Súvislosti

1. Národní a regionálni ombudsmani v Európskej sieti ombudsmanov môžu požiadať európskeho ombudsmana o písomné odpovede na otázky týkajúce sa práva EÚ a jeho výkladu vrátane otázok, ktoré sa vyskytnú pri riešení konkrétnych prípadov.

2. Ombudsmanka nemecky hovoriaceho spoločenstva Belgicka 9. decembra 2024 predložila takúto žiadosť európskemu ombudsmanovi. Táto otázka sa týka výkladu nariadenia 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia [1], pokiaľ ide o prídavky na deti.

3. Ombudsman nemecky hovoriaceho spoločenstva Belgicka sa už niekoľko rokov zaoberá prípadom týkajúcim sa rodiny, ktorá poberala prídavky na deti od Belgicka a nemecky hovoriaceho spoločenstva. Rodina býva v Belgicku, ale otec pracuje v Nemecku. Matka bola nezamestnaná a určitý čas poberala dávky v nezamestnanosti v Belgicku. Rodina teraz čelí žiadosti o vrátenie prídavkov na deti vyplácaných počas obdobia 18 mesiacov, pretože príslušný belgický orgán sa domnieva, že nesprávne rozhodol, že je zodpovedný za prídavky na deti a že ich namiesto toho malo vyplácať Nemecko.

4.  Cieľom otázky bolo teda objasniť, ktorý členský štát má vyplácať prídavky na deti v podobných cezhraničných situáciách a za akých podmienok môžu členské štáty vymáhať finančné prostriedky od rodín, najmä v situáciách, keď samotný členský štát nesprávne určil, že je zodpovedný za vyplácanie prídavkov na deti.

Otázky adresované Komisii

5. Na základe otázky ombudsmanka položila Komisii tieto otázky:

1) Mohla by Komisia objasniť, ktorý členský štát musí vyplácať prídavky na deti v situácii, keď i) rodina žije v jednom členskom štáte (Belgicko), kde má matka nárok na dávky v nezamestnanosti, a ii) otec pracuje v inom členskom štáte (Nemecko)?

Možno dávky matky v nezamestnanosti považovať za „práva, ktoré existujú na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba“ v zmysle článku 68 ods. 1 písm. b) bodu i)[2] nariadenia č. 883/2004?

2) Vzhľadom na to, že Nemecko súhlasí s vyplácaním prídavkov na deti len za šesť mesiacov pred podaním žiadosti, ako by sa mal uplatniť článok 68 ods. 3 písm. b)[3] nariadenia 883/2004, ak iný členský štát (Belgicko) už vyplácal dávku viac ako šesť mesiacov (hoci Nemecko malo vyplácať)?

Aké sú dôsledky možného vymáhania zo strany orgánov členského štátu, ktorý vyplácal prídavky na deti dlhšie ako šesť mesiacov (hoci iný členský štát mal vyplácať) od príjemcu alebo od členského štátu, ktorý mal vyplácať? Môže Belgicko alebo nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka požiadať Nemecko o náhradu?

3) V rozsahu, v akom orgány členských štátov vykonávajú právo EÚ a konajú v rozsahu jeho pôsobnosti, poskytuje právo EÚ dodatočnú ochranu osobám, ktoré poberali prídavky na deti počas dlhších období v dobrej viere a náhle čelia nárokom na vymáhanie na základe skutočnosti, že orgány členských štátov sa domnievajú, že nesprávne určili členský štát, ktorý má platiť - ako je ochrana majetku (článok 17 Charty základných práv EÚ) a nadobudnutých práv, zásady zákazu retroaktivity, oprávnené očakávania, právna istota, proporcionalita a riadna správa vecí verejných?

