# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 3962/2005/ELB na Európsku komisiu
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: null
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/3074)
---
V Štrasburgu 26. júla 2007
Vážený pán M.,
Dňa 16. decembra 2005 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s tým, že neodpovedala na Vaše listy.
Dňa 23. januára 2006 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 8. júna 2006 a v prípade záujmu som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Neboli od Vás doručené žiadne pripomienky.
Dňa 6. februára 2006, 9., 10., 14., 15., 16. a 23. augusta 2006 a 9. septembra 2006 ste zaslali doplňujúce dokumenty a požiadali ste o informácie o pokroku dosiahnutom v súvislosti s Vašou sťažnosťou.
V súvislosti s Vašou sťažnosťou a jej vybavením som Vám zaslal informácie 15. marca 2006, 11. augusta 2006, ako aj 4. a 26. septembra 2006.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
Sťažnosť
--------
Podľa sťažovateľa možno skutočnosti zhrnúť takto:
*Okolnosti predchádzajúce sťažnosti: sťažnosť 3187/2005/ELB*
Sťažovateľ 26. septembra 2005 predložil Generálnemu riaditeľstvu Európskej komisie pre rozpočet (ďalej len „GR pre rozpočet") sťažnosť týkajúcu sa pokuty vo výške 12 miliónov EUR uloženej írskym orgánom za správu Európskeho sociálneho fondu (ďalej len „ESF") v rokoch 1994 -- 1999. Táto sankcia bola výsledkom auditu založeného na retroaktívnom uplatňovaní nariadenia Komisie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu opatrení spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov členskými štátmi[(1)](#(1)){#Footnote1} (ďalej len "nariadenie 2064/97"). Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi z 3. a 6. októbra 2005 tvrdil, že Komisia i) zneužila svoju právomoc tým, že požiadala o spätné uplatňovanie nariadenia 2064/97 na Írsko, ii) porušila zásady spravodlivého postupu, iii) neposkytla informácie a iv) prijala nesprávne postupy. Podľa sťažovateľa viedlo retroaktívne uplatňovanie nariadenia k tomu, že bol obvinený z nezákonného konania.
Keďže sťažovateľ napísal Komisii len mesiac pred podaním sťažnosti Európskemu ombudsmanovi 28. októbra 2005, bol informovaný o neprípustnosti svojej sťažnosti.
*O tejto výhrade*
Dňa 16. decembra 2005 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi nový e-mail, v ktorom uviedol, že v máji 2005 podal oficiálnu sťažnosť Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre regionálnu politiku (ďalej len „GR pre regionálnu politiku") a ostatným útvarom Komisie. Dňa 22. decembra 2005 zaslal ombudsmanovi nový e-mail a pripojil listy, ktoré zaslal Komisii a ktoré zostali neuznané:
++Formálna sťažnosť GR pre rozpočet zo 6. mája 2005:++
Sťažovateľ sa v tejto sťažnosti pýtal, či by ho Komisia mohla informovať o tom, ako vykonala audit procesu ukončovania v súvislosti so štrukturálnymi fondmi na roky 1994 -- 1999, a potvrdiť, kedy sa uskutočnil certifikačný proces, ako sa vyžaduje v nariadení 2064/97.
++Oznámenie Generálnemu riaditeľstvu pre zamestnanosť (ďalej len „GR pre zamestnanosť") z 15. júla 2005:++
Oznámenie sťažovateľa z 15. júla 2005 sa týkalo stretnutia, ktoré mal s úradníkmi Komisie v predchádzajúci deň. Sťažovateľ poďakoval za stretnutie a uviedol, že úradníkom odpovie v ďalšej korešpondencii. Ponúkol sa, že im pošle audítorské správy Arthura Andersena. Uviedol, že mal prístup k dôkazom o sprisahaní. Uviedol tiež, že Komisia má teraz dôkazy o tom, že jej boli povedané lži, pričom tieto dôkazy sa nachádzajú v "Správe*o povodniach Chapmana z roku 2001 a Záverečnej správe SBOP z roku 2002".* Tvrdil, že dôsledky retroaktívneho uplatňovania nariadenia ho vážne ovplyvnili a ohovárali, a požiadal príslušné orgány, aby uznali pravdu. Napokon v tejto súvislosti požiadal o pomoc.
++List z 18. júla 2005 adresovaný GR pre zamestnanosť:++
Sťažovateľ sa pýtal, či GR pre zamestnanosť vedelo o správach spoločnosti Arthur Andersen, správe spoločnosti Chapman Flood Mazars, správe spoločnosti Deloitte\& správe spoločnosti Touche a či boli prijaté zistenia správy spoločnosti Chapman Flood Mazars. Požiadal tiež Komisiu, aby potvrdila, čo znamená „vynaložené výdavky". Poznamenal tiež, že i) Komisia požadovala, aby sa faktúry ESF vyplatili pred udelením príslušného grantu; ii) Komisia si bola vedomá toho, že írske orgány odmietli potvrdiť súlad s nariadením 2064/97; iii) írske orgány nedodržali lehotu 30. júna; iv) audit Komisie z roku 2001 sa týkal predchádzajúceho nesúladu s oddielom 9 nariadenia 2064/97; a v) pri audite sa zistili chyby v rámci procesu auditu, ktoré viedli k uplatneniu nariadenia č. 2064/97 na výdavky z roku 1994.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho listy zo 6. mája 2005, 15. a 18. júla 2005.
Požiadavku
----------
**Stanovisko Komisie**
Stanovisko Komisie možno zhrnúť takto:
Sťažovateľ je bývalý riaditeľ írskej organizácie, ktorá získala finančné prostriedky prostredníctvom operačného programu pre malé podniky v rámci ESF vykonávaného pod vedením írskeho ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť. V roku 1999 írske orgány vykonali finančné preskúmanie výdavkov vykázaných organizáciou sťažovateľa v rámci požiadaviek na audit a kontrolu podľa platných nariadení o štrukturálnych fondoch. Podľa sťažovateľa dospeli írske orgány k záveru, že suma 16 500 IRL sa považuje za neoprávnenú. Podľa sťažovateľa ho príslušné írske orgány následne obvinili z protiprávneho konania.
