V Štrasburgu 14. decembra 2005

Vážený pán F.,

Dňa 16. marca 2004 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi v súvislosti s údajným nesprávnym riadením zo strany riaditeľa Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (ďalej len „VVEÚ“).

Dňa 3. mája 2004 som postúpil sťažnosť riaditeľovi VVEÚ. VVEÚ zaslal svoje stanovisko 19. júla 2004. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 22. septembra 2004.

Zdá sa, že Vaše pripomienky poukazujú na nedorozumenie v tejto veci, a preto som sa 11. októbra 2004 rozhodol uskutočniť ďalšie vyšetrovanie listom adresovaným VVEÚ. VVEÚ mi poslal svoju odpoveď na moje ďalšie otázky 10. novembra 2004 a postúpil som vám ju. Listom zo 6. decembra 2004 ste ma informovali, že nemáte ďalšie pripomienky.

Dňa 18. apríla 2005 som sa rozhodol uskutočniť ďalšie vyšetrovanie a zodpovedajúcim spôsobom som Vás o tom informoval. VVEÚ mi poslal svoju odpoveď 23. júna 2005 a poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Nedostal som od vás žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vykonanie týchto vyšetrovaní.

Sťažnosť

Sťažnosť podal v marci 2004 vedúci oddelenia pre výskum a zber údajov Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (ďalej len „VVEÚ“) vo Viedni.

Dňa 5. januára 2004 sťažovateľ predložil predsedovi správnej rady VVEÚ túto žiadosť:

„Týmto by som chcel oznámiť, že riaditeľ VVEÚ mi už niekoľko mesiacov odopiera základné informácie, obchádza ma s ostatnými zamestnancami a tiež ma šikanuje. To ma privádza k presvedčeniu, že si už neužívam jej plnú dôveru. Za týchto okolností nie som schopný primerane zabezpečiť svoje funkcie vedúceho oddelenia. Z týchto dôvodov som sa rozhodol nepožiadať o pokračovanie mojej zmluvy, ktorej platnosť sa skončí 15. mája 2004. Chcel by som však objasniť svoje súčasné postavenie vo VVEÚ a dosiahnuť spravodlivé zaobchádzanie, ktoré nie je možné len v súčinnosti s riaditeľom. Preto Vás naliehavo žiadam, aby ste zvolali disciplinárnu komisiu VVEÚ [...]“.

Predseda správnej rady požiadal sťažovateľa, aby objasnil svoje tvrdenia. Sťažovateľ zaslal správnej rade 16. januára 2004 ďalší list, v ktorom podrobne uviedol svoje tvrdenia. Stručne povedané, išlo o tieto prípady:

(1) „Riaditeľ VVEÚ odo mňa zatajil informácie.“

a) Riaditeľ podpísal zmluvu o vypracovaní správy s inou osobou bez toho, aby o tom informoval sťažovateľa, a to napriek skutočnosti, že sťažovateľ bol uvedený ako osoba zodpovedná za vypracovanie správy.

b) Riaditeľ dal pokyn, aby sa určitá suma presunula do jedného z rozpočtových riadkov, za ktoré bol sťažovateľ zodpovedný, ale bez toho, aby o tomto presune informoval sťažovateľa.

c) Riaditeľ nezapojil sťažovateľa do záverečných diskusií o výzve na predkladanie ponúk, hoci bol uvedený ako osoba zodpovedná za projekt.

d) Riaditeľ VVEÚ zaslal sťažovateľovi e-mail 9. januára 2004 o 9.21 hod., v ktorom ho informoval, že sa môže zúčastniť na stretnutí, ktoré sa uskutoční o 10.00 hod.; Nezahrnula žiadnu agendu. Ostatní zamestnanci dostali program deň predtým.

(2) „VVEÚ ma obišiel“

a) Riaditeľ zvolal stretnutia so zamestnancami oddelenia sťažovateľa bez toho, aby ho pozval alebo dokonca informoval.

b) Riaditeľ zvolal stretnutia s odborníkmi z oddelenia sťažovateľa bez toho, aby ho o tom informoval.

c) Riaditeľ dal pokyny členom oddelenia sťažovateľa bez toho, aby ho o tom informoval.

(3) „VVEÚ ma šikanoval“

a) Riaditeľ cenzuroval papier, ktorý pripravil na projekt.

b) Riaditeľ nepodporil sťažovateľa v projekte PHARE, ktorý úspešne inicioval.

c) Riaditeľ v niekoľkých prípadoch zamietol žiadosti sťažovateľa o služobnú cestu.

d) Na jednom stretnutí mu riaditeľ počas stretnutia odovzdal rukou písané poznámky a povedal mu, aby dokončil svoju prezentáciu. Na ďalšom stretnutí riaditeľ obviňoval sťažovateľku z toho, že jej nedovolila vystúpiť. Sťažovateľka jej okamžite odovzdala stoličku.

Sťažovateľ zaslal kópiu svojho listu riaditeľovi VVEÚ, ktorý 28. januára 2004 adresoval uvedené body sťažovateľa v liste správnej rade. V súhrne sa zaoberala tvrdeniami sťažovateľa takto:

Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa podľa odseku 1 písm. a), sťažovateľ bol vždy informovaný o príslušnej správe, a to buď ústne, alebo e-mailom. Riaditeľ poukázal na obsah viacerých e-mailov a zápisníc zo zasadnutí. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sťažovateľka bola uvedená ako zodpovedná osoba, riaditeľka poznamenala, že celkovú zodpovednosť vždy nesie ona a že z formálnych dôvodov sa sťažovateľka musí označiť ako zodpovedná osoba.

