V Štrasburgu 13. marca 2006

Vážená pani K.,

Dňa 11. novembra 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa príkazov na vymáhanie MII00261, MII01728 a MII01825 (vo výške 17 000 EUR), ktoré boli adresované spoločnosti Film après Film, ako aj sťažovateľovi.

Dňa 20. decembra 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 28. februára 2005. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 2. mája 2005.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas, ktorý mi trvalo dokončiť moje vyšetrovanie.

Sťažnosť

Sťažovateľom je filmový režisér, ktorý sa sťažuje v mene súkromnej spoločnosti s názvom Film après Film. V roku 1996 Komisia vyhlásila výzvu na predkladanie návrhov 6/96 v rámci rozvojového programu MEDIA. Sťažovateľ predložil v mene spoločnosti Film après Film návrh projektu dokumentárneho filmu s názvom Le nuage d'automne est fuyant plus fuyant encore v rámci uvedenej výzvy na predkladanie návrhov. Tento celovečerný dokumentárny film mal zachytiť príbeh mladej čínskej herečky, ktorá opustila Čínu, aby sa stala herečkou v Paríži, pretože jej rodičia, bývalí herci Pekinskej opery, boli uväznení počas ôsmich rokov počas Maovej reedukačnej kampane.

Návrh projektu sťažovateľa bol prijatý. Dňa 28. apríla 1997 podpísala v mene Film après Film zmluvu s Komisiou v rámci rozvojového programu MEDIA. Podľa tejto zmluvy č. 9606DE10169FR Komisia poskytla sťažovateľovi úver vo výške 17 000 ECU (1). V súlade s bodom 2.1 písm. a) všeobecných zmluvných podmienok bol sťažovateľ povinný splatiť prvých 25 % úveru 12 mesiacov odo dňa vyplatenia prvej splátky. Dňa 2. júna 1998 Komisia na žiadosť sťažovateľa predĺžila lehotu na splatenie prvých 25 % pôžičky na rozvoj MEDIA. Keďže spoločnosť 18. augusta 1999 neposkytla ročný aktualizovaný balík, Komisia informovala sťažovateľa, že si vyhradzuje právo vypovedať zmluvu o úvere a podniknúť potrebné kroky na vymáhanie sumy 16 900 EUR. V roku 2000 Komisia zaslala sťažovateľovi tri príkazy na vymáhanie pohľadávok (MII-00261 vo výške 4 050 EUR, MII-01728 vo výške 4 250 EUR a MII-01825 vo výške 4 250 EUR. Dňa 31. januára 2004 bolo sťažovateľovi zaslané oznámenie o dlhu č. 3240508573 vo výške 16 800 EUR.

Sťažovateľ zaslal 26. marca 2004 Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre rozpočet list so žiadosťou, aby Komisia odpustila dlh, pretože jej spoločnosť nebola schopná splatiť tento dlh z dôvodu jej neistej finančnej situácie. Jej žiadosti sa nevyhovelo.

Sťažovateľka sa 11. novembra 2004 sťažovala ombudsmanovi, že Komisia nesprávne odmietla vzdať sa uvedeného dlhu jej spoločnosti.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti vysvetlila, že 17 000 EUR získaných z programu MEDIA Development jej umožnilo zúčastniť sa na fóre organizovanom v Amsterdame, vystupovať v Barcelone a filmovať v Pekingu s cieľom získať dôkaz o tom, že rodičia mladej čínskej herečky by súhlasili s odhalením príbehov o ich čase vo väzení. Počas svojej návštevy v Pekingu získala 22 kaziet po 40' a úryvok z filmu po 5'. Okrem toho zaslala niekoľko súborov francúzskym televíznym kanálom a požiadala o finančnú podporu od CNC (Centre national de la cinématographie). Nebola však schopná nájsť distribútora alebo koproducenta. Sťažovateľka uviedla, že s pôžičkou z programu MEDIA Development podnikla všetko, čo mohla.

Sťažovateľka tvrdila, že nemá žiadne iné prostriedky na splatenie dlhu svojej spoločnosti okrem poskytnutia kaziet a úryvkového filmu Komisii.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku zhrnula tieto pripomienky:

V rámci vytvorenia rozvojového programu MEDIA bola spoločnosti Film après Film zastúpenej sťažovateľom poskytnutá pôžička vo výške 17 000 ECU na rozvoj audiovizuálneho projektu s názvom „Le nuage d'automne est fuyant plus fuyant encore“. Podľa zmluvy č. 9606DE10169FR podpísanej 28. apríla 1997 sťažovateľ obdržal 8 500 ECU 21. mája 1997 pri podpise zmluvy a ďalších 8 500 ECU 20. augusta 1997 pri schválení predbežnej správy.

