V Štrasburgu 11. júna 2007

Vážený pán P.,

Dňa 5. augusta 2005 ste Európskemu ombudsmanovi podali sťažnosť na Európsky dvor audítorov (ďalej len „EDA“) týkajúcu sa podmienok Vášho odchodu do dôchodku, konkrétne prevodu Vašich dôchodkových práv.

Dňa 22. septembra 2005 som postúpil sťažnosť predsedovi EDA. Konečný termín na predloženie stanoviska bol 31. december 2005.

Listom zo 16. decembra 2005 predseda EDA požiadal o predĺženie lehoty na predloženie svojho stanoviska.

Listom z 10. januára 2006 som informoval predsedu EDA, že jeho žiadosti vyhoviem. V ten istý deň ste boli o tom informovaný listom.

Dvor audítorov zaslal svoje stanovisko 27. januára 2006. Dňa 31. januára 2006 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 22. februára 2006. Dňa 27. februára 2006 ste mi zaslali ďalší list týkajúci sa Vašej sťažnosti.

Dňa 23. mája 2006 som požiadal EDA o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou. EDA zaslal svoju odpoveď 27. júna 2006. Odpoveď EDA Vám bola zaslaná s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 10. júla 2006.

Dňa 11. mája 2007 ste zatelefonovali mojim útvarom a informovali ich, že 23. februára 2007 ste vec predložili Súdu pre verejnú službu Európskej únie.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za omeškanie pri vybavovaní Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné skutočnosti zhrnuté takto:

Sťažovateľ je úradník EDA na dôchodku. Pred prácou na Európskom dvore audítorov (ďalej len „EDA“) pracoval v bankovom sektore vo Francúzsku od roku 1974 do roku 1982.

Dňa 10. novembra 1994 sťažovateľ požiadal EDA, aby previedol jeho dôchodkové práva vyplývajúce z predtým ukončeného obdobia činnosti v bankovom sektore vo Francúzsku do dôchodkového systému Spoločenstva. Dňa 13. novembra 1996 EDA odpovedal, že prevod dôchodkových práv nadobudnutých v bankovom sektore nie je možný. Ďalej odpovedala, že je na Európskej komisii, aby spolu so Združením systémov doplnkového dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „ARRCO“(1)) vypracovala nariadenie s cieľom umožniť prevod všetkých dôchodkových práv nadobudnutých vo Francúzsku.

Dňa 25. augusta 2004 sťažovateľ požiadal EDA o predčasný odchod do dôchodku. Na základe článku 90 ods. 1 služobného poriadku tiež požiadal menovací orgán EDA o stanovenie jeho práv na dôchodok. V ten istý deň napísal list Komisii, v ktorom tvrdil, že Komisia neprijala žiadne opatrenia na zabezpečenie toho, aby francúzske orgány dodržiavali ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa prevodu práv na dôchodok. Sťažovateľ ďalej zaslal Komisii kópiu tohto listu z 25. augusta 2004 Dvoru audítorov.

Sťažovateľ podal 6. marca 2005 sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu EDA nezaložiť jeho práva na dôchodok vzhľadom na možnosť jeho budúceho odchodu do dôchodku.

Sťažovateľ 21. júna 2005 napísal list generálnemu tajomníkovi EDA, v ktorom požiadal o predčasný odchod do dôchodku od 31. decembra 2005 a o stanovenie svojich dôchodkových práv na základe článku 9 ods. 2 prílohy VIII k služobnému poriadku (2).

Menovací orgán EDA 28. júna 2005 zamietol odvolanie sťažovateľa zo 6. marca 2005. Uviedla, že je pravda, že podľa článku 11 ods. 2 prílohy VIII k služobnému poriadku „[ú]radník, ktorý nastúpi do služieb Spoločenstiev po (…) vykonávaní činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba (...), má nárok (…) na to, aby Spoločenstvám vyplatil kapitálovú hodnotu práv na dôchodok, aktualizovanú k dátumu skutočného prevodu, nadobudnutých na základe takejto služby alebo činností.“

Menovací orgán však uviedol, že pokiaľ sa ARRCO a sťažovateľ nedokážu dohodnúť na výške dôchodku, ktorý sa má previesť, EDA nebude schopný stanoviť dôchodkové práva sťažovateľa. Menovací orgán napokon informoval sťažovateľa, že 31. mája 2005 Komisia informovala EDA o tom, že spis sťažovateľa ešte nebol predložený a že čo najskôr informuje EDA o novom návrhu na prevod jeho dôchodkových práv.

