Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Jednou z úloh Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je viesť nezávislé administratívne vyšetrovania závažných pochybení zamestnancov a členov inštitúcií EÚ. V nadväznosti na svoje vyšetrovania môže OLAF vydať odporúčania na opatrenia, ktoré má prijať dotknutá inštitúcia EÚ, vrátane „disciplinárnych odporúčaní“ zameraných na sankcionovanie akéhokoľvek protiprávneho konania zamestnancov a členov inštitúcií EÚ.[1] Vo svojej výročnej správe OLAF informuje verejnosť o počte disciplinárnych odporúčaní, ktoré predložil dotknutým inštitúciám EÚ v danom období, a o tom, či inštitúcie na ne nadviazali.[2]

2. Sťažovateľ, novinár, sa chcel dozvedieť viac o zisteniach úradu OLAF a následných rozhodnutiach inštitúcií EÚ v období rokov 2015 až 2023. Na tento účel predložil príslušným inštitúciám EÚ niekoľko žiadostí [3] o prístup verejnosti k dokumentom, a to v júni 2024 aj Agentúre Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA), v ktorých žiadal

záverečnú správu (správy) a odporúčania úradu OLAF (a súvisiace dokumenty) a

· záverečné správy agentúry ENISA o následných disciplinárnych opatreniach, ktoré prijala.

3. V rokoch 2015 až 2023 úrad OLAF viedol jedno vyšetrovanie týkajúce sa zamestnanca agentúry ENISA, na základe ktorého vydal pre agentúru ENISA dve odporúčania.

4. Agentúra ENISA odmietla poskytnúť verejnosti prístup k správe úradu OLAF „a súvisiacim informáciám“, pričom sa opierala o potrebu chrániť osobné údaje osoby, ktorej sa týka vyšetrovanie úradu OLAF, a iných jednotlivcov [4] Agentúra ENISA neuviedla dokumenty, ktoré identifikovala ako dokumenty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti sťažovateľa o prístup.

5. Sťažovateľ napadol rozhodnutie agentúry ENISA o zamietnutí prístupu (podaním „opakovanej žiadosti“). Nenapadol utajenie osobných údajov iných osôb, ako je osoba dotknutá vyšetrovaním OLAF-u.

6. ENISA v odpovedi trvala na svojom stanovisku, že k sporným dokumentom nemožno poskytnúť prístup verejnosti, keďže sprístupnenie týchto dokumentov, hoci aj čiastočné, by ohrozilo ochranu osobných údajov.

7. Sťažovateľ bol nespokojný s týmto výsledkom a obrátil sa na ombudsmana.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa rozhodnutia agentúry ENISA odmietnuť prístup verejnosti k sporným dokumentom v rozsahu, v akom nepredstavujú osobné údaje iných osôb, ako je osoba dotknutá vyšetrovaním OLAF-u.

9. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka dostala odpoveď agentúry ENISA na sťažnosť vrátane dôverných informácií. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa tiež stretol so zástupcom agentúry ENISA a skontroloval sporné dokumenty, t. j.

1) záverečnú správu OLAF-u a jej prílohy,

2) dve odporúčania vydané úradom OLAF a

3) tri dokumenty týkajúce sa následných opatrení agentúry ENISA,

ako aj súvisiacich dokumentov.

Návrh ombudsmana na riešenie

10. Vzhľadom na široký rozsah pojmu „osobné údaje“ ombudsmanka zistila, že pre agentúru ENISA bolo rozumné domnievať sa, že tento pojem sa vzťahuje na „identifikátory, ako je meno“ dotknutej osoby vo vyšetrovaní úradu OLAF, ako aj na určité operačné informácie týkajúce sa tejto osoby.

11. Ombudsmanka takisto zistila, že sťažovateľ nepreukázal potrebu zverejnenia predmetných osobných údajov, ako sa vyžaduje v právnych predpisoch EÚ o ochrane údajov (nariadenie 2018/1725 [5]). Ombudsmanka preto dospela k záveru, že ENISA bola oprávnená neposkytnúť akékoľvek osobné údaje obsiahnuté v sporných dokumentoch.

