V Štrasburgu 1. decembra 2004

Vážená pani de C.,

Dňa 26. augusta 2003 ste v mene svojej klientky pani P. (ďalej len „sťažovateľ“) podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Europolu, ktorá sa týkala jej prijatia ako miestneho zamestnanca, a nie ako zamestnanca Europolu.

Dňa 22. septembra 2003 som postúpil sťažnosť riaditeľovi Europolu. Europol zaslal svoje stanovisko 23. decembra 2003. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. februára 2004.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa právneho zástupcu sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:

Dňa 1. mája 2001 začal sťažovateľ pracovať v Europole ako administratívny asistent. Z jej zmluvy s Europolom vyplýva, že bola prijatá ako „miestny zamestnanec“ s menej výhodnými (finančnými) podmienkami, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov Europolu. V septembri 2001 sťažovateľka zistila, že bola prijatá do zamestnania v rozpore so služobným poriadkom Europolu, keďže pracovné miesto administratívneho asistenta by malo byť pracovným miestom Europolu, a nie miestnym pracovným miestom. Advokát sťažovateľa 21. augusta 2002 písomne požiadal riaditeľa Europolu o opravu, ako aj o náhradu škody. Riaditeľ túto žiadosť zamietol 16. decembra 2002. Sťažovateľ podal 14. marca 2003 odvolanie, ktoré bolo zamietnuté 11. júna 2003.

Advokát sťažovateľa podal 26. augusta 2003 túto sťažnosť ombudsmanovi. Sťažovateľ tvrdí, že Europol nedodržal služobný poriadok Europolu (články 1, 2 a 3 a dodatok 1) tým, že ju prijal na pozíciu administratívneho asistenta ako miestneho zamestnanca, a nie ako zamestnanca Europolu, a požaduje finančnú náhradu.

Požiadavku

Stanovisko Europolu

Sťažovateľ bol zamestnaný Europolom ako miestny zamestnanec v období od 1. mája 2001 do 1. apríla 2003.

V služobnom poriadku Europolu (1) sa stanovujú dve kategórie zamestnancov, ktorých môže Europol zamestnávať: zamestnanci Europolu a miestni zamestnanci. To, či určité pracovné miesto môžu alebo nemôžu obsadiť len osoby patriace do jednej alebo druhej z týchto kategórií, je v zásade určené v dodatku 1 k služobnému poriadku Europolu. V služobnom poriadku Europolu sa takisto stanovujú rôzne postupy a podmienky prijímania zamestnancov Europolu a miestnych zamestnancov. Miestni zamestnanci sú zamestnaní podľa holandských vnútroštátnych právnych predpisov, zatiaľ čo zamestnanci Europolu podliehajú služobnému poriadku Europolu stanovenému Radou. Vymenovanie za zamestnanca Europolu je možné len v prípade osôb, ktoré sa úspešne zúčastnili na výberovom konaní.

Všetky pozície Europolu sú stanovené v pláne pracovných miest, ktorý prijíma Rada ako súčasť rozpočtu Europolu na každý rok. Vymenovanie za zamestnanca Europolu nad rámec obmedzení stanovených v tomto pláne pracovných miest nie je z právneho hľadiska možné.

Vzhľadom na nepružnosť systému prijímania zamestnancov sa Europol musel uchýliť k zamestnávaniu dočasných zamestnancov za podmienok, ktoré sa vzťahujú na miestnych zamestnancov, v situáciách, keď sa v pláne pracovných miest nepredpokladali pracovné miesta Europolu a bola potrebná dočasná pomoc. Stalo sa tak napríklad v situáciách, keď bol riadny zamestnanec dlhodobo chorý, alebo v obdobiach, keď sa pracovné zaťaženie dočasne zvýšilo.

Europol zastával názor, že aj keď je pravda, že táto politika zahŕňa zamestnávanie zamestnancov ako miestnych zamestnancov na iných pozíciách, ako sú pozície formálne opísané v dodatku 1 k služobnému poriadku Europolu, Europol tak mohol urobiť, pokiaľ zostal v medziach svojho personálneho rozpočtu.

