V Štrasburgu 15. septembra 2006

Vážený pán X,

Dňa 17. marca 2005 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti so štipendijným programom Marie Curie – Zlepšenie ľudského potenciálu. E-mailom z 1. apríla 2005 ste mi poslali ďalšie dokumenty týkajúce sa Vašej sťažnosti.

Dňa 14. apríla 2005 som postúpil sťažnosť a Váš ďalší e-mail z 1. apríla 2005 predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 13. júla 2005. Dňa 21. júla 2005 som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. júla 2005.

V e-maile z 27. apríla 2006 ste požiadali o informácie o stave vybavovania Vašej sťažnosti. Dňa 12. mája 2006 som Vám odpovedal, že Vás budeme informovať o ďalšom postupe v rámci Vašej sťažnosti čo najskôr, najneskôr však do 30. júna 2006. Dňa 10. júla 2006 som Vám napísal, aby som Vám oznámil, že Vás budem informovať o ďalšom kroku v rámci Vašej sťažnosti do 31. augusta 2006 namiesto do 30. júna 2006. Dňa 16. augusta 2006 som Vám napísal, že Vás chcem informovať o ďalšom kroku vyšetrovania do 15. septembra 2006.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za omeškanie pri vybavovaní Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

V rokoch 2000 – 2001 Európska komisia udelila sťažovateľovi, postdoktorandskému výskumnému pracovníkovi, štipendium Marie Curie Individual s cieľom realizovať výskumný projekt v hostiteľskom inštitúte nachádzajúcom sa v členskom štáte Európskej únie.

Keď začal svoj výskumný projekt v hostiteľskom inštitúte, sťažovateľ si uvedomil, že nie sú splnené podmienky potrebné na riadnu realizáciu jeho projektu. Sťažovateľ zistil, že hostiteľský inštitút nebol výskumným ústavom, ale skôr súkromnou poradenskou spoločnosťou. Keď informoval Komisiu, že nie je schopný realizovať svoj projekt za týchto podmienok a že si želá byť preložený do vhodného inštitútu, Komisia zdôraznila, že takýto prevod si vyžaduje súhlas riaditeľa hostiteľského inštitútu. Sťažovateľ sa potom rozhodol vykonávať svoj výskum nezávisle a zároveň sa usilovať o dohodu s Komisiou a riaditeľom hostiteľského inštitútu. Tvrdil, že nedostal žiadnu odpoveď od Komisie ani riaditeľa hostiteľského inštitútu.

V januári 2003 hostiteľský inštitút prestal sťažovateľovi vyplácať štipendium, na základe čoho sa rozhodol ukončiť svoj výskum. Sťažovateľ požiadal Komisiu, aby mu poskytla informácie o situácii. Bol informovaný, že Komisia nedostala od hostiteľského inštitútu žiadne informácie. V apríli 2003 sťažovateľ predložil Komisii svoju správu o výskume, v ktorej poukázal na to, že nebol schopný vykonávať výskum v hostiteľskom inštitúte a že hostiteľský inštitút mu bez oznámenia nevyplatil sumy zodpovedajúce jeho štipendiu za január a február 2003.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi predložil tieto tvrdenia:

1. Komisia ho neinformovala o dôvodoch, pre ktoré nezaväzovala hostiteľský inštitút, aby si splnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o štipendiu, ani mu neumožnila, aby bol preložený do iného inštitútu.
2. Komisia ho neinformovala o rozhodnutí prestať mu vyplácať sumy zodpovedajúce jeho štipendiu.
3. Komisia ho neinformovala o zostávajúcich sumách zodpovedajúcich jeho štipendiu, ktoré nemohol použiť na svoj výskum.

Sťažovateľ tvrdil, že i) by mal mať možnosť využiť zostávajúce sumy zodpovedajúce jeho štipendiu. Ďalej tvrdil, že ii) Komisia by mala prepracovať postup týkajúci sa štipendií Marie Curie a dôkladnejšie dohliadať na vykonávanie štipendií.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Po kladnom vyhodnotení návrhu, ktorý spoločne predložili hostiteľský inštitút a sťažovateľ, bola 8. marca 2001 uzavretá zmluva o individuálnom štipendiu Marie-Curie medzi Komisiou a uvedeným inštitútom v rámci piateho rámcového programu s cieľom podporiť výskumný projekt sťažovateľa.

Podľa článku 2 ods. 1 zmluvy bolo predpokladané trvanie projektu 24 mesiacov od dátumu jeho začatia, t. j. 8. septembra 2001. Dňa 11. apríla 2002 bola zmluva zmenená s cieľom odložiť začiatok realizácie projektu na 6. mája 2002.

