvedenými v jej pôvodnej odpovedi.

2.5 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie uviedla, že ďalšiu odpoveď Komisie vzala na vedomie. Poznamenala len, že trvalo dlho, kým si vedúci delegácie otvoril nový bankový účet v mene delegácie.

2.6 V tomto prípade ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom prvom stanovisku k sťažnosti poukázala na to, že "v žiadnom prípade"neboli finančné prostriedky prevedené na súkromné bankové účty jej úradníkov, ale vždy na miestne bankové účty delegácie spravované oprávnenými úradníkmi, konkrétne vedúcimi delegácií, v mene a na účet inštitúcie. Ombudsman však poznamenáva, že Komisia vo svojej odpovedi na jeho žiadosť o ďalšie informácie uviedla, že sa našli dodatočné informácie, z ktorých vyplýva, že v súlade s rozpočtovými pravidlami platnými v tom čase „nebolo nezvyčajné“, keď boli otvorené nové delegácie, prevádzať finančné prostriedky na súkromné bankové účty svojich úradníkov, kým sa nezačnú používať vlastné miestne bankové účty delegácie. Ombudsman sa preto domnieva, že sa zdá, že medzi dvoma stanoviskami Komisie existuje určitý nesúlad.

2.7 Ombudsman však konštatuje, že Komisia vyjadrila poľutovanie nad nepríjemnosťami spôsobenými chybnými informáciami obsiahnutými v jej pôvodnej odpovedi. Okrem toho vysvetlila, že dôvodom bola skutočnosť, že jej pôvodné stanovisko v prvej odpovedi sťažovateľovi bolo založené na informáciách obsiahnutých v elektronickej databáze, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 2003 a ktorá sa následne ukázala ako neúplná. Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia teraz zaujala stanovisko k otázke nastolenej v liste sťažovateľa z 19. decembra 2005 a primerane objasnila záležitosť, ktorá bola v ňom nastolená, tým, že odpovedala, že nebolo vylúčené, že v relevantnom čase boli v prípade novozaložených delegácií finančné prostriedky prevedené na bankové účty vedené jej úradníkmi až do uvedenia vlastných miestnych bankových účtov Komisie do prevádzky.

2.8 Na základe týchto úvah, a to objasnenia Komisie k otázke uvedenej v liste sťažovateľa z 19. decembra 2005 a skutočnosti, že Komisia vyjadrila poľutovanie nad nepríjemnosťami spôsobenými informáciami uvedenými v jej pôvodnej odpovedi, sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto tvrdenia.

2.9 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľky uvedené v jej ďalších pripomienkach, že vedúcej delegácie trvalo dlho, kým si otvorila nový bankový účet v mene delegácie, ombudsmanka sa domnieva, že ako uviedla samotná sťažovateľka, táto otázka nepredstavuje tvrdenie, ale skôr obyčajnú pripomienku. Preto sa zdá, že v súvislosti s týmto aspektom veci nie sú potrebné žiadne ďalšie dôvody na ďalšie vyšetrovanie.

3 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmana týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že neexistuje dôvod na ďalšie vyšetrovanie dvoch obvinení sťažovateľa. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Vo francúzskom origináli: „des fonds très importants“.

(2) Pozri poznámku pod čiarou č. 1.

(3) Európsky kódex dobrej správnej praxe je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu/code/en/default.htm).