V Štrasburgu 9. júna 2004

Vážený pán V.,

Dňa 22. apríla 2003 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi v súvislosti s tým, ako Európska komisia riešila sťažnosť, ktorú ste jej podali 14. februára 2001.

Dňa 30. júna 2003 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Dňa 7. novembra 2003 zaslala inštitúcia svoje stanovisko, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 5. januára 2004 mi boli doručené Vaše pripomienky.

Aby sa predišlo nedorozumeniam, je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje európskeho ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe.

Vyšetrovania ombudsmana týkajúce sa tejto sťažnosti boli preto zamerané na preskúmanie, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej komisie.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Ospravedlňujem sa za čas potrebný na vybavenie Vašej sťažnosti.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa sú relevantné tieto skutočnosti:

Dňa 14. februára 2001 sťažovateľ podal sťažnosť Európskej komisii, v ktorej tvrdil, že systém týkajúci sa prístupu k povolaniu právnika v Taliansku (1) je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže stanovenými v Zmluve o Európskej únii. Dňa 20. marca 2001 dostal sťažovateľ list od útvarov Komisie, ktorým bol informovaný o tom, že jeho sťažnosť bola postúpená GR pre hospodársku súťaž (GR COMP).

Podľa sťažovateľa jediným oznámením, ktoré medzičasom dostal od Komisie, bola priebežná odpoveď, ktorá mu bola zaslaná 10. mája 2001.

Sťažovateľ preto 7. februára 2003 napísal Komisii ďalší list a požiadal, aby bol informovaný o situácii v jeho prípade. Dňa 31. marca 2003 Komisia odpovedala sťažovateľovi. Vo svojej odpovedi sa inštitúcia odvolala na list z 10. mája 2001 a uviedla, že otázka vznesená sťažovateľom sa týka záležitostí, ktoré patria do právomoci vnútroštátnych orgánov, a že zásah Komisie nie je možný.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia nevykonala hĺbkové preskúmanie jeho sťažnosti, a žiadal, aby inštitúcia prehodnotila jeho sťažnosť.

Požiadavku

Stanovisko Európskej komisie

Komisia vo svojom stanovisku zhrnula tieto body:

Dňa 14. februára 2001 sa sťažovateľ sťažoval Komisii na ťažkosti, ktorým musia čeliť osoby, ktoré chcú zložiť skúšku, aby mali prístup k povolaniu advokáta v Taliansku. Podľa sťažovateľa sa tieto ťažkosti zdali byť dôsledkom skutočnosti, že právnici s licenciou majú záujem o obmedzenie prístupu k povolaniu pre nových kolegov a robia tak uložením veľmi tvrdých testov. Okrem toho, a stále podľa sťažovateľa, šance na úspešné zloženie skúšky sa značne líšia v závislosti od miesta, kde sa skúška koná.

V liste z 10. mája 2001 Komisia informovala sťažovateľa, že na otázku, ktorú uviedol vo svojom liste zo 14. februára 2001, sa pravidlá hospodárskej súťaže v zásade nevzťahujú.

Pokiaľ ide o situáciu v Taliansku, prístup k povolaniu advokáta je upravený zákonom a ako všeobecná zásada sa netýka pravidiel hospodárskej súťaže. Po ďalšom liste sťažovateľa zo 7. februára 2003, ktorým požiadal, aby bol informovaný o situácii v jeho prípade, Komisia odpovedala 31. marca 2003 a potvrdila to, čo uviedla v predchádzajúcom liste z 10. mája 2001, to znamená, že intervencia zo strany inštitúcie nebola možná. Komisia vždy odpovedala na listy sťažovateľa. Nepovažovala však za potrebné zaslať formálne zamietnutie jeho listu.

Pokiaľ ide o podstatu veci, Komisia dobre poznala problém, ktorý nastolil sťažovateľ. Konkrétne išlo o dve petície, ktorými sa Výbor pre petície Európskeho parlamentu zaoberal a ktoré už uzavrel (2), a o formálnu sťažnosť zaregistrovanú pod číslom COMP 37713, ktorá bola uzavretá v novembri 2002. Okrem toho sa Súdny dvor Európskych spoločenstiev zaoberal návrhom na začatie prejudiciálneho konania, ktorý sa týkal súvisiacej veci.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že len vďaka intervencii ombudsmana sa dozvedel o skutočnosti, že Komisia ho listom z 10. mája 2001 chcela informovať, že jeho prípad uzatvára. Opätovne však potvrdil svoj názor, že tón listu bol prinajmenšom zavádzajúci. Okrem toho Komisia vysvetlila svoje správanie až vo svojom stanovisku adresovanom ombudsmanovi. Sťažovateľ zastával názor, že Komisia mala možnosť poskytnúť všetky relevantné informácie priamo jemu a neurobila tak.

