# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 278/2003/JMA na Európsku komisiu
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: null
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/1859)
---
V Štrasburgu 2. decembra 2004
Vážený pán X.,
Dňa 6. februára 2003 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v mene organizácie Y. Vaša sťažnosť sa týkala rozhodnutia Komisie z 12. augusta 2002, ktorým sa zamieta poskytnutie finančnej pomoci pre Y v rámci akčného programu Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií (MVO).
Predchádzajúcu sťažnosť týkajúcu sa toho istého predmetu ste zaslali ombudsmanovi 23. decembra 2002, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú 10. februára 2003.
Dňa 18. marca 2003 som Vašu novú sťažnosť postúpil predsedovi Európskej komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 12. júna 2003 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Svoje pripomienky ste mi zaslali 24. a 30. júla, 30. septembra a 21. októbra 2003. Dňa 18. februára 2004 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie. Druhé stanovisko Komisie som dostal 14. apríla 2004 a postúpil som Vám ho. Dňa 29. mája 2004 ste mi zaslali svoje pripomienky k druhému stanovisku Komisie.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
Sťažnosť
--------
Dňa 23. decembra 2002 sťažovateľ najprv podal sťažnosť ombudsmanovi proti Komisii v mene organizácie Y.
Skutkový stav v tejto veci bol v skratke takýto:
Y predložil žiadosť o finančnú pomoc v rámci výzvy na predkladanie návrhov, ktorá sa týka akčného programu Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií. Dňa 8. apríla 2002 Komisia potvrdila prijatie žiadosti sťažovateľa. Dňa 12. júna 2002 inštitúcia informovala sťažovateľa, že po prvom preskúmaní všetkých žiadostí Y splnil kritériá prípustnosti stanovené v oznámení o akčnom programe. Dňa 12. augusta 2002 však Komisia oznámila sťažovateľovi, že jeho žiadosť nebola vybraná z dôvodu, že vznikli určité pochybnosti týkajúce sa aktívnej legitimácie Y. Komisia vo svojom liste uviedla, že sa zdá, že existuje určitá neistota, pokiaľ ide o povahu vzťahu Y s inou organizáciou s názvom Z. Komisia tvrdila, že vnútroštátny prokurátor začal vyšetrovanie obvinení, že Y sfalšoval a nezákonne zmenil svoje stanovy, v dôsledku čoho na vec upozornil príslušný trestný súd.
Dňa 30. augusta 2002 predseda Y napísal Komisii a vysvetlil právne postavenie Y a dohodu o spolupráci so Z. Dôrazne vyvrátil obvinenia týkajúce sa platnosti interných predpisov organizácie, ako aj falšovania verejnej listiny. Opísal právnu štruktúru Y ako certifikovanú podľa príslušného vnútroštátneho práva. Na základe týchto informácií požiadal Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie zamietnuť žiadosť Y o finančnú pomoc v roku 2002.
V liste sťažovateľovi zo 7. októbra 2002 ho Komisia informovala, že predbežný výber príjemcov pomoci bol ukončený a zoznam príjemcov pomoci bol zostavený. Inštitúcia poznamenala, že obdobie roku 2002 bolo uzavreté, a preto sa zdalo, že neexistuje dôvod na ďalšiu diskusiu.
Sťažovateľ tvrdil, že Komisia pred prijatím konečného rozhodnutia neidentifikovala zdroj obvinení a nezohľadnila jeho argumenty. Tvrdil tiež, že odôvodnenie Komisie nenašlo právny základ vo výzve na predkladanie návrhov akčného programu.
Pokiaľ ide o údajnú neistotu spojenú so vzťahom medzi Y a Z, sťažovateľ poukázal na to, že Komisia si bola dobre vedomá povahy dohody o spolupráci medzi týmito dvoma organizáciami.
Podľa názoru sťažovateľa bolo vyšetrovanie vedené vnútroštátnym prokurátorom výsledkom ohováračskej kampane, ktorú začal bývalý zamestnanec Y, ktorý bol prepustený. Sťažovateľ zdôraznil, že súdne konanie týkajúce sa jeho organizácie ukončil sudca zodpovedný za vyšetrovanie 7. októbra 2002. Sudca dospel k záveru, že proti sťažovateľovi neexistujú žiadne usvedčujúce dôkazy.
