V Štrasburgu 3. júna 2004

Vážená pani B.,

Dňa 16. júla 2003 ste v mene združenia Animals' Angels podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa odmietnutia Európskej komisie poskytnúť Vám úplný prístup k správe Komisie o misii uskutočnenej v Rumunsku od 25. do 29. novembra 2002.

Dňa 6. septembra 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 12. novembra 2003. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 15. decembra 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ

Sťažnosť predložil zakladateľ organizácie Animals' Angels, registrovanej nemeckej organizácie pre práva zvierat, ktorá sa špecializuje na zlepšovanie dobrých životných podmienok zvierat a dohľad nad nimi počas prepravy živých zvierat (1).

Súvislosti

Podľa sťažovateľa boli okolnosti prípadu zhrnuté takto:

Počas dvoch rokov predchádzajúcich sťažnosti zvierací anjeli pravidelne informovali Európsku komisiu o nekalých praktikách týkajúcich sa prepravy živých jatočných koní z Rumunska do Talianska. K nekalým praktikám patrilo zanedbávanie koní v rumunských čakacích stajniach, závažné zlé zaobchádzanie, porušenie smernice ES o preprave zvierat a falšovanie zdravotných osvedčení. Osobitne závažným prípadom bola preprava koní do EÚ, ktoré boli pozitívne testované na infekčnú anémiu, hoci v priložených zdravotných osvedčeniach sa uvádzalo, že kone boli testované negatívne.

Európska komisia uskutočnila 25. – 29. novembra 2002 misiu v Rumunsku, ktorej účastníkmi boli šiesti odborníci z Potravinového a veterinárneho úradu Komisie a odborník z členského štátu EÚ. Podľa názoru Animal's Angel niet pochýb o tom, že Komisia posúdila nekalé praktiky, o ktorých jej Animal's Angels poskytli informácie.

Spor

Listom z 9. decembra 2002 sťažovateľ požiadal riaditeľa Potravinového a veterinárneho úradu Komisie o prístup k správe o misii Komisie v Rumunsku v dňoch 25. – 29. novembra 2002 (ďalej len „správa o misii“). Sťažovateľka vo svojom liste uviedla, že zistenia v správe by ju veľmi zaujímali, najmä preto, že pre zvieracích anjelov bolo príliš nebezpečné pôsobiť v Rumunsku.

Dňa 27. februára 2003 dostal sťažovateľ odpoveď od generálneho riaditeľa Európskej komisie pre Generálne riaditeľstvo pre zdravie a ochranu spotrebiteľa Roberta J. Colemana. List informoval sťažovateľku, že jej list z 9. decembra 2002 bol zaregistrovaný ako žiadosť o prístup k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2). Generálny riaditeľ sa ospravedlnil za prekročenie 15-dňovej lehoty stanovenej v nariadení (3).

Pán Coleman informoval sťažovateľku, že jej nemôže byť umožnený prístup k správe zo služobnej cesty, pretože na správu sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001. V tejto výnimke sa stanovuje, že inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Vysvetlil, že „konkrétne [misia Potravinového a veterinárneho úradu ] v Rumunsku sa uskutočnila s cieľom monitorovať pokrok Rumunska pri zosúlaďovaní so súborom právnych predpisov Spoločenstva (acquis Spoločenstva) a ich vykonávaní a Spoločenstvo ju využije v procese rokovaní o podmienkach pristúpenia Rumunska k EÚ.“

Pán Coleman informoval sťažovateľku, že môže generálnemu tajomníkovi Komisie podať opakovanú žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí jej vstupu. Sťažovateľ podal 14. marca 2003 opakovanú žiadosť, v ktorej uviedol tieto poznámky:

Animals' Angels mali právo získať prístup k správe zo služobnej cesty, keďže úspešné ukončenie služobnej cesty Komisie bolo možné čiastočne vďaka informáciám, ktoré poskytli Animals' Angels.