Dňa 25. júla 2005 EDA informoval sťažovateľa, že sa rozhodol odísť do dôchodku od 1. septembra 2005. Sťažovateľ sa 5. augusta 2005 písomne obrátil na menovací orgán EDA. Tvrdil, že rozhodnutie z 25. júla 2005 o jeho odchode do dôchodku od 1. septembra 2005 nezodpovedá jeho žiadosti z 21. júna 2005 o predčasný odchod do dôchodku od 31. decembra 2005 a že v dôsledku toho bola výška jeho dôchodku znížená.

Dňa 5. augusta 2005 sťažovateľ podal sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti EDA. Uviedol tieto tvrdenia:

1. EDA nereagoval na jeho žiadosť o prevod jeho dôchodkových práv predloženú 10. novembra 1994 a zopakovanú 25. augusta 2004.
2. EDA sa nesprávne rozhodol odísť do dôchodku na základe článku 9 ods. 2 služobného poriadku od 1. septembra 2005, teda pred vznikom jeho práv na dôchodok.

Sťažovateľ žiadal, aby mu bola priznaná dodatočná prémia za odpracované roky, ktorá predstavovala 10 rokov, 3 mesiace a 24 dní, aby mohol odísť do dôchodku najneskôr od 1. januára 2006 (3).

Požiadavku

Prístup ombudsmana

Ombudsman sa rozhodol začať vyšetrovanie prvého tvrdenia sťažovateľa a informoval o tom sťažovateľa listom z 5. júla 2005.

V tomto liste však ombudsman ďalej informoval sťažovateľa, že vzhľadom na to, že sa nezdá, že by sa vyčerpali vnútorné opravné prostriedky stanovené v článku 90 služobného poriadku, pokiaľ ide o jeho druhé tvrdenie a jeho žiadosť, rozhodol sa považovať tieto aspekty sťažnosti za neprípustné na základe článku 2 ods. 8 jeho štatútu. Sťažovateľ bol informovaný, že tieto aspekty sťažnosti preto nebudú predmetom vyšetrovania ombudsmanky.

Stanovisko Európskeho dvora audítorov

Stanovisko EDA k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

EDA najprv spochybnil prípustnosť sťažnosti a poukázal na to, že vzhľadom na to, že sťažnosť bola podaná 5. augusta 2005, bola prípustná len v rozsahu, v akom sa týkala skutočností známych sťažovateľovi od 5. augusta 2003. Bez ohľadu na toto vyhlásenie však EDA odpovedal na tvrdenie sťažovateľa v celom rozsahu vrátane odkazov na skutočnosti, ktoré sa začali 10. novembra 1994.

EDA sa domnieval, že si splnil svoje administratívne povinnosti. Dodala, že v prejednávanej veci išlo o odmietnutie spoločnosti ARRCO previesť všetky práva na dôchodok nadobudnuté vo Francúzsku sťažovateľom a že iba Komisia mala právomoc obrátiť sa v tejto oblasti na vnútroštátne orgány.

V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa z roku 1994 o prevod jeho práv EDA kontaktoval príslušné francúzske dôchodkové fondy. Od roku 1995 do roku 2004 Dvor audítorov pri viacerých príležitostiach požiadal Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na vyriešenie tejto záležitosti. V novembri 2004 EDA požiadal Komisiu, aby podala žalobu o nesplnenie povinnosti proti Francúzsku. Od polovice roku 1995 do polovice roku 2005 Komisia viedla EDA k pochopeniu, že problém súvisiaci s odmietnutím ARRCO zohľadniť príspevky zaplatené francúzskym dôchodkovým fondom sťažovateľom sa vyrieši v blízkej budúcnosti.