Odpoveď Komisie

6. V odpovedi na prvú otázku Komisia uviedla, že:

• Belgický systém rodinných dávok je systém založený na bydlisku, čo znamená, že všetky deti s bydliskom v Belgicku majú nárok na rodinné dávky. Nemecky hovoriace spoločenstvo Belgicka je príslušné na vyplácanie rodinných dávok na deti s bydliskom v nemecky hovoriacom spoločenstve.
• Článok 68 ods. 1 nariadenia 883/2004 obsahuje osobitné pravidlá prednosti, keď sa rodinné dávky poskytujú na to isté obdobie a pre tie isté deti podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, napríklad preto, že obaja rodičia pracujú v rôznych členských štátoch alebo preto, že rodina má bydlisko v členskom štáte so systémom založeným na pobyte, pričom pracuje v inom členskom štáte.
• Podľa týchto pravidiel prednosti má právo na rodinnú dávku, ktorá je k dispozícii na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, prednosť pred právom, ktoré je k dispozícii na základe poberania dôchodku, a právom, ktoré je k dispozícii na základe bydliska. V prípade práv dostupných v dvoch členských štátoch na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba je primárne príslušný členský štát, v ktorom majú deti bydlisko, za predpokladu, že tam pracuje jeden z rodičov [článok 68 ods. 1 písm. b) bod i) nariadenia 883/2004].
• Podľa článku 11 ods. 2 [4] nariadenia 883/2004 sa osoba, ktorá poberá peňažnú dávku z dôvodu alebo v dôsledku svojej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, považuje za osobu vykonávajúcu túto činnosť. Osoba, ktorá poberá dávku v nezamestnanosti, sa preto považuje za osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť. V dôsledku toho sa na účely uplatnenia pravidiel prednosti pre vyplácanie rodinných dávok podľa článku 68 nariadenia 883/2004 musí poberanie dávky v nezamestnanosti považovať za nárok, ktorý existuje na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.
• Na základe poskytnutých informácií Generálne riaditeľstvo Komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie dospelo k záveru, že:

1. Belgické nemecky hovoriace spoločenstvo, v ktorom má rodina bydlisko, je teda prednostne oprávnené vyplácať rodinné dávky za obdobie, počas ktorého matka detí poberá dávky v nezamestnanosti v Belgicku.
2. Podľa článku 68 ods. 2 [5] nariadenia 883/2004 musí členský štát, ktorý je sekundárne príslušný, v tomto prípade Nemecko, zaplatiť rozdielový doplatok, ak je výška dávok poskytovaných podľa jeho právnych predpisov vyššia ako výška rodinných dávok poskytovaných členským štátom, ktorý je primárne príslušný.

7. V odpovedi na druhú otázku Komisia uviedla:

• Z odpovede na prvú otázku, teda že nemecky hovoriace spoločenstvo je primárne príslušné na vyplácanie rodinných dávok, vyplýva, že otázky týkajúce sa retroaktívneho vyplácania a vymáhania (tretia otázka) už nie sú relevantné. Pre úplnosť však Komisia poskytla svoje stanovisko k tejto záležitosti.
• Podľa článku 68 ods. 3 nariadenia č. 883/2004, ak inštitúcia, ktorá dostane žiadosť o rodinné dávky, zastáva názor, že nie je príslušná podľa priority, musí žiadosť bezodkladne postúpiť príslušnej inštitúcii, ktorej právne predpisy sa uplatňujú podľa priority. Táto inštitúcia vybavuje túto žiadosť tak, ako keby bola podaná priamo jemu samému, a dátum, keď bola takáto žiadosť podaná prvej inštitúcii, sa považuje za dátum jej žiadosti adresovanej inštitúcii s právom prednosti.
• Súdny dvor vydal 25. apríla 2024 rozsudok [6], v ktorom uviedol, že článok 68 ods. 3 nariadenia 883/2004 je doplnený článkom 81 [7]. Odvolal sa na svoju predchádzajúcu judikatúru [8], v ktorej uviedol, že „cieľom článku 81 nariadenia 883/2004 je uľahčiť pohyb migrujúcich pracovníkov zjednodušením administratívnych formalít, ktoré musia dodržiavať vzhľadom na zložitosť administratívnych postupov existujúcich v rôznych členských štátoch, a zabrániť tomu, aby dotknuté osoby boli zbavené svojich práv z čisto formálnych dôvodov“[9]. Súdny dvor ďalej rozhodol, že „článok 81... sa uplatňuje, ak migrujúci pracovník podá žiadosť o prídavky na deti orgánom členského štátu, ktorý nemá právomoc konať o žiadosti na základe kolíznych noriem stanovených v uvedenom nariadení“[10].
• Na základe tejto judikatúry sa Generálne riaditeľstvo Komisie pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie domnieva, že inštitúcia s primárnou právomocou na vyplácanie rodinných dávok, ktorá uplatňuje vnútroštátne právne predpisy obmedzujúce spätné vyplácanie na obmedzený počet mesiacov pred podaním žiadosti, ako sú predmetné nemecké právne predpisy, nemôže uplatňovať toto ustanovenie, a tým obmedziť spätné vyplácanie rodinných dávok, ak inštitúcia iného členského štátu dostala žiadosť, pre ktorú táto inštitúcia nie je primárne príslušná, pokiaľ sú splnené všetky ostatné formálne a hmotnoprávne podmienky uložené právnymi predpismi členského štátu s prednosťou.