Pokiaľ ide o tvrdenie 1 písm. b), sťažovateľ bol riadne a včas informovaný o prevode peňazí e-mailom od rozpočtového úradníka (riaditeľ priložil kópiu e-mailu).

Pokiaľ ide o tvrdenie uvedené v bode 1 písm. c), sťažovateľ sa aktívne zapájal do projektu od začiatku (stretnutia, diskusie atď.). Riaditeľka odkázala na e-mail a zápisnice zo zasadnutí, ktorých kópie priložila.

Riaditeľ sa nezaoberal pripomienkami sťažovateľa týkajúcimi sa stretnutia z 9. januára 2004.

V súvislosti s bodmi sťažovateľky uvedenými v druhom nadpise riaditeľka odkázala na svoje body týkajúce sa prvého nadpisu.

V súvislosti s tretím nadpisom riaditeľ uviedol tieto pripomienky:

(3) a) Dokument, ktorý riaditeľ dostal, bol nedostatočný, a preto prevzala časť práce, ktorou sa tento dokument dokončoval.

(3) b) Pripomienky sťažovateľa týkajúce sa projektu PHARE boli nepravdivé a nespravodlivé voči ostatným zamestnancom, ktorí veľmi tvrdo pracovali na realizácii projektu. Riaditeľ priložil kópiu rozhodnutia VVEÚ o dotknutom projekte PHARE, z ktorej vyplýva, že sa na ňom podieľalo niekoľko ďalších zamestnancov.

(3)c) Je zodpovednosťou riaditeľa posudzovať žiadosti o misiu z hľadiska záujmov VVEÚ. Riaditeľ sa domnieval, že je viac v záujme VVEÚ, aby sťažovateľ pracoval vo VVEÚ, než aby pokračoval v navrhovaných misiách.

(3) d) Stretnutiu, na ktorom bol sťažovateľ vyzvaný, aby včas ukončil svoju prezentáciu, predsedal pán K., ktorý bol osobou, ktorá poslala nóty. Riaditeľ súhlasil s pánom K., že tieto poznámky by sa mohli postúpiť sťažovateľovi, ktorého prezentácia nebola zameraná. Na druhom uvedenom stretnutí riaditeľka informovala sťažovateľku, že chce odpovedať na kľúčovú otázku položenú počas stretnutia. Sťažovateľ jej žiadosti nevyhovel, ale sám odpovedal spôsobom, ktorý bol v rozpore s názormi riaditeľa. Riaditeľka uviedla, že je pre ňu neprijateľné, že zamestnanec zamietol jej žiadosť o objasnenie situácie a hovoril sám, čo bolo v skutočnosti dôvodom disciplinárneho konania.

Nasledovala ďalšia korešpondencia, v ktorej sťažovateľ a riaditeľ VVEÚ predložili správnej rade podrobnejšie argumenty.

Na zasadnutí, ktoré sa konalo 2. – 3. februára 2004, zriadila Výkonná rada VVEÚ výbor (ďalej len „skúšobný výbor“) na prešetrenie sťažnosti podanej sťažovateľom 5. januára 2004. Výbor preskúmal dva problémy, ktoré zistil na základe žiadosti sťažovateľa: i) osobné sťažnosti a ii) obvinenia zo zlého riadenia a nesprávneho úradného postupu. Výbor preskúmal písomné a ústne vyhlásenia sťažovateľa a riaditeľa.

Na základe zistení prieskumného výboru správna rada 5. marca 2004 dospela k záveru, že „neexistujú dostatočné dôkazy na odôvodnenie disciplinárnej komisie proti riaditeľovi buď v súvislosti s vznesenými osobnými sťažnosťami, alebo tvrdeniami o nesprávnom riadení a nesprávnom úradnom postupe [...] Riaditeľ odpovedal na všetky vznesené obvinenia a poskytol riadne vysvetlenie na vyvrátenie každého tvrdenia. Prípad nesprávneho úradného postupu nie je možné predložiť. Rada však poznamenala, že „osobné sťažnosti vznesené [sťažovateľom] si nevyžadujú vyšetrovanie disciplinárnou komisiou, v preskúmaní sa uznáva, že ich kumulatívna povaha naznačuje mimoriadne napätú pracovnú atmosféru medzi riaditeľom a [sťažovateľom].“

Pokiaľ ide o obvinenia zo zlého riadenia a nesprávneho úradného postupu, správna rada takisto dospela k záveru, že tieto obvinenia neodôvodňujú zvolanie disciplinárnej komisie proti riaditeľovi VVEÚ. Konštatovala však aj to, že „[...] niektoré vysvetlenia riaditeľa, ako aj povaha účtovaných poplatkov poukazujú na niektoré nevhodné postupy riadenia. Je zrejmé, že postupy riadenia by sa mohli zlepšiť zvýšením transparentnosti, ako aj účasťou a začlenením zamestnancov. Zdá sa, že chýbajú aj postupy dlhodobého strategického plánovania, hodnotenia rizík a vplyvu. Rada naliehavo vyzvala riaditeľa VVEÚ, aby priebežne preskúmaval a zdokonaľoval postupy organizačného riadenia.