Podľa Komisie sa sťažovateľ od začiatku štipendia sťažoval na výskumné zariadenia hostiteľského inštitútu a na ťažkosti, s ktorými sa stretol, keď sa snažil dosiahnuť dohodu s vedeckým nadriadeným o metodike a realizácii svojho výskumného projektu. Útvary Komisie preto zostali v kontakte, najmä prostredníctvom telefonických rozhovorov, s oboma stranami, t. j. so sťažovateľom a hostiteľským inštitútom, s cieľom zistiť účinné podmienky realizácie projektu.

V júni 2002 sťažovateľ opustil hostiteľský inštitút, aby mohol nezávisle realizovať svoj projekt. Sťažovateľ požiadal o možnosť zmeny hostiteľského inštitútu, ale Komisia ho informovala, že takúto zmenu zmluvy nemožno prijať vzhľadom na to, že si vyžaduje podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy, ktorú vyhodnotila skupina nezávislých odborníkov. Komisia ďalej informovala sťažovateľa, že za výnimočných okolností môže zvážiť možnosť preskúmania jeho žiadosti za predpokladu, že hostiteľský inštitút súhlasil s ukončením zmluvy a s predložením žiadosti Komisii. V prípade sťažovateľa však hostiteľský inštitút neposlal Komisii žiadnu žiadosť o takúto zmenu zmluvy.

Komisia poukázala na to, že v decembri 2002 hostiteľský inštitút prestal sťažovateľovi vyplácať štipendium. Listom z 27. marca 2003 adresovaným Komisii hostiteľský inštitút požiadal o predčasné ukončenie zmluvy. Na základe žiadosti Komisie hostiteľský inštitút predložil 12. novembra 2003 záverečné vedecké a finančné správy za osemmesačné obdobie a samostatné podrobné hodnotenie práce sťažovateľa počas jeho štipendia. Podľa názoru Komisie v uvedených správach chýbalo niekoľko prvkov, najmä oddiely obsahujúce informácie, ktoré mal poskytnúť sťažovateľ. Okrem toho navrhovateľ nepodpísal finančnú správu.

Po prijatí správ, žiadosti o predčasné ukončenie zmluvy a ďalších kontaktov so sťažovateľom a právnym zástupcom hostiteľského inštitútu Komisia zmluvu ukončila. Dňa 16. septembra 2003 bola nevyužitá časť predbežne financovanej sumy vrátená a začalo sa rušenie viazanosti zostávajúcej sumy, ktorá by sa nikdy nepoužila.

Pokiaľ ide o prvé tvrdenie, konkrétne údajné neinformovanie sťažovateľa Komisiou o dôvodoch, pre ktoré neuložila hostiteľskému inštitútu povinnosť dodržiavať svoje povinnosti stanovené v zmluve o štipendiu, Komisia poznamenala, že podľa obvyklej štruktúry štipendií udelených v rámci piateho rámcového programu sú zmluvnými stranami Komisia a uvedený hostiteľský inštitút. Preto by akúkoľvek otázku týkajúcu sa plnenia zmluvy vrátane finančných aspektov súvisiacich s realizáciou projektu mala riadiť Komisia spolu s príslušným hostiteľským inštitútom. Sťažovateľ musel podpísať dohodu s hostiteľským inštitútom, ktorá mu umožnila dostávať mesačné platby v súlade s pravidlami a podmienkami stanovenými Komisiou v zmluve so samotným hostiteľským inštitútom. Medzi Komisiou a sťažovateľom neexistoval žiadny priamy zmluvný vzťah a dohoda vrátane pracovných podmienok sa v plnej miere riadila právom hostiteľskej krajiny, konkrétne talianskym právom. Preto vzhľadom na to, že Komisia bola treťou stranou v dohode uzavretej medzi sťažovateľom a hostiteľským inštitútom, nemala žiadne právne prostriedky na presadzovanie vykonávania tejto dohody. Ako však vyplýva z vyhlásenia sťažovateľa, útvary Komisie boli neustále v kontakte s oboma stranami s cieľom prispieť k pozitívnemu riešeniu.

Listom z 27. marca 2003 hostiteľský inštitút informoval Komisiu, že sťažovateľ opustil hostiteľský inštitút a nevrátil sa. Komisia zdôraznila, že podľa článku 8 ods. 2 všeobecných podmienok v prípade predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu nesplnenia povinnosti vyplývajúcej z dohody „Komisia nenamieta proti vypovedaniu zmluvy na písomnú žiadosť dodávateľa z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku“.

