V Štrasburgu 21. januára 2005

Vážený pán I.,

Dňa 11. novembra 2003 ste v mene španielskej nadácie El Monte podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Sťažnosť sa týka zmluvy AML/B7-3110/IB/98/01106, ktorú nadácia El Monte uzavrela s Komisiou 14. januára 2000.

Dňa 5. decembra 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie.

Dňa 1. marca 2004 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok.

Dňa 29. apríla 2004 mi boli doručené Vaše pripomienky.

Píšem vám, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Na základe sťažnosti a jej príloh sú skutočnosti podľa sťažovateľa zhrnuté takto:

Dňa 14. januára 2000 sťažovateľ uzavrel s Komisiou zmluvu o grante č. AML /B7-3110/IB/98/0106 (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy mal sťažovateľ uskutočniť vedecký projekt (analýza uplatniteľnosti regionálnej politiky EÚ na Latinskú Ameriku) a zaslať Komisii niekoľko správ a Komisia bola povinná pokryť 48 % svojich celkových nákladov (t. j. 300 000 EUR z celkových nákladov vo výške 625 000 EUR).

Dňa 2. mája 2000 Komisia zaplatila zálohu vo výške 117 758 eur.

V októbri 2001 sťažovateľ zaslal Komisii priebežnú správu (pozostávajúcu z finančných a technických častí) týkajúcu sa realizácie prvého roka projektu.

Komisia poslala písomné pripomienky k predbežnej správe 20. februára 2002 (t. j. 88 pracovných dní po jej doručení) a požiadala sťažovateľa, aby vysvetlil niekoľko bodov týkajúcich sa správy.

Komisia znovu napísala sťažovateľovi 18. apríla 2002 a poskytla sťažovateľovi lehotu jedného mesiaca na poskytnutie informácií.

Vzhľadom na to, že riadiaci orgán nadácie bol obnovený, sťažovateľ nemohol dodržať uvedené lehoty. Sťažovateľ preto informoval Komisiu o svojej situácii 2. mája 2002.

Komisia vo svojom liste z 18. júla 2002 (zaslanom, pripomína sťažovateľ, 104 pracovných dní po predložení správy) uviedla, že: 1. neakceptoval realizáciu projektu podľa informácií uvedených v priebežnej správe; (2) realizácia prvej časti projektu závisela od schválenia Komisiou a (3) vzhľadom na to, že platnosť zmluvy uplynula 14. júla 2003, sťažovateľ by mal v priebehu nasledujúcich dvoch mesiacov predložiť finančné a technické časti svojej záverečnej správy týkajúce sa druhej časti realizácie projektu, okrem iného vrátane dokumentov týkajúcich sa výberu subdodávateľov (podniky Insets Arrakis a Initiativas y Estudios Europeos).

Dňa 30. júla 2002 sťažovateľ zaslal Komisii vysvetlenie, pokiaľ ide o prvú a druhú fázu projektu, a Komisia s tým súhlasila listom z 9. augusta 2002.

Sťažovateľ okrem toho pokračoval v projekte s určitými úpravami, ktoré Komisia akceptovala. Dňa 30. októbra 2002 sťažovateľ zaslal finančnú časť svojej záverečnej správy.

Dňa 17. decembra 2002 sa sťažovateľ a Komisia stretli, aby sa dohodli na formálnych aspektoch ukončenia projektu. Navrhovateľ predložil aj dve časti svojej záverečnej správy (technickú a finančnú).

Dňa 18. decembra 2002 Komisia požiadala sťažovateľa o dodatočné informácie o audite, o aktuálnej verzii rozpočtu projektu a o vykonanie opráv vo finančnej správe. Komisia stanovila termín 24. januára 2003 na prijatie týchto informácií.

Dňa 16. januára 2003 sťažovateľ poskytol požadované informácie.

Dňa 10. marca 2003 a v rozpore s očakávaniami sťažovateľa Komisia odpovedala, že poskytnuté informácie boli nedostatočné a irelevantné a že Komisia sa domnievala, že sťažovateľ nebol schopný realizovať projekt podľa zmluvy. Komisia uviedla, že je preto povinná požiadať o vrátenie zálohy vo výške 117 758 eur, ktorú už zaplatila, pričom oznámila, že v krátkom čase zašle príkaz na vymáhanie.

Dňa 28. apríla 2003 sťažovateľ požiadal Komisiu o stretnutie.