Od jesene 2004 sťažovateľ opakovane žiadal od Komisie informácie o vykonávaní požiadaviek oprávnenosti výdavkov a kontroly podľa nariadenia Rady 2082/93[(2)](#(2)){#Footnote2} a o vykonávaní nariadenia Komisie 2064/97[(3).](#(3)){#Footnote3} Sťažovateľ v tejto súvislosti zaslal rôznym úradníkom mnoho elektronických žiadostí so žiadosťou o podobné informácie. Komisia odpovedala na každú z týchto žiadostí (kópie listov boli pripojené k stanovisku). Komisia tiež poskytla sťažovateľovi prístup k dokumentom, keď jeho žiadostiam bolo možné vyhovieť podľa ustanovení nariadenia č. 1049/2001[(4).](#(4)){#Footnote4} Dňa 19. mája 2005 Komisia informovala sťažovateľa, že v súlade s Kódexom dobrej správnej praxe považuje jeho korešpondenciu za zneužívajúcu a zbytočnú a že mu už nebude odpovedať.
(1) ++List zo 6. mája 2005 adresovaný GR pre rozpočet++
Komisia vysvetlila, že okrem rôznych tvrdení sťažovateľ nastolil tieto otázky:
> „Môžete*ma teraz informovať o tom, ako Komisia vykonala audit procesu uzatvárania v súvislosti so štrukturálnym fondom na roky 1994 až 1999 vzhľadom na odhalenia Arthura Andersena a pripustenie neznalosti nariadení/rozhodnutí EÚ, odmietnutie generálnych tajomníkov v rokoch 1998 až 2001 potvrdiť „pozorovanie", potvrdenie „slepého" potvrdenia výdavkov. Záznam vedúceho auditu EÚ o tom, že na*podpísanie výdavkov* sa použili iné kritériá ako tie, ktoré boli stanovené v roku 2064/97 \[ \] atď.*
>
> *Môžete potvrdiť, kedy sa v súvislosti s opatrením č. 5 operačného programu pre malé podniky uskutočnil certifikačný proces požadovaný v roku 2064/97? Pani \[Q* *.\] ma predtým informovala, že za to sú zodpovední páni \[* S.*\] a \[pán* P.*\] z írskeho ministerstva podnikania (DoE). Popierajú akúkoľvek zodpovednosť alebo vedomosti. Vedúci auditu EÚ ministerstva hospodárstva nevrátil moje hovory."*
V listoch z 18. novembra 2004, 4. februára 2005 a 14. marca 2005 Komisia informovala sťažovateľa o postupoch uplatňovaných v procese ukončovania 1994 -- 1999. Komisia informovala sťažovateľa, že správy vydané spoločnosťou Arthur Andersen nemožno posudzovať oddelene od ostatných audítorských činností súvisiacich s ukončením, ktoré vykonali príslušné írske orgány, t. j. oddelenie vnútorného auditu ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť.
Tie isté listy sa týkali aj druhej otázky. Malo by byť jasné, že všetky programy štrukturálnych fondov sa riadia rovnakými nariadeniami. Potvrdzuje to aj Komisia vo svojom liste z 10. júna 2005, v ktorom v treťom odseku uviedla, že správne uplatňovanie nariadenia 2064/97 sa kontroluje podľa rovnakých noriem vo všetkých členských štátoch. Proces overovania všetkých výdavkov súvisiacich so štrukturálnymi fondmi sa začal nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 2064/97, t. j. 1. januára 1998, a bol ukončený 31. marca 2003. Zodpovednosť za vykonávanie týchto overovacích činností nesie oddelenie vnútorného auditu odboru podnikania, obchodu a zamestnanosti pre programy súvisiace s ESF.
(2) ++List z 15. júla 2005 adresovaný GR pre zamestnanosť++
Podľa Komisie tento list neobsahoval žiadne skutočné otázky. Rovnako ako v predchádzajúcej e-mailovej korešpondencii sťažovateľ zopakoval svoje obvinenia voči írskym orgánom a odkázal na dôkazy, ktoré nepredložil útvarom Komisie. Vzhľadom na to, že GR pre zamestnanosť sa rozhodlo prerušiť korešpondenciu so sťažovateľom, pretože jeho žiadosti sa stali zbytočnými a opakujúcimi sa (pozri list z 19. mája 2005), Komisia sa v súlade s Kódexom dobrej správnej praxe rozhodla, že na tento list neodpovie.
(3) ++List z 18. júla 2005 adresovaný GR pre zamestnanosť++
Tento posledný list sa rovnako považoval za odpoveď, pokiaľ ide o podstatu, v predchádzajúcich odpovediach. Komisia sa preto v súlade s listom z 19. mája 2005 rozhodla neodpovedať.
Pokiaľ ide o podstatu tohto listu, otázky, ktoré boli v ňom položené, už boli zodpovedané v rôznych (e-mailových) odpovediach, ktoré boli sťažovateľovi poskytnuté predtým. GR pre zamestnanosť napísalo, že nemá vedomosť o žiadnych audítorských správach, ktoré vydali Arthur Andersen, Deloitte\&, Touche a iné externé audítorské spoločnosti (list zo 4. februára 2005).
Pokiaľ ide o otázku týkajúcu sa „vzniknutých výdavkov", táto otázka bola zodpovedaná už v liste GR pre zamestnanosť z 18. novembra 2004 a v liste GR pre regionálnu politiku z 10. júna 2005.
Ostatné otázky uvedené v liste sťažovateľa sa týkajú vnútorných írskych záležitostí, v súvislosti s ktorými Komisia nemala žiadne dôkazy. Z tohto dôvodu ich nemohla zohľadniť. Sťažovateľ bol o tom viackrát informovaný. Írske ministerstvo pre podnikanie, obchod a zamestnanosť v skutočnosti určilo úradníka, ktorý sa má konkrétne zaoberať jeho otázkami.
Komisia tiež zdôraznila, že v snahe odpovedať na jeho rôzne otázky bolo sťažovateľovi zaslaných niekoľko ďalších odpovedí. V tejto súvislosti možno odkázať na listy zaslané 8. júla 2004, 23. decembra 2004, 14. júna 2005 a 11. januára 2006.
