# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 1368/2004/GG na Európsku komisiu
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: null
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/2193)
---
> Sťažovateľ, nemecká spoločnosť, patril do konzorcia, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb. Zmluva sa týkala poskytnutia dvoch expertov EÚ, spoluriaditeľa a finančného/administratívneho manažéra pre environmentálny projekt v Číne. Expert zamestnaný sťažovateľom bol vymenovaný za finančného/administratívneho manažéra a po dodatku k jeho zmluve sa v skutočnosti stal zástupcom spoluriaditeľa. O dva roky neskôr delegácia Komisie v Pekingu informovala konzorcium, že sa rozhodla ukončiť zmluvu s odborníkom, pretože si nesplnil svoje úlohy upravené v dodatku. Sťažovateľ požiadal Komisiu o prístup k dokumentom, na ktorých bolo založené ukončenie zmluvy. Komisia túto žiadosť zamietla.
> 
> Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia nedodržala nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom. Neskôr tiež tvrdila, že vypovedanie zmluvy bolo protiprávne.
> 
> Komisia tvrdila, že dokumenty nemôžu byť sprístupnené, pretože by ovplyvnili osobnú bezúhonnosť znalca a jeho obchodné záujmy. Dodal, že dokumenty môžu byť sprístupnené súdnemu orgánu len na základe súdneho príkazu na ich predloženie. Pokiaľ ide o vypovedanie zmluvy, Komisia dvakrát písomne oznámila konzorciu, že expert si neplní svoje povinnosti, ale situácia sa nezmenila. Odkladal prevzatie nových povinností. Jeho kolegovia, ktorí boli nútení prevziať dodatočnú pracovnú záťaž, sa na to naďalej sťažovali.
> 
> Útvary ombudsmana preskúmali spis Komisie. Ombudsman po preskúmaní všetkých dôkazov dospel k záveru, že hoci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu v súvislosti s ukončením zmluvy, Komisia neposkytla primerané vysvetlenie svojho odmietnutia poskytnúť prístup k relevantným dokumentom. Preto adresoval Komisii návrh odporúčania, v ktorom ju žiada, aby prehodnotila žiadosť sťažovateľa.
> 
> Komisia uviedla, že je naďalej presvedčená, že žiadosť riadne vybavila. V duchu dobrej spolupráce však túto záležitosť prehodnotila a mohla poskytnúť čiastočný prístup k 13 zo 16 dotknutých dokumentov tým, že vymazala určité názvy a zmluvné podrobnosti. Sťažovateľ uvítal ústupky Komisie, ale zdôraznil, že nezašli dostatočne ďaleko.
> 
> Ombudsman sa domnieval, že Komisia riadne nevykonala jeho návrh odporúčania. Podľa jeho názoru Komisia neposkytla primerané vysvetlenie, že v niektorých dokumentoch vymazala meno spoluriaditeľa EÚ a neposkytla aspoň čiastočný prístup k zostávajúcim trom dokumentom. Keďže ombudsman nemá možnosť vydať ďalší návrh odporúčania týkajúci sa toho istého prípadu, uzavrel tento prípad kritickou poznámkou.
> 
V Štrasburgu 15. decembra 2005   

Vážený pán G.,

Dňa 3. mája 2004 ste v mene spoločnosti GFI Umwelt -- Gesellschaft für Infrastruktur und Umwelt mbH podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa žiadosti o prístup k dokumentom.

Dňa 19. mája 2004 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 25. augusta 2004. Poslal som Vám ho 30. augusta 2004 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. septembra 2004. V týchto pripomienkach ste predložili ďalšie tvrdenie.

Dňa 20. októbra 2004 som požiadal Komisiu, aby mi poskytla ďalšie informácie v súvislosti s Vaším prípadom a aby sa vyjadrila k dodatočnému tvrdeniu, ktoré ste vzniesli. Komisia zaslala svoju odpoveď 14. decembra 2004. Poslal som Vám ho 14. decembra 2004 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. decembra 2004.

Dňa 18. januára 2005 som požiadal Komisiu o prístup k jej spisu. Nahliadnutie do príslušných dokumentov vykonali moje útvary 22. februára 2005. Kópia tejto správy Vám bola zaslaná 28. februára 2005 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 9. marca 2005.

Dňa 29. apríla 2005 som adresoval Komisii návrh odporúčania, v ktorom som žiadal, aby Komisia predložila podrobné stanovisko do 31. júla 2005.

Oznámením z 5. augusta 2005 ma generálny sekretariát Komisie informoval, že podrobné stanovisko sa oneskorí.

Dňa 31. augusta 2005 ste sa písomne pýtali, či bola doručená odpoveď Komisie. Tento list bol môjmu úradu doručený 7. septembra 2005. V telefonickom rozhovore s pánom Grillom z mojich útvarov ste boli v ten istý deň informovaný o tom, že podrobné stanovisko Komisie ešte nebolo doručené.

Podrobné stanovisko Komisie mi bolo doručené 6. októbra 2005 (originál v anglickom jazyku) a 24. októbra 2005 (nemecký preklad). Poslal som Vám ho 13. októbra 2005 (originál v angličtine) a 25. októbra 2005 (nemecký preklad) s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 7. novembra 2005.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť
--------

*Úvod*   

Táto sťažnosť súvisí s ďalšou sťažnosťou (sťažnosť 402/2004/GG), ktorú predložil ten istý sťažovateľ, nemecká spoločnosť.
*Sťažnosť 402/2004/GG*   

Dňa 3. augusta 1999 Komisia uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou Rhein-Ruhr Ingenieur-Gesellschaft mbH (ďalej len „RRI", nemecká spoločnosť) ako vodcom konzorcia zahŕňajúceho sťažovateľa. Zmluva sa týkala poskytnutia dvoch expertov EÚ, spoluriaditeľa a finančného/administratívneho manažéra pre technickú pomoc integrovanému environmentálnemu projektu EÚ -- Čína Liaoning (LIEP), veľa: Riadenie programovej kancelárie a projektu environmentálneho povedomia. Pán W., odborník zamestnaný sťažovateľom, sa stal finančným/administratívnym manažérom v septembri 2000. V nadväznosti na dodatok k zmluve podpísanej v septembri 2001 sa pán W. stal zástupcom spoluriaditeľa.

Delegácia Komisie v Pekingu 15. septembra 2003 informovala RRI doporučeným listom, že sa rozhodla vypovedať zmluvu na základe jej článku 15 a z dôvodu, že zástupca spoluriaditeľa si nesplnil svoje úlohy upravené v dodatku č. 2. Komisia vysvetlila, že v dvoch listoch zaslaných 6. júna 2002 a 30. januára 2003 poukázala na to, že služby poskytnuté sťažovateľom neboli poskytnuté k spokojnosti Komisie, a upozornila, že pokiaľ zástupca spoluriaditeľa nesplní svoje povinnosti, bude sa domnievať, že konzorcium vedené RRI porušuje zmluvu.

V liste zaslanom 22. septembra 2003 RRI spochybnila toto rozhodnutie a požiadala Komisiu, aby poskytla presnejšie informácie o jeho dôvodoch. Delegácia vo svojej odpovedi z 26. septembra 2003 poukázala na to, že zástupca spoluriaditeľa má okrem iného „zodpovednosť za verejné obstarávanie a uzatváranie zmlúv". Podľa delegácie expert sťažovateľa túto povinnosť nesplnil.

RRI zaslala delegácii ďalší list 10. novembra 2003. Delegácia vo svojej odpovedi z 18. novembra 2003 neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti týkajúce sa dôvodov svojho rozhodnutia vypovedať zmluvu.

V dôsledku ukončenia zmluvy o technickej pomoci sťažovateľ považoval za potrebné ukončiť svoju pracovnú zmluvu s pánom W. Pán W. podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na Arbeitsgericht (pracovný súd) v Bonne (Nemecko). Zdalo sa, že v priebehu tohto konania musel sťažovateľ poskytnúť podrobné informácie o údajnom odmietnutí pána W. vykonávať svoje povinnosti.

Sťažovateľ v sťažnosti 402/2004/GG v podstate tvrdil, že Komisia neposkytla dostatočne presné informácie o dôvodoch ukončenia zmluvy o technickej pomoci.

Ombudsmanka rozhodla, že by sa malo uskutočniť vyšetrovanie. Sťažnosť preto zaslal Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Toto stanovisko bolo následne postúpené sťažovateľovi na vyjadrenie. Na základe výsledkov týchto vyšetrovaní ombudsmanka zastávala názor, že Komisia poskytla dostatočne presné informácie o dôvodoch ukončenia zmluvy a že teda nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa. Vec bola preto uzavretá rozhodnutím z 12. augusta 2004[(1)](#(1)){#Footnote1}.
*List sťažovateľa z 19. marca 2004*   

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[(2)](#(2)){#Footnote2} (ďalej len "nariadenie č. 1049/2001") predložil Komisii žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa ukončenia zmluvy v ten istý deň, ako napísal ombudsmanovi (5. februára 2004).

