Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Grécko dostáva finančné prostriedky EÚ na podporu činností riadenia hraníc prostredníctvom rôznych programov financovania. Na obdobie rokov 2014 – 2020 sa tieto finančné prostriedky poskytli v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť – hranice a víza (ISF) a Nástroja finančnej podpory pre vonkajšie hranice. Následne sa na programové obdobie 2021 – 2027 poskytli finančné prostriedky v rámci Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku (BMVI). Tieto finančné prostriedky sa implementujú najmä prostredníctvom zdieľaného hospodárenia (spoločne). To znamená, že Európska komisia je zodpovedná za posúdenie a schválenie programu navrhnutého členským štátom a následné monitorovanie celkového vykonávania programu, zatiaľ čo úlohy súvisiace s plnením rozpočtu sú delegované na členské štáty (v tomto prípade Grécko).[1]

2. Rovnako ako v prípade všetkých fondov EÚ sa v pravidlách, ktorými sa riadia tieto programy financovania, vyžaduje, aby sa akcie vykonávali pri plnom dodržiavaní základných práv a v súlade s Chartou základných práv EÚ (ďalej len „charta“). Je to stanovené v pravidlách, ktorými sa riadi každý program [2], ako aj vo všeobecnejších pravidlách, ktoré sa vzťahujú na fondy EÚ, v nariadení o spoločných ustanoveniach ^[3]. V nariadení sa stanovujú uplatniteľné rozpočtové pravidlá a tiež sa vyžaduje, aby „členské štáty a Komisia... zabezpečili dodržiavanie základných práv a Charty základných práv Európskej únie pri implementácii fondov“^[4].

3. V prílohách k nariadeniu o spoločných ustanoveniach sa stanovujú aj „horizontálne“ a tematické „základné podmienky“, ktoré musia členské štáty splniť, aby mohli žiadať o úhradu svojich výdavkov na programy financované z prostriedkov EÚ [5] ^Tieto základné podmienky sú „podmienkou(-ami) účinnej a efektívnej realizácie špecifických cieľov“^[6] fondov. Jednou z horizontálnych základných podmienok je účinné uplatňovanie a vykonávanie charty (ďalej len „HEC charty“). Na splnenie tejto horizontálnej základnej podmienky musia mať členské štáty zavedené opatrenia na „zabezpečenie súladu programov podporovaných z fondov a ich vykonávania s príslušnými ustanoveniami charty“a na podávanie správ monitorovaciemu výboru o „prípadoch nesúladu operácií podporovaných z fondov s chartou a sťažnostiach týkajúcich sa charty“^[7].

4. Počas oboch období financovania sa vyskytli správy o porušovaní základných práv vrátane „zavracania migrantov“[8] na gréckych hraniciach, ako aj o odopretí prístupu ku konaniam o azyle a zlom zaobchádzaní s migrantmi, ktorí sa pokúšajú dostať do Grécka [9].

5. V roku 2023 dostala európska ombudsmanka sťažnosť od viacerých organizácií občianskej spoločnosti [10] proti Európskej komisii. Sťažovatelia vyjadrili obavy, že Komisia nevykonala účinný dohľad nad činnosťami riadenia hraníc v Grécku financovanými EÚ v kontexte dôveryhodných a pretrvávajúcich obvinení zo závažného porušovania ľudských práv gréckymi orgánmi.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie s cieľom preskúmať nastolené otázky a úlohu Komisie pri monitorovaní činností riadenia hraníc financovaných EÚ, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv.

7. V priebehu vyšetrovania dostala ombudsmanka odpoveď [11] Komisie na sťažnosť a na doplňujúce otázky [12], ktoré položila. Ombudsman následne dostal pripomienky sťažovateľov k odpovedi Komisie. Vyšetrovací tím ombudsmana skontroloval aj dokumenty Komisie a stretol sa so zástupcami Komisie.[13] Ombudsman napokon dostal pripomienky sťažovateľov k správe zo stretnutia s Komisiou.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Argumenty sťažovateľov

8. Sťažovatelia sa obávali, že Komisia nezabezpečila, aby sa finančné prostriedky EÚ pridelené Grécku na riadenie vonkajších hraníc vynakladali v súlade s normami v oblasti základných práv a právnymi predpismi EÚ.

9. Podľa sťažovateľov si je Komisia dlho vedomá toho, že finančné prostriedky EÚ boli pridelené na činnosti riadenia hraníc (napríklad na nasadenie personálu a poskytovanie vybavenia, infraštruktúry a inej kritickej podpory), ktoré prispeli k rozsiahlemu a systémovému porušovaniu základných práv. Komisia to však neprešetrila. Sťažovatelia poukázali najmä na zneužívanie finančných prostriedkov EÚ v Grécku v súvislosti s operáciami kontroly hraníc pozdĺž rieky Evros a v regióne Egejského mora, do ktorých bola zapojená aj Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex).  

10. Sťažovatelia uviedli, že Komisia musí odmietnuť vyplatiť finančné prostriedky EÚ, pokiaľ nie sú zavedené záruky na zabezpečenie súladu s povinnosťami v oblasti základných práv podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach. Podľa sťažovateľov sa Komisia príliš spolieha na sebahodnotenie gréckych orgánov, že tieto činnosti sú v súlade s HEC charty, a samotná Komisia primerane neposúdila, či boli tieto záruky zavedené pri schvaľovaní gréckeho programu, ktorý zahŕňa činnosti riadenia hraníc financované EÚ, ani nezabezpečuje, aby činnosti boli počas vykonávania programu v súlade s povinnosťami v oblasti základných práv.

11. Vzhľadom na rastúce dôkazy o systémových porušeniach práva EÚ vrátane práva na účinný prístup ku konaniu o azyle a zákazu vyhostenia alebo vrátenia [14] tvrdili, že celkové monitorovacie štruktúry Komisie sú neúčinné a že Komisia nekonala v súlade so svojimi povinnosťami posúdiť situáciu a reagovať primeranými nápravnými opatreniami. Sťažovatelia vyjadrili obavy v súvislosti s reštriktívnou povahou finančných kontrol, nedostatočnou nestrannosťou vnútroštátneho monitorovacieho mechanizmu a účinnosťou „monitorovacieho výboru“[15].

