- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.
- SK Slovenčina
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.
Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 3269/2005/TN na Európsku komisiu
Rozhodnutie
Prípad 3269/2005/TN - Otvorené dňa Streda | 16 novembra 2005 - Rozhodnutie z dňa Pondelok | 16 júla 2007
Sťažnosť, ktorá bola predložená v mene mimovládnej organizácie, sa týkala toho, že Komisia vymazala mená priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol udelený prístup podľa nariadenia č. 1049/2001 [1]. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť poskytnúť riadny prístup k dokumentom. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevysvetlila, ako by zverejnenie predmetných mien "podkopalo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca", ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, a že pri vymazávaní mien nesprávne vychádzala z článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 [2].
Komisia tvrdila, že zverejnenie mien dotknutých osôb by mohlo zasahovať do ich práva na súkromie, ktoré je chránené právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Komisia považovala svoje rozhodnutie vymazať mená za v súlade s chápaním európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), ako sa vysvetľuje v jeho podkladovom dokumente o prístupe verejnosti k dokumentom a ochrane údajov.
Ombudsman napísal EDPS a požiadal ho, aby sa vyjadril k stanovisku Komisie, najmä k uplatniteľnosti nariadenia č. 45/2001 na tento prípad. V odpovedi na žiadosť ombudsmana EDPS uviedol, že pred preskúmaním tejto veci chce počkať na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia. EDPS vysvetlil, že v predmetnej veci vstúpil do konania ako vedľajší účastník na podporu žalobcu, pretože podľa jeho názoru stanovisko Komisie neviedlo k uspokojivému výsledku.
Keďže nebolo jasné, kedy bude vynesený rozsudok vo veci T-194/04, ombudsman sa rozhodol preskúmať túto vec bez čakania na rozsudok Súdneho dvora a stanovisko EDPS.
Ombudsmanka potom prípad analyzovala na základe usmernení EDPS, podľa ktorých musia byť na zamietnutie prístupu podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 splnené tri podmienky. Ombudsmanka sa nedomnievala, že Komisia preukázala splnenie ktorejkoľvek z troch podmienok. Ombudsman preto zistil, že tvrdenie sťažovateľa sa zdalo byť dôvodné.
V takejto situácii by sa ombudsman obvykle snažil nájsť priateľské riešenie v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu ombudsmana. Ombudsman však poznamenal, že otázka vymazania mien osôb v dokumentoch, ku ktorým bol umožnený prístup na základe nariadenia č. 1049/2001, bola preskúmaná Súdom prvého stupňa vo veci T-194/04, a domnieval sa, že by nebolo užitočné navrhnúť priateľské riešenie, keďže Komisia by pravdepodobne neprijala žiadne opatrenia predtým, ako Súdny dvor vynesie svoj rozsudok. Ombudsman sa preto domnieval, že neexistujú dôvody pokračovať vo vyšetrovaní, a prípad uzavrel. Poukázal na to, že sťažovateľ by mohol zvážiť predloženie novej sťažnosti ombudsmanovi po tom, ako Súdny dvor vynesie rozsudok vo veci T-194/04 a Komisia v ňom bude konať.
Poznámka: Súd prvého stupňa vyniesol rozsudok vo veci T-194/04 8. novembra 2007. Súdny dvor zrušil rozhodnutie Komisie o odmietnutí zverejniť mená všetkých účastníkov stretnutia v rámci konania o nesplnení povinnosti.
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1; Mim. vyd. 13/026, s. 102).
V Štrasburgu 16. júla 2007
Vážený pán H.,
Dňa 11. októbra 2005 ste spolu s podpornými dokumentmi predloženými 11. novembra 2005 podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi v mene Corporate Europe Observatory. Vaša sťažnosť sa týkala toho, že Európska komisia vymazala mená priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001.
Dňa 16. novembra 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Listom z toho istého dňa som pre informáciu zaslal kópiu Vašej sťažnosti aj európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“). Komisia zaslala svoje stanovisko 4. apríla 2006. Poslal som Vám ho s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. mája 2006.
Dňa 10. októbra 2006 som napísal európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov a požiadal som ho o pripomienky k tomuto prípadu. EDPS ma listom zo 6. novembra 2006 informoval, že pred preskúmaním podrobností vo Vašom prípade by chcel počkať na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia. EDPS vysvetlil, že rozsudok možno očakávať čoskoro. O tejto skutočnosti ste boli informovaný listom z 15. decembra 2006.
V máji 2007 ste sa obrátili na moje útvary, aby ste sa spýtali na pokrok vo Vašom prípade. Vzhľadom na to, že Súd prvého stupňa ešte nevydal rozhodnutie vo veci T-194/04 Bavarian Lager/Komisia, a vzhľadom na dĺžku môjho vyšetrovania Vašej sťažnosti Vám moje útvary 21. júna 2007 zaslali e-mail, v ktorom Vás informovali, že som sa rozhodol preskúmať Vašu vec bez toho, aby som čakal na rozsudok Súdneho dvora a pripomienky EDPS.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
Sťažnosť
Sťažnosť sa týkala toho, že Komisia vymazala mená priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (1) (ďalej len "nariadenie č. 1049/2001"). Na základe listu Komisie, ktorým sa zamieta opakovaná žiadosť sťažovateľa, možno vyvodiť tieto závery:
Sťažovateľ požiadal o prístup k dokumentom Komisie podľa nariadenia č. 1049/2001. Dokumenty, ku ktorým sa požadoval prístup, boli súhrnne správy (vrátane zápisníc a poznámok) a korešpondencia (vrátane e-mailov) medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre obchod (ďalej len „GR pre obchod“) a určitými podnikateľskými združeniami. Žiadosť bola čiastočne zamietnutá a sťažovateľ podal opakovanú žiadosť, v ktorej okrem iného namietal proti praxi Komisie vymazávať mená priemyselných lobistov, s ktorými GR pre obchod korešpondovalo. Komisia sa vo svojej odpovedi z 29. júna 2006 odvolala na právne predpisy Spoločenstva o ochrane osobných údajov, konkrétne na článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001, ako aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (2) (ďalej len "nariadenie 45/2001"). Komisia tvrdila, že podľa týchto právnych predpisov je povinná chrániť súkromie a integritu jednotlivca pri spracúvaní osobných údajov. Podľa Komisie to platí bez ohľadu na to, či dotknutá osoba konala ako súkromná osoba alebo ako zamestnaná lobistka obchodného združenia. Mená osôb konajúcich v mene Transatlantického obchodného dialógu (TABD) a Európskeho fóra služieb (ESF) preto nebolo možné zverejniť. Komisia ďalej tvrdila, že podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 sa osobné údaje prenášajú len vtedy, ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak Komisia môže predpokladať, že nebudú dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby. Komisia vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa zaujala stanovisko, že sťažovateľ nepreukázal potrebu postúpiť mu príslušné údaje.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi opäť namietal proti odmietnutiu Komisie zverejniť mená lobistov z odvetvia v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup, pričom tvrdil, že:
Zástupcovia ESF a TABD komunikovali s Komisiou ako zamestnaní lobisti pre korporácie a priemyselné lobistické zoskupenia, a nie ako súkromné osoby. Tieto kontakty sú oficiálne a mali by podliehať verejnej kontrole. Odkaz Komisie na potrebu chrániť „integritu jednotlivca“ je preto trápny.
