V Štrasburgu 19. novembra 2003

Vážený pán X,

Dňa 27. februára 2003 ste podali Európskemu ombudsmanovi sťažnosť na Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) týkajúcu sa spracovania Vašej odpovede na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnil EPSO na účely výberu pomocných zamestnancov pred rozšírením.

Dňa 11. marca 2003 ombudsman postúpil sťažnosť riaditeľovi EPSO. EPSO zaslal svoje stanovisko 25. apríla 2003 a dostal som ho 6. mája 2003. Postúpil som Vám ho 20. mája 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok do 30. júna 2003. Do tohto dátumu od Vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Dňa 15. júla 2003 som predložil EPSO návrh na priateľské riešenie. O tejto skutočnosti ste boli informovaný listom zaslaným v ten istý deň. EPSO zaslal svoje stanovisko 28. júla 2003. Poslal som Vám ho 9. septembra 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 5. novembra 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Keďže ste uviedli, že môžem použiť nemčinu, angličtinu alebo francúzštinu, toto rozhodnutie vám bude zaslané v angličtine, pracovnom jazyku úradu ombudsmana.

Sťažnosť

V novembri 2002 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zorganizoval v mene inštitúcií EÚ výzvu na vyjadrenie záujmu o niekoľko dočasných pracovných miest v súvislosti s nadchádzajúcim rozšírením EÚ. Uchádzači museli mať „dôkladnú“ znalosť aspoň jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín a „riadnu znalosť“ angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny. Žiadosti museli byť podané do 10. januára 2003. V prihláške sa od uchádzačov vyžadovalo, aby uviedli, či je príslušným jazykom ich materinský jazyk alebo či majú „dobré“, „veľmi dobré“ alebo „výborné“ znalosti. Oprávnené prihlášky mal úrad EPSO vložiť do databázy. Zdá sa, že len uchádzači, ktorých mená sú uvedené v tejto databáze, môžu byť prijatí do zamestnania.

Sťažovateľ, nemecký občan, podal žiadosť. Tvrdil, že keď následne zatelefonoval EPSO, bol informovaný o tom, že jazykové požiadavky boli po uplynutí lehoty na podávanie prihlášok zmenené. V dôsledku toho sa teraz vyžadovalo, aby uchádzači mali jeden z jazykov desiatich pristupujúcich krajín ako materinský jazyk alebo aby mali „výbornú“ znalosť tohto jazyka; okrem toho museli mať „dobrú znalosť“ angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.

Preskúmanie žiadostí bolo ukončené 13. februára 2003. Podľa sťažovateľa bolo do databázy vložených 21 020 z 22 005 žiadateľov z pristupujúcich krajín, ale len 1 126 z 3 374 žiadateľov zo súčasných členských štátov. Žiadosť sťažovateľa nebola medzi úspešnými žiadosťami.

Keď sťažovateľ zatelefonoval úradu EPSO, bolo mu povedané, že zamietnutie jeho prihlášky bolo spôsobené tým, že neoznačil „výborný“ v súvislosti s jeho znalosťou jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín. Podľa sťažovateľa úradník úradu EPSO, s ktorým hovoril, tiež uviedol, že v prípade výzvy na vyjadrenie záujmu, ako je táto, EPSO nebol viazaný zásadami legitímnej dôvery a právnej istoty. Sťažovateľ následne 24. a 26. februára 2003 zaslal úradujúcemu riaditeľovi EPSO dva faxy, v ktorých požiadal o doplnenie svojho mena do príslušnej databázy.

Keďže EPSO nereagoval, podal túto sťažnosť.

