V Štrasburgu 14. októbra 2004

Vážený pán D.,

Dňa 9. novembra 2002 ste v mene Medzinárodného inštitútu pre životné prostredie v mestách podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa odmietnutia Európskej komisie uhradiť náklady, ktoré vznikli inštitútu pri poskytovaní administratívnej pomoci Európskej sieti fór miest pre trvalo udržateľný rozvoj (UFSD).

Dňa 9. decembra 2002 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Komisia zaslala svoje stanovisko 4. apríla 2003. Dňa 2. júna 2003 som požiadal Komisiu o zaslanie revidovaného stanoviska, čo Komisia urobila 4. júla 2003. Stanovisko aj revidované stanovisko som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 29. augusta 2003.

Dňa 28. novembra 2003 som napísal Komisii a navrhol som priateľské riešenie Vašej sťažnosti. Komisia zaslala svoje stanovisko 23. decembra 2003 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 26. februára 2004.

Dňa 31. marca 2004 som predložil Komisii návrh odporúčania. Komisia zaslala svoje podrobné stanovisko 22. júna 2004 a ja som Vám ho zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 30. augusta 2004.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Podľa sťažovateľa boli relevantné tieto skutočnosti:

Sťažovateľ je riaditeľom „Medzinárodného inštitútu pre mestské prostredie“ („IIUE“, ďalej len „inštitút“) so sídlom v Delfte v Holandsku a sťažuje sa na to, že Komisia odmietla uhradiť určité kancelárske náklady, ktoré vznikli inštitútu.

Od roku 1995 inštitút vykonáva sekretárske činnosti v mene Európskej siete mestských fór pre udržateľný rozvoj, ktorú riadi GR Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru (predtým GR X). Sťažovateľ, konajúci ako „Delft“ fórum, bol jedným z troch zakladajúcich členov tejto siete a zariadil tieto služby na základe uistení Európskej komisie, že im budú uhradené. V roku 1997, keď k úhrade nákladov nedošlo, sťažovateľ kontaktoval zodpovedného úradníka Komisie, ktorý poskytol záruky, že platba sa uskutoční. Úradník uviedol, že ročný príspevok vo výške 42 000 EUR, ktorý požadoval sťažovateľ, bol realistický a možný.

Napriek týmto uisteniam nebola prijatá žiadna platba. Keď sťažovateľ zopakoval svoje obavy v listoch aj na výročných zasadnutiach siete, Komisia požiadala sťažovateľa, aby pokračoval v práci, a prisľúbila, že problém s platbou sa rýchlo vyrieši.

Vzhľadom na to, že GR X Komisie neodpovedalo, sťažovateľ sa v decembri 1998 obrátil na poslanca Európskeho parlamentu, ktorý zasiahol v jeho mene a položil Komisii otázky. Sťažovateľ nesúhlasil s odpoveďami komisára OREJU. Sťažovateľ nedostal žiadnu ďalšiu reakciu v dôsledku volieb do Európskeho parlamentu a vnútornej reorganizácie Komisie.

Sťažovateľ pokračoval vo svojom úsilí v roku 2000, ale na stretnutí s GR pre vzdelávanie a kultúru 21. novembra 2000 mu bolo jasné, že Komisia neuhradí náklady, ktoré inštitútu vznikli. Listom z 30. novembra 2000 Komisia informovala sťažovateľa, že nebude akceptovať úhradu sekretárskych prác a že záležitosť bola uzavretá.

Zodpovednosť za sieť bola potom prenesená na GR pre životné prostredie a sťažovateľ očakával, že záležitosť sa konečne vyrieši. V lete 2002 sa zdalo, že tieto očakávania sa nesplnia.

Sťažovateľ preto 8. novembra 2002 podal ombudsmanovi túto sťažnosť, v ktorej žiadal, aby Komisia uhradila náklady, ktoré inštitút vynaložil na zabezpečenie sekretariátu Európskej siete mestských fór pre trvalo udržateľný rozvoj, v celkovej výške 171 789 EUR.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Sieť Urban Forums for Sustainable Development Network (ďalej len „UFSD“) bola vytvorená v roku 1991 pod dohľadom bývalého GR X a spája osem (neskôr 19) miest vrátane mesta Delft. Je súčasťou stratégie šírenia informácií o EÚ vrátane „Info-Points Europe“ a informačných centier pre vidiecke oblasti („Carrefours“). Pri reorganizácii útvarov Komisie v januári 2000 prešla zodpovednosť za informačné siete vytvorené GR X na GR pre vzdelávanie a kultúru. Po ďalších úpravách 1. januára 2001 bola táto zodpovednosť prenesená na GR pre tlač a komunikáciu.