Ombudsman by mal objasniť, že prax systematického vymazávania mien lobistov je nesprávna. Tento postup je jednoznačne posunom k reštriktívnejšiemu výkladu nariadenia č. 1049/2001, keďže v podobných prípadoch pred niekoľkými rokmi neboli vymazané žiadne mená.
Zverejnenie predmetných mien by žiadnym spôsobom „nenarušilo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca“, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001. Komisia sa ani nesnažila vysvetliť, akým spôsobom sa domnieva, že je to tak. Pokiaľ ide o odkaz Komisie na článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001, argument za nevymazanie mien lobistov je založený na verejnom záujme o zviditeľnenie vo vzťahu k rozhodovaniu Komisie. Tento verejný záujem by mal prevážiť nad akýmkoľvek možným želaním lobistických skupín a ich zástupcov zachovávať mlčanlivosť. Utajenie zjavne nie je oprávneným záujmom tých, ktorí sa podieľajú na ovplyvňovaní rozhodovacieho procesu EÚ.
Sťažovateľ tvrdil, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť poskytnúť riadny prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.
Na podporu uvedeného tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že Komisia i) nesprávne vymazala mená lobistov z odvetvia v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001; ii) nevysvetlil, ako by zverejnenie predmetných mien „narušilo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001; a iii) nesprávne vychádzal z článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 pri vymazávaní mien napriek tomu, že sťažovateľ preukázal potrebu postúpiť mu príslušné údaje.
Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala zastaviť svoju prax vymazávania mien lobistov, s ktorými sa zapája do výmeny informácií a spolupráce prostredníctvom korešpondencie alebo stretnutí, v dokumentoch, ku ktorým sa poskytuje prístup verejnosti.
Požiadavku
Stanovisko KomisieKomisia vo svojom stanovisku v súhrne uviedla tieto pripomienky:
SúvislostiDňa 22. februára 2005 sťažovateľ požiadal o prístup k týmto dokumentom:
- všetky správy Komisie vrátane zápisníc a poznámok zo stretnutí komisára Mandelsona, členov jeho kabinetu a ostatných zamestnancov GR pre obchod a zástupcov podnikateľských združení vrátane UNICE, Európskeho fóra služieb, Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov a Transatlantického obchodného dialógu;
- všetky správy vrátane zápisníc a poznámok z konferencií a iných stretnutí organizovaných podnikateľskými združeniami vrátane UNICE, Európskeho fóra služieb, Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov a Transatlantického obchodného dialógu, na ktorých sa zúčastnil komisár Mandelson a/alebo iní úradníci GR pre obchod; a
- všetka korešpondencia vrátane e-mailu medzi komisárom Mandelsonom, členmi jeho kabinetu a ostatnými zamestnancami GR pre obchod a zástupcami podnikateľských združení vrátane UNICE, Európskeho fóra služieb, Európskeho okrúhleho stola priemyselníkov a Transatlantického obchodného dialógu.
Dňa 12. apríla 2005 GR pre obchod poskytlo čiastočný prístup k 30 dokumentom označeným ako dokumenty zodpovedajúce žiadosti. Niektoré odseky zverejnených dokumentov, ako aj mená jednotlivcov pracujúcich pre súkromné subjekty však boli vymazané. Dôvody, na ktorých sa začisťovanie zakladalo, vychádzali z týchto úvah:
- Verejný záujem týkajúci sa medzinárodných vzťahov, na ktorý sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke nariadenia č. 1049/2001.
- Ochrana rozhodovacieho procesu Komisie, na ktorú sa vzťahuje výnimka v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.
- Najmä pokiaľ ide o mená jednotlivcov, ochrana ich súkromia a integrity v súlade s právnymi predpismi o ochrane údajov, na ktorú sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.
Sťažovateľ podal 13. mája 2005 opakovanú žiadosť, v ktorej tvrdil, že Komisia vyložila jeho žiadosť príliš reštriktívne a že bolo príliš reštriktívne poskytnúť len čiastočný prístup. Po predĺžení lehoty na odpoveď sa generálny tajomník Komisie 29. júna 2005 rozhodol poskytnúť širší prístup k požadovaným dokumentom. Vysvetlila sa identifikácia požadovaných dokumentov a zamietnutie sa ďalej odôvodnilo vo vzťahu ku každému dotknutému dokumentu.
Potvrdilo sa odmietnutie zverejniť mená jednotlivcov konajúcich v mene súkromných subjektov. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že podľa právnych predpisov Spoločenstva o ochrane osobných údajov, konkrétne nariadenia 45/2001, je povinná chrániť súkromie jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov. Platí to bez ohľadu na to, či osoba koná ako súkromná osoba alebo ako lobista zamestnaný obchodným združením. Mená osôb konajúcich v mene TABD a ESF preto nebolo možné zverejniť. Okrem toho podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 sa osobné údaje prenášajú len vtedy, ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak Komisia môže predpokladať, že nebudú dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby. Dospelo sa k záveru, že takáto nevyhnutnosť nebola v danom prípade preukázaná.
Stanovisko Komisie k sťažnostiKomisia sa domnieva, že zverejnenie mien dotknutých osôb by mohlo zasahovať do ich práva na súkromie. Právo na súkromie je chránené právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Skutočnosť, že dotknuté osoby konali v rámci svojej odbornej spôsobilosti, nebráni uplatneniu právnych predpisov o ochrane údajov, ktoré sa majú uplatňovať aj na osoby v práci (3).