V súlade so zmluvou a jej prílohami Komisia poskytla spoločnosti Film après Film bezúročnú pôžičku do maximálnej výšky 17 000 ECU alebo 50 % skutočných výdavkov na rozvoj projektu. Pôžička mala byť použitá spoločnosťou Film après Film výlučne, výlučne a priamo na úhradu správnych nákladov na vývoj projektu ako audiovizuálneho diela v súlade so zmluvou a na základe priloženého rozpočtu na rozvoj.

Podľa bodu 2.2 prílohy I k uvedenej dohode sa splatenie úveru Komisii malo uskutočniť takto:

25 % (4 250 ECU) 12 mesiacov od dátumu prvej splátky (21. mája 1998);

25 % (4 250 ECU) 24 mesiacov od dátumu prvej splátky (21. mája 1999);

a neuhradené sumy najneskôr tri mesiace po prvom dni hlavnej fotografie audiovizuálneho diela.

Po prijatí prvého príkazu na vrátenie sumy 4 050 EUR (MII00261) sťažovateľ požiadal o odklad vrátenia prvej platby, ktorú Komisia akceptovala. Po tomto rozhodnutí mala byť prvá platba vrátená najneskôr 21. novembra 1998. Sťažovateľ však 20. januára 1999 a 22. októbra 1999 uskutočnil len dve čiastočné splátky vo výške 100 EUR.

Dňa 25. apríla 2000 Komisia zaslala sťažovateľovi druhý príkaz na vrátenie sumy 4 250 EUR (MII01728) a pripomenula mu, že suma 4 050 EUR z prvej platby zostáva nezaplatená. Komisia zdôraznila sťažovateľovi, že všetky zostávajúce sumy by mali byť vyplatené do 28. apríla 2000.

Keďže nedošlo k žiadnemu dodatočnému splateniu, Komisia 23. júna 2000 informovala sťažovateľa, že sa rozhodla ukončiť dohodu a požadovať na základe doložky 2.3 i všeobecných podmienok okamžité vrátenie celej zostávajúcej sumy. Sťažovateľ mal zaplatiť 16 800 EUR, čo zodpovedá sume peňazí, ktorú požičala Komisia, zníženej o 200 EUR, ktoré už sťažovateľ zaplatil. Sťažovateľovi bol adresovaný tretí príkaz na vrátenie (MII01825) sumy 8 500 EUR.

Celá suma, ktorá sa má vymôcť, konkrétne 16 800 EUR, bola zaznamenaná v účtovnom systéme Komisie pod číslom SI2.293537 (oznámenie o dlhu č. 3240508573) s dátumom splatnosti 15. februára 2004, čo je dátum, po ktorom bolo možné od sťažovateľa vymáhať úroky podľa sadzby REFI Európskej centrálnej banky + 1,5 % ročne.

Sťažovateľ neuhradil žiadnu sumu vo výške 16 800 EUR.

GR pre rozpočet zaslalo 8. apríla 2004 upomienku a 4. júna 2004 formálne oznámenie. Sťažovateľka reagovala nedatovaným listom, na ktorý odkázala v e-maile z 27. apríla 2004, v ktorom opísala svoju ťažkú finančnú situáciu a požiadala o odpustenie dlhu. Dňa 27. apríla 2004 oddelenie účtovníctva (GR pre rozpočet) odpovedalo e-mailom a vysvetlilo, že nemá právomoc odpustiť dlh, keďže táto právomoc je v tomto prípade výlučne zverená povoľujúcim úradníkom GR pre vzdelávanie a kultúru a GR pre informačnú spoločnosť od 1. januára 2005. Účtovné služby zaslali 4. júna 2004 sťažovateľke formálnu výzvu týkajúcu sa jej dlhu vo výške 16 800 EUR.

Sťažovateľka v liste z 15. júna 2004 opäť uviedla, že nemá možnosť splatiť dlh, a informovala Komisiu o svojej sťažnosti európskemu ombudsmanovi.

Vzdanie sa vymáhania je výsadou zodpovedného povoľujúceho úradníka a je možné len za výnimočných okolností uvedených v článku 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 87 jeho vykonávacích ustanovení. V týchto ustanoveniach sa stanovujú tri obmedzené a vyčerpávajúce situácie, v ktorých by sa mohlo uvažovať o vzdaní sa vymáhania:

• odhadované náklady na vymáhanie by presiahli výšku dlhu, ktorý sa má vymáhať, a vzdanie sa nároku by nepoškodilo dobré meno Spoločenstiev;
• pohľadávku nie je možné vymôcť z dôvodu jej veku alebo platobnej neschopnosti dlžníka (vyžaduje sa preukázaná likvidácia listom likvidátora alebo konkurzu a/alebo výmaz z obchodného registra; konkurz dlžníka s potvrdením správcu konkurznej podstaty (vo francúzštine: curateur d'absence d'actifs);
• vymáhanie poškodzuje zásadu proporcionality.