Vzhľadom na dostupné informácie ombudsman usúdil, že sťažnosti nepredchádzali primerané administratívne postupy pre dotknutú inštitúciu, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 4 jeho štatútu. Ombudsman preto vyhlásil sťažnosť za neprípustnú.
Dňa 6. februára 2003 sťažovateľ postúpil doplňujúce informácie vrátane korešpondencie s útvarmi Komisie týkajúcej sa predmetu jeho sťažnosti. Vzhľadom na tieto nové dôkazy sa ombudsmanka rozhodla zaregistrovať list sťažovateľa ako novú sťažnosť a začala nové vyšetrovanie.
Dňa 4. júna 2003 požiadala tretia osoba o prístup ku všetkým dokumentom týkajúcim sa sťažnosti. Keďže sťažovateľ nepožiadal o dôverné zaobchádzanie so svojou sťažnosťou, ombudsman 16. júna 2003 vyhovel žiadosti o prístup v súlade s článkom 14 ods. 4 rozhodnutia Európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia[(1).](#(1)){#Footnote1} Po tom, ako bol sťažovateľ informovaný o rozhodnutí ombudsmana listom z 23. júna 2003, požiadal, aby jeho sťažnosť bola kvalifikovaná ako dôverná. Ombudsman v súlade s článkom 10 ods. 1 svojich vykonávacích ustanovení[(2)](#(2)){#Footnote2} vyhlásil sťažnosť za dôvernú.
Stručne povedané, sťažovateľ tvrdí, i) že rozhodnutie Komisie z 12. augusta 2002 sa nezakladá na ustanoveniach výzvy na predkladanie návrhov, v ktorých sa stanovuje právny základ akčného programu, a ii) že mu pred prijatím rozhodnutia nebola poskytnutá príležitosť byť vypočutý. Tvrdí preto, že Komisia by mala prehodnotiť svoje stanovisko a poskytnúť sťažovateľovi požadovanú pomoc.
Požiadavku
----------
**Stanovisko Komisie**
Komisia vo svojom stanovisku najprv opísala skutkové a právne aspekty prípadu. Vysvetlila, že žiadosť Y o finančnú pomoc bola podaná v rámci akčného programu Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií.
Sťažovateľova organizácia už predtým dostala pomoc z podobných programov. V priebehu bežného auditu, ktorý zahŕňal predchádzajúci grant, sa zistil problém týkajúci sa organizačnej štruktúry Y. Komisia sa potom rozhodla pozastaviť ďalšiu pomoc organizácii od roku 2000 a požiadať o vrátenie časti už poskytnutých finančných prostriedkov. V tom čase sa Komisia dozvedela o viacerých vnútorných právnych problémoch týkajúcich sa Y, ktoré opätovne potvrdili jej pozíciu neudeľovať tejto organizácii ďalšie granty. Z hľadiska práce vykonanej spoločnosťou Y však Komisia zdôraznila, že bola vždy uspokojivá.
Komisia poznamenala, že sa nikdy nesnažila zapojiť do vnútorných problémov Y. Inštitúcia preto vo svojej korešpondencii nikdy nevydala rozsudok v týchto veciach.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že rozhodnutie Komisie nebolo založené na právnych ustanoveniach upravujúcich výzvu na predkladanie návrhov z roku 2002, inštitúcia tvrdila, že rozhodnutia o grantoch sú v súlade s ustanoveniami stanovenými v príslušnom právnom rozhodnutí, príslušnej výzve na predkladanie návrhov a informačnej dokumentácii, ktorá bola s ňou uverejnená. Pri prijímaní právnej povinnosti však musí byť Komisia spokojná aj s právnym a finančným postavením príjemcu, ako aj s jeho celkovou integritou, pokiaľ ide o správne finančné riadenie. V prípade Y Komisia usúdila, že existujú dostatočné dôvody predpokladať, že tieto všeobecné podmienky neboli splnené, keďže štruktúra organizácie a vnútorný rozhodovací proces boli nejasné. Uviedla, že rozhodnutie neposkytnúť finančnú pomoc, kým sa neobnoví dôvera v organizáciu, bolo prijaté na základe riadenia rizík po dôkladnej konzultácii a dohode s oddelením vnútorného auditu zodpovedného GR.