EDA ďalej uviedol, že v nadväznosti na žiadosť sťažovateľa z 10. novembra 1994 o prevod jeho dôchodkových práv bola viac ako polovica z nich prevedená v septembri 1997, t. j. pred viac ako ôsmimi rokmi. Dňa 11. júla 2005 spoločnosť ARRCO vo svojom novom návrhu na prevod dôchodkových práv sťažovateľa súhlasila so zohľadnením všetkých dôchodkových práv sťažovateľa. EDA uviedol, že tieto práva ešte neboli prevedené do systému Spoločenstva, pretože niekoľko bodov vrátane precenenia sumy, ktorá sa má previesť, sa ešte musí riešiť. K dátumu podania sťažnosti sťažovateľa, t. j. k 5. augustu 2005, však už bol problém vyriešený.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ v súhrne uviedol, že skutočnosti, ktoré EDA opísal vo svojom stanovisku, nezodpovedali skutočnosti. Sťažovateľ sa domnieva, že sťažnosť sa v skutočnosti týkala dvoch vnútroštátnych orgánov, ARRCO a Generálneho združenia dôchodkových inštitúcií pre riadiacich pracovníkov („AGIRC“(4)).

Sťažovateľ uviedol, že prevod jeho dôchodkových práv závisí od dohody uzavretej medzi Komisiou a príslušnými francúzskymi orgánmi. Podľa názoru sťažovateľa ho EDA stále neinformoval o tom, či sa cíti povinný uplatňovať túto dohodu.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že do dátumu jeho pripomienok mu stále nebol doručený žiadny návrh na prevod jeho dôchodkových práv.

Ďalší list sťažovateľa z 27. februára 2006

Dňa 27. februára 2006 sťažovateľ zaslal ombudsmanovi ďalší list. Uviedol, že 7. decembra 2005 predložil EDA sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 týkajúcu sa „dvoch poznámok obsahujúcich návrh na výpočet jeho dôchodkových práv“. Dňa 17. februára 2006 bola sťažovateľovi doručená odpoveď generálneho tajomníka EDA na jeho sťažnosť podľa článku 90 ods. 2.

Sťažovateľ vo svojom liste ombudsmanovi spochybnil odpoveď EDA a upozornil ombudsmana na dva body tejto odpovede:

1. Podľa názoru sťažovateľa Dvor audítorov po všetkých svojich ubezpečujúcich vyhláseniach náhle odkázal vo svojej odpovedi na rozsudok Európskeho súdneho dvora z roku 1989, podľa ktorého by Dvor audítorov nebol zodpovedný za vykonávanie práva Spoločenstva vnútroštátnymi orgánmi.
2. Sťažovateľ tvrdil, že vyhlásenia, ktoré EDA zopakoval vo svojej odpovedi, nezodpovedali skutočnosti.

Ďalšie vyšetrovania

Na základe pripomienok sťažovateľa a jeho ďalšieho listu uvedeného vyššie ombudsman usúdil, že sa zdá, že sťažovateľ chcel nastoliť aj vecnú otázku týkajúcu sa prevodu jeho dôchodkových práv. Ombudsmanka preto požiadala EDA, aby poskytol stanovisko k vecnej otázke, konkrétne k vyriešeniu dôchodkových práv sťažovateľa.

Žiadosť o ďalšie informácie

Ombudsmanka ďalej požiadala Európsky dvor audítorov, aby sa zaoberal týmto problémom:

„Vo svojom stanovisku Dvor audítorov uviedol, že dôchodkové práva sťažovateľa ešte neboli prevedené do systému Spoločenstva, pretože sa ešte musí vyriešiť niekoľko bodov (medzi nimi precenenie sumy, ktorá sa má previesť). Sťažovateľ však vo svojich pripomienkach uviedol, že ku dňu jeho pripomienok stále nedostal žiadny návrh na prevod svojich dôchodkových práv. Mohol by Dvor audítorov za týchto okolností informovať ombudsmana o súčasnej situácii, pokiaľ ide o prevod dôchodkových práv sťažovateľa?“