Komisia sa domnieva, že stanovisko, ktoré zaujala v rozhodnutí napadnutom sťažovateľom, je v súlade s výkladom, ktorý navrhol európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) vo svojom podkladovom dokumente o prístupe verejnosti k dokumentom a ochrane údajov. Porozumenie navrhované EDPS, pokiaľ ide o interakciu medzi nariadením č. 1049/2001 a nariadením č. 45/2001, je pre Komisiu najuspokojivejšie. Keďže však Komisia nebola zapojená do prípravy podkladového dokumentu, v súčasnosti vedie otvorenú diskusiu s úradom EDPS s cieľom dospieť k spoločnému chápaniu určitých konkrétnych právnych otázok. Okrem toho sa na Súde prvého stupňa skúma vzťah medzi nariadením č. 1049/2001 a nariadením č. 45/2001 (4). Komisia preto čaká na výklad Súdneho dvora, kým prehodnotí svoje súčasné postupy, pokiaľ ide o zverejňovanie osobných údajov podľa nariadenia č. 1049/2001.
Sťažovateľ tvrdil, že súkromie a integritu zástupcov ESF a TABD nemožno oslabiť zverejnením ich mien, pretože konali v profesionálnej sfére ako zamestnaní lobisti, a nie ako súkromné osoby. Komisia sa však domnieva, že hoci sa požadované osobné údaje objavujú v profesionálnom kontexte, ich zverejnenie môže stále ohroziť ochranu súkromia dotknutých osôb. Toto chápanie pravidiel ochrany údajov je založené na samotnom právnom predpise (5) a je podporené rozsudkom, v ktorom Súdny dvor uznal široký výklad pojmu súkromný život, ktorý podal Európsky súd pre ľudské práva. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že „neexistuje žiadny zásadný dôvod, ktorý by odôvodňoval vylúčenie činností odbornej (...) povahy z pojmu „súkromný život“(6). Komisia sa preto oprávnene domnievala, že súkromie a bezúhonnosť dotknutých osôb boli skutočne ohrozené, aj keď konali v profesionálnej oblasti. Vzhľadom na kontext žiadosti Komisia zastáva názor, že zverejnenie mien dotknutých osôb by mohlo zasahovať do ich súkromného života, narušiť ich súkromie a integritu a vystaviť ich neprimeranému vonkajšiemu tlaku.
Po zistení, že zverejnenie by mohlo narušiť súkromie a integritu dotknutých jednotlivcov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, Komisia pokračovala vo svojej analýze založenej na nariadení č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov. Podľa článku 2 písm. a) nariadenia 45/2001 predstavujú mená jednotlivcov osobné údaje. Podľa článku 2 písm. b) sa na zverejnenie takýchto údajov vzťahuje nariadenie č. 45/2001 rovnakým spôsobom ako na spracovanie osobných údajov. V prejednávanej veci sa o zverejnenie žiadalo na základe nariadenia č. 1049/2001. V rámci tohto postupu sa sprístupnené dokumenty vrátane tých, ktoré obsahujú osobné údaje, stávajú verejne dostupnými a následne sú na požiadanie prístupné akejkoľvek inej osobe. To zahŕňa možnosť sprístupnenia príjemcom v tretích krajinách. Takáto situácia sa môže podľa nariadenia 45/2001 kvalifikovať ako i) prenos osobných údajov „iným subjektom ako inštitúciám a orgánom Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje smernica 95/46/ES“, ktorý je ustanovený v článku 8, alebo ii) „prenos iným príjemcom ako inštitúciám a orgánom Spoločenstva, na ktorých sa nevzťahuje smernica 95/46/ES“, ktorý je ustanovený v článku 9. V oboch prípadoch si takýto prenos osobných údajov podľa článku 8 ods. 2 písm. b) bodu 7 a článku 9 ods. 6 písm. d) vyžaduje, aby žiadateľ preukázal nevyhnutnosť operácie.
Sťažovateľ uviedol, že právo na verejnú kontrolu oficiálnych kontaktov medzi Komisiou a profesionálnymi lobistami predstavuje takúto nevyhnutnosť. Komisia je plne odhodlaná vypracovať a vykonávať náležité normy transparentnosti, pokiaľ ide o lobistické činnosti. Otázka transparentnosti a etiky v lobizme je jednou z otázok, ktoré sa majú preskúmať v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť. Komisia sa domnieva, že transparentnosť by sa mala vzťahovať najmä na dva aspekty lobistickej činnosti, a to: i) kto lobuje a aké záujmy zastupuje lobistická činnosť; a ii) ako koná a do akej miery sa jeho stanovisko zohľadňuje v rozhodnutiach európskych inštitúcií.
Pokiaľ ide o prejednávanú vec, boli zverejnené názvy lobistických organizácií, ako aj podstatná časť dokumentov vymenených s týmito subjektmi. Sťažovateľ však použil argument transparentnosti v súvislosti so zverejňovaním mien jednotlivcov, a nie v súvislosti s menami lobistických subjektov. Komisia zastáva názor, že z hľadiska transparentnosti neexistuje žiadna pridaná hodnota pri zverejňovaní mien týchto osôb. Preto nebola stanovená potreba zverejniť mená jednotlivcov v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) bodu 8 nariadenia 45/2001.
Pripomienky sťažovateľaSťažovateľ vo svojich pripomienkach stručne uviedol tieto poznámky:
Argumenty predložené Komisiou sú v rozpore s duchom a literou zelenej knihy o Európskej iniciatíve za transparentnosť, v ktorej sa na strane 5 uvádza, že osoby vykonávajúce „činnosti s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovací proces európskych inštitúcií“musia byť otvorené verejnej kontrole. Bolo by veľmi problematické, keby sa právne predpisy o ochrane údajov vykladali spôsobom, ktorý by bránil takejto demokratickej kontrole.
Komisia ďalej zastávala názor, že z hľadiska transparentnosti neexistuje žiadna pridaná hodnota pri zverejňovaní mien týchto osôb. Skutočnosťou však je, že zverejňovanie mien jednotlivých lobistov má veľmi významnú pridanú hodnotu, a to tak vo všeobecnosti, ako aj v tomto konkrétnom prípade. Vymazanie mien priemyselných lobistov z dokumentov, ku ktorým bol 22. februára 2005 požadovaný prístup, v skutočnosti bráni kontrole úlohy zástupcov jednotlivých korporácií lobujúcich v inštitúciách EÚ. ESF aj TABD sú veľké koalície firiem s malým počtom zamestnancov sekretariátu a väčšinu ich lobistickej práce vykonávajú zamestnanci jednotlivých členských spoločností. Je veľmi dôležité vedieť, ktorý jednotlivý lobista z ktorej z týchto spoločností lobuje v mene týchto priemyselných koalícií. Spoločnosti by sa inak mohli skrývať za beztvárne priemyselné združenia a účinne vylúčiť z verejnej kontroly napríklad otázku, či je ich lobistické úsilie v súlade so záväzkom k sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorý vyjadrili spoločnosti. Zverejnenie mien jednotlivých lobistov je nevyhnutné na umožnenie akéhokoľvek seriózneho posúdenia lobistickej činnosti v konkrétnych otázkach.