Tieto ustanovenia nezakladajú právo na vzdanie sa práva, ale naopak obmedzujú možnosti vzdania sa práva na okolnosti, ktoré v danom prípade neexistujú.

Dotknutá spoločnosť je v skutočnosti stále registrovaná ako súkromná spoločnosť a ani v likvidácii, ani v konkurze (2). Komisia zdôraznila, že podľa navrhovateľa spoločnosť ukončila svoju činnosť 20. marca 2003. Komisia však tvrdila, že podľa listu, ktorý sťažovateľka zaslala 11. novembra 2004, stále hľadala televízny kanál a výrobcu. Komisia tvrdila, že sťažovateľka sa pri mnohých príležitostiach odvolávala na svoje finančné ťažkosti bez toho, aby poskytla akýkoľvek dôkaz o platobnej neschopnosti, alebo bez toho, aby požiadala o rozdelenie dlhu.

Komisia tvrdila, že navrhovateľ nepatrí do žiadnej z uvedených kategórií, a preto nie je možné, aby Komisia dlh odpustila.

V súlade s článkom 85 vykonávacích ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia poskytnúť dodatočnú lehotu na zaplatenie len na písomnú žiadosť dlžníka s náležitým uvedením dôvodov a za predpokladu, že sa dlžník zaviaže zaplatiť úroky a zloží finančnú záruku na pokrytie nesplateného dlhu v istine aj úrokoch.

Sťažovateľ nepodal takúto žiadosť o splátku, ale obmedzil sa na potvrdenie nemožnosti vrátenia.

Komisia zdôraznila, že sťažovateľka dostala odpoveď na svoj list z 26. marca 2004 e-mailom a bežnou poštou 27. apríla 2004. Povoľujúci úradník potvrdil dlh a účtovné útvary jej 4. júna 2004 zaslali formálnu výzvu.

Komisia usúdila, že konala v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných, a požiadala ombudsmana, aby sťažnosť zamietol.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka trvala na svojej sťažnosti a v skratke uviedla tieto pripomienky. Podľa sťažovateľa finančné zdroje spoločnosti Film après Film, žiadna kancelária, žiadne auto, žiadny počítač, žiadni zamestnanci ani projekty. Sťažovateľka okrem toho tvrdila, že nemá ani dostatok finančných zdrojov potrebných na výmaz svojej spoločnosti z obchodného registra.

Pokiaľ ide o pokusy sťažovateľky získať pre svoj projekt ďalšieho producenta a obnoviť fungovanie Film après Film, tvrdí, že tieto pokusy neboli úspešné.

Sťažovateľka vysvetlila, že verí, že program rozvoja programu MEDIA poskytne podporu potrebnú na výrobu filmov. Podľa nej sa pokúsila vrátiť časť sumy, kým to bolo ešte možné. To však už nie je možné. Sťažovateľka navrhla, že by mohla pracovať bez odmeny za program rozvoja MEDIA.

ROZHODNUTIE

1 Komisia nesprávne odmietla odpustiť dlh sťažovateľa

1.1 Sťažovateľka tvrdila, že Komisia nesprávne odmietla odpustiť jej dlh. V roku 2000 Komisia zaslala sťažovateľovi tri príkazy na vymáhanie: MII-00261 za 4 050 EUR, MII-01728 za 4 250 EUR a MII-01825 za 8 500 EUR. Dňa 31. januára 2004 bolo sťažovateľovi zaslané oznámenie o dlhu č. 3240508573 vo výške 16 800 EUR. Dňa 26. marca 2004 sťažovateľ zaslal Generálnemu riaditeľstvu Komisie pre rozpočet list so žiadosťou, aby Komisia odpustila dlh, pretože jej spoločnosť nebola schopná splatiť svoj dlh z dôvodu jej neistej finančnej situácie. Žiadosť bola zamietnutá.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku trvala na tom, že vzdanie sa vymáhania je výsadou zodpovedného povoľujúceho úradníka a je možné len za výnimočných okolností uvedených v článku 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách a v článku 87 jeho vykonávacích ustanovení. V týchto ustanoveniach sa stanovujú tri obmedzené a vyčerpávajúce okolnosti, za ktorých by sa mohlo uvažovať o vzdaní sa vymáhania:

• odhadované náklady na vymáhanie by presiahli výšku dlhu, ktorý sa má vymáhať, a vzdanie sa nároku by nepoškodilo dobré meno Spoločenstiev;
• pohľadávku nie je možné vymôcť z dôvodu jej veku alebo platobnej neschopnosti dlžníka (vyžaduje sa preukázaná likvidácia listom likvidátora alebo konkurzu a/alebo výmaz z obchodného registra; konkurz dlžníka s potvrdením správcu konkurznej podstaty (vo francúzštine: curateur d'absence d'actifs);
• vymáhanie poškodzuje zásadu proporcionality.