12. Na základe kontroly dokumentov vyšetrovacím tímom ombudsmanky a informácií poskytnutých agentúrou ENISA však ombudsmanka nebola presvedčená, že dokumenty predstavujú osobné údaje v celom rozsahu. Ombudsmanka napríklad spochybnila, či informácie týkajúce sa druhu pochybenia, ktoré zistil úrad OLAF, ako aj druhu následných opatrení prijatých agentúrou ENISA ako také možno považovať za osobné údaje. Na základe dostupných informácií ombudsmanka usúdila, že tieto informácie samy osebe pravdepodobne neumožnia identifikáciu dotknutej osoby.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman predložil tento návrh riešenia [6]:

Agentúra ENISA by mala prehodnotiť svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu verejnosti s cieľom poskytnúť zmysluplný čiastočný prístup k požadovaným dokumentom a zároveň chrániť súkromie a integritu dotknutých jednotlivcov.

14. V reakcii na návrh riešenia, ktorý predložila ombudsmanka, agentúra ENISA opätovne posúdila sporné dokumenty. Na základe toho agentúra ENISA dospela k záveru, že ak by poskytla čiastočný prístup, nemohla by poskytnúť takú úroveň anonymizácie, ktorá by zabezpečila užitočnosť dokumentov pre sťažovateľa a zároveň zabezpečila ochranu osobných údajov.

15. Agentúra ENISA konkrétne tvrdila, že pokiaľ ide o riziko identifikácie jednotlivcov, je potrebné zohľadniť všetky primerané prostriedky, ktoré môže mať k dispozícii akákoľvek tretia strana, ako sú verejne dostupné informácie alebo informácie, ktoré má k dispozícii tretia strana, a to aj z dôvodu jej profesionálnych alebo osobných vzťahov.[7] Preto a vzhľadom na kontext a citlivosť informácií v dokumentoch, malú veľkosť agentúry z hľadiska zamestnancov a ďalšie dôverné prvky agentúra ENISA dospela k záveru, že dokumenty sa musia považovať za osobné údaje v celom rozsahu.

16. V nadväznosti na svoje obnovené posúdenie tak ENISA tvrdila, že k sporným dokumentom nemožno poskytnúť prístup verejnosti. ENISA však uviedla, že prijala opatrenia v nadväznosti na sporné odporúčania OLAF-u.

17. Po prijatí odpovede agentúry ENISA na jej návrh riešenia ombudsmanka poskytla sťažovateľke príležitosť vyjadriť sa k jej komunikácii s agentúrou ENISA.

18. Sťažovateľ v odpovedi tvrdil, že výklad pojmu „osobné údaje“ agentúrou ENISA je príliš široký, pričom tvrdil, že takéto chápanie pravidiel ochrany údajov by účinne zabránilo akémukoľvek zverejneniu dokumentov úradu OLAF. Pokiaľ ide o sporné dokumenty, sťažovateľ spochybnil názor agentúry ENISA, že identifikácia jednotlivcov je pravdepodobná, ak sa verejnosti sprístupnia informácie o povahe pochybenia alebo o následných opatreniach agentúry ENISA.

Posúdenie ombudsmana po návrhu riešenia

19. Ombudsmanka berie na vedomie ochotu agentúry ENISA prehodnotiť svoje predchádzajúce stanovisko k žiadosti o prístup, a tým prijať jej návrh riešenia.

20. Hoci agentúra ENISA trvala na tom, že prístup verejnosti k dokumentom sa musí zamietnuť v celom rozsahu, ombudsmanka považuje toto stanovisko za primerané na základe dodatočných informácií poskytnutých agentúrou ENISA vrátane dôverných prvkov. Vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tieto informácie neboli sťažovateľovi poskytnuté v skoršej fáze.

