Vážený pán X.,

Dňa 29. marca 2003 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi v súvislosti s Vaším vylúčením z výberového konania COM/C/1/02 z dôvodu nedostatočných výsledkov testu d).

Dňa 22. apríla 2003 som postúpil sťažnosť riaditeľovi Úradu pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO). Úrad EPSO postúpil Vašu sťažnosť Komisii, keďže formálne toto výberové konanie zorganizovala Komisia. Dňa 4. júna 2003 zaslala Komisia stanovisko, ktoré EPSO prijal 23. júna 2003. Stanovisko som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní COM/C/1/02 (francúzsky hovoriaci tajomníci). Listom zo 7. februára 2003 mu bolo oznámené, že neuspel vo výberovom teste d), kde získal iba 9,2 bodu z 20 a že bol vylúčený z výberového konania.

Požiadal o kópiu svojho testu d), ktorý dostal, ako aj o pôvodné texty s opravami. Test d) pozostával z dvoch textov vo francúzštine, ktoré obsahovali pravopisné chyby, gramatické a syntaktické chyby. Uchádzači boli penalizovaní, ak vykonali dodatočné opravy textov. Sťažovateľ v skutočnosti vykonal dodatočné opravy, ktoré nie sú uvedené v pôvodnom texte s opravami, ktoré mu boli zaslané. Overil si to na Francúzskej akadémii, ktorá považovala jeho dodatočné opravy za opodstatnené.

Dvakrát (4. a 14. marca 2003) požiadal predsedu výberovej komisie o opätovné preskúmanie jeho skúšky d). Potvrdil svoje výsledky a uviedol, že nebol sankcionovaný za dodatočné opravy, ktoré vykonal.

Tvrdí, že jeho vylúčenie z výberového konania by sa malo vysvetliť a jeho skúška by sa mala opätovne preskúmať.

Požiadavku

Stanovisko prijaté úradom EPSO možno zhrnúť takto:

Súťaž COM/C/1/02 bola zorganizovaná s cieľom vytvoriť rezervný zoznam francúzsky hovoriacich písateľov. Navrhovateľ sa prihlásil do tohto výberového konania. Keďže po predbežných testoch patril medzi 1 000 najlepších uchádzačov, bol vyzvaný, aby vyplnil prihlášku a potom sa zúčastnil na písomných testoch, ktoré sa konali 29. novembra 2002 v Bruseli.

Výberový test d) bol zameraný na posúdenie ovládania francúzskeho jazyka uchádzačmi a pozostával z opravy dvoch textov obsahujúcich pravopisné chyby, gramatické chyby a chyby syntaxe. Všetky príspevky boli anonymne opravené najmenej dvoma skúšajúcimi na základe kritérií stanovených výberovou komisiou. Výberová komisia skontrolovala správne uplatňovanie týchto kritérií a preskúmala pripomienky prieskumových pracovníkov. Výberová komisia stanovila výsledky, ktoré boli oznámené uchádzačom.

Dňa 7. februára 2003 bol sťažovateľ informovaný o svojich výsledkoch a vylúčení z výberového konania.

Na základe žiadosti sťažovateľa dostal svoj dokument na test d) a opravenú verziu testu.

Po prvej žiadosti o opätovné preskúmanie predseda výberovej komisie 12. marca 2003 potvrdil svoje výsledky a vysvetlil, že text obsahoval približne sto chýb rôznej povahy a zložitosti, že sa rozlišovalo medzi týmito chybami a že význam každej chyby, ktorá nebola opravená alebo nesprávne opravená, sa líšil podľa tohto rozlíšenia.

V odpovedi na svoju druhú žiadosť o opätovné preskúmanie ho predseda výberovej komisie 26. marca 2003 informoval, že nebol sankcionovaný za opravy, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o opätovné preskúmanie.

Podľa ustálenej judikatúry výberová komisia nie je povinná uviesť odpovede uchádzačov, ktoré sa považovali za nedostatočné, ani dôvody, prečo sa tieto odpovede považovali za nedostatočné. Takisto sa uznalo, že oznámenie bodov získaných v rôznych testoch je dostatočným odôvodnením rozhodnutí výberovej komisie.

Pokiaľ ide o opätovné preskúmanie dokumentu sťažovateľa, boli dodržané všetky postupy: výberová komisia zohľadnila rôzne pripomienky a vykonala svedomité opätovné preskúmanie spisu sťažovateľa, ale toto opätovné preskúmanie neviedlo výberovú komisiu k zmene bodov sťažovateľa.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ sa zúčastnil na výberovom konaní COM/C/1/02 (francúzsky hovoriaci tajomníci). Listom zo 7. februára 2003 mu bolo oznámené, že neuspel vo výberovom teste d) a že bol vylúčený z výberového konania. Sťažovateľ tvrdí, že jeho vylúčenie z výberového konania by sa malo vysvetliť a jeho test by sa mal opätovne preskúmať.

1.2 EPSO tvrdí, že všetky postupy boli dodržané, že výberová komisia zohľadnila rôzne pripomienky sťažovateľa, že vykonala svedomité opätovné preskúmanie spisu sťažovateľa, ale že toto opätovné preskúmanie neviedlo výberovú komisiu k zmene známok sťažovateľa.

1.3 Ombudsman pripomína, že podľa ustálenej judikatúry (1) majú výberové komisie široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o podmienky a podrobný obsah testov stanovených v rámci výberového konania a pokiaľ ide o podrobnosti a obsah testov, ktoré sa majú uskutočniť vo výberovom konaní (2). Je tiež ustálenou judikatúrou (3), že oznámenie bodov získaných v rôznych testoch predstavuje primerané odôvodnenie rozhodnutí výberovej komisie.

1.4 Ombudsman berie na vedomie, že predseda výberovej komisie informoval sťažovateľa, že text obsahoval asi sto chýb rôznej povahy a zložitosti, že sa rozlišovalo medzi týmito chybami a že význam každej chyby, ktorá nebola opravená alebo nesprávne opravená, sa líšil podľa tohto rozlíšenia a že ho následne informoval, že nebol sankcionovaný za opravy, ktoré uviedol vo svojej žiadosti o opätovné preskúmanie. Ombudsman tiež poznamenáva, že sťažovateľ dostal kópiu svojho oceneného dokumentu na preskúmanie.

1.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že výberová komisia konala v medziach svojej zákonnej právomoci, pokiaľ ide o odôvodnenie, ktoré poskytla sťažovateľovi, a opätovné preskúmanie jeho skúšky. Ombudsman preto nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že úrad EPSO sa nedopustil nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

Tvoje úprimné,

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

(1) Pozri vec T-132/89, Galone/Rada, Zb. 1990, s. II-549, bod 27.

(2) Pozri vec T-156/89, Valverde Mordt/Súdny dvor, Zb. 1991, s. II-407, bod 121.

(3) Vec C-254/95, Parlament/Innamorati, Zb. 1996, s. I-3423, bod 31.