Okrem toho je zverejňovanie mien jednotlivých lobistov bežnou praxou v online registri akreditovaných lobistov Európskeho parlamentu. Všetci lobisti s trvalým vstupným preukazom musia uviesť meno držiteľa preukazu, názov spoločnosti, pre ktorú držiteľ pracuje, a organizáciu, ktorú držiteľ preukazu zastupuje. Register akreditovaných lobistov je uverejnený na webovom sídle Parlamentu a poslancom Európskeho parlamentu uľahčuje prístup aspoň k niektorým informáciám o tom, kto lobuje v Parlamente a v koho mene. Podľa logiky Komisie by sa povinnosť zapísať svoje meno do registra Parlamentu mohla považovať za porušenie právnych predpisov o ochrane údajov. Okrem toho prax vymazávania mien je pomerne novým a skutočne nebezpečným trendom, ktorý by v prípade schválenia znamenal vážny krok späť, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s úlohou lobistov v rozhodovacom procese EÚ.
Vymazanie mien je tiež v rozpore s návrhom Komisie v zelenej knihe o Európskej iniciatíve za transparentnosť, ktorý sa týka internetového registračného systému „pre všetky záujmové skupiny a lobistov, ktorí chcú byť konzultovaní o iniciatívach EÚ“. V súčasnosti prebieha obdobie konzultácií s cieľom určiť, ako čo najlepšie vytvoriť takýto systém. Argument Komisie, že zverejnenie mien lobistov by zasahovalo do práva na súkromie, vážne podkopáva cieľ zelenej knihy vytvoriť registračný systém, ktorý by umožnil „vonkajšiu kontrolu lobizmu“.
Ďalšie vyšetrovaniaPo dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.
Ombudsman preto napísal EDPS a požiadal ho, aby sa vyjadril k stanovisku, ktoré Komisia zaujala vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ako aj vo svojom stanovisku, najmä k uplatniteľnosti nariadenia 45/2001 na tento prípad.
Odpoveď EDPSV odpovedi na žiadosť ombudsmana EDPS vysvetlil, že pred preskúmaním tejto veci chce počkať na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia. EDPS uviedol, že Súdny dvor usporiadal 13. septembra 2006 pojednávanie a že rozsudok možno čoskoro očakávať. EDPS vo svojom liste tiež uviedol, že vstúpil do troch konaní pred Súdom prvého stupňa na podporu žalobcov, pretože podľa jeho názoru stanovisko Komisie neviedlo k uspokojivému výsledku (9).
Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný.
Sťažovateľ sa v máji 2007 obrátil na útvary ombudsmana so žiadosťou o informácie o priebehu jeho prípadu. E-mailom z 21. júna 2007 bol sťažovateľ informovaný, že ombudsman sa rozhodol prípad preskúmať bez čakania na rozsudok Súdneho dvora a pripomienky EDPS.
ROZHODNUTIE
1 Údajné nesplnenie povinnosti Komisie poskytnúť riadny prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 a súvisiace tvrdenie1.1 Sťažnosť sa týkala toho, že Komisia vymazala mená priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (10) (ďalej len "nariadenie č. 1049/2001"). Sťažovateľ požiadal podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístup k správam vrátane zápisníc a poznámok, ako aj ku korešpondencii vrátane e-mailov medzi Generálnym riaditeľstvom Komisie pre obchod (ďalej len „GR pre obchod“) a určitými podnikateľskými združeniami. Žiadosť bola čiastočne zamietnutá a sťažovateľ podal opakovanú žiadosť, v ktorej okrem iného namietal proti praxi Komisie vymazávať mená priemyselných lobistov, s ktorými GR pre obchod korešpondovalo. V odpovedi z 29. júna 2006 sa Komisia odvolala na právne predpisy Spoločenstva o ochrane osobných údajov, konkrétne na článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001, ako aj na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (11) (ďalej len "nariadenie 45/2001"). Komisia tvrdila, že podľa týchto právnych predpisov Spoločenstva je povinná chrániť súkromie a integritu jednotlivca pri spracúvaní osobných údajov. Podľa Komisie to platí bez ohľadu na to, či dotknutá osoba konala ako súkromná osoba alebo ako lobista zamestnaný obchodným združením. Mená osôb konajúcich v mene Transatlantického obchodného dialógu (TABD) a Európskeho fóra služieb (ESF) preto nebolo možné zverejniť. Komisia ďalej tvrdila, že podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 sa osobné údaje prenášajú len vtedy, ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak Komisia môže predpokladať, že nebudú dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby. Komisia vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa zaujala stanovisko, že sťažovateľ nepreukázal potrebu postúpiť mu príslušné údaje.
1.2 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi opäť namietal proti tomu, že Komisia odmietla zverejniť mená priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup, pričom tvrdil, že zástupcovia ESF a TABD komunikovali s Komisiou ako zamestnaní lobisti pre spoločnosti a priemyselné lobistické zoskupenia, a nie ako súkromné osoby. Podľa sťažovateľa sú tieto kontakty úradné a mali by podliehať verejnej kontrole. Podľa jeho názoru je preto odkaz Komisie na potrebu chrániť „integritu jednotlivca“ trápny.
Sťažovateľ sa domnieval, že ombudsman by mal objasniť, že prax systematického vymazávania mien lobistov je nesprávna. Tento postup je jednoznačne posunom k reštriktívnejšiemu výkladu nariadenia č. 1049/2001, keďže v podobných prípadoch pred niekoľkými rokmi neboli vymazané žiadne mená. Zverejnenie predmetných mien by žiadnym spôsobom „nenarušilo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca“, ako sa stanovuje v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001. Komisia sa ani nesnažila vysvetliť, akým spôsobom sa domnieva, že je to tak. Pokiaľ ide o odkaz Komisie na článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001, argument za nevymazanie mien lobistov je založený na verejnom záujme o zviditeľnenie vo vzťahu k rozhodovaniu Komisie. Tento verejný záujem by mal prevážiť nad akýmkoľvek možným želaním lobistických skupín a ich zástupcov zachovávať mlčanlivosť. Utajenie zjavne nie je oprávneným záujmom tých, ktorí sa podieľajú na ovplyvňovaní rozhodovacieho procesu EÚ.
1.3 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť poskytnúť riadny prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001.
Na podporu uvedeného tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že Komisia i) nesprávne vymazala mená lobistov z odvetvia v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001; ii) nevysvetlil, ako by zverejnenie predmetných mien „narušilo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001; a iii) nesprávne vychádzal z článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 pri vymazávaní mien napriek tomu, že sťažovateľ preukázal potrebu postúpiť mu príslušné údaje.
Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala zastaviť svoju prax vymazávania mien lobistov, s ktorými sa zapája do výmeny informácií a spolupráce prostredníctvom korešpondencie alebo stretnutí, v dokumentoch, ku ktorým sa poskytuje prístup verejnosti.
1.4 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že po opakovanej žiadosti sťažovateľa sa potvrdilo odmietnutie zverejniť mená osôb konajúcich v mene súkromných subjektov. V tejto súvislosti Komisia vysvetlila, že podľa právnych predpisov Spoločenstva o ochrane osobných údajov, konkrétne nariadenia 45/2001, je povinná chrániť súkromie jednotlivcov pri spracovaní osobných údajov. Platí to bez ohľadu na to, či osoba koná ako súkromná osoba alebo ako lobista zamestnaný obchodným združením. Mená osôb konajúcich v mene TABD a ESF preto nebolo možné zverejniť. Okrem toho podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 sa osobné údaje prenášajú len vtedy, ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak Komisia môže predpokladať, že nebudú dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby. Dospelo sa k záveru, že takáto nevyhnutnosť nebola v danom prípade preukázaná.
1.5 V odpovedi na sťažnosť ombudsmanovi Komisia ďalej objasnila, že sa domnieva, že zverejnenie mien dotknutých osôb by mohlo zasahovať do ich práva na súkromie. Právo na súkromie je chránené právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov. Skutočnosť, že dotknuté osoby konali v rámci svojej odbornej spôsobilosti, nebráni uplatneniu právnych predpisov o ochrane údajov, ktoré sa majú uplatňovať aj na osoby v práci (12). Komisia sa domnieva, že stanovisko, ktoré zaujala v rozhodnutí napadnutom sťažovateľom, je v súlade s výkladom, ktorý navrhol európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) vo svojom podkladovom dokumente o prístupe verejnosti k dokumentom a ochrane údajov. Porozumenie navrhované EDPS, pokiaľ ide o interakciu medzi nariadením č. 1049/2001 a nariadením č. 45/2001, je pre Komisiu najuspokojivejšie. Okrem toho sa v niektorých veciach prejednávaných na Súde prvého stupňa (13) skúma interakcia medzi nariadením č. 1049/2001 a nariadením č. 45/2001. Komisia preto čaká na výklad Súdneho dvora, kým prehodnotí svoje súčasné postupy, pokiaľ ide o zverejňovanie osobných údajov podľa nariadenia č. 1049/2001.
1.6 Komisia vo svojom stanovisku tiež vzala na vedomie argument sťažovateľa, že súkromie a bezúhonnosť zástupcov ESF a TABD nemožno oslabiť zverejnením ich mien, pretože konali ako profesionálni lobisti, a nie ako súkromné osoby. Komisia sa však domnieva, že hoci sa požadované osobné údaje objavujú v profesionálnom kontexte, ich zverejnenie by stále mohlo ohroziť ochranu súkromia dotknutých osôb. Toto chápanie pravidiel ochrany údajov je založené na samotnom právnom predpise (14) a je podporené rozsudkom, v ktorom Súdny dvor uznal široký výklad pojmu súkromný život zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva. V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, že „neexistuje žiadny zásadný dôvod, ktorý by odôvodňoval vylúčenie činností odbornej (...) povahy z pojmu „súkromný život““(15). Komisia sa preto oprávnene domnievala, že súkromie a bezúhonnosť dotknutých osôb boli skutočne ohrozené, aj keď konali v profesionálnej oblasti. Vzhľadom na kontext žiadosti Komisia zastáva názor, že zverejnenie mien dotknutých osôb by mohlo zasahovať do ich súkromného života, narušiť ich súkromie a integritu a vystaviť ich neprimeranému vonkajšiemu tlaku.
1.7 Po zistení, že zverejnenie by mohlo narušiť súkromie a integritu dotknutých jednotlivcov v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, Komisia pokračovala vo svojej analýze založenej na nariadení č. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov. Podľa článku 2 písm. a) nariadenia 45/2001 predstavujú mená jednotlivcov osobné údaje. Podľa článku 2 písm. b) sa na zverejnenie takýchto údajov vzťahuje nariadenie č. 45/2001 rovnakým spôsobom ako na spracovanie osobných údajov. V prejednávanej veci sa o zverejnenie žiadalo na základe nariadenia č. 1049/2001. V rámci tohto postupu sa sprístupnené dokumenty vrátane tých, ktoré obsahujú osobné údaje, stávajú verejne dostupnými a následne sú na požiadanie prístupné akejkoľvek inej osobe. To zahŕňa možnosť sprístupnenia príjemcom v tretích krajinách. Takáto situácia sa môže podľa nariadenia 45/2001 kvalifikovať ako i) prenos osobných údajov „iným subjektom ako inštitúciám a orgánom Spoločenstva, na ktoré sa vzťahuje smernica 95/46/ES“, ktorý je ustanovený v článku 8, alebo ii) „prenos iným príjemcom ako inštitúciám a orgánom Spoločenstva, na ktorých sa nevzťahuje smernica 95/46/ES“, ktorý je ustanovený v článku 9. V oboch prípadoch si takýto prenos osobných údajov podľa článku 8 ods. 2 písm. b) bodu 16 a článku 9 ods. 6 písm. d) vyžaduje, aby žiadateľ preukázal nevyhnutnosť operácie.
Komisia poznamenala, že sťažovateľ tvrdil, že právo na verejnú kontrolu oficiálnych kontaktov medzi Komisiou a profesionálnymi lobistami predstavuje takúto nevyhnutnosť. Komisia tvrdila, že je plne odhodlaná vypracovať a vykonávať náležité normy transparentnosti, pokiaľ ide o lobistické činnosti. Otázka transparentnosti a etiky v lobizme je jednou z otázok, ktoré sa majú preskúmať v rámci Európskej iniciatívy za transparentnosť. Komisia sa domnieva, že transparentnosť by sa mala vzťahovať najmä na dva aspekty lobistickej činnosti, a to: i) kto lobuje a aké záujmy zastupuje lobistická činnosť; a ii) ako koná a do akej miery sa jeho stanovisko zohľadňuje v rozhodnutiach európskych inštitúcií.
Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia poznamenala, že boli zverejnené názvy lobistických organizácií, ako aj podstatná časť dokumentov, ktoré si s týmito subjektmi vymenili. Sťažovateľ však použil argument transparentnosti v súvislosti so zverejňovaním mien jednotlivcov, a nie v súvislosti s menami lobistických subjektov. Komisia zastáva názor, že z hľadiska transparentnosti neexistuje žiadna pridaná hodnota pri zverejňovaní mien týchto osôb. Preto nebola stanovená potreba zverejniť mená jednotlivcov v zmysle článku 8 ods. 2 písm. b) bodu 17 nariadenia 45/2001.