Výbor takisto poznamenal, že sa nezdá, že by existoval účinný a uznávaný postup riešenia sťažností, ktorý by bol zamestnancom jasný.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol tieto tvrdenia a tvrdenia:

Sťažovateľ tvrdil, že ho riaditeľ VVEÚ šikanoval, obišiel ho v prospech iných zamestnancov a neposkytol mu dostatok informácií, aby mohol plniť svoju úlohu vedúceho oddelenia.

Sťažovateľ tvrdil, že by sa mala zvolať disciplinárna komisia, aby prediskutovala jeho sťažnosti voči riaditeľovi VVEÚ.

Pokiaľ ide o jeho tvrdenie, sťažovateľ poznamenal, že prieskumový výbor, ktorý prešetril jeho žiadosť o disciplinárne konanie, mu neumožnil vyjadriť sa k záverečnému vyhláseniu riaditeľa a že došlo ku konfliktu záujmov v tom, že jeden člen prieskumového výboru sa po žiadosti sťažovateľa uchádzal o miesto sťažovateľa vo VVEÚ.

Vzhľadom na zistenie správnej rady, že sa nezdá, že by existoval účinný a uznaný postup vybavovania sťažností, ktorý by bol zamestnancom jasný, ombudsman rozhodol, že zamietnutie sťažnosti na základe článku 2.8 štatútu európskeho ombudsmana (1) by nebolo opodstatnené.

Požiadavku

Stanovisko VVEÚ

Sťažnosť bola zaslaná VVEÚ na vyjadrenie stanoviska. VVEÚ vo svojom stanovisku uviedol, že tvrdenia sťažovateľa považuje za neopodstatnené a založené na nedorozumeniach alebo nesprávnom výklade. Stanovisko VVEÚ obsahovalo list predsedu správnej rady, ktorého riaditeľ VVEÚ požiadal o vyhlásenie k tejto sťažnosti. V tomto liste predseda poskytol prehľad o tom, ako vyšetrovací výbor uskutočnil vyšetrovanie sťažností a tvrdení sťažovateľa vo svojej žiadosti z 5. januára 2004, pričom zdôraznil najmä to, že obe strany dostali príležitosť vyjadriť svoje názory a poznať stanovisko druhej strany.

Vo svojom stanovisku VVEÚ ďalej poznamenal, že sťažovateľ podal sťažnosť priamo ombudsmanovi bez toho, aby využil svoje právo na nápravu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. VVEÚ uviedol, že tento postup sa vzťahuje na VVEÚ.

VVEÚ tiež poznamenal, že pracovná zmluva sťažovateľa sa skončila 15. mája 2004.

Pripomienky sťažovateľa

Stanovisko VVEÚ bolo zaslané sťažovateľovi na pripomienkovanie.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že jeho žiadosť adresovaná správnej rade z 5. januára 2004 bola žiadosťou o disciplinárne konanie proti nemu, a nie proti riaditeľovi VVEÚ. Sťažovateľ vysvetlil, že by sa to malo vnímať vzhľadom na tradíciu rakúskych štátnych zamestnancov, ktorí niekedy žiadajú o disciplinárne konanie proti sebe, keď chcú, aby sa ich prípad prejednal. Sťažovateľ uviedol, že sa nedomnieva, že by mohol interne využiť akékoľvek iné konanie o opravnom prostriedku. Sťažovateľ tiež trval na svojich tvrdeniach a zopakoval svoju pripomienku, že pri posudzovaní jeho žiadosti o disciplinárne konanie došlo ku konfliktu záujmov, pretože o jeho funkciu sa uchádzal člen prieskumového výboru rady.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska VVEÚ a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania v súvislosti s tým, čo sa zdalo byť nedorozumením, pokiaľ ide o postup požadovaný sťažovateľom 5. januára 2004. Ombudsmanka preto napísala VVEÚ a požiadala ho o stanovisko k tejto záležitosti.

Odpoveď VVEÚ

Vo svojej odpovedi VVEÚ uviedol, že žiadosť sťažovateľa z 5. januára 2004 o disciplinárne konanie sa mohla chápať len ako disciplinárne konanie voči riaditeľovi VVEÚ, a nie voči samotnému sťažovateľovi. Poznamenala tiež, že je ťažké pochopiť, prečo sťažovateľ tak dlho čakal, aby odhalil toto údajné nedorozumenie.

VVEÚ okrem toho priložil kópiu dokumentu s názvom Politika ľudských zdrojov VVEÚ z októbra 2004. Dokument obsahoval podrobné zhrnutie týchto otázok: Interná organizácia, nábor, kariérny rozvoj, profesionálny život, interná komunikácia a vyhliadky do budúcnosti. Kategória Budúce vyhliadky obsahovala podkategóriu s názvom Budovanie tímov a konzistentný prístup, ktorá bola vysvetlená takto: „VVEÚ plánuje koncom roka 2004 organizovať odbornú prípravu riadiacich tímov s cieľom dosiahnuť vysoké normy riadenia, podporovať budovanie tímov, byť jasný a konzistentný v rámci VVEÚ aj mimo neho a dodržiavať jednu politiku ľudských zdrojov na všetkých úrovniach riadenia. Príslušná výzva na predkladanie ponúk už bola vykonaná a vyhodnotená“.