V ďalšom liste z 19. marca 2004 sťažovateľ informoval ombudsmana, že táto žiadosť bola zamietnutá 26. februára 2004, že opakovaná žiadosť bola podaná 4. marca 2004 a že vyšetrovanie ombudsmana by sa malo rozšíriť tak, aby sa vzťahovalo aj na zamietnutie prístupu zo strany Komisie.

Vzhľadom na to, že lehota, v rámci ktorej sa Komisia musela zaoberať opakovanou žiadosťou v súlade s nariadením č. 1049/2001 (15 pracovných dní po registrácii), v čase, keď sťažovateľ napísal tento list, ešte neuplynula, ombudsman informoval sťažovateľa, že sa ešte nemôže zaoberať týmto ďalším tvrdením, ale že sťažovateľ môže opätovne predložiť túto otázku hneď po uplynutí príslušnej lehoty, ak Komisia ešte neodpovedala.
*O tejto výhrade*   

V liste z 3. mája 2004 sťažovateľ zopakoval svoju sťažnosť týkajúcu sa otázky prístupu k dokumentom, pričom poukázal na to, že opakovaná žiadosť bola 26. apríla 2004 zamietnutá. Tento list bol preto zaevidovaný ako nová sťažnosť (sťažnosť 1368/2004/GG).

Komisia vo svojom rozhodnutí rozlišovala tri kategórie dokumentov. Dokumenty patriace do prvých dvoch kategórií (1: zmluvné dokumenty; 2: Korešpondencia týkajúca sa plnenia zmluvy) bola uvedená, zatiaľ čo dokumenty kategórie 3 boli uvedené len všeobecne („rôzna korešpondencia, najmä prostredníctvom e-mailu, medzi rôznymi osobami v súvislosti s plnením zmluvy"). Komisia uviedla, že otázku prístupu nemožno posudzovať v súvislosti s konkrétnymi žiadateľmi, keďže sprístupnené dokumenty patria do verejnej sféry, a teda sú prístupné pre všetkých.

Po vyjadrení názoru, že sťažovateľ by už mal mať k dispozícii dokumenty patriace do prvých dvoch kategórií, Komisia predložila nasledujúce pripomienky týkajúce sa všetkých dokumentov.

Dokumenty obsahovali informácie obchodnej povahy o dotknutých spoločnostiach, odborníkoch a osobách. Udeleniu prístupu k týmto dokumentom preto bránil článok 4 ods. 2 nariadenia, podľa ktorého sa prístup zamietne, ak by sa zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov.

Zverejnenie by narušilo aj ochranu súkromia a integrity jednotlivých osôb. Platilo to najmä pre dokumenty obsahujúce mená určitých osôb (v niektorých prípadoch dokonca aj ich životopisy). Preto sa uplatňovala aj výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia.

Nebolo možné poskytnúť čiastočný prístup vzhľadom na to, že na všetky informácie, ktoré tieto dokumenty obsahovali v súvislosti s plnením zmluvy, sa vzťahovala potreba chrániť obchodné záujmy dotknutých osôb. Nič nenasvedčovalo tomu, že by existoval prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uznal, že má k dispozícii dokumenty patriace do prvých dvoch kategórií, ale nemá k dispozícii dokumenty patriace do tretej kategórie. Zdôraznila, že nemá záujem o žiadne dokumenty týkajúce sa tretích strán, ale len o tie, ktoré sa týkajú ukončenia jej „vlastnej" zmluvy. Sťažovateľ takisto uviedol, že odôvodnenie Komisie, pokiaľ ide o ochranu súkromia a integrity pána W., bolo „groteskné". Zdôraznila, že Komisia odôvodnila ukončenie zmluvy údajným pochybením pána W., a teda spochybnila jeho integritu v oveľa horšom rozsahu, ako by to bolo možné dosiahnuť akýmkoľvek prístupom k dokumentom.

Sťažovateľ ďalej tvrdil, že prístup Komisie by zbavil nariadenie č. 1049/2001 potrebného účinku, keďže väčšina dokumentov sa týka osobných alebo obchodných záujmov tretích strán.

Sťažovateľ teda v podstate tvrdil, že Komisia nedodržala nariadenie č. 1049/2001 tým, že odmietla poskytnúť prístup k dokumentom, o ktoré požiadala listami z 5. februára 2004 a 4. marca 2004. Tvrdila, že Komisia by mala poskytnúť prístup k príslušným dokumentom.

Požiadavku
----------

**Stanovisko Komisie**   

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky.

Zmenené povinnosti pána W. boli stanovené v dodatku k zmluve. Pán W. však nikdy neprevzal nové úlohy, možno preto, že jeho pracovná zmluva s konzorciom nebola zmenená tak, aby odrážala nové zadávacie podmienky. Delegácia sa pokúsila objasniť túto záležitosť, ale nikdy nedostala jasnú odpoveď. Táto situácia viedla k sťažnostiam novoprijatého spoluriaditeľa a čínskeho riaditeľa. Nakoniec sa Komisia rozhodla zmluvu vypovedať.

Žiadosť o prístup sa týkala výmeny informácií, najmä e-mailom, medzi inými osobami zapojenými do vykonávania programu, pričom poukázala na skutočnosť, že pán W. neprevzal nové úlohy vyplývajúce z povýšenia jeho pracovného miesta v zmenenom a doplnenom referenčnom rámci. Zverejnenie týchto správ by bolo pre pána W. ako jednotlivca škodlivé. Ovplyvnilo by to tak jeho osobnú integritu, ako aj jeho obchodné záujmy, pokiaľ ide o jeho postavenie na trhu práce. Komisia považovala za svoju povinnosť chrániť obchodné záujmy pána W., a nie záujmy akejkoľvek inej strany. Nebol dôvod domnievať sa, že pán W. bol osobne zodpovedný za nedodržanie nového referenčného rámca. Jeho odmietnutie prevziať nové zodpovednosti mohlo byť spôsobené jeho zmluvným postavením s RRI alebo sťažovateľom.

Po sprístupnení dokumentu žiadateľovi sa tento dokument stal voľným a prístup by sa mal udeliť akémukoľvek inému žiadateľovi. Bolo zrejmé, že dokumenty, ku ktorým sťažovateľ požadoval prístup, nemohli byť zverejnené. Účelom žiadosti bolo použiť dokumenty v súdnom konaní proti pánovi W. Toto nemalo nič spoločné s otvorenosťou a verejným záujmom na sprístupnení dokumentov v držbe inštitúcií.

Na základe uvedených úvah Komisia trvala na svojom rozhodnutí nesprístupniť dokumenty sťažovateľovi. Dodal, že dokumenty môžu byť sprístupnené súdnemu orgánu len na základe súdneho príkazu na ich predloženie.
**Pripomienky sťažovateľa**   

Navrhovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojej sťažnosti a predložil tieto ďalšie pripomienky.

Názor Komisie, že správanie pána W. sa malo vysvetliť jeho údajne neuspokojivou pracovnou zmluvou so sťažovateľom, bol čisto špekulatívny. Dňa 11. apríla 2002 sťažovateľ po tom, čo kontaktoval pána W., informoval Komisiu, že pán W. si je dobre vedomý svojich povinností. Jej žiadosť o prístup k správam zo služobných ciest týkajúcich sa projektu alebo aspoň k jeho výňatkom týkajúcim sa údajne nedostatočnej výkonnosti pána W. však bola zamietnutá. Dňa 5. februára 2003 konzorcium na žiadosť delegácie vyhlásilo: „Upozorňujeme, že zmluvná dohoda medzi pánom \[W.\] a \[sťažovateľom\] nemôže spôsobiť žiadne prekážky projektu."

