V Štrasburgu 2. júna 2004

Vážená pani H.,

Dňa 20. augusta 2003 ste v mene združenia DIK podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Vaša sťažnosť sa týka rozhodnutia Komisie požiadať o vrátenie časti finančných prostriedkov poskytnutých združeniu DIK na realizáciu projektu Leonardo da Vinci (S 95/2/179/III.2.a).

Dňa 27. októbra 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 29. januára 2004 som dostal stanovisko Komisie, ktoré som Vám zaslal spolu s výzvou na predloženie Vašich pripomienok. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú skutkové okolnosti prípadu zhrnuté takto:

Sťažovateľom je predseda združenia DIK, malej profesijnej organizácie a odborového zväzu okrem iného pre knihovníkov, archivárov a odborníkov z múzeí. Jej združenie bolo zodpovedné za vypracovanie projektu financovaného Európskou komisiou prostredníctvom programu Leonardo da Vinci (ref.: S95/2/179/III.2.a).

V roku 2001 združenie DIK dostalo od Komisie faktúru, v ktorej sa požadovala platba vo výške 50 000 EUR bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Po niekoľkých pokusoch nájsť úradníka zodpovedného za projekt vrátane návštevy Komisie bol sťažovateľ informovaný o obavách inštitúcie týkajúcich sa projektu. Týkali sa viacerých nezrovnalostí, ako napríklad chýbajúce podpisy niektorých partnerov, potreba, aby združenie pokrylo svoje vlastné náklady, nadmerná suma účtovaná jedným z partnerov ako cestovné výdavky a dĺžka obdobia, počas ktorého si partner nárokoval výdavky. Sťažovateľ vysvetlil, že tento stav nastal v dôsledku skutočnosti, že návrh správy o projekte, ktorý pôvodne pripravili vedúci projektu, účastníci neakceptovali a že záverečnú prípravu správy musel prevziať externý odborník z múzea.

Vzhľadom na obavy, ktoré vyjadrila Komisia, sťažovateľ vykonal niekoľko opráv správy o projekte. Zdá sa, že v dôsledku týchto zmien Komisia prehodnotila niektoré zo svojich námietok a znížila svoju žiadosť o vrátenie na 20 911,09 EUR. Sťažovateľ však poukázal na to, že projekt bol úspešne zrealizovaný a navyše správa združenia DIK o projekte bola dokončená a uverejnená. Súhlasila s tým, že realizácia projektu sa mohla čiastočne odchýliť od špecifikácií stanovených v zmluve, hoci spochybnila sumu požadovanú Komisiou.

Po niekoľkých výmenách a osobných stretnutiach so zodpovednými úradníkmi sťažovateľ vrátil požadovanú sumu 20 911,09 EUR. Vyjadrila však nespokojnosť s rozhodnutím Komisie a poznamenala, že je to malá organizácia okrem iného knihovníkov, archivárov a odborníkov z múzeí. Požadovanú sumu nebolo možné pokryť z rozpočtu združenia, a preto spôsobila zmätok jeho členom.

Sťažovateľ zdôraznil, že hoci združenie DIK nevedelo o niektorých pravidlách, ktorými sa riadi projekt, a že ich realizácia stála veľa času a peňazí, realizovalo projekt podľa zmluvy.

Stručne povedané, sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdí, že Komisia projekt riadne nevybavila, najmä pokiaľ ide o jeho žiadosť o vrátenie časti finančných prostriedkov, a neinformovala združenie DIK o niektorých požiadavkách zmluvy.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že sťažovateľ pracoval ako dodávateľ v projekte financovanom prostredníctvom programu Leonardo da Vinci [zmluva S.95.2.179.III.2.a; č. 3854). Zmluva platila od 1. decembra 1995 do 30. januára 1997.

Projekt bol predmetom početných kontaktov medzi takzvaným Úradom pre technickú pomoc (TAO) v mene Komisie a dodávateľom s cieľom vyriešiť početné problémy vyplývajúce z hodnotenia pokroku a záverečných správ. Komisia poznamenala, že jej útvary informovali sťažovateľa písomne aj ústne o týchto problémoch.

Komisia poukázala na to, že vzťahy s dodávateľom sa riadili zmluvou, ku ktorej bola pripojená administratívna a finančná príručka. V tejto príručke sa stanovujú kritériá oprávnenosti výdavkov na projekty. Inštitúcia zdôraznila, že zmluvná strana bola preto po celý čas informovaná o svojich zmluvných záväzkoch.