Pokiaľ ide o vec samu, sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a žiadal, aby ombudsman nariadil Komisii prehodnotiť jeho prípad.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predloženej Komisii 14. februára 2001 tvrdil, že právne predpisy o prístupe k povolaniu advokáta v Taliansku sú v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže práva Spoločenstva. Sťažovateľ tiež poukázal na údajné porušenie smernice Rady 89/48/EHS z 21. decembra 1988 o všeobecnom systéme uznávania diplomov vyššieho vzdelania udelených pri ukončení odborného vzdelávania a prípravy v trvaní aspoň troch rokov (3), smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/5/ES zo 16. februára 1998 o uľahčení trvalého výkonu právnického povolania v inom členskom štáte ako v tom, v ktorom bola získaná kvalifikácia (4) a článkov 3, 10, 12, 44 písm. c) a 49 Zmluvy o ES.

1.2 Z dokumentov predložených ombudsmanovi vyplýva, že Komisia pochopila túto sťažnosť tak, že sa týka len pravidiel hospodárskej súťaže práva Spoločenstva. Ďalej sa zdá, že sťažovateľ nenamietal proti tomuto výkladu svojej sťažnosti.

Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že nie je potrebné ani vhodné rozšíriť jeho vyšetrovanie s cieľom preskúmať, či Komisia mala pri riešení tejto sťažnosti zohľadniť aj iné ustanovenia práva Spoločenstva, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti. To však nebráni sťažovateľovi, aby požiadal Komisiu, aby sa zaoberala ostatnými bodmi uvedenými v jeho sťažnosti zo 14. februára 2001, ak si to želá.

1.3 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach žiadal, aby ombudsman nariadil Komisii prehodnotiť jeho prípad.

1.4 Aby sa predišlo prípadnému nedorozumeniu, je potrebné zdôrazniť, že ombudsman nemá právomoc vydávať pokyny inštitúciám.

2 Vybavovanie sťažnosti sťažovateľa Európskou komisiou

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevykonala hĺbkové preskúmanie sťažnosti, ktorú podal 14. februára 2001.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že všetky listy zaslané sťažovateľom boli okamžite zodpovedané a že nepovažovala za potrebné poslať sťažovateľovi formálne zamietnutie jeho sťažnosti.

2.3 Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby inštitúcia konala konzistentne. Jednou zo základných úloh Komisie ako „strážkyne zmluvy“ podľa článku 211 Zmluvy o ES je zabezpečiť správne uplatňovanie práva Spoločenstva vo všetkých členských štátoch. Komisia pri plnení svojej povinnosti vyšetruje možné porušenia práva Spoločenstva, o ktorých sa dozvedela najmä v dôsledku sťažností občanov.

Pokiaľ ide o procesné pravidlá, ktoré má Komisia dodržiavať pri vybavovaní formálnych sťažností občanov, príslušné kritériá stanovila inštitúcia vo svojej odpovedi predloženej ombudsmanovi 22. augusta 1997 v rámci vyšetrovania ombudsmana z vlastného podnetu 303/97/PD (5) o administratívnych postupoch pri vybavovaní sťažností týkajúcich sa porušení práva Spoločenstva členskými štátmi, ako aj vo vysvetľujúcej poznámke pripojenej k štandardnému formuláru sťažnosti (6).

Komisia vo svojej odpovedi na vyšetrovanie ombudsmanky z vlastného podnetu poukázala na to, že:

„[…] sťažnosti od jednotlivcov […] využívajú procesné záruky, ktoré Komisia neustále rozvíja a zlepšuje […].

[..]Všetky sťažnosti, ktoré sú doručené Komisii, sú zaregistrované a z tohto pravidla nie sú žiadne výnimky. Keď Komisia dostane sťažnosť, potvrdí jej prijatie listom sťažovateľovi s priloženou prílohou, v ktorej vysvetlí podrobnosti konania o nesplnení povinnosti.“

Vysvetľujúca poznámka pripojená k formuláru sťažnosti Komisie podrobne vysvetľuje procesné záruky, ktoré vyplývajú z registrácie listu ako sťažnosti:

Po zaregistrovaní na generálnom sekretariáte Komisie sa každej sťažnosti, ktorá sa považuje za prípustnú, pridelí oficiálne referenčné číslo. Sťažovateľovi […] sa bezodkladne zašle potvrdenie s referenčným číslom, ktoré by malo byť uvedené v každej korešpondencii.