1.8 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že argumenty, ktoré predložila Komisia, sú v rozpore s duchom a literou zelenej knihy o Európskej iniciatíve za transparentnosť, v ktorej sa na strane 5 uvádza, že osoby vykonávajúce "činnosti s cieľom ovplyvniť tvorbu politiky a rozhodovací proces európskych inštitúcií"musia byť otvorené verejnej kontrole. Bolo by veľmi problematické, keby sa právne predpisy o ochrane údajov vykladali spôsobom, ktorý by bránil takejto demokratickej kontrole. Vymazanie mien je tiež v rozpore s návrhom Komisie v zelenej knihe o Európskej iniciatíve za transparentnosť, ktorý sa týka internetového registračného systému „pre všetky záujmové skupiny a lobistov, ktorí chcú byť konzultovaní o iniciatívach EÚ“.
1.9 Sťažovateľ ďalej poznamenal, že Komisia takisto zastávala názor, že z hľadiska transparentnosti neexistuje žiadna pridaná hodnota pri zverejňovaní mien týchto osôb. Sťažovateľ však tvrdil, že v skutočnosti existuje veľmi významná pridaná hodnota pri zverejňovaní mien jednotlivých lobistov, a to tak vo všeobecnosti, ako aj v tomto konkrétnom prípade. Vymazanie mien priemyselných lobistov z dokumentov, ku ktorým bol 22. februára 2005 požadovaný prístup, v skutočnosti bráni kontrole úlohy zástupcov jednotlivých korporácií lobujúcich v inštitúciách EÚ. ESF aj TABD sú veľké koalície firiem s malým počtom zamestnancov sekretariátu a väčšinu ich lobistickej práce vykonávajú zamestnanci jednotlivých členských spoločností. Je veľmi dôležité vedieť, ktorý jednotlivý lobista z ktorej z týchto spoločností lobuje v mene týchto priemyselných koalícií. Spoločnosti by sa inak mohli skrývať za beztvárne priemyselné združenia a účinne vylúčiť z verejnej kontroly napríklad otázku, či je ich lobistické úsilie v súlade so záväzkom k sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorý vyjadrili spoločnosti. Zverejnenie mien jednotlivých lobistov je nevyhnutné na umožnenie akéhokoľvek seriózneho posúdenia lobistickej činnosti v konkrétnych otázkach.
1.10 Sťažovateľ tiež poukázal na to, že zverejňovanie mien jednotlivých lobistov je bežnou praxou v on-line registri akreditovaných lobistov Európskeho parlamentu. Všetci lobisti s trvalým vstupným preukazom musia uviesť meno držiteľa preukazu, názov spoločnosti, pre ktorú držiteľ pracuje, a organizáciu, ktorú držiteľ preukazu zastupuje. Register akreditovaných lobistov je uverejnený na webovom sídle Parlamentu a poslancom Európskeho parlamentu uľahčuje prístup aspoň k niektorým informáciám o tom, kto lobuje v Parlamente a v koho mene. Podľa logiky Komisie by sa povinnosť zapísať svoje meno do registra Parlamentu mohla považovať za porušenie právnych predpisov o ochrane údajov. Okrem toho prax vymazávania mien je pomerne novým a skutočne nebezpečným trendom, ktorý by v prípade schválenia znamenal vážny krok späť, pokiaľ ide o transparentnosť v súvislosti s úlohou lobistov v rozhodovacom procese EÚ.
1.11 Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa ombudsman napísal EDPS a požiadal ho, aby sa vyjadril k stanovisku, ktoré Komisia zaujala vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa, ako aj vo svojom stanovisku, najmä k uplatniteľnosti nariadenia 45/2001 na tento prípad.
V odpovedi na žiadosť ombudsmana EDPS vysvetlil, že pred preskúmaním tejto veci chce počkať na rozsudok Súdu prvého stupňa vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia. EDPS uviedol, že Súdny dvor usporiadal 13. septembra 2006 pojednávanie a že rozsudok možno čoskoro očakávať. Sťažovateľ bol zodpovedajúcim spôsobom informovaný.
1.12 Sťažovateľ sa v máji 2007 obrátil na útvary ombudsmana so žiadosťou o informácie o priebehu jeho prípadu. E-mailom z 21. júna 2007 bol sťažovateľ informovaný, že ombudsman sa rozhodol prípad preskúmať bez čakania na rozsudok Súdneho dvora a pripomienky EDPS.
1.13 Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia sa pri rozhodovaní o vymazaní mien priemyselných lobistov v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001, opierala o článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001, ako aj o nariadenie č. 45/2001. Ombudsman pripomína, že Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že rozhodnutie, ktoré prijala v tomto prípade, je v súlade s výkladom, ktorý navrhol EDPS vo svojom podkladovom dokumente, a že považuje chápanie, ktoré navrhol EDPS, pokiaľ ide o vzťah medzi nariadením č. 1049/2001 a nariadením č. 45/2001, za najuspokojivejšie. Vzhľadom na to, že v článku 1 ods. 2 nariadenia č. 45/2001 sa stanovuje, že EDPS monitoruje uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia na všetky operácie spracovania vykonávané inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ombudsman sa domnieva, že pred prijatím rozhodnutia o sťažnosti by bolo žiaduce mať pripomienky EDPS k tomuto prípadu. Vzhľadom na absenciu takýchto pripomienok a na uvedené vyhlásenie Komisie uvedené v jej stanovisku však ombudsman považuje za vhodné analyzovať tento prípad na základe usmernení a záverov EDPS uvedených v jeho podkladovom dokumente č. 1 z júla 2005 o prístupe verejnosti k dokumentom a ochrane údajov (ďalej len „podkladový dokument“)(18). Tento prístup k analýze tohto prípadu je v súlade s memorandom o porozumení medzi ombudsmanom a EDPS, v ktorom sa obe inštitúcie zaväzujú prijať jednotný prístup k právnym a administratívnym aspektom ochrany údajov (19).
1.14 Ombudsman poznamenáva, že podľa bodu 4.3.2 podkladového dokumentu musia byť na to, aby sa článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 vzťahoval na dokument, ku ktorému bol požadovaný prístup, splnené tri podmienky:
- musí byť ohrozené súkromie dotknutej osoby;
- prístup verejnosti musí mať podstatný vplyv na dotknutú osobu; a
- prístup verejnosti nie je povolený právnymi predpismi o ochrane údajov.