Sťažnosť v podstate spočíva v tom, že sťažovateľka bola zamestnaná v Europole ako miestna zamestnankyňa, zatiaľ čo tvrdí, že jej mala byť zadaná zmluva ako formálnej zamestnankyne Europolu. Europol v korešpondencii s právnym zástupcom sťažovateľa vysvetlil dôvody, prečo sa domnieva, že toto tvrdenie je nesprávne. Tieto dôvody sú nasledovné:

Hlavným argumentom, ktorý predložil Europol, je, že sťažovateľ dobrovoľne a slobodne uzavrel zmluvu s Europolom, pričom dobre vedel, že táto zmluva bola uzatvorená ako miestny zamestnanec a riadila sa holandským právom. To je výslovne uvedené v súťažných podkladoch, ako aj v korešpondencii so sťažovateľom. Sťažovateľ ani jeho advokát túto skutočnosť ako takú nespochybnili.

Po druhé, Europol zastáva názor, že sťažovateľke nebolo možné ponúknuť zmluvu ako zamestnancovi Europolu, keďže úspešne nedodržala postupy prijímania zamestnancov stanovené v služobnom poriadku Europolu. Hoci sa sťažovateľka zúčastnila na jednom z týchto postupov prijímania zamestnancov Europolu, nebola vybraná.

Po tretie plán pracovných miest nepredpokladal pracovné miesto administratívneho asistenta Europolu v útvare, v ktorom pracovala, zatiaľ čo pracovné zaťaženie tohto útvaru bolo také, že bola potrebná dočasná pomoc.

Europol takisto spochybňuje, že sťažovateľka utrpela finančnú ujmu v dôsledku svojho zamestnania ako miestna zamestnankyňa vzhľadom na skutočnosť, že z právneho hľadiska nebolo možné zamestnať sťažovateľku ako zamestnankyňu Europolu. Keďže nebolo k dispozícii žiadne pracovné miesto v Europole a sťažovateľ sa úspešne nezúčastnil výberového konania na tie pracovné miesta, ktoré boli k dispozícii, jedinou alternatívou pre Europol by bolo nezamestnať sťažovateľa vôbec.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľka trvala na svojej sťažnosti. Články 2 a 3 služobného poriadku Europolu a príloha 1 sú jasné a nevyvolávajú žiadne pochybnosti, pokiaľ ide o to, ktorí zamestnanci sú zamestnancami Europolu. Na rozdiel od toho, čo Europol tvrdil vo svojom stanovisku, služobný poriadok Europolu nepodmieňuje prijímanie zamestnancov Europolu úspešným absolvovaním výberového konania. Sťažovateľ spomenul jeden príklad zamestnanca Europolu, ktorý neuspel vo výberovom konaní.

Sťažovateľka spochybňuje tvrdenie Europolu, že zmluvu podpísala dobrovoľne a slobodne, pričom dobre vie, že táto zmluva sa týkala miestnych zamestnancov. Keď sťažovateľka podpísala svoju zmluvu, nevedela, že ide o funkciu zamestnanca Europolu, pretože jej nebola poskytnutá kópia prílohy 1 služobného poriadku. Sťažovateľka teda nemohla vedieť, že podpisuje zmluvu, ktorá nie je v súlade so služobným poriadkom.

Sťažovateľka tiež poukazuje na to, že prešla výberovým konaním na miesto druhého úradníka, ktoré sa uvoľnilo, a že sa stala náhradnou uchádzačkou.

Argument, že sťažovateľ bol zamestnaný z dôvodu zvýšeného pracovného zaťaženia, nie je správny, pretože zmluva sťažovateľa bola predĺžená po jednom roku a po odchode sťažovateľa sa predpokladala náhrada. Sťažovateľ teda zastával riadne administratívne miesto.