Komisia zamietla tvrdenie, že porušila právo sťažovateľa na obhajobu. Inštitúcia vysvetlila, že má právomoc rozhodnúť o pridelení grantov na základe všetkých dostupných informácií. V rámci programu financovania MVO sa neplánujú stretnutia s príjemcami s cieľom prediskutovať výsledok ich žiadosti. V informačnej dokumentácii uverejnenej pri každej výzve na predkladanie návrhov sa výslovne uvádza, že rozhodnutie Komisie o grantoch je konečné. Táto politika je v súlade s myšlienkou, že granty Spoločenstva sa majú považovať za dary, ktoré by sa mali použiť na dosiahnutie niekoľkých vopred stanovených cieľov. Na požiadanie však možno poskytnúť ďalšie písomné objasnenie dôvodov zamietnutia.
Vzhľadom na vážne obavy Komisie vyplývajúce z vnútorných právnych problémov spoločnosti Y sa inštitúcia domnievala, že potenciálny príjemca mal presvedčivo preukázať, že neexistovala žiadna protiprávna situácia a že bola obnovená jeho inštitucionálna stabilita. Podľa názoru Komisie neboli predložené žiadne takéto podstatné dôkazy.
Komisia preto dospela k záveru, že nemôže prehodnotiť svoje rozhodnutie a poskytnúť sťažovateľovi požadovanú pomoc.
**Pripomienky sťažovateľa**
Navrhovateľ tvrdil, že Y splnil všetky kritériá uvedené vo výzve na predkladanie návrhov, ako aj v príslušnom rozhodnutí. Trval na tom, že rozhodnutie zamietnuť žiadosť spoločnosti Y o financovanie v roku 2002 nebolo založené na kritériách stanovených v žiadnom z predchádzajúcich právnych nástrojov, ale skôr na obavách jej útvarov týkajúcich sa právneho postavenia spoločnosti Y. Tieto výhrady neboli sťažovateľovi, ktorý ich nikdy nemal možnosť vyvrátiť, známe.
Pokiaľ ide o tvrdenia Komisie týkajúce sa možných finančných nezrovnalostí pri využívaní grantov spoločnosťou Y v obdobiach 1998, 1999 a 2000, sťažovateľ ich považoval za neopodstatnené. Poukázal na zistenia auditu, ktorý Komisia vykonala v období od septembra 2001 do apríla 2002 v súvislosti s opatreniami Y. Pri týchto kontrolách sa nezistila žiadna nezrovnalosť a následne musela inštitúcia stiahnuť svoje žiadosti o vrátenie grantu z roku 1998 a o pozastavenie pomoci z rokov 2000 a 2001. Sťažovateľ však poznamenal, že dôvody auditu Komisie nesúviseli s dôvodmi, ktoré inštitúcia uviedla na podporu svojho rozhodnutia zamietnuť žiadosť sťažovateľa z roku 2002.
Sťažovateľ vyvrátil existenciu akýchkoľvek vnútorných problémov týkajúcich sa štruktúry spoločnosti Y. Dodal, že organizácia sa vždy tešila podpore svojich členov, o čom svedčí uznesenie jej nedávneho valného zhromaždenia. Žaloby proti Y boli výsledkom ohováračskej kampane, ktorú zorganizoval bývalý zamestnanec.
Sťažovateľ poznamenal, že žaloba proti spoločnosti Y bola len predbežným vyšetrovaním, ktoré začal vnútroštátny prokurátor, a v žiadnom prípade nesúvisela s povahou stanov alebo štruktúrou organizácie. Pokiaľ ide o tento aspekt, Komisia si mala byť dobre vedomá právnej štruktúry Y, keďže od roku 1996 udržiavala pravidelný pracovný vzťah s organizáciou. Inštitúcia uchovávala množstvo informácií o Y vrátane jej oficiálnych stanov, ktoré potvrdili vnútroštátne orgány.
