V Štrasburgu 7. júna 2004

Vážený pán M.,

Dňa 30. apríla 2003 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v mene environmentálnej organizácie „AGADEN Bahía“. Týkalo sa rozhodnutia Komisie zo 17. januára 2002 uzavrieť formálnu sťažnosť, ktorú ste podali tejto inštitúcii (spisové číslo 99/4873), v ktorej ste sa sťažovali, že španielske „Centro Superior de Investigaciones Científicas“ (CSIC) zamietlo vašu žiadosť o prístup k určitým informáciám o životnom prostredí v rozpore so smernicou 90/313/ES o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí.

Dňa 12. marca 2003 ste podali ombudsmanovi predchádzajúcu sťažnosť (referenčné číslo 511/2003/VJ) týkajúcu sa toho istého predmetu. Dňa 23. apríla 2003 bola vyhlásená za neprípustnú, pretože z predložených informácií vyplývalo, že neboli prijaté žiadne predchádzajúce administratívne opatrenia.

Dňa 24. júla 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 9. septembra 2003 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Vaše pripomienky mi boli doručené 17. novembra 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V apríli 2003 sťažovateľ podal ombudsmanovi sťažnosť proti Komisii. Skutkové okolnosti veci boli zhrnuté takto:

Dňa 20. januára 1999 sťažovateľ požiadal španielsky „Consejo Superior de Investigaciones Científicas“ (CSIC), verejný orgán pod dohľadom španielskeho ministerstva školstva, o prístup k určitým informáciám o životnom prostredí. Požadované informácie zahŕňali výskumné programy CSIC týkajúce sa kontroly a ochrany konkrétnych druhov, ktoré sa realizujú: Iberský rys. Sťažovateľ požiadal najmä o tieto informácie: dĺžka a rozsah týchto programov; prostriedky používané pri love tohto druhu; uplatňovaných kontrol a povahy postupov posudzovania rizika, ktoré vykonáva CSIC; aktuálne vedecké údaje; výsledky všetkých pitiev ulovených rysov; a konečné závery každého výskumného programu. Vo svojej odpovedi z 5. apríla 1999 CSIC uviedol niekoľko všeobecných poznámok, ktoré podľa žalobcu neodpovedali na jeho otázku.

Keďže sa sťažovateľ domnieval, že CSIC má povinnosť poskytnúť prístup k požadovaným informáciám na základe existujúcich pravidiel Spoločenstva, konkrétne smernice 90/313/ES o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí, podal 29. júla 1999 Komisii formálnu sťažnosť. Jej útvary zaregistrovali sťažnosť pod spisovým číslom 99/4873 a začali vyšetrovanie. Dňa 20. decembra 2001 dospeli k záveru, že neexistujú dôvody na pokračovanie vyšetrovania, a rozhodli sa vec uzavrieť. Sťažovateľ bol o tomto rozhodnutí informovaný listom z 25. januára 2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedol svoj názor, že rozhodnutie Komisie uzavrieť formálnu sťažnosť, ktorú podal proti španielskym orgánom za odmietnutie prístupu k požadovaným informáciám o životnom prostredí, bolo zohľadnené bez náležitého zohľadnenia ustanovení smernice 90/313/ES a ďalej, že uvedené dôvody boli nedostatočné.

Stručne povedané, sťažovateľ tvrdil, že rozhodnutie Komisie zo 17. januára 2002, ktorým sa uzatvára formálna sťažnosť, ktorú podal tejto inštitúcii, nebolo dostatočne odôvodnené a že riadne nezohľadnilo ustanovenia smernice 90/313/EHS.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku najprv opísala skutkové okolnosti prípadu, najmä spôsob, akým sa uskutočnila výmena korešpondencie medzi sťažovateľom, jeho útvarmi a španielskymi orgánmi.