Inštitúcia uviedla, že príkaz na náhradu, ktorý sťažovateľka napadla, bol vydaný po tom, ako jej útvary dokončili spracovanie jej druhej verzie záverečnej správy predloženej 6. júna 1999. Prvá záverečná správa bola TAO doručená 19. februára 1998. Nebol schválený, pretože plánovaný výstup nebol dokončený, čo znemožnilo hodnotenie.

Z dôvodu problémov spôsobených uzavretím TAO a zapečatením jeho spisov belgickými súdnymi orgánmi Komisia spracovala druhú verziu záverečnej správy až v roku 2000. Komisia na základe svojho hodnotenia dospela k záveru, že správa bola neúplná, a preto jej útvary 17. mája a 18. augusta 2000 požiadali dodávateľa o dodatočné informácie.

Vzhľadom na to, že Komisia na tieto žiadosti neodpovedala, rozhodla sa 12. decembra 2000 spis uzavrieť a vyhlásiť určité výdavky za neoprávnené. Komisia vo svojom liste sťažovateľovi z 12. decembra 2000 odôvodnila svoje stanovisko týmito dôvodmi: mohli by sa zohľadniť len výdavky, ktoré vznikli počas zmluvného obdobia (1. december 1995 – 30. november 1997); správy o pokroku a záverečné správy nepodpísala tá istá osoba, ktorá podpísala zmluvu; v tabuľkách boli nezrovnalosti a niektoré z nich neboli podpísané; druhá verzia záverečnej správy nemohla byť zohľadnená, pretože bola predložená neskôr ako 10 mesiacov po skončení zmluvného obdobia; sťažovateľ neodpovedal na žiadosti Komisie o informácie; a zmluvy s partnermi neboli poskytnuté. Spis bol preto uzavretý a 31. mája 2001 bolo dodávateľovi zaslané oznámenie o dlhu spolu s vysvetľujúcimi finančnými prílohami.

Združenie DIK sa 21. júna 2001 obrátilo na Komisiu so sťažnosťou. Vzhľadom na okolnosti súvisiace so zatvorením TAO Komisia predpokladala, že sťažovateľ nikdy nedostal svoju žiadosť o dodatočné informácie zo 17. mája 2000, a preto sa rozhodla spis znovu otvoriť. Po tom, ako sťažovateľka v septembri 2001 predložila požadované dodatočné informácie, a po jej liste z 15. októbra 2001 Komisia upravila svoje hodnotenie a akceptovala časť výdavkov, ktoré boli pôvodne vyhlásené za neoprávnené. Na základe tohto nového hodnotenia Komisia odhadla zostávajúce neoprávnené náklady na 20 911,09 EUR a na tento účel predložila dodávateľovi návrh.

Listom z 23. októbra 2001 dodávateľ formálne prijal tento návrh. Dňa 13. augusta 2003 zaplatila Komisii sumu 20 911,09 eura dlžnú za projekt. Podľa názoru Komisie táto platba potvrdila súhlas dodávateľa s jeho konečným rozhodnutím.

Pripomienky sťažovateľa

Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Zaobchádzanie s projektom zo strany Komisie

1.1 Sťažnosť sa týka rozhodnutia Komisie požiadať o vrátenie časti finančných prostriedkov poskytnutých združeniu DIK na realizáciu projektu Leonardo da Vinci. Sťažovateľ tvrdí, že Komisia projekt riadne nevybavila, najmä pokiaľ ide o jeho žiadosť o vrátenie časti finančných prostriedkov, a neinformovala združenie DIK o niektorých zmluvných požiadavkách. Podľa sťažovateľa združenie DIK síce nevedelo o niektorých pravidlách upravujúcich projekt a ich realizácia stála veľa času a peňazí, ale projekt realizovalo podľa zmluvy.

1.2 Komisia tvrdí, že jej vzťahy s dodávateľom sa riadili zmluvou, ku ktorej bola pripojená administratívna a finančná príručka. V tejto príručke sa stanovujú kritériá oprávnenosti výdavkov na projekty. Inštitúcia zdôraznila, že zmluvná strana bola preto po celý čas informovaná o svojich zmluvných záväzkoch.

Pokiaľ ide o vybavovanie zmluvy, Komisia tvrdí, že požiadala o náhradu určitých výdavkov, keďže dospela k záveru, že záverečná správa zaslaná sťažovateľom bola neúplná.