Podľa názoru sťažovateľa argument Komisie, že skutočnosť, že vážne obvinenia proti Y boli stíhané na súde, mu spôsobila bremeno dokazovania správnosti jeho organizácie, ignorovala základné právne zásady a porušovala jeho základné práva. Sťažovateľ zdôraznil, že každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, kým sa nepreukáže jeho vina, ako sa uznáva v článku 11 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, článku 14 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Ďalšie požiadavky
-----------------
Vzhľadom na pripomienky predložené sťažovateľom ombudsman napísal Komisii 18. februára 2004. Ombudsman vo svojom liste poznamenal, že sa zdá, že Komisia založila svoje rozhodnutie na existencii vyšetrovania trestného činu proti sťažovateľovi. S cieľom posúdiť odôvodnenie Komisie ombudsmanka požiadala o ďalšie objasnenie, pokiaľ ide o: i) či v tomto konkrétnom prípade Komisia náležite zohľadnila nielen potrebu chrániť finančné záujmy Spoločenstva, ale aj právo sťažovateľa na spravodlivé zaobchádzanie a náležité rešpektovanie prezumpcie neviny; a ii) ak vo všeobecnosti ide o prebiehajúce súdne alebo administratívne vyšetrovania týkajúce sa právnej a finančnej situácie potenciálnych príjemcov pomoci Spoločenstva, inštitúcia poskytla svojim útvarom akékoľvek usmernenia alebo pokyny o tom, ako rešpektovať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom.
**Druhé stanovisko Komisie**
Komisia vo svojom druhom stanovisku zdôraznila, že správne finančné riadenie je základnou zásadou jej hospodárenia s rozpočtom Spoločenstva. Preto je dôležité minimalizovať riziko, že peniaze daňových poplatníkov nebudú vynakladané správne.
Komisia pripomenula, že granty v rámci príslušného programu sa udeľujú každoročne po tom, ako inštitúcia návrhy posúdi. Vysvetlila, že udeľovanie grantov podlieha zásadám transparentnosti a rovnakého zaobchádzania. Tieto všeobecné zásady už boli vysvetlené v „Príručke o riadení grantov" z roku 1999 a následne boli zahrnuté do nového nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré nadobudlo účinnosť v januári 2003. Útvary Komisie musia zabezpečiť uplatňovanie týchto zásad.
Komisia zdôraznila, že každý je nevinný, kým sa nepreukáže jeho vina. V tomto prípade sa však Komisia vzhľadom na zdroje a závažnosť tvrdení cítila nútená zaujať opatrný postoj, čo viedlo k rozhodnutiu nezaradiť Y medzi úspešných uchádzačov. Za týchto okolností Komisia usúdila, že poskytnutie subvencie tomuto konkrétnemu žiadateľovi by nebolo v súlade s riadnym finančným hospodárením, ak by takéto jasné pochybnosti existovali.
Komisia vysvetlila, že ako sa uvádza v jej stanovisku, problém s organizačnou štruktúrou Y bol zistený počas bežného auditu výdavkov z roku 1998 vykonaného vo februári 2001. Problém sa týkal netransparentného vzťahu medzi Y a Z, jedným z jeho zakladateľov. Veľká časť výdavkov na činnosti Y skutočne vznikla spoločnosti Z, ktorá potom účtovala spoločnosti Y zodpovedajúce sumy. Išlo o subdodávky, ktoré neboli povolené bez povolenia Komisie. Po ďalších auditoch a interných diskusiách bolo prijaté rozhodnutie pokúsiť sa nájsť pragmatické riešenie problému. Keďže práca bola vykonaná a zdalo sa, že nedošlo k žiadnemu úmyselnému podvodu, Komisia akceptovala výdavky, ktoré vznikli spoločnosti Z v mene spoločnosti Y, s výnimkou niektorých osobných nákladov. Toto riešenie sa vzťahovalo len na minulosť a nepredstavovalo súhlas Komisie s touto netransparentnou organizačnou štruktúrou.