Sťažovateľ uviedol, že spĺňa pôvodné kritériá, keďže má „dobrú“ znalosť nemčiny, angličtiny a francúzštiny a „dôkladnú“ znalosť poľštiny. Preto sa domnieval, že jeho meno by malo byť zapísané do databázy. Sťažovateľ uviedol, že požiadavku mať „dôkladnú“ znalosť daného jazyka nemožno vykladať v tom zmysle, že sa vyžaduje „vynikajúca“ znalosť alebo že tento jazyk musí byť materinským jazykom žiadateľa. „Vynikajúce“ vedomosti boli podstatne viac ako „dôkladné“ vedomosti. Podľa sťažovateľa musia inštitúcie vždy, keď konajú, dodržiavať základné práva a všeobecné zásady správneho práva. Sťažovateľ tvrdil, že EPSO tým, že následne zmenil kritériá, porušil zásady legitímnej dôvery a právnej istoty. Sťažovateľ takisto tvrdil, že žiadatelia zo súčasných členských štátov sú diskriminovaní, keďže žiadatelia z pristupujúcich krajín potrebujú len „dobrú“ znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.

Podľa sťažovateľa mali inštitúcie a orgány EÚ k dispozícii databázu od 14. februára 2003. Sťažovateľ preto považoval túto záležitosť za naliehavú.

Požiadavku

Sťažnosť bola postúpená úradu EPSO, aby k nej zaujal stanovisko. Ombudsman vo svojom liste upozornil úrad EPSO na skutočnosť, že sťažovateľ považuje túto záležitosť za naliehavú.

Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol tieto pripomienky:

Uchádzači museli mať dôkladnú znalosť („connaissance approfondie“) aspoň jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín a dobrú znalosť („bonne connaissance“) angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny. To odrážalo ducha článku 28 písm. f) služobného poriadku, podľa ktorého nikto nemôže byť vymenovaný za úradníka, pokiaľ „nepredloží dôkaz o dôkladnej znalosti jedného z jazykov Spoločenstiev a o uspokojivej znalosti ďalšieho jazyka Spoločenstiev v rozsahu potrebnom na plnenie jeho povinností“.

V prvej centralizovanej fáze sa uskutočnil predbežný výber uchádzačov. Validačná komisia zložená zo zástupcov všetkých inštitúcií Spoločenstva zúčastňujúcich sa na postupe definovala kritériá filtrovania s cieľom určiť uchádzačov prijatých do databázy uchádzačov, ktorí splnili kritériá oprávnenosti. Útvary úradu EPSO pomohli skontrolovať viac ako 25 000 prihlášok.

Táto operácia bola ukončená 13. februára 2003 a databáza bola sprístupnená inštitúciám, aby mohli preskúmať žiadosti z hľadiska ich vlastných potrieb. Do databázy nebolo zahrnutých o niečo viac ako 3 000 žiadostí. Išlo väčšinou o prípady, keď neboli splnené kritériá prijatia, ale vyskytli sa aj prípady dvojitých, a teda nesprávnych žiadostí.

Kandidáti museli mať dôkladnú znalosť aspoň jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín. Výberová komisia definovala výraz „dôkladné znalosti“ ako rovnocenné s výrazom „hlavný alebo materinský jazyk“ alebo „vynikajúce“ znalosti.

Sťažovateľ vo svojej žiadosti uviedol, že jeho materinským jazykom je nemčina a že jeho znalosť poľštiny je „veľmi dobrá“. Priložil aj svoj životopis. Podľa informácií poskytnutých sťažovateľom v súvislosti s jeho jazykovými zručnosťami boli jeho znalosti poľštiny „dobré“.

Keďže samotný sťažovateľ vyhodnotil svoju znalosť jedného z jazykov pristupujúcich krajín (v tomto prípade poľštiny) ako „dobrú“ alebo „veľmi dobrú“, výberová komisia sa obmedzila na uplatnenie kritérií filtrovania, ktoré už boli stanovené s cieľom overiť prípustnosť žiadostí, a preto nemohla zahrnúť žiadosť sťažovateľa do príslušnej databázy.