Komisia uviedla, že pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa o preloženie na iný inštitút, nebolo to a priori možné. Komisia nemohla nijakým spôsobom zaviazať hostiteľský inštitút, aby v tejto súvislosti dospel k dohode so sťažovateľom. Návrh výskumného projektu predložili spoločne hostiteľský inštitút a sťažovateľ, ale dohodu s Komisiou uzavrel len hostiteľský inštitút. Presun na iný hostiteľský inštitút znamenal, že zmluva medzi Komisiou a pôvodným hostiteľským inštitútom by sa musela zmeniť. Takáto zmena by sa mohla uskutočniť len za výnimočných okolností a takúto žiadosť by mohol podať len hostiteľský inštitút s výslovným súhlasom nového hostiteľského inštitútu a výskumného pracovníka.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, a to údajné neinformovanie sťažovateľa Komisiou o rozhodnutí prestať mu vyplácať sumy zodpovedajúce jeho štipendiu, Komisia zdôraznila, že podľa zmluvnej štruktúry individuálneho štipendia boli príspevky Európskych spoločenstiev vyplatené hostiteľskému inštitútu, a nie sťažovateľovi. Preto neexistovala žiadna zmluvná povinnosť informovať sťažovateľa o ukončení zmluvy medzi Komisiou a hostiteľským inštitútom. Okrem toho vypovedanie tejto zmluvy bolo priamym dôsledkom vypovedania dohody podpísanej medzi hostiteľským inštitútom a sťažovateľom.

Pokiaľ ide o tretie tvrdenie, a to údajné opomenutie Komisie informovať sťažovateľa o zostávajúcich sumách zodpovedajúcich jeho štipendiu, ktoré nemohol použiť na svoj výskum, Komisia uviedla, že po ukončení zmluvy musí nevyužitú časť finančného príspevku Spoločenstva dodávateľ vrátiť Komisii. Podľa článku 11 nariadenia o rozpočtových pravidlách „[v] prípade, že sa viazanosť týchto súm zruší v dôsledku celkového alebo čiastočného nevykonania akcií, na ktoré boli vyčlenené, v ktoromkoľvek rozpočtovom roku nasledujúcom po rozpočtovom roku, v ktorom boli rozpočtové prostriedky zahrnuté do rozpočtu, príslušné rozpočtové prostriedky sa zrušia“. Komisia preto už nemohla využiť túto sumu pre navrhovateľa.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že by mal mať možnosť využiť zostávajúce sumy zodpovedajúce jeho štipendiu, Komisia uviedla, že sa zdá, že sťažovateľ požadoval sumy zodpovedajúce jeho štipendiu za mesiace január a február 2003 a že by sa mal v tejto veci obrátiť na svojho zamestnávateľa, keďže tieto platby súviseli s dohodou podpísanou s hostiteľským inštitútom.

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala prepracovať postup týkajúci sa štipendií Marie Curie a dôkladnejšie dohliadať na vykonávanie štipendií, Komisia zdôraznila, že počas celého trvania príslušnej zmluvy boli útvary Komisie pravidelne v kontakte s oboma stranami a vynaložili všetko (právne) možné úsilie s cieľom nájsť vhodné riešenie. Podľa názoru Komisie, ako jasne vyplýva z neustálych kontaktov medzi útvarmi Komisie, hostiteľskou organizáciou a sťažovateľom, primeraný dohľad nad plnením zmluvy bol zabezpečený v medziach vymedzených štruktúrou rôznych zmluvných vzťahov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach z 30. júla 2005 trval na svojej sťažnosti a v skratke uviedol tieto ďalšie pripomienky:

Sťažovateľ tvrdil, že hostiteľský inštitút neposkytol primerané prostredie na realizáciu jeho výskumného projektu. Je pravda, že Komisia skutočne nemala voči nemu žiadne zmluvné záväzky, ale v podstate voči hostiteľskému inštitútu a naopak. Sťažovateľ sa však domnieval, že nesie výlučnú zodpovednosť za realizáciu projektu.

Navrhovateľ uznal, že možnosti Komisie zasiahnuť boli veľmi obmedzené. Komisia informovala sťažovateľa, že jediný spôsob, ako môže zasiahnuť, je vypovedať zmluvu s hostiteľským inštitútom. Sťažovateľ bol ďalej informovaný o tom, že zmluva sa môže zmeniť a prevod sa môže povoliť, ak s tým hostiteľský inštitút súhlasí. Sťažovateľ však uviedol, že bol informovaný aj o tom, že hostiteľský inštitút sa zdráhal súhlasiť s ukončením zmluvy medzi ním a Komisiou, pretože sa obával straty podpory Komisie pre iné projekty.

Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že jej útvary boli neustále v kontakte s oboma stranami. Kontaktoval ho však samotný sťažovateľ, a nie Komisia. Podľa názoru sťažovateľa, aj keď, ako uviedla Komisia vo svojom stanovisku, existoval kontakt medzi ním a hostiteľským inštitútom pri spoločnom predložení návrhu Komisii, takýto kontakt mu neumožnil dozvedieť sa o údajných problémoch pri realizácii jeho projektu.