Komisia usúdila, že primerane odpovedala na všetky otázky sťažovateľa a poskytla mu všetky možné listinné dôkazy, ktoré mala k dispozícii. Útvary Komisie však nemôžu vyriešiť problém sťažovateľa. Ako mu totiž Komisia viackrát vysvetlila, musí sa so svojou sťažnosťou obrátiť na príslušné írske orgány, ktoré sú v prvom rade zodpovedné za overovanie a potvrdzovanie výdavkov. V tejto súvislosti Komisia ombudsmanovi pripomenula, že vzhľadom na to, že vnútroštátne orgány vzniesli voči sťažovateľovi obvinenia, Komisia nemohla vydať stanovisko k príslušným záležitostiam.
Komisia pripojila k svojmu stanovisku kópie týchto listov zaslaných sťažovateľovi:
* list GR pre zamestnanosť z 8. júla 2004,
* list GR pre zamestnanosť z 18. novembra 2004,
* list GR pre regionálnu politiku z 23. decembra 2004,
* list GR pre zamestnanosť zo 4. februára 2005,
* list GR pre zamestnanosť zo 14. marca 2005,
* list GR pre zamestnanosť z 19. mája 2005,
* list GR pre regionálnu politiku z 10. júna 2005,
* list GR pre zamestnanosť zo 14. júna 2005,
* list GR pre rozpočet z 11. januára 2006.
**Pripomienky sťažovateľa**
Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.
ROZHODNUTIE
-----------
**Údajné neodpovedanie na listy sťažovateľa**
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia neodpovedala na jeho listy zo 6. mája 2005, ako aj z 15. a 18. júla 2005.
1.2 Po prvé, ombudsman pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných zakotvené v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie (časť 4) a v Európskom kódexe dobrej správnej praxe (článok 13) vyžadujú, aby Komisia odpovedala na korešpondenciu občanov.
Ombudsmanka ďalej pripomína, že v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie (v časti 4) sa stanovuje aj výnimka z tohto pravidla v prípade korešpondencie, ktorú možno odôvodnene považovať za nevhodnú, napríklad preto, že je opakovaná, urážlivá a/alebo zbytočná. Európsky kódex dobrej správnej praxe obsahuje podobnú výnimku (v článku 14).
V prejednávanej veci ombudsman poznamenáva, že GR pre zamestnanosť zaslalo 19. mája 2005 sťažovateľovi list, ktorý pozostával z troch odsekov. Prvý odsek sa týkal predchádzajúcej korešpondencie a uvádzal, že najnovšie e-maily sťažovateľa podľa všetkého opakovali skutočnosti a témy, na ktoré už GR pre zamestnanosť odpovedalo. V druhom odseku sa vysvetlili povinnosti členských štátov podľa nariadenia č. 4253/89[(5)](#(5)){#Footnote5} a zdôraznilo sa, že Komisia nemá právomoc zasiahnuť vo veci medzi sťažovateľom a príslušnými írskymi orgánmi. V treťom odseku sa uvádzalo:
> „*(...) Domnievam sa, že všetky otázky, ktoré ste doteraz položili, boli účinne vyriešené a že som vám poskytol všetky listinné dôkazy a pomoc, o ktorú ste požiadali. Rozhodol som sa preto prerušiť korešpondenciu v tejto veci, pretože podľa môjho názoru sú otázky, ktoré ste nastolili vo svojich najnovších e-mailoch, opakované a zbytočné."*
Ombudsman sa domnieva, že vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci, konkrétne rozsiahlu a vyčerpávajúcu korešpondenciu Komisie, Komisia prijala primerané opatrenia na dosiahnutie súladu s príslušnými ustanoveniami Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a svojho vlastného kódexu dobrej správnej praxe.
Ombudsmanka však navrhuje, aby Komisia v budúcnosti nekvalifikovala korešpondenciu ako opakujúcu sa alebo zbytočnú v liste, ktorý podľa všetkého poskytuje aj nové informácie o podstate veci.
Ombudsman tiež navrhuje, aby Komisia v budúcnosti mala na pamäti, že výnimka v jej kódexe sa uplatňuje len v prípade korešpondencie, ktorú „možno odôvodnene považovať za nevhodnú". Uplatnenie výnimky preto pravdepodobne nebude vhodným a zdvorilým spôsobom, ako môže Komisia ++po prvýkrát oznámiť druhej strane svoj názor,++ že ďalšia korešpondencia v tejto veci by nebola užitočná.
Ombudsman poznamenáva, že po liste z 19. mája 2005 Komisia poskytla odpovede na niektoré ďalšie listy sťažovateľa, napríklad 10. júna 2005, 14. júna 2005 a 11. januára 2006, zatiaľ čo ostatné listy neboli zodpovedané. Ombudsman považuje za užitočné preskúmať otázky, ktoré vznikajú v súvislosti s každým nezodpovedaným listom sťažovateľa:
*List zo 6. mája 2005*
1.3 Vo svojom liste zo 6. mája 2005 sa sťažovateľ pýtal, či by ho Komisia mohla informovať o tom, ako vykonala audit procesu ukončovania v súvislosti so štrukturálnymi fondmi na roky 1994 - 1999, a potvrdiť, kedy sa uskutočnil certifikačný proces, ako sa vyžaduje v nariadení č. 2064/97.
1.4 Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že vo svojich listoch z 18. novembra 2004, 4. februára 2005 a 14. marca 2005 informovala sťažovateľa o postupoch uplatňovaných v procese ukončenia za roky 1994 - 1999. Komisia informovala sťažovateľa, že správy vydané spoločnosťou Arthur Andersen nemožno posudzovať oddelene od ostatných audítorských činností súvisiacich s ukončením, ktoré vykonali príslušné írske orgány, t. j. oddelenie vnútorného auditu ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť.
