V Štrasburgu 14. októbra 2004

Vážená pani H.,

Dňa 26. júna 2003 ste Európskemu ombudsmanovi podali sťažnosť proti Európskej komisii týkajúcu sa rozhodnutia Komisie vylúčiť určité výdavky z financovania Spoločenstvom. Táto sťažnosť bola zaregistrovaná pod referenčným číslom 1219/2003/GG. Dňa 23. júla 2003 ste mi na moju žiadosť zaslali niekoľko podporných dokumentov.

Dňa 25. júla 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 17. novembra 2003. Postúpil som Vám ho 26. novembra 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

V liste z 28. novembra 2003 ste ma informovali, že vec by sa mala považovať za riešenú. Vo svojej odpovedi z 12. decembra 2003 som zopakoval svoju výzvu na predloženie pripomienok k stanovisku Komisie a ponúkol som, že vám na tento účel poskytnem predĺženie lehoty. Požiadal som vás, aby ste sa obrátili na moju kanceláriu do 31. decembra 2003 v prípade, že by ste chceli využiť túto ponuku. Takýto kontakt sa však neuskutočnil.

Dňa 2. februára 2004 som uzavrel svoje vyšetrovanie vo veci sťažnosti 1219/2003/GG rozhodnutím, v ktorom som poznamenal, že ste tento prípad stiahli.

Dňa 11. marca 2004 prišiel Váš tlačový referent do Štrasburgu, aby prediskutoval prípad s mojimi útvarmi. Informoval moje útvary, že si želáte, aby som pokračoval vo vyšetrovaní Vašej sťažnosti.

Preto som sa rozhodol znovu zaregistrovať sťažnosť pod uvedeným referenčným číslom a pokračovať vo svojom vyšetrovaní. Z dôvodov hospodárnosti konania som sa domnieval, že vyšetrovanie by sa malo obnoviť v bode, v ktorom sa skončilo predchádzajúce vyšetrovanie, t. j. po získaní stanoviska Komisie a po tom, ako vám bolo umožnené predložiť pripomienky.

Aby som mohol rozhodnúť o sťažnosti s plnou znalosťou všetkých relevantných skutočností, domnieval som sa, že potrebujem získať ďalšie informácie o žalobe, ktorá viedla k sporu, a o diskusiách týkajúcich sa tohto sporu medzi Komisiou a nemeckými orgánmi. Vzhľadom na to, že Váš tlačový referent ma informoval, že príslušné ministerstvo v Stuttgarte je pripravené zaslať tieto dokumenty na požiadanie, napísal som 7. apríla 2004 ministerstvu a požiadal som o kópiu týchto dokumentov. V ten istý deň ste boli o tom informovaný.

Dňa 25. mája 2004 mi ministerstvo zaslalo kópiu príslušných dokumentov.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Úvodné poznámky

Sťažovateľ prvýkrát podal sťažnosť ombudsmanovi v júni 2003 (sťažnosť 1219/2003/GG). Táto sťažnosť bola zaslaná Komisii, aby k nej zaujala stanovisko, a stanovisko Komisie bolo následne postúpené sťažovateľke s cieľom poskytnúť jej možnosť vyjadriť pripomienky. Odpoveď sťažovateľky viedla ombudsmanku k presvedčeniu, že sťažovateľka chce svoju sťažnosť stiahnuť. S cieľom vyhnúť sa akémukoľvek nedorozumeniu však ombudsman opäť napísal sťažovateľovi a zopakoval svoju výzvu na vyjadrenie pripomienok. Keďže ombudsman nedostal odpoveď na tento list, ukončil vyšetrovanie rozhodnutím z 2. februára 2004 (1).

Dňa 11. marca 2004 bol ombudsman informovaný, že sťažovateľ si želá, aby pokračoval vo vyšetrovaní jej sťažnosti.