Kritériá oprávnenosti pre toto konanie, ktoré boli uverejnené na webovom sídle úradu EPSO, odrážali skutočné potreby, ktoré európske inštitúcie identifikovali v súvislosti s úlohami spojenými s prípravou nadchádzajúceho rozšírenia. Komisia by napríklad musela úzko spolupracovať s budúcimi členskými štátmi s cieľom pripraviť vykonávanie politík EÚ. V Európskom parlamente sa práca spojená s rozšírením týkala viacerých útvarov, a najmä prekladateľských a tlmočníckych služieb. V oboch prípadoch bola preto mimoriadne dôležitá dôkladná znalosť jedného z nových jazykov.

Skutočnosť, že uchádzač bol štátnym príslušníkom jedného z existujúcich členských štátov, nebola dôvodom na vylúčenie. Zohľadnili sa všetci kandidáti. Nebolo však prekvapujúce, že do konečnej databázy bol zahrnutý veľký počet kandidátov z krajín, ktoré sa chystajú vstúpiť do EÚ, keďže väčšia časť týchto kandidátov splnila podmienky vrátane tých, ktoré sa týkajú jazykových zručností.

Pripomienky sťažovateľa

Ombudsman postúpil stanovisko EPSO sťažovateľovi a vyzval ho, aby predložil pripomienky, ak si to želá, do 30. júna 2003. Do tohto dátumu neboli od sťažovateľa doručené žiadne pripomienky.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanoviska a otázok, ktoré boli vznesené, ombudsmanka nebola spokojná s tým, že úrad EPSO primerane reagoval na všetky tvrdenia sťažovateľa.

Návrh na priateľské riešenie

V článku 3 ods. 5 štatútu ombudsmana (1) sa ombudsmanovi nariaďuje, aby v čo najväčšej možnej miere spolu s príslušnou inštitúciou hľadal riešenie s cieľom odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu a vyhovieť sťažnosti. Ombudsmanka dospela k predbežnému záveru, že rozhodnutie úradu EPSO nezahrnúť žiadosť sťažovateľa do databázy prípustných žiadostí by mohlo predstavovať prípad nesprávneho úradného postupu.

Ombudsmanka preto predložila Komisii tento návrh na priateľské riešenie:

Ombudsmanka by mohla prehodnotiť žiadosť sťažovateľa v odpovedi na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú uverejnil úrad EPSO.

Tento návrh bol založený na týchto úvahách:

1 Požiadavka mať „dôkladnú“ znalosť jazyka sa môže vykladať s prihliadnutím na potreby inštitúcií EÚ, pre ktoré úrad EPSO zorganizoval príslušnú výzvu na vyjadrenie záujmu. Vzhľadom na vysvetlenia, ktoré poskytol EPSO, sa ombudsman domnieva, že výberová komisia bola oprávnená požadovať od uchádzačov veľmi dobrú znalosť príslušného jazyka. Ombudsman však poznamenáva, že sťažovateľ vo svojej žiadosti podľa všetkého uviedol, že má veľmi dobrú znalosť poľštiny.

2 Zamietnutie prihlášky sťažovateľa bolo teda zákonné len vtedy, ak bol správny názor výberovej komisie, že sa vyžaduje výborná znalosť príslušného jazyka alebo že tento jazyk musí byť hlavným jazykom alebo materinským jazykom uchádzača. Ombudsmanka poznamenáva, že výberové komisie majú v postupoch prijímania zamestnancov veľký priestor na voľné uváženie. Táto voľná úvaha sa však musí uplatniť v rámci oznámenia o voľnom pracovnom mieste alebo, ako je to v prejednávanej veci, v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu. V rámci tejto výzvy sa od uchádzačov vyžadovala „dôkladná“ znalosť príslušného jazyka. Ako zdôraznil sťažovateľ, „vynikajúca“ znalosť niečoho sa vo všeobecnosti chápe tak, že ide nad rámec „dôkladnej“ znalosti. Za týchto okolností sa ombudsman domnieva, že úrad EPSO neposkytol uspokojivé vysvetlenie, prečo mala byť výberová komisia napriek tomu oprávnená alebo dokonca povinná požadovať od uchádzačov, aby mali „vynikajúcu“ znalosť príslušného jazyka, alebo že tento jazyk mal byť hlavným jazykom alebo materinským jazykom uchádzača.