Komisia na túto žiadosť neodpovedala a 10. júla 2003 sťažovateľ požiadal Komisiu o platbu v plnej výške podľa zmluvy. V tomto liste sťažovateľ poukázal na to, že Komisia nedodržala článok 11.3 všeobecných podmienok pre zmluvy o grante, podľa ktorého by Komisia mala sťažovateľovi zaslať písomnú žiadosť o dodržanie jeho povinností a sťažovateľ by mal mať potom 30 dní na poskytnutie vysvetlenia.

Komisia odpovedala 28. júla 2003, že žiadosť sťažovateľa o platbu bola postúpená právnemu servisu.

Dňa 19. augusta 2003 Komisia navrhla právnikovi sťažovateľa stretnutie s cieľom nájsť priateľské riešenie.

Počas stretnutia, ktoré sa konalo 26. augusta 2003, Komisia uviedla, že čaká na rozhodnutia viacerých jej útvarov týkajúce sa hodnotenia zmluvy.

Sťažovateľ 18. septembra 2003 a 1. a 16. októbra 2003 vyzval Komisiu, aby dospela k rozhodnutiu.

Dňa 8. októbra 2003 Komisia s odvolaním sa na príkaz na vymáhanie, ktorý bol podľa nej predtým zaslaný sťažovateľovi, zaslala sťažovateľovi list so žiadosťou o vrátenie jeho prvej platby vrátane úrokov z omeškania do 15 dní.

Dňa 10. novembra 2003 sťažovateľ informoval Komisiu, že nikdy nedostal príkaz na vymáhanie uvedený v liste Komisie z 10. marca 2003, že Komisia mu neposkytla odôvodnené rozhodnutie a že predloží sťažnosť ombudsmanovi.

Dňa 11. novembra 2003 sťažovateľ podal túto sťažnosť ombudsmanovi.

Tvrdila, že Komisia nevydala príkaz na vymáhanie vo výške 117 758 EUR napriek tomu, že vo svojej korešpondencii so sťažovateľom oznámila, že tak urobí.

Sťažovateľ takisto tvrdil, že počas plnenia zmluvy bolo správanie Komisie nekonzistentné, čo dokazujú časté zmeny stanoviska pri hodnotení výkonnosti sťažovateľa a rokovaní o priateľskom riešení, a že odpovede Komisie na jej listy boli oneskorené, neúplné a neuviedli sa v nich možnosti odvolania.

Sťažovateľ napokon tvrdil, že Komisia tým, že požiadala o vrátenie finančných prostriedkov v neskorých fázach plnenia zmluvy, porušila zásadu oprávnených očakávaní.

Sťažovateľ sa domnieva, že porušenie administratívnych pravidiel a zásad zo strany Komisie mu spôsobilo značnú ujmu a poškodilo jeho dobré meno. Požiadala európskeho ombudsmana, aby preskúmal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Komisie a jej stratami a uznal jej právo neplatiť úroky z omeškania pri náhrade Komisii.

Stručne povedané, sťažovateľ tvrdil, že počas plnenia zmluvy došlo k nesprávnemu úradnému postupu, k nenáležitému omeškaniu a neodpovedaniu. Sťažovateľ požadoval náhradu škody a právo neplatiť úroky za omeškanie s úhradou Komisii.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Stanovisko Komisie možno zhrnúť takto:

Dňa 14. januára 2000 sťažovateľ podpísal s Komisiou zmluvu o grante na realizáciu projektu „La politica regional de la Union Europea y las possibilidades de aplicacion a los paises de America Latina-POLIREGI-UE-AL“. Grant Komisie predstavoval 300 000 EUR.

Dňa 15. februára 2000 sťažovateľ požiadal o vyplatenie preddavku vo výške 117 758 EUR, ktorý Komisia vyplatila 2. mája 2000.

V októbri 2001 sťažovateľ predložil Komisii priebežnú správu (pozostávajúcu z technických a finančných častí) týkajúcu sa prvého roka realizácie projektu.

Komisia túto správu vyhodnotila a neschválila realizáciu projektu. Podľa Komisie zo správy vyplynulo, že sťažovateľ uzavrel niekoľko zmlúv s tretími stranami, s ktorými sa nepočítalo v zadávacích podmienkach ani v rozpočte zmluvy. Sťažovateľ, ktorý navrhol projekt Komisii, mal mať technickú kapacitu na jeho realizáciu a riadenie. Komisia si však všimla, že podstatná časť projektu bola zadaná subdodávateľom viac ako jednému subjektu. V dôsledku toho by sa náklady na projekt mohli zvýšiť a projekt by mohol byť ohrozený.