12. Tvrdili, že mechanizmus monitorovania riadenia hraníc je neúčinný, keďže len jedna zo zúčastnených inštitúcií (národný orgán pre transparentnosť) má právomoc vyšetrovať prípady navracania migrantov späť. Tvrdili tiež, že tento mechanizmus nie je úplne nezávislý ani nestranný. Uviedli, že Komisia neoverila, a teda nezabezpečila, aby sa HEC charty naďalej plnila, a že skutočnosť, že mechanizmus bol vytvorený, považuje za dostatočnú na určenie toho, že grécky program je v súlade s jej povinnosťami v oblasti základných práv. Komisia má povinnosť zabezpečiť zákonné využívanie finančných prostriedkov EÚ (ďalej len „povinnosť týkajúca sa výsledku“), a nielen zabezpečiť, aby členské štáty mali zavedený monitorovací mechanizmus (ďalej len „povinnosť náležitej starostlivosti“). ^[16]

13. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia neposkytla informácie o tom, ako vykonávala svoju poradnú úlohu v monitorovacom výbore. Sťažovatelia sa tiež obávali, že až donedávna boli organizácie občianskej spoločnosti vylúčené z účasti v tomto výbore a že aj teraz existujú praktické nedostatky a obmedzenia ich účasti. Organizáciám občianskej spoločnosti sa napríklad poskytujú čiastočné a príliš technické informácie bez odkazu na základné práva. Sťažovatelia boli tiež znepokojení účinnosťou tohto výboru vzhľadom na to, že sa spolieha na vnútroštátny monitorovací mechanizmus, aby upozornil na otázky nedodržiavania základných práv alebo súvisiace sťažnosti.

14. Podľa názoru sťažovateľov Komisia účinne nepresadzuje podmienky základných práv stanovené v pravidlách upravujúcich finančné prostriedky EÚ. Okrem iných ustanovení sa v nich odkazovalo na mechanizmy, prostredníctvom ktorých môže Komisia pozastaviť, vymáhať, obmedziť alebo uložiť podmienky týkajúce sa využívania finančných prostriedkov.[17] Komisia nezaviedla mechanizmy a postupy, ktoré môžu zabezpečiť účinné a nezávislé posúdenie plnenia HEC charty pri vyplácaní finančných prostriedkov EÚ členským štátom.

15. Sťažovatelia takisto tvrdili, že informácie, ktoré sú k dispozícii o opatreniach, ktoré môže Grécko prijať na splnenie svojich povinností v oblasti základných práv, nie sú dostatočne transparentné. To isté platí pre spôsob, akým Komisia posudzovala plnenie horizontálnej základnej podmienky charty Gréckom pri schvaľovaní národného programu a ako naďalej monitoruje plnenie týchto podmienok počas celého obdobia financovania. Takisto tvrdili, že verejnosť nemá k dispozícii žiadne informácie o zisteniach a výsledkoch sťažností, ktorými sa zaoberá grécky mechanizmus podávania sťažností na vyšetrovanie obvinení z porušovania základných práv. 

16. Podľa názoru sťažovateľov sa Komisia nezaoberala ani tvrdeniami o zapojení Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) do zavracania migrantov na vonkajších hraniciach v rámci operácií riadenia hraníc v Grécku. Komisia má hlasovacie právomoci v riadiacej rade agentúry Frontex a je zodpovedná za preskúmanie jej práce, ako aj za hodnotenie a schvaľovanie pokračovania misií agentúry Frontex a ich financovania zo strany EÚ.

Tvrdenia Komisie

17. Komisia uviedla, že úlohy súvisiace s vykonávaním financovania v oboch programových obdobiach sú delegované na grécke orgány. Členské štáty si ponechávajú primárnu zodpovednosť za zabezpečenie súladu s právom EÚ a medzinárodným právom vrátane záväzkov v oblasti základných práv a za vyšetrovanie všetkých obvinení z porušovania. Úlohou Komisie je posudzovať a schvaľovať návrh programu financovania ex ante, ktorý navrhuje členský štát, a potom vykonávať dohľad nad financovanými projektmi a monitorovať ich. Komisia by mala zabezpečiť, aby členské štáty zaviedli systémy riadenia a kontroly, ktoré sú v súlade s požiadavkami právneho rámca.

18. Do februára roka nasledujúceho po roku, v ktorom vznikli finančné prostriedky na projekt v rámci programu, príslušný členský štát vypracuje a zašle Komisii „správu o akumulovaní“. To tvorí základ pre rozhodnutie Komisie o tom, či platby možno refundovať alebo či a ako vykonávať finančné kontroly a audity. Môžu mať formu „preskúmaní pracovísk“ (t. j. zamestnancov v Bruseli, ktorí skúmajú dostupné informácie), návštev na mieste a systémových a následných auditov. Pokiaľ ide o súčasné programové obdobie, správa sa má predložiť vo februári 2025 a bude prvou takouto správou za toto obdobie.

19. Monitorovanie dodržiavania základných práv sa v období 2021 – 2027 posilnilo, keďže od členských štátov sa teraz vyžaduje, aby zabezpečili splnenie horizontálnych základných podmienok vrátane horizontálnej základnej podmienky charty. Komisia nemôže uhradiť výdavky súvisiace s operáciami spojenými so špecifickým cieľom, pri ktorých nie sú splnené HEC.^[18] Ak sa Komisia domnieva, že HEC už nie sú splnené, bude postupovať podľa krokov stanovených v článku 15 ods. 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach.^[19] Súlad s HEC vrátane HEC podľa charty sa posudzuje pri pôvodnom schválení programov a počas celého programového obdobia.

20. S cieľom zabezpečiť, aby Grécko dodržiavalo HEC charty, Komisia požiadala grécke orgány, aby zriadili monitorovací mechanizmus na overenie toho, či projekty vykonávané v rámci národného programu účinne uplatňujú a vykonávajú ustanovenia charty. Tento mechanizmus umožňuje vyšetrovanie (a trestné stíhanie) pochybenia zo strany príslušných gréckych orgánov. Podľa Komisie sa Grécko opiera o „trojstupňový systém“, ktorý zahŕňa:

vnútorné vyšetrovacie postupy (napríklad grécka polícia a pobrežná stráž);

nezávislé vnútroštátne orgány (Národný orgán pre transparentnosť, úradník pre základné práva ministerstva pre migráciu a azyl, Osobitný výbor pre dodržiavanie základných práv ministerstva pre migráciu a azyl a grécky ombudsman);

súdne orgány (t. j. prokurátor a súdy vrátane námorných súdov, ak je to relevantné).

21. Komisia zatiaľ nedostala „potvrdené dôkazy“ prostredníctvom tohto monitorovacieho mechanizmu o tom, že finančné prostriedky EÚ sa použili na porušovanie základných práv, ktoré by bolo dôvodom na pozastavenie týchto finančných prostriedkov, alebo že toto porušovanie uľahčovali.