Sťažovateľ poukázal na to, že stanovisko, ktoré Komisia zaujala v súvislosti s prístupom k dokumentom, ju viedlo k presvedčeniu, že ukončenie príslušnej zmluvy z dôvodu údajnej nečinnosti pána W. nebolo v súlade so zákonom. Preto požiadala ombudsmana, aby túto otázku zahrnul do svojho vyšetrovania. V tejto súvislosti navrhovateľ tvrdil, že je zvláštne, že o ukončení zmluvy sa rozhodlo po tom, ako sa nový spoluriaditeľ a čínsky riaditeľ sťažovali. Sťažovateľ zdôraznil, že nový spoluriaditeľ bol zamestnancom spoločnosti konkurujúcej konzorciu.
**Ďalšie vyšetrovania**   

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.
*Žiadosť o doplňujúce informácie a doplňujúce stanovisko*   

Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby 1) vysvetlila, prečo by skutočnosť, že sťažovateľ mal v úmysle použiť dokumenty, ku ktorým požiadal o prístup v súdnom konaní, mala byť relevantná pre Komisiu pri vybavovaní žiadostí podaných podľa nariadenia č. 1049/2001, a 2) poskytla mu zoznam dokumentov patriacich do kategórie 3 spolu s uvedením výnimky (výnimiek) stanovenej (uvedených) v nariadení č. 1049/2001 pre každý dokument alebo kategóriu dokumentov, na základe ktorých sa Komisia domnievala, že sťažovateľovi nemožno udeliť prístup.

Ombudsmanka tiež požiadala Komisiu, aby poskytla stanovisko k dodatočnému tvrdeniu sťažovateľa, podľa ktorého ukončenie príslušnej zmluvy z dôvodu správania pána W. nebolo v súlade so zákonom.
*Odpoveď Komisie*   

Komisia vo svojej odpovedi uviedla tieto pripomienky.
++Pokiaľ ide o otázku prístupu k dokumentom++   

Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 žiadateľ pri žiadosti o prístup k dokumentom nemusel uviesť dôvody. Záujmy žiadateľa preto neboli v tejto súvislosti relevantné. Komisia tým, že odkázala na zamýšľané použitie príslušných dokumentov sťažovateľom, myslela, že tento účel nemožno považovať za prevažujúci verejný záujem, ktorý by prevážil nad potrebou chrániť obchodné záujmy druhého účastníka konania.

Kategória 3 dokumentov, ku ktorým sťažovateľ požiadal o prístup, pozostávala zo 16 dokumentov[(3).](#(3)){#Footnote3} Zverejnenie týchto dokumentov by ohrozilo ochranu „súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, najmä v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov" (článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001). Zverejnenie takýchto údajov by sa mohlo uskutočniť len vtedy, ak by boli splnené podmienky na zaobchádzanie s osobnými údajmi stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[(4).](#(4)){#Footnote4} V článku 8 písm. b) tohto nariadenia sa od žiadateľa vyžadovalo, aby preukázal potrebu prenosu osobných údajov a aby sa inštitúcia presvedčila, že prenos nepoškodil oprávnené záujmy dotknutej osoby.
++Pokiaľ ide o dodatočné tvrdenie sťažovateľa++   

Zmluva o poskytovaní služieb, ktorá sa týkala poskytnutia dvoch expertov EÚ (spoluriaditeľa a finančného/administratívneho manažéra), bola podpísaná 3. augusta 1999. Dňa 8. septembra 2000 RRI oznámila, že z rodinných dôvodov musí finančný/administratívny expert odstúpiť na konci októbra 2000 a navrhla pána W. ako jeho náhradníka. Komisia s tým súhlasila.

Z dôvodu nahradenia spoluriaditeľa Komisia listom z 10. augusta 2001 navrhla RRI, aby sa postavenie a povinnosti pána W. posilnili. RRI s tým súhlasila. To viedlo k podpísaniu dodatku (dodatku č. 2) k zmluve o poskytovaní služieb 3. septembra 2001. V tomto dodatku sa veľmi podrobne rozšírili povinnosti finančného/administratívneho manažéra vrátane ustanovenia (v článku 1.2.2 referenčného rámca), že „sa o podpisovú zodpovednosť (týkajúcu sa napr. aspektov verejného obstarávania, žiadostí o prevody, správy účtov a zmlúv) delí s čínskym riaditeľom". Medzi povinnosti a funkcie, ktoré mu boli zverené, patrila „zodpovednosť za verejné obstarávanie a zadávanie zákaziek". Ďalšou dôležitou funkciou bolo „nahradiť dočasne spoluriaditeľa EK, vedúceho tímu" (článok 4 ods. 1 referenčného rámca). Finančný/administratívny manažér (pán W.) sa tak v skutočnosti stal zástupcom spoluriaditeľa a jeho sadzba poplatku sa zvýšila.

Dňa 2. apríla 2002 Komisia zaslala RRI sťažnosť, v ktorej vytýkala pánovi W., že si neplní svoje nové povinnosti a funkcie. RRI bola podľa článku 6 zmluvy jediným kontaktným miestom, pokiaľ ide o komunikáciu týkajúcu sa zmluvy. Dňa 6. júna 2002 boli tieto obavy znovu vyjadrené. Situácia sa však nezmenila.

Dňa 30. januára 2003 Komisia opäť upozornila RRI, že ak sa táto situácia nezmení, bude považovaná za porušujúcu zmluvu. RRI vo svojej odpovedi z 5. februára 2003 prisľúbila, že túto otázku objasní hneď, ako sa pán W. vráti zo svojej dovolenky. Situácia sa však nezmenila a pán W. naďalej odkladal prevzatie všetkých nových povinností. Sťažnosti na túto skutočnosť stále prichádzali delegácii od všetkých dotknutých strán (čínsky spoluriaditeľ a spoluriaditeľ EÚ), ktoré boli nútené prevziať toto dodatočné pracovné zaťaženie.

Delegácia 15. septembra 2003 ukončila zmluvu v súlade s jej článkom 15.

Komisia na záver uviedla, že sa domnievala, že konala v súlade s ustanoveniami zmluvy, ktorú uzavrela s konzorciom vedeným RRI.
*Pripomienky sťažovateľa*   

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že šesť z ôsmich dokumentov, ktoré patria do kategórie 3 a pochádzajú z roku 2003, pochádzalo od spoluriaditeľa EÚ, zamestnanca konkurenčnej spoločnosti. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že ak by príslušné dokumenty skutočne mali obsahovať súkromné údaje, Komisia mohla tieto časti dokumentov vyplniť. Tvrdila však, že pokiaľ ide o pána W., pán W. nekonal ako súkromná osoba v rámci príslušnej zmluvy, ale ako zamestnanec sťažovateľa.
*O nahliadnutí do spisu Komisie*   

Dňa 22. februára 2005 útvary ombudsmana preskúmali spis Komisie. Pri tejto príležitosti zamestnanci ombudsmana poukázali na to, že Komisia označila dokumenty v spise za dôverné, a preto nebudú vyhotovené žiadne kópie. V odpovedi na otázku, ktorú im v tomto zmysle položili zamestnanci ombudsmana, zástupcovia Komisie prítomní na inšpekcii vysvetlili, že Komisia trvá na svojom stanovisku, že prístup k príslušným dokumentom sa musí zamietnuť na základe článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 bez ohľadu na skutočnosť, že v liste Komisie z 2. decembra 2004 bola uvedená len prvá z týchto výnimiek.
*Pripomienky sťažovateľa*   

Kópia správy o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi na vyjadrenie.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že jeho stanovisko zostalo nezmenené. Vzhľadom na to, že ombudsman teraz videl príslušné dokumenty, sťažovateľ sa ho spýtal (1), či tieto dokumenty obsahujú dostatočné prvky odôvodňujúce ukončenie zmluvy; 2. či tvrdenia, ktoré mohli byť obsiahnuté v týchto dokumentoch, mohli byť zodpovedané a vyvrátené, ak by Komisia poskytla prístup k týmto dokumentom včas; 3. či dokumenty obsahovali osobné údaje o tretích osobách a či sa Komisia dostatočne domnievala, že pán W. konal ako jej (sťažovateľ) zamestnanec; 4. či existujú dôvody alebo zdôvodnenia na to, aby sa dokumenty považovali za dôverné; (5) či Komisia zohľadnila skutočnosť, že považovanie dokumentov za dôverné bránilo poskytnutiu prístupu podľa článku 9 ods. 1 nariadenia 1049/2001 len vtedy, ak sa tieto dokumenty týkali verejnej bezpečnosti, obrany alebo vojenských záležitostí; a 6. či existovali náznaky naznačujúce, že Komisia sa snažila zakryť nesprávny úradný postup alebo nepriaznivý vplyv konkurentov.

OMBUDSMANOV NÁVRH ODPORÚČANIA
-----------------------------

**Návrh odporúčania**   

Ombudsman po preskúmaní všetkých dôkazov, ktoré mu boli predložené alebo ktoré zhromaždili jeho útvary, dospel k záveru, že hoci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, pokiaľ ide o ukončenie zmluvy, Komisia neposkytla primerané vysvetlenie svojho odmietnutia poskytnúť prístup k relevantným dokumentom. Podľa názoru ombudsmana to predstavovalo nesprávny úradný postup.

