V Štrasburgu 14. novembra 2003

Vážený pán A.,

Dňa 29. novembra 2002 ste podali sťažnosť na Radu Európskej únie týkajúcu sa Vašej účasti v Rade pre hospodársku súťaž/A/394.

Dňa 10. decembra 2002 bola sťažnosť postúpená generálnemu tajomníkovi Rady. Dňa 7. apríla 2003 som dostal anglickú verziu stanoviska Rady, ktorú som Vám zaslal 16. apríla 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok. V ten istý deň som napísal Rade Európskej únie a požiadal som inštitúciu, aby mi do 30. apríla 2003 poskytla preklad svojho stanoviska do francúzštiny. Dňa 22. apríla 2003 som dostal francúzsky preklad stanoviska Rady, ktorý som Vám zaslal 5. mája 2003. Dňa 27. mája 2003 ste zaslali svoje pripomienky.

Dňa 8. júla 2003 som Rade predložil návrh odporúčania. Dňa 30. októbra 2003 mi Rada poslala svoje podrobné stanovisko k tomuto návrhu odporúčania. Dňa 5. novembra 2003 Vás moje útvary kontaktovali telefonicky. Dňa 11. novembra 2003 Vám bola pre informáciu zaslaná kópia podrobného stanoviska Rady.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ, portugalský občan, sa zúčastnil súťaže Council/A/394 pre administrátorov portugalského jazyka. Dňa 1. marca 2002 generálny tajomník Rady Európskej únie (ďalej len „Rada“) informoval sťažovateľa, že nebol pripustený na ústnu skúšku, pretože v teste VI.A.d.1, ktorý pozostával z písomnej dizertačnej práce, získal len 13 zo 40 bodov, pričom požadované minimum bolo 20 bodov.

Sťažovateľ napísal 5. marca 2002 predsedovi výberovej komisie. Domnieval sa, že je veľmi nepravdepodobné, že by získal takú nízku známku, a požiadal výberovú komisiu, aby opätovne preskúmala jeho test VI.A.d.1. Listom z 11. marca 2002 výberová komisia informovala sťažovateľa, že po prehodnotení známky priradenej jeho skúške potvrdila pôvodné rozhodnutie.

Sťažovateľ podal 18. marca 2002 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku. Požiadal o prístup ku kópii písomného testu, ktorý ohodnotil ako neúspešný, a o informácie o hodnotiacich kritériách, ktorými sa riadila výberová komisia. Rada zamietla sťažnosť sťažovateľa rozhodnutím z 11. júla 2002.

Dňa 26. augusta 2002 sťažovateľ napísal ďalší list Rade, ktorá odpovedala 25. septembra 2002 a potvrdila rozhodnutie z 11. júla 2002.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Rada nedodržala článok 255 Zmluvy o ES a nevykonala všeobecnú zásadu, ktorá bola stanovená v osobitnej správe európskeho ombudsmana po jeho vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy 1004/97/PD proti Komisii, ktoré schválil Európsky parlament.

Sťažovateľ požiadal o prístup ku kópii svojho oceneného dokumentu na skúšku a o informácie o kritériách, ktoré výberová komisia dodržiava pri hodnotení testov.

Požiadavku

Stanovisko Rady

Rada vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky:

Sťažovateľ po tom, ako dostal oznámenie o nepripustení na ústnu skúšku, požiadal o opätovné preskúmanie skúšky, ktorú nesplnil (test VI.A.d.1). Výberová komisia vykonala opätovné preskúmanie testu. Potvrdila výsledok prvého hodnotenia a informovala sťažovateľa listom z 11. marca 2002.

Sťažovateľ podal 18. marca 2002 sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku proti rozhodnutiu výberovej komisie. Sťažnosť bola zamietnutá 11. júla 2002. Rada vo svojej odpovedi sťažovateľovi poukázala na to, že výberová komisia výberového konania koná nezávisle a že menovací orgán nemôže zrušiť alebo zrušiť svoje rozhodnutie, pokiaľ neexistuje dôkaz o zjavnej nezákonnosti zo strany výberovej komisie. Rada nenašla žiadny dôkaz o zjavnej nezákonnosti činnosti výberovej komisie, pokiaľ ide o príslušný prípad.

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva (1) dôverná povaha rokovaní výberovej komisie, konkrétne v prípade porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov, jej bráni zverejniť kritériá hodnotenia skúšok, keďže sú súčasťou porovnávacieho hodnotenia uchádzačov. Sťažovateľ bol informovaný o známkach, ktoré získal v rôznych testoch, čo podľa judikatúry Spoločenstva predstavuje primerané odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie. Napokon povinnosť zabezpečiť nezávislosť a dôvernosť práce výberovej komisie bránila Rade v tom, aby uchádzačovi umožnila prístup k jeho označenej dokumentácii o skúške.