Tie isté listy sa týkali aj druhej otázky. Malo by byť jasné, že všetky programy štrukturálnych fondov sa riadia rovnakými nariadeniami. Komisia to ďalej potvrdila vo svojom liste z 10. júna 2005, v ktorom v treťom odseku uviedla, že správne uplatňovanie nariadenia 2064/97 bolo overené podľa rovnakých noriem vo všetkých členských štátoch. Proces overovania všetkých výdavkov súvisiacich so štrukturálnymi fondmi sa začal nadobudnutím účinnosti nariadenia č. 2064/97, t. j. 1. januára 1998, a bol ukončený 31. marca 2003. Za vykonávanie týchto overovacích činností zodpovedá oddelenie vnútorného auditu odboru podnikania, obchodu a zamestnanosti pre programy súvisiace s Európskym sociálnym fondom (ESF).
1.5 Ombudsman poznamenáva, že Komisia konkrétne neodpovedala na list sťažovateľa zo 6. mája 2005 a že odkazuje na svoje predchádzajúce odpovede sťažovateľovi z 18. novembra 2004, 4. februára 2005, 14. marca 2005, ako aj na odpoveď z 10. júna 2005.
Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom liste z 18. novembra 2004 uviedla:
> „V*nariadení 2064/97 sa stanovujú požiadavky, ktoré by mali spĺňať vnútroštátne systémy riadenia a kontroly a vykázané výdavky pred certifikáciou v rámci článku 8 tohto nariadenia. Nariadenie č. 2064/97 neposkytuje rámec na vykazovanie výdavkov, ale stanovuje normy pre audity vnútroštátnych kontrolných orgánov (...)*
>
> Výdavky *ESF, ako aj ostatné výdavky štrukturálnych fondov sa museli podrobiť auditu v súlade so všetkými príslušnými nariadeniami Rady a Komisie, ktoré sa uplatňovali počas programového obdobia 1994 -- 1999. Okrem toho nariadenie č. 2064/97 poskytuje podrobnejšie informácie o praktickom vykonávaní článku 23 ods. 1 nariadenia Rady č. 4253/89* [(6)](#(6)){#Footnote6} *zmeneného a doplneného nariadením č. 2082/93, ktoré je účinné už od roku 1989 (...).*
>
> *Audit(-y) vzorky výkazov výdavkov bol(-i) nevyhnutný(-é) vzhľadom na certifikáciu (celkových) výdavkov podľa článku 8 nariadenia 2064/97. Audit vykázaných výdavkov sa môže vykonať do troch rokov po tom, ako Komisia vyplatí zostatok účasti Spoločenstva na príslušnej forme pomoci. (...)*
>
> *Platby pomoci zo štrukturálnych fondov môžu nahradiť len skutočne vynaložené výdavky. Táto zásada bola vždy ústrednou zásadou oprávnenosti štrukturálnych fondov a je načrtnutá v článku 21 nariadenia Rady 2082/93 a v údajovom liste č. 4 o oprávnenosti výdavkov. Zálohové platby ESF sa použili v programovom období 94/99 na zabezpečenie toku financií do členských štátov. Tieto zálohové platby sa použili medzi Komisiou a členským štátom, zatiaľ čo ročné žiadosti členských štátov o záverečnú platbu sa museli zakladať na skutočne vynaložených výdavkoch. (...) O ESF možno žiadať len na tomto základe.*
>
> *(...) záležitosťou by sa mali v prvom rade zaoberať príslušné vnútroštátne orgány. V tejto súvislosti sa domnievam, že pán \[M.* *\] z ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť je zodpovedný za akékoľvek otázky týkajúce sa Vášho prípadu (...)".*
V liste zo 4. februára 2005 Komisia uviedla:
> „Využívanie*európskych štrukturálnych fondov, ktorých jediným prvkom je Európsky sociálny fond, sa vykonáva na základe transparentnosti a partnerstva s členskými štátmi. (...) Povinnosť a zásady, ktorými sa riadi finančná kontrola operácií spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov členskými štátmi, sú stanovené v článku 23 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2082/93, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88. V skutočnosti Komisia po náležitej konzultácii s členskými štátmi prijala nariadenie Komisie č. 2064/97 s cieľom bližšie špecifikovať minimálnu prijateľnú úroveň finančnej kontroly v celom Spoločenstve a podrobne špecifikovať minimálne požiadavky na kontrolu, ktoré majú členské štáty dodržiavať. Nariadením Komisie č. 2064/97 sa v žiadnom prípade nezmenili podmienky a/alebo kritériá, ktoré určujú oprávnenosť vynaložených výdavkov (...).*
>
> *Nakoniec nemôžem bez ďalších informácií identifikovať správu pána Arthura Andersona, na ktorú sa odvolávate a ktorú financovala Komisia. Je však možné, že správa, na ktorú odkazujete, bola spolufinancovaná z Európskeho sociálneho fondu v rámci opatrenia technickej pomoci operačných programov a jednotných programových dokumentov. Túto správu by však v takom prípade zadali írske orgány a Komisia si nie je nevyhnutne vedomá jej obsahu a výsledku (...)*
>
> *Musím zopakovať, že vykonávanie a finančná kontrola operácií spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov je primárnou zodpovednosťou členského štátu. Musím Vás preto opäť odkázať na írske orgány \[,* ktoré\]*sú zodpovedné za vybavenie Vašej otázky."*
V liste zo 14. marca 2005 Komisia uviedla:
> „Pokiaľ*ide o neskoré prijatie nariadenia Komisie č. 2064/97, vysvetlil som vám aj (...), v akom rámci k tomu došlo, konkrétne v rámci článku 23 ods. 1 nariadenia Rady č. 4253/89(7) *zmeneného* a doplneného nariadením Rady č. 2082/93, ktoré je účinné už od roku 1989. Oneskorené prijatie vykonávacích ustanovení nariadenia Rady č. 4253/88 možno napadnúť len žalobou o nečinnosť podľa článku 232 ES alebo prípadne žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ES v lehote dvoch mesiacov od prijatia nariadenia Komisie č. 2064/97.*{#Footnote7}