Sťažovateľka tvrdí, že ak by bola zamestnaná v súlade so služobným poriadkom, získala by finančné výhody, ktoré jej teraz chýbajú. Sťažovateľka preto odmieta tvrdenie Europolu, že neutrpela finančnú ujmu.

ROZHODNUTIE

1 Údajné prijatie sťažovateľa do zamestnania v rozpore so služobným poriadkom Europolu

1.1 Sťažovateľka tvrdí, že Europol nedodržal služobný poriadok Europolu (články 1, 2 a 3 a dodatok 1) tým, že ju prijal - na pozíciu administratívneho asistenta - ako miestneho zamestnanca, a nie ako zamestnanca Europolu.

1.2 Europol poznamenal, že vzhľadom na nepružnosť systému prijímania zamestnancov sa musel uchýliť k zamestnávaniu dočasných zamestnancov za podmienok platných pre miestnych zamestnancov v situáciách, keď plán pracovných miest nepredpokladal pracovné miesta Europolu a pracovné zaťaženie bolo také, že bola potrebná dočasná pomoc. Aj keď je pravda, že táto politika zahŕňala zamestnávanie zamestnancov ako miestnych zamestnancov na iných pozíciách, ako sú pozície formálne opísané v prílohe 1 služobného poriadku Europolu, Europol tak mohol urobiť, pokiaľ zostal v medziach svojho personálneho rozpočtu.

Europol ďalej tvrdil, že sťažovateľ dobrovoľne a slobodne uzavrel zmluvu s Europolom, pričom dobre vedel, že táto zmluva sa týka miestnych zamestnancov a riadi sa holandským právom. Sťažovateľke nebolo možné ponúknuť zmluvu ako zamestnancovi Europolu, keďže úspešne neprešla postupmi prijímania zamestnancov stanovenými v služobnom poriadku Europolu. V pláne pracovných miest sa napokon nepočítalo s pracovným miestom administratívneho asistenta Europolu v útvare, v ktorom pracovala.

1.3 Ombudsman poznamenáva, že v článku 2 služobného poriadku Europolu sa stanovuje, že "(…) "zamestnanci Europolu" sú zamestnanci prijatí na pracovné miesto, ktoré je uvedené v zozname pracovných miest v prílohe 1, s výnimkou pracovných miest označených ako miestni zamestnanci". V článku 3 sa stanovuje, že „(…) „miestni zamestnanci“ sú zamestnanci prijatí podľa miestnych právnych predpisov na manuálne alebo služobné povinnosti, pridelení na pracovné miesto, ktoré je ako také označené v zozname pracovných miest v dodatku 1“.

1.4 V odseku 1 dodatku 1 k služobnému poriadku Europolu sa ustanovuje, že "s výhradou odseku 3 sú pracovnými miestami Europolu tieto pracovné miesta: (…) Asistenti – administratívni asistenti (všetky príslušné oddelenia)“. V odseku 3 dodatku A sa stanovuje, že „správna rada Europolu sa v súlade s článkom 28 ods. 1 bodom 15 dohovoru o Europole zúčastňuje na zostavovaní rozpočtu a plánu pracovných miest. V tejto súvislosti navrhne Rade, do akej miery sa pracovné miesta uvedené v tomto dodatku môžu obsadiť alebo skombinovať.“

1.5 Ombudsman poznamenáva, že sťažovateľ bol zamestnaný Europolom, jasne ako administratívny asistent, od 1. mája 2001 do 1. apríla 2003. Hoci zmluva, ktorú sťažovateľ podpísal s Europolom 2. mája 2001, mala názov „Pracovná zmluva pre miestnych zamestnancov vymenovaných Europolom“, vo svojom prvom článku sa výslovne uvádza, že „zamestnanec je zamestnaný ako administratívny asistent na oddelení ľudských zdrojov za podmienok stanovených v nariadeniach“. V predĺžení zmluvy podpísanej 24. apríla 2002 o jeden rok sa opäť uvádzalo, že „pani P. bude zamestnaná ako administratívna asistentka v oddelení ľudských zdrojov (…)“. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že Europol vo svojom stanovisku nespochybnil, že sťažovateľ bol zamestnaný ako administratívny asistent.