Sťažovateľ nemal inú možnosť, ako podpísať zmluvu, ktorá mu bola navrhnutá, v jazyku, ktorým nehovoril. Keď sťažovateľ požiadal Komisiu o pomoc a poradenstvo v súvislosti so zmluvou, bolo mu povedané, že Komisia v podstate overí, či grant, ktorý poskytol, bol uvedený v zmluve. Sťažovateľ požiadal hostiteľský inštitút, aby mu poskytol návrh zmluvy pred jeho príchodom s cieľom umožniť mu overiť podmienky zmluvy, ale odmietol tak urobiť, pričom uviedol, že tak nemôže urobiť pred podpísaním zmluvy s Komisiou. O tejto skutočnosti bola informovaná aj Komisia.

Na rozdiel od tvrdenia Komisie sťažovateľ v júni 2002 neopustil hostiteľský inštitút. V tento deň odišiel do Bosny na prvú výskumnú cestu. Riaditeľ hostiteľského inštitútu bol o tom zodpovedajúcim spôsobom informovaný. Sťažovateľ sa potom vrátil do svojej domovskej krajiny, aby prijal administratívne opatrenia. Sťažovateľ bol neskôr práceneschopný. Hostiteľský ústav bol v niektorých častiach leta zatvorený.

Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že navrhovateľ nepodpísal finančnú správu. Komisia však v tejto súvislosti nepožiadala hostiteľský inštitút o žiadne vysvetlenie. Sťažovateľ zaslal svoje správy Komisii v máji 2003 v lehote požadovanej pôvodnou zmluvou. Sťažovateľ v týchto správach načrtol problémy, s ktorými sa stretol pri realizácii svojho projektu. Sťažovateľovi nebola nikdy zaslaná kópia konečných vedeckých a finančných správ, ktoré hostiteľský inštitút predložil Komisii. Sťažovateľ nikdy nedostal od Komisie odpoveď na svoju správu.

Sťažovateľ predložil návrhy na zlepšenie vykonávania štipendií Marie Curie. Navrhol, aby Komisia okrem iného jasne načrtla povinnosti hostiteľského inštitútu voči kolegovi a zaviazala tých, ktorí sú v hostiteľskom inštitúte, aby ich rešpektovali, ako aj zabezpečila, aby národné kontaktné miesta alebo akýkoľvek iný inštitút pomáhali kolegovi v postupe rokovania o zmluve s hostiteľským inštitútom.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že cieľ štipendijného programu Marie Curie, t. j. podpora mladých európskych výskumných pracovníkov v ich kariére a posilnenie výskumu v EÚ, nebol dosiahnutý. Sťažovateľ v tejto súvislosti navrhol, aby sa ombudsmanka vyjadrila k účinnosti postupu Komisie a požiadala o úplný prehľad štipendijného programu Marie Curie, v ktorom by sa konkrétnejšie špecifikovali výsledky, ktoré sa mali dosiahnuť.

ROZHODNUTIE

1 Rozsah vyšetrovania ombudsmana

1.1 V rokoch 2000 - 2001 Európska komisia udelila sťažovateľovi, postdoktorandskému výskumnému pracovníkovi, individuálne štipendium Marie Curie, aby mohol realizovať výskumný projekt v hostiteľskom inštitúte v členskom štáte Európskej únie. Keď začal svoj výskumný projekt v hostiteľskom inštitúte, sťažovateľ vyjadril názor, že neboli splnené podmienky na riadny rozvoj jeho projektu. Keď informoval Komisiu, že nie je schopný realizovať svoj projekt za týchto podmienok a že si želá byť preložený do vhodného inštitútu, Komisia zdôraznila, že takýto prevod si vyžaduje súhlas riaditeľa hostiteľského inštitútu. Sťažovateľ sa potom rozhodol vykonávať svoj výskum nezávisle a zároveň sa usiloval o dohodu s Komisiou a riaditeľom hostiteľského inštitútu. V januári 2003 hostiteľský inštitút prestal sťažovateľovi vyplácať štipendium a rozhodol sa ukončiť svoj výskum.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi tvrdil, že i) Komisia ho neinformovala o dôvodoch, prečo nezaväzovala hostiteľský inštitút, aby dodržiaval svoje povinnosti stanovené v zmluve o štipendiu, ani neumožnila jeho preloženie do iného inštitútu. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že (ii) Komisia ho neinformovala o rozhodnutí prestať mu vyplácať sumy zodpovedajúce jeho štipendiu. Sťažovateľ napokon tvrdil, že iii) Komisia ho neinformovala o zostávajúcich sumách zodpovedajúcich jeho štipendiu, ktoré nemohol použiť na svoj výskum. Sťažovateľ tvrdil, že i) by mal mať možnosť využiť zostávajúce sumy zodpovedajúce jeho štipendiu. Ďalej tvrdil, že ii) Komisia by mala prepracovať postup týkajúci sa štipendií Marie Curie a dôkladnejšie dohliadať na vykonávanie štipendií.