Komisia poznamenala, že po opätovnom preskúmaní celého súboru dokumentov poskytnutých sťažovateľom sa jej stanovisko nelíšilo od odpovede komisára OREJU na písomnú otázku E-0230/99. V záverečnej správe GR pre tlač sa uvádza, že „pri absencii jasných pokynov Komisie začalo jedno z fór, DELFT, vykonávať úlohu dohľadu. Komisia si to všimla, ale nikdy nebola formálne uznaná a určite nikdy nebola začlenená do projektu ako celku. Spoločnosť DELFT sa sťažovala, že za túto úlohu dohľadu im nikdy nebola zaplatená, ale keďže Komisia ich o to nikdy nepožiadala, nemôžu očakávať, že im bude vyplatená.“

Sťažovateľ bol veľmi aktívnym členom siete UFSD. Komisia však nemala žiadny (právny) základ na to, aby sťažovateľovi platila za sekretársku prácu. V dohode podpísanej navrhovateľom sa stanovila ročná fixná dotácia, úlohy a podmienky, ktoré sa majú splniť, a odhad potrebných pracovných síl. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že práca bola vykonaná na základe uistení Komisie, Komisia poznamenala, že sa nezdá možné, že sťažovateľ by mohol nevedieť o skutočnosti, že Komisia vždy rieši zmluvné záležitosti písomne pod podpisom zodpovedného úradníka.

V odpovedi komisára OREJU sa uvádza, že sťažovateľ predložil administratívnemu oddeleniu GR X finančný návrh na riadenie siete. Tento návrh sa nemohol zohľadniť, pretože činnosti musí vykonávať samotná Komisia. Sťažovateľ bol o tom informovaný ústne, a nie písomne, keďže sa uskutočňovali časté ústne kontakty so všetkými sieťami.

Z obnovy histórie finančnej podpory Komisie sťažovateľovi vyplýva, že od roku 1996 do roku 2001 sťažovateľ dostal ročnú pevnú dotáciu vo výške 10 000 EUR, čo bol jediný záväzok Komisie. Neexistujú žiadne stanovené práva, ktoré by sťažovateľovi umožnili odôvodniť jeho žiadosť o 171 689 EUR, ktorá bola prvýkrát predložená 4. júla 1997. Táto požiadavka by bola v každom prípade prehnaná, pokiaľ ide o koordinačné úlohy pre experimentálnu sieť a sieť malého rozsahu.

Komisia dospela k záveru, že po hĺbkovom preskúmaní spisu nemala dôvod zmeniť svoje stanovisko z týchto dôvodov:

- osobitná úloha zabezpečiť sekretariát pre siete nebola súčasťou zmluvy a zmluva nebola zmenená;

- v skutočnosti to bola úloha Komisie, ktorá nemohla byť a nebola delegovaná. To isté platí pre vidiecke informačné centrá („Carrefours“) a siete „InfoPoints Europe“;

- sťažovateľ nemal príležitosť nesprávne pochopiť stanovisko, ktoré Komisia zaujala ústne;

- suma predpokladaná v zmluve bola v každom prípade pevnou, celkovou platbou.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ zaslal tri prílohy, z ktorých každá obsahovala podrobné pripomienky k stanovisku Komisie. Pripomienky sťažovateľa možno zhrnúť takto:

V stanovisku Komisie sa potvrdzuje, že inštitút poskytol sekretariát Komisii. Sťažovateľ takisto spochybňuje tvrdenie Komisie, že úloha nebola (aspoň čiastočne) delegovaná. Sťažovateľ nechápe, ako môže Komisia tvrdiť, že inštitút dobrovoľne vykonával sekretárske práce, keď sa o návrhu na náhradu diskutovalo s úradníkmi Komisie na dvojstranných stretnutiach a na výročných stretnutiach siete fóra. Sťažovateľ v tomto zmysle pravidelne zasielal korešpondenciu zúčastneným úradníkom. Sťažovateľ netvrdí, že by sa sekretárske práce mali uhrádzať podľa existujúcej zmluvy. Sťažovateľ preto začal rokovania s Komisiou s cieľom dohodnúť samostatnú zmluvu na sekretárske práce a predložil návrh, v ktorom podrobne opísal činnosti a súvisiace náklady.