S cieľom zistiť skutočnú situáciu Komisia požiadala Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF), aby vyšetril Y. OLAF práve dokončuje svoje vyšetrovanie. Na konci tohto procesu a na základe svojich zistení Komisia rozhodne, či obnoví normálny vzťah s organizáciou.
V odpovedi na konkrétne informácie, ktoré ombudsmanka požadovala, Komisia vysvetlila, že pre svoje útvary nevydala žiadne všeobecné usmernenia o tom, ako sa správať v podobných situáciách. Povoľujúci úradník vymenovaný subdelegovaním je zodpovedný za rozhodovanie v jednotlivých prípadoch. Komisia by však chcela zdôrazniť, že v procese udeľovania grantov musí hodnotiť všetky žiadosti spravodlivo a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. Preto by sa v závažných prípadoch údajného podvodu alebo zlého hospodárenia uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti, pokiaľ situácia nie je jasne preukázaná.
**Pripomienky sťažovateľa k druhému stanovisku Komisie**
Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k druhému stanovisku Komisie opätovne potvrdil svoje predchádzajúce argumenty.
Sťažovateľ poukázal na to, že Komisia naďalej opakovala rovnaké usvedčujúce argumenty proti jeho organizácii bez ohľadu na dôkazy, ktoré predložil a ktoré preukazujú nekonzistentnosť týchto tvrdení. Poznamenal, že inštitúcia použila tieto argumenty na zamietnutie žiadosti sťažovateľa o finančnú pomoc v rokoch 2002 a 2003 a naposledy v roku 2004. Hoci opakovane žiadal, aby sa dozvedel o obvineniach vznesených proti nemu a aby bol vypočutý pred prijatím rozhodnutia, inštitúcia ignorovala jeho právo na obhajobu.
Sťažovateľ poukázal na uspokojivý vzťah medzi Komisiou a Y v rokoch 1996 až 2000. Správne finančné riadenie Y bolo ilustrované zisteniami auditu Komisie z 28. januára 2002 týkajúceho sa období 1998, 1999 a 2000. Pri audite sa dospelo k záveru, že napriek intenzívnej kontrole zo strany audítorov nebola zistená žiadna nezrovnalosť na strane Y.
Pokiaľ ide o informácie, ktoré ombudsman požadoval vo svojom liste Komisii, sťažovateľ sa domnieval, že inštitúcia neposkytla žiadne ďalšie podrobnosti, a preto neodpovedala na žiadosti ombudsmana.
ROZHODNUTIE
-----------
**1 Údajný nedostatok právneho základu pre rozhodnutie Komisie**
1.1 Sťažovateľ tvrdí, že rozhodnutie Komisie z 12. augusta 2002, ktorým sa zamieta žiadosť Y o finančnú pomoc v roku 2002 v rámci akčného programu Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií (MVO), nebolo založené na ustanoveniach výzvy na predkladanie návrhov, v ktorých sa stanovuje právny základ programu, a že pred prijatím rozhodnutia mu nebola poskytnutá možnosť byť vypočutý.
Sťažovateľ tvrdil, že Komisia založila svoje rozhodnutie zamietnuť žiadosť Y o financovanie v roku 2002 na niekoľkých tvrdeniach, ktoré mu neboli známe, a že nikdy nemal príležitosť vyvrátiť.
Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdí, že odôvodnenie vylúčenia Y, ktoré poskytla Komisia, a to existencia žaloby proti organizácii, ktorá bola v tom čase podaná na vnútroštátnych súdoch, bolo neopodstatnené, keďže takáto žaloba sa týkala len predbežného vyšetrovania vedeného prokurátorom. Komisia si mala byť dobre vedomá zdravej právnej štruktúry organizácie, keďže s ňou mala od roku 1996 nepretržitý pracovný vzťah.
1.2 Komisia tvrdí, že pri prijímaní právnej povinnosti musí v rámci riadneho finančného hospodárenia zabezpečiť právne a finančné postavenie príjemcu, ako aj jeho celkovú integritu. Komisia zastáva názor, že existovali dostatočné dôvody domnievať sa, že tieto všeobecné podmienky neboli v tomto prípade splnené.
