Okolnosti predchádzajúce sťažnostiam

1. Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) je zapojená do boja proti zneužívaniu detí online a offline, čo je prioritou EÚ zahrnutou do programu Multidisciplinárna platforma proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) na roky 2022 – 2025 [1].

2. Sťažovateľ, akademický výskumný pracovník, predložil Europolu dve žiadosti o prístup verejnosti [2] k určitým dokumentom týkajúcim sa boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Prvá žiadosť, s výhradou veci 1372/2024/OAM, sa týkala výmen medzi Europolom a Európskou komisiou v súvislosti s legislatívnym návrhom Komisie na nariadenie o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí a boji proti nemu (ďalej len „navrhované nariadenie o materiáli detskej pornografie“).[3] Týkala sa aj výmen medzi Europolom a spoločnosťou Thorn, ktorá sa označuje za neziskovú organizáciu, ktorá sa zaoberá bojom proti sexuálnemu zneužívaniu detí online. Druhá žiadosť, s výhradou veci 2219/2024/OAM, sa týkala aj e-mailov, ktoré si Europol vymenil s Thornom, ale na iné časové obdobie.

3. Europol sa rozhodol poskytnúť čiastočný prístup k niekoľkým dokumentom, ktoré identifikoval, pričom odmietol zverejniť iné.

4. Sťažovateľ nebol spokojný so získaným prístupom a požiadal Europol, aby preskúmal svoje rozhodnutie (podaním „opakovaných žiadostí“). Opakované žiadosti sa týkali:

Vo veci 1372/2024/OAM:

• šesť výmen s Komisiou týkajúcich sa sexuálneho zneužívania/vykorisťovania detí online a/alebo navrhovaného nariadenia o materiáli detskej pornografie, ktoré sa vzťahujú na obdobie od 1. januára 2022 do 24. februára 2023 (ďalej len „výmeny s Komisiou“);
• deväť výmen s Thornom za obdobie od 1. januára 2021 do 24. februára 2023; a
• V prípade 2219/2024/OAM:
• sedem výmen so spoločnosťou Thorn za obdobie od 25. februára 2023 do 1. mája 2024 (ďalej len „výmeny so spoločnosťou Thorn“).

5. Europol vo svojich opakovaných rozhodnutiach zotrval na svojich predchádzajúcich stanoviskách.

6. Pokiaľ ide o výmeny s Komisiou, Europol poskytol čiastočný prístup k dvom dokumentom (dvom záznamom zo zasadnutí), v ktorých sa upravili časti na ochranu osobných údajov [4] a k rozhodovaciemu procesu.[5] Odmietol prístup k zostávajúcim štyrom dokumentom (schéma, dva dokumenty týkajúce sa právneho textu navrhovaného nariadenia o materiáli detskej pornografie a informačná poznámka) na základe potreby chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť [6], ako aj k rozhodovaciemu procesu.  

7. Pokiaľ ide o komunikáciu s Thornom, Europol udelil čiastočný prístup k deviatim dokumentom (vec 1372/2024/OAM). Zadržala osobné údaje a obmedzené časti, pričom tvrdila, že je potrebné ich upraviť s cieľom chrániť obchodné záujmy [7] a svoj rozhodovací proces, ako aj verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Okrem toho zamietla prístup k siedmim dokumentom v celom rozsahu (vec 2219/2024/OAM), pričom sa odvolala na výnimku týkajúcu sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a jej rozhodovací proces.

8. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s týmto výsledkom, sa v júli a novembri 2024 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovania

9. Ombudsmanka začala dve vyšetrovania týkajúce sa odmietnutia Europolu poskytnúť (úplný) prístup verejnosti k dokumentom, o ktoré ide v sťažnostiach.

10. Keďže sťažovateľ nenamietal proti utajeniu osobných údajov vo svojich opakovaných žiadostiach, ombudsman neposúdil, či bolo uplatňovanie tejto výnimky zo strany Europolu odôvodnené.

11. Vyšetrovací tím ombudsmanky počas vyšetrovaní skontroloval 22 predmetných dokumentov, ako aj dokumentáciu, ktorú poskytol Europol v súvislosti so svojimi konzultáciami o žiadostiach o prístup s príslušnými tretími stranami [8].