Sťažovateľ súhlasil s tým, že bude po prijatí podnetu a osobitných žiadostí Komisie pokračovať v práci až do uzavretia zmluvy. Sťažovateľ preto nechápe, prečo Komisia od začiatku neuviedla, že táto práca nemohla byť uhradená.

Navrhovateľ preto rozhodne nesúhlasí so záverom Komisie, že „zainteresovaná strana nemala príležitosť nesprávne pochopiť ústne a písomné stanoviská Komisie“. Naopak, Komisia nemala príležitosť nesprávne pochopiť stanovisko sťažovateľa.

Skutočnosť, že Komisia v priebehu rokov nepodnikla žiadne kroky, a to ani uzavretím zmluvy so sťažovateľom, ani informovaním sťažovateľa, že takáto zmluva nie je možná, žiaľ znamená, že Komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Sťažovateľ preto nevidel žiadny dôvod na stiahnutie žiadosti o náhradu vzniknutých výdavkov.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie

Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsmanka usúdila, že by sa mohol vyskytnúť prípad nesprávneho úradného postupu Komisie. V súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu (1) preto 28. novembra 2003 napísal predsedovi Komisie, aby navrhol priateľské riešenie na základe nasledujúcej analýzy sporných otázok medzi sťažovateľom a Komisiou:

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala nahradiť náklady, ktoré inštitútu vznikli pri poskytovaní administratívnej pomoci Európskej sieti mestských fór pre udržateľný rozvoj (ďalej len "UFSD") v celkovej výške 171 689 EUR. Sťažovateľ súhlasil s tým, že bude po prijatí podnetu a osobitných žiadostí Komisie pokračovať v práci až do uzavretia zmluvy. Sťažovateľ nechápe, prečo Komisia na začiatku neuviedla, že táto práca nemôže byť kompenzovaná.

1.2 Komisia poznamenala, že úloha sekretariátu a koordinácie nebola súčasťou štandardnej zmluvy, v ktorej sa stanovuje len vyplácanie ročnej paušálnej dotácie. V skutočnosti to bola úloha Komisie, ktorú nebolo možné delegovať. Pôvodná zmluva nebola zmenená a doplnená žiadnym spôsobom, ktorý by umožňoval platbu za dodatočné služby. Sťažovateľ takisto nemal príležitosť nesprávne pochopiť ústne a písomné stanoviská Komisie.

1.3 Ombudsman sa domnieva, že rozsah preskúmania, ktoré môže vykonať v zmluvných prípadoch, je nevyhnutne obmedzený. Ombudsman sa nesnaží určiť, či došlo k porušeniu zmluvy ktoroukoľvek stranou, ak je záležitosť sporná. Touto otázkou by sa mohol účinne zaoberať len príslušný súd, ktorý by mal možnosť vypočuť si argumenty účastníkov týkajúce sa príslušného vnútroštátneho práva a posúdiť protichodné dôkazy o akýchkoľvek sporných skutkových otázkach. Ombudsman sa preto domnieva, že vo veciach týkajúcich sa zmluvných sporov je opodstatnené obmedziť jeho vyšetrovanie na preskúmanie toho, či mu inštitúcia alebo orgán Spoločenstva poskytol koherentné a primerané vysvetlenie právneho základu svojho konania a prečo sa domnieva, že jeho názor na zmluvné postavenie je odôvodnený.

1.4 Na základe dôkladnej analýzy dokumentov v spise ombudsmanka dospela k týmto zisteniam: Po prvé, sťažovateľ a Komisia súhlasia s tým, že náklady na sekretariát nie sú pokryté pôvodnou zmluvou podpísanou stranami.

1.5 V dokumente nazvanom "Mestské fóra pre trvalo udržateľný rozvoj - Generálny sekretariát" (Besançon 1997) sťažovateľ opisuje svoju úlohu takto: „Medzinárodný inštitút pre životné prostredie v mestách (ďalej len „fórum Delft“) sa od začiatku fungovania siete zapájal do každodenného riadenia siete, pričom pôsobil ako neoficiálne prepojenie medzi Európskou komisiou a v súčasnosti dvadsiatimi centrami. Keďže sieť sa zväčšuje a úloha sekretariátu sa stáva dôležitejšou, ale aj náročnejšou, Európska komisia aj Delftovo fórum chcú uzavrieť formálnejšiu dohodu o tejto práci sekretariátu (…)“.