1.15 Pokiaľ ide o prvú podmienku, t. j. že musí byť ohrozené súkromie dotknutej osoby, ombudsman poznamenáva, že EDPS poskytuje na základe článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "EDĽP") tieto usmernenia: Musí existovať kvalifikovaný záujem zainteresovanej osoby, čo znamená, že dokument musí obsahovať údaje o osobe, ktoré sa zvyčajne považujú za „osobné“ alebo „súkromné“. Skutočnosť, že dokument obsahuje osobné údaje všeobecného charakteru, ako je meno osoby, by (vo všeobecnosti) nemala brániť zverejneniu. Pojem súkromný život nevylučuje činnosti profesijnej alebo podnikateľskej povahy, ale dotknuté záujmy môžu mať odlišnú povahu. Zverejnenie údajov by za normálnych okolností patrilo do rozsahu ochrany, ak ide o citlivé údaje, ako sú údaje týkajúce sa zdravia, alebo ak ide o česť a povesť osoby, osoba by sa mohla dostať do falošného svetla, mohli by sa zverejniť trápne skutočnosti alebo by sa zverejnili informácie poskytnuté alebo prijaté jednotlivcom dôverne.
Ombudsman sa preto domnieva, že Komisia správne dospela k záveru, že osobné údaje, ktoré sa objavujú v profesionálnom kontexte, by mohli ohroziť ochranu súkromia dotknutých osôb. Ombudsmanka by však chcela zdôrazniť, že aj v profesionálnom kontexte je potrebné vysvetliť, akým spôsobom by bolo ohrozené súkromie dotknutej osoby, ak by sa poskytol prístup ku konkrétnemu dokumentu.
Ombudsmanka v tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia sa domnieva, že v tomto prípade zistila, že zverejnenie mien lobistov z odvetvia by mohlo narušiť súkromie a integritu dotknutých jednotlivcov. Ombudsmanka sa však nedomnieva, že Komisia vysvetlila, akým spôsobom by zverejnenie mien lobistov z odvetvia mohlo narušiť súkromie a integritu dotknutých jednotlivcov. Jediným rozvinutým argumentom, ktorý Komisia v tejto súvislosti uviedla, je, že zverejnenie mien by mohlo „vystaviť [dotknuté osoby] neprimeranému vonkajšiemu tlaku“. Podľa názoru ombudsmana však možnosť, že dotknuté osoby budú vystavené vonkajšiemu tlaku po zverejnení ich mien, nepredstavuje dôkaz o tom, že predmetné dokumenty obsahujú podrobnosti o dotknutých osobách, ktoré sa zvyčajne považujú za „osobné“ alebo „súkromné“. Ombudsman sa preto nedomnieva, že Komisia preukázala, že prvá podmienka na uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 bola splnená.
1.16 Pokiaľ ide o druhú podmienku, t. j. že prístup verejnosti musí mať podstatný vplyv na dotknutú osobu, ombudsman berie na vedomie vyhlásenie EDPS v bode 4.3.4 podkladového dokumentu, že táto podmienka úzko súvisí s prvou podmienkou, ale že existuje podstatný rozdiel. EDPS sa domnieva, že prvá podmienka si vyžaduje preskúmanie toho, či informácie obsiahnuté v dokumente patria do rozsahu pôsobnosti článku 8 EDĽP. Podľa druhej podmienky je však potrebné preskúmať, či by v konkrétnom prípade zverejnenie narušilo alebo inými slovami podstatne ovplyvnilo súkromie dotknutej osoby. Preto je potrebné preskúmať, či dôsledky pre súkromie dotknutej osoby nie sú len teoretické.
Ombudsmanka sa v tejto súvislosti domnieva, že keďže Komisia ani nepreukázala, že zverejnenie mien by malo teoretické dôsledky pre súkromie lobistov z odvetvia (pozri bod 1.15 vyššie), nepreukázala, že by v konkrétnom prípade existovali dôsledky pre súkromie, ako sa vyžaduje v druhej podmienke na uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.
1.17 Treťou podmienkou uplatnenia článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 je, že prístup verejnosti nesmie byť povolený právnymi predpismi o ochrane údajov. Podľa EDPS to znamená, že výnimka z článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 sa môže uplatňovať len vtedy, ak sa v nariadení č. 45/2001 výslovne zakazuje zverejnenie údajov. Ombudsman v tejto súvislosti poznamenáva, že keď Komisia odmietla zverejniť mená jednotlivých lobistov z odvetvia, opierala sa o článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001, pričom tvrdila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu prenosu údajov.
Uplatňovanie článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 v súvislosti s nariadením č. 1049/2001 sa rieši v bode 3.4.3 podkladového dokumentu. EDPS poukazuje na to, že článok 8 písm. b) nariadenia 45/2001 je príkladom napätia medzi nariadením o ochrane údajov a nariadením o prístupe verejnosti k údajom, ako aj medzi rôznymi cieľmi týchto dvoch nariadení. Podľa EDPS by doslovný výklad znenia článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 viedol k výsledku, ktorý by vážne narušil účinnosť nariadenia č. 1049/2001. Normotvorca Spoločenstva nemohol takýto výsledok predpokladať. Článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 predpokladá, že príjemca dokumentu obsahujúceho osobné údaje preukáže, prečo k nemu potrebuje prístup. Prístup k dokumentom sa však poskytuje s cieľom umožniť občanom užšiu účasť na demokratickom procese. EDPS sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby občania nemuseli preukázať žiadny osobitný záujem na sprístupnení dokumentu osobe, ktorá o to požiada, ako to potvrdila judikatúra Súdu prvého stupňa.
V bode 3.4.3 podkladového dokumentu EDPS ďalej uvádza, že článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 by sa mal vykladať so zreteľom na ciele príslušných ustanovení nariadenia č. 45/2001 a nariadenia č. 1049/2001. Na jednej strane článok 2 nariadenia 1049/2001 poskytuje občanom EÚ právne vymožiteľné právo na prístup k dokumentom na účely uvedené v predchádzajúcom odseku. Na druhej strane článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 iba predpokladá ochranu dotknutej osoby v prípadoch, keď je zverejnenie údajov samo osebe povolené podľa ustanovení práva Spoločenstva o spracovaní údajov. EDPS uvádza, že v takýchto prípadoch by samotný prenos údajov za normálnych okolností nepoškodil oprávnené záujmy dotknutej osoby. Inými slovami, ak je prenos osobných údajov povolený inými ustanoveniami nariadenia č. 45/2001, článok 8 písm. b) nemôže obmedziť zverejnenie.
Uvedené úvahy vedú EDPS k tomuto výkladu: v prípadoch, keď sa údaje prenášajú s cieľom uplatniť článok 2 nariadenia 1049/2001, a za predpokladu, že zverejnenie údajov je povolené podľa ustanovení právnych predpisov Spoločenstva o spracovaní údajov, potreba prenosu údajov je už zo svojej podstaty stanovená.