22. Komisia má aj monitorovaciu a poradnú úlohu v „monitorovacích výboroch“ zriadených členskými štátmi na monitorovanie vykonávania národných programov [20]. Ak výbory zistia možné porušenia základných práv, prijmú sa následné opatrenia.

23. Monitorovací výbor v Grécku dostáva každý rok aktuálne informácie o prípadoch preskúmaných monitorovacím mechanizmom a sťažnostiach týkajúcich sa porušovania základných práv. Komisia požiadala Grécko, aby rozšírilo členstvo v monitorovacom výbore na občiansku spoločnosť a medzinárodné organizácie, s čím Grécko nedávno súhlasilo.

24. Ako dodatočný mechanizmus na monitorovanie dodržiavania základných práv Komisia, agentúry EÚ a grécka vláda podpísali v roku 2020 memorandum o porozumení [21]. Následne bola zriadená osobitná skupina pre riadenie migrácie [22] zložená z tých istých strán, ktorej prácu podporujú zamestnanci Komisie trvalo nasadení v Grécku.

25. Komisia je odhodlaná pokračovať v spolupráci s gréckymi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby bol existujúci systém spoľahlivý a umožňoval vyšetrovanie obvinení a potrebné následné opatrenia prostredníctvom vnútorných disciplinárnych orgánov, nezávislých orgánov a súdnictva [23]. Komisia požaduje pravidelné aktuálne informácie o stave prebiehajúcich vyšetrovaní a odkázala na konkrétne príklady týchto žiadostí [24].

26. V nadväznosti na sťažnosť [25], ktorú v júli 2023 predložil pracovník agentúry Frontex pre základné práva, Komisia poskytla gréckym orgánom kópiu sťažnosti, vyzvala ich, aby ju preskúmali a informovali Komisiu o výsledku. Záverečná správa ešte nebola vypracovaná, ale v júni 2024 grécky vnútroštátny orgán zodpovedný za riadenie projektov informoval Komisiu, že podľa predbežného zistenia neexistujú žiadne dôkazy o porušovaní základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ. Je predčasné, aby Komisia zvážila, aké opatrenia by mohla prijať po prijatí záverečnej správy z prešetrovania. Je to prvýkrát, čo Komisia dostala „sťažnosť zainteresovaných strán“, ako sa stanovuje v článku 69 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach, týkajúcu sa Grécka a vo všeobecnosti.

27. Podobne v nadväznosti na správy médií z júna 2024 o porušovaní základných práv [26] Komisia zaslala gréckym orgánom list, v ktorom požiadala Grécko, aby potvrdilo, aké opatrenia prijali vnútroštátne orgány. Grécke orgány odpovedali na žiadosť Komisie 8. augusta 2024.

28. Komisia by v zásade nespochybnila výsledok vnútroštátnych vyšetrovaní. Ak organizácie občianskej spoločnosti alebo iné dôveryhodné zdroje poskytnú ďalšie informácie, Komisia ich môže zohľadniť a upozorniť na ne vládu členského štátu alebo monitorovací výbor. Ak však existujú dôkazy o tom, že finančné prostriedky EÚ sa nevyužívajú v súlade s uplatniteľným právom vrátane charty, Komisia využije prostriedky, ktoré má k dispozícii, vrátane prerušenia alebo pozastavenia platieb, uplatnenia finančných opráv a začatia konania vo veci porušenia právnych predpisov.

29. Pokiaľ ide o agentúru Frontex, Komisia ako člen riadiacej rady agentúry Frontex viedla úsilie o posilnenie rámca agentúry Frontex pre monitorovanie a dodržiavanie základných práv. V roku 2024 Komisia uverejnila svoje hodnotenie toho, ako sa uplatňuje nariadenie o agentúre Frontex ^[27], v ktorom sa zistilo, že hoci sa nariadením výrazne rozšíril a posilnil rámec monitorovania a dodržiavania základných práv v agentúre Frontex, celková účinnosť rámca je obmedzená nedostatkami a nejasnosťou v rámci nariadenia, najmä pokiaľ ide o vnútroštátne orgány zodpovedné za riadenie hraníc ^[28]. Podľa názoru Komisie to bude potrebné riešiť účinnejším vykonávaním.

30. Komisia uviedla, že bude naďalej úzko spolupracovať s gréckymi orgánmi, a to aj v rámci svojej poradnej úlohy v gréckom monitorovacom výbore, s cieľom zabezpečiť transparentnosť vyšetrovaní a dodržiavanie základných práv, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ v Grécku na podporu riadenia hraníc.

Hodnotenie ombudsmana

Posúdenie národného programu Grécka

31. V právnych predpisoch EÚ upravujúcich financovanie Grécka v oblasti riadenia hraníc sa vyžaduje, aby všetky financované činnosti a programy boli v súlade so základnými právami a právom EÚ.[29] V súvislosti s inými vyšetrovaniami týkajúcimi sa finančných prostriedkov EÚ ombudsman uviedol, že hoci samotná Komisia nemá možnosť priamo monitorovať činnosti riadenia hraníc na mieste, má právomoc a povinnosť zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky EÚ poskytnuté členskému štátu vynakladali v súlade so základnými právami a právom EÚ.[30]

32. V nariadení o spoločných ustanoveniach sa stanovuje, že posúdenie toho, či členské štáty spĺňajú horizontálne základné podmienky, je neoddeliteľnou súčasťou posúdenia ich národných programov Komisiou pred ich schválením.[31] Rozhodnutie Komisie o schválení národných programov zahŕňa stanovisko Komisie k tomu, či spĺňajú základné podmienky.

33. Na základe odpovedí Komisie v súvislosti s týmto vyšetrovaním ombudsmanka chápe, že skutočnosť, že Grécko zaviedlo monitorovací mechanizmus a výbor (podrobnejšie informácie sú uvedené ďalej), má zásadný význam pre záver Komisie, že grécky program spĺňa základnú základnú podmienku charty. Vo vykonávacích rozhodnutiach Komisie a súvisiacich prílohách, ktorými sa schvaľujú národné programy, sa však v článku 3 len uvádza, že „horizontálne základné podmienky sú splnené“. Ani v pôvodnom rozhodnutí, ani v jeho prílohách, ani v aktualizovaných verziách z rokov 2023 alebo 2024 a ich prílohách sa neuvádza žiadne odôvodnenie toho, ako Komisia posúdila, že programy spĺňajú základnú základnú podmienku charty.