1.6 Zdá sa, že takáto formálna dohoda s Komisiou nebola nikdy podpísaná. Z korešpondencie v spise však vyplýva, že sťažovateľ podnikol kroky na zabezpečenie podpísania takejto zmluvy. Sťažovateľ napísal 4. júla 1997 pánovi G. na GR X Komisie výslovnú žiadosť o uzavretie takejto formálnej dohody. V druhom liste zo 7. októbra 1997 adresovanom tomu istému úradníkovi GR X sťažovateľ opäť požiadal o formalizáciu svojej koordinačnej úlohy v sieti, „keďže túto úlohu vykonávame na neoficiálnom a neplatenom základe, ktorý neslúži najlepším záujmom Európskej komisie, iných fór alebo nás samotných“.

1.7 Okrem toho sa zdá, že v súvislosti s touto záležitosťou došlo k rôznym ústnym výmenám názorov. V memorande zo 16. septembra 1998 sťažovateľ poznamenáva, že ústny záväzok GR X nebol nikdy uzavretý v zmluve o technickej pomoci s Komisiou. V memorande z 13. apríla 2000 sťažovateľ opäť uvádza, že „úradníci GR X vyjadrili očakávania, že na funkciu sekretariátu (…) sa bude vzťahovať osobitná zmluva. Napriek mnohým stretnutiam nebola zmluva nikdy dokončená. Napriek absencii úradného dokumentu sa však IIUE v záujme všetkých strán dohodla na riadení, koordinácii a zastupovaní siete ako jej de facto sekretariátu až do podpísania formálnej zmluvy.“

1.8 Ombudsman nenašiel v spise dokument, v ktorom by Komisia výslovne zamietla žiadosť sťažovateľa predloženú v listoch zo 4. júla a 7. októbra 1997. Komisia vo svojom stanovisku zo 4. apríla 2003 uviedla, že zmluvné záležitosti vždy rieši písomne. Zdá sa však, že v tomto prípade chýba písomná odpoveď na žiadosti sťažovateľa z júla a októbra 1997. Zdá sa, že Komisia to implicitne akceptuje, keď neskôr v tom istom stanovisku uviedla, že sťažovateľ bol informovaný ústne a nie písomne, keďže sa uskutočňovali časté ústne kontakty so všetkými sieťami.

1.9 Z uvedeného vyplýva, že Komisia nereagovala spôsobom, ktorý by sťažovateľovi od začiatku jasne ukázal, že náhrada nákladov na sekretariát bola vylúčená. Zdá sa, že táto neexistencia jasnej odpovede Komisie je základom presvedčenia sťažovateľa, že náklady na sekretariát alebo aspoň časť týchto nákladov by mohla nahradiť Komisia.

1.10 Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby Komisia poskytovala primerané a jasné informácie a prijímala rozhodnutia v primeranej lehote na základe žiadostí verejnosti (2). V tomto prípade sa zdá, že na základe žiadostí sťažovateľa z júla a októbra 1997 Komisia neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote o svojom rozhodnutí. Okrem toho sa zdá, že Komisia neinformovala sťažovateľa o svojom rozhodnutí primeraným a jednoznačným spôsobom.

1.11 Za týchto okolností ombudsman dospel k predbežnému záveru, že zamietnutie sťažnosti zo strany Komisie, ktoré sa zdá byť založené na nejasných informáciách poskytnutých Komisiou, sa zdá byť nespravodlivé. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Návrh na priateľské riešenie

Priateľské riešenie, ktoré navrhol ombudsman, spočívalo v tom, že Komisia prehodnotila tvrdenie sťažovateľa na základe uvedených prvkov. Takéto prehodnotenie by mohlo viesť k primeranej ponuke, ktorá by mohla byť nižšia ako suma požadovaná sťažovateľom.

Odpoveď Komisie

Útvary Komisie prípad prehodnotili. Informácie obsiahnuté v spise však neposkytujú základ pre nápravu.