Komisia preto 20. februára 2002 zaslala sťažovateľovi list, v ktorom ho informovala, že realizácia projektu do tohto momentu nebola schválená (a v dôsledku toho nemala ani predbežnú správu), informovala sťažovateľa o dôvodoch a požiadala ho o dodatočné informácie.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ neposkytol žiadne informácie, útvary Komisie o ne opätovne požiadali 18. apríla 2002. Komisia takisto informovala sťažovateľa, že požadované informácie musia byť jej útvarom doručené do jedného mesiaca od doručenia listu, inak sa správa bude považovať za definitívne neschválenú. Týmto listom Komisia upozornila sťažovateľa aj na možnosť vydania oznámenia o dlhu, ktoré by zodpovedalo už uhradenej zálohovej platbe.

Dňa 2. mája 2002 sťažovateľ odpovedal na list Komisie a informoval ju, že požadované informácie zašle do 5. júna 2002. Sťažovateľ tak urobil 23. mája 2002.

Po analýze týchto dodatočných informácií Komisia dospela k záveru, že samotný sťažovateľ nevykonával podstatnú časť zmluvy, ako by mal podľa zmluvy. Komisia takisto dospela k záveru, že sťažovateľ podpísal zmluvy so svojím vlastným riaditeľom, s firmou (Nistes Economistas S.L.), ktorú vlastní riaditeľ, a zároveň s inou firmou (Initiativas y Estudios Europeos S.A.). Komisia potom dospela k záveru, že tieto firmy v skutočnosti plnili zmluvu sťažovateľa. V dôsledku toho sa vykonanie neschválilo.

Dňa 18. júla 2002 Komisia informovala sťažovateľa, že po analýze predbežnej správy a doplňujúcich informácií, ktoré jej boli predložené, nemôže schváliť realizáciu projektu. Komisia tiež podľa zmluvy požiadala o predloženie technickej a finančnej časti záverečnej správy, keďže platnosť grantovej zmluvy so sťažovateľom uplynula 14. júla 2002. O mesiac neskôr, hoci sa v zmluve o grante stanovuje šesťmesačná lehota na predloženie záverečnej správy (pozostávajúcej z technických a finančných častí), Komisia sťažovateľovi pripomenula potrebu zaslať túto správu, najmä preto, že priebežná správa nebola schválená.

Sťažovateľ zaslal finančnú časť záverečnej správy 30. októbra 2002, ale nezaslal technickú časť. Riaditeľ sťažovateľa sa spýtal Komisie, či by mohol osobne predložiť obsah záverečnej správy (finančnú a technickú časť). Komisia v tejto chvíli poznamenala, že postup osobného predloženia záverečnej správy je najneobvyklejší. Komisia zastáva názor, že z tejto žiadosti vyplýva, že sťažovateľ vedel, že existujú vážne problémy s riadením projektu. Komisia súhlasila s prijatím riaditeľa a stretnutie sa uskutočnilo 17. decembra 2002 (t. j. takmer šesť mesiacov po skončení zmluvy o grante). Počas stretnutia bol riaditeľ sťažovateľa informovaný, že Komisia neakceptuje realizáciu projektu. Komisia pripojila k svojmu stanovisku internú poznámku obsahujúcu zápisnicu zo zasadnutia.

Podľa zápisnice Komisia na stretnutí uviedla tieto dôvody, pre ktoré realizácia projektu nebola prijatá: (1) nedodržanie zmluvných podmienok (uzavretie viacerých zmlúv s tretími stranami, ktoré nie sú uvedené v zmluve alebo v jej rozpočte); (2) nekalé postupy riadenia (koncentrácia projektov a platba pre riaditeľa projektu, uzatváranie zmlúv s podnikmi vo vlastníctve riaditeľa projektu a jeho manželky); 3. nedostatok úplných a jasných finančných informácií (najmä nedostatok informácií o finančnej účasti brazílskeho spoluúčastníka na projekte); (4) neprijateľnú správu o externom audite nezlučiteľnú so zmluvou. Komisia takisto poznamenala, že tieto dôvody boli sťažovateľovi vysvetlené už po predložení jeho priebežnej správy.