Odpoveď EDA

EDA vo svojej odpovedi zopakoval svoj názor, že v prípade sťažovateľa sa domnieval, že splnil svoje administratívne povinnosti. EDA po tom, čo 4. a 24. novembra 2005 dostal návrhy na prevod práv sťažovateľa od AGIRC a ARRCO, stanovil odpracované roky, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte práv sťažovateľa na dôchodok podľa článku 2 ods. 2 prílohy VIII služobného poriadku. V oznámení zo 6. decembra 2005 EDA postúpil návrh sťažovateľovi na základe tohto výpočtu. Dňa 7. decembra 2005 sťažovateľ predložil EDA sťažnosť podľa článku 90 ods. 2, na ktorú generálny tajomník EDA odpovedal 17. februára 2006.

EDA ďalej uviedol, ako sa uvádza v jeho prvom stanovisku, že po žiadosti sťažovateľa z 10. novembra 1994 o prevod jeho dôchodkových práv bola viac ako polovica dôchodkových práv sťažovateľa prevedená do systému Spoločenstva už v septembri 1997.

EDA napokon uviedol, že na rozdiel od tvrdenia uvedeného v jeho pripomienkach sťažovateľ dostal návrh na prevod svojich dôchodkových práv na základe príspevkov zaplatených do dôchodkového fondu Société Générale (ďalej len „CRSG“(5)). Tento návrh bol pripojený k poznámkam, ktoré 6. decembra 2005 adresoval vedúci oddelenia ľudských zdrojov sťažovateľovi a ktoré obsahovali návrh na výpočet jeho dôchodkových práv.

Ďalšie pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi EDA trval na svojom tvrdení. Uviedol, že došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnej dôvery. Podľa jeho názoru tvrdenie EDA, podľa ktorého bola Komisia inštitúciou Únie s právomocou rokovať s vnútroštátnymi orgánmi v oblasti prevodu dôchodkových práv, nemôže odôvodniť stanovisko EDA. Sťažovateľ ďalej uviedol, že došlo k porušeniu povinnosti starostlivosti a povinnosti poskytnúť pomoc.

Telefonický rozhovor medzi sťažovateľom a útvarmi ombudsmana

Pri príležitosti telefonického rozhovoru 11. mája 2007 sťažovateľ informoval útvary ombudsmana, že 23. februára 2007 podal na Súd pre verejnú službu Európskej únie žalobu proti EDA týkajúcu sa tvrdenia uvedeného v jeho sťažnosti ombudsmanovi.

ROZHODNUTIE

1 Tvrdenie sťažovateľa

1.1 Sťažovateľ je úradníkom Európskeho dvora audítorov (ďalej len "EDA") na dôchodku. Pred prácou na Dvore audítorov pracoval v bankovom sektore vo Francúzsku v rokoch 1974 až 1982. Dňa 10. novembra 1994 sťažovateľ požiadal EDA, aby previedol jeho dôchodkové práva vyplývajúce z predtým ukončeného obdobia činnosti v bankovom sektore vo Francúzsku do dôchodkového systému Spoločenstva. Dňa 13. novembra 1996 EDA odpovedal, že prevod dôchodkových práv nadobudnutých v bankovom sektore nie je možný. Ďalej odpovedala, že je na Európskej komisii, aby spolu so Združením systémov doplnkového dôchodkového zabezpečenia (ďalej len „ARRCO“(6)) vypracovala nariadenie s cieľom previesť všetky dôchodkové práva nadobudnuté vo Francúzsku. Dňa 25. augusta 2004 podal sťažovateľ žiadosť o predčasný odchod do dôchodku a požiadal o určenie svojich dôchodkových práv. Dňa 6. marca 2005 podal sťažovateľ na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku sťažnosť proti rozhodnutiu EDA o jeho žiadosti, ktorú nepovažoval za uspokojivú. Dňa 28. júna 2005 EDA zamietol odvolanie sťažovateľa. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že EDA nereagoval na jeho žiadosť o prevod jeho dôchodkových práv predloženú 10. novembra 1994 a zopakovanú 25. augusta 2004 (7).