Ombudsman sa preto rozhodol znovu zaregistrovať sťažnosť pod samostatným referenčným číslom (760/204/GG) a pokračovať vo svojom vyšetrovaní. Z dôvodov hospodárnosti konania sa ombudsmanka domnievala, že vyšetrovanie by sa malo obnoviť v bode, v ktorom sa skončilo predchádzajúce vyšetrovanie, t. j. po získaní stanoviska Komisie a po tom, ako sa sťažovateľovi poskytla možnosť vyjadriť sa.

O sťažnosti

Nariadenie Rady (EHS) č. 2078/92 z 30. júna 1992 o metódach poľnohospodárskej výroby zlučiteľných s požiadavkami ochrany životného prostredia a zachovania vidieka (Ú. v. ES L 215, 1992, s. 85; Mim. vyd. 03/013, s. 207) stanovovalo schému pomoci na podporu najmä extenzifikácie poľnohospodárstva. Poľnohospodári by napríklad mohli získať grant, ak by „dobytčie jednotky“ (LSU) na hektár neprekročili určitý údaj (1.4). Na výpočet príslušného údaja sa v nariadení stanovilo, že „Equidae staršie ako šesť mesiacov“ by sa mali zohľadniť ako 1,0 dobytčieho jednotky. Ovce a kozy sa počítajú ako 0,15 dobytčích jednotiek.

Poľnohospodár v oblasti Karlsruhe požiadal o grant podľa nariadenia. Jeho krajina pokrývala 3 hektáre a vlastnil 4 kone a trpasličí osol. Poľnohospodár sa domnieval, že osol má približne veľkosť bahnice. Vypočítal teda spolu 4,15 dobytčích jednotiek, a teda priemerný počet dobytčích jednotiek na hektár mierne pod príslušnou prahovou hodnotou 1,4 dobytčích jednotiek na hektár. Príslušný orgán v oblasti (Landwirtschaftsamt Wildberg) vec preskúmal a dospel k záveru, že pre trpasličieho osla je vhodný LSU vo výške 0,16. Znamenalo to, že príslušná prahová hodnota bola stále dodržaná.

Následná kontrola zo strany Európskej komisie viedla k záveru, že tento prístup bol nesprávny vzhľadom na to, že osol patril „koňovitým“, pre ktoré sa musel vypočítať LSU vo výške 1,0. V dôsledku toho bola podpora, ktorá bola vyplatená dotknutému poľnohospodárovi, vrátená. Podľa sťažovateľa predstavovala príslušná suma 240 DM.

Podľa sťažovateľa, predsedu Regierungspräsidium Karlsruhe, Komisia vykonáva kontroly vzoriek poľnohospodárskych dotácií poskytovaných členskými štátmi. Napríklad zo 100 000 žiadostí sa kontroluje približne 400. Ak sa ukáže, že 40 zo 400 kontrolovaných žiadostí bolo udelených nesprávne, Komisia zastáva názor, že 10 % (40/400) celkovej subvencie bolo vyplatených nesprávne.

Podľa sťažovateľa Komisia vykonala v tomto kontexte len jednu kontrolu, t. j. kontrolu uvedeného poľnohospodára. Zo všetkých skontrolovaných žiadostí (t. j. jednej) sa teda ukázalo, že 100 % z nich bolo spracovaných nesprávne. Navrhovateľ tvrdí, že Komisia preto dospela k záveru, že celá subvencia poskytnutá spolkovej krajine Bádensko-Württembersko (927 401 EUR) by sa mala zrušiť s účinnosťou od nasledujúceho roka. Podľa sťažovateľa sa viaceré odvolania ukázali ako neúspešné.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti v podstate zastávala názor, že je nespravodlivé a neprimerané potrestať spolkovú krajinu sumou takmer 1 milión EUR z dôvodu jedinej chyby týkajúcej sa jedinej žiadosti.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Sťažnosť sa týkala vylúčenia výdavkov vzniknutých Nemecku vo výške 927 401 EUR z financovania Spoločenstvom rozhodnutím Komisie 2003/364/ES z 15. mája 2003, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF)(2). Rozhodnutie o vylúčení tejto sumy z financovania Spoločenstvom sa medzičasom stalo konečným, keďže Nemecko ako jediná strana oprávnená napadnúť toto rozhodnutie nepovažovalo za potrebné podať žalobu na Súdny dvor.