Tento záver bol založený na týchto úvahách:
> 1 Ombudsman nemôže súhlasiť so stanoviskom Komisie k *článku 4 ods. 1 písm. b)* nariadenia č. 1049/2001. V prvom rade treba poznamenať, že príslušné dokumenty sa týkajú realizácie projektu financovaného EÚ. Pán W. bol jedným z osôb, ktoré boli na tento účel prijaté do zamestnania. Je preto ťažké pochopiť, ako by zverejnenie dokumentov týkajúcich sa realizácie tohto projektu mohlo narušiť ochranu „súkromia" alebo „integrity" pána W. Ombudsman ďalej poznamenáva, že príslušné dokumenty len potvrdzujú tvrdenie Komisie, že pán W. si nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu boli zverené zmluvou. Vzhľadom na to, že Komisia uviedla svoje tvrdenie vo svojom stanovisku, ktoré je verejne prístupným dokumentom, je ťažké pochopiť, aké ďalšie škody by mohlo zverejnenie príslušných dokumentov spôsobiť právu pána W. na súkromie a integritu. Ombudsman sa však aj za predpokladu, že by zverejnenie dokumentov mohlo ovplyvniť súkromie alebo integritu pána W., domnieva, že Komisia primerane nepreskúmala možnosť udelenia čiastočného prístupu, napríklad poskytnutím prístupu k verziám dokumentov, v ktorých bolo meno pána W. vymazané.
>
> 2 Vo všeobecnejšej rovine by sa stanovisko Komisie v prejednávanej veci mohlo chápať v tom zmysle, že ak je meno osoby (ktoré predstavuje osobné údaje) uvedené v dokumente, ktorý má Komisia k dispozícii, tento dokument môže byť zverejnený len vtedy, ak osoba žiadajúca o prístup preukáže potrebu prenosu osobných údajov v súlade s článkom 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001. Vzhľadom na to, že väčšina dokumentov obsahuje mená, tento výklad by zbavil právo verejnosti na prístup k dokumentom väčšiny jeho významu, hoci ide o základné právo uznané v článku 42 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti treba najmä poznamenať, že v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 sa ustanovuje, že žiadateľ, ktorý žiada o prístup k dokumentom v držbe inštitúcie Spoločenstva, nemusí uviesť žiadne dôvody. Názor Komisie, že osoba žiadajúca o prístup k dokumentu musí preukázať potrebu uvedenia mena vždy, keď príslušný dokument obsahuje takéto meno, je ťažko zlučiteľný s týmto ustanovením.
>
> 3 Aby sa predišlo akýmkoľvek pochybnostiam, ombudsman chce zdôrazniť, že súhlasí s tým, že potreba chrániť súkromie osoby si môže vyžadovať, aby inštitúcia Spoločenstva nezverejnila meno tejto osoby, keď je požiadaná o prístup k dokumentu obsahujúcemu meno tejto osoby. Ombudsman sa však domnieva, že takéto rozhodnutie musí byť založené na skutočnostiach konkrétneho prípadu a že sa musí prijať s náležitým ohľadom na skutočnosť, že výnimky z práva na prístup sa musia vykladať reštriktívne. Ďalej sa domnieva, že v takýchto prípadoch je potrebné osobitne starostlivo zvážiť možnosť udelenia čiastočného prístupu.
>
> 4 Komisia sa tiež odvolala na *článok 4 ods. 2 prvú zarážku* nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorého možno prístup zamietnuť, ak by sa zverejnením porušili obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia zdôraznila, že mala na mysli obchodné záujmy pána W. a žiadnej inej osoby. Je však ťažké pochopiť, aké by mohli byť obchodné záujmy pána W., ktoré chce Komisia obhajovať. Ako už bolo uvedené, relevantné dokumenty podporujú len tvrdenie Komisie, že pán W. si nesplnil všetky povinnosti, ktoré mu boli zverené zmluvou. Vzhľadom na to, že Komisia uviedla svoje tvrdenie vo svojom stanovisku, ktoré je verejne prístupným dokumentom, je ťažké pochopiť, aké ďalšie škody by mohlo zverejnenie príslušných dokumentov spôsobiť predpokladaným obchodným záujmom pána W. Ďalej treba poznamenať, že Komisia zdôraznila, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že pán W. bol osobne zodpovedný za nedodržanie nového referenčného rámca. Vzhľadom na to je ešte ťažšie pochopiť, ako by zverejnenie dokumentov mohlo poškodiť obchodné záujmy pána W.

Ombudsman preto 29. apríla 2005 v súlade s článkom 3 ods. 6 svojho štatútu predložil Komisii tento návrh odporúčania[(5):](#(5)){#Footnote5}
> Komisia by mala prehodnotiť žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom.
**Podrobné stanovisko**   

Komisia vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania uviedla tieto pripomienky.

Komisia bola presvedčená, že sa riadne zaoberala žiadosťou sťažovateľa o prístup k dokumentom a že riadne odôvodnila svoje rozhodnutie nezverejniť 16 dotknutých dokumentov (zoznam, ktorý poskytla). Napriek tomu v duchu dobrej spolupráce prehodnotila žiadosť sťažovateľa.

Komisia sa nedomnievala, že vždy, keď dokument obsahuje meno osoby, nemal by byť zverejnený. Zastával názor, že informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej osoby sa podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 nesmú poskytnúť, ak by ich zverejnenie ovplyvnilo súkromie alebo integritu tejto osoby alebo by inak predstavovalo nezákonné spracovanie osobných údajov podľa nariadenia č. 45/2001. V súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 by sa čiastočný prístup mohol poskytnúť vymazaním osobných údajov.

Ak podľa nariadenia č. 1049/2001 nebolo možné poskytnúť prístup k osobným údajom, mala by sa zvážiť možnosť prenosu údajov konkrétnemu príjemcovi na konkrétny účel podľa nariadenia č. 45/2001. Podľa tohto nariadenia sa musela stanoviť potreba prenosu údajov.

Keďže žiadosť o prístup k dokumentom nemusela byť odôvodnená, dokument, ktorý bol sprístupnený jednému žiadateľovi, musel byť následne sprístupnený akémukoľvek inému žiadateľovi. Komisia preto pri posudzovaní ujmy, ktorá by mohla byť spôsobená schválením žiadosti o prístup, musela zvážiť dôsledky zverejnenia.

Komisia sa domnievala, že v prejednávanej veci by zverejnenie dokumentov poškodilo dobrú povesť znalca. Tým by sa narušila ochrana jeho bezúhonnosti a obchodných záujmov, pretože by sa mohol dostať do nevýhodného postavenia na trhu práce.

S výnimkou dokumentu č. 13 na zozname obsahovali všetky dokumenty časti, ktorých autormi boli osoby mimo Komisie. Keďže Komisia usúdila, že nie je jasné, či sa dokumenty majú alebo nemajú zverejniť, bolo potrebné konzultovať s autormi podľa článku 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001. Keďže sa však Komisia nemohla s týmito autormi skontaktovať, musela zohľadniť ich oprávnené záujmy na základe informácií, ktoré mala k dispozícii.

Po opätovnom preskúmaní každého z príslušných dokumentov bola Komisia naďalej presvedčená, že úplné zverejnenie by narušilo ochranu integrity znalca sťažovateľa, ako aj jeho obchodných záujmov. Pri preskúmaní dokumentov však Komisia zvážila možnosť udelenia čiastočného prístupu.

Komisia opakovane uviedla, že expert sťažovateľa nesplnil nové úlohy, ktoré boli zahrnuté do revidovaného referenčného rámca. Pokiaľ dokumenty odzrkadľujú tento stav, ich obsah by sa mohol zverejniť. Zverejnenie dokumentov obsahujúcich tvrdenia týkajúce sa znalca sťažovateľa, ktoré idú nad rámec uvedeného vyhlásenia, by však jasne poškodilo dobré meno tejto osoby.

Komisia sa ďalej domnievala, že zverejnenie totožnosti spoluriaditeľa EÚ by narušilo ochranu jeho bezúhonnosti, keďže jeho meno sa objavilo v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa nedostatočného plnenia zmluvných záväzkov. Okrem toho, pokiaľ ide o dokumenty č. 1, 2 a 6, Komisia sa domnievala, že mená jednotlivcov, ktorí len vykonávajú odovzdanie dokumentov v mene iných osôb, ohrozujú ich dobrú povesť.