Komisia tvrdí, že má právomoc samostatne rozhodovať na základe všetkých dostupných informácií o pridelení grantov. V rámci programu financovania mimovládnych organizácií sa neplánujú stretnutia s príjemcami s cieľom prediskutovať výsledok ich žiadosti. V informačnej dokumentácii uverejnenej pri každej výzve na predkladanie návrhov sa výslovne uvádza, že rozhodnutie Komisie o grantoch je konečné. Je to v súlade s myšlienkou, že granty Spoločenstva sa majú považovať za dary, ktoré by sa mali použiť na dosiahnutie viacerých vopred stanovených cieľov.
Vzhľadom na závažnosť obvinení, ktoré sa v tom čase riešili pred vnútroštátnymi súdmi, sa Komisia domnieva, že potenciálny príjemca mal presvedčivo preukázať, že neexistujú žiadne nezákonné situácie. Podľa názoru inštitúcie neboli predložené žiadne takéto podstatné dôkazy.
Komisia vo svojom druhom stanovisku tvrdí, že vzhľadom na zdroje a závažnosť tvrdení sa cítila nútená zaujať opatrný postoj, čo viedlo k rozhodnutiu nezaradiť Y medzi úspešných uchádzačov.
V odpovedi na žiadosť ombudsmana Komisia uviedla, že nevydala žiadne všeobecné usmernenie pre svoje útvary o tom, ako rešpektovať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom v prípadoch zahŕňajúcich prebiehajúce súdne alebo administratívne vyšetrovania týkajúce sa právnej a finančnej situácie potenciálnych príjemcov pomoci Spoločenstva. Povoľujúci úradník vymenovaný subdelegovaním je zodpovedný za rozhodovanie v jednotlivých prípadoch. Komisia by však chcela zdôrazniť, že v procese udeľovania grantov musí hodnotiť všetky žiadosti spravodlivo a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia. Preto by sa v závažných prípadoch údajného podvodu alebo zlého hospodárenia uplatňovala zásada predbežnej opatrnosti, pokiaľ situácia nie je jasne preukázaná.
1.3 Ombudsman poznamenáva, že Komisia vo svojom liste z 12. augusta 2002 zdôvodnila zamietnutie žiadosti sťažovateľa takto:
> *„Je mi ľúto, že vám musím povedať, že vaša žiadosť bola jednou z tých, ktoré v tomto procese neboli úspešné, a to z tohto dôvodu:*
>
> *Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu týkajúcu sa nezávislosti Y od Z, závažné obvinenia z falšovania podpisu dokumentu a údajné nezákonné zmeny stanov organizácie, ktoré v súčasnosti vykonáva prokurátor \[...\], Komisia neprehodnotí žiadosť Y, kým nezíska dostatočné dôkazy o aktívnej legitimácii organizácie."*
Z informácií predložených v priebehu vyšetrovania vyplýva, že v čase, keď Komisia posudzovala žiadosť sťažovateľa, vnútroštátny prokurátor viedol predbežné vyšetrovanie údajného falšovania zo strany organizácie sťažovateľa. Okrem toho, ukončenie výberového konania Komisie sa uskutočnilo predtým, ako sudca zodpovedný za vyšetrovanie 7. októbra 2002 schválil organizáciu sťažovateľa.
1.4 Ombudsman sa domnieva, že pri posudzovaní žiadostí o financovanie zo strany Spoločenstva musí Komisia zohľadniť nielen osobitné pravidlá, ktorými sa riadi tento program financovania, ale aj všetky pravidlá alebo zásady, ktoré sú pre ňu záväzné. Ako sa uvádza v článku 274 Zmluvy o ES, jedným zo všeobecných pravidiel uplatniteľných na každú iniciatívu, ktorá zahŕňa použitie finančných prostriedkov Spoločenstva, je povinnosť riadneho finančného hospodárenia.