1.2 Dvor audítorov vo svojom stanovisku uviedol, že sa domnieva, že si splnil svoje administratívne povinnosti. Dodala, že v prejednávanej veci išlo o odmietnutie spoločnosti ARRCO previesť všetky práva na dôchodok nadobudnuté vo Francúzsku sťažovateľom a že iba Komisia mala právomoc obrátiť sa v tejto oblasti na vnútroštátne orgány. V nadväznosti na žiadosť sťažovateľa z roku 1994 o prevod jeho práv EDA kontaktoval príslušné francúzske dôchodkové fondy. Od roku 1995 do roku 2004 Dvor audítorov niekoľkokrát požiadal Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na vyriešenie tejto záležitosti. V novembri 2004 EDA požiadal Komisiu, aby začala konanie proti Francúzsku pre nesplnenie jeho povinností. Od polovice roku 1995 do polovice roku 2005 Komisia viedla EDA k pochopeniu, že problém súvisiaci s odmietnutím ARRCO zohľadniť príspevky zaplatené sťažovateľom francúzskym dôchodkovým fondom bude čoskoro vyriešený. EDA ďalej uviedol, že v nadväznosti na žiadosť sťažovateľa z 10. novembra 1994 o prevod jeho dôchodkových práv bola viac ako polovica z nich prevedená v septembri 1997, t. j. pred viac ako ôsmimi rokmi. Dňa 11. júla 2005 spoločnosť ARRCO vo svojom novom návrhu na prevod dôchodkových práv sťažovateľa súhlasila so zohľadnením všetkých dôchodkových práv sťažovateľa. EDA uviedol, že tieto práva ešte neboli prevedené do systému Spoločenstva, pretože niekoľko bodov vrátane precenenia sumy, ktorá sa má previesť, sa ešte musí riešiť. Podľa EDA však bol problém vyriešený už v čase, keď sťažovateľ predložil svoju sťažnosť európskemu ombudsmanovi.

1.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že skutočnosti opísané Dvorom audítorov v jeho stanovisku nezodpovedajú skutočnosti. Sťažovateľ ďalej uviedol, že prevod jeho dôchodkových práv závisí od dohody uzavretej medzi Komisiou a príslušnými francúzskymi orgánmi. Podľa názoru sťažovateľa ho EDA stále neinformoval o tom, či sa domnieva, že je povinný uplatňovať túto dohodu. Sťažovateľ ďalej uviedol, že do dátumu jeho pripomienok mu stále nebol doručený žiadny návrh na prevod jeho dôchodkových práv.

1.4 Na základe pripomienok sťažovateľa a jeho ďalšieho listu z 27. februára 2006 ombudsman požiadal Európsky dvor audítorov o poskytnutie doplňujúceho stanoviska k vecnej otázke, konkrétne k vyriešeniu dôchodkových práv sťažovateľa.

1.5 EDA vo svojej odpovedi zopakoval svoj názor, že sa domnieva, že splnil svoje administratívne povinnosti uvedené v spise sťažovateľa. EDA ďalej uviedol, že na rozdiel od tvrdenia uvedeného v jeho pripomienkach sťažovateľ dostal návrh na prevod svojich dôchodkových práv na základe príspevkov zaplatených do dôchodkového fondu „Société Générale“(ďalej len „CRSG“(8)).

1.6 Sťažovateľ vo svojich ďalších pripomienkach uviedol, že došlo k porušeniu zásady ochrany legitímnej dôvery a povinnosti starostlivosti a povinnosti poskytnúť pomoc.

1.7 Pri príležitosti telefonického rozhovoru 11. mája 2007 sťažovateľ informoval útvary ombudsmana, že 23. februára 2007 podal na Súd pre verejnú službu Európskej únie žalobu proti EDA týkajúcu sa tvrdenia uvedeného v jeho sťažnosti ombudsmanovi (9).

