V Štrasburgu 11. novembra 2003

Vážený pán doktor B.,

Dňa 11. decembra 2002 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa údajného neuhradenia poslednej splátky zo strany Európskej komisie v rámci projektu „Force“ E/92/1608/2/Q-FPC.

Dňa 16. decembra 2002 ombudsman postúpil sťažnosť predsedovi Komisie.

Listom z 3. marca 2003 ste predložili ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou.

Komisia zaslala svoje stanovisko 18. marca 2003. Ombudsman Vám ho zaslal 21. marca 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. apríla 2003.

Dňa 10. júna 2003 som sa písomne obrátil na Komisiu so žiadosťou o ďalšie informácie v súvislosti s Vašou sťažnosťou. Kópia Vašich listov z 3. marca 2003 a 27. apríla 2003 bola postúpená Komisii. O tejto skutočnosti ste boli informovaný listom zaslaným v ten istý deň. Komisia zaslala svoju odpoveď 7. augusta 2003. Postúpil som Vám ho 13. augusta 2003 s výzvou na predloženie pripomienok do 30. septembra 2003. Zdá sa, že od vás neboli doručené žiadne pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V roku 1994 ASS – Arbeits- und sozialwissenschaftliche Systemberatung, nemecká poradenská spoločnosť zastúpená sťažovateľom, uzavrela s Komisiou zmluvu o poskytovaní poradenských služieb v rámci programu „Force“ (projekt D/93B/1/3120/Q-FPC). V sťažnosti (780/2000/GG) podanej v júni 2000 sťažovateľ tvrdil, že časť odmeny splatnej podľa tejto zmluvy ešte nebola vyplatená. Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom Komisia navrhla vyplatiť sťažovateľovi sumu 7 403 EUR plus ďalšiu sumu 3 422,62 EUR ako úrok z dôvodu omeškania, ku ktorému došlo. Sťažovateľ tento návrh prijal. Ombudsman preto 27. novembra 2001 uzavrel prípad, pretože bol vyriešený Komisiou.(1)

V decembri 2002 sťažovateľka predložila ombudsmanovi ďalšiu sťažnosť, ktorá sa týkala ďalšieho projektu v rámci programu „Force“ (referenčné číslo E/92/1608/2/Q-FPC), pre ktorý bola koordinátorkou. Podľa sťažovateľa sa v súvislosti s týmto projektom vyskytol rovnaký problém ako v uvedenom prípade.

Sťažovateľ preto tvrdil, že Komisia nezaplatila poslednú splátku splatnú v rámci uvedeného projektu.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Program "Force" bol oficiálne ukončený v roku 1995. Spisy týkajúce sa tohto programu boli potom zverené S.A. Agenorovi, úradu technickej pomoci (ďalej len „TAO“) Komisie na vykonávanie programu Leonardo da Vinci s cieľom ukončiť zostávajúce projekty. V čase, keď bol tento úrad technickej pomoci zatvorený vo februári 1999, však určitý počet spisov vrátane spisov sťažovateľa ešte nebol uzavretý.

Projekt E/92/1608/Q-FPC pozostával z dvoch zmlúv, ktorých koordinátorom bol sťažovateľ:

- Prvá zmluva (zmluva E/92/1608/1/Q-FPC) trvala od 7. septembra 1992 do 6. septembra 1993 a zmluvným partnerom bola spoločnosť Telesincro.

- Druhá zmluva (zmluva E/92/1608/2/Q-FPC) trvala od 1. januára 1994 do 30. novembra 1994. V dôsledku ťažkostí, s ktorými sa spoločnosť Telesincro stretla (reštrukturalizácia spoločnosti; štrajky), po udelení súhlasu TAO došlo k zmene dodávateľa. Novým dodávateľom bola spoločnosť s názvom Aniel. Táto sťažnosť sa týkala len tejto druhej zmluvy.

Útvary Komisie vyhodnotili záverečnú správu o projekte, ktorú sťažovateľ predložil TAO. Podľa tohto hodnotenia bol projekt slabý a hodnotiteľ spochybnil závažnosť nadnárodného charakteru projektu, partnerov, vykonanej práce a pridelených rozpočtových prostriedkov. Útvary Komisie vykonali aj finančné hodnotenie založené na údajoch uvedených v záverečnej správe a na audite vykonanom v sídle zmluvného partnera 23. marca 1996. Pokiaľ ide o prvé zmluvné obdobie, finančné hodnotenie viedlo k záveru, že by sa malo požadovať vrátenie sumy 30 367 EUR. V druhom zmluvnom období predstavoval zostatok, ktorý mala Komisia ešte zaplatiť, 2 972 EUR.