12. Na základe kontroly dokumentov v oboch prípadoch ombudsmanka vo februári 2025 predložila dva návrhy riešení.

Návrh riešenia ombudsmanky vo veci 1372/2024/OAM

13. Inšpekcia ukázala, že výmeny medzi Europolom a Komisiou mali prispieť k legislatívnemu návrhu Komisie na nariadenie o materiáli detskej pornografie.

14. Ombudsmanka poznamenala, že podľa zmlúv EÚ má každý občan „právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie“.[9] Preto sa rozhodnutia EÚ musia prijímať „čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi“.[10] Táto výsada sa považuje za obzvlášť dôležitú, keď inštitúcie EÚ konajú v rámci svojej „legislatívnej právomoci“.[11] Možnosť občanov kontrolovať a byť oboznámení so všetkými informáciami, ktoré tvoria základ legislatívnych opatrení EÚ, je skutočne predpokladom účinného výkonu ich demokratických práv [12].

15. „Legislatívne dokumenty“ sa preto musia v čo najväčšej miere priamo sprístupniť.[13] Pokiaľ nie je možné preukázať hmatateľné, konkrétne a konkrétne dôkazy ^[14] o výnimočných okolnostiach, inštitúcie EÚ sú zo zákona povinné bezodkladne zverejniť požadované legislatívne dokumenty.

16. Judikatúra EÚ objasnila, že legislatívne dokumenty zahŕňajú dokumenty vypracované alebo doručené Komisii pri príprave legislatívneho návrhu.^[15] Na predmetné dokumenty by sa preto mal vzťahovať širší prístup k legislatívnym dokumentom.

17. Europol sa odvolal na výnimku na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, s cieľom odmietnuť prístup k štyrom dokumentom v celom rozsahu. Hoci ombudsmanka v zásade uznala, že vzhľadom na širokú diskrečnú právomoc Europolu [16] nebolo použitie výnimky na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, zjavne nesprávne, nesúhlasila s tým, že by sa táto výnimka vzťahovala na všetky štyri dokumenty. Europol stále potreboval lepšie zdôvodniť svoje názory a preukázať „konkrétne a skutočné riziko“, ktoré je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Nestačilo, aby sa požadované dokumenty týkali chráneného záujmu.[17]

18. Europol sa okrem toho odvolal na výnimku týkajúcu sa ochrany rozhodovacieho procesu, pričom tvrdil, že (úplné) zverejnenie všetkých šiestich výmen s Komisiou by narušilo rozhodovací proces spoluzákonodarcov, ktorí stále rokujú o navrhovanom nariadení o materiáli detskej pornografie [18]. Ombudsmanka sa domnievala, že argumenty, ktoré predložil Europol na zamietnutie prístupu, neboli v tejto súvislosti dostatočné. Europol len uviedol, že vzhľadom na to, že legislatívny proces prebieha, tieto dokumenty (ich časti) nemožno zverejniť. Prebiehajúci rozhodovací proces však sám osebe nemôže odôvodniť nezverejnenie, a to o to viac, ak majú predmetné dokumenty legislatívnu povahu. Europol musí odôvodniť, ako by zverejnenie dokumentov vážne narušilo prebiehajúci rozhodovací proces, a to primerane predvídateľným, a nie čisto hypotetickým spôsobom [19].

19. Europol takisto udelil čiastočný prístup k deviatim výmenám informácií s Thornom na obdobie od 1. januára 2021 do 24. februára 2023.

20. Pri odmietnutí úplného prístupu k niektorým (častiam) týchto výmen informácií s Thornom sa Europol spoliehal na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Ombudsmanka zistila, že hoci Europol má pri využívaní tejto výnimky široký priestor na voľné uváženie (pozri bod 17), na základe preskúmania dokumentov a vysvetlení poskytnutých Europolom zostáva nejasné, ako by zverejnenie poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť.