Hoci Komisia ľutuje absenciu písomnej odpovede na žiadosti sťažovateľa z júla a októbra 1997, nezdá sa, že by bol uvedený do omylu. Jeho dlhoročná spolupráca s Komisiou a znalosť bežných postupov by mu neumožnili v dobrej viere vykladať situáciu v tom zmysle, že Komisia a jej útvary voči nemu prijali záväzky.

Dodatočné pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a poznamenal, že jeho žiadosť o nápravu bola úplne odôvodnená. Zdôraznil, že inštitút konal v dobrej viere. Vzhľadom na podpornú dokumentáciu, ústne povzbudenie a uistenia, ktoré poskytla Komisia, je nespravodlivé, aby Komisia tvrdila, že sťažovateľa nemožno uviesť do omylu. Ako by mohol sťažovateľ dospieť k inému záveru, ak nedostal primeranú alebo včasnú odpoveď?

Sťažovateľ ďalej poznamenáva, že vďaka dlhodobej spolupráci s Komisiou vie, že neexistuje nič také ako „bežné postupy“.

Návrh odporúčania

Dňa 31. marca 2004 ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana. Tento návrh odporúčania vychádzal z týchto úvah:

1 Žiadosť inštitútu o náhradu nákladov na sekretariát

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala nahradiť náklady, ktoré inštitútu vznikli pri poskytovaní administratívnej pomoci Európskej sieti mestských fór pre udržateľný rozvoj (ďalej len "UFSD") v celkovej výške 171 689 EUR. Podľa sťažovateľa sťažovateľ po tom, ako dostal podporu a konkrétne žiadosti od Komisie, aby pokračoval v práci až do uzavretia zmluvy, súhlasil s tým. Sťažovateľ nechápe, prečo Komisia na začiatku neuviedla, že táto práca nemôže byť kompenzovaná.

1.2 Komisia poznamenala, že úloha sekretariátu a koordinácie nebola súčasťou štandardnej zmluvy, v ktorej sa stanovuje len vyplácanie ročnej paušálnej dotácie. V skutočnosti to bola úloha Komisie, ktorú nebolo možné delegovať. Pôvodná zmluva nebola zmenená a doplnená žiadnym spôsobom, ktorý by umožňoval platbu za dodatočné služby. Sťažovateľ takisto nemal príležitosť nesprávne pochopiť ústne a písomné stanoviská Komisie.

1.3 Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsman zistil, že na základe žiadostí sťažovateľa z júla a októbra 1997 Komisia neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote a primeraným a jednoznačným spôsobom o svojom rozhodnutí. Ombudsman dospel k predbežnému záveru, že zamietnutie sťažnosti zo strany Komisie, ktoré sa zdá byť založené na nejasných informáciách poskytnutých Komisiou, sa zdá byť nespravodlivé. Ombudsmanka navrhla Komisii priateľské riešenie spočívajúce v tom, že Komisia prehodnotí tvrdenie sťažovateľa. Ombudsmanka poukázala na to, že takéto prehodnotenie by mohlo viesť k primeranej ponuke, ktorá by mohla byť nižšia ako suma požadovaná sťažovateľom.

1.4 Komisia vo svojej stručnej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie vyjadrila poľutovanie nad tým, že na žiadosti sťažovateľa nebola poskytnutá písomná odpoveď. Komisia však uviedla, že vedomosť sťažovateľa o bežných postupoch by mu v dobrej viere neumožnila vykladať situáciu v tom zmysle, že Komisia voči nemu prijala záväzky. V pripomienkach k odpovedi Komisie sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a zdôraznil, že inštitút konal v dobrej viere.

1.5 Ombudsman nenašiel v odpovedi Komisie na návrh priateľského riešenia žiadne nové argumenty, ktoré by ho viedli k prehodnoteniu jeho predbežného zistenia nesprávneho úradného postupu. Naopak, Komisia potvrdila, že sťažovateľ nedostal písomnú odpoveď. Okrem toho tvrdenie Komisie týkajúce sa údajnej vedomosti sťažovateľa o bežných postupoch Komisie nie je presvedčivé, keďže predbežné zistenie ombudsmana o nesprávnom úradnom postupe nebolo založené na existencii zmluvného záväzku, ale na tom, že Komisia výslovne neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote a primeraným a jednoznačným spôsobom o svojom rozhodnutí neprijať takýto záväzok.