Pripomienky sťažovateľa

Pripomienky VVEÚ boli zaslané sťažovateľovi, od ktorého ombudsman nedostal žiadne pripomienky.

Ďalšie otázky

Ombudsman následne rozhodol, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania, a 18. apríla 2005 bol VVEÚ požiadaný, aby odpovedal na tieto otázky:

(1) Na základe sťažnosti a pripomienok sa zdá, že sťažovateľ sa domnieval, a) že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k záverečnému vyhláseniu riaditeľa VVEÚ a b) že došlo ku konfliktu záujmov v tom, že jeden člen prieskumového výboru vyšetrujúci jeho prípad sa uchádzal o miesto vo VVEÚ. Ombudsman rozhodol, že tieto body by sa mali v tomto vyšetrovaní považovať za samostatné tvrdenia, a preto bol VVEÚ požiadaný, aby predložil stanovisko k týmto aspektom prípadu.

(2) Správna rada VVEÚ vo svojich záveroch z 5. marca 2004 uviedla tieto pripomienky: „[i]t je jasné, že riadiace postupy by sa mohli zlepšiť zvýšením transparentnosti, ako aj účasťou a začlenením zamestnancov. Zdá sa, že chýbajú aj postupy dlhodobého strategického plánovania, hodnotenia rizík a vplyvu. Zo stanovísk VVEÚ v rámci tohto vyšetrovania nebolo jasné, či a) VVEÚ prijal tieto pripomienky a b) ak áno, či v tejto súvislosti prijal nápravné opatrenia. Keďže táto otázka môže byť relevantná pre posúdenie tvrdení sťažovateľa, VVEÚ bol preto požiadaný, aby poskytol aj informácie o tejto záležitosti.

Odpoveď VVEÚ

Dňa 23. júna 2005 VVEÚ zaslal ombudsmanovi tieto pripomienky:

Pokiaľ ide o tvrdenie, že sťažovateľovi nebolo umožnené vyjadriť sa ku konečnému vyhláseniu riaditeľa VVEÚ, VVEÚ zopakoval, že sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 sa chápala tak, že obsahuje nárok na začatie disciplinárneho konania proti riaditeľovi VVEÚ (a nie proti samotnému sťažovateľovi). Keďže disciplinárne konania potenciálne ohrozujú bezúhonnosť a spoločenské postavenie osoby, takéto konania podliehajú dôvernosti. Článok 6 prílohy II služobného poriadku, ktorý bol v tom čase účinný, výslovne stanovil túto povinnosť mlčanlivosti.

Predseda správnej rady VVEÚ v liste z 15. júna 2004 adresovanom riaditeľovi VVEÚ podrobne vysvetlil, ako sa správna rada o tejto záležitosti informovala. Predsedníčka v súhrne zabezpečila, aby obe strany mali prístup k tvrdeniam a pripomienkam druhej strany vo všetkých fázach procesu.

Aj keby teda sťažovateľ nemal prístup ku všetkým dokumentom disciplinárneho konania, vzťahovala by sa na to zásada dôvernosti disciplinárnych konaní.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že došlo ku konfliktu záujmov v tom, že jeden člen tímu, ktorý skúmal jeho prípad, sa po žiadosti sťažovateľa uchádzal o svoje miesto vo VVEÚ, VVEÚ potvrdil, že dotknutý úradník, pán S., bol členom vyšetrovacieho výboru, ktorý skúmal sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004. Ako však sám sťažovateľ napísal vo svojom liste z 22. septembra 2004, pán S. sa nezúčastnil na vyšetrovacej misii.

V neskoršom výberovom konaní týkajúcom sa pozície vedúceho oddelenia pre výskum a siete výberová komisia, ktorá zahŕňala aj externého člena, navrhla 3. mája 2004 prijať do zamestnania niekoho iného ako pána S. Pán S. nezískal dostatok bodov na zaradenie do rezervného zoznamu, a preto mu toto pracovné miesto nebolo ponúknuté. Z výsledku disciplinárneho konania, o ktoré ide v prejednávanej veci, teda nijako nemal prospech.

Sťažovateľ sa okrem toho sám rozhodol nepožiadať o obnovenie svojej pracovnej zmluvy predtým, ako požiadal o zvolanie disciplinárnej komisie. Pán S. teda nezohrával žiadnu úlohu v rozhodnutí sťažovateľa nepožiadať o obnovenie svojej pracovnej zmluvy.

Pokiaľ ide o závery správnej rady VVEÚ z 5. marca 2004, VVEÚ uviedol, že tieto závery neprijal. VVEÚ však zistil, že rada potrebuje viac informácií o existujúcich postupoch riadenia zameraných na zvýšenie transparentnosti, začlenenie zamestnancov, strategické plánovanie a posúdenie rizík a vplyvu. Počas nasledujúceho stretnutia s radou riaditeľ VVEÚ vystúpil s prezentáciou o aspektoch vnútorného riadenia VVEÚ s cieľom reagovať na túto vnímanú potrebu lepšie informovať radu.

VVEÚ neustále zlepšoval svoju vnútornú organizáciu a svoje politiky v oblasti ľudských zdrojov. Vynaložila veľké úsilie na zlepšenie svojej organizácie, napríklad školenie riadiacich tímov, zavedenie 24 štandardov vnútornej kontroly, nábor kapacít vnútorného auditu a vývoj kľúčových postupov.