34. Súlad s HEC charty by sa mal stanoviť na základe dôkazov a osobitného posúdenia zo strany Komisie. V priebehu vyšetrovania Komisia poskytla ombudsmanovi listy, ktoré zaslala gréckej vláde, v ktorých uviedla svoje pripomienky k sebahodnoteniu Grécka, pokiaľ ide o jeho súlad s Chartou základných práv Európskej únie. Komisia však pri schvaľovaní programu neposkytla vlastné posúdenie súladu gréckeho programu s chartou HEC.

35. Tento nedostatok transparentnosti je poľutovaniahodný a Komisia by sa ho mala snažiť riešiť pri prehodnocovaní súladu Grécka s Chartou základných práv v kontexte monitorovania dodržiavania základných práv počas vykonávania programu, ako sa uvádza ďalej.

Monitorovanie dodržiavania základných práv

36. Komisia monitoruje využívanie finančných prostriedkov EÚ v Grécku viacerými spôsobmi, najmä prostredníctvom: a) finančných kontrol a auditov podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách alebo príslušných nariadení upravujúcich fondy; b) svojej poradnej úlohy v monitorovacom výbore a c) svojej úlohy v pracovnej skupine pre riadenie migrácie.

37. Pokiaľ ide o finančné kontroly, Komisia vysvetlila, že svoju monitorovaciu povinnosť vykonáva prostredníctvom požiadaviek na podávanie správ, administratívnych kontrol a návštev v teréne a môže vykonávať audity a kontroly na mieste. Komisia uviedla, že očakáva, že Grécko predloží svoju prvú „správu o kumulácii“ do 15. februára 2025. Ombudsmanka chápe, že táto správa o akumulácii sa týka „balíka uisťujúcich dokumentov“ finančného výkazníctva členských štátov prijímajúcich finančné prostriedky EÚ. Bude to dôležitý krok pri určovaní finančných kontrol, ktoré bude uplatňovať, a pri posudzovaní toho, či Grécko počas programového obdobia naďalej dodržiava Chartu základných práv Európskej únie.

38. Hoci finančné kontroly môžu pomôcť overiť dodržiavanie zásad správneho finančného riadenia, nie je jasné, do akej miery sú tieto kontroly účinné pri identifikácii a monitorovaní porušení základných práv podporovaných využívaním finančných prostriedkov EÚ. Tieto kontroly sa zameriavajú na overenie toho, či sú programy v súlade s platnými pravidlami a či sú účty programov úplné, presné a pravdivé.

39. Na základe inšpekcie v rámci tohto vyšetrovania za obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023 sa pri žiadnej z 30 „návštev na mieste“, auditov alebo hodnotiacich správ, na ktoré dohliadala Komisia, nezistilo žiadne porušenie základných práv pri využívaní finančných prostriedkov EÚ [32].

40. Komisia uznala, že účelom jej auditov nie je vyšetrovať porušenia základných práv, ale určiť, či je systém riadenia a kontroly financovania EÚ na úrovni členských štátov spoľahlivý. Ak sa vyskytnú problémy potenciálneho porušenia základných práv, Komisia (v prípade zdieľaného hospodárenia) na ne upozorní príslušné vnútroštátne orgány a v prvom rade tieto orgány vykonajú akékoľvek vyšetrovanie. Komisia uviedla, že individuálne porušovanie základných práv by jej samo osebe neumožnilo pozastaviť alebo obmedziť finančné prostriedky, pokiaľ sa nepreukáže priama súvislosť s konkrétnymi výdavkami EÚ, a potom až po počiatočnom vyšetrovaní príslušným vnútroštátnym orgánom. V priebehu vyšetrovania však uznala, že nesplnenie HEC podľa charty by mohlo predstavovať závažný nedostatok a/alebo nezrovnalosť, ktorá by viedla k prerušeniu alebo pozastaveniu žiadosti o platbu a/alebo k uloženiu finančnej opravy.[33] To je podporené znením nariadenia o spoločných ustanoveniach v tom zmysle, že nesplnenie HEC podľa charty by mohlo znamenať, že Komisia stiahne dostupné nevyužité finančné prostriedky, čo znamená, že členský štát ich už nemá k dispozícii („zrušenie viazanosti“).[34]

41. Ombudsmanka si je vedomá obmedzení finančných kontrol Komisie pri zisťovaní porušení základných práv, ako sa uvádza vyššie. V súčasnom programovom období (2021 – 2027) sa však tieto kontroly posilnili nariadením o spoločných ustanoveniach zavedením horizontálnej základnej požiadavky týkajúcej sa charty, ktorou sa zakazuje refundácia platieb deklarovaných členským štátom, pokiaľ nemá zavedený mechanizmus na účinné uplatňovanie a vykonávanie charty a na oznamovanie prípadov nedodržiavania alebo sťažností týkajúcich sa základných práv. Nariadením sa posilnila aj monitorovacia úloha a monitorovacia povinnosť Komisie, keďže Komisia je výlučne zodpovedná za posúdenie toho, či sú podmienky splnené počas celého programového obdobia.

42. Ako už bolo uvedené, Komisia schválila grécky program a v tom čase sa domnievala, že grécky monitorovací mechanizmus a výbor spĺňa podmienky charty HEC. Grécko konkrétne zaviedlo mechanizmus monitorovania základných práv, ktorý vyšetruje a stíha pochybenia príslušných gréckych orgánov vrátane obvinení z porušovania základných práv a musí podávať správy monitorovaciemu výboru. Ako ombudsmanka uviedla v súvislosti s predchádzajúcim vyšetrovaním týkajúcim sa fondov EÚ na riadenie hraníc, takýto monitorovací mechanizmus by mal byť nezávislý a mal by byť účinný pri zabezpečovaní dodržiavania základných práv a práva EÚ.[35] Do troch mesiacov od schválenia gréckeho národného programu pre Grécko Komisia dostala spoločné podanie od organizácií občianskej spoločnosti, v ktorom vyjadrili viaceré obavy, pokiaľ ide o nezávislosť a nestrannosť tohto monitorovacieho mechanizmu.

43. Napriek týmto obavám sa zdá, že Komisia doteraz mechanizmus neprehodnotila. Medzičasom medzinárodné orgány a orgány EÚ pre ľudské práva [36] a grécky ombudsman vyjadrili rôzne dôveryhodné obavy v súvislosti s porušovaním základných práv. Nedávno, v januári 2025, Európsky súd pre ľudské práva zistil, že grécke orgány systematicky odsunuli štátnych príslušníkov tretích krajín.[37] Komisia by mala tieto obavy zohľadniť pri prehodnocovaní toho, či grécky program spĺňa základnú podmienku týkajúcu sa charty, a to pred vyplatením akýchkoľvek finančných prostriedkov.