Na základe všetkých uvedených dôvodov sa Komisia domnievala, že nemôže zverejniť totožnosť týchto osôb: (1) Znalec; (2) spoluriaditeľ EÚ; (3) kontaktná osoba v kancelárii zamestnávateľa spoluriaditeľa; a 4. osoba, ktorá v mene dodávateľa korešpondovala s odborníkom.

Na základe toho Komisia zaujala toto stanovisko:
> (1) Obsah dokumentov č. 1, 2, 3, 6, 9, 10, 11, 12 a 13 by sa mohol zverejniť vo vymazanej verzii, z ktorej boli odstránené mená niektorých jednotlivcov.
>
> (2) Dokumenty č. 4, 5, 7 a 8 obsahovali pasáže, ktoré nesúviseli so žiadosťou sťažovateľa o prístup. Tieto správy boli z dokumentov vynechané. Obsah zvyšných častí by mohol byť zverejnený vo vymazanej verzii, z ktorej boli vymazané mená niektorých jednotlivcov.
>
> (3) V dokumentoch č. 3, 4 a 5 bol názov zmluvnej spoločnosti vymazaný s cieľom chrániť jej obchodné záujmy, keďže táto spoločnosť bola uvedená v súvislosti s administratívnym problémom. Okrem toho boli z rovnakého dôvodu zaúčtované aj sumy zálohových platieb sťažovateľovi a inej spoločnosti.
>
> (4) Prístup k dokumentom č. 14, 15 a 16 sa musel zamietnuť, pretože ich zverejnenie by ohrozilo ochranu identifikovanej osoby, ako aj jej obchodné záujmy. Keďže tieto listy neobsahovali iné prvky ako tvrdenia týkajúce sa identifikovateľnej osoby, čiastočný prístup nebolo možné poskytnúť.

Komisia priložila upravené verzie dokumentov, ku ktorým bol udelený čiastočný prístup.
**Pripomienky sťažovateľa**   

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že víta ústupky Komisie, ale zdôraznil, že nezachádzajú dostatočne ďaleko.

Sťažovateľ predložil k podrobnému stanovisku tieto konkrétne pripomienky.

Nebolo možné zistiť, ako by zverejnenie mena spoluriaditeľa EÚ mohlo ohroziť integritu tohto spoluriaditeľa. Zdá sa, že výčitky tejto osoby zohrali dôležitú úlohu, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie vypovedať zmluvu. Treba predpokladať, že Komisia stále považovala tieto výčitky za opodstatnené.

Pokiaľ ide o konzultácie s tretími osobami, treba zohľadniť skutočnosť, že žiadosť o prístup bola podaná už vo februári 2004. Bolo úplne nepochybné, že Komisia nemohla získať súhlas týchto tretích strán, pokiaľ ide o zverejnenie príslušných dokumentov, najmä preto, že autorom mnohých z týchto dokumentov bol spoluriaditeľ EÚ, ktorý podľa všetkého pracoval na LIEP do augusta 2004. Ak by však Komisia aspoň zabezpečila, aby sa v dokumentoch pochádzajúcich od spoluriaditeľa EÚ uvádzal aspoň jeho titul, sťažovateľ by netrval na zverejnení názvu.

Neboli vznesené žiadne námietky proti vymazaniu mien kontaktnej osoby v kancelárii zamestnávateľa spoluriaditeľa a osoby, ktorá zodpovedala znalcovi v mene dodávateľa, ani proti vymazaniu zmluvných údajov.

Neexistoval však žiadny dôvod na to, aby sa vymazalo meno pána W., experta sťažovateľa. Príslušné dokumenty opisovali čisto skutkové okolnosti, t. j. skutočnosť, že niektoré služby neboli poskytnuté. Na tomto základe však Komisia mohla len vyčítať svojmu zmluvnému partnerovi nesplnenie zmluvy. Komisia nebola schopná odpovedať na otázku, či za toto opomenutie zodpovedá sťažovateľ alebo expert sťažovateľa. Nemecké pracovné súdy mali výlučnú právomoc odpovedať na túto otázku a konania prebiehajúce na týchto súdoch boli jediným súdom, na ktorom bolo možné obnoviť bezúhonnosť znalca sťažovateľa, ktorý bol spochybnený rozhodnutím Komisie vypovedať zmluvu.

Pokiaľ ide o dokumenty č. 14-16, Komisia tvrdila, že zverejnenie dokumentov obsahujúcich tvrdenia týkajúce sa znalca, ktoré idú nad rámec tvrdenia, že si neplnil úlohy vyplývajúce z nového referenčného rámca, by tejto osobe zjavne spôsobilo ujmu. To bolo prekvapujúce. Jej žiadosť o prístup sledovala výlučný účel získania prístupu k dokumentom, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ukončení zmluvy. Komisia sa v tejto súvislosti odvolávala na dokumenty č. 1 -- 16. Skutočnosť, že Komisia teraz odkázala na ďalšie tvrdenia proti expertovi sťažovateľa, naznačila, že Komisia vypovedala zmluvu (aj) z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v liste, ktorý Komisia v tom čase zaslala. Neexistoval žiadny dôvod na zamietnutie prístupu k príslušným dokumentom. Ombudsman by sa preto mal pokúsiť umožniť Komisii prístup k dokumentom č. 14 -- 16.

ROZHODNUTIE
-----------

**1 Úvodné poznámky**   

1.1 Túto sťažnosť podala nemecká spoločnosť. V roku 1999 Komisia uzavrela zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou Rhein-Ruhr Ingenieur-Gesellschaft mbH („RRI", nemecká spoločnosť) ako vodcom konzorcia vrátane sťažovateľa. Zmluva sa týkala poskytnutia dvoch expertov EÚ, spoluriaditeľa a finančného/administratívneho manažéra pre projekt v Číne. Pán W., odborník zamestnaný sťažovateľom, bol vymenovaný za finančného/administratívneho manažéra v septembri 2000. V nadväznosti na dodatok (dodatok č. 2) k zmluve podpísanej v septembri 2001 sa pán W. skutočne stal zástupcom spoluriaditeľa. Delegácia Komisie v Pekingu 15. septembra 2003 informovala RRI, že sa rozhodla vypovedať zmluvu z dôvodu, že zástupca spoluriaditeľa si nesplnil svoje úlohy upravené v dodatku č. 2. Sťažovateľ následne požiadal Komisiu o prístup k dokumentom, na ktorých bolo založené toto ukončenie. Komisia túto žiadosť zamietla.

1.2 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi podanej v máji 2004 v podstate tvrdil, že Komisia porušila nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie[(6)](#(6)){#Footnote6} (ďalej len "nariadenie 1049/2001") tým, že odmietla poskytnúť prístup k príslušným dokumentom.

1.3 Vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie k tejto sťažnosti sťažovateľ predložil dodatočné tvrdenie, podľa ktorého ukončenie príslušnej zmluvy z dôvodu správania pána W. nebolo v súlade so zákonom. Ombudsman sa rozhodol zahrnúť toto tvrdenie do svojho vyšetrovania a požiadal Komisiu o doplňujúce stanovisko.

1.4 Ombudsman následne pristúpil k nahliadnutiu do spisu Komisie. Vo svojich pripomienkach k správe o tejto inšpekcii sa sťažovateľ pýtal ombudsmana (1), či tieto dokumenty obsahujú dostatočné prvky odôvodňujúce ukončenie zmluvy; 2. či tvrdenia, ktoré mohli byť obsiahnuté v týchto dokumentoch, mohli byť zodpovedané a vyvrátené, ak by Komisia poskytla prístup k týmto dokumentom včas; 3. či dokumenty obsahovali osobné údaje o tretích osobách a či sa Komisia dostatočne domnievala, že pán W. konal ako jej (sťažovateľ) zamestnanec; 4. či existujú dôvody alebo zdôvodnenia na to, aby sa dokumenty považovali za dôverné; (5) či Komisia zohľadnila skutočnosť, že považovanie dokumentov za dôverné bránilo poskytnutiu prístupu podľa článku 9 ods. 1 nariadenia 1049/2001 len vtedy, ak sa tieto dokumenty týkali verejnej bezpečnosti, obrany alebo vojenských záležitostí; a 6. či existovali náznaky naznačujúce, že Komisia sa snažila zakryť nesprávny úradný postup alebo nepriaznivý vplyv konkurentov.

1.5 Treba poznamenať, že úlohou ombudsmana je preskúmať obvinenia z nesprávneho úradného postupu, nie však odpovedať na konkrétne otázky, ktoré mu položili sťažovatelia. Ombudsman by v každom prípade nebol schopný odpovedať na hypotetické otázky, ako je druhá z otázok predložených sťažovateľom. Zdá sa však, že väčšina ostatných otázok súvisí s tvrdeniami, ktoré sú predmetom tohto vyšetrovania. Ombudsman preto na tieto otázky odpovie aj preskúmaním týchto obvinení.