Pripomienky sťažovateľa

Odpoveď VVEÚ bola zaslaná sťažovateľovi, od ktorého ombudsman nedostal žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Sťažnosť podala vedúca oddelenia Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (EUMC). Sťažovateľ 5. januára 2004 požiadal predsedu správnej rady VVEÚ, aby zvolal disciplinárnu komisiu, ktorá mu umožní prediskutovať jeho prípad. Výkonná rada VVEÚ zriadila výbor (ďalej len „skúšobný výbor“), aby preskúmal, či by bolo relevantné zriadiť disciplinárnu komisiu. Predseda správnej rady VVEÚ 5. marca 2004 informoval sťažovateľa, že po preskúmaní veci prieskumovým výborom sa rada rozhodla žiadosť sťažovateľa zamietnuť. Výbor vo svojich záveroch uviedol, že boli identifikované tri kategórie obvinení, a to „zadržiavanie informácií“, „obchádzanie“ a „šikanovanie“, a že každá z týchto kategórií obvinení obsahovala niekoľko tvrdení. Podľa výboru sa „všetky nároky týkajú relatívne menších incidentov, ktoré sa zvyčajne vyskytujú vo väčšine administratívnych systémov bez toho, aby boli nevyhnutne vnímané ako sťažnosti“. „Najmä počas rozhovorov sa ukázalo, že mnohé incidenty, ktoré viedli k tvrdeniam [sťažovateľa], boli založené na nedorozumeniach, ktoré sa týkali buď komunikácie, alebo rozdielneho chápania úloh a zodpovedností.“ „Zvyšné incidenty, na ktoré sa vzťahujú nároky, riaditeľ podrobne vysvetlil, aby si nevyžadovali ďalšie preskúmanie.“ „Hoci osobné sťažnosti vznesené [sťažovateľom] nie sú dôvodom na vyšetrovanie disciplinárnou komisiou, v preskúmaní sa uznáva, že ich kumulatívna povaha naznačuje mimoriadne napätú pracovnú atmosféru medzi riaditeľom [VVEÚ] a [sťažovateľom].“ Rada ďalej poznamenala, že pri preskúmaní tvrdení sťažovateľa sa odhalili niektoré nevhodné postupy riadenia, a preto naliehavo vyzvala riaditeľa, aby zlepšil postupy riadenia. Výbor takisto poznamenal, že sa nezdá, že by existoval účinný a uznávaný postup riešenia sťažností, ktorý by bol zamestnancom jasný.

1.2 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že ho riaditeľ VVEÚ šikanoval, obišiel ho v prospech iných zamestnancov a neposkytol mu dostatok informácií, aby mohol plniť svoju úlohu vedúceho oddelenia. Tvrdil, že by sa mala zvolať disciplinárna komisia, aby prediskutovala jeho sťažnosti voči riaditeľovi VVEÚ.

1.3 Vo svojom stanovisku VVEÚ odmietol tvrdenia sťažovateľa a uviedol, že boli založené na nedorozumeniach a/alebo nesprávnom výklade. VVEÚ ďalej poznamenal, že sťažovateľ podal sťažnosť priamo ombudsmanovi bez toho, aby využil svoje právo na nápravu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku.

1.4 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach trval na svojich tvrdeniach. Uviedol tiež, že disciplinárne konanie, o ktoré požiadal, bolo disciplinárnym konaním proti nemu, a nie proti riaditeľovi VVEÚ. Sťažovateľ vysvetlil, že by sa to malo vnímať vzhľadom na tradíciu rakúskych štátnych zamestnancov, ktorí niekedy žiadajú o disciplinárne konanie proti sebe, keď chcú, aby sa ich prípad prejednal. Sťažovateľ uviedol, že sa nedomnieva, že by mohol interne využiť akékoľvek iné konanie o opravnom prostriedku. Ombudsmanka preto uskutočnila ďalšie vyšetrovanie s cieľom objasniť tento bod. Vo svojej odpovedi VVEÚ uviedol, že žiadosť sťažovateľa o disciplinárne konanie mohol vykladať len ako žiadosť o disciplinárne konanie proti riaditeľovi VVEÚ. Navrhovateľ nepredložil ďalšie pripomienky na objasnenie tejto záležitosti.

1.5 Tvrdenia účastníkov konania v tejto veci si vyžadujú, aby sa v týchto úvodných poznámkach riešili dve otázky. Prvá sa týka rozhodnutia ombudsmana, že táto sťažnosť je prípustná. Druhý sa týka povahy žiadosti sťažovateľa z 5. januára 2004 adresovanej správnej rade.

1.6 Ombudsman poukazuje na to, že v článku 11 nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (2), sa ustanovuje, že zamestnanci strediska "podliehajú nariadeniam a pravidlám, ktoré sa vzťahujú na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev". Ombudsman preto chápe odkaz VVEÚ na článok 90 ods. 2 služobného poriadku v tom zmysle, že VVEÚ uplatňuje článok 46 služobného poriadku a pravidiel vzťahujúcich sa na úradníkov a ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, ktorý stanovuje, že hlava VII služobného poriadku týkajúca sa odvolaní sa uplatňuje analogicky. Pokiaľ ide o rozhodnutie, že predmetná sťažnosť bola prípustná, ombudsman poukazuje na to, že oznámenie zaslané sťažovateľovi 5. marca 2004 (uvedené vyššie), ktoré bolo priložené k sťažnosti, obsahovalo vyhlásenie správnej rady VVEÚ, že „sa nezdá, že by existoval účinný a uznávaný postup podávania sťažností, ktorý by bol zamestnancom [VVEÚ] jasný“. Na tomto základe ombudsman rozhodol, že by nebolo vhodné zamietnuť sťažnosť na základe článku 2.8 štatútu európskeho ombudsmana (3). Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman nezistil žiadny dôvod na zmenu svojho rozhodnutia o prípustnosti sťažnosti.