V liste zaslanom 28. januára 2003 útvary Komisie informovali sťažovateľa o výsledkoch a záveroch hodnotenia. Útvary Komisie zároveň zaslali spoločnosti Telesincro list, v ktorom vysvetlili výpočet, ktorý bol vykonaný, a záver, že v súvislosti so zmluvou E/92/1608/1/Q-FPC treba požadovať vrátenie sumy 30 367 eur. Útvary Komisie ďalej zaslali spoločnosti Aniel list, v ktorom vysvetlili výpočet, ktorý bol vykonaný, a záver, že Komisia mala zaplatiť sumu 2 972 eur, pokiaľ ide o zmluvu E/92/1608/2/Q-FPC. Navrhovateľ, spoločnosti Telesincro a Aniel boli požiadané, aby Komisii predložili akékoľvek ďalšie tvrdenia alebo akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa týchto zmlúv do 30 dní od doručenia listu Komisie. Komisia ďalej informovala adresátov, že pohľadávky alebo dokumenty, ktoré boli doručené po uplynutí tejto lehoty, sa nezohľadnia.

Pripomienky sťažovateľa Ďalší
list sťažovateľa z 3. marca 2003

Dňa 3. marca 2003, teda krátko predtým, ako Komisia zaslala svoje stanovisko k sťažnosti, sťažovateľka zaslala ombudsmanovi ďalší list, ku ktorému pripojila listy Komisie z 28. januára adresované jej, spoločnostiam Telesincro a Aniel, jej odpoveď z 3. marca 2003, poznámku o situácii projektu a niekoľko ďalších dokumentov.

Sťažovateľka vo svojom liste ombudsmanovi poznamenala, že dodávateľ druhej fázy projektu (zmluva E/92/1608/2/Q-FPC) Aniel ešte nezaplatil konečnú sumu peňazí, ktorá jej bola splatná. Podľa sťažovateľa to bolo okrem iného spôsobené tým, že Komisia nedokončila svoju účtovnú závierku a audítorskú správu. Sťažovateľ zastával názor, že možno požadovať podstatne vyššie náklady, než boli uvedené vo výpočte Komisie týkajúcom sa zmluvy (zmluva E/92/1608/2/Q-FPC). Podľa jej názoru samotná Universidad Autónoma de Barcelona (UAB) poskytla vlastné zdroje vo výške 33 927 eur. Sťažovateľka preto považovala za možné, že suma, ktorú má Komisia ešte zaplatiť, bola vyššia ako 2 972 EUR, a požiadala o objasnenie tohto bodu. Podľa sťažovateľky pôvodná zmluva nebola v jej rukách, a preto sa mohla spoliehať len na svoju pamäť pri stanovení celkových nákladov na približne 105 144 EUR a príspevku EÚ na 65 000 EUR (61,82 %). Sťažovateľ preto požiadal o kópiu zmluvy (zmluva E/92/1608/2/Q-FPC).

Podľa sťažovateľa spoločnosť Aniel opomenula postúpiť peniaze EÚ svojim projektovým partnerom, hoci príspevok EÚ sa získal len vďaka práci týchto partnerov. Podľa názoru sťažovateľa by Komisia mala dohliadať na to, aby boli projektoví partneri vyplatení čo najskôr.

Pripomienky sťažovateľa k stanovisku Komisie

Dňa 21. marca 2003 ombudsman postúpil stanovisko Komisie sťažovateľovi na vyjadrenie. Potvrdil tiež prijatie listu sťažovateľky z 3. marca 2003 a informoval ju, že jej žiadosť o prijatie kópie zmluvy E/92/1608/2/Q-FPC by sa mala adresovať priamo Komisii.