Ombudsman v tejto súvislosti poznamenáva, že Komisia netvrdila, že prenos príslušných údajov by bol zakázaný na základe akéhokoľvek ustanovenia nariadenia č. 45/2001 okrem článku 8 písm. b). Na základe spoločného výkladu nariadenia č. 45/2001 a nariadenia č. 1049/2001 zo strany EDPS preto sťažovateľ zo svojej podstaty stanovil potrebu prenosu údajov. V dôsledku toho nebola splnená tretia podmienka na uplatnenie článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.
1.18 Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 1.15 až 1.17 sa ombudsmanka domnieva, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť poskytnúť riadny prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 tým, že i) nesprávne vymazala mená lobistov z priemyslu v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001; ii) nevysvetlenie, ako by zverejnenie predmetných mien „narušilo ochranu súkromia a bezúhonnosti jednotlivca“, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001; a iii) nesprávne odvolávanie sa na článok 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 pri vymazávaní názvov. Z týchto dôvodov ombudsman dospel k záveru, že tvrdenie sťažovateľa, že Komisia nesplnila svoju povinnosť poskytnúť riadny prístup k dokumentom podľa nariadenia 1049/2001, sa zdá byť opodstatnené. To by predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu Komisie. V takejto situácii a v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu ombudsmana sa ombudsman zvyčajne snaží nájsť priateľské riešenie v súvislosti so sťažnosťou.
1.19 Ombudsman však pripomína, že Súdny dvor Európskych spoločenstiev je najvyšším orgánom, pokiaľ ide o výklad práva Spoločenstva. Pokiaľ ide o právne ustanovenia vykladané ombudsmanom v tomto konkrétnom prípade, ombudsman tiež poznamenáva, že otázka odvolávania sa na potrebu ochrany osobných údajov, a teda vymazania mien osôb, s ktorými bola Komisia v kontakte pri plnení svojich úloh, v dokumentoch, ku ktorým bol poskytnutý prístup podľa nariadenia č. 1049/2001, je predmetom preskúmania Súdu prvého stupňa vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že EDPS zasiahol v tomto prípade. Ombudsman preto dospel k záveru, že v tomto štádiu nie je užitočné predložiť Komisii návrh na priateľské riešenie na základe zistenia nesprávneho úradného postupu uvedeného v bode 1.18 vyššie, keďže Komisia by pravdepodobne neprijala žiadne opatrenie predtým, ako Súdny dvor vynesie rozsudok vo veci T-194/04, Bavarian Lager/Komisia.
1.20 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že sa nezdá, že by existovali dôvody na ďalšie vyšetrovanie tvrdenia sťažovateľa. Z rovnakých dôvodov sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné ďalej vyšetrovať tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala prestať v dokumentoch, ku ktorým má prístup verejnosť, uvádzať mená lobistov, s ktorými sa zapája do výmeny informácií a spolupráce prostredníctvom korešpondencie alebo stretnutí.
1.21 Keď Súdny dvor vynesie svoje rozhodnutie vo veci T-194/04 Bavarian Lager/Komisia a Komisia v tejto veci koná, sťažovateľ môže zvážiť predloženie novej sťažnosti ombudsmanovi.
2 ZáverNa základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom a z dôvodov uvedených v bodoch 1.19 a 1.20 sa ombudsman domnieva, že neexistujú dôvody na ďalšie riešenie tejto záležitosti. Ombudsman preto prípad uzatvára.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.
Tvoje úprimné,
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
(1) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.
(2) Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.
(3) Pozri odôvodnenie 72 smernice 95/46/ES a odôvodnenie 7 nariadenia 45/2001.
(4) Vec T-170/03 BAT/Komisia, žaloba podaná 14. mája 2003; Vec T-161/04 Valero Jordana/Komisia, žaloba podaná 26. apríla 2004; a vec T-194/04 Bavarian Lager/Komisia, žaloba podaná 27. mája 2004.
(5) Pozri odôvodnenie 72 smernice 95/46/ES a odôvodnenie 7 nariadenia 45/2001.
(6) Spojené veci C-465/00, C-138/01 a C-139/01, Österreichischer Rundfunk a i., Zb. 2003, s. I-4989, bod 73.
(7) Ombudsman chápe, že Komisia odkazuje na článok 8 písm. b) nariadenia 45/2001.
(8) Ombudsman chápe, že Komisia odkazuje na článok 8 písm. b) nariadenia 45/2001.
(9) Vo výročnej správe EDPS za rok 2006 uvedenej v bode 3.4 na strane 48 sa uvádza, že „[v] marci 2006 sa EDPS rozhodol zasiahnuť na podporu záverov odvolateliek v troch prípadoch pred Súdom prvého stupňa týkajúcich sa vzťahu medzi prístupom verejnosti k dokumentom a ochranou údajov“. Tromi vecami sú vec T-170/03 BAT/Komisia, žaloba podaná 14. mája 2003; Vec T-161/04 Valero Jordana/Komisia, žaloba podaná 26. apríla 2004; a vec T-194/04 Bavarian Lager/Komisia, žaloba podaná 27. mája 2004.
(10) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.
(11) Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.
(12) Pozri odôvodnenie 72 smernice 95/46/ES a odôvodnenie 7 nariadenia 45/2001.
(13) Vec T-170/03 BAT/Komisia, žaloba podaná 14. mája 2003; Vec T-161/04 Valero Jordana/Komisia, žaloba podaná 26. apríla 2004; a vec T-194/04 Bavarian Lager/Komisia, žaloba podaná 27. mája 2004.
(14) Pozri odôvodnenie 72 smernice 95/46/ES a odôvodnenie 7 nariadenia 45/2001.
(15) Spojené veci C-465/00, C-138/01 a C-139/01, Österreichischer Rundfunk a i., Zb. 2003, s.
(16) Ombudsman chápe, že Komisia odkazuje na článok 8 písm. b) nariadenia 45/2001.
(17) Ombudsman chápe, že Komisia odkazuje na článok 8 písm. b) nariadenia 45/2001.
(18) Podkladový dokument č. 1 z júla 2005 je k dispozícii na internetovej stránke EDPS (http://www.edps.europa.eu) v časti „Publications“/„Papers“.
(19) Ú. v. EÚ C 27, 2007, s. 21.
- Exportovať
- Prihlásiť sa na odber týkajúci sa prípadu
- Nechajte si zasielať e-mailové upozornenia na aktualizácie prípadu
- Nechajte si zasielať upozornenia na aktualizácie prípadu prostredníctvom RSS.