Správy Potravinového a veterinárneho úradu Komisie boli systematicky zverejňované na internete až do marca 2001. Preto nebolo možné pochopiť, prečo by postavenie Rumunska ako kandidátskej krajiny malo viesť k tomu, aby sa s takýmito správami zo služobných ciest zaobchádzalo ako s dôvernými. Postavenie krajiny, ktorá žiada o členstvo v EÚ, v skutočnosti posilnilo záujem verejnosti o štát tejto krajiny.

Dalo by sa nadobudnúť dojem, že Komisia udržiavala správu zo služobnej cesty v tajnosti, aby udržala v tajnosti nesprávne postupy, o ktorých sa počas služobnej cesty nepochybne dozvedela.

V skutočnosti sa naďalej uverejňovali správy o nekalých praktikách, ako napríklad správa o otrasných hygienických podmienkach na centrálnom trhu s mäsom v Aténach v roku 2002. Okrem toho sa nezdá, že by správy o iných tretích krajinách boli v tajnosti kandidátskych krajín. Príkladom toho bola správa Potravinového a veterinárneho úradu Komisie o chove rýb v Keni.

Odmietnutie poskytnúť zvieracím anjelom prístup k správe z misie sa zdá byť v rozpore so zásadou, že kandidátskym krajinám sa nesmie poskytnúť priaznivejšie zaobchádzanie ako súčasnému členskému štátu EÚ.

Dňa 14. mája 2003 generálny tajomník Komisie v súhrne odpovedal na opakovanú žiadosť sťažovateľa takto:

V súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia 1049/2001 (4) by Komisia poskytla sťažovateľovi prístup k častiam správy zo služobnej cesty. Najdôležitejšie zistenia a závery obsiahnuté v týchto častiach však boli začiernené, aby sa ochránil verejný záujem o medzinárodné vzťahy a účel inšpekcií a vyšetrovaní. Tieto výnimky sú stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) a článku 4 ods. 2 nariadenia 1049/2001.

Predmetnú správu o misii vypracoval Potravinový a veterinárny úrad Komisie v rámci rozsiahlejšej misie týkajúcej sa žiadosti Rumunska o členstvo v EÚ. Účelom tejto misie bolo posúdiť pokrok Rumunska pri vykonávaní acquis EÚ a pri vykonávaní dohôd uzavretých počas prístupových rokovaní. Okrem otázok týkajúcich sa acquis sa väčšia misia zaoberala vydávaním certifikátov a vývozom živých jatočných koní.

Zistenia v požadovanej správe zo služobnej cesty úzko súvisia s vývojom rokovacích pozícií Komisie a majú sa použiť pri rokovaniach o podmienkach pristúpenia Rumunska k EO. Zverejnenie správy z misie by preto mohlo poškodiť záujem verejnosti, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy, ako aj účel inšpekcií a vyšetrovaní Komisie.

Pokiaľ ide o tvrdenie, že Animals' Angels má právo na prístup k správe zo služobnej cesty, pretože úspešné ukončenie služobnej cesty Komisie bolo možné čiastočne vďaka informáciám poskytnutým Animals' Angels, takéto právo na prístup sa automaticky neudeľuje. Dokonca aj v prípade formálnych sťažností je osoba, ktorá podala sťažnosť, zvyčajne informovaná len o stanovisku Komisie a prijatých opatreniach.

Pokiaľ ide o dojem, že Komisia zachováva dôverný charakter správy o misii s cieľom utajiť pochybenia, Komisia takýto dojem nezamýšľa. V skutočnosti práve preto, že Komisia chce neúnavne odhaľovať akékoľvek informácie o nekalých praktikách v kandidátskych krajinách a chce tieto informácie využiť pri rokovaniach, Komisia požiadala svoj Potravinový a veterinárny úrad, aby vykonal príslušnú misiu.