1.8 Článok 195 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva oprávňuje ombudsmana prijímať sťažnosti "(...) týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva (…) okrem prípadov, keď údajné skutočnosti sú alebo boli predmetom súdneho konania."Ak sa začne súdne konanie týkajúce sa tých istých skutočností, ako sú skutočnosti uvedené v sťažnosti ombudsmanovi, ombudsman musí preto ukončiť svoje vyšetrovanie. V takom prípade sa v súlade s článkom 2 ods. 7 štatútu ombudsmana musia výsledky vyšetrovaní, ktoré sa uskutočnili do uvedeného dátumu, predložiť bez ďalších krokov.

1.9 Vzhľadom na informácie, ktoré sťažovateľ poskytol pri telefonickom rozhovore z 11. mája 2007 s útvarmi ombudsmana, sa ombudsman domnieva, že predmet tejto sťažnosti a predmet žaloby podanej sťažovateľom na Súd pre verejnú službu (vec F-17/07)(10) sa zrejme týkajú tých istých skutočností.

2 Záver

Na základe článku 2 ods. 7 štatútu ombudsmana preto ombudsman ukončí posudzovanie sťažnosti a prípad podá bez ďalšieho konania.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda EDA.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Táto skratka znamená "Association des régimes de retraites complémentaires".

(2) Podľa tohto článku „úradník, ktorý odchádza zo služby pred dosiahnutím veku 63 rokov, môže požiadať, aby jeho starobný dôchodok: a) sa odkladá do prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahne vek 63 rokov; alebo b) sa vyplácajú okamžite za predpokladu, že nemá menej ako 55 rokov. V tomto prípade sa starobný dôchodok zníži o sumu vypočítanú na základe veku úradníka v čase, keď začína poberať dôchodok. (…) Menovací orgán môže v záujme služby na základe objektívnych kritérií a transparentných postupov zavedených prostredníctvom všeobecných vykonávacích ustanovení rozhodnúť, že uvedené zníženie sa na príslušných úradníkov neuplatní.“

(3) Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi ďalej tvrdil, že Komisia nezabezpečila, aby francúzske orgány dodržiavali ustanovenia služobného poriadku týkajúce sa prevodu jeho dôchodkových práv. Vzhľadom na to, že tento aspekt prípadu bol namierený proti inej európskej inštitúcii, útvary ombudsmana zaregistrovali sťažnosť proti Komisii pod novým referenčným číslom 3001/2005/MF.

(4) Táto skratka znamená "Association générale des institutions de retraite des cadres".

(5) Táto skratka znamená "Caisse de retraite de la Société Générale".

(6) Táto skratka znamená "Association des régimes de retraites complémentaires".

(7) Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež tvrdil, že EDA sa nesprávne rozhodol odísť do dôchodku podľa článku 9 ods. 2 služobného poriadku od 1. septembra 2005, teda pred vznikom jeho práv na dôchodok. Sťažovateľ žiadal, aby mu bola poskytnutá dodatočná prémia za odpracované roky, ktorá predstavovala 10 rokov, 3 mesiace a 24 dní, aby mohol odísť do dôchodku najneskôr od 1. januára 2006. Vo svojom liste z 5. júla 2005 ombudsman informoval sťažovateľa, že na základe článku 2 ods. 8 jeho štatútu sa na tieto aspekty sťažnosti nebude vzťahovať jeho vyšetrovanie.

(8) Táto skratka znamená "Caisse de retraite de la Société Générale".

(9) Vec F-17/07 P./Dvor audítorov, žaloba podaná 23. februára 2007.

(10) V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že druhý odsek časti týkajúcej sa žalobných dôvodov a hlavných tvrdení žaloby je napísaný takto: „Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, z ktorých prvý je založený na: porušenie viacerých ustanovení služobného poriadku úradníkov a jeho prílohy VIII (najmä článku 11 ods. 2 a článku 26 tejto prílohy), ii) porušenie povinnosti starostlivosti a povinnosti poskytnúť pomoc uvedenej v článku 24 služobného poriadku úradníkov; iii) porušenie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie; iv) porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery.“