Po stretnutí Komisia usúdila, že je stále potrebné analyzovať niektoré dodatočné finančné informácie, a požiadala o tieto informácie navrhovateľa. Sťažovateľ ju poskytol 16. januára 2003, ale to nezmenilo názory Komisie na realizáciu projektu.

Dňa 10. marca 2003 Komisia informovala sťažovateľa, že predložené informácie sú irelevantné a nedostatočné, a preto Komisia nemôže pokračovať v zostávajúcej platbe a že sa rozhodla vymáhať zálohu, ktorá už bola vyplatená (117 758 EUR).

Komisia uviedla, že hoci sťažovateľ vedel, že nemá nárok na žiadnu platbu, pretože správy neboli schválené, reagoval 28. apríla 2003 a požiadal o stretnutie s Komisiou s cieľom nájsť priateľské riešenie. Z dôvodu náhlej smrti zodpovedného úradníka Komisie nebola táto žiadosť zodpovedaná.

Po dôkladnom preskúmaní všetkých prvkov spisu sa Komisia rozhodla vydať príkaz na vymáhanie. Príkaz na vymáhanie č. 3240502366 bol pripravený 16. júla 2003. Po potvrdení v SINCOM (1) mal byť príkaz na vymáhanie zaslaný sťažovateľovi doporučenou zásielkou. Z dôvodu administratívnej chyby však takýto list nebol zaslaný.

Dňa 10. júla 2003 sťažovateľ zaslal Komisii list, v ktorom tvrdil, že nekonal v súlade s článkom 11.3 všeobecných podmienok grantových zmlúv uzavretých v rámci vonkajšej pomoci (príloha II k zmluve podpísanej medzi Komisiou a sťažovateľom)(2), a požiadal o platbu v plnej výške.

Dňa 28. júla 2003 Komisia informovala sťažovateľa, že má v úmysle postúpiť jeho žiadosť právnemu servisu Komisie. Útvary Komisie sa v skutočnosti rozhodli neodoslať spis právnemu servisu okamžite, namiesto toho usporiadať stretnutie a prediskutovať názory sťažovateľa na to, ako by sa mala zmluva likvidovať.

Komisia preto 19. augusta 2003 pozvala advokáta sťažovateľa na takéto stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 26. augusta 2003. Keďže Komisia usúdila, že neboli predložené žiadne nové prvky, upustila od možnosti priateľského riešenia a informovala sťažovateľa, že jej konečné stanovisko bude oznámené po tom, ako sa na ňom dohodnú viaceré zúčastnené riaditeľstvá.

Keďže Komisia nevedela, že príkaz na vymáhanie nebol nikdy zaslaný, 8. októbra 2003 zaslala sťažovateľovi pripomienku, že má vrátiť zálohovú platbu Komisie podľa príkazu na vymáhanie č. 3240502366 vo výške 117 758 EUR spolu s úrokmi z omeškania. Sťažovateľ potvrdil prijatie upomienky.

Stručne povedané, Komisia sa domnievala, že jej stanovisko bolo koherentné a že vždy uvádzala, že priebežná správa nebola schválená a nikdy neuviedla, že zmenila názor. Komisia takisto usúdila, že sťažovateľovi jasne vysvetlila dôvody, prečo správa nebola schválená, a poskytla mu možnosť poskytnúť dodatočné informácie v každej fáze konania, čím sa napokon potvrdilo jej prvé hodnotenie. Komisia preto dospela k záveru, že neporušila zásadu oprávnených očakávaní.

Komisia tiež uviedla, že svoje pripomienky k správe predloženej v októbri 2001 zaslala až vo februári 2002 z dôvodu závažnosti zistených postupov riadenia a z dôvodu, že Komisia musela udržiavať kontakty medzi viacerými útvarmi. Komisia sa ospravedlnila za oneskorené odpovede na niektoré oznámenia, ktoré zaslal sťažovateľ, ako aj za to, že formálne neodpovedala na niektoré oznámenia opakujúcej sa povahy.

Komisia zdôraznila, že hoci sťažovateľ predložil priebežnú správu a záverečnú správu (pozostávajúcu z technickej aj finančnej časti) so zodpovedajúcimi žiadosťami o platbu, nemal nárok na žiadnu platbu, keďže útvary Komisie nikdy neschválili realizáciu projektu.