44. Grécko takisto zriadilo jediný výbor na monitorovanie svojich programov v rámci troch „nástrojov“ financovania EÚ, z ktorých dva patria do rozsahu tohto vyšetrovania. Vytvorenie monitorovacieho výboru v Grécku je pozitívnym vývojom. Hoci nie je jasné, prečo organizácie občianskej spoločnosti neboli od začiatku zapojené, odvtedy sa môžu zúčastňovať ako členovia. Zdá sa však, že ich účasť je stále obmedzená. Zatiaľ čo štyri organizácie občianskej spoločnosti majú hlasovacie práva, keď výbor diskutuje o prierezových otázkach alebo záležitostiach týkajúcich sa konkrétne Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, nemajú hlasovacie práva v záležitostiach špecifických pre ISF a BMVI. Nemôžu preto navrhovať, aby sa záležitosti zaradili do programu zasadnutí, ktoré sú špecifické pre ISF a BMVI, a takisto nemôžu nastoľovať tieto otázky počas zasadnutí bez súhlasu výboru.

45. Zmysluplná účasť organizácií občianskej spoločnosti v monitorovacích výboroch zohráva kľúčovú úlohu v procese monitorovania.[38] Je to aj v súlade so záväzkom Komisie posilniť uplatňovanie charty vrátane posilnenia postavenia organizácií občianskej spoločnosti, obhajcov práv a odborníkov z oblasti justície.[39] Komisia by preto mala naliehať na Grécko, aby uľahčilo zmysluplnú účasť takýchto organizácií, ako sú členovia monitorovacieho výboru s plnohodnotnými právami.

Okrem toho sa výbor spolieha na účinné a včasné podávanie správ o obavách týkajúcich sa základných práv prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu. Ak monitorovací mechanizmus nekoná nestranne, bude to mať negatívny vplyv na účinnosť výboru tým, že sa mu odoberú informácie potrebné na vykonávanie jeho vlastnej funkcie.

47. Osobitná skupina pre riadenie migrácie zohráva dôležitú úlohu pri poskytovaní informácií Komisii o dodržiavaní základných práv pri využívaní finančných prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom svojich zamestnancov trvalo nasadených v teréne v Grécku. Podobne si bude Komisia ako člen riadiacej rady agentúry Frontex vedomá obáv súvisiacich s dodržiavaním základných práv, ktoré môžu súvisieť s využívaním finančných prostriedkov EÚ v oblasti riadenia hraníc. Tieto informácie sú neoceniteľné a mohli by sa použiť ako podklady pre analýzu rizík Komisie, keď zvažuje použitie finančných kontrol a auditov. Mohlo by to byť aj zdrojom informácií o prebiehajúcom plnení HEC charty zo strany Grécka počas trvania národného programu.

48. Je nevyhnutné, aby osoby so skutočnými priamymi vedomosťami o obavách týkajúcich sa základných práv spojených s využívaním finančných prostriedkov EÚ boli zahrnuté do procesu informovania o opatreniach a rozhodnutiach Komisie, a to aj o vykonávaní finančných kontrol, alebo o akomkoľvek prehodnotení toho, či grécky program spĺňa základnú požiadavku charty.

49. Pri inšpekcii v rámci tohto vyšetrovania sa ukázalo, že Komisia vypracovala určité interné usmernenia o tom, ako vykonať posúdenie plnenia HEC charty, ako aj pracovný postup, v ktorom sa uvádzajú príslušné sekcie zodpovednej Komisie, lehoty na ich príspevky a kontrolný zoznam. Na základe vyšetrovania ombudsmanky sa však zdá, že Komisia nezaviedla formálne postupy na posúdenie súladu s Chartou základných práv počas programového obdobia ani kritériá na určenie toho, ako by vytvorila prepojenie medzi nedodržiavaním základných práv v konkrétnom prípade a finančnými prostriedkami EÚ poskytovanými vnútroštátnym orgánom. Ombudsmanka sa bude touto otázkou zaoberať s návrhmi uvedenými nižšie.

50. Hoci by Komisia mala zabezpečiť súlad Grécka s Chartou základných práv počas vykonávania národného programu, zdá sa, že načasovanie akéhokoľvek prehodnotenia je spojené s vyplácaním finančných prostriedkov, keďže finančné prostriedky nemožno vyplatiť, pokiaľ nie sú splnené podmienky. Akékoľvek prehodnotenie by sa preto malo vykonať najneskôr vtedy, keď Grécko podá Komisii žiadosť o platbu, ale pred uskutočnením akejkoľvek úhrady. Komisia sa tým teraz musí zaoberať v rámci svojho posúdenia toho, čo na stretnutí s vyšetrovacím tímom ombudsmanky opísala ako „správu o kumulácii“ Grécka (pozri bod 37).

Transparentnosť procesu monitorovania a podávania správ

51. S cieľom zabezpečiť verejnú kontrolu a zodpovednosť za to, ako Grécko dodržiava svoje povinnosti v oblasti základných práv v kontexte činností riadenia hraníc financovaných EÚ, by mala existovať dostatočná transparentnosť všetkých príslušných dokumentov. Hoci sú grécke programy pre ISF aj BMVI verejne dostupné, mechanizmy, ktoré Grécko zaviedlo na splnenie horizontálnej základnej požiadavky charty, nie sú dostatočne podrobné a tieto podrobnosti nie sú v súlade s vysvetleniami, ktoré poskytla Komisia počas stretnutia s vyšetrovacím tímom ombudsmanky.

52. Dôležité je, že zápisnice monitorovacieho výboru sú k dispozícii včas. Ombudsmanka sa však domnieva, že Komisia by mala zabezpečiť proaktívne zverejňovanie i) prípadných opatrení prijatých Gréckom na dosiahnutie súladu s HEC charty, ii) vlastného(-ých) posúdenia(-í) Grécka, iii) posúdenia(-í) Komisie a iv) informácií o fungovaní zavedených monitorovacích mechanizmov [40]. Táto zvýšená transparentnosť by prispela k zabezpečeniu dôvery verejnosti v EÚ a jej schopnosti chrániť základné práva. Je to o to dôležitejšie, že sťažovatelia tvrdia, že sa stretli s ťažkosťami pri získavaní prístupu verejnosti [41] k určitým dokumentom, ktoré má Komisia k dispozícii a ktoré sa týkajú dodržiavania povinností Grécka v oblasti základných práv. Ako už bolo uvedené, vzhľadom na význam uľahčenia verejnej kontroly a zodpovednosti za to, ako sa tieto finančné prostriedky využívajú, ombudsmanka nabáda Komisiu, aby predvídala žiadosti o prístup k dokumentom a zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť uplatňovaním výnimiek zo zverejňovania stanovených v právnych predpisoch [42] len za výnimočných okolností.