1.2 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie uviedol dve ďalšie tvrdenia, ktoré sa zdajú byť namierené proti hostiteľskému inštitútu, a to, že 1) nemal inú možnosť ako podpísať zmluvu, ktorú mu navrhol hostiteľský inštitút a ktorá bola vypracovaná v jazyku, ktorým nehovoril, a že 2) hostiteľský inštitút mu neposkytol návrh zmluvy pred jeho príchodom.

1.3 V tejto súvislosti by ombudsman chcel pripomenúť, že na základe článku 2 ods. 1 štatútu ombudsmana je jeho mandát obmedzený na inštitúcie a orgány Spoločenstva a že nemá právomoc vyšetrovať správanie súkromného inštitútu v členskom štáte. Ombudsman preto nemôže tieto ďalšie obvinenia preskúmať.

1.4 Ombudsman by chcel ďalej zdôrazniť, že toto vyšetrovanie sa týka len troch tvrdení, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti a ktoré boli uvedené v úvodnom liste. Sťažovateľ, ktorý bol informovaný o rozsahu tohto vyšetrovania, tento prístup vo svojich pripomienkach nespochybnil. Pokiaľ ide o skutočnosti, na ktorých je založené toto rozhodnutie, ombudsman poznamenáva, že sa nezdá, že by sťažovateľ spochybnil tvrdenie Komisie, že hostiteľský inštitút ukončil jeho zmluvu. Ak by si sťažovateľ želal, aby sa ombudsman zaoberal ďalšími obvineniami, má naďalej možnosť predložiť ombudsmanovi novú sťažnosť za predpokladu, že sa vykonali vhodné predchádzajúce kroky. Ako však už bolo uvedené, ombudsman by nemal právomoc skúmať obvinenia z nesprávneho úradného postupu, ktoré nie sú adresované inštitúciám alebo orgánom Spoločenstva, napríklad obvinenia voči hostiteľskému inštitútu.

2 O údajnom opomenutí Komisie informovať sťažovateľa o dôvodoch, pre ktoré nezaviazala hostiteľský inštitút, aby si splnil svoje povinnosti stanovené v zmluve o štipendiu, ani neumožnila jeho preloženie do iného inštitútu

2.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že Komisia ho neinformovala o dôvodoch, prečo (i) neuložila hostiteľskému inštitútu povinnosť dodržiavať svoje povinnosti stanovené v zmluve o štipendiu, ani (ii) neumožnila jeho preloženie do iného inštitútu.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že pokiaľ ide o bod i), medzi ňou a sťažovateľom neexistuje žiadny priamy zmluvný vzťah a že dohoda vrátane pracovných podmienok sa v plnej miere riadi právom hostiteľskej krajiny. Vzhľadom na to, že Komisia bola treťou stranou v dohode uzavretej medzi sťažovateľom a hostiteľským inštitútom, nemala žiadne právne prostriedky na presadzovanie vykonávania tejto dohody. Ako však vyplýva z vyhlásenia sťažovateľa, útvary Komisie boli neustále v kontakte s oboma stranami s cieľom prispieť k pozitívnemu riešeniu. Komisia ďalej uviedla, že listom z 27. marca 2003 jej hostiteľský inštitút oznámil, že sťažovateľ opustil hostiteľský inštitút a nevrátil sa. V tejto súvislosti sa Komisia odvolala na článok 8 ods. 2 všeobecných podmienok, podľa ktorého v prípade predčasného ukončenia zmluvy z dôvodu neplnenia záväzku vyplývajúceho z dohody „Komisia nenamieta proti vypovedaniu zmluvy na základe písomnej žiadosti dodávateľa z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku“.

Pokiaľ ide o bod ii), Komisia uviedla, že prevod na iný inštitút nebol a priori možný. Komisia informovala sťažovateľa, že takúto zmenu zmluvy nemožno prijať vzhľadom na to, že si vyžaduje podstatnú zmenu pôvodnej zmluvy, ktorú vyhodnotila skupina nezávislých odborníkov. Komisia ďalej informovala sťažovateľa, že za výnimočných okolností môže zvážiť možnosť preskúmania jeho žiadosti za predpokladu, že hostiteľský inštitút súhlasí s odstúpením od zmluvy a predloží žiadosť Komisii. Komisia však uviedla, že v prípade sťažovateľa hostiteľský inštitút neadresoval Komisii žiadnu žiadosť o takúto zmenu zmluvy.