1.7 Pokiaľ ide o otázku povahy žiadosti sťažovateľa o disciplinárne konanie, ombudsman poznamenáva, že sa zdá, že medzi VVEÚ a sťažovateľom existuje nezhoda, pokiaľ ide o to, aké disciplinárne konanie sťažovateľ skutočne požadoval vo svojom liste z 5. januára 2004 adresovanom správnej rade VVEÚ. To sa však ukázalo až z pripomienok sťažovateľa predložených 22. septembra 2004. Ďalšie vyšetrovania ombudsmana na objasnenie tejto otázky len ukázali, že nedorozumenie pretrváva a že sťažovateľ sa v podstate domnieva, že predmet preskúmania jeho žiadosti z 5. januára 2004 správnou radou bol úplne odlišný od predmetu, ktorý mal na mysli.

1.8 Je potrebné poznamenať, že ombudsman pri začatí vyšetrovania tejto sťažnosti tiež chápal žiadosť sťažovateľa z 5. januára 2004 ako žiadosť o disciplinárne konanie proti riaditeľovi VVEÚ. Po opätovnom preskúmaní žiadosti sťažovateľa z 5. januára 2004 a po zohľadnení pripomienok VVEÚ k tejto otázke sa ombudsman domnieva, že výklad tejto žiadosti zo strany VVEÚ bol primeraný.

1.9 Ombudsman ďalej poukazuje na to, že práve na základe tohto výkladu sťažnosti ombudsman identifikoval obvinenia sťažovateľa a najmä jeho tvrdenie, že "by sa mala zvolať disciplinárna komisia, aby prediskutovala jeho sťažnosti voči riaditeľovi VVEÚ". Vzhľadom na to, že disciplinárne konanie uvedené v tomto návrhu sa zdá byť odlišné od konania, ktoré mal na mysli samotný sťažovateľ, nebolo by vhodné, aby ombudsman preskúmal tento návrh v rámci tohto vyšetrovania. Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa, ombudsman sa domnieva, že sú oddeliteľné od uvedeného tvrdenia, a preto sa preskúmajú z hľadiska ich opodstatnenosti.

Obvinenia zo šikanovania, obchádzania a neposkytnutia informácií

2.1 VVEÚ zamietol tvrdenia sťažovateľa, že ho riaditeľ VVEÚ šikanoval, obišiel v prospech iných zamestnancov a neposkytol mu dostatok informácií, aby mohol plniť svoju úlohu vedúceho oddelenia. Tvrdenia sťažovateľa už boli predmetom posúdenia správnou radou VVEÚ, ako je podrobne opísané vyššie.

2.2 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že ho riaditeľ VVEÚ šikanoval, obišiel ho v prospech iných zamestnancov a neposkytol mu dostatok informácií, aby mohol plniť svoju úlohu vedúceho oddelenia, ombudsman najprv berie na vedomie obsah listov zo 16. a 28. januára 2004 adresovaných správnej rade, a to od sťažovateľa a riaditeľa VVEÚ. Sťažovateľ vo svojom liste zo 16. januára 2004 podrobne uviedol svoje tvrdenia.

2.3 Sťažovateľ zaslal kópiu svojho listu riaditeľovi VVEÚ, ktorý 28. januára 2004 adresoval správnej rade pripomienky sťažovateľa uvedené v uvedenom liste.

2.4 Vo svojom rozhodnutí, ktoré bolo sťažovateľovi oznámené 5. marca 2004, správna rada dospela k záveru, že sťažnosti sťažovateľa sa týkali relatívne malých incidentov, ktoré sa zvyčajne vyskytujú vo väčšine administratívnych systémov "bez toho, aby boli nevyhnutne vnímané ako sťažnosti ". Konštatoval, že je jasné, že mnohé incidenty, ktoré viedli k tvrdeniu, boli založené na nedorozumeniach, ktoré sa týkali buď komunikácie, alebo rozdielneho chápania úloh a zodpovedností, a že riaditeľ primerane vysvetlil ostatné dotknuté incidenty, aby nebolo potrebné ďalšie preskúmanie. Na základe týchto úvah sa preto správna rada rozhodla nezačať disciplinárne konanie proti riaditeľovi VVEÚ.

2.5 Vzhľadom na to, že rozhodnutie o začatí disciplinárneho konania prináleží menovaciemu orgánu príslušnej inštitúcie alebo orgánu Spoločenstva (4) a ombudsman ho nemôže nahradiť, preskúmanie zistení, na ktorých je takéto rozhodnutie založené, ombudsmanom sa obmedzuje na posúdenie toho, či boli tieto zistenia poznačené zjavne nesprávnym posúdením. Preskúmanie zistení správnej rady VVEÚ ombudsmanom je v tomto prípade primerane obmedzené.