1.6 Ombudsman však považuje za vhodné doplniť objasnenie skutočností, na ktorých sa podľa všetkého zakladá štvrtá a piata otázka sťažovateľa. Odkaz na „dôvernú" povahu príslušných dokumentov v správe o nahliadnutí do spisu mal naznačiť, že ombudsman vzal na vedomie stanovisko Komisie, že príslušné dokumenty by sa nemali sprístupniť sťažovateľovi. Použitie tohto výrazu ombudsmanom neznamená, že Komisia predložila ďalšie argumenty na podporu svojho názoru, že dokumenty by sa nemali zverejniť. Pokiaľ ide o odkaz sťažovateľa na článok 9 ods. 1 nariadenia 1049/2001, treba poznamenať, že toto ustanovenie sa vzťahuje na „citlivé" dokumenty (a nie na „dôverné" dokumenty).
**2 Údajne protiprávne vypovedanie zmluvy**   

2.1 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie tvrdil, že rozhodnutie Komisie vypovedať zmluvu z dôvodu správania pána W. nebolo v súlade so zákonom.

2.2 Komisia vysvetlila, že zmluva o poskytovaní služieb predpokladala poskytnutie dvoch expertov z EÚ, jedného spoluriaditeľa a jedného finančného/administratívneho manažéra, a že v roku 2000 bol pán W. vymenovaný za finančného/administratívneho manažéra. Dodatok k zmluve bol podpísaný v septembri 2001. Podľa Komisie sa týmto dodatkom značne rozšírili povinnosti finančného/administratívneho manažéra vrátane ustanovenia (v článku 1.2.2 referenčného rámca), že „sa o podpisovú zodpovednosť (týkajúcu sa napr. aspektov verejného obstarávania, žiadostí o prevody, správy účtov a zmlúv) delí s čínskym riaditeľom". Komisia uviedla, že medzi povinnosti a funkcie zverené pánovi W. patrí „zodpovednosť za verejné obstarávanie a uzatváranie zmlúv" a povinnosť „dočasne nahradiť spoluriaditeľa EK, vedúceho tímu" (článok 4 ods. 1 referenčného rámca).

Dňa 2. apríla 2002 Komisia zaslala RRI sťažnosť, v ktorej vytýkala pánovi W., že si neplní svoje nové povinnosti a funkcie. Dňa 6. júna 2002 boli tieto obavy znovu vyjadrené. Podľa Komisie sa však situácia nezmenila.

Dňa 30. januára 2003 Komisia opäť upozornila RRI, že ak sa táto situácia nezmení, bude považovaná za porušujúcu zmluvu. RRI vo svojej odpovedi z 5. februára 2003 prisľúbila, že túto otázku objasní hneď, ako sa pán W. vráti zo svojej dovolenky. Podľa Komisie sa však situácia nezmenila a pán W. naďalej odkladal prevzatie všetkých nových povinností. Komisia uviedla, že všetky dotknuté strany (čínsky spoluriaditeľ a spoluriaditeľ EÚ) sa stále sťažovali delegácii, ktorá bola nútená prevziať toto dodatočné pracovné zaťaženie.

Komisia uviedla, že jej rozhodnutie vypovedať zmluvu v súlade s jej článkom 15 bolo preto správne.

2.3 Pred tým, ako sa ombudsman bude zaoberať týmto tvrdením, považuje za užitočné zdôrazniť, že nemá mandát na preskúmanie správania pána W. Jeho vyšetrovanie sa preto obmedzuje na zistenie, či rozhodnutie Komisie vypovedať zmluvu z dôvodu správania pána W. bolo v súlade so zákonom.

2.4 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ nespochybňuje, že povinnosti pána W. boli posilnené uvedeným dodatkom k zmluve a že tieto povinnosti zahŕňali zodpovednosť v oblasti "obstarávania a uzatvárania zmlúv".

2.5 Ombudsman preskúmal spis Komisie v tejto veci. Z dokumentov, ktoré boli pri tejto príležitosti preskúmané, vyplynulo, že pán W. sa skutočne domnieval, že nemá žiadnu zodpovednosť v oblasti „obstarávania a uzatvárania zmlúv" a že s viacerými položkami patriacimi do tejto oblasti sa preto musia zaoberať iné osoby zapojené do realizácie projektu. Je pravda, že sťažovateľ zdôraznil, že niektoré z príslušných dokumentov pochádzajú od spoluriaditeľa EÚ, zamestnanca konkurenčnej spoločnosti. Treba však poznamenať, že príslušné dokumenty obsahujú aj posolstvá samotného pána W. a že obsah týchto posolstiev podporuje aj stanovisko Komisie.

2.6 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie predpokladal, že Komisia mohla mať ďalšie dôvody na ukončenie zmluvy. Ombudsman, ktorého útvary preskúmali spis Komisie, nemá vedomosť o žiadnych ďalších takýchto dôvodoch. Okrem toho sa domnieva, že skutočnosť, že pán W. neprevzal všetky povinnosti, ktoré mu boli zverené v zmenených zadávacích podmienkach, by v každom prípade postačovala na to, aby Komisia mohla v prejednávanej veci vypovedať zmluvu.

2.7 Za týchto okolností a vzhľadom na úsilie Komisie vyriešiť tento problém sa jej stanovisko javí ako rozumné. Preto nemožno konštatovať žiadny nesprávny úradný postup, pokiaľ ide o rozhodnutie Komisie vypovedať zmluvu.
**3 Údajné neposkytnutie prístupu k dokumentom**   

3.1 Vo februári 2004 sťažovateľ požiadal Komisiu o prístup k dokumentom týkajúcim sa ukončenia zmluvy. Komisia túto žiadosť zamietla. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia tým nedodržala nariadenie č. 1049/2001. Sťažovateľ jasne uviedol, že jeho sťažnosť sa týkala len tretej z troch kategórií dokumentov, ktoré Komisia v tejto súvislosti identifikovala. Komisia opísala túto kategóriu ako kategóriu zahŕňajúcu „rôznu korešpondenciu, najmä prostredníctvom e-mailu, medzi rôznymi osobami v súvislosti s plnením zmluvy".

3.2 Komisia vo svojom stanovisku zastávala názor, že zverejnenie týchto posolstiev by poškodilo pána W. ako jednotlivca, keďže by to ovplyvnilo jeho osobnú integritu a jeho obchodné záujmy, pokiaľ ide o jeho postavenie na trhu práce. Komisia poukázala na to, že neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že pán W. bol osobne zodpovedný za nedodržanie nového referenčného rámca. Jeho odmietnutie prevziať nové zodpovednosti mohlo byť spôsobené jeho zmluvným postavením s RRI alebo sťažovateľom.

3.3 Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie poukázala na to, že príslušná kategória dokumentov pozostáva zo 16 dokumentov. Komisia tvrdila, že zverejnenie týchto dokumentov by narušilo ochranu „súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, najmä v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov" (článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001). Ďalej uviedla, že zverejnenie takýchto údajov by sa mohlo uskutočniť len vtedy, ak by boli splnené podmienky na zaobchádzanie s osobnými údajmi stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[(7).](#(7)){#Footnote7} Komisia poznamenala, že v článku 8 písm. b) tohto nariadenia sa od žiadateľa vyžaduje, aby preukázal potrebu prenosu osobných údajov, a od inštitúcie sa vyžaduje, aby sa ubezpečila, že prenos nepoškodil oprávnené záujmy dotknutej osoby. Pri príležitosti nahliadnutia do spisu Komisia objasnila, že sa naďalej domnieva, že jej rozhodnutie je odôvodnené aj na základe článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001.

3.4 Dňa 29. apríla 2005 ombudsman adresoval Komisii návrh odporúčania, v ktorom odporučil, aby Komisia prehodnotila žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom. Tento návrh bol založený na názore, že Komisia neposkytla primerané vysvetlenie svojho odmietnutia poskytnúť prístup k príslušným dokumentom.

3.5 Komisia vo svojom podrobnom stanovisku vysvetlila, že hoci je presvedčená, že riadne vybavila žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom a že riadne odôvodnila svoje rozhodnutie nezverejniť 16 príslušných dokumentov (zoznam, ktorý poskytla), napriek tomu v duchu dobrej spolupráce prehodnotila žiadosť sťažovateľa. V dôsledku toho sa Komisia rozhodla udeliť čiastočný prístup k dokumentom č. 1 -- 13.