21. Ombudsmanka uznáva, že posúdenie toho, či informácie týkajúce sa vyšetrovania pochybenia zamestnancov úradom OLAF predstavujú osobné údaje v zmysle nariadenia 2018/1725, je chúlostivá úloha, ktorá závisí od konkrétnych okolností každého prípadu. S cieľom umožniť verejnú kontrolu a zabezpečiť zodpovednosť by sa mali vždy snažiť poskytnúť čo najširší prístup k dokumentom, ktoré obsahujú osobné údaje, ako odpoveď na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom.

22. Ak dotknutá inštitúcia zistí, že nie je možné poskytnúť žiadny alebo len veľmi obmedzený prístup verejnosti, ombudsman považuje za osvedčený administratívny postup pokúsiť sa riešiť žiadosť o prístup poskytnutím informácií.

23. Ombudsmanka preto víta, že agentúra ENISA zverejnila skutočnosť, že v tomto prípade nadviazala na odporúčania úradu OLAF. Na základe kontroly dokumentov vyšetrovacím tímom ombudsmanky môže ombudsmanka potvrdiť, že to tak skutočne bolo.

24. Ombudsmanka napokon poznamenáva, že ENISA neuviedla sporné dokumenty vo svojich odpovediach na žiadosť sťažovateľa o prístup. Ombudsmanka dôsledne zastáva názor, že poskytovanie zoznamov identifikovaných dokumentov je záležitosťou dobrej správy vecí verejných, pretože žiadateľovi uľahčuje pochopiť rozhodnutie inštitúcie a v prípade potreby formulovať žiadosť o preskúmanie.[8] Hoci agentúra ENISA v priebehu vyšetrovania ombudsmanky súhlasila so zahrnutím zoznamu identifikovaných dokumentov do správy o stretnutí v tejto veci, ktorá bola poskytnutá sťažovateľovi, ombudsman predloží návrh, pokiaľ ide o riešenie budúcich žiadostí agentúry ENISA o prístup verejnosti k dokumentom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť prijala návrh riešenia, ktorý predložila ombudsmanka.

Sťažovateľ a agentúra ENISA budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

V záujme dobrej správy vecí verejných by Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť mala poskytnúť zoznam dokumentov, ktoré identifikuje, keď odpovedá na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom podľa nariadenia 1049/2001, pokiaľ samotné zverejnenie zoznamu neohrozí záujmy, ktoré sa majú chrániť.

Teresa Anjinho

Európsky ombudsman

Štrasburg 27. augusta 2025

[1] Pre viac informácií navštívte: https://anti-fraud.ec.europa.eu/about-us/what-we-do_en alebo https://anti-fraud.ec.europa.eu/investigations/internal-administrative-investigations_en.

[2] Pozri napríklad správu úradu OLAF za rok 2021, s. 52: https://anti-fraud.ec.europa.eu/document/download/8d92a187-fae8-449f-8600-e84af9b2dabf_en?filename=olaf-report-2021_en.pdf.

[3] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: http://data.europa.eu/eli/reg/2001/1049/oj uplatniteľné na dokumenty v držbe agentúry ENISA podľa článku 28 ods. 1 nariadenia 2019/881 o agentúre ENISA a o certifikácii kybernetickej bezpečnosti informačných a komunikačných technológií: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2019/881/oj.

[4] V súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[5] Článok 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj.

[6] Upravené znenie návrhu riešenia, ktorý predložila ombudsmanka, je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/solution/209060.

[7] Agentúra ENISA odkázala na rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2024, OC/Komisia, C-479/22 P: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=283526&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=7294278.

[8] Pozri napríklad návrh ombudsmanky na riešenie vo veci 1259/2024/NH o tom, ako Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) riešila žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa usmernení o návrate adresovaných deťom: https://www.ombudsman.europa.eu/en/solution/en/201607.