Pokiaľ ide o vec samu, Komisia sa odvolala na záverečnú správu, ktorú prijal zmierovací orgán 22. októbra 2002 a ktorá bola postúpená nemeckým orgánom 24. októbra 2002. Zmierovací orgán bol zriadený rozhodnutím Komisie 94/442/ES z 1. júla 1994, ktorým sa ustanovuje zmierovací postup v súvislosti s vyrovnaním účtov Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF)(3). Jej úlohou bolo pokúsiť sa zosúladiť rozdielne stanoviská Komisie a dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o rozhodnutia o zamietnutí financovania Spoločenstvom v rámci záručnej sekcie EPUZF.

Z tejto správy vyplýva, že nemecké orgány považovali chybu, ku ktorej došlo v konkrétnom prípade uvedenom v tejto sťažnosti, za „systematickú“, zatiaľ čo Komisia sa domnievala, že ide o „náhodnú“ chybu. V prípade náhodnej chyby zistenej vo vzorke sa predpokladá, že chyba sa reprodukuje proporcionálne vo všetkých transakciách, z ktorých bola vzorka odobratá. Naopak, systematickú chybu, ktorej dôvody možno určiť, možno posudzovať samostatne, keďže sa predpokladá, že ovplyvňuje len transakcie, ktorých sa táto chyba týka.

V správe zmierovacieho orgánu sa uvádza, že počas vypočutia nemecké orgány pripustili, že na rozdiel od ich pôvodných vyhlásení chyba nebola izolovaná, ale že boli zistené niektoré podobné prípady. Podľa názoru Komisie to potvrdilo „náhodnú“ povahu chyby.

Zmierovací orgán dospel k záveru, že nie je schopný dosiahnuť kompromis medzi názormi oboch strán.

Komisia trvala na svojom stanovisku v súhrnnej správe z 28. februára 2003 o výsledkoch vykonaných kontrol.

Podľa Komisie bol jej prístup správny, v súlade so zásadami upravujúcimi audit a riadne odôvodnený. Zdôraznila, že zmierovací orgán nezistil žiadne nezrovnalosti, pokiaľ ide o tento prístup.

Komisia dodala, že zúčtovanie sa nevyhnutne týkalo predchádzajúceho rozpočtového roka, ktorý bol uzavretý. V prejednávanej veci išlo o výdavky vynaložené v roku 2000. Finančná oprava sa teda týkala minulosti, aj keď bola vykonaná neskôr. Zúčtovanie nemalo žiadny automatický vplyv na financovanie Spoločenstvom v nasledujúcich rozpočtových rokoch. Výdavky vynaložené v týchto nasledujúcich rokoch boli následne skontrolované.

Pripomienky sťažovateľa

Stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľke na vyjadrenie. Sťažovateľka vo svojom liste z 28. novembra 2003 uviedla, že nespochybňuje, že Komisia konala formálne správne, ale nepredložila žiadne ďalšie pripomienky, pokiaľ ide o podstatu stanoviska Komisie.

Ďalšie vyšetrovania

Po obnovení vyšetrovania ombudsman usúdil, že potrebuje ďalšie informácie o žiadosti, ktorá viedla k sporu, a o diskusiách týkajúcich sa tohto sporu medzi Komisiou a nemeckými orgánmi. Vzhľadom na to, že tlačový referent sťažovateľa informoval ombudsmana, že príslušné nemecké ministerstvo, Ministerium für Ernährung und Ländlichen Raum spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko, je pripravené zaslať tieto dokumenty na požiadanie, ombudsman 7. apríla 2004 písomne požiadal ministerstvo o kópiu týchto dokumentov.

Dňa 25. mája 2004 ministerstvo zaslalo ombudsmanovi kópiu príslušných dokumentov.