2 Záver

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman trval na svojom predbežnom závere o nesprávnom úradnom postupe a v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predložil Komisii tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala prehodnotiť tvrdenie navrhovateľa na základe uvedených prvkov. Takéto prehodnotenie by mohlo viesť k primeranej ponuke, ktorá by mohla byť nižšia ako suma požadovaná sťažovateľom.

Podrobné stanovisko Komisie

Útvary Komisie pristúpili k podrobnému preskúmaniu spisu s cieľom overiť existenciu výslovného alebo tichého záväzku voči sťažovateľovi, pokiaľ ide o náhradu nákladov na sekretariát UFSD. Komisia však môže potvrdiť svoje predchádzajúce stanovisko len vo svojich odpovediach ombudsmanovi zo 4. apríla 2003 a 23. decembra 2003. Komisia preto nemôže prijať návrh odporúčania ombudsmanky.

Dodatočné pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vyjadril poľutovanie nad tým, že Komisia odmietla prijať návrh odporúčania ombudsmanky a uznať jej zodpovednosť v tomto prípade. Sťažovateľ zaslal ďalšie dôkazy o vykonaných činnostiach sekretariátu, ako aj novú kópiu listu zo 4. júla 1997, v ktorom požiadal Komisiu o uzavretie formálnej dohody. Sťažovateľ je presvedčený, že nárok na nápravu je úplne odôvodnený.

ROZHODNUTIE

1 Žiadosť inštitútu o náhradu nákladov na sekretariát

1.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia by mala nahradiť náklady, ktoré inštitútu vznikli pri poskytovaní administratívnej pomoci Európskej sieti mestských fór pre udržateľný rozvoj (UFSD), v celkovej výške 171 689 EUR. Podľa sťažovateľa sťažovateľ po tom, ako dostal podporu a konkrétne žiadosti od Komisie, aby pokračoval v práci až do uzavretia zmluvy, súhlasil s tým. Sťažovateľ nechápe, prečo Komisia na začiatku neuviedla, že táto práca nemôže byť kompenzovaná.

1.2 Komisia poznamenala, že úloha sekretariátu a koordinácie nebola súčasťou štandardnej zmluvy, v ktorej sa stanovuje len vyplácanie ročnej paušálnej dotácie. V skutočnosti to bola úloha Komisie, ktorú nebolo možné delegovať. Pôvodná zmluva nebola zmenená a doplnená žiadnym spôsobom, ktorý by umožňoval platbu za dodatočné služby. Sťažovateľ takisto nemal príležitosť nesprávne pochopiť ústne a písomné stanoviská Komisie.

1.3 Po dôkladnom zvážení stanoviska a pripomienok ombudsman zistil, že na základe žiadostí sťažovateľa z júla a októbra 1997 Komisia neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote a primeraným a jednoznačným spôsobom o svojom rozhodnutí. Ombudsman dospel k predbežnému záveru, že zamietnutie sťažnosti zo strany Komisie, ktoré sa zdá byť založené na nejasných informáciách poskytnutých Komisiou, sa zdá byť nespravodlivé. Ombudsmanka navrhla Komisii priateľské riešenie spočívajúce v tom, že Komisia prehodnotí tvrdenie sťažovateľa. Ombudsmanka poukázala na to, že takéto prehodnotenie by mohlo viesť k primeranej ponuke, ktorá by mohla byť nižšia ako suma požadovaná sťažovateľom.

1.4 Komisia vo svojej stručnej odpovedi na návrh ombudsmanky na priateľské riešenie vyjadrila poľutovanie nad tým, že na žiadosti sťažovateľa nebola poskytnutá písomná odpoveď. Komisia však uviedla, že vedomosť sťažovateľa o bežných postupoch by mu v dobrej viere neumožnila vykladať situáciu v tom zmysle, že Komisia voči nemu prijala záväzky. V pripomienkach k odpovedi Komisie sťažovateľ trval na svojej sťažnosti a zdôraznil, že inštitút konal v dobrej viere.