V ďalšom liste z 26. augusta 2002 sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Listom z 25. septembra 2002, podpísaným námestníkom generálneho tajomníka, Rada potvrdila tvrdenia, ktoré už boli uvedené v liste z 11. júla 2002.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k stanovisku Rady trval na svojom tvrdení a tvrdení.

NÁVRH ODPORÚČANIA

Ombudsman 8. júla 2003 adresoval Rade v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana tento návrh odporúčania:

Rada Európskej únie by mala sťažovateľovi umožniť prístup k jeho vlastnému ocenenému dokumentu na skúšku a mala by ho informovať o hodnotiacich kritériách, ktorými sa riadi výberová komisia.

Tento návrh odporúčania vychádzal z týchto úvah:

Pokiaľ ide o zamietnutie prístupu k označenej skúšobnej dokumentácii

1 Sťažovateľ, portugalský občan, sa zúčastnil súťaže Council/A/394 pre administrátorov portugalského jazyka. Dňa 1. marca 2002 bol sťažovateľ informovaný, že nebol pripustený na ústnu skúšku, pretože v teste VI.A.d.1, ktorý pozostával z písomnej dizertačnej práce, získal len 13 zo 40 bodov, pričom požadované minimum bolo 20 bodov. Požiadal preto výberovú komisiu, aby opätovne preskúmala test, v ktorom neuspel. Po tom, ako výberová komisia prehodnotila známku pridelenú jeho skúške, potvrdila pôvodné rozhodnutie. Sťažovateľ následne podal sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, ktorá bola zamietnutá. Následne požiadal o prístup ku kópii označenej písomnej skúšky, ktorú neúspešne absolvoval, ale Rada jeho žiadosť zamietla.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Rada nedodržala článok 255 Zmluvy o ES a nevykonala všeobecnú zásadu, ktorá bola stanovená v osobitnej správe európskeho ombudsmana po jeho vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy 1004/97/PD proti Komisii, ktoré schválil Európsky parlament. Sťažovateľ požiadal, aby mu bol umožnený prístup ku kópii jeho označenej skúšobnej dokumentácie.

2 Rada vo svojom stanovisku poukázala na to, že výberová komisia výberového konania koná nezávisle a že menovací orgán nemôže zrušiť alebo zrušiť svoje rozhodnutie, pokiaľ neexistuje dôkaz o zjavnej nezákonnosti zo strany výberovej komisie. Rada nenašla žiadny dôkaz o zjavnej nezákonnosti činnosti výberovej komisie, pokiaľ ide o príslušný prípad. Rada sa okrem toho domnievala, že povinnosť zabezpečiť nezávislosť a dôvernosť práce výberovej komisie jej bránila v tom, aby uchádzačovi umožnila prístup k jeho označenej skúšobnej dokumentácii.

3 Európsky ombudsman sa už musel zaoberať otázkou prístupu k ohodnoteným dokumentom uchádzačov o skúške v prípadoch týkajúcich sa Európskej komisie (2) a Európskeho parlamentu (3).

4 Ombudsman na základe svojich vyšetrovaní týkajúcich sa postupov prijímania zamestnancov Komisie predložil 18. októbra 1999 Európskemu parlamentu osobitnú správu (4), ktorá obsahuje tieto úvahy:

„Ombudsman si nie je vedomý žiadneho ustanovenia práva Spoločenstva alebo judikatúry súdov Spoločenstva, ktoré by bránilo Komisii umožniť uchádzačovi v písomnej skúške vidieť svoj vlastný označený scenár. V článku 6 prílohy III k služobnému poriadku sa stanovuje, že „konanie výberovej komisie“ je tajné. Porady výberovej komisie preto musia zostať tajné, ale nemusí z toho nevyhnutne vyplývať, že uchádzačovi sa musí zabrániť v tom, aby videl svoj vlastný ohodnotený text skúšky.

Hlavné tvrdenie, ktoré Komisia uvádza na odôvodnenie svojho odmietnutia, sa týka povahy postupu prijímania do zamestnania. Podľa názoru Komisie výberová komisia posudzuje každého uchádzača porovnaním jeho výkonnosti s výkonnosťou všetkých ostatných uchádzačov v tom istom výberovom konaní. Komisia z toho vyvodzuje záver, že zverejnenie označenej časti skúšky by nemalo žiadny zmysel, pretože odráža len hodnotenie osoby, ktorá neposúdila všetkých ostatných uchádzačov.

Možnosť nahliadnuť do vlastného ohodnoteného skúškového písma však znamená pre uchádzača niekoľko výhod. Po prvé, kandidát získa príležitosť odhaliť svoje chyby, a tým zlepšiť svoj budúci výkon. Po druhé sa posilňuje dôvera uchádzača v administratívu. Je to dôležité, pretože sa zdá, že existuje všeobecné presvedčenie, že testy nie sú vždy riadne posúdené Komisiou a že niekedy nie sú vôbec posúdené. Po tretie, ak má uchádzač pocit, že bol nesprávne posúdený, bude môcť argumentovať oveľa presnejšie, ak videl svoj označenú skúšku. V každom prípade občan, ktorý žiada o informácie, by mal posúdiť, či sú informácie užitočné, a nie administratíva.

Komisia poukazuje aj na administratívnu a finančnú záťaž, ktorú by mohlo predstavovať zverejnenie scenárov skúšok. Ombudsmanka je presvedčená, že útvary Komisie by mohli zorganizovať proces sprístupňovania informácií spôsobom, ktorý by minimalizoval náklady, keďže je nepravdepodobné, že by si každý uchádzač želal, aby sa mu zobrazil jeho označenú skúšku.

(…)

Komisia tiež správne zdôrazňuje, že činnosť výberových komisií podlieha súdnemu preskúmaniu súdmi Spoločenstva. To však znamená, že otázky, ktoré by sa dali ľahko vyriešiť, ak by uchádzač mal možnosť vidieť označenú skúšku, budú musieť riešiť súdy. Ombudsmanka sa domnieva, že je to pre uchádzačov veľmi neuspokojivé. Umožnenie prístupu k označenej skúške na druhej strane pravdepodobne uspokojí mnohé otázky s minimálnym úsilím a časom.

(…)

Ako potvrdila Amsterdamská zmluva, povinnosť prijímať rozhodnutia čo najotvorenejšie predstavuje jednu zo základných zásad správneho práva Európskych spoločenstiev. Okrem toho je dôležité zabezpečiť, aby občania pri prvom stretnutí s inštitúciami Spoločenstva získali pozitívny dojem. Občania, ktorí chcú pracovať pre Spoločenstvá, majú veľmi zlý dojem, ak majú pochybnosti o tom, či boli hodnotení spravodlivo a správne. Na rozptýlenie takýchto pochybností je nevyhnutné, aby každý uchádzač mal možnosť skontrolovať označenú kópiu svojho vlastného svedectva. Táto možnosť nie je v žiadnom prípade v rozpore s požiadavkou, aby boli rokovania výberových komisií tajné, keďže sa netýka rokovaní výberových komisií, v ktorých sa hodnotia relatívne zásluhy uchádzačov. Z týchto dôvodov sa zdá, že skutočnosť, že Komisia nezmenila svoje administratívne postupy tak, aby každý uchádzač mal možnosť prístupu k svojmu vlastnému označeniu výsledkov skúšky, predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.“

5 Na základe týchto úvah ombudsman predložil Komisii odporúčanie, podľa ktorého by Komisia mala vo svojich budúcich výberových konaniach na prijatie do zamestnania a najneskôr od 1. júla 2000 poskytnúť uchádzačom na požiadanie prístup k ich vlastným ohodnoteným skúškovým zápisom. Listom zo 7. decembra 1999 predseda Európskej komisie informoval ombudsmana, že Komisia toto odporúčanie prijala.

6 Dňa 17. novembra 2000 prijal Európsky parlament uznesenie (5), v ktorom podporil osobitnú správu ombudsmana a zablahoželal Komisii k jej pozitívnej reakcii na odporúčanie ombudsmana. Parlament tiež vyjadril nádej, že „všetky ostatné európske orgány a inštitúcie budú nasledovať príklad stanovený Komisiou“.

7 Dňa 17. júla 2000 ombudsman zaslal Európskemu parlamentu návrhy odporúčaní, v ktorých navrhol, aby Európsky parlament poskytol dotknutým sťažovateľom prístup k ich označenej dokumentácii o preskúmaní. Dňa 27. novembra 2000 Parlament informoval ombudsmana, že prijal zásadu, že uchádzači by mali mať možnosť získať kópiu svojich vlastných ohodnotených skúšobných dokumentov, a opísal, ako bude vykonávať návrhy odporúčaní ombudsmana.(6)

8 Tvrdenia predložené Radou v prejednávanej veci neodkazujú na žiadne osobitné charakteristiky výberových konaní organizovaných Radou, ktoré by ich odlišovali od výberových konaní organizovaných Európskym parlamentom a Komisiou. Ombudsman sa preto domnieva, že úvahy uvedené v jeho osobitnej správe o postupoch prijímania zamestnancov Komisie sa (mutatis mutandis) vzťahujú aj na výberové konania organizované Radou.

9 Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že odmietnutie Rady poskytnúť sťažovateľovi prístup k jeho označenej dokumentácii o preskúmaní predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o oznamovanie hodnotiacich kritérií

1 Sťažovateľ tvrdil, že by mal byť informovaný o kritériách, ktoré výberová komisia dodržiava pri hodnotení testov.

2 Rada vo svojom stanovisku poukázala na to, že podľa ustálenej judikatúry súdov Spoločenstva(7) dôverná povaha rokovania výberovej komisie, a to v prípade porovnávacieho hodnotenia zásluh uchádzačov ako vo verejnom výberovom konaní, jej bráni zverejniť kritériá hodnotenia skúšok, keďže tieto kritériá sú súčasťou porovnávacieho hodnotenia uchádzačov. Sťažovateľ bol informovaný o hodnotení, ktoré získal v rôznych testoch, čo podľa judikatúry predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie.

3 V minulosti sa ombudsman už musel zaoberať otázkou oznamovania hodnotiacich kritérií uchádzačom. Je si vedomý skutočnosti, že podľa judikatúry Súdneho dvora majú výberové komisie rozsiahle diskrečné právomoci. Z týchto právomocí vyplýva, že rozsah súdnej kontroly je obmedzený; sa však nezdá, že by prenesenie takýchto právomocí bránilo orgánom verejnej moci v dodržiavaní zásad dobrej správy vecí verejných. Ombudsmanka sa preto domnievala, že bez toho, aby boli dotknuté diskrečné právomoci výberových komisií a článok 6 prílohy III k služobnému poriadku, by sa samotné inštitúcie mohli rozhodnúť vytvoriť procesné záruky pre uchádzačov ako záležitosť dobrého administratívneho správania (8). Okrem toho zastával názor, že oznámenie hodnotiacich kritérií príslušnému žiadateľovi by mohlo zvýšiť transparentnosť rozhodovacieho procesu a dôveru občanov voči à v inštitúcie Spoločenstva vzhľadom na skutočnosť, že mnohí občania prichádzajú do prvého kontaktu s inštitúciami Spoločenstva v rámci postupov prijímania zamestnancov.

4 Okrem toho Súd prvého stupňa nedávno rozhodol, že hoci oznámenie známky získanej uchádzačmi v rôznych skúškach predstavuje dostatočné odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie, tento záver neznamená, že uchádzač, ktorý o to požiada, nemôže byť informovaný o všeobecných kritériách opravy výberovej komisie (9).

5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka zastáva názor, že neexistujú žiadne dôvody, ktoré by Rade bránili oznámiť sťažovateľovi hodnotiace kritériá, ktorými sa riadi výberová komisia.

Podrobné stanovisko Rady

Rada vo svojom podrobnom stanovisku zdôraznila, že v nadväznosti na návrh odporúčania ombudsmana v predchádzajúcom podobnom prípade (sťažnosť 2097/2002/GG) Generálny sekretariát Rady 17. septembra 2003 stanovil nové pravidlá týkajúce sa oznamovania označených kópií kandidátom. Tieto pravidlá by sa vzťahovali na všetky externé a interné výberové konania organizované Generálnym sekretariátom Rady.

Uchádzači, ktorí sa zúčastnia na výberových konaniach uverejnených od 1. septembra 2003, budú mať možnosť získať kópiu vlastného dokumentu na skúšku a na písomné testy kópiu hodnotiaceho hárku výberovej komisie. V prípade výberových konaní organizovaných pred 1. septembrom 2003 sa v príslušných pravidlách stanovilo, že uchádzači, ktorí o to požiadali, mali možnosť získať kópiu vlastného dokumentu na skúšku, ako aj hodnotiaci hárok, ak výberová komisia takýto hárok vypracovala.