Poznamenala, že po prijatí sťažnosti proti španielskym orgánom jej útvary zaslali sťažovateľovi 24. augusta 1999 potvrdenie o prijatí. Dňa 21. októbra 1999 sa jej útvary opýtali sťažovateľa, či bola podaná žiadosť na vnútroštátny správny orgán alebo súd. Listom z 8. novembra 1999 sťažovateľ vysvetlil, že nenapadol rozhodnutie prijaté CSIC. Dňa 3. júla 2000 útvary Komisie písomne informovali španielske orgány o sťažnosti a požiadali ich o pripomienky. Listom z 10. augusta 2000 španielske orgány poskytli požadované informácie. Dňa 26. októbra 2001 útvary Komisie informovali sťažovateľa o obsahu odpovede Španielska a vysvetlili, že sa domnievajú, že situácia nepredstavuje porušenie práva ES. Vzhľadom na tieto zistenia útvary Komisie informovali sťažovateľa, že majú v úmysle navrhnúť, aby Komisia prípad uzavrela, a vyzvali ho, aby predložil svoje pripomienky. Keďže sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky, Komisia 20. decembra 2001 prípad uzavrela. Sťažovateľ bol o tomto rozhodnutí informovaný listom zo 17. januára 2002.

Pokiaľ ide o konkrétne tvrdenia uvedené v sťažnosti ombudsmanovi, inštitúcia tvrdila, že odpovede španielskych orgánov na jej žiadosť z 29. marca 1999 boli uspokojivé. Zdá sa, že všetky otázky boli dôkladne zodpovedané, hoci otázky týkajúce sa metód, posúdení vplyvu, vedeckých údajov a správ o pitvách boli veľmi všeobecné. Podľa názoru Komisie je otázne, či španielske orgány mohli v týchto prípadoch poskytnúť podrobnejšie informácie. Pokiaľ ide napríklad o existenciu písomných správ týkajúcich sa pitiev, Komisia poukázala na to, že väčšina členských štátov nemá potrebné zdroje na to, aby tieto informácie mala k dispozícii.

Komisia poukázala na to, že sťažovateľ nevyvinul žiadne úsilie na vyriešenie tejto záležitosti so španielskymi orgánmi, ale skôr sa v plnej miere spoliehal na svoje služby.

Komisia vysvetlila, že pri komunikácii so sťažovateľom jej útvary objasnili, že v článku 4 smernice 90/313/EHS sa výslovne stanovuje, že osoba, ktorej žiadosť o prístup k informáciám nebola zodpovedaná, môže mať prístup k súdnym alebo správnym opravným prostriedkom v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva. Inštitúcia poznamenala, že v prípadoch týkajúcich sa vykonávania smernice 90/313/EHS členskými štátmi sa snažila využiť svoje právomoci podľa článku 226 Zmluvy o ES len vtedy, ak sa sťažnosť týka problému horizontálnej povahy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia zastávala názor, že jej útvary riadne vybavili sťažnosť predloženú sťažovateľom.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie zopakoval tvrdenia uvedené v jeho sťažnosti. Podľa jeho názoru bola odpoveď španielskych orgánov na žiadosť Komisie nedostatočná, a preto sa domnieval, že inštitúcia ju nemala považovať za uspokojivú.

Sťažovateľ tvrdil, že stanovisko Komisie je neodôvodnené, pretože nie každý občan má prostriedky na začatie súdneho konania pred súdom. Podľa jeho názoru mu ustanovenia smernice 90/313/EHS priznali právo, ktoré španielske orgány nerešpektovali, a preto mala Komisia zasiahnuť.

ROZHODNUTIE

1 Dôvody rozhodnutia Komisie o uzavretí sťažnosti

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie Komisie zo 17. januára 2002, ktorým sa uzatvára formálna sťažnosť, ktorú podal tejto inštitúcii, nebolo dostatočne odôvodnené a že riadne nezohľadnilo ustanovenia smernice 90/313/EHS.

Podľa názoru sťažovateľa bola odpoveď španielskych orgánov Komisii nedostatočná, a preto ju inštitúcia nemala považovať za uspokojivú.

1.2 Komisia tvrdí, že všetky otázky, ktoré jej útvary položili vo svojej žiadosti z 29. marca 1999 týkajúcej sa predmetu formálnej sťažnosti podanej sťažovateľom, boli dôkladne zodpovedané a že odpovede španielskych orgánov boli uspokojivé.

1.3 Pokiaľ ide o argumentáciu Komisie, ombudsmanka poznamenáva, že právo na dobrú správu vecí verejných stanovené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie ukladá administratíve povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia. Ako sa uznáva v kódexe dobrého administratívneho správania Komisie, povinnosť odôvodniť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie Komisie musí jasne uvádzať dôvody, na ktorých je založené (1).

