FOR PREVIEWING & TESTING PURPOSES ONLY.
This notification will disappear once the page will be published.
This link is available for less than 30 minutes.
  • Ľahká čitateľnosť
  • Veľkosť textu

Chcete podať sťažnosť na inštitúciu alebo orgán EÚ?

Aktuálny jazyk: 
  • Slovenčina
Zdrojový jazyk: 
Dostupné jazyky: 
Preklad tejto stránky bol vytvorený strojovým prekladom.
Strojové preklady môžu obsahovať chyby, ktoré môžu znižovať ich zrozumiteľnosť a presnosť. Ombudsman nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadné nezrovnalosti. Ak potrebujete najaktuálnejšie informácie a chcete mať právnu istotu, pozrite si zdrojovú verziu, ktorá sa nachádza na uvedenom odkaze angličtina.
Ak potrebujete viac informácií, prečítajte si dokument o našej jazykovej politike a politike prekladu.

Rozhodnutie o rozhodnutí Európskej komisie odstrániť kontaktné údaje zamestnancov pod úrovňou vedúceho oddelenia z online adresára zamestnancov EÚ (Whoiswho) (vec 1983/2023/ET)

Vec sa týkala rozhodnutia Európskej komisie odstrániť pracovné kontaktné údaje všetkých svojich zamestnancov pod úrovňou vedúceho oddelenia z verejného online adresára „Whoiswho“. Sťažovateľ zastával názor, že toto rozhodnutie oslabuje transparentnosť.

Ombudsmanka zistila nedostatky v tom, ako Komisia prijala rozhodnutie, ktoré malo také zjavné dôsledky na to, ako s ním môže verejnosť komunikovať. Na riešenie tohto problému predložila návrh riešenia, aby Komisia uskutočnila nový rozhodovací proces, pričom zohľadní potrebu chrániť zamestnancov pred neprimeraným vplyvom, ako aj potrebu transparentnosti. Komisia návrh riešenia neprijala.

Ombudsmanka prípad uzavrela vzhľadom na to, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nebolo odôvodnené, ale vyjadrila poľutovanie nad tým, ako Komisia prijala rozhodnutie.

Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ, zastrešujúca organizácia zastupujúca organizácie občianskej spoločnosti v celej Európe, vyjadril obavy v súvislosti s rozhodnutím Európskej komisie. Komisia v apríli 2023 odstránila pracovné kontaktné údaje všetkých zamestnancov pod úrovňou vedúceho oddelenia z verejného online adresára „Whoiswho“[1]. Sťažovateľ najmä tvrdil, že rozhodnutie by narušilo transparentnosť a sťažilo by interakciu verejnosti s Komisiou.

2. Komisia tvrdila, že cieľom rozhodnutia bolo zohľadniť prax ďalších dvoch hlavných inštitúcií EÚ (Rada EÚ a Európsky parlament), ktoré uverejňujú len mená a kontaktné údaje zamestnancov vykonávajúcich riadiace funkcie.

3. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odpoveďou Komisie, sa obrátil na ombudsmana.

Vyšetrovanie

4. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia prijala rozhodnutie.

5. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka predložila návrh riešenia, ktorého podrobnosti sú uvedené nižšie.

Argumenty sťažovateľa a Európskej komisie

6. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia tým, že už nezverejňovala kontaktné údaje všetkých zamestnancov, sťažila verejnosti kontakt s Komisiou. Tým sa oslabila transparentnosť inštitúcie a hrozilo, že sa vytvorí nerovnaký prístup, keďže len zástupcovia záujmových skupín so značnými finančnými a personálnymi zdrojmi by mali prostriedky na prístup k Komisii a na jej ovplyvňovanie na všetkých úrovniach organizácie. Bez verejne dostupných informácií by verejnosť a menšie organizácie občianskej spoločnosti nemali zdroje na prístup ku všetkým zamestnancom Komisie.

7. Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanovi tvrdila, že hoci pôvodné rozhodnutie zverejniť všetky kontaktné údaje bolo prijaté na podporu transparentnosti, má tiež povinnosť chrániť svojich zamestnancov. Tvrdila, že zamestnanci Komisie sú čoraz viac vystavení neprimeranému tlaku vonkajších záujmov. Komisia dodala, že zodpovednosť za zastupovanie Komisie voči externým zainteresovaným stranám nesú zamestnanci, ktorí zastávajú riadiace pozície v Komisii, a že to nie je úloha neriadiacich zamestnancov.

8. V reakcii na vyvíjajúcu sa situáciu sa vrcholový manažment Komisie a osobná kancelária (kabinet) predsedu Komisie rozhodli preskúmať prístup k zverejňovaniu kontaktných údajov v adresári Whoiswho. V tomto preskúmaní sa zohľadnila funkcia a úlohy zamestnancov a potreba, aby Komisia chránila svojich zamestnancov pred neprimeraným vplyvom. V preskúmaní sa zohľadnila aj skutočnosť, že viacerí zamestnanci Komisie predložili žiadosti o odstránenie svojich mien z adresára EU Whoiswho, ako aj práva zamestnancov v súvislosti s ich osobnými údajmi v súlade s pravidlami ochrany údajov stanovenými v nariadení (EÚ) 2018/1725.

9. Komisia uviedla, že zosúlaďuje svoje postupy s postupmi Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré takisto nezverejňujú mená neriadiacich pracovníkov. Uviedla, že Úrad pre vydávanie publikácií EÚ sa usiluje o harmonizáciu postupov medzi inštitúciami a agentúrami EÚ. Komisia dodala, že iné medzinárodné organizácie nezverejňujú kontaktné údaje zamestnancov.

Návrh ombudsmana na riešenie

10. Ombudsmanka zastávala názor, že Komisia pri prijímaní rozhodnutia o prehodnotení svojej súčasnej politiky:

viesť dôkladné interné alebo externé konzultácie s cieľom získať spätnú väzbu o rôznych dotknutých záujmoch,

- dôkladne posúdiť vplyv rozhodnutia vrátane vplyvu na rovnosť prístupu ku Komisii,

- identifikovať možné alternatívne opatrenia (napríklad odstrániť len mená niektorých zamestnancov pracujúcich na citlivých spisoch), alebo

- starostlivo vyvážiť rôzne dotknuté záujmy (ako je transparentnosť, rovnosť prístupu, ochrana údajov a náležitá starostlivosť voči svojim zamestnancom).

Komisia pred prijatím rozhodnutia nepredložila ombudsmanovi dôkazy o rokovaniach.

11. Ombudsmanka uznala, že Komisia musí vyvážiť zásadu transparentnosti a otvoreného rozhodovania s povinnosťou chrániť svojich zamestnancov vrátane tých, ktorí sa zaoberajú citlivými spismi. Vzhľadom na uvedené nedostatky však ombudsman predložil Komisii návrh riešenia [2], aby uskutočnila nový rozhodovací proces, v ktorom sa zohľadnia uvedené prvky.

12. Ombudsmanka zdôraznila, že tento návrh riešenia sa týka len samotného procesu, a nie výsledku, t. j. konečného rozhodnutia o tom, ktoré informácie sa majú uverejniť.

Odpoveď Komisie a posúdenie ombudsmanky po návrhu riešenia

13. Komisia v odpovedi zotrvala na svojom stanovisku a odmietla preskúmať svoje rozhodnutie. Zopakovala uvedené argumenty a uviedla, že vzhľadom na to, že okolnosti vedúce k rozhodnutiu sa nezmenili, nemala v úmysle prehodnotiť svoj prístup. Dodala, že preskúmanie by mohlo vyvolať falošné očakávania, keďže situácia sa nezmenila, a Komisia má preto v úmysle zachovať nový prístup k zverejňovaniu údajov o zamestnancoch v adresári Whoiswho.

14. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia neprijala návrh riešenia z týchto dôvodov.

15. Rozhodnutia prijaté administratívou EÚ by mali byť založené na dôkazoch. Hoci Komisia tvrdila, že došlo k viacerým prípadom externých aktérov, ktorí sa snažili uplatniť neprimeraný vplyv na jej zamestnancov, neposkytla žiadne dôkazy na podporu tohto tvrdenia, keď ju o to ombudsmanka požiadala.

16. V odpovedi na návrh riešenia ombudsmanky Komisia nevysvetlila, do akej miery zvažovala možné alternatívne opatrenia (napríklad odstránenie len mien niektorých zamestnancov pracujúcich na citlivých spisoch). To by Komisii umožnilo preukázať, že v prejednávanej veci uplatňovala primeraný prístup.

17. Pri prijímaní rozhodnutí s ďalekosiahlymi dôsledkami, ako je predmetné rozhodnutie, by Komisia mala tiež náležite konzultovať. Zdá sa, že v tomto prípade neprebehli žiadne konzultácie s jednotlivcami a organizáciami, na ktoré má osobitný vplyv, konkrétne s organizáciami, ktoré sa snažia komunikovať s Komisiou.

18. Hoci ombudsmanka víta skutočnosť, že Komisia konzultovala s Parlamentom a Radou, nemôže to nahradiť vlastné posúdenie Komisie, pokiaľ ide o dôsledky odstránenia mien a vyváženia rôznych dotknutých záujmov. Obavy, ktoré vzniesol Úrad pre publikácie v súvislosti s nedostatočnou harmonizáciou údajov zverejňovaných v rámci inštitúcií, nemôžu samy osebe odôvodniť, aby Komisia jednoducho prijala prax Parlamentu a Rady.

19. Vzhľadom na konkrétne dôsledky svojho rozhodnutia mala byť Komisia proaktívnejšia aj pri informovaní o tomto rozhodnutí a poskytovaní komplexnejších vysvetlení, prečo bolo prijaté.

20. Keďže je však jasné, že Komisia nemá v úmysle opätovne vykonať svoj rozhodovací postup, ombudsmanka sa domnieva, že žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené. Verí, že Komisia zohľadní jej posúdenie v tomto prípade v budúcich rozhodovacích procesoch s tak rozsiahlym vplyvom.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka


Štrasburg 6. septembra 2024

 

[1] https://op.europa.eu/en/web/who-is-who

[2] https://www.ombudsman.europa.eu/solution/192083

 

Čo si myslíte o tomto automatickom preklade? Podeľte sa s nami o svoj názor!