>
> *Okrem toho generálny advokát Európskeho súdneho dvora v nedávnom stanovisku (vec C-199/03) uviedol, že definícia „dostatočného audítorského záznamu" sa uplatňuje so spätnou účinnosťou, ako sa vyžaduje v článku 2 písm. c) nariadenia Komisie č. 2064/97, a citujem:*
>
> ̀*Ďalej, a konkrétnejšie, pokiaľ ide o definíciu "dostatočného audítorského záznamu", poznamenávam, že hoci to bolo formalizované až v roku 1997, neznamená to, že pred týmto dátumom mohol členský štát vykonávať operačné programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov bez toho, aby vymedzil jasný a presný postup, "ktorým možno sledovať pohyb údajov dopredu a dozadu v rámci systému riadenia a vnútornej kontroly", čo umožňuje vyhodnotiť správne finančné riadenie predmetných projektov. Ako vyplýva z bodu 16 napadnutého rozhodnutia, aj pred aprílom 1997 bol akýkoľvek mechanizmus, ktorý neumožňoval zosúladiť súhrnné sumy predložené Komisii so všetkými podpornými dokumentmi týkajúcimi sa výdavkov a kontrolovať všetky dôsledky financovania týkajúceho sa poskytnutia pomoci Spoločenstva, považovaný za mechanizmus, ktorý je v rozpore s článkom 4 ods. 1 a článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 2052/88 a článkom 17 ods. 2 nariadenia č. 4253/88."*
>
> *Okrem toho generálny advokát v tých istých návrhoch uvádza, že pokiaľ ide o prijatie alebo tolerovanie nezrovnalostí v predchádzajúcich situáciách:*
>
> ̀*Dvor audítorov pri viacerých príležitostiach rozhodol, že ak Komisia tolerovala nezrovnalosti z dôvodu spravodlivosti, dotknutý členský štát nezískava žiadne právo požadovať, aby sa v súvislosti s nezrovnalosťami, ku ktorým došlo v nasledujúcom rozpočtovom roku, zaujalo rovnaké stanovisko na základe zásady právnej istoty alebo zásady ochrany legitímnej dôvery."*
>
> *Napokon, pokiaľ ide o správy, na ktoré sa odvolávate (Arthur Anderson a Chapman Flood Mazars), môžem len uviesť, že tieto správy sú len súčasťou audítorských činností vykonaných v rámci ukončenia programového obdobia 1994 -- 1999. Mali by ste vedieť, že tieto audítorské činnosti boli doplnené o audítorské činnosti týkajúce sa ukončenia programu, ktoré do marca 2003 vykonávalo okrem iného oddelenie vnútorného auditu Ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť, a preto by podľa môjho názoru nebolo vhodné posudzovať niektorú z nich mimo ich úplného kontextu."*
V liste z 10. júna 2005 Komisia uviedla:
> „Pokiaľ*ide o otázky týkajúce sa uplatňovania nariadenia č. 2064/97, ako viete, útvary Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku vykonávajú v Írsku audity týkajúce sa vykonávania nariadenia a v tejto fáze stále prebiehajú audity určitých programov v období 1994 -- 1999. Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku bude na konci procesu auditu schopné dospieť ku konečnému záveru o dodržiavaní nariadenia 2064/97 írskymi orgánmi, pokiaľ ide o EFRR, a o spoľahlivosti vnútroštátnych postupov na ukončenie programov.*
>
> *(...) Chcel by som úplne odmietnuť tvrdenie, že Komisia stanovila "ciele pre vylúčenie" pre Írsko alebo pre ktorýkoľvek iný členský štát a že v polovici roku 2001 bolo nariadenie č. 2064/97 "opätovne interpretované" na dosiahnutie týchto cieľov. Môžem vás tiež ubezpečiť, že uplatňovanie nariadenia č. 2064/97 sa overuje podľa rovnakých noriem vo všetkých členských štátoch.*
>
> *Vo Vašom osobnom prípade môžem len potvrdiť odpoveď Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti z 18. novembra 2004, že predloženie faktúr na platbu bez toho, aby boli predtým uhradené, predstavuje porušenie pravidiel Spoločenstva platných v tom čase."*
Po preskúmaní týchto odpovedí ombudsman poznamenáva, že sa vo veľkej miere zaoberajú postupmi týkajúcimi sa programového obdobia štrukturálnych fondov 1994 -- 1999. Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia už vo svojich predchádzajúcich listoch sťažovateľovi poskytla primeranú odpoveď na otázky, ktoré sťažovateľ nastolil vo svojom liste zo 6. mája 2005. Ombudsman však upozorňuje Komisiu na ďalšiu pripomienku uvedenú nižšie.
*List z 15. júla 2005*
1.6 Oznámenie sťažovateľa z 15. júla 2005 sa týkalo stretnutia s úradníkmi Komisie z predchádzajúceho dňa. Sťažovateľ poďakoval za stretnutie a uviedol, že úradníkom odpovie v ďalšej korešpondencii. Ponúkol sa, že im pošle audítorské správy Arthura Andersena a uviedol, že má prístup k dôkazom o sprisahaní. Uviedol tiež, že Komisia má teraz dôkazy o tom, že jej boli povedané lži, pričom tieto dôkazy sa nachádzajú v "Správe*o povodniach Chapmana z roku 2001 a Záverečnej správe SBOP z roku 2002".* Tvrdil, že bol vážne ovplyvnený a ohováraný dôsledkami retroaktívneho uplatňovania nariadenia, a požiadal príslušné orgány, aby uznali pravdu. Napokon v tejto súvislosti požiadal o pomoc.
1.7 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že tento list neobsahuje žiadne skutočné otázky. Rovnako ako v predchádzajúcej e-mailovej korešpondencii sťažovateľ zopakoval svoje obvinenia voči írskym orgánom a odkázal na dôkazy, ktoré nepredložil útvarom Komisie. Vzhľadom na to, že GR pre zamestnanosť sa rozhodlo prerušiť korešpondenciu so sťažovateľom, pretože jeho žiadosti sa stali zbytočnými a opakujúcimi sa, v súlade s kódexom dobrej správnej praxe sa rozhodlo, že na tento list neodpovie.