8. Pokiaľ ide o tretiu otázku, Komisia uviedla, že:

• Súdny dvor rozhodol, že článok 68 nariadenia 883/2004 neumožňuje inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy nemajú prednosť, požadovať od dotknutej osoby (čiastočnú) náhradu dávok vyplatených v tomto členskom štáte z dôvodu existencie nároku na tieto dávky stanoveného v právnych predpisoch iného členského štátu uplatniteľných podľa priority [11].
• Členský štát, ktorý neoprávnene vyplatil rodinné dávky, pretože sa nesprávne domnieval, že jeho právne predpisy boli uplatniteľné prednostne, môže požiadať o náhradu neoprávnene vyplatených rodinných dávok inštitúciu s primárnou právomocou v súlade s článkom 60 ods. 5 [12] nariadenia 987/2009 [13].

9. Komisia dospela k záveru, že podľa jej názoru a na základe poskytnutých informácií sú orgány nemecky hovoriaceho spoločenstva Belgicka zodpovedné za vyplácanie rodinných dávok rodine s bydliskom na jeho území, ak jeden rodič poberá dávky v nezamestnanosti podľa belgických právnych predpisov a druhý rodič vykonáva zárobkovú činnosť v Nemecku.

Záver európskeho ombudsmana

10. Ombudsmanka sa domnieva, že otázky nastolené v žiadosti boli primerane objasnené. Ombudsmanka preto túto otázku uzatvára.

Ombudsman nemecky hovoriaceho spoločenstva Belgicka a Komisia budú o tejto správe informovaní.

Rosita Hickey
riaditeľka vyšetrovania

Štrasburg 20. marca 2025

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02004R0883-20190731&qid=1736262044384

[2] Článok 68 ods. 1 písm. b) bod i) stanovuje:

„1. Ak sa počas toho istého obdobia a pre tých istých rodinných príslušníkov dávky poskytujú podľa právnych predpisov viac ako jedného členského štátu, uplatňujú sa tieto pravidlá prednosti:

b) v prípade dávok splatných viac ako jedným členským štátom na rovnakom základe sa poradie prednosti stanoví odkazom na tieto doplnkové kritériá:

i) v prípade práv dostupných na základe činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba: miesto bydliska detí za predpokladu, že ide o takúto činnosť, a prípadne aj najvyššiu sumu dávok stanovených v protichodných právnych predpisoch. V druhom prípade sa náklady na dávky rozdelia v súlade s kritériami stanovenými vo vykonávacom nariadení;“

[3] Článok 68 ods. 3 písm. b) stanovuje:

„3. Ak sa podľa článku 67 žiadosť o rodinné dávky podáva príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné, ale nie na základe prednostného práva v súlade s odsekmi 1 a 2 tohto článku:

b) príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné prednostne, vybavuje túto žiadosť tak, ako keby bola podaná priamo jej samej, a dátum, keď bola takáto žiadosť podaná prvej inštitúcii, sa považuje za dátum jej žiadosti adresovanej inštitúcii s prioritou.“

[4] Článok 11 ods. 2 znie:

„Na účely tejto hlavy sa osoby, ktoré poberajú peňažné dávky z dôvodu alebo v dôsledku svojej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, považujú za osoby vykonávajúce uvedenú činnosť. Toto sa nevzťahuje na invalidné, starobné alebo pozostalostné dôchodky, ani na dôchodky v súvislosti s pracovnými úrazmi alebo chorobami z povolania, ani na peňažné nemocenské dávky pokrývajúce ošetrenie počas neobmedzeného obdobia.“

[5] Článok 68 ods. 2 znie:

„V prípade súbehu nárokov sa rodinné dávky poskytujú v súlade s právnymi predpismi určenými za prednostné v súlade s odsekom 1. Nároky na rodinné dávky na základe iných protichodných právnych predpisov alebo právnych predpisov sa pozastavia až do výšky stanovenej prvými právnymi predpismi a rozdielový doplatok sa v prípade potreby poskytne na sumu, ktorá presahuje túto sumu. Takýto rozdielový doplatok sa však nemusí poskytovať deťom s bydliskom v inom členskom štáte, ak je nárok na predmetnú dávku založený len na bydlisku.“

[6] Rozsudok Súdneho dvora z 25. apríla 2024, L/Familienkasse Sachsen der Bundesagentur für Arbeit, C-36/23: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=285191&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=20149469

[7] Článok 81 znie takto:

„Každý nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ktoré sa mali predložiť pri uplatňovaní právnych predpisov jedného členského štátu v stanovenej lehote orgánu, inštitúcii alebo súdu tohto členského štátu, sú prípustné, ak sa v rovnakej lehote predložia príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu iného členského štátu. V takom prípade orgán, inštitúcia alebo súd, ktorý prijal nárok, vyhlásenie alebo odvolanie, ho bezodkladne postúpi príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu prvého členského štátu buď priamo, alebo prostredníctvom príslušných orgánov dotknutých členských štátov. Dátum, ku ktorému boli takéto nároky, vyhlásenia alebo odvolania predložené orgánu, inštitúcii alebo súdu druhého členského štátu, sa považuje za dátum ich predloženia príslušnému orgánu, inštitúcii alebo súdu.“

[8] Rozsudok Súdneho dvora z 29. septembra 2022, FS/Hlavný odvolací úradník a i., C-3/21: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=266564&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=20153614

[9] Bod 26.

[10] Bod 27.

[11] Rozsudok Súdneho dvora z 25. apríla 2024, L/Familienkasse Sachsen der Bundesagentur für Arbeit, C-36/23. Súdny dvor rozhodol:

„Článok 68 nariadenia ... 883/2004... o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje pravidlá prednosti v prípade súbehu rodinných dávok, sa má vykladať v tom zmysle, že hoci neumožňuje inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy nemajú prednosť..., požadovať od dotknutej osoby čiastočnú náhradu týchto dávok vyplatených v tomto členskom štáte z dôvodu existencie nároku na tieto dávky stanoveného právnymi predpismi iného členského štátu uplatniteľnými prednostne, ak v tomto inom členskom štáte nebola stanovená ani vyplatená žiadna rodinná dávka, napriek tomu umožňuje tejto inštitúcii požadovať od inštitúcie s primárnou právomocou náhradu sumy dávok, ktorá presahuje sumu, ktorú je povinná nahradiť...“

[12] Článok 60 ods. 5 znie takto:

„Ak inštitúcia, ktorá dočasne poskytovala dávky, vyplatila viac, ako je suma, za ktorú je v konečnom dôsledku zodpovedná, môže požiadať o náhradu preplatku inštitúciu s primárnou zodpovednosťou v súlade s postupom stanoveným v článku 73 vykonávacieho nariadenia.“

[13] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02009R0987-20180101&qid=1740997969849