1.6 Podľa prílohy 1 k služobnému poriadku Europolu je pracovné miesto administratívneho asistenta sťažovateľa pracovným miestom Europolu, a nie pracovným miestom pre miestnych zamestnancov. Služobný poriadok je v tejto súvislosti jasný a zdá sa, že neponecháva žiadne pochybnosti, keďže v dodatku 1 sa uvádza, že nasledujúce pracovné miesta „budú“ pracovnými miestami Europolu.

1.7 Europol vo svojom stanovisku uznal, že prijal prax zamestnávania dočasných zamestnancov, ako je sťažovateľ, za podmienok platných pre miestnych zamestnancov, konkrétne v situácii, keď plán pracovných miest nepredpokladal pracovné miesta Europolu. Europol tvrdí, že bol na to oprávnený, pokiaľ zostal v medziach svojho personálneho rozpočtu.

1.8 V tejto súvislosti ombudsmanka nenašla v služobnom poriadku Europolu žiadny právny základ, ktorý by odôvodňoval tento postup. Konkrétne služobný poriadok Europolu neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého by sa pracovné miesta administratívnych asistentov mohli za určitých okolností obsadiť prijímaním miestnych zamestnancov.

1.9 Na základe uvedených skutočností ombudsman dospel k záveru, že Europol nedodržal svoj služobný poriadok tým, že zamestnal sťažovateľa ako administratívneho asistenta na základe zmluvy s miestnymi zamestnancami. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvádza kritickú poznámku nižšie.

2 O žiadosti o finančnú náhradu

2.1 Sťažovateľ požaduje finančnú náhradu.

2.2 Europol popiera, že sťažovateľka utrpela akúkoľvek finančnú ujmu v dôsledku svojho zamestnania miestneho zamestnanca vzhľadom na skutočnosť, že z právneho hľadiska nebolo možné zamestnať sťažovateľku ako zamestnanca Europolu. Keďže nebolo k dispozícii žiadne pracovné miesto v Europole a sťažovateľ sa úspešne nezúčastnil výberového konania na tie pracovné miesta, ktoré boli k dispozícii, jedinou alternatívou pre Europol by bolo nezamestnať sťažovateľa vôbec.

2.3 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľka nepreukázala, že by utrpela škodu v dôsledku nesprávneho úradného postupu uvedeného v bode 1.9, pretože argument Europolu, že jedinou alternatívou k jej zamestnaniu ako miestneho zamestnanca by bolo nezamestnať ju vôbec, sa nezdá byť neprimeraný. Ombudsman sa preto domnieva, že nie je vhodné ďalej sa zaoberať týmto aspektom sťažnosti.

2.4 Ombudsman by však chcel zdôrazniť, že sťažovateľ má možnosť uplatniť si nárok na finančnú náhradu na príslušnom súde.

3 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Europol nedodržal svoj služobný poriadok tým, že prijal sťažovateľa ako administratívneho asistenta na základe zmluvy s miestnymi zamestnancami. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na to, že tento aspekt veci sa týka postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti a že platnosť zmluvy sťažovateľa uplynula 1. apríla 2003, nie je vhodné usilovať sa o zmierlivé urovnanie veci. Ombudsmanka sa okrem toho domnieva, že uvedená kritická poznámka postačuje na to, aby upozornila Europol na potrebu prehodnotiť svoju prax, pokiaľ ide o zapojenie jeho zamestnancov. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ Europolu.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Akt Rady z 3. decembra 1998, ktorým sa ustanovuje služobný poriadok uplatniteľný na zamestnancov Europolu, Ú. v. ES 1999, C 26/23.