Komisia zdôraznila, že musí zvážiť dôsledky zverejnenia. Podľa jej názoru by zverejnenie dokumentov, o ktoré ide v prejednávanej veci, poškodilo dobrú povesť znalca. Tým by sa narušila ochrana jeho bezúhonnosti a obchodných záujmov, pretože by sa mohol dostať do nevýhodného postavenia na trhu práce. Komisia však zvážila možnosť udelenia čiastočného prístupu.

Komisia opakovane uviedla, že expert sťažovateľa nesplnil nové úlohy, ktoré boli zahrnuté do revidovaného referenčného rámca. Pokiaľ dokumenty odzrkadľujú tento stav, ich obsah by sa mohol zverejniť. Zverejnenie dokumentov obsahujúcich tvrdenia týkajúce sa znalca sťažovateľa, ktoré idú nad rámec uvedeného vyhlásenia, by však jasne poškodilo dobré meno tejto osoby.

Komisia sa ďalej domnievala, že zverejnenie totožnosti spoluriaditeľa EÚ by narušilo ochranu jeho bezúhonnosti, keďže jeho meno sa objavilo v súvislosti s tvrdeniami týkajúcimi sa nedostatočného plnenia zmluvných záväzkov. Okrem toho, pokiaľ ide o dokumenty č. 1, 2 a 6, Komisia sa domnievala, že mená jednotlivcov, ktorí len vykonávajú odovzdanie dokumentov v mene iných osôb, ohrozujú ich dobrú povesť.

3.6 Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa Komisia domnievala, že nemôže zverejniť totožnosť týchto osôb: (1) Znalec; (2) spoluriaditeľ EÚ; (3) kontaktná osoba v kancelárii zamestnávateľa spoluriaditeľa; a 4. osoba, ktorá v mene dodávateľa korešpondovala s odborníkom.

Na základe toho Komisia zaujala toto stanovisko:
> (1) Obsah dokumentov č. 1, 2, 3, 6, 9, 10, 11, 12 a 13 by sa mohol zverejniť vo vymazanej verzii, z ktorej boli vymazané mená niektorých jednotlivcov.
>
> (2) Dokumenty č. 4, 5, 7 a 8 obsahovali pasáže, ktoré nesúviseli so žiadosťou sťažovateľa o prístup. Tieto správy boli z dokumentov vynechané. Obsah zvyšných častí by mohol byť zverejnený vo vymazanej verzii, z ktorej boli vymazané mená niektorých jednotlivcov.
>
> (3) V dokumentoch č. 3, 4 a 5 bolo meno zmluvnej spoločnosti vymazané s cieľom chrániť jej obchodné záujmy, keďže táto spoločnosť bola uvedená v súvislosti s administratívnym problémom. Okrem toho boli z rovnakého dôvodu zaúčtované aj sumy zálohových platieb sťažovateľovi a inej spoločnosti.
>
> (4) Prístup k dokumentom č. 14, 15 a 16 sa musel zamietnuť, pretože ich zverejnenie by ohrozilo ochranu identifikovanej osoby, ako aj jej obchodné záujmy. Keďže tieto listy neobsahovali iné prvky ako tvrdenia týkajúce sa identifikovateľnej osoby, čiastočný prístup nebolo možné poskytnúť.

Komisia priložila upravené verzie dokumentov, ku ktorým bol udelený čiastočný prístup.

3.7 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach poukázal na to, že víta ústupky Komisie, ale zdôraznil, že nešli dostatočne ďaleko. Sťažovateľ poukázal na to, že neexistujú žiadne námietky proti vymazaniu mien kontaktnej osoby v kancelárii zamestnávateľa spoluriaditeľa a osoby, ktorá zodpovedala znalcovi v mene dodávateľa, ani proti vymazaniu zmluvných údajov.

Sťažovateľ však zastával názor, že nie je možné zistiť, ako by zverejnenie názvu spoluriaditeľa EÚ mohlo ohroziť integritu tohto spoluriaditeľa. Sťažovateľ sa domnieva, že neexistoval žiadny dôvod na vymazanie mena pána W.

Pokiaľ ide o dokumenty č. 14 -- 16, sťažovateľ uviedol, že Komisia tvrdila, že zverejnenie dokumentov obsahujúcich tvrdenia týkajúce sa znalca, ktoré idú nad rámec vyhlásenia, že si neplnil úlohy vyplývajúce z nového referenčného rámca, by tejto osobe jednoznačne spôsobilo škodu. Sťažovateľ to považoval za prekvapujúce. Zdôraznila, že jej žiadosť o prístup sledovala výlučný účel získania prístupu k dokumentom, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ukončení zmluvy. Komisia sa v tejto súvislosti odvolávala na dokumenty č. 1 -- 16. Podľa názoru sťažovateľa skutočnosť, že Komisia teraz odkázala na ďalšie obvinenia voči pánovi W., naznačila, že Komisia vypovedala zmluvu (aj) z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené v liste, ktorý Komisia v tom čase zaslala. Neexistoval žiadny dôvod na zamietnutie prístupu k príslušným dokumentom. Ombudsman by sa preto mal pokúsiť umožniť Komisii prístup k dokumentom č. 14 -- 16.

3.8 Ombudsman konštatuje, že Komisia prehodnotila žiadosť sťažovateľa o prístup k dokumentom, a tým vyhovela jeho návrhu odporúčania. Zostáva preto preskúmať, či sú opatrenia prijaté Komisiou v tejto súvislosti uspokojivé.

3.9 Z nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že prístup k dokumentom sa musí poskytnúť, pokiaľ sa nepreukáže, že sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v nariadení. Správna správna prax preto vyžaduje, aby správny orgán, ktorý sa chce dovolávať takejto výnimky, predložil primerané vysvetlenie, aby preukázal, že táto výnimka je skutočne uplatniteľná.

3.10 Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom podrobnom stanovisku predložila podrobné vysvetlenia na odôvodnenie svojho názoru, že úplné zverejnenie príslušných dokumentov by narušilo ochranu integrity experta sťažovateľa, ako aj jeho obchodných záujmov, a preto by bolo v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. b) a článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Komisia sa preto domnievala, že možno poskytnúť len čiastočný prístup, a poskytla kópie vymazaných verzií, ku ktorým možno podľa jej názoru poskytnúť prístup. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie poukázal na to, že nenamieta proti vymazaniu mien kontaktnej osoby v kancelárii zamestnávateľa spoluriaditeľa a osoby, ktorá korešpondovala s odborníkom v mene dodávateľa, ani proti vymazaniu zmluvných údajov. Vzhľadom na to sa ombudsman domnieva, že jeho preskúmanie sa musí obmedziť na posúdenie toho, či Komisia konala správne (1) tým, že vymazala meno pána W., experta sťažovateľa, (2) tým, že vymazala meno európskeho spoluriaditeľa a (3) tým, že odmietla prístup k dokumentom č. 14-16.

3.11 Pokiaľ ide o *prvú* z týchto otázok, ombudsman poznamenáva, že na odôvodnenie svojho názoru, že neexistuje žiadny dôvod na vypustenie mena znalca, sťažovateľ vychádzal zo skutočnosti, že príslušné dokumenty opisujú čisto faktické skutočnosti, t. j. skutočnosť, že niektoré služby neboli v tomto prípade poskytnuté. Podľa názoru sťažovateľa Komisia na tomto základe nebola schopná odpovedať na otázku, či zavinenie za toto opomenutie spočívalo na sťažovateľovi alebo na odborníkovi sťažovateľa. Ombudsman súhlasí s tým, že obsah príslušných dokumentov neodpovedá na túto otázku. Treba však vziať do úvahy skutočnosť, že z týchto dokumentov jasne vyplýva, že znalec sťažovateľa - z akéhokoľvek dôvodu - nesplnil svoje povinnosti stanovené v revidovanom referenčnom rámci. Ombudsman sa preto domnieva, že názor Komisie, že úplné zverejnenie týchto dokumentov by narušilo ochranu integrity experta sťažovateľa, ako aj jeho obchodných záujmov, sa nezdá byť neprimeraný. Okrem toho treba zohľadniť skutočnosť, ako správne poznamenala Komisia, že dokument, ktorý je žiadateľovi sprístupnený podľa nariadenia č. 1049/2001, musí byť následne sprístupnený akémukoľvek inému žiadateľovi. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že Komisia konala správne, keď rozhodla o poskytnutí len čiastočného prístupu, t. j. zverejnením príslušných dokumentov, pričom vymazala meno experta sťažovateľa.

3.12 Pre úplnosť ombudsman považuje za užitočné dodať, že uvedené hodnotenie sa zameriava na spôsob, akým Komisia vybavila žiadosť sťažovateľa o prístup, ktorá bola založená na nariadení č. 1049/2001. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie poukázal na súdny spor medzi ním a jeho znalcom, ktorý podľa všetkého stále prebieha na nemeckých pracovných súdoch. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia vo svojom pôvodnom stanovisku k sťažnosti uviedla, že príslušné dokumenty by mohli byť sprístupnené súdnemu orgánu na základe súdneho príkazu na ich predloženie.

3.13 Pokiaľ ide o *druhú* z uvedených otázok, ombudsmanka poznamenáva, že Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie vyčiarknuť meno spoluriaditeľa EÚ úvahou, že zverejnenie totožnosti tejto osoby by narušilo ochranu jej bezúhonnosti, keďže jej meno sa objavilo v súvislosti s obvineniami týkajúcimi sa nedostatočného plnenia zmluvných záväzkov. Je však úplne jasné, že tieto tvrdenia boli adresované znalcovi sťažovateľa alebo samotnému sťažovateľovi, ale nie spoluriaditeľovi EÚ. Okrem toho, a ako sťažovateľ správne poznamenal, Komisia jednoznačne považuje tvrdenia, ktoré táto osoba uviedla alebo zaslala, za správne. Za týchto okolností ombudsman nechápe, ako by potreba chrániť bezúhonnosť tejto osoby podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001 mohla oprávňovať Komisiu na vymazanie mena spoluriaditeľa EÚ z príslušných dokumentov.

Okrem toho treba vziať do úvahy, že Komisia odôvodnila svoje rozhodnutie z 26. apríla 2004 zamietnuť prístup na základe článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 *výlučne* vo vzťahu k expertovi sťažovateľa. Prijatie argumentu Komisie, že je potrebné zvážiť aj potrebu chrániť záujmy spoluriaditeľa EÚ, by teda znamenalo umožniť Komisii, aby sa opierala o dôvod, ktorý nebol uvedený v pôvodnom rozhodnutí. Ombudsmanka sa domnieva, že by to nebolo prijateľné.

3.14 Pokiaľ ide o *tretiu* z uvedených otázok, treba najprv poznamenať, že Komisia v odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie uviedla zoznam dokumentov, ktoré patrili do tretej kategórie dokumentov, ku ktorým bol zamietnutý prístup. Tento zoznam obsahuje dokumenty č. 14 -- 16. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že Komisia by nemohla tvrdiť, že žiadosť o prístup sa na tieto dokumenty nevzťahuje. Ombudsmanka sa domnieva, že stanovisko, ktoré Komisia skutočne zaujala v súvislosti s týmito dokumentmi vo svojom podrobnom stanovisku, nie je úplne jasné. Vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie sťažovateľ zrejme predpokladal, že Komisia odmietla poskytnúť prístup k týmto dokumentom na základe toho, že obsahovali (podľa Komisie) obvinenia proti expertovi sťažovateľa, ktoré išli nad rámec toho, čo Komisia opakovane urobila (konkrétne, že nesplnil nové úlohy, ktoré boli zahrnuté do revidovaného referenčného rámca). Ombudsman sa domnieva, že tento výklad podrobného stanoviska sa zdá byť primeraný.

Pokiaľ ide o podstatu stanoviska Komisie, je pravda, že ombudsman vo svojom návrhu odporúčania poukázal na to, že Komisia uviedla svoje tvrdenie, podľa ktorého pán W. vo svojom stanovisku nedodržal svoje povinnosti, čo je verejne prístupný dokument. Ombudsman dospel k záveru, že je preto ťažké zistiť, aké ďalšie škody by zverejnenie príslušných dokumentov mohlo spôsobiť právu pána W. na súkromie a integritu alebo jeho obchodným záujmom. Toto odôvodnenie by sa zjavne neuplatnilo v prípade ďalších obvinení proti pánovi W., ktoré ešte nemuseli byť zverejnené. Treba však vziať do úvahy skutočnosť, že ombudsman vo svojom návrhu odporúčania tiež zastával názor, že aj za predpokladu, že by zverejnenie dokumentov mohlo ovplyvniť súkromie, integritu alebo obchodné záujmy pána W., Komisia primerane nepreskúmala možnosť udelenia čiastočného prístupu, napríklad poskytnutím prístupu k verziám dokumentov, v ktorých bolo meno pána W. vymazané. Ombudsmanka sa domnieva, že tento argument je naďalej platný a že by sa uplatňoval aj v situácii, ktorú mala Komisia zrejme na mysli pri vypracúvaní svojho podrobného stanoviska. Je preto ťažké pochopiť, prečo by Komisia nemala byť schopná poskytnúť čiastočný prístup k dokumentom č. 14-16 rovnakým spôsobom, ako poskytla prístup ku všetkým ostatným dokumentom, teda po vymazaní mena pána W.

3.15 Za týchto okolností a aj keď ombudsman uznáva, že Komisia vo svojom podrobnom stanovisku prešla dlhú cestu k tomu, aby vyhovela jeho obavám, naďalej sa domnieva, že Komisia neposkytla primerané vysvetlenie svojho odmietnutia poskytnúť prístup k príslušným dokumentom, pokiaľ ide o meno spoluriaditeľa EÚ a dokumenty č. 14-16. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.
**4 Záver**   

4.1 Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:
> Z nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že prístup k dokumentom sa musí poskytnúť, pokiaľ sa nepreukáže, že sa uplatňuje niektorá z výnimiek stanovených v nariadení. Správna správna prax teda vyžaduje, aby správny orgán, ktorý sa chce dovolávať takejto výnimky, predložil primerané vysvetlenie, aby preukázal, že táto výnimka je skutočne uplatniteľná. V prejednávanej veci Komisia neposkytla primerané vysvetlenie svojho odmietnutia poskytnúť prístup k relevantným dokumentom, pokiaľ ide o meno spoluriaditeľa EÚ a dokumenty č. 14-16. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

4.2 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k podrobnému stanovisku Komisie navrhol, aby sa ombudsman pokúsil umožniť Komisii prístup k dokumentom č. 14-16. Treba však poznamenať, že ombudsman už v tomto prípade predložil návrh odporúčania. Treba poznamenať, že v článku 3 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana sa stanovuje, že po vypracovaní návrhu odporúčania a po doručení podrobného stanoviska dotknutej inštitúcie alebo orgánu ombudsman zašle správu Európskemu parlamentu a dotknutej inštitúcii alebo orgánu. Je teda jasné, že ombudsman nemá možnosť vydať ďalší návrh odporúčania, ak sa domnieva, že návrh odporúčania, ktorý predložil, nebol riadne vykonaný.

4.3 Ombudsman vo svojej výročnej správe za rok 1998 poukázal na to, že možnosť predložiť Európskemu parlamentu osobitnú správu má pre jeho prácu neoceniteľnú hodnotu. Dodal, že osobitné správy by sa preto nemali predkladať príliš často, ale len v súvislosti s mimoriadne dôležitými záležitosťami, v ktorých mohol Parlament prijať opatrenia s cieľom pomôcť ombudsmanovi[(8).](#(8)){#Footnote8} Výročná správa za rok 1998 bola predložená Európskemu parlamentu, ktorý ju schválil.

4.4 Ombudsman poznamenáva, že tento prípad sa týka toho, ako Komisia vybavuje žiadosť o prístup k dokumentom týkajúcim sa konkrétnej zmluvy. Ďalej poznamenáva, že nie je zrejmé, aké opatrenia by Parlament mohol prijať s cieľom pomôcť ombudsmanovi a sťažovateľovi v tomto prípade. Vzhľadom na tieto okolnosti ombudsman dospel k záveru, že nie je vhodné predložiť Parlamentu osobitnú správu.

4.5 Ombudsman preto zašle kópiu tohto rozhodnutia Komisii a zahrnie krátke zhrnutie do výročnej správy za rok 2005, ktorá bude predložená Parlamentu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Tvoje úprimné,

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

*** ** * ** ***

[(1)](#Footnote1){#(1)} K dispozícii na internetovej stránke ombudsmana ([http://www.ombudsman.europa.eu).](http://www.ombudsman.europa.eu)

[(2)](#Footnote2){#(2)} Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

[(3)](#Footnote3){#(3)} Komisia poskytla zoznam týchto dokumentov.

[(4)](#Footnote4){#(4)} Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.

[(5)](#Footnote5){#(5)} Návrh odporúčania je k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana ([http://www.ombudsman.europa.eu).](http://www.ombudsman.europa.eu)

[(6)](#Footnote6){#(6)} Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

[(7)](#Footnote7){#(7)} Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1.

[(8)](#Footnote8){#(8)} Výročná správa za rok 1998, s. 27 -- 28.