Ako Komisia rieši konkrétne správy o porušovaní základných práv v Grécku

53. Ako už bolo uvedené, ak existujú obvinenia z porušovania základných práv, praxou Komisie je pred vykonaním vlastného posúdenia počkať na výsledky postupov a vyšetrovaní na vnútroštátnej úrovni. Komisia však nemá žiadnu právnu povinnosť tak urobiť. Komisia je zodpovedná za zabezpečenie toho, aby členské štáty dodržiavali právne predpisy EÚ vrátane charty, a musí konať aj v záujme ochrany rozpočtu EÚ [43].

54. Podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach je Komisia zodpovedná za proaktívne posúdenie toho, či členský štát počas prebiehajúceho programu spĺňa základnú podmienku týkajúcu sa charty, a nie za to, že môže konať len vtedy, ak členský štát signalizuje možné porušenie. Dodržiava pritom svoje povinnosti zabezpečiť súlad s Chartou základných práv Európskej únie. Okrem toho sa v interných usmerneniach, ktoré Komisia poskytla členským štátom o tom, ako zabezpečiť súlad s Chartou základných práv Európskej únie, neuvádza, že Komisia by posudzovala súlad len na základe výsledkov vnútroštátnych vyšetrovaní. V usmernení sa takisto neuvádza, že Komisia by vykonala vlastné posúdenie len vtedy, ak by jej členský štát oznámil možné porušenie. Ak teda Komisia dostane dôveryhodné sťažnosti na porušovanie základných práv, a to buď prostredníctvom gréckeho monitorovacieho výboru, alebo priamo, alebo prostredníctvom osobitnej skupiny pre riadenie migrácie alebo riadiacej rady agentúry Frontex [44], mala by sa nimi vážne zaoberať. To znamená posúdiť, či existuje identifikovateľná súvislosť s činnosťami financovanými EÚ a či existuje prima facie náznak možného nedodržania pravidiel financovania. Komisia by mala takisto prešetriť, či takéto sťažnosti vyvolávajú obavy, pokiaľ ide o neplnenie základných požiadaviek charty, a mala by informovať o širších rokovaniach o tom, či dotknutý členský štát dodržiava právo EÚ. 

55. Počas vyšetrovania ombudsmanka poukázala na dva konkrétne príklady správ, ktoré vyvolali dôveryhodné obavy z porušovania základných práv v súvislosti s využívaním finančných prostriedkov EÚ: sťažnosť, ktorú postúpil pracovník agentúry Frontex pre základné práva, a incident v júni 2024, ktorý riešili medzinárodné médiá [45]. V prípade sťažnosti pracovníka pre základné práva Komisia poskytla gréckym orgánom kópiu sťažnosti a vyzvala ich, aby sťažnosť preskúmali a informovali Komisiu o výsledku. Komisia bola v júni 2024 informovaná, že po predbežnej inšpekcii vykonanej riadiacim orgánom v Grécku neexistujú žiadne dôkazy o porušovaní základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ. Pokiaľ ide o mediálne správy, grécke orgány v auguste 2024 odpovedali na žiadosť o potvrdenie opatrení prijatých na vnútroštátnej úrovni. V oboch prípadoch Komisia uviedla, že pri vyšetrovaní sa musí spoliehať na grécke orgány. Počas stretnutia s vyšetrovacím tímom Komisia uviedla, že čaká na záverečnú správu gréckych orgánov a že ak sa tým zistia porušenia základných práv, vykoná vlastné posúdenie sťažnosti pracovníka pre základné práva.

56. Za okolností, keď sa Komisia snaží získať názory príslušného vnútroštátneho riadiaceho orgánu alebo orgánu auditu v Grécku, nemali by sa považovať za rozhodujúce, ale skôr za prípravné, ktorých cieľom je poskytnúť informácie pre vlastné posúdenie súladu Komisiou. Nemali by ani neprimerane odďaľovať posúdenie Komisie alebo mu brániť. Podobne aj akýkoľvek výsledok vyšetrovaní správnych alebo súdnych orgánov v rámci vnútroštátneho monitorovacieho mechanizmu by mal byť podkladom pre vlastné posúdenie Komisie a nemal by ho nahrádzať. Zatiaľ čo cieľom gréckeho vnútroštátneho monitorovacieho mechanizmu je vyšetriť a riešiť porušenia vnútroštátneho práva, Komisia by mala posúdiť potenciálne porušenia charty, noriem základných práv a práva EÚ vo všeobecnosti.  

57. V súvislosti s ďalším vyšetrovaním týkajúcim sa zdieľaného hospodárenia s finančnými prostriedkami EÚ [46] ombudsmanka uviedla, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila dodržiavanie základných práv pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ. Skutočnosť, že Komisia nie je priamo zodpovedná za riadenie finančných prostriedkov, by sa nikdy nemala použiť ako dôvod na nekonanie, ak v súvislosti s využívaním týchto finančných prostriedkov došlo alebo hrozí porušenie základných práv. Komisia má takisto možnosť začať konanie o nesplnení povinnosti, ak členský štát sústavne a systematicky porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ a/alebo medzinárodného práva vrátane charty. V tejto súvislosti Komisia nie je závislá ani od žiadneho posúdenia zo strany žiadneho vnútroštátneho orgánu tohto členského štátu.

58. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že Komisia by mala vykonať vlastné posúdenie, či tieto správy poukazujú na porušenie podmienok spojených s programami financovania. Pri vykonávaní tohto posúdenia by Komisia mala využívať nástroje, ktoré má k dispozícii podľa nariadení o financovaní a nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako sú administratívne kontroly a kontroly na mieste. Na základe tohto nezávislého posúdenia Komisie, ak existujú oprávnené obavy z porušovania základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami EÚ, Komisia by mala zvážiť dostupné možnosti riešenia nesúladu a prijať vhodné opatrenia. Ombudsmanka sa touto otázkou bude zaoberať vo svojich návrhoch uvedených ďalej v texte.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Pri vyšetrovaní sa identifikovali oblasti, ktoré by Komisia mala riešiť s cieľom zlepšiť spôsob monitorovania a zabezpečovania dodržiavania základných práv v súvislosti s finančnými prostriedkami na riadenie hraníc poskytovanými Grécku. Riešia sa v súvisiacich návrhoch na zlepšenie.