Nakoniec však Komisia uznala, že nezaslala príkaz na vymáhanie, ktorý bol pripravený 16. júla 2003, a sťažovateľovi sa ospravedlnila za túto administratívnu chybu. Komisia považuje dátum upomienky, t. j. 8. október 2003, za dátum príkazu na vymáhanie. Komisia však neprijme žiadne iné finančné nároky súvisiace so zmluvou, keďže je jasné, že realizácia projektu nebola nikdy prijatá a sťažovateľ o tom vždy plne vedel.

Pripomienky sťažovateľa

Navrhovateľ trvá na svojich tvrdeniach.

Stručne povedané, zdôraznila, že od februára 2002 Komisia naďalej požadovala dodatočné informácie a neinformovala sťažovateľa definitívnym a formálnym spôsobom o svojich námietkach, pokiaľ ide o predbežnú správu predloženú sťažovateľom. V dôsledku toho sťažovateľ naďalej plnil svoj zmluvný záväzok v dobrej viere a vznikli mu dodatočné náklady na prípravu záverečnej správy (technická a finančná časť).

Navrhovateľ v tejto súvislosti vyložil listy doručené od Komisie. Zastával názor, že list z 20. februára 2002 nemožno chápať ako konečné rozhodnutie o neschválení predbežnej správy, ale ako predbežné rozhodnutie vzhľadom na jeho znenie a požiadavku poskytnúť doplňujúce informácie. Podľa sťažovateľa list z 18. apríla 2002 len potvrdil, že konečné rozhodnutie ešte nebolo prijaté a list z 18. júla 2002 predstavoval len výzvu pre sťažovateľa, aby splnil svoje zmluvné záväzky.

Sťažovateľ takisto zastával názor, že podľa článku 1.1 všeobecných podmienok grantových zmlúv uzavretých v rámci externej pomoci (príloha II k zmluve podpísanej medzi Komisiou a sťažovateľom)(3) mohol sťažovateľ slobodne uzatvárať zmluvy s tretími stranami a že Komisia nemala žiadne zmluvné väzby so subdodávateľmi. Sťažovateľ poukázal na to, že námietky Komisie týkajúce sa výberu subdodávateľov boli podložené len dokumentmi a oznámené sťažovateľovi v stanovisku, ktoré Komisia zaslala ombudsmanovi.

Domnieval sa tiež, že zápisnica zo stretnutia s riaditeľom sťažovateľa z decembra 2002 mala výlučne povahu interného dokumentu Komisie, keďže ho riaditeľ nepodpísal.

Príkaz na vymáhanie bol nakoniec zaslaný sťažovateľovi 23. decembra 2003 (sťažovateľ postúpil kópiu príkazu na vymáhanie ombudsmanovi). Zdá sa však, že príkaz na vymáhanie bol vydaný až 11. decembra 2003, hoci podľa Komisie mal byť vydaný 16. júla 2003. V tejto súvislosti sťažovateľ nesúhlasil s Komisiou, že za dátum príkazu na vymáhanie by sa mohol považovať dátum „pripomenutia“ dokumentu (ktorý zrejme nebol vôbec pripomienkou, keďže dokument v skutočnosti nebol vydaný pred dátumom upomienky).

Sťažovateľ akceptoval ospravedlnenie Komisie za to, že nezaslala príkaz na vymáhanie pred upomienkou, a za oneskorenie odpovede na niektoré oznámenia sťažovateľa.

Zdá sa, že navrhovateľ predložil aj nové tvrdenie a nové tvrdenie. Po prvé tvrdí, že Komisia nedodržala článok 11.3 všeobecných podmienok grantových zmlúv uzavretých v rámci vonkajšej pomoci (príloha II k zmluve podpísanej medzi Komisiou a sťažovateľom)(4), a tvrdí, že sťažovateľ preto nie je povinný zaplatiť príkaz na vymáhanie. Po druhé, sťažovateľ poznamenáva, že Komisia sa vo svojom stanovisku neodvolávala na uplatňovanie článku 93 ods. 1. f)(5) nariadenia Rady č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev, a preto tvrdí, že Komisia by nemala byť oprávnená vylúčiť sťažovateľa z budúcich postupov verejného obstarávania, keďže Komisia nevykonala túto sankciu transparentným spôsobom. V tejto súvislosti sa sťažovateľ domnieva, že Komisia voči nemu počas plnenia zmluvy prejavila nepriateľský postoj.