Pokiaľ ide o iné správy o misiách, ktoré boli uverejnené, medzi inšpekciami vykonanými v existujúcich členských štátoch a v kandidátskych krajinách by sa nemal robiť zmätok. Prvé z nich sú už povinné dodržiavať právne predpisy EÚ, zatiaľ čo v prípade druhých to tak nie je. Žiadajúce krajiny teda nie sú povinné umožniť inšpekcie Potravinového a veterinárneho úradu. Tieto inšpekcie sa preto vykonávajú za predpokladu, že správa o inšpekcii sa nezverejní.

Pokiaľ ide o iné tretie krajiny, neexistujú žiadne rozdiely v postupoch týkajúcich sa kontrol vykonávaných v kandidátskych krajinách a iných tretích krajinách v súvislosti s povoleným dovozom. Všetky inšpekčné správy sa uverejňujú.

K listu generálneho tajomníka boli pripojené časti správy zo služobnej cesty, ku ktorým bol sťažovateľovi umožnený prístup. Týmito časťami boli úvodná strana, zoznam obsahu, zoznam skratiek použitých v správe a zhrnutie správy, v ktorom bolo pätnásť častí textu začiernených. Text obsahoval zistenia o nesprávnych postupoch, ako sú „problémy súvisiace s falšovaním vývozných osvedčení a pretrvávanie nedostatkov v súvislosti s certifikačným postupom“.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uviedla, že nemôže prijať argument Komisie, že správa zo služobnej cesty sa týka prístupových rokovaní. Na základe častí správ zo služobnej cesty, ktoré jej boli sprístupnené, sťažovateľka dospela k záveru, že hlavným účelom služobnej cesty bolo v skutočnosti vykonať posúdenie podmienok týkajúcich sa vývozu zvierat a potravín živočíšneho pôvodu do EÚ na mieste. Misia sa teda nelíšila od mnohých predchádzajúcich inšpekcií, o ktorých boli správy vždy uverejnené. Uviedla, že sa zaujíma len o informácie o podmienkach týkajúcich sa vývozu koní do EÚ, ktorých povolenie bolo a je nezávislé od prístupových rokovaní. Sťažovateľ sa obával, že Komisia by mohla účinne zrušiť svoj záväzok zverejňovať všetky inšpekčné správy svojho Potravinového a veterinárneho úradu, ak sa týkajú kandidátskych krajín „na ochranu záujmu verejnosti o medzinárodné vzťahy“.

Sťažovateľka s odvolaním sa na argumenty uvedené v jej dvoch žiadostiach o prístup tvrdila, že dôvody Komisie na zamietnutie prístupu k úplnému dokumentu boli nedostatočné, a preto žiadala o prístup k úplnej správe zo služobnej cesty.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

1. O sťažnosti

Sťažovateľ požiadal o prístup k správe o misii vykonanej v Rumunsku od 25. do 29. novembra 2002 Potravinovým a veterinárnym úradom. Získala prístup k častiam tejto správy týkajúcim sa vývozných inšpekcií tretích krajín. Časti správy, ktoré neboli zverejnené, sa zaoberajú pokrokom, ktorý Rumunsko dosiahlo pri plnení budúcich záväzkov po pristúpení k Európskej únii. Zverejnenie týchto častí správy by nepriaznivo ovplyvnilo vzťahy Komisie s rumunskými orgánmi, a tým by ohrozilo úspech budúcich misií.

Sťažovateľ spochybňuje tento argument a žiada o prístup k úplnej správe. Domnieva sa, že účelom misie bolo monitorovať podmienky týkajúce sa dohodnutého vývozu koní, ktoré nesúvisia s prístupovými rokovaniami. Nevidí žiadny dôvod na zadržanie častí tejto správy, keďže boli uverejnené predchádzajúce správy zo služobných ciest.