1.8 Ombudsmanka po preskúmaní listu sťažovateľa konštatuje, že predchádzajúce listy Komisie sa zaoberali bodmi, na ktoré sťažovateľ poukázal, a to najmä týmito:
* list z 18. novembra 2004: „*(...) záležitosťou by sa mali v prvom rade zaoberať príslušné vnútroštátne orgány. V tejto súvislosti sa domnievam, že pán \[M.* *\] z ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť je zodpovedný za akékoľvek otázky týkajúce sa Vášho prípadu (...)".*
* list zo 4. februára 2005: „Musím*zopakovať, že vykonávanie a finančná kontrola operácií spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov je primárnou zodpovednosťou členského štátu. Musím Vás preto opäť odkázať na írske orgány \[,* ktoré\]*sú zodpovedné za vybavenie Vašej otázky."*
* list zo 14. marca 2005: „Na*záver, pokiaľ ide o správy, na ktoré sa odvolávate (Arthur Anderson a Chapman Flood Mazars), môžem len uviesť, že tieto správy sú len súčasťou audítorských činností vykonaných v rámci ukončenia programového obdobia 1994 -- 1999. Mali by ste vedieť, že tieto audítorské činnosti boli doplnené o audítorské činnosti týkajúce sa ukončenia programu, ktoré do marca 2003 vykonávalo okrem iného oddelenie vnútorného auditu Ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť, a preto by podľa môjho názoru nebolo vhodné posudzovať niektorú z nich mimo ich úplného kontextu."*
* List z 19. mája 2005: „*(...) pokiaľ ide o obvinenia (...) proti vám a otázky, ktoré z toho vyplývajú, môžem len potvrdiť, že podľa článku 23 ods. 1 nariadenia Rady č. 4253/89[(8)](#(8)){#Footnote8} *zmeneného a doplneného* nariadením Rady č. 2082/93 patrí v prvom rade do zodpovednosti členského štátu, t. j. Írska, predchádzať nezrovnalostiam a prijímať proti nim opatrenia a vymáhať akúkoľvek sumu stratenú v dôsledku nezrovnalosti alebo nedbanlivosti. Obvinenia vznesené proti vám sú preto záležitosťou medzi vami a príslušnými írskymi orgánmi, t. j. ministerstvom pre podnikanie, obchod a zamestnanosť. Musím zdôrazniť, že Komisia nemá právomoc zasiahnuť v tejto veci."*
Ombudsman dospel k záveru, že Komisia sa vo svojej predchádzajúcej korešpondencii so sťažovateľom primerane zaoberala otázkami položenými v liste z 15. júla 2005. Ombudsman však upozorňuje Komisiu na ďalšiu pripomienku uvedenú nižšie.
*List z 18. júla 2005*
1.9 Sťažovateľ sa vo svojom liste z 18. júla 2005 pýtal, či GR pre zamestnanosť vedelo o správach Arthura Andersena, správe Chapmana Flooda Mazarsa, správe Deloitte\&a, správe Touchea a či boli prijaté zistenia správy Chapmana Flooda Mazarsa. Požiadal tiež Komisiu, aby potvrdila, čo znamená „vynaložené výdavky". Poznamenal tiež, že i) Komisia požiadala o uhradenie faktúr ESF pred udelením príslušného grantu; ii) Komisia si bola vedomá toho, že írske orgány odmietli potvrdiť súlad s nariadením 2064/97; iii) írske orgány nedodržali lehotu 30. júna; iv) audit Komisie z roku 2001 sa týkal predchádzajúceho nesúladu s oddielom 9 nariadenia 2064/97; a v) pri audite sa zistili chyby v rámci procesu auditu, ktoré viedli k uplatneniu nariadenia č. 2064/97 na výdavky z roku 1994.
1.10 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že tento list sa v podstate považuje za zodpovedaný aj predchádzajúcimi odpoveďami, a preto sa v súlade s listom z 19. mája 2005 rozhodla neodpovedať.
Pokiaľ ide o podstatu tohto listu, otázky položené v tomto liste už boli zodpovedané v rôznych (e-mailových) odpovediach, ktoré boli sťažovateľovi poskytnuté predtým. GR pre zamestnanosť vo svojom liste zo 4. februára 2005 uviedlo, že nemá vedomosť o žiadnych audítorských správach, ktoré vydali Arthur Andersen, Deloitte\&, Touche a iné externé audítorské spoločnosti.
Ostatné otázky uvedené v jeho liste sa týkajú vnútorných írskych záležitostí, v súvislosti s ktorými Komisia nemala k dispozícii žiadne dôkazy, a preto nemohla poskytnúť odpoveď. Sťažovateľ bol o tom viackrát informovaný. Írske ministerstvo pre podnikanie, obchod a zamestnanosť v skutočnosti určilo úradníka, ktorý sa má konkrétne zaoberať jeho otázkami.