2.6 Ombudsman sa domnieva, že mu neboli poskytnuté žiadne dôkazy, ktoré by mu umožnili dospieť k záveru, že v súvislosti so zisteniami správnej rady VVEÚ došlo k zjavným chybám v posúdení. Ombudsman preto nemôže v súvislosti s týmto aspektom prípadu konštatovať žiadny nesprávny úradný postup.

3 Tvrdenie o neumožnení sťažovateľovi vyjadriť sa

3.1 V ďalších vyšetrovaniach ombudsman požiadal VVEÚ, aby predložil stanovisko k tvrdeniu sťažovateľa, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k záverečnému vyhláseniu riaditeľa VVEÚ.

3.2 Vo svojom stanovisku VVEÚ zopakoval, že sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 sa chápe tak, že obsahuje požiadavku začať disciplinárne konanie proti riaditeľovi VVEÚ (t. j. nie proti samotnému sťažovateľovi). Keďže disciplinárne konania potenciálne ohrozujú bezúhonnosť a spoločenské postavenie osoby, takéto konania podliehajú dôvernosti. Článok 6 prílohy II služobného poriadku platného v tom čase výslovne stanovil túto povinnosť mlčanlivosti. V liste z 15. júna 2004 adresovanom riaditeľovi VVEÚ predseda správnej rady VVEÚ podrobne vysvetlil, ako prebiehalo vyšetrovanie sťažnosti. Predsedníčka v súhrne zabezpečila, aby obe strany mali prístup k tvrdeniam a pripomienkam druhej strany vo všetkých fázach procesu.

3.3 Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky k stanovisku VVEÚ.

3.4 Tvrdenie predložené VVEÚ na vyjadrenie bolo sformulované na základe vyhlásenia sťažovateľa, že "[...] predtým, ako [...] výbor prípad uzavrel, som nedostal príležitosť vidieť odpoveď riaditeľa ani sa k nej vyjadriť".

3.5 Podľa informácií uvedených v stanovisku VVEÚ nebol v reakcii na sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 adresovanú správnej rade VVEÚ zvolaný žiadny disciplinárny výbor. Pravidlo utajenia, na ktoré sa odvoláva VVEÚ, sa teda nezdá byť uplatniteľné na skutkové okolnosti prejednávanej veci, ktorá sa týka predbežného vyšetrovania návrhu na zvolanie disciplinárneho výboru.

3.6 Okrem toho list predsedu správnej rady VVEÚ z 15. júna 2004 adresovaný riaditeľovi VVEÚ obsahoval opis postupu a pracovných metód prijatých na preskúmanie sťažnosti sťažovateľa. Predseda vysvetlil, že „[b]iným stranám bol poskytnutý prístup k tvrdeniam a pripomienkam druhej strany vo všetkých fázach procesu a obe strany boli vyzvané, aby predložili svoje pripomienky a odpovede výkonnej rade. Výbor zohľadnil všetky dôkazy a prijal konečné rozhodnutie len vtedy, keď bol presvedčený, že všetky dôkazy boli predložené a zohľadnené.“

3.7 Ombudsman poznamenáva, že dotknutá inštitúcia má priestor na voľnú úvahu, pokiaľ ide o spôsob, akým má viesť vyšetrovanie typu žiadosti, o ktorú ide v prejednávanej veci, s výhradou povinnosti starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu (5). V tomto prípade táto povinnosť znamenala, ako sama správna rada navrhla vo svojom vyššie uvedenom liste z 15. júna 2004, že sťažovateľ bude mať prístup k nárokom a pripomienkam riaditeľa vo všetkých fázach procesu a bude vyzvaný, aby predložil pripomienky. V záujme úplného dodržania tejto povinnosti by preto bolo potrebné poskytnúť sťažovateľovi vyhlásenie riaditeľa o jeho tvrdeniach pred ukončením vyšetrovania. Ombudsman nedostal žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by vyvrátili faktické tvrdenie sťažovateľa, že sa tak nestalo.

3.8 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že sťažovateľovi nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k vyhláseniam riaditeľa o jeho tvrdeniach pred ukončením vyšetrovania, čo predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu. Kritická poznámka je uvedená nižšie.

4 Tvrdenie o konflikte záujmov

4.1 Sťažovateľ tvrdil, že došlo ku konfliktu záujmov v súvislosti s tým, že jeden člen vyšetrovacieho výboru, pán S., ktorý vyšetruje jeho sťažnosť v mene výkonnej rady VVEÚ, sa uchádzal o funkciu sťažovateľa vo VVEÚ.

4.2 Vo svojom stanovisku VVEÚ potvrdil, že dotknutý úradník bol členom výkonného výboru, ktorý vyšetroval sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004. Pán S. sa však nezúčastnil na vyšetrovacej misii. V následnom výberovom konaní týkajúcom sa pozície vedúceho oddelenia pre výskum a siete výberová komisia, ktorá zahŕňala aj externého člena, navrhla 3. mája 2004 prijať do zamestnania niekoho iného ako pána S. Nedostal dostatok bodov na zaradenie do rezervného zoznamu, a preto mu toto pracovné miesto nebolo ponúknuté. Z výsledku disciplinárneho konania, o ktoré ide v prejednávanej veci, teda nijako nemal prospech. Sťažovateľ sa okrem toho sám rozhodol nepožiadať o obnovenie svojej pracovnej zmluvy predtým, ako požiadal o zvolanie disciplinárnej komisie. Pán S. teda nezohrával žiadnu úlohu v rozhodnutí sťažovateľa nepožiadať o obnovenie svojej pracovnej zmluvy.