3 Ombudsman preto predbežne zastáva názor, že rozhodnutie úradu EPSO nezahrnúť prihlášku sťažovateľa do databázy prípustných prihlášok by mohlo predstavovať prípad nesprávneho úradného postupu.

Stanovisko úradu EPSO

Úrad EPSO vo svojom stanovisku uviedol tieto pripomienky:

Vysvetlenia, ktoré boli poskytnuté v súvislosti s jazykovými požiadavkami, neposkytli jasnosť, ktorú mal EPSO v úmysle preukázať. Pozícia úradu EPSO by sa preto mala vysvetliť jasnejšie.

Išlo o operáciu v rozsahu, s ktorým sa predtým nestretli, s cieľom umožniť inštitúciám pripraviť sa na integráciu desiatich nových členských štátov ešte pred ukončením prístupových rokovaní. Zaviedla jednotné, otvorené a transparentné konanie, ktoré sa vzťahovalo na všetkých uchádzačov. Všetci potenciálni uchádzači teda dostali presne tie isté informácie úplne rovnakým spôsobom. S rovnakým cieľom vytvoriť zhodnosť noriem a transparentnosti boli jazykové požiadavky v súlade s požiadavkami stanovenými pre výberové konania v služobnom poriadku. Je zrejmé, že otázka jazykovej kompetencie bola v tejto súvislosti mimoriadne dôležitá. EPSO však nikdy nepredpokladal, že všeobecné právne zásady sa neuplatnia, pretože ide o výzvu na vyjadrenie záujmu.

Rozhodnutie uplatniť rovnaké jazykové požiadavky ako tie, ktoré sú uvedené v článku 28 písm. f) služobného poriadku, znamenalo, že „dôkladná“ znalosť príslušného jazyka sa vykladala ako znalosť na úrovni materinského jazyka/hlavného jazyka, čo naznačuje schopnosť pracovať v tomto jazyku. Takto sa táto požiadavka v rámci služobného poriadku uplatňovala na výberové konania.

Je pravda, že by bolo pravdepodobne jasnejšie, keby EPSO mohol používať pojem „materský jazyk“, ale z dôvodu viacjazyčnosti a z iných dôvodov by si uchádzači mohli vybrať hlavný jazyk, ktorý nemusí byť nevyhnutne ich materinským jazykom. Z tohto dôvodu sa v rámci výberových konaní požiadavka „dôkladnej“ znalosti stanovená v článku 28 písm. f) služobného poriadku vykladala tak, že sa rovná materinskému jazyku alebo vynikajúcej znalosti iného jazyka zvoleného uchádzačom na rovnakej úrovni ako materinský jazyk.

Takýto výklad bol prijatý v rámci výzvy na vyjadrenie záujmu. Keďže táto podmienka vyplynula zo služobného poriadku, bolo logické uplatniť ju rovnakým spôsobom, ako bola uplatnená v rámci výberových konaní. Nešlo teda o pridanie náročnejšej, a teda reštriktívnejšej podmienky, ale len o jasnejšie vymedzenie „dôkladných“ vedomostí. Tento výklad nebol nikdy spochybnený v rámci výberových konaní. Ak by však ombudsman zvážil, že by sa do akejkoľvek budúcej výzvy na vyjadrenie záujmu malo zahrnúť vysvetlenie, ktoré by úrad EPSO mohol byť vyzvaný zorganizovať, úrad EPSO by zvážil prijatie potrebných opatrení.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že pred podaním prihlášky zatelefonoval na číslo, ktoré poskytol úrad EPSO. Pri tejto príležitosti mu nebolo povedané, že je potrebná vynikajúca znalosť príslušného jazyka. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že výzva na vyjadrenie záujmu neobsahovala žiadny odkaz na článok 28 písm. f) služobného poriadku. Takýto odkaz by objasnil jazykové požiadavky.

Záver

Za týchto okolností ombudsman dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné žiadne priateľské riešenie.