1.11 Ombudsmanka poznamenáva, že v predchádzajúcich odpovediach Komisia v súvislosti s rôznymi otázkami uvedenými v liste sťažovateľa uviedla:
* pokiaľ ide o rôzne audítorské správy od externých audítorských spoločností
> i) list zo 4. februára 2005: „Nedokážem*identifikovať správu pána Arthura Andersona, na ktorú sa odvolávate a ktorú financovala Komisia, bez akýchkoľvek ďalších informácií. Je však možné, že správa, na ktorú odkazujete, bola spolufinancovaná z Európskeho sociálneho fondu v rámci opatrenia technickej pomoci operačných programov a jednotných programových dokumentov. Túto správu by však v takom prípade zadali írske orgány a Komisia si nie je nevyhnutne vedomá jej obsahu a výsledku".*
>
> ii) list zo 14. marca 2005: „Na*záver, pokiaľ ide o správy, na ktoré sa odvolávate (Arthur Anderson a Chapman Flood Mazars), môžem len uviesť, že tieto správy sú len súčasťou audítorských činností vykonaných v rámci ukončenia programového obdobia 1994 -- 1999. Mali by ste vedieť, že tieto audítorské činnosti boli doplnené o audítorské činnosti týkajúce sa ukončenia programu, ktoré do marca 2003 vykonávalo okrem iného oddelenie vnútorného auditu Ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť, a preto by podľa môjho názoru nebolo vhodné posudzovať niektorú z nich mimo ich úplného kontextu."*
* pokiaľ ide o vzniknuté výdavky
> i) list z 18. novembra 2004: „Platbami*pomoci zo štrukturálnych fondov sa môžu uhrádzať len skutočne vynaložené výdavky. Táto zásada bola vždy ústrednou zásadou oprávnenosti štrukturálnych fondov a je načrtnutá v článku 21 nariadenia Rady 2082/93 a v údajovom liste č. 4 o oprávnenosti výdavkov. Zálohové platby ESF sa použili v programovom období 94/99 na zabezpečenie toku financií do členských štátov. Tieto zálohové platby sa použili medzi Komisiou a členským štátom, zatiaľ čo ročné žiadosti členských štátov o záverečnú platbu sa museli zakladať na skutočne vynaložených výdavkoch. (...) O ESF možno žiadať len na tomto základe."*
>
> ii) list z 10. júna 2005: „Vo*Vašom osobnom prípade môžem len potvrdiť odpoveď Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti z 18. novembra 2004, že predloženie faktúr na platbu bez toho, aby boli predtým uhradené, predstavuje porušenie pravidiel Spoločenstva platných v tom čase."*
>
> iii) list z 11. januára 2006: „*(...) Komisia pravidelne informovala členské štáty o svojom názore, že toto ustanovenie znamená, že možno žiadať len o oprávnené výdavky, ktoré príjemca skutočne vyplatil. Komisia zverejňuje pravidlá oprávnenosti, najmä prostredníctvom riadiaceho výboru a svojich webových stránok, a od každého členského štátu sa očakáva, že zabezpečí, aby boli žalobcovia o týchto pravidlách informovaní (...)".*
* pokiaľ ide o odmietnutie írskych orgánov dodržiavať nariadenie 2064/97
> i) list z 18. novembra 2004: „Delegovaný*povoľujúci úradník Komisie (generálny riaditeľ GR) v súlade s pravidlami delegovania povolenia v rámci GR na príslušné oddelenia ESF, ktorému v prípade potreby pomáha oddelenie auditu ESF, preskúmava záverečné správy a je zodpovedný za ich prijatie, žiadosť o ďalšie objasnenie a informácie alebo vrátenie osvedčenia členskému štátu (...)*
>
> *V článku 24 nariadenia Rady 2082/93 sa stanovujú podmienky zníženia, pozastavenia a zrušenia pomoci; Komisia poskytla svojim útvarom usmernenia v októbri 1997 svojím rozhodnutím č. 3151/97 o vykonávaní finančných opráv, v prípade potreby vrátane paušálnych opráv."*
>
> ii) list z 10. júna 2005: „Pokiaľ*ide o otázky týkajúce sa uplatňovania nariadenia č. 2064/97, ako viete, útvary Generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku vykonávajú v Írsku audity týkajúce sa vykonávania nariadenia a v tejto fáze stále prebiehajú audity určitých programov v období 1994 -- 1999. Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku bude na konci procesu auditu schopné dospieť ku konečnému záveru o dodržiavaní nariadenia 2064/97 írskymi orgánmi, pokiaľ ide o EFRR, a o spoľahlivosti vnútroštátnych postupov na ukončenie programov."*
* pokiaľ ide o retroaktívne uplatňovanie nariadenia 2064/97
> i) list z 18. novembra 2004: „Výdavky*ESF, ako aj ostatné výdavky štrukturálnych fondov sa museli podrobiť auditu v súlade so všetkými príslušnými nariadeniami Rady a Komisie, ktoré sa uplatňovali počas programového obdobia 1994 -- 1999. Okrem toho sa v nariadení č. 2064/97 uvádzajú podrobnejšie informácie o praktickom vykonávaní článku 23 ods. 1 nariadenia Rady č. 4253/89* [(9)](#(9)){#Footnote9} *zmeneného a doplneného nariadením č. 2082/93, ktoré je účinné už od roku 1989."*
>
> ii) list zo 14. marca 2005: „Pokiaľ*ide o neskoré prijatie nariadenia Komisie č. 2064/97, vysvetlil som vám aj (...), v akom rámci k tomu došlo, konkrétne v rámci článku 23 ods. 1 nariadenia Rady č. 4253/89[(10),](#(10)){#Footnote10} *zmeneného* a doplneného nariadením Rady č. 2082/93, ktoré je účinné už od roku 1989. Oneskorené prijatie vykonávacích ustanovení nariadenia Rady č. 4253/88 možno napadnúť len žalobou o nečinnosť podľa článku 232 ES alebo prípadne žalobou o neplatnosť podľa článku 230 ES v lehote dvoch mesiacov od prijatia nariadenia Komisie č. 2064/97.*
>
> *Okrem toho generálny advokát Európskeho súdneho dvora v nedávnom stanovisku (vec C-199/03) uviedol, že definícia „dostatočného audítorského záznamu" sa uplatňuje so spätnou účinnosťou, ako sa vyžaduje v článku 2 písm. c) nariadenia Komisie č. 2064/97, a citujem:*
>