21. Podobne, pokiaľ ide o ostatné výnimky uvádzané na utajenie niektorých častí komunikácie, konkrétne ochrany rozhodovacieho procesu Europolu a obchodných záujmov, ombudsmanka sa domnievala, že Europol neposkytol dostatočné odôvodnenie utajenia. Europol konkrétne nespresnil, na ktorý rozhodovací proces odkazuje a ako by sprístupnenie dokumentov vážne narušilo tento proces, a to primerane predvídateľným a nie čisto hypotetickým spôsobom. Pokiaľ ide o obmedzené úpravy vykonané na základe výnimky na ochranu obchodných záujmov, ombudsmanka považovala za sporné, či Europol upravil citlivé informácie týkajúce sa duševného vlastníctva. Skôr sa zdalo, že niektoré zo zadržaných prvkov majú všeobecnejší charakter.

22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka navrhla, aby Europol prehodnotil svoje stanovisko k zverejneniu predmetných dokumentov s cieľom poskytnúť čo najširší prístup. Ombudsmanka takisto navrhla, aby Europol v prípade, že sa domnieva, že prístup nie je možné poskytnúť, podrobne a s odkazom na každý dokument vysvetlil, ako by zverejnenie ohrozilo jeden alebo viacero záujmov uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, a to v prípade potreby v dôvernej prílohe [20].

23. V reakcii na návrh riešenia ombudsmanky sa Europol rozhodol poskytnúť širší prístup k dokumentom.

24. Pokiaľ ide o výmenu informácií medzi Komisiou a Europolom o navrhovanom nariadení o materiáli detskej pornografie, Europol poskytol širší prístup verejnosti k jednému z dvoch dokumentov, ktoré už čiastočne sprístupnil, a poskytol úplný alebo širší čiastočný prístup k trom zo štyroch dokumentov, ktoré predtým úplne nezverejnil. Europol trval na zamietnutí prístupu k jednému dokumentu v celom rozsahu.

25. Pokiaľ ide o výmeny medzi Europolom a Thornom, Europol odstránil niektoré zo svojich úprav v štyroch dokumentoch.

Návrh riešenia ombudsmanky vo veci 2219/2024/OAM

26. Europol zamietol prístup verejnosti k siedmim výmenám informácií s Thornom, ktoré sa vzťahovali na obdobie od 25. februára 2023 do 1. mája 2024, v celom rozsahu.

27. Pri zamietnutí prístupu sa Europol odvolával na výnimku týkajúcu sa ochrany verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Tvrdila, že dokumenty obsahujú dôverné informácie týkajúce sa „členov ekosystému bezpečnosti detí“a „strategických informácií operačného významu týkajúcich sa pracovných metód Europolu v súvislosti s používaním klasifikátorov obrázkov“. Zverejnenie by narušilo riadne plnenie úloh Europolu, keďže by ohrozilo operačné procesy a činnosti Europolu. To by zase negatívne ovplyvnilo vnútorné pracovné postupy, činnosti operačnej podpory a dôveru partnerov. Okrem toho sa Europol v prípade troch zo siedmich dokumentov odvolal na výnimku na ochranu svojho rozhodovacieho procesu, pričom tvrdil, že zverejnenie by odhalilo interné stanoviská, ktoré sú súčasťou jeho rokovaní a predbežných konzultácií týkajúcich sa vyšetrovacích nástrojov presadzovania práva. Europol nezistil žiadny prevažujúci verejný záujem na zverejnení týchto troch dokumentov.

28. Na základe nahliadnutia do dokumentov a vysvetlení Europolu v pôvodných a opakovaných odpovediach nebolo ombudsmanovi ľahko jasné, že všetkých sedem dotknutých dokumentov obsahuje citlivé informácie v celom rozsahu, ktoré by v prípade ich zverejnenia mohli poškodiť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť. Ombudsman v tejto súvislosti pripomenul širokú mieru voľnej úvahy Europolu (pozri bod 17 vyššie), ale stále je povinný preukázať „konkrétne a skutočné riziko“ pre verejnú bezpečnosť, ktoré je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické. Aj v tomto prípade pripomenula Europolu, že nestačí, aby sa požadované dokumenty týkali chráneného záujmu [21].