ROZHODNUTIE

1 Nesprávna manipulácia s aplikáciou

1.1 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) zorganizoval v roku 2002 v mene inštitúcií EÚ výzvu na vyjadrenie záujmu o niekoľko dočasných pracovných miest v súvislosti s nadchádzajúcim rozšírením EÚ. Uchádzači museli mať „dôkladnú“ znalosť aspoň jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín a „riadnu znalosť“ angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny. V prihláške sa od uchádzačov vyžadovalo, aby uviedli, či je príslušným jazykom ich materinský jazyk alebo či majú „dobré“, „veľmi dobré“ alebo „výborné“ znalosti. Oprávnené prihlášky mal úrad EPSO vložiť do databázy. Sťažovateľ, nemecký štátny príslušník, predložil žiadosť, v ktorej uviedol, že nemčina je jeho materinským jazykom a že jeho znalosť poľštiny je dobrá alebo veľmi dobrá. Úrad EPSO jeho prihlášku zamietol z dôvodu, že nemal „vynikajúcu“ znalosť jedného z jazykov pristupujúcich krajín alebo že nemal taký jazyk, akým je jeho hlavný alebo materinský jazyk. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že EPSO pri uplatňovaní tohto kritéria konal nesprávne.

1.2 Úrad EPSO vo svojom stanovisku poukázal na to, že uchádzači musia mať dôkladnú znalosť („connaissance approfondie“) aspoň jedného z jazykov desiatich pristupujúcich krajín. Výberová komisia definovala výraz „dôkladné znalosti“ ako rovnocenné s výrazom „hlavný alebo materinský jazyk“ alebo „vynikajúce“ znalosti. Vzhľadom na to, že samotný sťažovateľ vyhodnotil svoje znalosti jedného z jazykov pristupujúcich krajín (v tomto prípade poľštiny) ako „dobré“ alebo „veľmi dobré“, výberová komisia nemohla zahrnúť jeho prihlášku do príslušnej databázy. Úrad EPSO vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia, ktorý predložil ombudsman, vysvetlil, že má v úmysle uplatňovať rovnaké jazykové požiadavky ako tie, ktoré sú uvedené v článku 28 písm. f) služobného poriadku. Dodal, že v rámci výberových konaní bola požiadavka „dôkladnej“ znalosti stanovená v článku 28 písm. f) služobného poriadku vykladaná tak, že sa rovná materinskému jazyku alebo vynikajúcej znalosti iného jazyka zvoleného uchádzačom na rovnakej úrovni ako materinský jazyk. Nešlo teda o pridanie náročnejšej, a teda reštriktívnejšej podmienky, ale len o jasnejšie vymedzenie „dôkladných“ vedomostí. Tento výklad nebol nikdy spochybnený v rámci výberových konaní. Ak by však ombudsman zvážil, že by sa do akejkoľvek budúcej výzvy na vyjadrenie záujmu malo zahrnúť vysvetlenie, ktoré by úrad EPSO mohol byť vyzvaný zorganizovať, úrad EPSO by zvážil prijatie potrebných opatrení.

1.3 Ombudsman sa domnieva, že vysvetlenia úradu EPSO týkajúce sa potreby uchádzačov, ktorí odpovedajú na výzvu na vyjadrenie záujmu, mať znalosť príslušného jazyka rovnocennú s materinským jazykom alebo vynikajúcu znalosť iného jazyka, ktorý si uchádzač zvolil, na úrovni rovnocennej s materinským jazykom, sa zdajú byť primerané.