Ombudsmanka poznamenáva, že výklad zásady riadneho finančného hospodárenia nemožno zúžiť na čisto účtovnú definíciu. Podľa súdov Spoločenstva musí jeho správny výklad zahŕňať obavy z praktických dôsledkov aktov finančného hospodárenia[(3).](#(3)){#Footnote3}
1.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje ombudsman za opodstatnené, aby Komisia pred schválením žiadostí o finančnú pomoc zvážila, či sa právne a finančné postavenie potenciálnych príjemcov, ako aj ich celková integrita javia ako dostatočne spoľahlivé. Ombudsman si nie je vedomý žiadneho právneho pravidla alebo zásady, ktoré by tomu bránili.
1.6 Ombudsman sa však domnieva, že Komisia by sa pri prijímaní opatrení na ochranu finančných záujmov Spoločenstva mala usilovať o dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom, aby sa s potenciálnymi príjemcami finančnej pomoci zaobchádzalo spravodlivo a s náležitým ohľadom na prezumpciu neviny[(4).](#(4)){#Footnote4} Ombudsman tiež poukazuje na to, že je ťažké predstaviť si, ako by Komisia mohla dosiahnuť spravodlivú rovnováhu, pokiaľ neoznámi žiadateľovi o grant akékoľvek pochybnosti, ktoré môže mať, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, a potom je pripravená vypočuť si informácie poskytnuté žalobcom a reagovať na ne s cieľom objasniť tieto pochybnosti.
1.7 V tomto prípade ombudsman poznamenáva, že jediným argumentom na podporu rozhodnutia Komisie z 12. augusta 2002 bola existencia trestného vyšetrovania proti sťažovateľovi. Komisia vo svojom rozhodnutí neuviedla žiadny druh podporných dôkazov, ktoré by mohli prisúdiť význam jej negatívnemu posúdeniu žiadosti navrhovateľa. Inštitúcia sa obmedzila na zohľadnenie formálnej existencie trestného vyšetrovania a z neho vyplývajúcich obvinení bez toho, aby sa snažila overiť tieto informácie.
Ombudsman poznamenáva, že bez ohľadu na výzvu adresovanú sťažovateľovi v rozhodnutí Komisie z 12. augusta 2002 o predložení dôkazov o aktívnej legitimácii jeho organizácie, keď tak sťažovateľ urobil listom z 30. augusta 2002, zdá sa, že inštitúcia na tieto dôkazy neodpovedala a v liste zo 7. októbra 2002 len uviedla, že príjemcovia akčného programu z roku 2002 už boli zriadení.
1.8 Po preskúmaní skutočností prípadu sa ombudsmanka domnieva, že Komisia nebola schopná preukázať, že v tomto prípade dosiahla spravodlivú rovnováhu medzi potrebou zabezpečiť riadne finančné riadenie svojich grantov a právom sťažovateľa na spravodlivé a náležité zaobchádzanie s ohľadom na prezumpciu neviny. Komisia tým, že sa opierala výlučne o formálnu existenciu právneho vyšetrovania proti sťažovateľovi bez ďalšieho overenia týchto informácií, nezaobchádzala so sťažovateľom spravodlivo, čo je v rozpore s článkom 6 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu. Komisii bude adresovaná kritická poznámka.
1.9 Ombudsman by chcel upriamiť pozornosť Komisie na skutočnosť, že podobným problémom by sa dalo predísť, ak by sa inštitúcia ujala iniciatívy a poskytla svojim útvarom usmernenia alebo pokyny, ako rešpektovať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom v prípadoch zahŕňajúcich prebiehajúce súdne alebo administratívne vyšetrovania týkajúce sa právnej a finančnej situácie potenciálnych príjemcov pomoci Spoločenstva.
Ombudsmanka sa v tejto súvislosti obráti na Komisiu s ďalšou pripomienkou.
**2 Opätovné posúdenie pomoci požadovanej sťažovateľom**
2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala prehodnotiť svoje stanovisko a poskytnúť Y požadovanú pomoc.
2.2 Komisia tvrdí, že nemôže prehodnotiť svoje rozhodnutie a poskytnúť sťažovateľovi požadovanú pomoc. Inštitúcia vo svojej komunikácii so sťažovateľom poznamenala, že jej rozpočtové obdobie na rok 2002 bolo uzavreté a že žiadosť Y preto nebolo možné opätovne preskúmať.