29. Ombudsmanka ďalej uviedla, že je ťažké pochopiť, ako sa všetky dokumenty, o ktoré ide v tejto veci, líšia od výmen medzi Europolom a Thornom, o ktoré išlo v jej súbežnom vyšetrovaní 1372/2024/OAM, ku ktorému Europol poskytol čiastočný prístup. Ombudsmanka konkrétne zistila, že Europol čiastočne sprístupnil jeden dokument v súvislosti so žiadosťou o prístup, ktorá je predmetom jej súbežného vyšetrovania.

30. Pri odmietnutí prístupu verejnosti k trom z požadovaných dokumentov sa Europol odvolával aj na potrebu chrániť prebiehajúci rozhodovací proces. Ombudsmanka sa domnievala, že táto výnimka sa zdá byť relevantná len vo vzťahu k dvom dokumentom, keďže tieto dokumenty obsahujú odkazy na posúdenie konkrétnych nástrojov zo strany Europolu.

31. Vzhľadom na uvedené úvahy ombudsmanka navrhla, aby Europol prehodnotil svoje stanovisko k žiadosti sťažovateľa s cieľom poskytnúť čo najširší prístup k dokumentom [22].

32. Europol v odpovedi poskytol čiastočný prístup k piatim z požadovaných siedmich výmen. Pokiaľ ide o zvyšné dve výmeny, Europol sa domnieval, že nie je možné udeliť prístup s cieľom chrániť verejný záujem, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť a rozhodovací proces Europolu spojený s internými rokovaniami v súvislosti s vyšetrovacími nástrojmi presadzovania práva.

33. Ombudsmanka požiadala sťažovateľa, aby predložil pripomienky k dvom návrhom riešení a k odpovediam Europolu. Sťažovateľ uvítal získaný dodatočný prístup. Vyjadril však poľutovanie nad tým, že Europolu trvalo tak dlho, kým poskytol čiastočný prístup k niektorým dokumentom, a to až po zásahu ombudsmana.

34. Pokiaľ ide o komunikáciu s Komisiou, hoci sťažovateľ uznal, že Europol uviedol niektoré ďalšie dôvody nezverejnenia, domnieva sa, že sú stále vágne a že Europol „náležite nezohľadnil legislatívnu povahu dotknutých dokumentov a neprisúdil jej plnú váhu“.

35. Pokiaľ ide o komunikáciu s Thornom, sťažovateľ vyjadril poľutovanie nad úpravami, ktoré Europol vykonal na základe prevažne všeobecných odôvodnení. Pochyboval, že niektoré informácie, o ktorých Europol tvrdil, že ich chráni, by sa mohli považovať za citlivé obchodné informácie. Okrem toho spochybnil, či sú všetky úpravy vykonané na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, odôvodnené.

Posúdenie ombudsmana po návrhoch riešení

36. Ombudsmanka víta širší čiastočný prístup Europolu k požadovaným dokumentom.

37. Konkrétne, pokiaľ ide o výmeny s Komisiou, Europol:

• poskytol širší čiastočný prístup k jednému dokumentu, ktorý bol predtým zverejnený;
• trvala na tom, že nie je možný žiadny ďalší prístup k druhému dokumentu, ktorý bol predtým zverejnený;
• poskytol úplný prístup k jednému dokumentu (schéma), ktorý predtým odmietol zverejniť v celom rozsahu,
• poskytol čiastočný prístup k dvom dokumentom (jednému z dvoch dokumentov týkajúcich sa právneho textu navrhovaného nariadenia o materiáli detskej pornografie a brífingu), ktoré predtým odmietol zverejniť v celom rozsahu; a
• trvala na tom, že nie je možné udeliť prístup k jednému dokumentu (druhý dokument týkajúci sa právneho textu navrhovaného nariadenia o materiáli detskej pornografie).

38. Europol objasnil, že poskytuje len technické odborné znalosti na pomoc Komisii v súvislosti s legislatívnym návrhom, ktorý Komisia poskytla Europolu podľa vlastného uváženia. Uviedla, že ako uviedla ombudsmanka vo svojom návrhu riešenia, neposkytla tieto informácie Komisii „s cieľom informovať a/alebo ovplyvniť vypracovanie legislatívneho návrhu“.

39. V prípade tých dokumentov (ich častí), ktoré Europol naďalej zadržiava, sa Europol opieral o výnimky na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, pričom tvrdil, že (úplné) zverejnenie by mohlo ohroziť dôveru a spoluprácu s partnermi Europolu, a tým brániť úlohám Europolu a ochrane rozhodovacieho procesu, keďže zverejnenie výmen by ohrozilo legislatívne diskusie o navrhovanom nariadení o materiáli detskej pornografie. Uviedla, že upravené časti dvoch dokumentov, ktoré sú teraz čiastočne zverejnené, obsahujú "citlivé komentáre" k návrhu, schopnostiam Europolu, nástrojom, databázam a operačnému toku, ako sú informácie týkajúce sa sieťovej aplikácie na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA). Europol sa ďalej domnieva, že dokument, ktorý bol zamietnutý v celom rozsahu, je „včasným interným predbežným návrhom“, ktorý vypracovala Komisia a v ktorom sa uvádzajú rôzne zvažované legislatívne možnosti a ktorý obsahuje citlivé informácie o týchto predbežných možnostiach.  

40. Pokiaľ ide o zostávajúce úpravy, ombudsmanka sa domnieva, že odvolávanie sa Europolu na výnimku na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, nie je zjavne nesprávne vzhľadom na široký priestor Europolu na voľné uváženie.

41. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Europol sa stále spolieha na výnimku na ochranu rozhodovacieho procesu, t. j. na rokovania o navrhovanom nariadení o materiáli detskej pornografie. Táto argumentácia nie je v súlade s existujúcou judikatúrou (pozri tiež body 14 – 16 vyššie). Podľa Súdneho dvora sa „širší prístup“ musí poskytnúť k legislatívnym dokumentom EÚ a akékoľvek výnimky z neho sa musia vykladať „o to prísnejšie“ ako „možnosť občanov kontrolovať a byť oboznámení so všetkými informáciami, ktoré tvoria základ legislatívnych opatrení EÚ, je predpokladom účinného výkonu ich demokratických práv“[23].

42. Pokiaľ ide o komunikáciu s Thornom, Europol:

• poskytol širší čiastočný prístup k štyrom z deviatich dotknutých dokumentov vo veci 1372/2024/OAM,
• poskytol čiastočný prístup k piatim zo siedmich dotknutých dokumentov vo veci 2219/2024/OAM, ku ktorým Europol predtým zamietol prístup verejnosti v celom rozsahu.

43. Ombudsmanka pripomína, že výmeny medzi Europolom a Thornom sú veľmi krátke e-maily vymieňané v súvislosti s činnosťami Europolu v oblasti boja proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí.

44. Pokiaľ ide o časti, ktoré Europol naďalej odmieta, opieral sa o tie isté výnimky, na ktoré sa odvolával vo svojich pôvodných a potvrdzujúcich rozhodnutiach. Europol sa opieral najmä o ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o verejnú bezpečnosť, z hľadiska ochrany dôvery a spolupráce s partnermi Europolu. Vychádzala tiež z ochrany obchodných záujmov právnickej osoby, pokiaľ ide o redigovanie informácií týkajúcich sa duševného vlastníctva, a z ochrany rozhodovacieho procesu Europolu v súvislosti s diskusiami o určitých technologických nástrojoch a projektoch.

45. Pokiaľ ide o zostávajúce úpravy, ombudsmanka sa domnieva, že stanovisko Europolu, že na niektoré z týchto úprav sa vzťahuje výnimka týkajúca sa verejnej bezpečnosti, nie je zjavne nesprávne. Ombudsman však stále nie je presvedčený o tom, že Europol sa spolieha na iné výnimky, najmä na ochranu obchodných záujmov. Konštatuje však, že úpravy, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, sú veľmi obmedzené a neodôvodňujú ďalšie riešenie tejto záležitosti.

46. Na záver ombudsmanka víta skutočnosť, že Europol poskytol širší čiastočný prístup k dokumentom, ale konštatuje, ako už bolo podrobne uvedené, že nie je presvedčená o tom, že Europol sa pri niektorých dokumentoch naďalej spolieha na výnimky týkajúce sa rozhodovania a obchodných záujmov. Okrem toho Europol napriek svojej osobitnej žiadosti podrobne vysvetliť, ako by zverejnenie zostávajúcich upravených informácií ohrozilo jeden alebo viacero záujmov uvedených v článku 4 nariadenia č. 1049/2001, poskytol len veľmi obmedzené dodatočné vysvetlenia.

47. Europol preto návrhy riešení prijal len čiastočne. V tejto súvislosti ombudsmanka pripomína Europolu návrh na zlepšenie, ktorý nedávno predložila v súvislosti s ďalším vyšetrovaním s Europolom.[24] Konkrétne ombudsmanka navrhla, aby Europol vo všetkých svojich rozhodnutiach o zamietnutí prístupu verejnosti poskytol dostatočné odôvodnenie, ktoré by žiadateľom o prístup verejnosti k dokumentom umožnilo pochopiť, prečo prístup nemohol byť udelený alebo mohol byť udelený len čiastočne, pričom sa zohľadní konkrétny obsah každého dokumentu.

Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsman uzatvára tieto prípady s týmto záverom:

Súhlasom s poskytnutím ďalšieho prístupu verejnosti k dokumentom požadovaným sťažovateľom Europol čiastočne akceptoval návrhy ombudsmanky na riešenie.

Sťažovateľ a Europol budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Teresa Anjinho
európska ombudsmanka

Štrasburg 28. novembra 2025

 

[1] Viac informácií o platforme EMPACT je k dispozícii na adrese: https://www.europol.europa.eu/crime-areas-and-trends/eu-policy-cycle-empact

[2] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex:32001R1049, ktoré sa vzťahujú na Europol v súlade s rozhodnutím jeho správnej rady z 13. decembra 2016: https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/documents/decision_of_mb_rules_applying_reg_1049_2001.pdf.

[3] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú pravidlá predchádzania sexuálnemu zneužívaniu detí a boja proti nemu, COM(2022) 209 final: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM%3A2022%3A209%3AFIN. Rada sa 26. novembra 2025 dohodla na začatí rokovaní s Európskym parlamentom s cieľom dohodnúť sa na konečnom nariadení: https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2025/11/26/child-sexual-abuse-council-reaches-position-on-law-protecting-children-from-online-abuse/.

[4] Článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[5] Článok 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[6] Článok 4 ods. 1 písm. a) prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[7] Článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001.

[8] Článok 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001.

[9] Článok 10 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ).

[10] Článok 1 a článok 10 ods. 3 ZEÚ.

[11] Odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[12] Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. júla 2008, Švédsko a Turco/Rada, C‑39/05 P a C‑52/05 P, bod 46: http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-39/05&language=en a zo 17. októbra 2013 Rada/Access Info Europe, C‑280/11 P, bod 33: http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-280/11&language=EN.

[13] Článok 12 ods. 2 a odôvodnenie 6 nariadenia č. 1049/2001.

[14] Rozsudok z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, vec T-163/21, body 83, 85 a 93: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=269684&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=26618867.

[15] Pozri napríklad rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, vec C-57/16 P, body 85, 88, 90 – 93: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=205322&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3693014.

[16] Rozsudok Všeobecného súdu z 11. júla 2018, ClientEarth/Komisia, T-644/16: http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=203913&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=46943.

[17] Rozsudok z 27. novembra 2019, Izuzquiza a Semsrott/Frontex, vec T-31/18, body 61 – 65: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=221083&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=4082546.

[18] https://www.europarl.europa.eu/legislative-train/spotlight-JD22/file-combating-child-sexual-abuse-online.

[19] Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 25. januára 2023, De Capitani/Rada, vec T-163/21: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=269684&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3531724.

[20] Návrh riešenia vo veci 1372/2024/OAM, ktorý predložila európska ombudsmanka, je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/solution/214483

[21] Rovnako ako poznámka pod čiarou č. 17.

[22] Návrh riešenia vo veci 2219/2024/OAM, ktorý predložila európska ombudsmanka, je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/solution/214484.

[23] Rozsudok zo 4. septembra 2018, ClientEarth/Komisia, vec C-57/16 P, bod 84: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=205322&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3693014.

[24] Pozri konečné rozhodnutie vo veci 851/2024/SF, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/214746.