1.4 Faktom však zostáva, že vo výzve na vyjadrenie záujmu sa od uchádzačov vyžadovala len „dôkladná“ znalosť príslušného jazyka. Ako zdôraznil sťažovateľ, „vynikajúca“ znalosť niečoho sa vo všeobecnosti chápe tak, že ide nad rámec „dôkladnej“ znalosti. Je pravda, že článok 28 písm. f) služobného poriadku vyžaduje „dôkladnú“ znalosť jedného z jazykov Európskych spoločenstiev a že sa zdá, že toto kritérium bolo v rámci výberových konaní vykladané tak, že vyžaduje vynikajúcu znalosť alebo znalosť príslušného jazyka na úrovni materinského jazyka. Zdá sa však, že nič vo výzve na vyjadrenie záujmu nenaznačovalo, že by sa príslušné kritérium malo vykladať rovnakým spôsobom ako požiadavka uvedená v článku 28 písm. f) služobného poriadku. Ďalej treba poznamenať, že zatiaľ čo článok 28 písm. f) služobného poriadku vyžaduje „dôkladnú“ znalosť jedného jazyka a „uspokojivú“ znalosť druhého jazyka, výzva na vyjadrenie záujmu vyžaduje „dôkladnú“ znalosť jedného jazyka a „zdravú“ znalosť druhého jazyka. Vzhľadom na tento rozdiel v znení sa od uchádzačov sotva dalo očakávať, že budú vedieť, že úrad EPSO bude pojem „dôkladne“ vykladať tak, ako to robil. Ombudsmanka sa preto domnieva, že úrad EPSO dostatočne neobjasnil jazykové požiadavky, ktorých splnenie očakával od uchádzačov. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. V tejto súvislosti sa uvedie kritická poznámka.

1.5 Vzhľadom na zistenie ombudsmanky v bode 1.3 by nebolo vhodné vypracovať návrh odporúčania, v ktorom by sa od úradu EPSO požadovalo, aby zaradil meno sťažovateľa do zoznamu vhodných uchádzačov.

2 Diskriminácia štátnych príslušníkov súčasných členských štátov

2.1 Sťažovateľ zastával názor, že žiadatelia zo súčasných členských štátov sú diskriminovaní, pretože žiadatelia z pristupujúcich krajín potrebujú len „dobrú“ znalosť angličtiny, francúzštiny alebo nemčiny.

2.2 Úrad EPSO odpovedal, že skutočnosť, že uchádzač je štátnym príslušníkom jedného z existujúcich členských štátov, nie je dôvodom na vylúčenie. Zohľadnili sa všetci kandidáti. Podľa názoru úradu EPSO však nebolo prekvapujúce, že veľký počet uchádzačov z krajín, ktoré sa chystajú vstúpiť do EÚ, bol zahrnutý do konečnej databázy, keďže väčšia časť týchto uchádzačov splnila podmienky vrátane tých, ktoré sa týkajú jazykových zručností.

2.3 Ombudsman konštatuje, že úrad EPSO zrejme uplatňoval rovnaké podmienky na všetkých uchádzačov. Podľa jeho názoru sťažovateľ nepreukázal, že EPSO diskriminoval štátnych príslušníkov súčasných členských štátov.

3 Záver

3.1 Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Vo výzve na vyjadrenie záujmu sa od uchádzačov vyžadovala len „dôkladná“ znalosť príslušného jazyka. Vzhľadom na vysvetlenia, ktoré poskytol úrad EPSO, sa zdá rozumné požadovať, aby uchádzači ovládali tento jazyk na vynikajúcej úrovni alebo na úrovni materinského jazyka. Ombudsmanka sa však domnieva, že úrad EPSO dostatočne neobjasnil jazykové požiadavky, ktoré mali uchádzači splniť. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

3.2 Úrad EPSO vo svojej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie poukázal na to, že ak by ombudsmanka zvážila, že by sa vysvetlenie malo zahrnúť do budúcich výziev na vyjadrenie záujmu, úrad EPSO by zvážil prijatie potrebných opatrení. Ombudsman sa preto domnieva, že v tomto prípade nie sú potrebné žiadne ďalšie kroky.

3.3 Ombudsman preto prípad uzatvára. O tomto rozhodnutí bude informovaný aj riaditeľ úradu EPSO.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262 z 9. marca 1994 o predpisoch a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana (Ú. v. ES L 113, 1994, s. 15; Mim. vyd. 01/001, s. 46).