1.5 Ombudsman nenašiel v odpovedi Komisie na návrh priateľského riešenia žiadne nové argumenty, ktoré by ho viedli k prehodnoteniu jeho predbežného zistenia nesprávneho úradného postupu. Naopak, Komisia potvrdila, že sťažovateľ nedostal písomnú odpoveď. Okrem toho tvrdenie Komisie týkajúce sa údajnej vedomosti sťažovateľa o bežných postupoch Komisie nebolo presvedčivé, keďže predbežné zistenie ombudsmana o nesprávnom úradnom postupe nebolo založené na existencii zmluvného záväzku, ale na tom, že Komisia výslovne neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote a primeraným a jednoznačným spôsobom o svojom rozhodnutí neprijať takýto záväzok.

1.6 Ombudsman preto predložil Komisii návrh odporúčania, podľa ktorého by Komisia mala prehodnotiť tvrdenie sťažovateľa na základe uvedených skutočností. Komisia návrh odporúčania zamietla a potvrdila svoje predchádzajúce stanovisko.

1.7 Opäť, ako už bolo vysvetlené v bode 1.5 pod nadpisom „návrh odporúčania“, ombudsman nenašiel v podrobnom stanovisku Komisie k návrhu odporúčania žiadne nové argumenty, ktoré by ho mohli viesť k revízii jeho predbežného zistenia nesprávneho úradného postupu uvedeného v bodoch 1.10 a 1.11 pod nadpisom „Snaha ombudsmana dosiahnuť priateľské riešenie“. Ombudsman preto uvádza kritickú poznámku nižšie.

2 Záver

2.1 Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom je potrebné uviesť túto kritickú poznámku:

Zásady dobrej správy vecí verejných vyžadujú, aby Komisia poskytovala primerané a jasné informácie a prijímala rozhodnutia v primeranej lehote na základe žiadostí verejnosti (3). V tomto prípade sa zdá, že na základe žiadostí sťažovateľa z júla a októbra 1997 Komisia neinformovala sťažovateľa v primeranej lehote a primeraným a jednoznačným spôsobom o svojom rozhodnutí. Hoci Komisia vo svojom stanovisku uviedla, že zmluvné záležitosti vždy rieši písomne, vo svojej odpovedi na návrh priateľského riešenia potvrdila, že na listy sťažovateľa zo 4. júla a 7. októbra 1997 neposkytla písomnú odpoveď. Argument Komisie týkajúci sa predpokladanej znalosti sťažovateľa o bežných postupoch Komisie preto nebol ani právny, ani presvedčivý. Za týchto okolností sa zamietnutie tvrdenia sťažovateľa Komisiou, ktoré sa zdá byť založené na nejasných informáciách poskytnutých Komisiou, javí ako nespravodlivé. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

2.2 V článku 3 ods. 7 štatútu európskeho ombudsmana sa ustanovuje, že po vypracovaní návrhu odporúčania a po doručení podrobného stanoviska dotknutej inštitúcie alebo orgánu ombudsman zašle správu Európskemu parlamentu a dotknutej inštitúcii alebo orgánu.

2.3 Ombudsman vo svojej výročnej správe za rok 1998 poukázal na to, že možnosť predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu má pre jeho prácu neoceniteľnú hodnotu. Dodal, že osobitné správy by sa preto nemali predkladať príliš často, ale len v súvislosti s dôležitými záležitosťami, v ktorých mohol Parlament prijať opatrenia s cieľom pomôcť ombudsmanovi (4). Výročná správa za rok 1998 bola predložená Európskemu parlamentu, ktorý ju schválil.

2.4 Ombudsman poznamenáva, že tento prípad sa týka povinností Európskej komisie v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa o uzavretie zmluvy, ktorá sa nenaplnila. Ďalej poznamenáva, že nie je zrejmé, aké opatrenia by Európsky parlament mohol prijať s cieľom pomôcť ombudsmanovi a sťažovateľovi v tomto prípade. Vzhľadom na tieto okolnosti ombudsman dospel k záveru, že nie je vhodné predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu.

2.5 Ombudsman preto zašle kópiu tohto rozhodnutia predsedovi Komisie a zahrnie krátke zhrnutie do výročnej správy za rok 2004, ktorá bude predložená Európskemu parlamentu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) "Ak je to možné, ombudsman hľadá spolu s príslušnou inštitúciou alebo orgánom riešenie na odstránenie nesprávneho úradného postupu a vyhovenie sťažnosti".

(2) Pozri článok 17.1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

(3) Pozri článok 17.1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

(4) Výročná správa za rok 1998, s. 27 – 28.