Dokumenty predložené ombudsmanovi obsahujú kópiu listu z 26. februára 2004, v ktorom ministerstvo odpovedalo občanovi, ktorý vyjadril nespokojnosť s rozhodnutím Komisie v prípade „trpasličieho osla“. V tomto liste ministerstvo vysvetlilo, že odpočítanie, ktoré bolo priamo spôsobené chybou, ku ktorej došlo v súvislosti s uvedeným zvieraťom, predstavovalo 858 646 DM. Okrem iných malých chýb (ktoré by inak neviedli k odpočtu) celkové výdavky, ktoré Komisia nepovolila, predstavovali 927 401 EUR alebo 1 813 839 DM. Ministerstvo poznamenalo, že sa zvažovala možnosť napadnúť rozhodnutie Komisie na Súdnom dvore. Poukázala však na to, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Komisia musí len preukázať, že existujú odôvodnené pochybnosti, pokiaľ ide o presnosť kontrol vykonávaných vnútroštátnymi orgánmi. Od dotknutého členského štátu sa potom očakávalo, že predloží podrobné dôkazy s cieľom vyvrátiť nedostatky, na ktoré poukázala Komisia. Ministerstvo poukázalo na to, že v tomto prípade by to bolo takmer nemožné vzhľadom na to, že orgány spolkovej krajiny museli vybaviť 54 000 žiadostí týkajúcich sa príslušného programu. Dodala, že v dôsledku toho bolo rozhodnuté nepodať žalobu proti rozhodnutiu Komisie. Ministerstvo však poukázalo na to, že predložilo nemeckej Spolkovej rade iniciatívu, podľa ktorej by sa spolková vláda mala pokúsiť presvedčiť Komisiu, že uložené sankcie by mali byť primerané chybám alebo nesprávnym platbám, ktoré boli vykonané.

ROZHODNUTIE

1 Údajne nespravodlivé rozhodnutie týkajúce sa zúčtovania

1.1 Rozhodnutím 2003/364/ES z 15. mája 2003, ktorým sa z financovania Spoločenstvom vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF)(4), sa Európska komisia rozhodla vylúčiť z financovania Spoločenstvom výdavky vynaložené Nemeckom v roku 2000 vo výške 927 401 EUR. Sťažovateľka, predsedníčka Regierungspräsidium Karlsruhe, vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdila, že toto rozhodnutie bolo nespravodlivé a neprimerané, pretože sa zakladalo na jedinom prípade, v ktorom bola predmetná suma 240 DM.

1.2 Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila dôvody svojho rozhodnutia a vyjadrila názor, že jej prístup bol správny, v súlade so zásadami, ktorými sa riadi audit, a riadne odôvodnený.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že vec, v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie, sa týkala žiadosti o grant na základe nariadenia Rady (EHS) č. 2078/92 z 30. júna 1992 o metódach poľnohospodárskej výroby zlučiteľných s požiadavkami ochrany životného prostredia a zachovania vidieka (Ú. v. ES L 215, 1992, s. 85; Mim. vyd. 03/012, s. 207). Toto nariadenie stanovilo schému pomoci okrem iného na podporu extenzifikácie poľnohospodárstva. Poľnohospodári by napríklad mohli získať grant, ak by „dobytčie jednotky“ (LSU) na hektár neprekročili určitý údaj (1.4). Na výpočet príslušného údaja sa v nariadení stanovilo, že „Equidae staršie ako šesť mesiacov“ by sa mali zohľadniť ako 1,0 dobytčieho jednotky. Je nesporné, že v relevantnom čase sa táto kategória vzťahovala aj na osly. Ovce a kozy sa počítajú ako 0,15 dobytčích jednotiek. Poľnohospodár v oblasti Karlsruhe, ktorého pôda pokrývala 3 hektáre a ktorý požiadal o dotáciu podľa nariadenia, vlastnil 4 kone a trpasličí osol. Vzhľadom na to, že osol mal približne veľkosť bahnice, vypočítal spolu 4,15 dobytčích jednotiek, a teda priemerný počet dobytčích jednotiek na hektár mierne pod príslušnou prahovou hodnotou 1,4 dobytčích jednotiek na hektár. Príslušný orgán v oblasti (Landwirtschaftsamt Wildberg) vec preskúmal a dospel k záveru, že pre trpasličieho osla je vhodný LSU vo výške 0,16. Znamenalo to, že príslušná prahová hodnota bola stále dodržaná. Chyba bola odhalená pri následnej kontrole a poľnohospodár bol požiadaný, aby vrátil neoprávnene vyplatenú sumu (240 DM). Komisia sa však domnievala, že ide o náhodnú chybu, ktorá bola zistená vo vzorke, a že treba vychádzať z toho, že sa proporcionálne reprodukovala vo všetkých transakciách, z ktorých bola vzorka vybraná.