Pokiaľ ide o prejednávanú vec, Rada sa rozhodla umožniť sťažovateľovi prístup k jeho vlastnému dokumentu na preskúmanie. Pokiaľ ide o oznámenie hodnotiacich kritérií, Rada zdôraznila, že boli uvedené v bode VI.A.d) oznámenia o výberovom konaní a že výberová komisia nevypracovala hodnotiaci hárok. Podľa Rady by sa v ten istý deň sťažovateľovi zaslala kópia dokumentu na preskúmanie spolu s kópiou oznámenia o výberovom konaní.

Pripomienky sťažovateľa

Dňa 5. novembra 2003 útvary ombudsmana telefonicky kontaktovali sťažovateľa, aby ho informovali o odpovedi Rady a zistili, či považuje odpoveď za uspokojivú. Sťažovateľ zablahoželal ombudsmanovi k výsledku vyšetrovania a k dosiahnutým výsledkom.

ROZHODNUTIE

1 Odmietnutie poskytnúť prístup k označenej skúšobnej dokumentácii a oznámiť hodnotiace kritériá

1.1 Sťažovateľ požiadal Radu pre výberové konanie/A/394 o prístup ku kópii označenej skúšobnej dokumentácie a o informácie o kritériách, ktorými sa výberová komisia riadi pri hodnotení testov. Rada odmietla vyhovieť týmto žiadostiam. Sťažovateľ sa preto sťažoval ombudsmanovi.

1.2 Dňa 8. júla 2003 ombudsman v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predložil Rade návrh odporúčania, podľa ktorého by Rada mala sťažovateľovi umožniť prístup k jeho vlastnej označenej skúšobnej dokumentácii a mala by ho informovať o hodnotiacich kritériách, ktorými sa riadi výberová komisia.

1.3 Rada vo svojom podrobnom stanovisku informovala ombudsmana, že sa rozhodla prijať jeho návrh odporúčania.

Rada poukázala na to, že 17. septembra 2003 jej generálny sekretariát stanovil nové pravidlá týkajúce sa oznamovania označených kópií kandidátom. Tieto pravidlá by sa vzťahovali na všetky externé a interné výberové konania organizované Generálnym sekretariátom Rady.

Uchádzači, ktorí sa zúčastnia na výberových konaniach uverejnených od 1. septembra 2003, budú mať možnosť získať kópiu vlastného dokumentu na skúšku a na písomné testy kópiu hodnotiaceho hárku výberovej komisie. V prípade výberových konaní organizovaných pred 1. septembrom 2003 sa v príslušných pravidlách stanovilo, že uchádzači, ktorí o to požiadali, mohli získať aj kópiu vlastného dokumentu na skúšku, ako aj kópiu hodnotiaceho hárku výberovej komisie, ak takýto hárok vypracovala.

1.4 Pokiaľ ide o prípad sťažovateľa, Rada informovala ombudsmana, že v ten istý deň bude sťažovateľovi zaslaná kópia dokumentu o preskúmaní a oznámenia o výberovom konaní. Rada vysvetlila, že vzhľadom na to, že hodnotiace kritériá, ktorými sa riadi výberová komisia, sú uvedené v bode VI.A.d) oznámenia o výberovom konaní, výberová komisia nevypracovala hodnotiaci hárok.

2 Záver

2.1 Ombudsman na základe svojich vyšetrovaní dospel k záveru, že Rada prijala jeho návrh odporúčania a že opatrenia, ktoré Rada prijala na jeho vykonanie, sú uspokojivé.

2.2 Ombudsman preto prípad uzatvára. O tomto rozhodnutí bude informovaný aj generálny tajomník Rady.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) Vec C-245/95 P, Európsky parlament/Innamorati, Zb. 1996, s. I – 3423.

(2) Vyšetrovanie z vlastnej iniciatívy 1004/97/(PD)/GG.

(3) Sťažnosti 457/99/IP, 610/99/IP, 1000/99/IP a 25/2000/IP.

(4) Ú. v. ES 1999, č. C 371, s. 12.

(5) Ú. v. ES 2001, C 223, s. 352, 368.

(6) Pozri rozhodnutia ombudsmana z 11. mája 2001 týkajúce sa sťažností 457/99/IP, 610/99/IP, 1000/99/IP a 25/2000/I, ktoré sú k dispozícii na internetovej stránke ombudsmana (http://www.ombudsman.europa.eu).

(7) Vec C-245/95, Európsky parlament/Innamorati, Zb. 1996, s. I – 3423.

(8) Ombudsman urobil toto vyhlásenie vo svojom vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy týkajúcom sa utajenia, ktoré je súčasťou postupu prijímania zamestnancov Komisie (pozri poznámku 3).

(9) Rozsudok z 25. júna 2003 vo veci T-72/01, Pyres/Komisia.