2.3 Ombudsman berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že jej rozpočtové obdobie na rok 2002 je ukončené, a preto žiadosti podané v tom čase nemôžu byť preskúmané. V dôsledku toho sa opätovné posúdenie žiadosti sťažovateľa o finančnú pomoc v rámci akčného programu Spoločenstva na podporu mimovládnych organizácií (MVO) z roku 2002 už nezdá byť uskutočniteľné.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že sťažnosť sťažovateľa nemôže byť splnená, pokiaľ ide o rozpočet na rok 2002. Ombudsman však poukazuje na to, že si nie je vedomý ničoho, čo by sťažovateľovi bránilo predložiť žiadosť o financovanie v súvislosti s akýmkoľvek kolom grantov, ktoré je ešte otvorené.
**3 Záver**
Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá byť potrebné uviesť túto kritickú poznámku:
> Ombudsman sa domnieva, že Komisia by sa pri prijímaní opatrení na ochranu finančných záujmov Spoločenstva mala usilovať o dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom, aby sa s potenciálnymi príjemcami finančnej pomoci zaobchádzalo spravodlivo a s náležitým ohľadom na prezumpciu neviny. Ombudsman tiež poukazuje na to, že je ťažké predstaviť si, ako by Komisia mohla dosiahnuť spravodlivú rovnováhu, pokiaľ neoznámi žiadateľovi o grant akékoľvek pochybnosti, ktoré môže mať, pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, a potom je pripravená vypočuť si informácie poskytnuté žalobcom a reagovať na ne s cieľom objasniť tieto pochybnosti.
>
> Po preskúmaní skutočností prípadu ombudsmanka konštatuje, že Komisia nebola schopná preukázať, že v tomto prípade dosiahla spravodlivú rovnováhu medzi potrebou presadzovať správne finančné riadenie svojich grantov a právom sťažovateľa na spravodlivé a náležité zaobchádzanie s ohľadom na prezumpciu neviny. Komisia tým, že sa opierala výlučne o formálnu existenciu právneho vyšetrovania proti sťažovateľovi bez ďalšieho overenia týchto informácií, nezaobchádzala so sťažovateľom spravodlivo, čo je v rozpore s článkom 6 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.
Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.
ĎALŠIE POZNÁMKY
---------------
Ombudsman by chcel upriamiť pozornosť Komisie na skutočnosť, že podobným typom problémov by sa dalo predísť, ak by sa inštitúcia chopila iniciatívy a poskytla svojim útvarom usmernenia alebo pokyny o tom, ako rešpektovať spravodlivú rovnováhu medzi záujmami súkromných osôb a všeobecným verejným záujmom v prípadoch zahŕňajúcich prebiehajúce súdne alebo administratívne vyšetrovania týkajúce sa právnej a finančnej situácie potenciálnych príjemcov pomoci Spoločenstva.
Tvoje úprimné,
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
*** ** * ** ***
[Žiadosti](#Footnote1){#(1)} *o prístup k nasledujúcim dokumentom sa vybavujú automaticky, s výnimkou sťažností, ktoré sú klasifikované ako dôverné v súlade s článkom 10 ods. 1:
b) sťažnosti a dokumenty k nim pripojené sťažovateľom"*
Prijaté 8. júla 2002 a zmenené a doplnené rozhodnutím ombudsmana z 5. apríla 2004, dostupné na internetovej stránke ombudsmana: [http://www.ombudsman.europa.eu.](http://www.ombudsman.europa.eu)
[(2)](#Footnote2){#(2)} *„Ak o to sťažovateľ požiada, ombudsman klasifikuje sťažnosť ako dôvernú".*
[(3)](#Footnote3){#(3)} Vec T-105/99, *Conseil des communes et régions d'Europe (CCRE)/Komisia, Zb. 2000, s.* II-4099, bod 73.
[(4)](#Footnote4){#(4)} Pozri článok 6 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe, ktorý je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana: [http://www.ombudsman.europa.eu.](http://www.ombudsman.europa.eu)