ROZHODNUTIE

1 Úvodná poznámka

1.1 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol nové tvrdenie, že Komisia nedodržala článok 11.3 všeobecných podmienok grantových zmlúv. Navrhovateľ takisto predložil nové tvrdenie, že Komisia by nemala byť oprávnená vylúčiť ho z budúcich postupov verejného obstarávania, keďže Komisia sa vo svojom stanovisku neodvolala na uplatňovanie článku 93 ods. 1. f)(6) nariadenia Rady č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev a neuplatnil túto sankciu transparentným spôsobom.

1.2 Ombudsman sa domnieva, že rozšírenie rozsahu jeho vyšetrovania tak, aby zahŕňalo nové tvrdenie, by neprimerane oddialilo rozhodnutie o pôvodnej sťažnosti. Ombudsman poukazuje na to, že sťažovateľ si zachováva možnosť predložiť prípad bruselským súdom – v súlade s článkom 13 zmluvy medzi sťažovateľom a Komisiou, v ktorom sa stanovuje, že „akýkoľvek spor (…), ktorý nie je možné vyriešiť zmierom medzi oboma stranami, sa predloží súdom v Bruseli“ – alebo podať novú sťažnosť ombudsmanovi, ak to považuje za užitočné.

1.3 Pokiaľ ide o nové tvrdenie, ombudsman sa domnieva, že nastolené otázky nepatria do rozsahu pôvodnej sťažnosti a že v súlade s článkom 2 ods. 4 štatútu ombudsmana by sa sťažovateľ mal pred tým, ako sa v tejto veci obráti na ombudsmana, obrátiť na Komisiu s administratívnymi otázkami.

1.4 Ombudsman preto obmedzuje svoje rozhodnutie na pôvodné tvrdenia a tvrdenia sťažovateľa.

2 Údajné nevydanie príkazu na vymáhanie

2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia nevydala príkaz na vymáhanie vo výške 117 758 EUR napriek tomu, že vo svojej korešpondencii so sťažovateľom oznámila, že tak urobí. Sťažovateľ sa domáha náhrady škody a práva neplatiť úroky za omeškanie s úhradou Komisii.

2.2 Podľa Komisie bol príkaz na vymáhanie č. 3240502366 pripravený 16. júla 2003. Po potvrdení v aplikácii SINCOM mal byť príkaz na vymáhanie zaslaný na sťažnosť doporučenou zásielkou. Komisia však uviedla, že z dôvodu administratívnej chyby list nebol zaslaný a ospravedlnila sa za túto chybu. Komisia tiež uviedla, že 8. októbra 2003 bez toho, aby vedela, že príkaz na vymáhanie nebol nikdy zaslaný, zaslala upomienku vo výške 117 758 eur spolu s úrokmi z omeškania. Sťažovateľ potvrdil prijatie upomienky. Za týchto okolností Komisia považuje dátum upomienky, t. j. 8. október 2003, za dátum príkazu na vymáhanie.

2.3 Ombudsman starostlivo preskúmal list Komisie sťažovateľovi z 23. decembra 2003, ktorého kópia bola pripojená k pripomienkam sťažovateľa k stanovisku Komisie. Ombudsman poznamenáva, že v liste sa uvádza, že Komisia zaslala pôvodný príkaz na vymáhanie č. 3240502366 vo výške 117 758 eur, ktoré sa mali vrátiť na základe pokynov uvedených v tomto príkaze. Komisia takisto uviedla, že „hoci sťažovateľ dostal prvú upomienku na vykonanie platby v priebehu októbra, poukázala na to, že nedostal pôvodný príkaz na vymáhanie“(7). Komisia zastávala názor, že zaslaním príkazu na vymáhanie ako prílohy k svojmu listu uspokojila tvrdenia sťažovateľa. K listu bol priložený príkaz na vymáhanie vo výške 117 758 eur, na ktorom bol uvedený dátum 11. december 2003.

2.4 Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, ombudsman sa domnieva, že nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie, pretože Komisia vysvetlila a ospravedlnila sa za nezaslanie príkazu na vymáhanie, ktorý bol pripravený 16. júla 2003, a prijala potrebné opatrenia na nápravu administratívnej chyby, ku ktorej došlo zaslaním príkazu na vymáhanie sťažovateľovi 23. decembra 2003.