1.4 Ombudsman sa domnieva, že rozhodnutie Komisie sa na prvý pohľad zdá byť ťažko zlučiteľné so zdravým rozumom. Skutočnosť, že chyba týkajúca sa porovnateľne zanedbateľnej sumy by mala viesť k odmietnutiu podstatnej peňažnej sumy (bez ohľadu na to, či sa zakladá na celkovej sume 927 401 EUR alebo na sume 858 646 DM, ktorá sa zdá byť priamo spôsobená uvedenou chybou), je prekvapujúca, a to o to viac, že možno oprávnene predpokladať, že chyba týkajúca sa trpasličieho osla bola s veľkou pravdepodobnosťou jediná svojho druhu.

1.5 Ombudsman však poznamenáva, že Komisia vysvetlila, že sa touto záležitosťou zaoberala z iného uhla pohľadu. Z tohto hľadiska sa vnútroštátne orgány dopustili chyby. Táto chyba bola odhalená pri pohľade na vzorku príslušných žiadostí. Komisia sa teda mohla oprávnene domnievať, že došlo aj k ďalším chybám. Z pohľadu Komisie nie je relevantná skutočnosť, že chyba v prejednávanej veci sa týkala trpasličieho osla, ale že došlo k chybe.

1.6 Ombudsman pripomína, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Komisia na preukázanie porušenia pravidiel spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov nie je povinná vyčerpávajúcim spôsobom preukázať, že kontroly vykonávané vnútroštátnymi orgánmi sú nedostatočné alebo že údaje, ktoré predložili, sú nesprávne, ale predložiť dôkazy o vážnych a odôvodnených pochybnostiach z jej strany, pokiaľ ide o kontroly alebo údaje. Dôvodom tohto zmiernenia dôkazného bremena Komisie je skutočnosť, že práve členský štát má najlepšie predpoklady na to, aby zhromažďoval a overoval údaje potrebné na zúčtovanie výdavkov EPUZF‐u, a v dôsledku toho prináleží tomuto štátu, aby predložil čo najpodrobnejší a najkomplexnejší dôkaz o presnosti svojich kontrol alebo údajov a prípadne o nesprávnosti vyhlásení Komisie (pozri najmä rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 2001, Holandsko/Komisia, C-278/98, Zb. s. I-1501, body 39 až 41, a z 11. júla 2003, Španielsko/Komisia, C-329/00, Zb. s. I-6103, bod 68).

1.7 Ombudsman poznamenáva, že nemecké orgány počas diskusií s Komisiou (počas vypočutia takzvaného zmierovacieho orgánu) akceptovali, že na rozdiel od ich pôvodných vyhlásení chyba nebola ojedinelá, ale že boli odhalené niektoré podobné prípady (aj keď sa netýkali iných trpasličích somárov). Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku uznal, že Komisia konala formálne správne.

1.8 Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že prístup Komisie v tomto prípade nepredstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

1.9 Ombudsman považuje za užitočné zdôrazniť, že problému, ktorý viedol k tomuto prípadu, by sa s najväčšou pravdepodobnosťou dalo predísť, ak by sa v príslušnom nariadení zohľadnila možnosť, že žiadatelia o grant vlastnili trpasličie osly. Verí, že Komisia to bude mať na pamäti v budúcich návrhoch právnych predpisov v tejto oblasti.

2 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie je dostupné na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu/).

(2) Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 45.

(3) Ú. v. ES L 182, 1994, s. 45.

(4) Ú. v. EÚ L 124, 2003, s. 45.