2.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uznal, že Komisia skutočne nemala voči nemu žiadne zmluvné záväzky, ale v podstate voči hostiteľskému inštitútu a naopak, a že možnosti Komisie zasiahnuť boli veľmi obmedzené. Sťažovateľ uviedol, že Komisia ho informovala, že jediný spôsob, ako môže zasiahnuť, je ukončiť zmluvu s hostiteľským inštitútom a že zmluva by sa mohla zmeniť a prevod by sa mohol povoliť, ak by hostiteľský inštitút súhlasil. Sťažovateľ však uviedol, že bol informovaný aj o tom, že hostiteľský inštitút sa zdráha súhlasiť s takouto zmenou, pretože sa obáva straty podpory Komisie pre iné projekty. Pokiaľ ide o vyhlásenie Komisie, že jej útvary boli neustále v kontakte s obidvoma stranami, sťažovateľ poznamenal, že to bol on, kto kontaktoval Komisiu, a nie Komisia, ktorá ho kontaktovala. Podľa názoru sťažovateľa, aj keď, ako uviedla Komisia vo svojom stanovisku, existoval kontakt medzi ním a hostiteľským inštitútom pri spoločnom predložení návrhu Komisii, takýto kontakt mu neumožnil dozvedieť sa o údajných problémoch pri realizácii jeho projektu.

2.4 Ombudsman by chcel v prvom rade poznamenať, že štruktúra štipendia Marie Curie sa v tomto prípade riadi štyrmi dokumentmi, ktoré zahŕňajú tri rôzne zmluvné strany:

1. zmluva podpísaná 8. marca 2001 medzi Komisiou a hostiteľským inštitútom alebo dodávateľom (univerzita nachádzajúca sa v členskom štáte) (ďalej len „zmluva“)
2. opis projektu Marie Curie (príloha I k zmluve);
3. všeobecné zmluvné podmienky (príloha II k zmluve), v ktorých sa stanovujú aj povinnosti dodávateľa a kolegu; a
4. dohoda uzavretá medzi sťažovateľom a hostiteľským inštitútom (časť univerzity so sídlom v členskom štáte) (ďalej len „dohoda“) 6. mája 2002 v súlade s článkom 1 ods. 3 zmluvy.

2.5 Ombudsman považuje za vhodné pripomenúť najdôležitejšie ustanovenia, ktoré objasňujú povinnosti a práva troch strán zapojených do projektu Marie Curie, a to Komisie, hostiteľského inštitútu a sťažovateľa, s cieľom zaoberať sa tvrdeniami a tvrdeniami sťažovateľa uvedenými nižšie. Po prvé, pokiaľ ide o vzťah dodávateľa (t. j. hostiteľského inštitútu) s kolegom, ombudsman poznamenáva, že podľa článku 3 ods. 1 všeobecných podmienok zmluvy „je dodávateľ povinný uzavrieť písomnú dohodu s kolegom. V tejto dohode sa v súlade so zmluvou určia podmienky realizácie projektu a príslušné práva a povinnosti kolegu a dodávateľa. Táto zmluva sa pripojí k dohode. V dohode sa uvedú najmä a) sumy, ktoré dodávateľ prijal v prospech štipendistu na základe zmluvy, a podmienky vyplatenia dlžných súm štipendistu; b) rozhodné právo pre zmluvu; c) že zamestnanec je poistený v rámci systému sociálneho zabezpečenia, ktorý sa uplatňuje na zamestnaných pracovníkov v členskom štáte (…).“

Ombudsman ďalej poznamenáva, že v článku 2 ods. 1 všeobecných podmienok zmluvy sa uvádza, že „dodávateľ zabezpečí, aby sa projekt opísaný v prílohe I realizoval v súlade so zmluvou. Dodávateľ je sprostredkovateľom medzi kolegom a Komisiou. Zodpovedá najmä za zaslanie všetkých dokumentov a korešpondencie týkajúcich sa projektu Komisii.“ Ombudsman ďalej poznamenáva, že podľa článku 2 ods. 2 písm. i) všeobecných podmienok zmluvy „[i] najmä dodávateľ je povinný i) bezodkladne informovať Komisiu, len čo sa dozvie o akýchkoľvek okolnostiach, ktoré by mohli ovplyvniť plnenie tejto zmluvy (...)“.

Pokiaľ ide o ukončenie zmluvy, ombudsman poznamenáva, že v článku 8 ods. 1 všeobecných podmienok zmluvy sa stanovuje, že „Komisia môže ukončiť zmluvu: a) keď dodávateľ alebo kolega ukončí projekt alebo podľa článku 6 tejto prílohy; b) ak je dohoda medzi dodávateľom a kolegom vypovedaná z dôvodu neplnenia ich záväzkov vyplývajúcich z dohody" , a v článku 8 ods. 2 všeobecných podmienok zmluvy sa uvádza, že "Komisia nenamieta proti vypovedaniu zmluvy na základe písomnej žiadosti dodávateľa z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. b) a c) tohto článku".