Sťažovateľka vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie uviedla tieto ďalšie pripomienky:

Počas prvého aj druhého zmluvného obdobia existoval stály kontakt s TAO a vnútroštátnym podporným orgánom v Španielsku, Fondo Formación. Francúzsky obchodný partner Chambre de Commerce de Grenoble si nesplnil svoje zmluvné povinnosti. Táto skutočnosť však bola TAO známa. Sťažovateľka nikdy nedostala žiadne pokyny v odpovedi na otázky o tom, ako by mala postupovať za takýchto okolností. TAO nikdy nevyjadril pochybnosti, pokiaľ ide o obsah projektov a závažnosť ich nadnárodného charakteru. Komisia doteraz neoznámila ani tento výsledok svojho posúdenia projektu. Projektový tím si preto nebol vedomý žiadnych takýchto požiadaviek a nebol schopný reagovať. Za týchto okolností by sa obsah projektu mal považovať za prijateľný. Napriek tomu treba uvítať, že projekt sa mal teraz ukončiť. Sumy, ktoré sú ešte splatné sťažovateľovi, by sa však mali vyplatiť. Dokumenty potvrdzujúce základnú prácu sťažovateľa by sa mohli predložiť na požiadanie.

Sťažovateľka požiadala ombudsmana, aby jej list z 3. marca 2003 postúpil Komisii.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

Žiadosť o ďalšie informácie

Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby mu poskytla konkrétnejšie informácie o tom, ako reagovala na ďalšie tvrdenia a informácie, ktoré sťažovateľ a Aniel predložili (alebo mohli predložiť) v odpovedi na listy Komisie z 28. januára 2003 a aké rozhodnutie prijala v tejto súvislosti. Kópia listu sťažovateľa z 3. marca 2003 a pripomienok sťažovateľa z 27. apríla 2003 bola postúpená Komisii.

Odpoveď Komisie

Komisia vo svojej odpovedi uviedla tieto pripomienky:

Sťažovateľ nepredložil žiadne nové prvky, ktoré by mohli zmeniť finančné hodnotenie, ktoré vykonali útvary Komisie. Účet nákladov vynaložených Universidad Autónoma de Barcelona bol už v spise Komisie a bol zohľadnený pri konečnom výpočte. Pokiaľ ide o náklady, ktoré vznikli partnerom projektu, treba zdôrazniť, že zmluvný vzťah Komisie, prinajmenšom pokiaľ ide o finančné aspekty projektu, bol len s dodávateľom. Preto nebolo úlohou Komisie požiadať partnerov projektu o vyúčtovanie prípadných dodatočných nákladov, ktoré im mohli vzniknúť. Zodpovednosťou dodávateľa a koordinátora bolo zhromaždiť všetky potrebné prvky a predložiť ich Komisii spolu so záverečnou správou.

Komisia nemala žiadne zmluvné prepojenie s partnermi projektu. Preto nemohla uskutočniť platby inej osobe ako tej, ktorá bola uvedená v zmluve, t. j. dodávateľovi (Aniel). Komisia preto nebola schopná vyplatiť sťažovateľovi sumu, ktorú mala zaplatiť.

Sťažovateľovi bola zaslaná kópia zmluvy, ktorú podpísali BAT (konajúci v mene Komisie) a Aniel. Audítorskú správu však nebolo možné zaslať sťažovateľovi. Hoci bol koordinátorom projektu, bolo na dodávateľovi, aby znášal finančné náklady projektu a príslušné povinnosti týkajúce sa kontroly a monitorovania. Sťažovateľ zostal treťou stranou, pokiaľ ide o zmluvu. Vzhľadom na to, že spis ešte nebol uzavretý a že sťažovateľ mal finančné pohľadávky voči dodávateľovi, existovalo riziko, že zverejnenie audítorskej správy by mohlo poškodiť obchodné záujmy dodávateľa. Zverejnenie tohto dokumentu preto nebolo možné v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (2).

Zmluvy by sa preto uzavreli na základe súm, ktoré už boli oznámené sťažovateľovi a dodávateľom v januári 2003. Sťažovateľ bol o tom zodpovedajúcim spôsobom informovaný.