Tieto ustanovenia nezakladajú právo na vzdanie sa práva, ale naopak obmedzujú možnosti vzdania sa práva na okolnosti, ktoré v danom prípade neexistujú.

1.3 Komisia trvala na tom, že predmetná spoločnosť je v skutočnosti stále registrovaná ako súkromná spoločnosť a ani v likvidácii, ani v konkurze (3). Komisia zdôraznila, že podľa navrhovateľa spoločnosť ukončila svoju činnosť 20. marca 2003. Podľa listu, ktorý sťažovateľka zaslala 11. novembra 2004, však stále hľadala televízny kanál a producenta. Komisia potvrdila, že sťažovateľka sa pri mnohých príležitostiach odvolávala na svoje finančné ťažkosti bez toho, aby poskytla akýkoľvek dôkaz o platobnej neschopnosti alebo bez toho, aby požiadala o rozdelenie dlhu. Komisia tvrdila, že navrhovateľ nepatrí do žiadnej z uvedených troch kategórií, a preto nie je možné, aby Komisia dlh odpustila.

1.4 Ombudsman pripomína, že v článku 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách (4) sa stanovuje, že:

„Ak sa zodpovedný povoľujúci úradník vymenovaný delegovaním plánuje vzdať vymáhania stanovenej pohľadávky, zabezpečí, aby bolo vzdanie sa v poriadku a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia a proporcionality v súlade s postupmi a kritériami stanovenými vo vykonávacích predpisoch. Rozhodnutie o vzdaní sa musí byť odôvodnené.“

Okrem toho sa v článku 87 vykonávacích ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách (5), ktorý je založený na článku 73 nariadenia o rozpočtových pravidlách, stanovuje, že:

„Zodpovedný povoľujúci úradník sa môže vzdať vymáhania celej stanovenej pohľadávky alebo jej časti len v týchto prípadoch:

a) ak by predpokladané náklady na vymáhanie presiahli sumu, ktorá sa má vymáhať, a vzdanie sa nároku by nepoškodilo dobré meno Spoločenstva;

b) ak pohľadávku nemožno vymôcť vzhľadom na jej vek alebo platobnú neschopnosť dlžníka;

c) ak vymáhanie nie je v súlade so zásadou proporcionality.“

1.5 Ombudsman poznamenáva, že podľa článku 87 vykonávacích ustanovení nariadenia o rozpočtových pravidlách môže Komisia upustiť od vymáhania dlhu len v prípadoch stanovených v uvedenom článku. V tomto prípade sťažovateľ požiadal Komisiu, aby sa vzdala dlhu svojej spoločnosti, v podstate na základe uvedeného ustanovenia, v ktorom sa odkazuje na „platobnú neschopnosť dlžníka“. Komisia žiadosť zamietla najmä preto, že spoločnosť sťažovateľa nebola v likvidácii ani v konkurze a sťažovateľ neposkytol žiadny dôkaz o platobnej neschopnosti dlžníka. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ nespochybnil správnosť týchto skutočností, na ktorých Komisia založila svoje napadnuté rozhodnutie.

1.6 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia poskytla primerané a opodstatnené dôvody pre svoje rozhodnutie zamietnuť žiadosť sťažovateľky o odpustenie vymáhania dlhu jej spoločnosti . Ombudsmanka preto neakceptuje tvrdenie sťažovateľky, že Komisia nesprávne odmietla vzdať sa jej dlhu.

1.7 Ombudsman preto v tejto veci nezistil nesprávny úradný postup Komisie.

2 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) ECU = EUR. Komisia sa vo svojej korešpondencii sťažovateľovi od 18. augusta 1999 odvoláva na EUR.

(2) Komisia pripojila k svojmu stanovisku kópiu príkazu na vymáhanie MII-00261 spolu s kópiou informačného listu z 10. januára 2005, ktorý obsahoval podrobnosti o existencii súkromnej spoločnosti s názvom Film après Film v kancelárii tajomníka francúzskeho obchodného súdu v Paríži.

(3) Komisia pripojila k svojmu stanovisku kópiu príkazu na vymáhanie MII-00261 spolu s kópiou informačného listu z 10. januára 2005, ktorý obsahoval podrobnosti o existencii súkromnej spoločnosti s názvom Film après Film v kancelárii tajomníka francúzskeho obchodného súdu v Paríži.

(4) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 2002, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74).

(5) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145).