> ̀*Ďalej, a konkrétnejšie, pokiaľ ide o definíciu "dostatočného audítorského záznamu", poznamenávam, že hoci to bolo formalizované až v roku 1997, neznamená to, že pred týmto dátumom mohol členský štát vykonávať operačné programy spolufinancované zo štrukturálnych fondov bez toho, aby vymedzil jasný a presný postup, "ktorým možno sledovať pohyb údajov dopredu a dozadu v rámci systému riadenia a vnútornej kontroly", čo umožňuje vyhodnotiť správne finančné riadenie predmetných projektov. Ako vyplýva z bodu 16 napadnutého rozhodnutia, aj pred aprílom 1997 bol akýkoľvek mechanizmus, ktorý neumožňoval zosúladiť súhrnné sumy predložené Komisii so všetkými podpornými dokumentmi týkajúcimi sa výdavkov a kontrolovať všetky dôsledky financovania týkajúceho sa poskytnutia pomoci Spoločenstva, považovaný za mechanizmus, ktorý je v rozpore s článkom 4 ods. 1 a článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 2052/88, ako aj s článkom 17 ods. 2 nariadenia č. 4253/88."*
>
> *Okrem toho generálny advokát v tých istých návrhoch uvádza, že pokiaľ ide o prijatie alebo tolerovanie nezrovnalostí v predchádzajúcich situáciách:*
>
> ̀*Dvor audítorov pri viacerých príležitostiach rozhodol, že ak Komisia tolerovala nezrovnalosti z dôvodu spravodlivosti, dotknutý členský štát nezískava žiadne právo požadovať, aby sa v súvislosti s nezrovnalosťami, ku ktorým došlo v nasledujúcom rozpočtovom roku, zaujalo rovnaké stanovisko na základe zásady právnej istoty alebo zásady ochrany legitímnej dôvery."*
>
> *Napokon, pokiaľ ide o správy, na ktoré sa odvolávate (Arthur Anderson a Chapman Flood Mazars), môžem len uviesť, že tieto správy sú len súčasťou audítorských činností vykonaných v rámci ukončenia programového obdobia 1994 -- 1999. Mali by ste vedieť, že tieto audítorské činnosti boli doplnené o audítorské činnosti týkajúce sa ukončenia programu, ktoré do marca 2003 vykonávalo okrem iného oddelenie vnútorného auditu Ministerstva pre podnikanie, obchod a zamestnanosť, a preto by podľa môjho názoru nebolo vhodné posudzovať niektorú z nich mimo ich úplného kontextu."*
>
> iii) list z 11. januára 2006: „Pokiaľ*ide o otázku spätnej účinnosti, \[článok* 3 ods. 2 nariadenia 2064/97*\] stanovil, že kontroly pokrývajúce minimálne 5 % výdavkov by sa mali vykonať pred ukončením programu. Inými slovami, keď členský štát predložil svoju žiadosť o konečné výdavky, musel na mieste skontrolovať na úrovni príjemcov aspoň 5 % vykázaných výdavkov. Niektoré kontroly sa mohli vykonať pred prijatím nariadenia 2064/97 podľa všeobecného ustanovenia článku 23 ods. 1 uvedeného nariadenia 4253/88. Vo väčšine členských štátov sa nevykonalo dostatočné množstvo kontrol výdavkov, ktoré vznikli pred dátumom prijatia nariadenia č. 2064/97, aby sa splnil cieľ, a preto sa v súvislosti s týmito výdavkami vykonala dodatočná audítorská práca celkom správne, aby sa zabezpečil súlad s nariadením. S cieľom zohľadniť možné ťažkosti členských štátov pri plnení cieľa z dôvodu prijatia nariadenia v polovici programového obdobia sa v článku 3 ods. 2 takisto stanovilo, že „v prípade foriem pomoci schválených pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa percentuálny podiel \[výdavkov,* ktoré sa majú skontrolovať\]*môže úmerne znížiť". Spomínam si, že Komisia umožnila členským štátom prijať rôzne spôsoby na dosiahnutie pomerného zníženia percentuálneho podielu kontrol a prijať rôzne spôsoby pre každý fond za predpokladu, že konečný výsledok zabezpečí rovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi."*
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že Komisia sa primerane zaoberala otázkami, na ktoré poukázal sťažovateľ vo svojom liste z 18. júla 2005. Ombudsman však upozorňuje Komisiu na ďalšiu pripomienku uvedenú nižšie.
**2 Záver**
Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.
ĎALŠIE POZNÁMKY
---------------
Ombudsmanka pripomína, že zásady dobrej správy vecí verejných zakotvené v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie (časť 4) a v Európskom kódexe dobrej správnej praxe (článok 13) si vyžadujú, aby Komisia odpovedala na korešpondenciu občanov.
Ombudsmanka ďalej pripomína, že v Kódexe dobrej správnej praxe Komisie (v časti 4) sa stanovuje aj výnimka z tohto pravidla v prípade korešpondencie, ktorú možno odôvodnene považovať za nevhodnú, napríklad preto, že je opakovaná, urážlivá a/alebo zbytočná. Európsky kódex dobrej správnej praxe obsahuje podobnú výnimku (v článku 14).
Ombudsmanka navrhuje, aby Komisia v budúcnosti nekvalifikovala korešpondenciu ako opakujúcu sa alebo zbytočnú v liste, ktorý podľa všetkého poskytuje aj nové informácie o podstate veci.
Ombudsman tiež navrhuje, aby Komisia v budúcnosti mala na pamäti, že výnimka v jej kódexe sa uplatňuje len v prípade korešpondencie, ktorú „možno odôvodnene považovať za nevhodnú". Uplatnenie výnimky preto pravdepodobne nebude vhodným a zdvorilým spôsobom, ako môže Komisia ++po prvýkrát oznámiť druhej strane svoj názor,++ že ďalšia korešpondencia v tejto veci by nebola užitočná.
Tvoje úprimné,
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
*** ** * ** ***
[(1)](#Footnote1){#(1)} Ú. v. ES L 290, 1997, s. 1 .
[(2)](#Footnote2){#(2)} Nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi \[neoficiálny preklad\] (Ú. v. ES L 193, s. 20).
[(3)](#Footnote3){#(3)} Nariadenie Komisie (ES) č. 2064/97 z 15. októbra 1997, ktorým sa ustanovujú podrobné opatrenia na vykonávanie nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88, pokiaľ ide o finančnú kontrolu opatrení spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov vykonávanú členskými štátmi \[neoficiálny preklad\] (Ú. v. ES L 290, s. 1).
[(4)](#Footnote4){#(4)} Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
[(5)](#Footnote5){#(5)} Ombudsman chápe, že Komisia sa chce odvolať na nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi (Ú. v. ES L 374, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 3), a nie na nariadenie č. 4253/89.
[(6)](#Footnote6){#(6)} Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
[(7)](#Footnote7){#(7)} Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
[(8)](#Footnote8){#(8)} Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
[(9)](#Footnote9){#(9)} Pozri poznámku pod čiarou č. 5.
[(10)](#Footnote10){#(10)} Pozri poznámku pod čiarou 5.