1.4 Ombudsman poznamenáva, že v rámci informácií poskytnutých v priebehu vyšetrovania Komisia predložila sťažovateľovi list z 26. októbra 2001, v ktorom ho informovala o zámere inštitúcie uzavrieť prípad. Útvary Komisie zhrnuli v liste skutkové a právne okolnosti sťažnosti a obsah jej žiadosti o informácie adresovanej španielskym orgánom z 29. marca 1999. V liste sa podrobne opisujú dôvody, ktoré uviedli španielske orgány na čiastočné zamietnutie žiadosti sťažovateľa, konkrétne, že obsahovala informácie o posúdeniach rizík a alternatívnych riešeniach, ktoré nebolo možné chápať ako informácie týkajúce sa životného prostredia; že sa týkala nedokončených operácií a minulých udalostí; a že ho vyrobila tretia strana, ktorá vlastnila vlastnícke práva k jeho dielu.

Po zvážení týchto argumentov Komisia dospela k záveru, že:

„Pokiaľ ide o predmet tejto sťažnosti, zdá sa, že španielske orgány odpovedali na žiadosť Komisie poskytnutím dostatočných informácií a údajov a identifikáciou dodatočných zdrojov informácií. Španielske orgány sa domnievajú, že niektoré výnimky stanovené v článku 3 smernice 90/313/EHS sa vzťahujú na žiadosť predloženú sťažovateľom, a preto odôvodnili jej zamietnutie. Sťažovateľ nevyužil žiadne správne opravné prostriedky na napadnutie tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vzhľadom na informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, sa zdá, že v tomto prípade nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva [...]“.

1.5 Vzhľadom na uvedené sa ombudsman domnieva, že vysvetlenie Komisie, podľa ktorého sa na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, domnievala, že nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva španielskymi orgánmi, jasne a jednoznačne uvádza dôvody svojho rozhodnutia, aby sa sťažovateľ dozvedel o dôvodoch rozhodnutia a umožnil mu tak brániť svoje práva.

1.6 Ombudsman poznamenáva, že Komisia ho vo svojej korešpondencii so sťažovateľom informovala aj o opravných prostriedkoch dostupných na vnútroštátnej úrovni. Ombudsman sa domnieva, že bolo vhodné a užitočné, aby Komisia dobrovoľne poskytla tieto informácie spôsobom, ktorý jasne oddeľuje tento bod od jej zistenia, že španielske orgány neporušili právo Spoločenstva.

1.7 Ombudsman preto dospel k záveru, že argumentácia Komisie sa nezdá byť nedostatočná.

1.8 Pokiaľ ide o podstatu rozhodnutia, ombudsman poznamenáva, že cieľom smernice Rady 90/313/EHS zo 7. júna 1990 o slobode prístupu k informáciám o životnom prostredí (2) je zabezpečiť voľný prístup k informáciám o životnom prostredí, ktoré majú verejné orgány, a ich šírenie. Orgány verejnej moci všetkých členských štátov sú preto povinné sprístupniť informácie týkajúce sa životného prostredia každej fyzickej alebo právnickej osobe na jej žiadosť bez toho, aby museli preukázať záujem. Tento typ informácií sa obmedzuje na údaje o stave vody, ovzdušia, pôdy, fauny, flóry, krajiny a prírodných lokalít alebo o činnostiach alebo opatreniach, ktoré by mohli mať vplyv na tieto prvky. Verejné orgány však môžu odmietnuť prístup k určitým informáciám o životnom prostredí. V článku 3 smernice sa stanovuje niekoľko výnimiek založených okrem iného na dôvernosti konania, existencii vyšetrovaných skutočností, obchodnom a priemyselnom tajomstve, osobných údajoch a materiáloch poskytnutých treťou stranou.

1.9 Po zvážení príslušných ustanovení smernice 90/313/EHS, ako aj listinných dôkazov, ktoré ombudsmanovi poskytli strany v priebehu vyšetrovania, ombudsman dospel k záveru, že zistenie Komisie, že na základe informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, nedošlo k porušeniu práva Spoločenstva španielskymi orgánmi, sa zdá byť primerané.

Ombudsman preto v tomto prípade nezistil nesprávny úradný postup.

2 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Oddiel 3, príloha, rozhodnutie Komisie zo 17. októbra 2000, ktorým sa mení a dopĺňa jej rokovací poriadok (Ú. v. ES L 267, 20.10.2000, s. 63).

(2) Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 56.