b) Ak sa útvary Komisie obrátia na orgány členských štátov, proti ktorým bola podaná sťažnosť, budú sa riadiť rozhodnutím sťažovateľa uvedeným v oddiele 15 tohto formulára [dôvernosť].

c)Komisia sa bude usilovať prijať rozhodnutie o látke […] do dvanástich mesiacov od registrácie sťažnosti […].

d)Príslušné oddelenie vopred oznámi sťažovateľovi, či má v úmysle navrhnúť Komisii, aby prípad uzavrela. […]“

2.4 Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia vo svojej odpovedi z 20. marca 2001 označila list sťažovateľa za "sťažnosť". V tomto prípade však Komisia nezaregistrovala list sťažovateľa zo 14. februára 2001 ako sťažnosť, hoci sťažovateľ vo svojom liste jasne uviedol, že chce podať sťažnosť.

2.5 Komisia tým, že nezaregistrovala list zaslaný sťažovateľom ako sťažnosť, nedodržala procesné záruky, ktoré samotná inštitúcia zaviedla na zabezpečenie riadneho konania. Toto zlyhanie útvarov Komisie predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu.

Ombudsman preto uvádza kritickú poznámku nižšie.

3 Tvrdenie sťažovateľa

3.1 Sťažovateľ žiadal, aby Komisia prehodnotila jeho sťažnosť.

3.2 Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že prístup k výkonu právnického povolania v Taliansku je upravený zákonom a vo všeobecnosti sa naň nevzťahujú pravidlá hospodárskej súťaže.

3.3 Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa články 81 a 82 (predtým články 85 a 86) Zmluvy ako také týkajú len správania podnikov, a nie správania členských štátov. Články 81 a 82 zmluvy v spojení s článkom 10 (predtým článok 5) však vyžadujú, aby členské štáty nezaviedli ani neponechali v platnosti opatrenia, a to ani legislatívnej povahy, ktoré môžu spôsobiť neúčinnosť pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky. Ako rozhodol Súdny dvor, bolo by to tak v prípade, ak by členský štát vyžadoval alebo uprednostňoval prijatie dohôd, rozhodnutí alebo zosúladených postupov, ktoré sú v rozpore s článkom 81, alebo by posilňoval ich účinky, alebo by zbavil svoju vlastnú právnu úpravu jej oficiálnej povahy tým, že by delegoval zodpovednosť za prijímanie rozhodnutí ovplyvňujúcich hospodársku oblasť na súkromné subjekty (7).

3.4 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ Komisii doteraz nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že tieto podmienky sú splnené. Stanovisko Komisie sa preto zdá byť primerané. Sťažovateľ však má možnosť podať Komisii novú sťažnosť, ak si to želá.

4 Záver

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Komisia tým, že nezaregistrovala list zaslaný sťažovateľom ako sťažnosť, nedodržala procesné záruky, ktoré samotná inštitúcia zaviedla na zabezpečenie riadneho konania. Toto zlyhanie útvarov Komisie predstavovalo prípad nesprávneho úradného postupu.

Vzhľadom na uvedené zistenia (pozri bod 3) sa ombudsman domnieva, že nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Ustanovenia týkajúce sa začatia a vykonávania povolania advokáta v Taliansku sú obsiahnuté v kráľovskom zákonnom dekréte č. 1578 o organizácii povolaní avvocato a procuratore z 27. novembra 1933 zmenenom na zákon č. 36 z 22. januára 1934 v znení zmien a doplnení. Podľa príslušných ustanovení na prijatie do právnického povolania v Taliansku musí každá osoba, ktorá úspešne absolvuje akademické štúdium práva, absolvovať dvojročnú stáž a zložiť skúšku.

(2) Petícia č. 606/99, ktorú predkladá Giustina Angelillo, a petícia č. 797/99, ktorú predkladá Michele Parravicini.

(3) Úradný vestník ES L 19 z 24. januára 1989, s. 16 – 23.

(4) Úradný vestník ES L 77 zo 14. marca 1998, s. 36 – 43.

(5) Rozhodnutie ombudsmana týkajúce sa vyšetrovania z vlastnej iniciatívy možno nájsť na internete na tejto adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/decision/en/970303.htm

(6) Ú. v. ES C 119 z 30. apríla 1999, s. 5.

(7) Pozri vec C-267/86, Pascal Van Eycke/ASPA NV, Zb. 1988, s. 4769; rozsudok z 9. septembra 2003 vo veci C-198/01, Consorzio Industrie Fiammiferi (CIF)/Autoritá Garante della Concorrenza e del Mercato.