Pripomienky sťažovateľa

Kópia tejto odpovede bola postúpená sťažovateľovi. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

ROZHODNUTIE

1 Úvodné poznámky

1.1 Sťažovateľ, ktorý pracuje pre nemeckú poradenskú spoločnosť, bol koordinátorom projektu v rámci programu „Force“. Hlavným dodávateľom v rámci príslušnej zmluvy (E/92/1608/2/Q-FPC) s Európskou komisiou bola spoločnosť Aniel. V decembri 2002 sťažovateľ podal sťažnosť na Komisiu týkajúcu sa tejto zmluvy. Vo svojom liste ombudsmanovi z 3. marca 2003 a vo svojich pripomienkach k stanovisku Komisie sa však zdalo, že sťažovateľka tiež naznačuje, že Aniel alebo iní dodávatelia jej nezaplatili peňažné sumy, ktoré jej prináležali.

1.2 Podľa článku 195 Zmluvy o ES má Európsky ombudsman právomoc prijímať a skúmať sťažnosti týkajúce sa nesprávneho úradného postupu inštitúcií a orgánov Spoločenstva. Žiadne konanie iného orgánu alebo osoby preto nesmie byť predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi.

1.3 Vyšetrovanie tejto sťažnosti ombudsmanom sa teda zaoberá výlučne možným nesprávnym úradným postupom Európskej komisie.

1.4 Sťažnosť proti Komisii sa týka údajného nezaplatenia peňazí splatných na základe príslušnej zmluvy. Počas vyšetrovania ombudsmanky sťažovateľ požiadal Komisiu, aby mu poskytla kópiu zmluvy a správy o vykonanom audite. Komisia vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie poznamenala, že sťažovateľovi zaslala kópiu zmluvy, a vysvetlila, prečo podľa jej názoru nemohol byť poskytnutý prístup k audítorskej správe. Vzhľadom na to, že sťažovateľka ombudsmanovi neuviedla, že jej sťažnosť sa vzťahuje aj na toto zamietnutie prístupu k audítorskej správe, vyšetrovanie ombudsmanky sa touto záležitosťou nezaoberalo.

2 Nezaplatenie peňazí splatných na základe zmluvy

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nezaplatila dlžné sumy na základe zmluvy E/92/2/1608/Q-FPC.

2.2 Komisia vo svojom stanovisku uznala, že v rámci uvedenej zmluvy ešte stále existuje nesplatená suma. Podľa výpočtu Komisie predstavovala príslušná suma 2 972 eur. Komisia informovala spoločnosť Aniel a sťažovateľa listami zaslanými 28. januára 2003 a požiadala ich, aby predložili akékoľvek ďalšie tvrdenia alebo akékoľvek ďalšie informácie týkajúce sa tejto zmluvy do 30 dní od prijatia listu od Komisie. Komisia ďalej informovala adresátov, že pohľadávky alebo dokumenty, ktoré boli doručené po uplynutí tejto lehoty, sa nezohľadnia.

2.3 Sťažovateľ následne predložil ďalšie pripomienky, a to tak priamo Komisii, ako aj v liste ombudsmanovi z 3. marca 2003, ktorého kópia bola postúpená Komisii. Ombudsman následne požiadal Komisiu, aby ho informovala o tom, ako sa zaoberala týmito ďalšími podaniami. Komisia vo svojej odpovedi vysvetlila dôvody, prečo sa domnievala, že sťažovateľ nepredložil žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť finančné hodnotenie, ktoré vykonali útvary Komisie. Komisia takisto zdôraznila, že jej zmluvný vzťah bol len s dodávateľom. Komisia preto nebola schopná vyplatiť sťažovateľovi sumu, ktorú Komisia dlhovala dodávateľovi. Podľa názoru Komisie nebolo úlohou Komisie požiadať partnerov projektu o vyúčtovanie prípadných dodatočných nákladov, ktoré im mohli vzniknúť. Podľa Komisie bolo povinnosťou dodávateľa a koordinátora zhromaždiť všetky potrebné prvky a predložiť ich Komisii spolu so záverečnou správou. Komisia potvrdila, že na základe informácií, ktoré jej boli predložené, suma, ktorá sa ešte mala vyplatiť dodávateľovi, predstavovala 2 972 EUR.

2.4 Ombudsman sa domnieva, že argumenty, ktoré Komisia predložila na podporu svojho prípadu, sa zdajú byť primerané.

2.5 Za týchto okolností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu.

3 Záver

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Európskej komisie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Rozhodnutie v tejto veci je k dispozícii na webovom sídle ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

(2) Ú. v. ES 2001, L 145, s. 43.