Po prijatí dodatočných informácií zaslaných sťažovateľom Komisia akceptovala časť výdavkov pôvodne vykázaných ako neoprávnené. Na základe tohto nového hodnotenia Komisia odhadla zostávajúce neoprávnené náklady na 20 911,09 EUR a predložila návrh v tomto zmysle dodávateľovi, ktorý návrh formálne prijal 23. októbra 2001.

1.3 Podľa článku 195 Zmluvy o ES je európsky ombudsman oprávnený prijímať sťažnosti "týkajúce sa prípadov nesprávneho úradného postupu inštitúcií alebo orgánov Spoločenstva". Ombudsman sa domnieva, že k nesprávnemu úradnému postupu dochádza, keď verejný orgán nekoná v súlade s pravidlom alebo zásadou, ktoré sú preň záväzné (1). Nesprávny úradný postup teda možno konštatovať aj v súvislosti s plnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv uzavretých inštitúciami alebo orgánmi Spoločenstiev.

1.4 Ombudsman sa však domnieva, že rozsah preskúmania, ktoré môže v takýchto prípadoch vykonať, je nevyhnutne obmedzený. Ombudsman zastáva názor, že v prípade sporu by sa nemal snažiť zistiť, či došlo k porušeniu zmluvy ktoroukoľvek stranou. Touto otázkou by sa mohol účinne zaoberať len príslušný súd, ktorý by mal možnosť vypočuť si argumenty účastníkov týkajúce sa príslušného vnútroštátneho práva a posúdiť protichodné dôkazy o akýchkoľvek sporných skutkových otázkach.

1.5 Ombudsman sa preto domnieva, že v prípadoch týkajúcich sa zmluvných sporov je opodstatnené obmedziť jeho vyšetrovanie na preskúmanie toho, či mu inštitúcia alebo orgán Spoločenstva poskytol koherentný a primeraný prehľad právneho základu pre svoje konanie a prečo sa domnieva, že jeho názor na zmluvné postavenie je odôvodnený. Ak je to tak, ombudsman dospeje k záveru, že jeho vyšetrovanie neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu.

Týmto záverom nie je dotknuté právo strán na to, aby ich zmluvný spor preskúmal a záväzne vyriešil príslušný súd.

1.6 Na základe dôkazov predložených v priebehu vyšetrovania sa zdá, že zmluva podpísaná medzi Komisiou a združením sťažovateľa (S.95.2.179.III.2.a; č. 3854) obsahoval niekoľko príloh vrátane administratívnej a finančnej príručky projektu. V tomto dokumente sa podrobne stanovujú kritériá oprávnenosti výdavkov na projekty. Keďže kritériá vymedzujúce výdavky, ktoré má Komisia uhradiť, tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy podpísanej a odsúhlasenej sťažovateľom, ombudsman zastáva názor, že Komisia poskytla sťažovateľovi dostatočné informácie o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy.

1.7 Pokiaľ ide o vybavovanie zmluvy Komisiou, najmä rozhodnutie požiadať o vrátenie časti jej finančných prostriedkov, z dostupných dôkazov vyplýva, že Komisia odôvodnila svoje žiadosti o vrátenie časti pomoci tým, že niektoré výdavky, ktoré vznikli sťažovateľovi, boli neoprávnené. Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že Komisia odôvodnila svoje stanovisko odvolaním sa na niekoľko zmluvných požiadaviek, ktoré, ako sa zdá, sťažovateľ nespochybnil, ako napríklad, okrem iného, že by sa mohli zohľadniť len výdavky vzniknuté počas zmluvného obdobia (1. december 1995 – 30. november 1997); zdá sa, že správy o pokroku a záverečné správy nepodpísala tá istá osoba, ktorá podpísala pôvodnú zmluvu; alebo že v tabuľkách boli nezrovnalosti a niektoré z nich neboli podpísané.

1.8 Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a Komisiou počas vyšetrovania sa ombudsman domnieva, že stanovisko Komisie v súvislosti s touto otázkou sa nezdá byť neprimerané a že Komisia podľa všetkého dostatočne informovala sťažovateľa o dôvodoch svojho stanoviska.

Za týchto okolností ombudsmanka dospela k záveru, že vyšetrovanie neodhalilo prípad nesprávneho úradného postupu.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Pozri výročnú správu Európskeho ombudsmana za rok 1997, s. 22.