Vzhľadom na to, že Komisia v súčasnosti čaká na záverečnú správu gréckych orgánov v jednom z jednotlivých prípadov údajného porušovania základných práv uvedených v tomto vyšetrovaní a teraz posúdi aj výdavky Grécka v rámci príslušného programu, ombudsmanka sa domnieva, že v tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Sťažovatelia a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrhy na zlepšenie

Komisia by mala:

1. Zaviesť usmernenia na posudzovanie dodržiavania základných práv, najmä horizontálnej základnej podmienky týkajúcej sa Charty základných práv (HEC charty), počas celého programového obdobia. Usmernenia by mali zahŕňať potrebu zohľadniť v posúdeniach Komisie nezávislé zdroje informácií. V rámci týchto usmernení by Komisia mala stanoviť kritériá na určenie toho, za akých okolností zadrží alebo pozastaví finančné prostriedky EÚ za nedodržiavanie základných práv a/alebo základných práv zakotvených v charte, a tieto kritériá zverejniť.

2. Zvážiť, či sa HEC charty naďalej plní vzhľadom na dôveryhodné sťažnosti, ktoré dostala v súvislosti s možnými otázkami týkajúcimi sa základných práv, vrátane dvoch prípadov údajného nedodržiavania základných práv uvedených v tomto vyšetrovaní.

3. Zvýšiť transparentnosť opatrení, ktoré Grécko prijalo na splnenie horizontálnej základnej požiadavky týkajúcej sa charty, vlastných posúdení Komisie týkajúcich sa plnenia horizontálnej základnej požiadavky týkajúcej sa charty a podávania sťažností týkajúcich sa horizontálnej základnej požiadavky týkajúcej sa charty a jej nedodržiavania, a to aktívnym zverejňovaním všetkých relevantných informácií.

4. Naliehať na Grécko, aby uľahčilo zmysluplnú účasť organizácií občianskej spoločnosti ako členov monitorovacieho výboru s plnými právami.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 21. februára 2025

 

[1] Viac informácií o rôznych spôsoboch riadenia finančných prostriedkov EÚ možno nájsť na adrese: https://commission.europa.eu/funding-tenders/find-funding/funding-management-mode_en a https://home-affairs.ec.europa.eu/funding/borders-and-visa-funds/integrated-border-management-fund-border management-and-visa-instrument-2021-27_en.

[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:32014R0514

Článok 4 nariadenia 2021/1148, ktorým sa zriaďuje Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2021/1148/oj/eng

[3] Nariadenie 2021/1060 z 24. júna 2021, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde plus, Kohéznom fonde, Fonde na spravodlivú transformáciu a Európskom námornom, rybolovnom a akvakultúrnom fonde a rozpočtové pravidlá pre uvedené fondy, ako aj pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu, Fond pre vnútornú bezpečnosť a Nástroj finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku: https://eur-lex.europa.eu/eli/reg/2021/1060/oj

[4] Článok 9 ods. 1 nariadenia 2021/1060.

[5] Článok 15 nariadenia 2021/1060.

[6] Článok 2 ods. 2 nariadenia 2021/1060.

[7] Tamtiež.

[8] Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vymedzuje odopretie vstupu ako: „rôzne opatrenia prijaté štátmi, ktoré vedú k tomu, že migranti vrátane žiadateľov o azyl sú nútení vrátiť sa do krajiny, z ktorej sa pokúsili prekročiť alebo prekročili medzinárodnú hranicu, bez prístupu k medzinárodnej ochrane alebo azylovému konaniu alebo bez akéhokoľvek individuálneho posúdenia ich potrieb ochrany, čo môže viesť k porušeniu zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.“

[9] Pozri okrem iného:

https://rm.coe.int/letter-addressed-to-the-prime-minister-of-greece-by-dunja-mijatovic-co/1680ac03ce

https://rm.coe.int/pushed-beyond-the-limits-urgent-action-needed-to-end-human-rights-viol/1680a5a14d

https://rm.coe.int/1680b0e4e1

[10] de:border//migration justice collective, Legal Centre Lesbos, Equal Rights Beyond Borders, HIAS Greece a Mobile Info Team spolu s niekoľkými vyšetrovacími partnermi.

[11] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/187208

[12] https://www.ombudsman.europa.eu/en/opening-summary/en/177468

[13] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/195172

[14] Podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia zaručuje, že nikto by nemal byť vrátený do krajiny, v ktorej by čelil mučeniu, krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a inej nenapraviteľnej ujme. Táto zásada sa vzťahuje na všetkých migrantov bez ohľadu na ich migračný status.

[15] Úlohou výboru je identifikovať a účinne riešiť obavy, že finančné prostriedky EÚ sa použili v rozpore so základnými právami. Zahŕňa vnútroštátne orgány, aktérov občianskej spoločnosti a Komisiu, ktorá má poradnú úlohu.

[16] Sťažovatelia sa odvolávali na: znalecký posudok predložený vo veci pred Európskym súdom pre ľudské práva (A.E./Grécko, App. no. 15783/21: https://hudoc.echr.coe.int/#{%22itemid%22:[%22001-214647%22]}; uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. februára 2024: https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2024-0069_EN.html; správu osobitného spravodajcu OSN o situácii obhajcov ľudských práv „Predbežné pripomienky a odporúčania“, 22. júna 2022 https://view.officeapps.live.com/op/view.aspx?src=https%3A%2F%2Fwww.ohchr.org%2Fsites%2Fdefault%2files%22022-06%FEOM-Statement-Grecee-donders. wdOrigin=BROWSELINK; príspevky gréckej občianskej spoločnosti a gréckeho ombudsmana citované vo výročnej správe Komisie o právnom štáte za rok 2024 o Grécku https://commission.europa.eu/document/download/6741f4b2-6a10-44ba-b40c-97a5a38e6827_en?filename=21_1_58062_coun_chap_greece_en.pdf; s. 27 – 28; a správa Agentúry EÚ pre základné práva, Guidance on investigation alleged ill-treatment at border (Usmernenie k vyšetrovaniu údajného zlého zaobchádzania na hraniciach), pozri oddiel 4.2 https://fra.europa.eu/en/publication/2024/guidance-investigating-alleged-ill-treatment-borders.

[17] Články 17 a 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), článok 33 nariadenia 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách), články 9, 15, 96 a 97 nariadenia 2021/1060 (nariadenie o spoločných ustanoveniach), články 3 až 5 nariadenia 2020/2092 (všeobecný režim podmienenosti), článok 3 ods. 4, článok 10 ods. 2, článok 10 ods. 3 nariadenia 515/2014 (nariadenie o ISF).