2.6 Pokiaľ ide o skutkové okolnosti tejto sťažnosti, z dokumentov v spise vyplýva, že dodávateľ listom z 27. marca 2003 informoval Komisiu, že od 1. januára 2003 nemal žiadny vzťah so sťažovateľom a že z dôvodu zdravotných problémov 11. júna 2002 odišiel z inštitútu a nikdy sa nevrátil. V tomto liste dodávateľ ďalej informoval Komisiu, že napriek opakovaným výzvam sťažovateľa, aby sa vrátil do inštitútu s cieľom prediskutovať výskumný projekt, sťažovateľ nikdy neuvažoval o návrate do hostiteľského inštitútu a ignoroval všetky príležitosti ponúkané na rozvoj výskumného projektu. Nakoniec v tomto liste dodávateľ informoval Komisiu, že z tohto dôvodu 31. decembra 2002 vypovedal svoju dohodu so sťažovateľom. Zdá sa, že v nadväznosti na tento list od dodávateľa sa Komisia rozhodla vypovedať zmluvu s hostiteľským inštitútom, a tým aj výskumný projekt.

2.7 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia ho neinformovala o dôvodoch, prečo neuložila hostiteľskému inštitútu povinnosť dodržiavať svoje povinnosti stanovené v zmluve, z uvedenej zmluvnej štruktúry vyplýva, že Komisia nemala voči sťažovateľovi žiadne zmluvné záväzky. Sťažovateľ to vo svojich pripomienkach uznal.

2.8 Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom stanovisku poukázala na to, že hostiteľský inštitút ju informoval, že dohoda medzi ním a sťažovateľom bola ukončená 31. decembra 2002. Ako už ombudsman uviedol (pozri bod 1.4), zdá sa, že sťažovateľ vo svojich pripomienkach nespochybnil skutočnosť, že dohoda bola ukončená. Ombudsman sa preto domnieva, že vzhľadom na ukončenie dohody medzi hostiteľským inštitútom a sťažovateľom sa nezdá, že by Komisia mala dôvod zaviazať hostiteľský inštitút, aby dodržiaval svoje povinnosti stanovené v zmluve. Vzhľadom na túto skutočnosť a na neexistenciu zmluvných záväzkov Komisie voči sťažovateľovi sa ombudsmanka domnieva, že sa zdá, že Komisia nebola povinná informovať sťažovateľa o dôvodoch, prečo podľa jeho názoru nezaväzovala hostiteľský inštitút, aby si splnil svoje povinnosti.

2.9 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia ho neinformovala o dôvodoch, pre ktoré neumožnila jeho preloženie do iného inštitútu, ombudsman poznamenáva, že článok 7 ("Zmeny a doplnenia") zmluvy stanovoval, že "jeho zmluvu vrátane jej príloh možno zmeniť iba písomne prostredníctvom zmeny a doplnenia medzi splnomocnenými zástupcami verejných obstarávateľov. Na tento účel nesmie byť pre verejných obstarávateľov záväzná žiadna ústna dohoda. Každá žiadosť o zmenu musí byť Komisii doručená aspoň dva mesiace pred uplynutím trvania projektu.“ Ombudsman sa domnieva, že žiadosť o postúpenie inému hostiteľskému inštitútu si vyžadovala podstatnú zmenu zmluvy medzi Komisiou a hostiteľským inštitútom. Ombudsman poznamenáva, že hostiteľský inštitút podľa všetkého nepredložil Komisii žiadnu takúto žiadosť o zmenu zmluvy.

2.10 Na základe vyššie uvedených úvah sa ombudsman domnieva, že sa nezdá, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Komisie, pokiaľ ide o jej údajné neinformovanie sťažovateľa o dôvodoch, prečo (i) neuložila hostiteľskému inštitútu povinnosť dodržiavať svoje povinnosti stanovené v zmluve, ani (ii) neumožnila jeho preloženie do iného inštitútu.

3 O údajnom neinformovaní sťažovateľa Komisiou o rozhodnutí prestať mu vyplácať sumy zodpovedajúce jeho štipendiu

3.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia ho neinformovala o rozhodnutí prestať mu vyplácať sumy zodpovedajúce jeho štipendiu.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že podľa zmluvnej štruktúry individuálneho štipendia boli príspevky Európskeho spoločenstva vyplatené hostiteľskému inštitútu, a nie sťažovateľovi. Komisia sa preto domnieva, že nemala žiadnu zmluvnú povinnosť informovať sťažovateľa o ukončení zmluvy medzi ňou a hostiteľským inštitútom. Okrem toho vypovedanie zmluvy bolo priamym dôsledkom vypovedania dohody podpísanej medzi hostiteľským inštitútom a sťažovateľom.

3.3 Ombudsman poznamenáva, že v prípade vypovedania zmluvy medzi Komisiou a dodávateľom sa v článku 8 ods. 5 všeobecných podmienok zmluvy stanovuje, že "dodávateľ podnikne primerané kroky na zrušenie alebo zníženie prijatých záväzkov, a to po prijatí listu od Komisie, ktorým ich informuje o vypovedaní zmluvy, alebo po odoslaní jej listu so žiadosťou o vypovedanie zmluvy." V prípade vypovedania zmluvy teda hostiteľský inštitút prestane kolegovi platiť. Ako už bolo uvedené v bode 2.7, v tejto súvislosti sa nepredpokladá žiadna informačná povinnosť Komisie voči kolegovi.