2. Súvislosti

Potravinový a veterinárny úrad môže vykonávať dva typy inšpekcií v kandidátskych krajinách:

(1) Vývozné inšpekcie tretích krajín v oblasti bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín s cieľom overiť, či vyvážajúca krajina spĺňa podmienky stanovené v právnych predpisoch Európskej únie. Tieto inšpekcie sa vykonávajú v tretích krajinách, ktoré vyvážajú alebo chcú vyvážať do Európskej únie. Správy o takýchto misiách sa bežne uverejňujú na internete, pokiaľ sa v dvojstranných dohodách o veterinárnej rovnocennosti nestanovuje inak.

(2) Inšpekcie v súvislosti s rozšírením. Tieto inšpekcie sa vykonávajú v rámci prístupových rokovaní a ich cieľom je monitorovať pokrok, ktorý kandidátske krajiny dosiahli pri zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s normami Európskej únie. Zistenia týchto inšpekcií sa premietnu do rokovacích pozícií Komisie. Kandidátske krajiny nie sú povinné akceptovať tieto inšpekcie. Vykonávajú sa s ich súhlasom za predpokladu, že výsledné správy nebudú uverejnené. Hlavným cieľom inšpekcie vykonanej v Rumunsku od 25. do 29. novembra 2002 bolo monitorovať pokrok v zosúlaďovaní a vykonávaní právnych predpisov Európskej únie v rámci prípravy na pristúpenie Rumunska.

Pred inšpekciou však Komisia dostala sťažnosti týkajúce sa kontrol certifikácie a vývozu živých koní z Rumunska do Talianska, a to od talianskych orgánov, ako aj od Animals’ Angels. Potravinový a veterinárny úrad sa preto rozhodol rozšíriť rozsah misie tak, aby zahŕňala tieto otázky súvisiace s vývozom.

3. Dôvody neudelenia úplného prístupu

Sťažovateľ dostal upravenú kópiu správy zo služobnej cesty, v ktorej boli zverejnené tri oddiely zaoberajúce sa otázkou vývozu (5.6.11, 5.6.12 a 7.1.1). Prístup k ostatným častiam správy bol zamietnutý z dôvodu, že ich zverejnenie by nepriaznivo ovplyvnilo vzťahy Komisie s Rumunskom.

Kandidátske krajiny nemajú žiadnu zákonnú povinnosť dodržiavať požiadavky právnych predpisov Európskej únie (s výnimkou schváleného vývozu) pred pristúpením, ani nie sú povinné akceptovať inšpekcie súvisiace s rozšírením, ktoré vykonáva Potravinový a veterinárny úrad. Tieto inšpekcie sa vykonávajú na dobrovoľnom základe s tým, že výsledné správy sa nezverejnia. Sú dôležitou súčasťou rokovacieho procesu. Zverejnenie zistení týkajúcich sa pokroku Rumunska pri plnení noriem EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a dobrých životných podmienok zvierat by zasahovalo do prístupových rokovaní a vážne ovplyvnilo vzťahy Komisie s rumunskými orgánmi. Ohrozilo by to ich ochotu akceptovať takéto inšpekcie a spolupracovať s Komisiou. Komisia sa preto domnieva, že sa uplatňuje výnimka stanovená v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1049/2001.

Okrem toho by zverejnenie mohlo byť kontraproduktívne, pretože by bránilo budúcim návštevám Potravinového a veterinárneho úradu pred pristúpením zameraným na hodnotenie pokroku pri dosahovaní súladu s normami Európskej únie. Pre úspech takýchto návštev je dôležité, aby rumunské orgány (a príslušné orgány v iných kandidátskych krajinách) mali istotu, že Komisia bude rešpektovať svoje záväzky, ak sa majú z týchto návštev získať maximálne výhody.

4. Reakcia na argumenty sťažovateľa

Sťažovateľka vo svojom podaní ombudsmanovi potvrdzuje, že sa zaujíma len o zistenia týkajúce sa vývozu živých koní, ktoré už Európska komisia povolila. Tieto časti správy zo služobnej cesty boli zverejnené v upravenej verzii, ktorú jej zaslal generálny tajomník 14. mája 2003. Zostávajúce časti správy sa zaoberajú otázkami súvisiacimi s rozšírením, ktoré boli hlavným účelom inšpekcie. Ako už bolo vysvetlené, tieto zistenia nemožno zverejniť.

Komisia sa preto domnieva, že sťažovateľka dostala informácie, o ktoré požiadala, prostredníctvom čiastočného zverejnenia správy o misii.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach stručne uviedol tieto ďalšie pripomienky:

1. Anjeli zvierat by boli ochotní zachovávať dôvernosť správy zo služobnej cesty, ak by to Komisii umožnilo prístup k správe.

2. S odvolaním sa na nemecký preklad stanoviska Komisie sťažovateľ poznamenal, že Komisia uviedla, že inšpekcie v kandidátskych krajinách „werden im Einvernehmen mit dem Bewerberländern mit der Maßgabe durchgeführt, dass der entsprechende Bericht nicht veröffentlicht wird“. Išlo o preklad anglickej verzie stanoviska Komisie, v ktorom Komisia uviedla, že inšpekcie „sa vykonávajú s ich súhlasom za predpokladu, že výsledné správy nebudú uverejnené“. Sťažovateľ uviedol, že v prípade výrazu „Maßgabe“, ktorý je nemeckým úradným jazykom pre (v tejto súvislosti) „podmienku“, sa neuvádza žiadny zákonný ani zmluvný záväzok.

3. Sťažovateľ sa domnieval, že Komisia by sa mala od začiatku prístupových rokovaní dohodnúť s kandidátskymi krajinami, že by sa mali dodržiavať zásady transparentnosti Európskej únie.

4. Ťažkosti, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťou o správu zo služobnej cesty v tejto veci, ukazujú, že dva typy inšpekcií Potravinového a veterinárneho úradu uvedené v stanovisku Komisie by sa nemali používať spoločne.

5. Na rozdiel od toho, čo sa uvádza v stanovisku Komisie, časti správy zo služobnej cesty, ku ktorým mala sťažovateľka prístup, jej žiadosti nevyhoveli. Chcela najmä prístup k úplnému zneniu kapitoly 5.6 správy („Zdravie zvierat“) a kapitoly 5.8 („Dobré životné podmienky zvierat“).

Sťažovateľka zopakovala, že jej žiadosti sa má poskytnúť prístup k úplnej správe zo služobnej cesty.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Tvrdenie sťažovateľky v mene jej organizácie "Animals' Angels" sa týkalo odmietnutia Komisie poskytnúť jej prístup k príslušnému dokumentu. Sťažovateľka okrem toho, ale bez ďalšieho samostatného tvrdenia, poznamenala, že pri spracovaní jej žiadosti došlo k oneskoreniu. Vzhľadom na povahu oneskorenia, ku ktorému došlo, považuje ombudsman za dôležité uviesť tieto pripomienky a poznámky.

1.2 V článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1049/2002 sa ustanovuje, že "žiadosť o prístup k dokumentu sa vybavuje bezodkladne" a "do 15 pracovných dní od registrácie žiadosti inštitúcia buď povolí prístup k požadovanému dokumentu..., alebo písomne uvedie dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia". V článku 8 nariadenia č. 1049/2001 sa stanovuje, že „opakovaná žiadosť sa vybavuje bezodkladne. Do 15 pracovných dní od registrácie takejto žiadosti inštitúcia buď povolí prístup..., alebo v písomnej odpovedi uvedie dôvody úplného alebo čiastočného zamietnutia.“

1.3 Odpoveď na prvú žiadosť sťažovateľky o prístup bola podaná približne dva a pol mesiaca po tom, ako bola jej žiadosť zaregistrovaná v Komisii. Odpoveď na opakovanú žiadosť sťažovateľa bola poskytnutá dva mesiace po tom, ako sťažovateľ zaslal žiadosť Komisii. Odpoveď Komisie na pôvodnú žiadosť sťažovateľa obsahovala ospravedlnenie za omeškanie. Jeho odpoveď na opakovanú žiadosť neobsahovala žiadne takéto ospravedlnenie ani žiadne iné uznanie omeškania.

1.4 Ombudsman je presvedčený, že Komisia prijala alebo prijme opatrenia na identifikáciu a riešenie problémov, ktoré spôsobili tieto oneskorenia.

2 Žiadosť o prístup a odpoveď

2.1 Žiadosť sťažovateľa o prístup sa týkala záverečnej správy z misie vykonanej v Rumunsku od 25. do 29. novembra 2002 s cieľom zhodnotiť pokrok, ktorý rumunské orgány dosiahli pri modernizácii určitých tried potravinárskych prevádzkarní, a preskúmať súvisiace živé kontroly, DG(SANCO)/8675/2002 - MR final (ďalej len "správa z misie"). Sťažovateľ tvrdil, že dôvody Komisie na odmietnutie úplného prístupu k správe boli nedostatočné.

2.2 Komisia vysvetlila, že hlavný cieľ misie sa týkal prístupových rokovaní s Rumunskom a že zverejnenie celej správy by preto bolo v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. a) treťou zarážkou a článkom 4 ods. 2 treťou zarážkou nariadenia 1049/2001. V článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážke sa stanovuje výnimka z prístupu verejnosti na ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. V článku 4 ods. 2 tretej zarážke sa stanovuje výnimka z prístupu verejnosti na účely ochrany účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov.

Komisia ďalej vysvetlila, že preskúmala správu zo služobnej cesty v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia 1049/2001 s cieľom rozhodnúť, či by sa mohol poskytnúť prístup k častiam správy zo služobnej cesty, na ktoré sa nevzťahujú uvedené výnimky. Dospela k záveru, že to tak bolo, pretože správa obsahovala tieto dve kategórie textu: jedna kategória sa týkala hlavného účelu misie Komisie v Rumunsku (prístupové rokovania) a jedna kategória sa týkala podmienok, ktoré musia spĺňať tretie krajiny vyvážajúce do Európskej únie. V súlade s existujúcimi publikačnými postupmi Komisie boli časti týkajúce sa druhej kategórie poskytnuté navrhovateľovi.

2.3 Sťažovateľka na podporu svojho tvrdenia uviedla niekoľko argumentov a pripomienok. Tieto sa skúmajú v nasledujúcej časti.

3 Povaha správy zo služobnej cesty: „pristúpenie“ alebo „vývoz“

3.1 Sťažovateľ nesúhlasil s názorom Komisie, že jej správa z misie sa týkala najmä prístupových rokovaní. Domnieva sa, že hlavným účelom poslania Komisie je posúdiť na mieste podmienky týkajúce sa vývozu zvierat a potravín živočíšneho pôvodu do Európskej únie. Podľa jej názoru sa teda misia nelíšila od mnohých predchádzajúcich inšpekcií, o ktorých boli správy vždy uverejnené. Podľa sťažovateľa bolo preto odvolanie sa Komisie na výnimku týkajúcu sa „medzinárodných vzťahov“ v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 irelevantné.

3.2 Komisia vysvetlila, že jej Potravinový a veterinárny úrad môže v kandidátskych krajinách vykonávať dva typy inšpekcií:

(1) Vývozné inšpekcie tretích krajín (ďalej len „vývozné inšpekcie“) v oblasti bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a zdravia rastlín s cieľom overiť, či vyvážajúca krajina spĺňa podmienky stanovené v právnych predpisoch Európskej únie. Tieto inšpekcie sa vykonávajú v tretích krajinách, ktoré vyvážajú alebo chcú vyvážať do EÚ. Správy o takýchto misiách sa bežne uverejňujú na internete, pokiaľ sa v dvojstranných dohodách o veterinárnej rovnocennosti nestanovuje inak.

(2) Inšpekcie v súvislosti s rozšírením (ďalej len „inšpekcie v súvislosti s pristúpením“). Tieto inšpekcie sa vykonávajú v rámci prístupových rokovaní a ich cieľom je monitorovať pokrok, ktorý kandidátske krajiny dosiahli pri zosúlaďovaní svojich právnych predpisov s normami EÚ. Zistenia týchto inšpekcií sa premietnu do rokovacích pozícií Komisie. Kandidátske krajiny nie sú povinné akceptovať tieto inšpekcie. Vykonávajú sa s ich súhlasom za predpokladu, že výsledné správy nebudú uverejnené. Hlavným cieľom inšpekcie vykonanej v Rumunsku od 25. do 29. novembra 2002 bolo monitorovať pokrok pri zosúlaďovaní s právnymi predpismi EÚ a ich vykonávaní v rámci prípravy na pristúpenie Rumunska.

Podľa Komisie jej boli doručené sťažnosti týkajúce sa kontrol certifikácie a vývozu živých koní z Rumunska do Talianska, a to tak od talianskych orgánov, ako aj od Animals’ Angels. Jeho Potravinový a veterinárny úrad sa preto rozhodol rozšíriť rozsah misie tak, aby zahŕňala tieto otázky súvisiace s vývozom. Vzhľadom na kombináciu „vývoznej“ inšpekcie a „prístupovej“ inšpekcie bola Komisia schopná identifikovať časti správy z misie, na ktoré sa nevzťahovala výnimka týkajúca sa prístupových rokovaní a ktoré mohli byť poskytnuté sťažovateľovi.

3.3 Ombudsman berie na vedomie, že Komisia uznáva, že misia bola kombinovanou inšpekciou "vývozu" a "pristúpenia". Ombudsman sa nedomnieva, že skutočnosti sú dôvodom na pochybnosti o primeranosti názoru Komisie, že hlavný účel misie súvisel s jej prístupovými rokovaniami s Rumunskom.

4 Individuálne právo na prístup

4.1 Sťažovateľka tvrdila, že má právo na prístup k správe zo služobnej cesty, keďže úspešné ukončenie služobnej cesty Komisie bolo možné čiastočne vďaka informáciám poskytnutým jej organizáciou.

4.2 Komisia odpovedala na tento argument vo svojej opakovanej žiadosti a uviedla, že takéto právo na prístup sa neudeľuje automaticky. Podľa Komisie, aj pokiaľ ide o formálne sťažnosti, osoba, ktorá podala sťažnosť, je zvyčajne informovaná len o stanovisku Komisie a prijatých opatreniach.

4.3 Ombudsmanka si nie je vedomá žiadneho pravidla alebo zásady, ktoré by sťažovateľke poskytli samostatné individuálne právo na prístup k príslušnej správe zo služobnej cesty z dôvodu, že služobná cesta Komisie bola možná čiastočne vďaka informáciám poskytnutým jej organizáciou.

5 Výnimky z prístupu v nariadení č. 1049/2001

5.1 Sťažovateľ tvrdil, že aj keď sa správa zo služobnej cesty týkala prístupových rokovaní s Rumunskom, Komisia nebola oprávnená odmietnuť prístup na základe článku 4 ods. 1 písm. a) tretej zarážky ("medzinárodné vzťahy") a článku 4 ods. 2 tretej zarážky ("účel inšpekcií, vyšetrovaní a auditov"). Sťažovateľka konkrétne poznamenala, že sa zdá, že Komisia používa vyššiu úroveň dôvernosti, pokiaľ ide o kandidátske krajiny, ako v prípade súčasných členských štátov alebo iných tretích krajín, čo je rozdiel, ktorý považuje za neodôvodnený.

5.2 V odpovedi na tvrdenie sťažovateľa Komisia uviedla, že inšpekcie v kandidátskych krajinách sa vykonávajú na dobrovoľnom základe za predpokladu, že výsledné správy nebudú zverejnené. Sú dôležitou súčasťou rokovacieho procesu. Zverejnenie zistení týkajúcich sa pokroku Rumunska pri plnení noriem Európskej únie v oblasti bezpečnosti potravín a dobrých životných podmienok zvierat by zasahovalo do prístupových rokovaní a vážne ovplyvnilo vzťahy Komisie s rumunskými orgánmi. Ohrozilo by to ich ochotu akceptovať takéto inšpekcie a spolupracovať s Komisiou.

Komisia okrem toho uviedla, že zverejnenie by mohlo byť kontraproduktívne, pretože by bránilo budúcim návštevám jej Potravinového a veterinárneho úradu pred pristúpením zameraným na hodnotenie pokroku pri dosahovaní súladu s normami Európskej únie. Pre úspech takýchto návštev je dôležité, aby rumunské orgány (a príslušné orgány v iných kandidátskych krajinách) mali istotu, že Komisia bude rešpektovať svoje záväzky, ak sa majú z týchto návštev získať maximálne výhody.

Komisia ďalej poukázala na to, že neexistujú žiadne rozdiely v jej postupoch týkajúcich sa inšpekcií vykonávaných v kandidátskych krajinách a iných tretích krajinách, pokiaľ ide o povolený dovoz. Všetky inšpekčné správy sa uverejňujú.

5.3 Na základe objasnení a argumentov Komisie považuje ombudsman za hodnoverný predpoklad, že by v zmysle článku 4 nariadenia č. 1049/2001 existovalo neprimerané riziko pre záujmy "medzinárodných vzťahov" a najmä "účel inšpekcií", ak by bol poskytnutý prístup k úplnej správe o misii. Na účely postupov uverejňovania a zachovávania dôvernosti, o ktoré ide v tejto veci, sa preto zdá, že Komisia koná rozumne, keď s kandidátskymi krajinami, s ktorými prebiehajú rokovania, zaobchádza ako s kategóriou odlišnou od iných tretích krajín alebo členských štátov Európskej únie.

5.4 Na základe uvedených zistení sa ombudsman domnieva, že Komisia konala v súlade s nariadením č. 1049/2001. Zdá sa teda, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

6 Ďalšie obavy sťažovateľa

6.1 Sťažovateľka vo svojich pripomienkach vyjadrila názor, že ťažkosti, ktoré vznikli v súvislosti so žiadosťou o prístup k predmetnej správe zo služobnej cesty, svedčia o tom, že dva druhy inšpekcií Potravinového a veterinárneho úradu uvedené v stanovisku Komisie a v bode 3.2 vyššie by sa nemali používať spoločne. Domnieva sa tiež, že Komisia by mala zaviazať kandidátske krajiny, aby prijali normy transparentnosti Európskej únie.

6.2 Keďže tieto názory neboli jasne formulované ako samostatné tvrdenia, ombudsman nepovažoval za vhodné začať ich vyšetrovanie. Ombudsman však považuje za užitočné uviesť ďalšiu poznámku týkajúcu sa rozhodnutia Komisie pripojiť sa k správam o „vývoze“ a „pristúpení“.

7 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

ĎALŠIE POZNÁMKY

V prejednávanej veci Komisia vysvetlila, ako jej Potravinový a veterinárny úrad spojil dva typy inšpekcií a ako to viedlo k zlúčeniu dvoch rôznych typov správ o inšpekciách do jednej správy o misii. Ombudsmanka plne oceňuje, že spojenie rôznych typov inšpekcií sa môže uskutočniť v záujme efektívnej správy. Skutkové okolnosti prejednávanej veci však naznačujú, že by bolo užitočné zaznamenať, pokiaľ je to prakticky možné, nedôverné informácie oddelene od dôverných informácií. Zjednodušilo by sa tým najmä uplatňovanie povinnosti poskytnúť čiastočný prístup k dokumentom v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Jeho domovská stránka je http://www.animals-angels.de/english/index_en.htm.

(2) Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(3) Článok 7 ods. 1 nariadenia, Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43.

(4) V článku 4 ods. 6 sa stanovuje, že „ak sa niektorá z výnimiek vzťahuje len na časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia“.