2.5 Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa na náhradu škody, ombudsman sa domnieva, že nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že sťažovateľ utrpel akúkoľvek škodu v dôsledku omeškania Komisie so zaslaním príkazu na vymáhanie. Ombudsman sa preto domnieva, že nie je potrebné, aby preskúmal túto žiadosť.

2.6 Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa nezaplatiť úroky za omeškanie s úhradou Komisii, ombudsman poznamenáva, že v stanovisku Komisie sa uvádza, že za dátum príkazu na vymáhanie považuje 8. október 2003. Ombudsman však poukazuje na to, že sa zdá, že stanovisko Komisie bolo vypracované bez ohľadu na skutočnosť, že príkaz na vymáhanie bol v skutočnosti zaslaný sťažovateľovi 23. decembra 2003.

2.7 Dostupné dôkazy ako celok preto nevedú ombudsmana k tomu, aby pochopil, že Komisia sa usiluje o zaplatenie úrokov z obdobia pred 23. decembrom 2003; t. j. dátum, keď sťažovateľovi skutočne zaslal príkaz na vymáhanie. Na základe tohto chápania stanoviska Komisie sa ombudsmanka domnieva, že medzi stranami neexistuje žiadny spor týkajúci sa zaplatenia úrokov a že nie sú potrebné žiadne ďalšie vyšetrovania. Ombudsman poukazuje na to, že ak chápe stanovisko Komisie k tejto otázke nesprávne, sťažovateľ má možnosť podať ombudsmanovi novú sťažnosť.

3 Údajné nekoherentné správanie a porušenie zásady legitímnej dôvery

3.1 Sťažovateľ tvrdí, že počas plnenia zmluvy bolo správanie Komisie nekonzistentné, o čom svedčia časté zmeny stanoviska pri hodnotení výkonnosti sťažovateľa a rokovaní o priateľskom riešení. Sťažovateľ takisto tvrdí, že Komisia tým, že požiadala o vrátenie finančných prostriedkov v neskorých fázach plnenia zmluvy, porušila zásadu legitímnej dôvery.

3.2 Komisia sa domnieva, že jej stanovisko bolo koherentné a že vždy uvádzala, že priebežná správa nebola schválená a nikdy neuviedla, že zmenila názor. Komisia tvrdí, že sťažovateľovi jasne vysvetlila dôvody, prečo správa nebola schválená, a poskytla mu možnosť poskytnúť dodatočné informácie v každej fáze konania, čo napokon potvrdilo jej prvé hodnotenie. Komisia sa preto domnieva, že neporušila zásadu oprávnených očakávaní.

3.3 Ombudsman pripomína, že podľa judikatúry európskych súdov sa nikto nemôže odvolávať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery, pokiaľ mu administratíva neposkytla presné, bezpodmienečné a konzistentné uistenia z oprávnených a spoľahlivých zdrojov (8).

3.4 Ombudsman starostlivo preskúmal dokumenty, ktoré mu boli predložené, vrátane listov Komisie sťažovateľovi z 20. februára 2002, 18. apríla 2002, 18. júla 2002, 9. augusta 2002, 18. decembra 2002 a 10. marca 2003. Na základe týchto dokumentov ombudsmanka zastáva názor, že Komisia nikdy neposkytla sťažovateľovi záruku, že jeho priebežná správa bude schválená. Okrem toho Komisia 18. júla 2002 uviedla, že realizácia projektu nebola prijatá na základe predbežnej správy a 10. marca 2003 informovala sťažovateľa, že nepovažuje sťažovateľa za schopného spravovať platbu Spoločenstva podľa zmluvy a že Komisia bude povinná vymáhať zálohovú platbu (9). Ombudsmanka okrem toho nenašla žiadny dôkaz o tom, že Komisia zaujala nekonzistentné stanoviská, pokiaľ ide o jej postoj k správam sťažovateľa a zmluvnému plneniu, ani dôvody tohto postoja.

3.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zastáva názor, že sťažovateľovi sa nepodarilo preukázať, že Komisia konala nekonzistentne alebo v rozpore s legitímnymi očakávaniami sťažovateľa. Ombudsman preto v súvislosti s týmto aspektom prípadu nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

4 Údajné oneskorenie odpovede na listy

4.1 Sťažovateľ tvrdí, že odpovede Komisie na jeho listy boli oneskorené, neúplné a neuviedli sa v nich možnosti odvolania.