4.3 Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

4.4 Z uvedeného vyplýva, že VVEÚ nespochybnil, že pán S., ktorý sa uchádzal o funkciu sťažovateľa, bol tiež členom prieskumového výboru, ktorý vyšetroval sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 adresovanú správnej rade VVEÚ. VVEÚ však v podstate tvrdil, že vzhľadom na to, že dotknutý úradník nezískal žiadnu konkrétnu výhodu zo svojho členstva v prieskumovom výbore, nedošlo ku konfliktu záujmov.

4.5 Ombudsman poukazuje na to, že v článku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa ustanovuje, že "každý má právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote."Ombudsman ďalej poznamenáva, že podľa judikatúry Súdneho dvora rešpektovanie práv zaručených právnym poriadkom Spoločenstva v správnych konaniach zahŕňa najmä povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nestranne preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu (6). Ombudsman sa domnieva, že zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcie a zamestnanci Spoločenstva konali nielen nestranne, ale aby tiež preukázali svoju nestrannosť tým, že zabránia akémukoľvek konaniu, ktoré by mohlo viesť k rozumnému spochybneniu ich nestrannosti (7). V prípade, o aký ide v prejednávanej veci, to znamená, že účasť osoby, ktorej nestrannosť môže byť odôvodnene spochybnená, v skúšobnej komisii sa musí považovať za narušenie spravodlivosti predmetného správneho konania, a teda za prípad nesprávneho úradného postupu.

4.6 Ombudsman poznamenáva, že rozhodnutie o výbere pána S. na príslušné pracovné miesto by nakoniec musel prijať riaditeľ VVEÚ. Sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 sa chápala ako sťažnosť proti riaditeľovi. Pán S. sa tak v skutočnosti zúčastnil na preskúmaní sťažnosti týkajúcej sa šikanovania a nesprávneho úradného postupu voči osobe, ktorá by prípadne musela zvážiť, či ho zamestnať na základe postupu prijímania do zamestnania, ktorý v tom čase prebiehal. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že nestrannosť pána S. by mohla byť odôvodnene spochybnená, a preto jeho účasť v prieskumovom výbore narušila spravodlivosť konania. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman ďalej uvádza kritickú poznámku.

Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že v súvislosti s tvrdeniami sťažovateľa o šikanovaní, obchádzaní a nedostatku informácií nedošlo zo strany Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie (ďalej len „VVEÚ“) k nesprávnemu úradnému postupu.

Pokiaľ ide o tvrdenia sťažovateľa a) že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k záverečnému vyhláseniu riaditeľa VVEÚ a b) že došlo ku konfliktu záujmov v tom, že jeden člen prieskumového výboru vyšetrujúci jeho prípad v mene správnej rady VVEÚ sa uchádzal o svoje miesto vo VVEÚ, je potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

1. Vzhľadom na zistenia uvedené v bode 3 sa zdá, že sťažovateľovi nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa k vyhláseniam riaditeľa k jeho tvrdeniam pred uzavretím príslušného vyšetrovania, čo predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu.
2. Pokiaľ ide o tvrdenie o konflikte záujmov v súvislosti so skutočnosťou, že člen skúšobného výboru pán S. sa uchádzal o miesto sťažovateľa, ombudsman poznamenáva, že rozhodnutie o výbere pána S. na príslušné miesto by nakoniec musel prijať riaditeľ VVEÚ. Sťažnosť sťažovateľa z 5. januára 2004 sa chápala ako sťažnosť proti riaditeľovi. Pán S. sa tak v skutočnosti zúčastnil na preskúmaní sťažnosti týkajúcej sa šikanovania a nesprávneho úradného postupu voči osobe, ktorá by prípadne musela zvážiť, či ho zamestnať na základe postupu prijímania do zamestnania, ktorý v tom čase prebiehal. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že nestrannosť pána S. by mohla byť odôvodnene spochybnená, a preto jeho účasť v prieskumovom výbore narušila spravodlivosť konania. Išlo o prípad nesprávneho úradného postupu.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ Európskeho strediska pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) „Ombudsmanovi nemožno podať žiadnu sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku (...)“ (rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon povinností ombudsmana, Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(2) Úradný vestník 1997 L 151, s. 1.

(3) „Ombudsmanovi nemožno podať žiadnu sťažnosť, ktorá sa týka pracovných vzťahov medzi inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a ich úradníkmi a ostatnými zamestnancami, pokiaľ dotknutá osoba nevyčerpala všetky možnosti na predloženie interných administratívnych žiadostí a sťažností, najmä postupy uvedené v článku 90 ods. 1 a 2 služobného poriadku (...)“ (rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon povinností ombudsmana, Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).

(4) Pozri vec T-242/97 Z./Európsky parlament, Zb. 1999, VS s. IA-77; II-401, bod 19.

(5) Vec C-269/90, Technische Universität München/Hauptzollamt München-Mitte, Zb. 1991, s. I-5469, bod 14.

(6) Vec C-269/90, Technische Universität München/Hauptzollamt München-Mitte, Zb. 1991, s. I-5469, bod 14.

(7) Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 751/2000/(BB)IJH, bod 4 návrhu odporúčania, ktorý je v ňom uvedený.