[18] Článok 15 a príloha III k nariadeniu o spoločných ustanoveniach.

[19] Článok 15 ods. 6: „Ak sa Komisia domnieva, že základná podmienka už nie je splnená, informuje členský štát, pričom uvedie svoje posúdenie. Následne sa dodržiava postup stanovený v druhom a treťom pododseku odseku 4. Ak Komisia na základe pripomienok členského štátu dospeje k záveru, že nesplnenie základnej podmienky pretrváva, a bez toho, aby bol dotknutý článok 105, výdavky súvisiace s dotknutým špecifickým cieľom sa môžu zahrnúť do žiadostí o platbu, ale Komisia ich neuhrádza, kým členský štát neinformuje o splnení základnej podmienky podľa odseku 4 prvého pododseku tohto článku.“

[20] Členské štáty sú zodpovedné za zriadenie monitorovacích výborov na monitorovanie vykonávania národných programov v súvislosti s fondmi v oblasti vnútorných záležitostí. Pokiaľ ide o obdobie 2014 – 2020, pozri článok 12 nariadenia (EÚ) č. 514/2014. Pokiaľ ide o obdobie 2021 – 2027, pozri články 38, 39 a 40 nariadenia o spoločných ustanoveniach.

[21] https://home-affairs.ec.europa.eu/system/files/2020-12/03122020_memorandum_of_understanding_en.pdf

[22] https://home-affairs.ec.europa.eu/policies/migration-and-asylum/migration-management/task-force-migration-management_en

[23] Podľa Komisie dostal Grécky úrad pre základné práva 29 sťažností a Národný úrad pre transparentnosť preskúmal 194 sťažností týkajúcich sa incidentov v oblasti riadenia migrácie. Od roku 2020 grécke súdne orgány začali 77 vyšetrovaní týkajúcich sa údajného porušovania základných práv v súvislosti s operáciami na hraniciach. Výsledok týchto vyšetrovaní sa poskytne gréckym orgánom prokuratúry, ktoré sú viazané prísnymi požiadavkami na dôvernosť. V dôsledku toho Komisia nebude oboznámená s podstatou týchto prípadov, kým sa neskončí akékoľvek konanie. Komisia monitoruje aj dodržiavanie základných práv vrátane včasných a účinných vyšetrovaní prostredníctvom „správ o právnom štáte“.

[24] V novembri 2021 Komisia informovala ministerstvo pre migráciu a azyl o obavách týkajúcich sa odopretia vstupu.

[25] Sťažnosť bola podaná podľa článku 69 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach, podľa ktorého môžu zainteresované strany predkladať sťažnosti týkajúce sa údajného nezákonného využívania finančných prostriedkov EÚ, na ktoré sa vzťahuje nariadenie. V sťažnosti sa uvádzajú závažné porušenia základných práv a nedostatky vo vnútroštátnych postupoch vyšetrovania porušení základných práv pri využívaní finančných prostriedkov EÚ.

[26] https://www.bbc.com/news/articles/c0vv717yvpeo

[27] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1896 z 13. novembra 2019 o európskej pohraničnej a pobrežnej stráži: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:32019R1896

[28] https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/HTML/?uri=CELEX:52024DC0075

[29] Nariadenie (EÚ) č. 514/2014, preambula, odôvodnenie 2; nariadenie 2021/1148, článok 4; nariadenie (EÚ) 2021/1060, preambula, odôvodnenia 6 a 95, články 9, 73, príloha III

[30] https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/152811

[31] Článok 23 ods. 1 nariadenia 2021/1060 

[32] https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/inspection-report/en/195172

[33] Články 96, 97 a 103 nariadenia 2021/1060

[34] Tamže, kapitola IV.

[35] https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/152811

Agentúra EÚ pre základné práva takisto vyzvala na nezávislosť takýchto monitorovacích mechanizmov:

https://fra.europa.eu/en/publication/2023/eu-funds

[36] V novembri 2024 na to upozornil Výbor OSN pre ľudské práva, pozri najmä body 20-21:

https://docstore.ohchr.org/SelfServices/FilesHandler.ashx?enc=6QkG1d%2FPPRiCAqhKb7yhskVPFlQ4IoSDu8fUhvjkp803voJpeNnAq2tdDU5DKW4pUxIYB45fsyJxMkSBgSLySwF8uXoQPd2wL6z2F%2BslBu3AthBTIiFvNBayyY8OIHFp

[37] A.R.E./Grécko, rozsudok zo 7. januára 2025 vo veci č. 15783/21

 https://hudoc.echr.coe.int/eng#{%22itemid%22:[%22001-238636%22]}

[38] Pozri aj https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/155353 (bod 36).

[39] https://commission.europa.eu/aid-development-cooperation-fundamental-rights/your-rights-eu/eu-charter-fundamental-rights/application-charter/eu-strategy-strengthen-application-charter_en

[40] Pokiaľ ide o úroveň informácií, ktoré priamo sprístupňuje národný orgán pre transparentnosť v súvislosti s vybavovaním petícií, sťažností a publikácií týkajúcich sa migrácie, v jeho najnovšej výročnej správe z roku 2023 (grécka verzia) sa uvádza, že preskúmal a vyhodnotil 194 správ a publikácií, ale neposkytol žiadne ďalšie podrobnosti ani štatistiky, pokiaľ ide o povahu sťažností, proti ktorým boli podané, výsledok svojho posúdenia. Treba poznamenať, že v súhrnnej anglickej verzii tej istej správy nie sú uvedené žiadne podrobnosti o týchto činnostiach.

[41] V súlade s nariadením č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/en/TXT/?uri=CELEX%3A32001R1049

[42] Článok 4 nariadenia č. 1049/2001

[43] Článok 17 Zmluvy o Európskej únii, články 317 a 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, články 33, 63, 135, 136, 138 a 142 nariadenia 2018/1046 (nariadenie o rozpočtových pravidlách), článok 2 ods. 32 a 33, článok 9 ods. 1, články 15, 35, 83, 96, 97 a 104 a príloha III, článok 3 ods. 5 nariadenia č. 1060/2021 (nariadenie o spoločných ustanoveniach), článok 3 ods. 5 nariadenia č. 513/2014 (nariadenie o ISF), články 4, 21, 31, 42, 55, 57 nariadenia č. 514/2014 (horizontálne nariadenie), článok 4 nariadenia 2021/1148 (nariadenie o BMVI) a Charta základných práv EÚ.

[44] V súlade s článkom 69 ods. 7 nariadenia 2021/1060.

[45] Pozri body 27 a 28 vyššie.

[46] https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/59836