4.2 Komisia sa ospravedlnila za oneskorené odpovede na niektoré oznámenia, ktoré zaslal sťažovateľ, ako aj za to, že formálne neodpovedala na niektoré oznámenia opakujúcej sa povahy.

4.3 Ombudsman sa domnieva, že neodpovedanie na listy v primeranej lehote je poľutovaniahodné. Ombudsmanka však poznamenáva, že Komisia uznala jej chybu, ospravedlnila sa za ňu a že sťažovateľ tieto ospravedlnenia vo svojich pripomienkach akceptoval.

4.4 Ombudsman tiež poznamenáva, že Komisia výslovne poskytla sťažovateľovi možnosť obhajovať svoje stanovisko. Vo svojom liste sťažovateľovi z 18. apríla 2002 Komisia poskytla sťažovateľovi 30-dňovú lehotu na poskytnutie vysvetlení predtým, ako s konečnou platnosťou rozhodla o neschválení predbežnej správy a ukončení zmluvy. Komisia tiež prijala návrh riaditeľa sťažovateľa na stretnutie (ktoré sa konalo v decembri 2002) a pozvala advokáta sťažovateľa na ďalšie stretnutie (19. augusta 2003).

4.5 Ombudsman sa preto domnieva, že nie je potrebné žiadne ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu sťažnosti.

Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Predseda Európskej komisie bude o tomto rozhodnutí informovaný.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) SINCOM – uplatňovanie rozpočtového hospodárenia Komisie

(2) Sťažovateľ sa odvoláva na článok 11 ods. 3 prvý pododsek všeobecných podmienok grantových zmlúv uzavretých v rámci vonkajšej pomoci (príloha II k zmluve podpísanej medzi Komisiou a sťažovateľom ), v ktorej sa uvádza: „Komisia môže vypovedať zmluvu bez predchádzajúceho oznámenia alebo náhrady v prípade, že príjemca:

si neplní žiadnu z povinností, ktoré sa naňho vzťahujú, pokiaľ je takéto neplnenie neodôvodnené a ak príjemca po zaslaní písomnej žiadosti, v ktorej ho žiada, aby si splnil svoje povinnosti, naďalej neplní svoje povinnosti alebo neposkytne uspokojivé vysvetlenie do 30 dní odo dňa podania žiadosti.“

(3) Článok 1 ods. 1 všeobecných podmienok zmlúv o grante uzavretých v rámci vonkajšej pomoci (II príloha k zmluve podpísanej medzi Komisiou a sťažovateľom): „(...) Príjemca môže zadať vykonanie obmedzenej časti projektu (práce a služby) subdodávateľom, pokiaľ možno miestnym podnikom, ale mal by vykonať základnú časť. (...) Spoločenstvo neuzná žiadnu zmluvnú väzbu s partnerom alebo partnermi príjemcu alebo so subdodávateľmi (...).“

(4) Pozri vyššie poznámku pod čiarou 2.

(5) Článok 93 ods. 1 písm. f) nariadenia Rady č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1 – 48):

„(...)Uchádzači alebo uchádzači sú vylúčení z účasti na postupe verejného obstarávania, ak: f) na základe iného postupu verejného obstarávania alebo postupu udeľovania grantu financovaného z rozpočtu Spoločenstva bolo vyhlásené, že závažným spôsobom porušili zmluvu z dôvodu neplnenia svojich zmluvných záväzkov".

(6) Pozri vyššie poznámku pod čiarou 5.

(7) v origináli: "Aunque ustedes ya habían recibido en el transcurso del mes de octubre un primer aviso de recuerdo para realizar este reembolso, manifestaron que la nota de débito original nunca fue recibida en su sede."

(8) Pozri spojené veci T-236/01, T-239/01, T-244/01 až T-246/01, T-252/01 Tokai Carbon Ltd. a iní/Komisia, rozsudok z 29. apríla 2004, bod 152 a tam citovanú judikatúru.

(9) v pôvodnom znení: „Lamentamos comunicarle que, en nuestra opinión, la Fundación El Monte no ha sido capaz de ejecutar y gestionar la subvención comunitaria otorgada en el respeto de las condiciones acordadas. Por todo ello, nos vemos en la obligación de recuperar la cantidad total abonada en concepto de anticipo por incumplimento de contrato (...).“