3.4 Na základe uvedených úvah ombudsman dospel k záveru, že sa zdá, že Komisia sa v súvislosti s týmto tvrdením nedopustila nesprávneho úradného postupu.

4 O údajnom neinformovaní sťažovateľa Komisiou o zostávajúcich sumách zodpovedajúcich jeho štipendiu, ktoré nemohol použiť na svoj výskum

4.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia ho neinformovala o zostávajúcich sumách zodpovedajúcich jeho štipendiu, ktoré nemohol použiť na svoj výskum.

4.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že po ukončení zmluvy musí dodávateľ vrátiť nevyužitú časť finančného príspevku Spoločenstva samotnej Komisii. Podľa článku 11 nariadenia o rozpočtových pravidlách preto Komisia už nemohla použiť túto sumu v prospech sťažovateľa.

4.3 Ombudsman poznamenáva, že v článku 8 ods. 5 všeobecných podmienok zmluvy sa ustanovuje, že "v prípade ukončenia zmluvy môže Komisia požadovať vrátenie časti finančného príspevku Spoločenstva, pričom zohľadní stav napredovania projektu. Sumy, ktoré si ponechá dodávateľ a/alebo kolega, sa vypočítajú úmerne k obdobiu realizácie projektu (…)“.

4.4 Na základe uvedených úvah sa ombudsman domnieva, že v súvislosti s týmto tvrdením nedošlo zo strany Komisie k nesprávnemu úradnému postupu.

5 Tvrdenia sťažovateľa

5.1 Sťažovateľ tvrdil, že i) by mal mať možnosť využiť zostávajúce sumy zodpovedajúce jeho štipendiu. Ďalej tvrdil, že ii) Komisia by mala prepracovať postup týkajúci sa štipendií Marie Curie a dôkladnejšie dohliadať na vykonávanie štipendií.

5.2 Pokiaľ ide o prvé tvrdenie sťažovateľa, Komisia uviedla, že sa zdá, že sťažovateľ požadoval sumy zodpovedajúce jeho štipendiu za január a február 2003 a že by sa mal obrátiť na svojho zamestnávateľa, keďže tieto platby súviseli s dohodou podpísanou medzi sťažovateľom a hostiteľským inštitútom.

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie sťažovateľa, Komisia uviedla, že počas celého trvania dohody boli útvary Komisie pravidelne v kontakte s oboma stranami a vynaložili všetko (právne) možné úsilie s cieľom nájsť vhodné riešenie. Podľa názoru Komisie, ako jasne vyplýva z neustálych kontaktov medzi útvarmi Komisie, hostiteľskou organizáciou a sťažovateľom, primeraný dohľad nad vykonávaním dohody bol zabezpečený v medziach vymedzených štruktúrou rôznych zmluvných vzťahov.

5.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že cieľ štipendijného programu Marie Curie, t. j. podpora mladých európskych výskumných pracovníkov v ich kariére a posilnenie výskumu v EÚ, nebol dosiahnutý. Sťažovateľ v tejto súvislosti navrhol, aby sa ombudsmanka vyjadrila k účinnosti postupu Komisie a požiadala o úplný prehľad štipendijného programu Marie Curie, v ktorom by sa konkrétnejšie špecifikovali dosiahnuté výsledky.

5.4 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že (i) by mal mať možnosť využiť zostávajúce sumy zodpovedajúce jeho štipendiu, ombudsman poznamenáva, že na základe informácií obsiahnutých v liste hostiteľského inštitútu Komisii z 27. marca 2003 sa zdá, že hostiteľský inštitút 31. decembra 2002 ukončil dohodu uzavretú medzi sťažovateľom a hostiteľským inštitútom. Vzhľadom na to, že otázka mesačných platieb, ktoré sa majú vyplácať sťažovateľovi, sa riadi dohodou uzavretou medzi ním a hostiteľským inštitútom, ombudsman sa domnieva, že stanovisko Komisie, podľa ktorého by sa sťažovateľ mal obrátiť na svojho bývalého zamestnávateľa, t. j. hostiteľský inštitút, sa zdá byť primerané.

5.6 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa (ii) o tom, že Komisia by mala prepracovať postup týkajúci sa štipendií Marie Curie a dôkladnejšie dohliadať na vykonávanie štipendií, ombudsman sa domnieva, že vzhľadom na jeho závery k trom vyššie uvedeným tvrdeniam sťažovateľa (pozri body 2.10, 3.4 a 4.4) nie je potrebné pokračovať v jeho vyšetrovaní tohto tvrdenia.

5.7 Na základe uvedených úvah sa zdá, že Komisia sa v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

6 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS